16-2
Toto je rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale toto skrátené legislatívne konanie, ktoré je možné použiť len za zákonom predpísaných okolností, má kontext, v ktorom sa o tom rozprávame. A ten kontext je dôležitý, takže dovoľte, aby som trošku pohovoril viac o tom kontexte, prečo sme sa do tejto situácie dostali, a prečo tu dnes dva týždne pred Vianocami riešime mimoriadnu situáciu a hrozbu a vyhrážku basou pre lekárov.
Môj predrečník Oskar Dvořák veľmi správne urobil tú genézu, že prečo tu stojíme, sedíme a prípadne nie sme.
No preto, lebo vláda neurobila to, čo urobiť mala. Nemala sa dotýkať totiž zdravotníctva. Vláda jednostranne, vláda Roberta Fica jednostranne porušila memorandum, ktoré bolo uzatvorené s odborármi v roku 2022 a za toto jednostranné porušenie tohto memoranda všetci pykáme. Pykáme celá spoločnosť, pykajú zdravotníci a najviac si to odskáču slovenskí pacienti. Toto sa nemalo stať, toto je zlyhanie Ficovej vlády. Nemali to robiť.
Poďme ešte ďalej, poď do tej minulosti, poďme k tomu memorandu z roku 2022. Aj to som kritizoval, vtedy bola pri moci iná vláda, vláda premiéra Hegera. A opakovane som to na tomto mieste nazval, to memorandum z roku 2022, ktoré bolo podpísané s odborármi, vláda - odborári, bola bezpodmienečná kapitulácia vlády. Vláda nevyrokovala pre slovenských občanov, daňových poplatníkov a najmä pre pacientov vonkoncom nič. V celom memorande z roku 2022 nenájdete zmienku o pacientoch. Jediná zmienka o pacientoch, ktorá sa tam vyskytuje, je, že koľko lekárov má byť na jedného pacienta v nemocnici. To, že sa zaviažu lekárski odborári k slušnejšej, otvorenejšej komunikácii, k informovaniu pacientov, k skracovaniu čakacích dôb atď. atď., to tam nenájdete. Pacient v tom memorande sa nevie nájsť. To memorandum bolo zlé. Úplne legitímne by bolo bývalo, keby táto vláda prišla a povedala, v poriadku, myslíme si, že to memorandum bolo za nejakých okolností podpísané, ale vyžaduje si nejaký refresh, facelifting, nejakú novú tvár. Poďme sa rozprávať o tom, ako by sme ho mohli doplniť, možno aj odborárov by napadlo medzitým niečo, čo by tam chceli ešte pridať, napríklad že, čo ja viem, nechcú písať atestačné práce lekári a ministerstvo zdravotníctva by tam mohlo nastaviť požiadavky, ktoré chce, aby sa v nemocniciach plnili, požiadavky pacientov, požiadavky ostatných účastníkov zdravotníckeho systému, to sú napríklad ambulantní lekári a podobne. A bolo by úplne legitímne, keby sa o tom začalo dlho medzi obidvoma stranami diskutovať. Možno keby vzniklo také nejaké zdravotnícke plénum, kde by bolo viacero zástupcov jednotlivých organizácií, pacientskych, nemocničných, ambulantných atď. atď., kde by sa postupne z toho zlého memoranda, z tej bezpodmienečnej kapitulácie Hegerovej vlády stalo lepšie memorandum, ktoré by pomohlo slovenskému zdravotníctvu.
Koniec-koncov táto vláda si to dala aj do programového vyhlásenia, a hoci som opozičný politik, opakovane som povedal, že programové vyhlásenie štvrtej Ficovej vlády v oblasti zdravotníctva je napísané dobre. Je tam napísaný aj taký záväzok, že vláda pripraví stratégiu zdravotníctva. Lebo to je jedna z takých našich boliestok, že máme zdravotníctvo, ale nemáme žiadnu víziu, žiadnu stratégiu, len tak prešľapujeme, improvizujeme, krok sun krok, raz krok dopredu, raz krok dozadu. Výsledok je, že máme veľa odvrátiteľných úmrtí, zomierame skôr a tak ďalej a tak ďalej.
No, len máme za sebou rok vlády Zuzany Dolinkovej a nepreložilo sa v tejto téme krížom slamy. Žiadna stratégia, žiadna vízia, žiadne otvorenie diskusie, že, milí odborári, poďme sa teraz rozprávať, čo by ste mohli vy urobiť pre pacientov, čo môže vláda urobiť pre vás, aby ste mali menej stresujúci život, môžme vám zrušiť povedzme tie atestačné práce. Inak, pán minister, bokom od toho, že to nie je agenda odborárov, ale atestačné práce, ktoré neprechádzajú kontrolou originality, to znamená, ich môže niekto totálne opajcovať jedna k jednej a dneska vám to ChatGPT napíše za 10 minút, akože to je v 21. storočí teraz akože úplne že bezpredmetná záležitosť, ale nepatrí to vôbec do tejto debaty. (Reakcia z pléna.) Hej.
No, nič menej, neotvorilo sa to memorandum, neotvorili sa tie diskusie s odborármi, nepovedalo sa, čo ideme robiť so zdravotníctvom, nebolo vytvorené zdravotnícke plénum, kde by sa trošičku možno vypustila tá para a to napätie, ktoré v sektore je. V tomto bol minister Tomáš Drucker podstatne poctivejší v tej komunikácii, než bola Zuzana Dolinková. A potom sek... (rečník pravou rukou naznačil seknutie), zoberieme zdravotníkom bez diskusie peniaze, bez diskusie. Tým zdravotníckym pracovníkom sa zredukovali platy, ktoré si vyštrajkovali, vyvýpoveďovali, sa im zredukovali a oni na to pozerali ako puci. A pritom ešte si povedzme, že vláda uvoľňovala peniaze na také naozaj dôležité a strategické problémy, ako je napríklad ministerstvo športu alebo ako je napríklad olympijský štadión v Šamoríne. Argumentácia o konsolidácii je teda falošná, lebo ak treba konsolidovať, tak potom treba konsolidovať poriadne a nie rozhadzovať peniaze na nejaké trafiky. Na zdravotníctvo sa nemuselo šiahať, keby sme nemali Dankove ministerstvo. Vláda pochopila, že je to chyba a medzitým už významnú časť tých peňazí vrátila naspäť do sektora. To, že sme opakovane museli schvaľovať zákony a posielať peniaze, ktoré sme raz zdravotníkom zobrali, im ich vracať, len svedčí o tom, že to bol absolútne nepripravený krok. Zle zapnutý gombík. Ja neviem, čo robila pani ministerka Dolinková, ako mohla takéto niečo pripustiť, každopádne ju to okamžite zomlelo. Vôbec si neviem predstaviť inak, pán minister, ako by ona dokázala viesť tieto rokovania, ktoré vediete vy. Skôr vyzerala ako ministerka do dobrého počasia, ale to počasie v zdravotníctve už dávno nie je dobré.
Tak sme tu. Sme tu, čelíme výpovediam, napriek tomu, že tie mzdy sa všetkým zdravotníckym pracovníkom okrem lekárov vrátili na pôvodnú úroveň a lekárom sa pridáva len 6,4 % na budúci rok namiesto 9,7 % k platom. Ak vás dobre počúvam, tak väčšina požiadaviek odborárov, ak nie všetky z memoranda sú v štádiu plnenia alebo sú splnené, okrem tých mzdových. Dnes sme zase videli 19 nových požiadaviek a toto vyzerá ako nekončiaci príbeh. Tá dohoda mi v tejto chvíli pripadá byť vzdialenejšia, ako bola pred týždňom. A prečo je to tak? Myslím si, že je to tak preto, lebo tu máme tento návrh zákona. V nedeľu vláda schválila tento návrh zákona o tom, že budeme posielať lekárov do basy, keď neprídu do práce. Oni si to vyhodnotili ako signál a pripravenosť vlády sa nedohodnúť. Možno to je z jednej strany zaujímavá negociačná taktika, že ukážme, že sa nebojíme. Na druhej strane sa tí lekári, lekárski odborári sťažujú na nedostatok dôvery v ministerstvo zdravotníctva. No a tento nedostatok dôvery sa rozhodne nedá nahradiť silou.
To je teda dôvod, prečo si myslím, že hoci... (reakcia z pléna) ...diplomovky sú zrušené. Gratulujeme, ďakujeme. (Reakcia z pléna.) No, skúsme ešte vybaviť niečo (povedané s pobavením) s tými sestričkami. Dobre.
A teraz ste mi úplne rozmetali myšlienky. Nemyslím si, že sme v dobrej situácii, ale zatiaľ je možné rokovať.
Zatiaľ je možné rokovať a nie je potrebné sa uchyľovať k násiliu, teda k príkazom a skrátené legislatívne konanie je v kritických situáciách namieste. Ale teraz v tej situácii ešte nie sme a takáto situácia nastane, keď naozaj sa nedohodneme medzi sviatkami, 28. decembra možno. Akurát sa možno poslanci nechcú dostaviť medzi sviatkami do poslaneckej snemovne, tak to ideme schvaľovať v predstihu. Ale ten predstih zároveň vysiela signál lekárom, že vláda je pripravená sa nedohodnúť. Čiže skrátené legislatívne konanie by malo význam, keby bolo načasované naozaj na tú poslednú možnú chvíľu, keď by sme naozaj čelili nedostupnosti zdravotníctva. A ja verím, že 1. január zbehne v poriadku a že lekári budú pri svojich pacientoch, že sa k tej dohode nejakým spôsobom prerokujete a opakujem, mate stále tri týždne času.
Dovolím si vám prečítať zopár výrokov. Ja sa za niektoré z nich aj trošku hanbím, pán predsedajúci, takže dúfam, že ma nenapomeniete, že používam nejaké škaredé slová, idem citovať dobre? Budem citovať:
"Dámy a páni, my veľmi nervózne sledujeme, čo sa deje, pokiaľ ide o slovenské zdravotníctvo. A najmä sme nervózni z toho, aký poker sa vláda rozhodla hrať so slovenskými zdravotníkmi. Rútime sa do situácie, ktorá nemá iné riešenie ako dohodu alebo smrť. Týmto idiotom nie je nič sväté, ani zdravie ľudí." To je Robert Fico, citát z roku 2022.
Pán Šutaj Eštok: "Buď sa dohodnú alebo tí ľudia začnú zomierať. Tu je akože koniec srandy."
Robert Fico: "A bude to len a len preto, lebo nejakí hňupi sedia vo vláde Slovenskej republiky a sa rozhodli hrať túto hazardnú hru so slovenskými zdravotníkmi."
Richard Raši: "Premiér neurobil nič. Premiérka Radičová sedela s lekármi osobne dni a noci a premiér Heger si buď tú situáciu nevšimol, alebo sa na ňu vykašľal." Ak si slovíčko Heger vymeníte za Fico, myslím si, že sa to vzťahuje aj na dnešnú dobu.
"Idiot minister zdravotníctva Lengvarský, keby mal trochu úcty k samému sebe, keď ju nemá k pacientom, hodil by Hegerovi funkciu ministra do tváre a s akým takým rešpektom by odišiel a postavil sa na stranu lekárov." – Robert Fico. "Magori a idioti vo vláde, prestaňte nás traumatizovať. Máte všetky prostriedky na vyriešenie krízy, ak to nechcete, zbaľte sa a vypadnite."
Takéto slová používali predstavitelia dnešnej vládnej koalície pred dvoma rokmi v absolútne rovnakej situácii. Nechcem z toho vytĺkať politický kapitál. Mojím cieľom je, aby to zdravotníctvo fungovalo. Chcem len upozorniť, že toto nie je téma, na ktorej je vhodné vytĺkať politický kapitál, lebo sa vám to môže ako bumerang za dva roky vrátiť naspäť. A veľmi to oceňujem, pán minister, povedal, že je slušný a ja to oceňujem. Naozaj, začiatok spolupráce so zdravotníckym výborom bol plný pokory.
Takže máme 19 nových požiadaviek lekárskeho odborového združenia. Zdá sa, že možno do tohto zákona teda príde veľmi požehnané množstvo pozmeňovacích návrhov, lebo bude potrebné rýchlo zapracovať to, čo odborári chcú do paragrafov. Bez toho, že by to prešlo pripomienkovým konaním, bez toho, že by to prešlo verejnosťou. Budeme opäť plátať na poslednú chvíľu v zrýchlenom procese nejaké paragrafy a potom si budeme búchať hlavu o stenu, že čo sme to schválili, lebo však k tomu nebola žiadna debata. Už teraz v tých zákonoch, ktoré sme dneska schvaľovali, boli poschvaľované také pozmeňováky, ktoré opravovali chyby bývalých pozmeňovákov z minulého hlasovania o týchto zákonoch. Takto sa to do psej matere tá legislatíva nerobí.
Legislatíva má prechádzať riadnym procesom. V čom sú lekárski odborári iní, ako všetci ostatní v zdravotníctve. Prečo pacientske organizácie nemôžu zrýchleným procesom prijímať paragrafy v tomto parlamente, ktoré pomôžu pacientom? Prečo ambulantní lekári nemajú možnosť FastTrackom priniesť sem niekoľko vecí, ktoré by im zlepšili život, takto. Akurát na ministerstve povedia, joj, to musí byť v pláne legislatívnych úloh, to bude trvať trištvrte roka. Odborárom sa to dneska podarí za tri dni, znovelizovať zákony. Čo majú robiť tí ostatní? Majú štrajkovať pacienti? Majú ambulantní lekári zavrieť svoje ambulancie, aby sa dostali do rovnakého privilegovaného postavenia ako lekárski odborári na ministerstve? Akým spôsobom vieme donútiť ministerstvo zdravotníctva, aby sme sa hýbali vpred? Nielen v jednej línii, teda tej, ktorú chcú zamestnanci nemocníc, ale aj tej, ktorú chcú pacienti, ktorú chcú ambulanti, ktorú chcú iné zdravotnícke profesie. Akým spôsobom si môžu získať vašu pozornosť? Pretože jediná, jediná účinná metodika, ktorú tu vidia všetci v tejto krajine, je protest, štrajk, výpovede. Len tieto nátlakové akcie vedú k tomu, že niekto na ministerstve začína počúvať a robiť tlačovky a podobne. Ale museli sme dôjsť až k tomuto? Nedalo sa to robiť že postupne? Rozumiem, ste tam dva mesiace s cestou, toto nie je váš problém. Toto je problém, ktorý ste zdedili a ktorý sa snažíte teraz hasiť. Ja vám absolútne rozumiem.
Skryt prepis
