Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, chcem dať procedurálny návrh, že mne sa páči to, že sa privítajú ľudia na balkóne, to je veľmi milé. A vy ste zabudli privítať vašich maskotov vládnej koalície, toho Bombica a Šouna, tak či by ste to nemohli korigovať a opraviť.

Ďakujem veľmi pekne, ja nadviažem na návrh pani kolegyne Plavákovej. Môj je podobného charakteru. So súhlasom troch poslaneckých klubov – SaS, KDH, PS – podávam procedurálny návrh, aby bol do programu 33. schôdze zaradený nový bod, a to mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru, a dávam návrh konkrétneho termínu na stredu 2. apríla po prerokovaní bodu 141, tlač 643.
Odôvodnenie: Stotožňujem sa s tým, čo hovorila pani Plaváková, že ide o mimoriadne závažné zistenia a mali by sme naozaj čo najskôr o nich hovoriť aj v tomto pléne.
Ďakujem.

Ďakujem krásne, že sme sa trafili. Ja by som na pani Bihariovú reagoval len takou praktickou skúsenosťou, lebo naozaj celý príspevok bol perfektne spracovaný, čo sa týka ľudskoprávnej agendy a čísiel, že konkrétnu rodinu spomeniem zo susednej obce, ktorí mali 10 detí, žili v kolibe a podľahli vábeniu alkoholu. Chodili na aktivačné práce, odkiaľ ich, samozrejme, vyhodili a vlastne skončili naozaj s tými najnižšími dávkami a výsledok bol taký, že štát, kuratela im odobrala tých 10 detí, umiestnila ich do detských domovov a im dala návrh, že keď si to bydlenie, alebo to bývanie urobia tak, aby bolo vhodné aspoň trošku pre výchovu detí, tak im ich vrátia. Tak celá komunita sa spojila a po dva a pol rokoch sa im podarilo postaviť nejakú búdku. A keďže jedno dieťa v detskom domove stojí cca 17-tisíc eur ročne, tak štát tento jeden pokus stál viac ako 400-tisíc eur počas tohto dvaapolročného obdobia. Čiže to je presný výsledok toho, koľko nás to bude stáť, keď my ľuďom zoberieme tých peňazí toľko, že nedokážu ani zabezpečiť pre svoju rodinu základné životné podmienky. A potom sa budeme čudovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a aj ďakujem pani kolegyni za jej vystúpenie.
A ja to vnímam tak, že tu ako keby sa stretli dva svety, dva koncepty vnímania prírody, ochrany prírody a vôbec budúcnosti, ako by mala vyzerať, ako by malo vyzerať Slovensko. My sme vnímali a vedeli, že za komunistov sa príroda, lesy, vodné zdroje atď. vnímali skôr v podstate ako taký ten hospodársky priestor, ktorý sa dá využívať, na ktorom sa dá zarobiť, ktorý treba nejakým spôsobom vyťažiť, aby bol z neho prospech. Ochrana prírody a nejaké, nejaký proste systém, ktorým by sme zakonzervovali tú prírodu a to bohatstvo, ktoré tu máme, pre naše ďalšie generácie, bol vnímaný skôr ako strata. A presne tuto sa tieto dva koncepty stretávajú, kde na jednej strane je tu záujem ochrániť našu prírodu, naše bohatstvo aj pre ďalšie generácie, aj v kontexte klimatických zmien a všetkých týchto problémov, ktoré si v kontexte celého tohto, tejto situácie uvedomujeme, a narážame tu presne na ten starý koncept toho, že vlastne my tu máme nejaký ten priestor, ktorý treba zneužiť, využiť, ktorý treba použiť pre vlastné obohacovanie, kde hospodárske zvieratá majú prednosť pred, ja neviem, pred medveďmi a pred všetkým s normálnym, čo je, čo v prírode funguje, čo existuje, a všetko, čo ohrozuje hospodárske zvieratá, je vlastne ohrozovanie výnosu a poľnohospodárstva a tak a to treba všetko ochrániť, a treba preto zasahovať takýmto spôsobom do prírody a musíme jednoducho obmedzovať tých, ktorí chcú práve zachovať to na toto dedičstvo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť sa k skrátenému legislatívnemu konaniu.
No, zasa, zasa tu stojíme tak, ako sme tu inak stáli že vlani. Tak ako tu stojíme ixkrát a máme skrátené legislatívne konanie, ktoré teda, samozrejme, má tu napísané v tom svojom odôvodnení tú čarovnú formulku, že zároveň môžu hroziť hospodárske škody štátu, ak by musel sanovať výpadok príjmov obcí a vyšších územných celkov zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Áno, je tu aj ďalšia formulka, že by mohlo hroziť tým, áno, že teda nedostatkom financií by mohlo dôjsť k znemožneniu plnenia základných funkcií samosprávy, čo môže spôsobiť napríklad ohrozenie bezpečnosti obyvateľov obcí a vyšších územných celkov z dôvodu obmedzovania prevádzky verejného osvetlenia a iných činností.
No. Čiže zasa máme takéto, ja to poviem, že, že gumené vysvetlenie, ktoré áno, keď sa, po roku a pol sme sa znovu dostali k situácii, že znovu tu máme máj, a presne tak ako vlani zasa tým obciam a vúckam nič nepríde. Vlani to bolo dokonca že mínus. Normálne, že de iure vlastne bol ten výnos dane v máji mínusový. Teraz to bude o niečo málo lepšie. Pán štátny tajomník teraz hovoril, teda že bude tam nejaký plusový, takže dobre. A jednoducho, jasné, že to treba doriešiť, keď sa zasa, zasa za ten rok proste, za ten rok a pol nič nestalo. Proste skutočne nevytvorilo sa žiadne systémové riešenie a zase sme v skrátenom, kde sa oháňame alebo oháňa sa minister financií proste hroziacimi škodami. Toto si fakt treba uvedomiť, že to skrátené legislatívne konanie by malo byť fakt, že keď je záplava a treba niečo sanovať, keď je epidémia a treba niečo sanovať, keď je, ja neviem, skutočne nejaké ohrozenie. Len fakt ja sa pýtam, že a fakt sme nevedeli takto že pred rokom, že tá istá situácia nastane aj tento rok? Veď, akože vedeli, veď daňový bonus nech už bol akokoľvek zle nastavený, a ja to hovorím, že bol zle nastavený, v tom sa s pánom ministrom jednoznačne zhodneme. My sme inak hlasovali proti, pretože to bolo tak nastavené, že to jednoducho nemohlo fungovať, a proste presne tak, ten výpadok obciam bol jasný a nebol sanovaný. No, a teraz s čím by mal prísť štát. No, v prvom rade ja vnímam aj to, že máme Úniu miest, ZMOS, ďalšie organizácie, čiže skutočne treba nejakú tú reformu, reformu financovania obcí a treba niečo vymyslieť. Sú, samozrejme, dve možnosti, jedna je, že štát by mal prísť s niečím, preto aby sme nemuseli chodiť, aby vláda nemusela chodiť každý rok so skráteným legislatívnym konaním, a to ešte, keď sa nič nevymyslí, príde ešte s jedným, lebo tým obciam ešte bude treba minimálne vyriešiť tých 800 euro, a asi im bude chýbať, takže uvidíme, ešte s čím prídu. Ale pravda je taká, že asi by bolo fajn očakávať, že aj tie samosprávne organizácie sa nejak dohodnú a prídu s jedným návrhom, hej? Toto normálne, tuto treba povedať, že aj ja by som to vnímal, že by to bolo fajn keby bol jeden, hej. A ešte ideálne by bolo tak ako teda frflem vždy štátu, že zvyšovanie daní je cesta do pekla, lebo to je cesta do pekla, to isté inak platí aj pre samosprávy, hej.
Keď sa človek začíta do návrhu Únie miest, ktorá tam má napísané, že vlastne celý výnos z dane z príjmu fyzických osôb by mal byť obciam, hej. Znie to dobre, ale keď sa posunieme ďalej, to tam už nie je napísané, tak asi tá 1-1,2 mld. bude chýbať, lebo vlastne to, čo je dnes u vúciek, by bolo u obcí. No, takže teda Únia miest hlási, že treba vyrobiť dve nové transakčné dane, hej? Pretože, samozrejme, aj vúcky potrebujú peniaze a bude im chýbať viac ako miliarda, a teda odkiaľ, hej. Čiže toto, toto, pri všetkej úcte, teda tiež nie sú riešenia. Nie je cesta zvyšovať dane. A to isté je aj, aj tá ďalšia možnosť, do ktorej sú tie obce nútené, že teda zvyšovať, zvyšovať daň z nehnuteľnosti. Ja to fakt poviem tuná zasa pri skrátenom legislatívnom konaní, nie je, nie je to cesta. Proste my máme trošku nižšiu daň z nehnuteľností, máme, ale je to jedna z mála konkurenčných výhod, ktoré zostali Slovensku, ktoré proste sú, sú niečo, čo pomáha ľuďom, čo pomáha nakoniec aj, aj firmám, pretože teda aj tam je tá daň o niečo nižšia, ako je európsky priemer. Zároveň dnes majú tie obce a majú tú možnosť v nejakých zákonných, samozrejme, mierach zvyšovať tú daň z nehnuteľnosti alebo aj znižovať a takto si vlastne motivovať, aby, aby ľudia možno chceli, chceli u nich byť.
No, a potom tie návrhy, a to inak pán kolega Lackovič veľmi pekne povedal. Ono sa to javí, ako geniálne riešenie – zdaňme druhú nehnuteľnosť, zdaňme tretiu nehnuteľnosť, zdaňme investičné nehnuteľnosti. Ale veď v nich skutočne častokrát bývajú ľudia, ktorí nemajú na vlastnú, hej. Proste mladý človek v podnájme, zas ten podnájom bude drahší, samozrejme. Čo spraví vlastník nehnuteľnosti? Zvýšený náklad si prenesie do svojich, do svojich cien, takže fakt všetci by sme mali opustiť, ale že všetci, aj, aj štát, aj ministerstvo financií a skutočne aj samosprávy takú tu mantru, že problémy sa riešia, alebo finančné problémy sa riešia zvyšovaním daní. Neriešia sa zvyšovaním daní. To nie je cesta pri súčasnej výške zdanenia a odvodov všetkého, nie je žiadna cesta zvyšovať dane, hej, tak ako nie je cesta vlastne robiť takéto skrátené legislatívne konania a vlastne prelepiť tú náplasť, hej, zobrať tú náplasť niekde z decembra, a teda prelepiť ju do mája, ale teda trebalo by hľadať, hľadať riešenia.
Skutočne tým nejakým riešením by mal byť daňový mix a mala by byť podpora ekonomickej aktivity. To je to, čo my v SaS-ke stále hovoríme, že jednoducho treba, treba podporovať ekonomiku. My potrebujeme, aby sa obce a štát dostali na jednu loď. Nech je to akokoľvek, ak je proste, ak sú obce a vúcky závislé na jednej jedinej dani, tak jednoducho neplávajú na tej iste lodi ako štát. A práve ten daňový mix, tak ako ho napríklad my navrhujeme, že aby tam bol výnos z troch najvyšších daní, tým pádom by sa vlastne situácia štátu a obcí dostala vlastne na nejakú tú jednu loď, pretože ten vývoj by bol rovnaký. To by bola tá cesta, kde, kde by sa tie samosprávy vedeli byť aj lepšie a hlavne prediktabilnejšie financované.
Zároveň – a to je to „B“ – treba nájsť cestu, ako motivovať aj tie samosprávy na tom, aby mali niečo z ekonomickej aktivity, ktorá sa deje na ich území, hej. Aby mali všetky obce – aj tie najmenšie, aj tie väčšie – tendencie proste sťahovať ekonomickú aktivitu na svoje územie. Z toho by potom profitovala, samozrejme, obec, hej, keďže by mala vyššie daňové príjmy, a, samozrejme, z robustnejšej ekonomiky, hej, by profitoval aj štát, pretože vždy, samozrejme, má z ekonomickej aktivity a bude mať príjmy štát. Takže toto, toto sú vlastne cesty, ktoré by boli nejakým návrhom systémového riešenia, a úplne si tu povedzme na rovinu, a nielenže za nás opozičných poslancov, ale ja som normálne že presvedčený, veď aj koaliční, kopu z nich sú starostovia, kopu z nich sú primátori, že aj oni by po roku a pol už očakávali vlastne od vlastnej vlády nejaké skutočné riešenia, ktoré by systémovo dokázali vyriešiť a zastabilizovať financovanie samospráv.
Kolegovia, kolegyne, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podľa čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu oznamujem svoj osobný záujem o vec, ktorej sa predmetná novela týka. Ďakujem.

vymazať

Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ja teda nemôžem interpelovať, teda klásť otázky na hodine otázok šéfovi alebo šéfke katastra, tak môžem iba členom vlády a bol tu taký pingpong predtým, že či pán minister vnútra Šutaj Eštok nesie za to zodpovednosť alebo vy. Ja si uvedomujem, že, že vláda, ale vy ste boli ten, ktorý navrhoval šéfa predchádzajúceho, tak vám to tak nejako prischlo, ale teda vláda môže pritlačiť na kataster, aby bol v tomto aktívnejší a keď to vyplynulo aj zo záverov NKÚ. A vzhľadom na to, aký veľký problém to spôsobilo, že teda na niekoľko týždňov až mesiacov nemáme plne funkčný, doteraz nemáme plne funkčný kataster, aj keď ako veľká časť tých funkcionalít už bola, bola obnovená, tak preto som sa pýtal, a teda tie problémy tam evidentne, evidentne boli. Keď napríklad sme sa dozvedeli, že, že katastrálne, katastrálne odbory na okresných úradoch nemali od októbra 2021 kúpený aktuálny antivírus, čiže tá ochrana asi nebola na takej, na takej úrovni, ako by mala byť, lebo toto je nie nejako sofistikovaná vec, to je že úplne, úplne elementárna vec, ktorá mohla napr. prispieť k tomu, že ten útok sa podaril a dostal, dostal takýto rozsah. Tak je asi, asi legitímne, že, že mal by byť záujem aj zo strany vlády, aj zo strany parlamentu o to, aby sa takéto veci neopakovali, a aby sa urobilo maximum preto, aby ten systém bol bezpečný.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Zareagujem teda spolu na Peťa Stachuru aj pána kolegu Horeckého k tomuto, k tej téme. Trh má byť regulovaný, áno, je to citlivá téma a tak ďalej, je tam bambilión dôvodov, prečo má byť trh zdravotníctva regulovaný a štát je tu ten regulátor a tú reguláciu má robiť dobre vrátane dozoru a dohľadu, ale to neznamená, že keď niekto kormidluje, že má zároveň aj veslovať. To neznamená, že štát má zároveň poskytovať tú službu. Ja si nemyslím, že štát má poskytovať nemocnice a prevádzkovať nemocnice, štát má prevádzkovať zdravotnú poisťovňu, štát má prevádzkovať záchranky, štát ich má v prvom rade regulovať, ani tú reguláciu nevie robiť dobre, nie ešte to veslovanie, ten výkon tej práce, hej? Štát dnes neprodukuje potraviny, potraviny produkujú súkromníci a štát reguluje cez najrôznejšie regulácie, aby tie potraviny boli bezpečné, aby sme my mohli sa najesť bez toho, žeby sme si ublížili. A to isté by malo fungovať aj v zdravotníctve. V prvom rade by mal štát zvládnuť svoju regulačnú úlohu a tú nezvláda. A ja nie som za to, že zrušme, však to vlastne ani v tom zákone nie je, tu sa bavíme o tom, že či bude mať štát 50 % alebo nebude mať 50 % záchraniek, maximálne o tomto sa bavíme, mne tu nejde o to, aby sme ich zrušili alebo zakázali, mne tu ide o to, aby sme vybrali najlepších poskytovateľov, najlepších z pohľadu kvality. A to je jedno, ak budú štátni tí najlepší, nech sa páči, ale nech sa zúčastnia férovej súťaže, nech dopredu nevieme, kto tu súťaž vyhrá.
A pokiaľ ide o Fera Majerského, ďakujem veľmi pekne za pripomienku, kontroly nie sú, áno, Poprad, Poprad si spomínal, Poprad je akciovka. Hej, už len to vedie k tomu, že tá nemocnica to má v hlave upratané, manažmenty sú upratané, nákladové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)