Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Mohol som ísť do záverečného slova, ale teda zdá sa mi korektnejšie vystúpiť ešte v rámci rozpravy, ak by niekto chcel zareagovať, ale teda chcem sa vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola. A teda som rád, že tu bola takáto bohatá diskusia. Sám som to nečakal, som myslel, že to prejde v priebehu, v priebehu pár minút, čiže ďakujem všetkým kolegom, čo sa do nej zapojili. Trochu ma mrzí, že sme len v rámci opozície medzi sebou diskutovali a že z koalície nikto nepotreboval, nepovažoval za potrebné sa, sa vyjadriť k tejto téme, ktorá je dôležitá, aj keď ide iba o deklaráciu, nejde o schválenie zákona, nejde o niečo, čo by mohlo zaviazať vládu Slovenskej republiky, ale aj zaujímanie postojov k takýmto udalostiam, ako sú brutálne útoky na civilné obyvateľstvo, ako je ruská agresia proti Ukrajine, je dôležité a patrí na pôdu parlamentu. A aj tá diskusia, ktorá tu dnes je a zrejme aj to hlasovanie, ktoré bude nasledovať o sedemnástej hodine, ukazuje, že na Slovensku sa stratil zásadný zahranično-politický konsenzus, ktorý tu existoval dlhé roky, dlhé desaťročia. Ten konsenzus neznamenal, že všetky politické strany a všetci politici mali rovnaký názor na všetky otázky týkajúce sa zahraničnej politiky. Je úplne legitímne, ak aj rôzne politické smerovania, rôzne politické strany, rôzne názory na množstvo otázok zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky, aj rôzny prístup k otázkam napríklad posilňovania obranyschopnosti, rôzne názory na ďalšie smerovanie Európskej únie, na vývoj európskych inštitúcií, na konkrétne európske politiky, niektoré sú kritické, niektoré sú viac, viac optimistické a iks sporných vecí vo svete sa deje, kde môžeme mať, aj máme rôzne názory, a je to tak v poriadku. Ale dlhé roky nikto nespochybňoval, že Slovensko patrí na západ, že Slovensko patrí do Európskej únie, Slovensko patrí do Severoatlantickej aliancie a od toho sa, samozrejme, odvíjali aj niektoré postoje, ako je napríklad ten, že ak krajina, ktorá je demokratická a ktorá sa usiluje integrovať do týchto spoločenstiev, je napadnutá zo strany agresívnej diktatúry, tak miesto Slovenska je po boku tej napadnutej demokracie, nie po boku alebo v predklone pred tým diktátorským agresorom.
Ešte aj v roku 2016, keď som sa po štyroch rokoch vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky, tak tu ten zahranično-politický konsenzus existoval a narušovali ho zo začiatku v podstate iba fašisti z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Občas niečo si povedali zo Slovenskej národnej strany, ale keď sa rokovalo o veciach, ktoré súviseli s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, tak aj poslanci SMER-u jednoznačne podporovali prozápadné smerovanie Slovenskej republiky. Dnes už, žiaľ, ten zahranično-politický konsenzus neexistuje, pretože už to nie sú iba fašisti a extrémisti, už to nie je iba Slovenská národná strana v hlbokom predklone pred Vladimírom Putinom, ale je to aj strana SMER - sociálna demokracia, najsilnejšia vládna strana, ktorá čoraz otvorenejšie narúša ten zahranično-politický konsenzus. A keď ešte stále hovoria, že áno, miesto Slovenska je v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ich reálna politika taká nie je, ich slová také nie sú, ich činy také nie sú. A ich reálna politika stále viac odkláňa Slovensko od prozápadného smerovania, a teda je jasné, že majú problém s tým, stáť za Ukrajinou, podporovať demokratickú krajinu napadnutú autoritárskym, diktátorským Putinovým Ruskom.
Ale čo je zaujímavé, že po strate alebo zániku zahranično-politického konsenzu akoby sme počuli signály, že začína sa rozpadať aj ten základný vnútropolitický konsenzus spočívajúci v tom, že Slovensko má byť demokratickou krajinou s pluralitnou demokraciou s voľnou súťažou politických síl, ktoré sa v pravidelne sa opakujúcich voľbách uchádzajú o dôveru občanov a vytvárajú vládne zostavy na základe toho, kto tú dôveru dostane.
Opäť, za tie desaťročia od novembra 1989 sme tu mali politické strany rôznych názorov a dodnes máme rôzne názory na skoro všetky otázky, o ktorých sa hovorí vo verejnom priestore, o ktorých sa rokuje v parlamente. Niekto je viac vpravo, niekto vľavo, niekto je viac liberálny, niekto konzervatívny a milión vecí máme, a je to tak v poriadku, rôzne, rôzne názory. Ale na to, že Slovensko má byť demokratickým právnym štátom, že tu má byť pluralitná demokracia, to nemá byť otázka či áno, alebo nie. Na tom podobne ako vo vzťahu k tomu zahranično-politickému konsenzu tu dlhé roky existoval konsenzus, z ktorého opäť nejako vybočili iba fašisti Kotlebovi, vtedy ešte nie Ľudová strana Naše Slovensko, ale Slovenská pospolitosť, ktorá si len tak teoreticky zauvažovala, že by mohli nahradiť parlamentnú demokraciu stavovským štátom a strana bola rozpustená, lebo to nepatrí do demokracie.
Dnes strana SMER - sociálna demokracia to ešte nemá v programe, ale Robert Fico opätovne hovorí, že by sme mali zmeniť politický systém, že by sme mali prejsť na nejaký systém, kde bude menej strán, kde nebudú tak často voľby, kde sa bude, bude vládnuť dlhšie. To je opäť odklon od toho základného vnútropolitického konsenzu spočívajúceho v tom, že Slovensko má byť pluralitnou demokraciou, teda systémom, ktorý tu vznikol v novembri 1989. Pluralitná demokracia môže mať množstvo podôb, môže mať rôzne stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne, rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou.

vymazať

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som jeden z predkladateľov samotného návrhu, ktorý tu už uvádzal pán navrhovateľ, a rovnako sa stotožním, samozrejme, aj s doplňujúcimi a zrušujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto uzneseniu.
A to, čo chcem povedať k samotnému uzneseniu, ja si myslím, že je dôležité sa vracať k téme vojny na Ukrajine a je naozaj na škodu, že tu nie sú poslanci a poslankyne koalície, lebo vo veciach zahraničnej politiky by sme predsa len mali mať nejaký spoločný azimut. Jedna vec je, ako sa zneužíva táto téma v jednotlivých voľbách, však posledné prezidentské voľby máme všetci na pamäti, ale mali by sme jednoducho poznať, kde je náš nepriateľ.
A ja určite sa budem k tomu vracať osobitne, keď tu budeme riešiť aj správu Slovenskej informačnej služby, budeme ju mať v osobitnom režime, ale to, čo určite môžem povedať aj v tomto, v tomto režime teraz, tu je, že vnímam aj z tej správy, že nemáme zhodu, kde máme nepriateľa. A to považujem za nebezpečenstvo pre nás všetkých.
Toto uznesenie je o tom, aby sme si spoločne povedali, kde ten nepriateľ je a odsúdili útoky na Ukrajinu ako útoky, ktoré sú proti demokracii a proti právnemu štátu. A to by sme si spoločne mali povedať, že k útoku na Ukrajinu došlo preto, lebo Ukrajina chcela ísť svojou vlastnou cestou. A preto tam dnes zomierajú aj tehotné ženy, aj deti na detských ihriskách, lebo Rusko nechce dovoliť Ukrajine, aby išla svojou vlastnou demokratickou cestou. Takto to je. A teraz či už si to povieme tu spolu všetci verejne aj spolu s koalíciou, tak ale prinajmenšom by sme niektoré hrozby mali spoločne vnímať, lebo to je o ochrane našej bezpečnosti všetkých tu na Slovensku. A mňa osobitne naozaj veľmi vyrušuje, keď vidím, že v správe Slovenskej informačnej služby je silný ruský naratív. A musím to aj teraz tu povedať, lebo tak som to tam videla a čítala, že jednoducho keby písal tú Slovenskú informačnú službu autor, ktorý má blízko k ruskej propagande, tak by ju nenapísal inak. A mňa toto osobitne vyrušuje, že jednoducho máme tu inštitúcie, ktoré nechránia nás všetkých, našu zvrchovanosť Slovenskej republiky, našu bezpečnosť, že tie hrozby nevnímame spoločne a toto je podľa mňa ohrozujúce pre nás.
A je potrebné znovu a znovu prinášať takéto uznesenia, aby sme si to znovu a znovu pripomínali, kde je náš nepriateľ, pretože nepriateľ pre nás je v Rusku. Nie je to Ukrajina. A musíme sa určite vrátiť aj k uzneseniu, ktoré tu bolo prijaté a súviselo so zrušením sankcií voči Rusku.
Či sa nám to podarí, alebo nepodarí v súlade, v súvislosti s týmto uznesením, ale v tomto by tiež mala vládna koalícia jednoducho dať nejaký signál. Mohla by jasne povedať, že sankcie voči Rusku sú potrebné. Ak to jeden z jej koaličných partnerov nevie urobiť, mali by to jednoducho nájsť spôsob, ako to urobia ostatné strany v rámci vládnej koalície. Jednoducho Slovenská republika je v nejakom priestore, ktorý si vybrala. My sme si vybrali priestor Európskej únie, vybrali sme si priestor Severoatlantického paktu a toto uznesenie je práve aj o tom, že si pripomíname, kde je náš priestor, v ktorom sa cítime bezpečne, a keď sa na tej priestor útočí a útočí sa na tých, ktorí by tam chceli slobodne pristúpiť, tak toto by sme mali vedieť jednoducho odsúdiť. Mali by sme vedieť tu spoločne odsúdiť, keď civilné subjekty, civilné objekty sa stávajú terčom a nie vojenské, vojenské terče na Ukrajine. Toto by sme mali jednoducho tu spoločne vedieť odsúdiť. Ako je to možné, že toto sa nám jednoducho nedarí, že sa to nedarí kolegom z koalície? Je to vlastne v niečom nepochopiteľné.
A, a ja to musím pripomínať, pretože bývam vedľa ukrajinského veľvyslanectva. Ja tam každý deň vidím fotografie detí, ktoré boli zavraždené na Ukrajine. Zavraždené. Moje deti každý deň musia chodiť okolo ukrajinského veľvyslanectva a vidia jednoducho v priamom prenose, o čom je vojna. O tomto je vojna na Ukrajine. Sú tam zabíjané deti, sú tam unášané deti. A je vlastne až nepredstaviteľné, áno, nepredstaviteľné, že poslanci a poslankyne z koalície toto nechcú, nechcú vidieť a nechcú toto odsúdiť, že jednoducho propaganda, ktorá sa javí viac výhodná v politickom boji, je tu prednejšia ako hodnoty, ktoré by sme mali spoločné mať v demokratickej spoločnosti. Toto je odsúdeniahodné. A preto je potrebné znovu a znovu sem prinášať takéto uznesenia a znovu a znovu vystavovať vládnu koalíciu, vás, vás poslancov z koalície. Pretože pre nás je to nepochopiteľné, že neviete priznať, kto je agresor vojny na Ukrajine. Pre nás to je nepochopiteľné, lebo sú veci, ktoré predsa by nám všetkým mali byť jasné. Vojna by nezačala, keby ju niekto nezačal. A ten, kto ju začal, bolo Rusko, takto to je. A tak to treba aj povedať ľuďom.
Ďakujem pekne.

vymazať

26-2
No, áno, správa hovorí, že teda na dosiahnutie plánovaných cieľov konsolidácie bude v budúcom roku potrebných 1,7 miliardy a v roku 2027 alebo respektíve v roku 2027 3,5 miliardy. Čiže, no a keď sa pozrieme, že čo hovorí správa o tom, že aká tá konsolidácia je, čas potrebnej konsolidácie je v hrubej podobe špecifikovaná na budúci rok, to je tu napísané, ale ten výsledok tu proste nie je žiadny, tu, tu nie je proste napísané v realite skutočne nič. Proste ministerstvo financií v čiastočnej forme komunikovalo niektoré opatrenia. Ja sa pýtam, aké opatrenia komunikovalo a to jediné, čo je tu napísané, tak vláda sa zasa rozhodla, ako sa čudujme, nečudujme, proste že chce zvýšiť daň z nehnuteľností, hej? A to ale zasa vo finále platia ľudia, nieže vo finále, 93 % občanov žije vo vlastnej nehnuteľnosti. To zasa majú platiť ľudia, ale zároveň, ani to už nie je pravda, lebo už medzitým sama vláda ustúpila od toho, čo tu teda napísala, hej? Takže aj to jedno jediné konkrétne opatrenie, ktoré tu je a ktoré majú zaplatiť ľudia, teda, našťastie, poviem, našťastie, po našom tlaku jednoducho je už, je už teda podľa mňa mimo, aspoň takto to vnímam, a, samozrejme, je to správne, nie je správne navyšovať daň z nehnuteľností. Nebolo to správne v minulom volebnom období, podarilo sa nám po boji to zastabilizovať, že sa nezvyšovalo daň z nehnuteľností, a je to správne aj pre toto obdobie. Ona sa, samozrejme, do nejakej miery zvyšuje, ale nech už to riešia samosprávy ako také, nie že sa to bude odtiaľto riešiť. Takže dobre, ani, ani to nie je.
No a zasa chcem trošku sa na to akoby pozrieť ponad, nechcem to už, bolo tu politických dosť, máme jednu, jednu krajinu a proste fakt to nie je, nie je dobré v tom, že teraz to ide že úplne zle a proste ani tie veci, ktoré išli minule zle, jednoducho neboli, neboli opravené. Proste to, čo bolo zlé z predchádzajúceho, aby v podstate plus-mínus pokračuje a ešte bolo pridaných úplne kopa, kopa ďalších vecí, fakt.
Zoberme si, zoberme si, poviem jeden jeden príklad, kde by sa dalo, dalo urobiť veľa. Teraz urobila správu rozpočtová rada, kde hovorí, že pre 20 % rodín s najnižšími príjmami je suma kompletných dávok 1,4 miliardy. Môžeme sa baviť, či je to veľa, málo, samozrejme, malo by to závisieť od toho, koľko peňazí má krajina, určite áno, vláda k dispozícii, ale je teda je to 1,4 miliardy. Slabým pomáhať treba, jednoznačne, aj my sme Sloboda a Solidarita.
No ale keď sa pozrieme na tú istú štatistiku, tak 20 % rodín, rodín s najväčšími príjmami, tak dávky, ktoré tieto rodiny dostali, bolo 1,1 miliardy.
Maličký rozdiel, hej? Malý rozdiel medzi tým, a tu je to už teda, ja ani nejdem hovoriť, že čo je z toho správne, nesprávne, už nechám na posúdenie každého, ale asi teda by vláda v stave, keď máme najhoršie verejné financie, aké máme, by asi nemala byť pomoc tým najslabším a pomoc tým najbohatším rovnaká, hej? Tá štruktúra je iná, absolútne súhlasím, ale tá, vo finále tá pomoc je rovnaká, a to nie je správne, to je to, čo proste nie je správne, ani nič sa s tým akoby nedeje. A to je vlastne, a zasa teraz pozerám, pozerám na krajinu, pozerám na to, aby sa tu dobre podnikalo, aby to fungovalo. Teraz nejdem kritizovať ani jednu, ani druhú stranu, ale jedna z tých vecí, ktorá sa nepodarila predchádzajúcej vláde, nepodarila, bol ten daňový bonus, hej? A tam je veľa z tej pomoci pre najbohatších, je daňový bonus. Ten tam nemal čo byť. Namiesto toho mali byť znížené dane.
Znížené dane pre všetkých, a tým pádom tá pomoc proste by tam nemusela byť, nebola, ono by ten výsledok bol plus-mínus rovnaký, ale podmienky by boli lepšie pre všetkých, hej? A ďalšia vec, zasa, zasa poviem, však je to kritika predchádzajúcej vlády, teraz aktuálne, kto robíte v samosprávach viete, že teda aktuálna platba dane, dane z príjmu, to proste z pohľadu fyzických osôb to, čo je príjem samospráv, bola že mínus. Proste ten daňový bonus, bohužiaľ, bol tak veľký, že teraz nie že samosprávy dostali nejaké peniaze v máji, bolo tam mínus 46 miliónov, hej, proste mínus vlastne ako by mali zaplatiť. Čiže to sú, to sú, to sú tiež veci, ktoré fakt nie sú dobré. Len nič z toho nejde, nejde správnym smerom, hej? Nič z toho nejde k tomu, že by sme videli, že tam, kde aj bolo niečo zlé, by sa to zmysluplne opravilo, hej?
Ja neviem, jedno ešte zlé rozhodnutie poviem, tie nešťastné predčasné dôchodky. Potrebujeme, aby zamestnanosť rástla, hej, namiesto toho klesá. Proste áno, bolo to zlé, zlé rozhodnutie z minulosti. Bolo len veľmi málo čiastočne opravené. Proste namiesto toho sa, sa riešia, riešia zasa väčšie dávky a nemáme na ne. Namiesto toho, aby sa umožnilo ľuďom pracovať.
Za prvé, opraviť podmienky tak, aby to bolo v stave, ako si krajina môže dovoliť odchod do predčasného dôchodku a druhá vec, už kto tam je, tak má zakázané pracovať. Zakázané pracovať, tak proste každého, od každého tu berie vláda táto viac a viac nezmyselných daní, poplatkov, všetkého, a proste títo ľudia nemôžu pracovať. Veď zasa dobrovoľne, kto chcel, by pracoval, odvádza dane, dovádza, odvádza odvody a proste štát by mal z toho príjem a nemusel by, nemusel by brať niekomu úplne nad mieru.
Takže celé, celé je to vlastne to, že Slovensko, proste sa, rútime sa fakt do priepasti, rútime sa do priepasti. Bohužiaľ, aj táto správa o tom, o tom ukazuje. A jednoducho ďalší problém je to, je som to teraz hovoril pred chvíľkou vo faktickej poznámke, beriete ľuďom strašne veľa, veľkú časť ich príjmov, robí to obrovské problémy, či už na strane investícií, či už na strane zvyšujúcej sa inflácie, či už na strane toho, že jednoducho padáme. Ale zároveň, zároveň si štátna organizácia polícia kupuje množstvo nových áut. Však v poriadku, obmena by mala byť, ale proste nemôže to byť v režime, jak keď sa dubajská polícia chváli, áno, tí na to majú. Proste jednoducho tí majú verejné financie v stave, že môžu jazdiť na brutálnych autách s krásnymi logami policajnými, všetko. Ale, kolegovia, prosím, nemôžem, nemôžete, nemôžeme, nemôžeme ukazovať ľuďom toto, že polícia má nielen na nové autá, ale ešte aj na nové kožené poťahy s krásnymi vyšitými logami. Veď to je z ľudí, firiem. Veď všetci, ja si myslím, že aj kolegovia z koalície, veď máte známych, poťažne sami podnikáte, koľko firiem povie, že sa podnikateľské prostredie za tejto vlády zlepšilo, že nula. Akákoľvek štatistika je, či už robia obchodné komory, ktokoľvek, zamestnanecké organizácie, ale koniec koncov aj odbory hovoria, že situácia podnikateľov sa zhoršuje. To sú tvorcovia hodnôt. To sú tí, o ktorých píše táto správa a je to fakt veľmi, veľmi smutná správa. Prosím, to Slovensko, nech sme koalícia a opozícia...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem aj za tento príspevok, ktorého pre mňa silným odkazom bolo, že jednoducho nástroje, ktoré si táto vláda vyberá na to, aby ozdravila verejné financie sú, sú nedostatočné. A dokonca nielen nedostatočné, oni sú škodlivé, pretože ako tu bolo spomenuté, v rámci eurozóny sme jediná krajina, ktorá má daň z finančných transakcií a reálne to súčasní zamestnávatelia a potenciálni investori vnímajú ako veľkú prekážku jednoducho fungovať tu, rozvíjať tu svoje podnikanie a investovať tu.
Pokiaľ ide o zahraničné investície, teraz citujem z rozhovoru pre Denník N, ktorý dal, ktorý dal pán Miroslav Kiraľvarga, ktorý zahraničné investície na Slovensku zhodnotil takto: "Pokiaľ ide o zahraničné investície, ktoré nám pred niekoľkými rokmi naštartovali ekonomiku, tu je malé porovnanie. Od roku 2000 až po rok 2010 výška čistých zahraničných investícií na Slovensku dosahovala v priemere 6 % HDP a v roku 2023 je to 0. Nula percent HDP. To je jasný dôkaz toho, že zahraniční investori prestávajú mať záujem investovať na Slovensku."
A ja sa pýtam, koho je to zásluha. No je to zásluha presne tých opatrení, ktoré vy si odškrtávate na tých svojich kontrolných dňoch ako účinné a v skutočnosti spomaľujú, dusia našu ekonomiku a dostávajú ju na chvost Európskej únie. Ja už konečne akože fakt túžim po tom, aby ste vypočuli odborníkov, ktorí hovoria, že priestor na šetrenie je na výdavkovej strane. Nie ďalšie dane, nie ďalšie dusenie ekonomiky, ale pozrite sa na výdavky. Pozrite sa na svoje výdavky, pozrite sa, čo vy robíte s rozpočtom. Tam sú peniaze, ktoré vieme ušetriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, kolega Ivan Štefunko, veľmi pekne ďakujem. Áno, vlastne ja som tam mal ešte ten jeden bod, som zabudol povedať a ďakujem pekne, že si to spomenul. No áno, inými slovami okrem toho táto daň vlastne zasa prináša v podstate zvýšenie daní, hej? No tak akože tentokrát teda z bezdymových a z tabakových výrobkov, no tak tiež sa to tam nejak dostalo a pán minister zabudol spomenúť. No nemalo by to takto byť. Skutočne nemalo by to takto byť. Súhlasím a je to, je to ťažké.
Tak ako sme včera mali tú dilemu, lebo fakt boli aj s tými, s tými ospravedlnenkami, aj tam boli veci, ktoré sme chceli podporiť, dávali zmysel, aj ten guláš. No tu je to také, že veľmi-veľmi podobné a možno by aspoň, aspoň tá kultúra. Však nebolo to na poslednú chvíľu, bolo to na výbore, bolo to poslané, máme na to dva týždne. Ale možno by bolo dobré, keby pán minister skutočne v tom úvodnom slove vlastne povedal, že teda neriešime len plyn, len elektrinu a len CNG alebo len LNG, alebo čo, ale aj povedal, že vlastne zároveň teda riešime dane aj z tabakových výrobkov, že riešime zmeny DPH, že riešime nejaké úpravy proste pri investičnom majetku a teda, samozrejme, ešte aj nejaké ďalšie legislatívne, čo sú v pohode.
No ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. A budem na ne reagovať. A naozaj ďakujem veľmi pekne za ne, lebo treba sa rozprávať.
Po prvé, už tu bolo povedané niekoľkokrát, že napriek výstrelkom Igora Matoviča, ktoré my sme v strane Slobody a Solidarity nepodporovali, tak táto vláda počas pandémie jednoducho lepšie hospodárila ako vaša. Vy idete raz takým rýchlym dlhom. To sa jednoducho deje. Takže zbytočne tu rozprávate. V tomto pán poslanec Jakab vám dal naozaj veľmi pekný účet.
Čo sa týka Humenného, Humenné si zaslúži dôstojný súd. Ja som ho zaradila, aby sa toto riešilo, žiadne rozhodnutia som v tom neurobila, boli k tomu len alternatívy. Ďalší ministri v tom postupovali ďalej. Aké je rozhodnutie na konci dňa, môžete sa opýtať aj vášho ministra spravodlivosti a treba sa ho aj opýtať, prečo budovu Mestského súdu Bratislava III a IV kúpil za niekoľko miliónov drahšie, ako mohol kúpiť hneď, keď nastúpil, ako mu to odovzdala pani ministerka Dubovcová, lebo kúpil tú istú budovu, ktorá už prešla riadnym výberom, len si nechal ešte ďalší rok, aby ho stratil, a potom, samozrejme, nestíha plán obnovy, a potom si ju kúpil za niekoľko miliónov drahšie, osem miliónov, ak sa nemýlim. To tiež sa ho asi treba opýtať.
A prečo nestíha? Lebo všetko ste blokovali, čo sa týka reformy, tak potom samozrejmé, že ste nechceli ani čerpať tie peniaze z plánu obnovy. Ako neuveriteľne ste premrhali príležitosť pomôcť justícii, neuveriteľne.
A k tým dátam a k tomu chaosu. Viete, pani poslankyňa, keď zrušíte analytické centrum, ktoré ukazovalo, že reforma mala zmysel, prieťahy v konaní sa znižujú, no tak potom ťažko vám minister spravodlivosti teraz tie dáta dá, lebo ich nechce vám dať. Lebo vedel, že reforma bola správna cesta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, asi sa vám zdá zvláštne, že práve ja vystupujem k záverečnému účtu, ale nedá mi, keď vidím billboardy po celom Slovensku, kto a ako zadlžil štát, ako treba šetriť, popritom tu máme nezmyselnú transakčnú daň a ja vidím, ako sa plytvá financiami v justícii, a na to sa zameriam. Ja nebudem rozprávať tu čísla, nie som ekonóm, nie som v tomto odborník, ale to, čo môžem povedať, je, že je pre mňa nepochopiteľné, ak vy tvrdíte, a tvrdí vlastne celá vládna koalícia, ako treba šetriť, ako treba nachádzať stále nové a nové zdroje na to, aby sme pokryli výdavky v štátnom rozpočte, ktoré sú nevyhnutné, a ja vidím v justícii, že tu prichádzajú zákony, ktoré majú dopad na verejné financie, a vy tomu vôbec nie ste žiadnou prekážkou, že jednoducho nechávate ich, aby tu prechádzali a sú absolútne nezmyselné tie výdavky, nepotrebné, je to jednoducho o trende, ktorý má toto vláda, že na sebe nešetrí, rozdáva verejné funkcie, ale od ľudí vyberá peniaze. A na to chcem teraz poukázať, lebo je to pre mňa nepochopiteľné.
Mrzí ma, že tu nie je aj spravodajca pán poslanec Karas, ktorý tu prišiel aj on sám jednoducho s návrhmi zákonov, ktoré sami osebe mali dopad na verejné financie. Pre mňa nepochopiteľné, ktoré sú absolútne nepotrebné v justícii a len ukazujú na to, aký máte necit k verejným financiám a že je vám to jednoducho ľahostajné, že plníte zadania, ktoré máte od premiéra, ktorý máte od tejto vládnej koalície, ale neplníte zadanie, ktoré je absolútne kľúčové v tejto dobe, a to je nájsť spôsob ako šetriť na sebe. Nájsť spôsob, ako bude štát na sebe šetriť. Toto nehľadáte, ale nielen to. Vy prichádzate s návrhmi zákonov, s ktorými naviac plytváte na funkciách, ktoré sú nepotrebné. Na jednoducho nových nástrojoch, ktoré majú výdavky a ktoré sú nepotrebné v justícii, a ja vás chcem na ne upozorniť.
Osobitne vás chcem upozorniť na to, že keď ste ľahostajní pri likvidácii takých útvarov, ktoré zbierajú dáta, ktoré môžu upozorniť samotných ministrov na to, ako sa plytvá aj verejnými financiami a ako neefektívne môže fungovať vlastne daný rezort, že ani na to, na to neupozorňujete a aj to vám, to je vám ľahostajné. Áno, osobitne upozorňujem na to, že bol zrušený celý analytický útvar na ministerstve spravodlivosti. Ale to nebol len útvar o tom, že zbieral dáta o stave justície, či sú prieťahy v konaní, že by mal vyhodnotiť aj reformu v justícii a priebežne ju vyhodnocoval. A ten trend okrem iného bol, že prieťahy v konaní sa skracujú, takže ja nechápem, ako môže minister spravodlivosti teraz vystúpiť a hovoriť, že sú prieťahy v konaní, keď nemá nikoho, kto by dal nejaké dáta. A ani to nevie podložiť dátami. Že jednoducho vy zjavne ani nemôžete dostávať kvalitné dáta, lebo sa rozložili nielen na ministerstve spravodlivosti analytické útvary, ktoré napomáhali práve aj tomu, aby sa efektívne vynakladali verejné prostriedky, aby jednoducho tá služba, ktorú má doručovať štát ľuďom, bola efektívna. Za peniaze, ktoré štát vyberá od ľudí, tak aby doručoval efektívnu službu, na to slúžilo analytické centrum na ministerstve spravodlivosti.
Ale teraz k tým funkciám. O štátnych tajomníkoch už tu mali viacerí svoje vyjadrenia. Áno, dnes máme štátnych tajomníkov najviac (povedané so smiechom). Ja si nepamätám éru, kedy by sme mali toľko štátnych tajomníkov. Traja štátni tajomníci na ministerstve spravodlivosti, ktoré neprináša absolútne žiadnu reformu, žiadnu reformu a vlastne zúčastňuje sa na rozklade tejto inštitúcie. Ja by som chcela rozumieť tomu, ako vy môžete ako minister financií toto bezbreho pustiť. Ako ste mohli bezbreho pustiť, že vlastne už neexistuje ani v zákone žiadna prekážka, aby vlastne bezbreho sme tu navyšovali počty štátnych tajomníkov. Pretože to je, samozrejme, sekretariát štátneho tajomníka, auto pre štátneho tajomníka, asistent pre štátneho tajomníka, vedúci kancelárie štátneho tajomníka. Toto sú jednoducho ďalšie funkcie, ktoré sú tu nepotrebné. Nepotrebné. A stoja peniaze a ukazujú jednoducho o tom, že vám, ide vašej vláde o funkcie a nie na tom, aby ste tu, efektívne fungoval štát. Aby sa vyberalo iba toľko peňazí od ľudí, koľko je skutočne potrebných na chod štátu.
Doživotná renta generálneho prokurátora, nepochopiteľné. Prečo teraz pri konsolidácií verejných financií potrebujeme doživotnú rentu pre generálneho prokurátora? Ja som nepočula vás, pán minister, že by ste k tomu niečo povedali. A môžete mi tu povedať, že to je pár tisíc alebo nejaký ten milión, ale jednoducho, babka k babce, budú kapce. Takto to jednoducho je. A keď to vy ako minister financií proste necítite, že tak k tomu treba pristupovať, tak potom nemáte čo robiť na mieste ministra financií v čase potrebnej konsolidácie verejných financií. Ale okrem doživotnej renty generálneho prokurátora tu bol zákon na výsluhové dôchodky pre prokurátorov. Ja som sa pýtala pána poslanca Karasa, že teraz po tom, čo prejde tento zákon, budú výsluhové dôchodky pre sudcov? Pochopila som, že asi áno, ale to už by bol veľmi nerád, keby to musel zase predkladať on. Jednoducho vy tu vytvárate nové a nové inštitúty, ktoré sú nepotrebné, lebo sudcovia majú osobitné sociálne zabezpečenie. Aj prokurátori majú. Keď odchádzajú do dôchodku, majú špeciálne príspevky aj k samotnému dôchodku. Príplatok osobitný, keď odchádzajú. Načo je teraz potrebný výsluhový dôchodok? Ako je to legitímne sa o tom rozprávať, ale v čase konsolidácie verejných financií? Rátalo sa s dopadom niekoľko miliónov. Ale na druhej strane nedáte peniaze na probačných, mediačných úradníkov, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. Tak najprv tu urobíte veľkú reformu, otvoríte brány väzníc, sám minister aj premiér hovorí, že tu nie sú ľudia, aby dohliadali nad odsúdenými, a to by stačil nejaký ten milión, aby ste proste radovo o desiatky proste navýšili ten počet, na to nedáte, hej, že na to nemá minister. Ale potom vám nevadí, že proste tu necháte výsluhové dôchodky pre prokurátorov, ktorí absolútne, ktorý inštitút nie je teraz potrebný.
Rovnako prešiel v prvom čítaní zákon, ktorý mení viaceré veci v justícii, a týka sa práve aj rôznych nových nástrojov, ktoré majú finančné dopady.
Odmeny pre sudcov. Okrem toho, že sme to kritizovali, že je to korupčný nástroj v justícii, tie boli paušálne zrušené, ale ostali tu odmeny v 50. rokoch, v 60. rokoch. Prosím vás, v čase konsolidácie verejných financií, povedzte mi, že ktoré ďalšie inštitúcie proste môžu pri, vždy pri päťdesiatke, šesťdesiatke dať celý plat? Ja to doprajem tým sudcom, ale to je aj symbolika, že jednoducho ľudia, ľudia sa tu nachádzajú naozaj na, v kritických situáciách, už tu boli povedané, koľko ľudí vlastne to máme na hranici chudoby. Jednoducho ak môžeme, ak môžeme tým ľuďom adresne pomôcť, to je cesta, ale načo, prosím vás, tam, kde ten systém funguje, potrebujeme doňho vkladať ďalšie takéto nástroje s finančnými dopadmi?
A ja poviem ďalej, Justičná akadémia, pán minister, budú tu zrazu traja zástupcovia riaditeľa namiesto jedného. Načo je toto potrebné? A vám to nevadí. Ďalšie funkcie sa tu rozdávajú. Jednoducho ďalšie dopady. A toto je pre mňa nepochopiteľné, že nielenže nedohliadate na to, aby tu tí ministri prišli s nejakými reformami, ktorými by sa ušetrilo, a tá služba by bola efektívnejšia, ale vy tu v pohode necháte prechádzať zákony, ktoré majú dopady na verejné financie a znamenajú len rozhadzovanie ďalších funkcií a s ďalšími dopadmi. Ja teraz nehovorím, že tieto čiastky, ktoré som spomenula, zachránia rozpočet. Ale je to v niečom absolútna symbolika a trend, že vám je to ľahostajné. A keď to ja vidím tu, tak potom nemôžem uveriť, že sa skutočne staráte o to, aby tento štát hľadal cesty, ako šetriť na sebe, keď vy ich jednoducho ľahostajne rozhadzujete. A toto už je podľa mňa aj zbytočné asi rozprávať, že vám osobitne by malo záležať na tom, aby k nám prichádzali investori. Osobitne by vám malo záležať. A keď tu korupcia prekvitá, tak sem jednoducho investori chodiť nebudú. A áno, aj vy ste sa mali ozvať, keď tu prechádzala tá hanebná novela trestných kódexov, aby jednoducho investori vedeli, že na Slovensku sa neoplatí kradnúť. A keď tu zainvestujú, tak o peniaze neprídu. A aj tu sme vás mali počuť, pretože minister financií sa stará o to, aby tu bolo zdravé prostredie, kam prídu investori, a osobitne sa stará o to, aby tu boli reformy, ktoré zefektívnia štátnu službu a aby sa tu nerozhadzovali peniaze kadejakými návrhmi narýchlo v parlamente, ale aj inými od ministrov, ktoré nijakým spôsobom nezlepšujú službu štátu a len zbytočne vyhadzujú verejné financie. Na to som chcela poukázať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za reakciu pani kolegyni Vaľovej. No skúsim postupne.
Ja sa nesťažujem na diskusiu, veď som tu, diskutujem, kolegovia sú tu, diskutujú. Minister podľa mňa počúva a píše si a bude reagovať, čiže to je celé úplne v poriadku. Trošku ma mrzí, že proste nikto z koalície nediskutuje, to mi nemôžete vyčítať, keď sa nikto neozve, že teda poviem, že, že mi to chýba. Chýba. Ja by som rád skutočne diskutoval, ja mám radšej diskusiu než monológ, to je jedna vec.
No keď hovoríte, že koľko bolo treba dofinancovať II. pilier. No keď vznikal, veď áno, jasné, ale posuňme sa ešte kúsok ďalej, lebo tá situácia je možno v inom podobná, že ja si pamätám iných 110 miliárd vtedajších korún, ktorým bolo potrebné dofinancovať vybrakované slovenské banky a zabezpečiť bankový sektor, aby fungoval. Aj to je napríklad vec, za ktorú vtedajšie Slovensko dalo peniaze a nikto za to moc neniesol zodpovednosť, hej? Proste to rozkradnuté Slovensko vtedy, tak bolo by dobré, aby sa to neopakovalo.
No a čo sa týka ešte toho, že bolo treba dofinancovávať, áno, bolo treba, určite áno, máte pravdu a súhlasím. Boli to radovo nižšie sumy, čo si tak z hlavy pamätám rok, v ´22. to bolo len nejakých asi 200 alebo 300 miliónov korún, prosím, porovnajte s 2,7 miliardami v roku ´24, o ktorom sa bavíme, a s transferom, myslím, 3 miliardy pre tento rok, hej, to je proste výrazne menej. A, a tak. Ale každopádne, nájdete to určite, neviem teraz z hlavy, ale je, aj toto číslo je v tom záverečnom účte. Skutočne na tých 200 stranách je, je toho veľmi veľa a môžem odporučiť skutočne aj koaličným poslancom, že bolo by dobré si to pozrieť. Fakt je tam všetko, tie údaje sú podľa mňa veľmi-veľmi presné a veľmi-veľmi vypovedajúce. To je to, čo, čo som sa tu vlastne snažil v oboch mojich vystúpeniach, hej? Aby, aby sa proste poukázalo skutočne na fakty, lebo sú tam. A, a ďakujem ešte raz za vypracovanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)