Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.9.2025 o 10:07 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:42 - 10:44 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Kolegyňa Jurík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Hovorila si aj o koaličnej dohode, ktorá nám tu bola mimo záznamu odprezentovaná v rámci toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je prílepkom. No a tu by som v tejto súvislosti ma napadlo, že tá dohoda má predsa vždycky dve strany. Takže vlastne čo je na tej druhej strane ako ústupok za to, že takýto návrh bude súčasťou zákona o energetike. Ja stále verím, že naozaj je, je za tým nejaký dobrý úmysel, ale ja sa pýtam, prečo formou pozmeňovacieho návrhu k zákonu o energetike. Veď my máme na schôdzi ešte veľmi veľa ďalších neprerokovaných bodov. Schôdza ďalej beží, máme tam body o vyslovení nedôvery vláde, jednotlivým ministrom, ministerkám. Prečo nemohol pán minister Kaliňák prísť s takýmto návrhom do skráteného legislatívneho konania, tak ako to urobila pani ministerka so zákonom o energopomoci.
No a potom si hovorila aj o energetickej efektívnosti. O tom, ako je to so spotrebou plynu v Českej republike ako je to u nás, kde máme dotované ceny energií. Ale ja by som tu ešte doplnil informáciu, v Českej republike majú nielen, nielen adresnú pomoc, reálnu adresnú pomoc, ale majú aj deregulované ceny energií, to znamená, že tam sa vytvárajú produkty pre tých jednotlivých zákazníkov, čo u nás bohužiaľ nie je a paradoxne, niektoré tie produkty sú lacnejšie ako sú u nás dotované ceny energií. Takže naozaj, či by sme sa skôr nemali uberať touto cestou, tou cestou deregulácie a naozaj vytvárania trhu namiesto plošného, helikoptérového rozhadzovania miliónov eur.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:13 - 10:15 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Galek, jeden z hlavných problémov toho návrhu, na ktorý si upozornil a na ktorý opakovane upozorňujú aj viacerí ďalší poslanci, je, že nie je z neho jasné, akým spôsobom sa energopomoc bude realizovať, o adresnej energopomoci by som asi pri tom, čo sa hovorí o 90 % domácností, nehovoril, ale presne, ako si povedal, v štandardnom procese, ak sa na základe zákona predpokladá vydanie predpisu nižšej právnej sily, nejakého vykonávacieho predpisu, v tomto prípade nariadenia vlády, tak návrh toho vykonávacieho predpisu by mal byť predložený a tak to v štandardných legislatívnych konaniach aj býva. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá, ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:13 - 10:15 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:13 - 10:15 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 10:07 - 10:09 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
... použité na investície, na zveľadenie tejto krajiny, na reformy, ktoré s tým, ktoré s tým súvisia. Ale nie, my plánujeme, že bude to opäť použité na energopomoc, veď to sú eurofondy, to nás nebolí, to sú peniaze niekoho druhého. Nie, to sú naše peniaze a keď to nebudú eurofondy, tak to bude štátny rozpočet. Konsolidujeme v objeme niekoľkých miliárd, ľuďom vyťahujeme z vačkov cez dane, cez odvody a na druhej strane im potom budeme také tie žobračenky vkladať naspäť. A to, že naozaj je to politická korupcia, ešte raz upriamim na to, že tento zákon nehovorí komu, nehovorí ako, pretože toto má byť riešené až v nariadení, o ktorom zatiaľ naozaj nič nevieme a vykonávací predpis má byť prílohou návrhu zákona.
No a tie riziká, na ktoré som chcel upriamiť, tak tých je tam naozaj viacero a už som aj v prvom čítaní na niektoré upozornil v rámci debát, bohužiaľ, mimo parlamentu, pretože v parlamente všetko prerokovávame veľmi skrátene, veľmi jednoducho, veľmi rýchlo, tak vyplynulo, že naozaj to riziko diskriminácie, riziko nespravodlivosti je reálne. To riziko, o ktorom som hovoril aj v prvom čítaní, vychádza z toho, že pomoc sa má viazať na adresu odberného miesta trvalý pobyt. Teda môžu vzniknúť reálne problémy pre nájomníkov, ľudí s prechodným pobytom alebo domácnosti v podnájmoch. A pritom aj pani ministerka v úvodnom slove hovorila, že ich cieľom bolo, aby sa znížila tá záťaž pre ľudí, aby tí ľudia kvôli energopomoci nemuseli absolvovať žiadne úkony. Ale tí ľudia, ktorí budú chcieť mať túto energopomoc, budú chcieť ušetriť možno 30 % na cenách energií, lebo však 30 % nenájdete len tak na chodníku, keď si naozaj vezmete, že niekto zaplatí, ja neviem, na energiách 300 eur, teraz bude mať 400, no tak 300 % je stovka, akože stovka tiež poteší, tak títo budú sa snažiť k týmto peniazom dostať na všetkých adresách, ktoré majú k dispozícii, a aj tých, kde nemajú trvalé pobyty, lebo je tu naozaj veľa ľudí, ktorí vlastnia niekoľko bytov, ktoré prenajímajú, a tak budú sa rozdeľovať manželské páry, jeden bude mať trvalý pobyt tam, druhý tam, budú ľudia behať po ohlasovniach pobytu, aby si tento zmenili. No a teraz dve riziká, jednak tá administratívna záťaž, ktorej sme sa chceli vyhnúť, no a potom, samozrejme, malé mestá prídu o podielové dane, lebo tí ľudia, mnohí z nich vlastnia, napr. ľudia z východu vlastnia byty v Bratislave, tak sa odhlásia v malých mestách, kde majú dnes ten pobyt, toto mesto príde o podielové dane, naopak pritečú do Bratislavy, Bratislava sa z tohto zákona takisto môže iba tešiť. No a čo z toho bude vyplýva ako riziko pre tých, ktorí v takýchto bytoch bývajú, pokiaľ sa nepodarí tým ľuďom prehlásiť tieto nájmy a dostať sa k zníženým cenám energií? Jednoducho to, že budú platiť vyššie nájomné, ktorého súčasťou budú nedotované ceny energií. Takže naozaj dnes sme nepomohli ani tým nájomcom.
Druhým rizikom je tá právna neistota, ktorá vyplýva z tohto zákona. Tento zákon hovorí, že na postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, to znamená, že občania budú mať obmedzenú možnosť brániť sa proti chybám či nespravodlivému rozhodnutiu. Áno, my už dnes vieme, že sa tu chystá nejaké call centrum, ktoré bude riešiť, odpovedať otázky, že tu budeme mať nejaký systém, máme september, vlastne koniec septembra, zajtra, ak sa nemýlim, už je dokonca 1. október, čiže tri mesiace do konca roka, dodávatelia hovorili, že potrebujú aspoň tri mesiace, aby nastavili systémy, stále nevieme, aké nariadenie bude v tejto súvislosti prijaté. No, neviem, akože tá právna neistota, ktorá nastáva, je jednoducho obrovská. Nebude sa na postupy vzťahovať správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, je to § 14: „Na postupy podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok, nevzťahujú sa ani ustanovenia podľa osobitných predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa." Takže naozaj je to taký, ja neviem, ako to nazvať, no proste taká, taká lotéria, že však ideme rozdať energopomoc a uvidíme, že čo z toho bude, ale, ľudia, nepočítajte s tým, že sa k tomu dostanete, resp. keď sa k tomu aj dostanete, tak nemusíte sa dostať v tom objeme, ktorý potrebujete. A sťažovať, sťažovať sa môžte na Lampárni. Toto je priamo napísané v zákone, ľudia, choďte sa sťažovať na Lampáreň, ak nebudete spokojní s tým, čo vám vyšlo alebo ak ste energopomoc nedostali.
Potom je tu administratívna a technologická náročnosť ako tretie riziko vyplývajúce z tohto návrhu zákona, hovoril o tom už aj kolega Hargaš. To znamená naozaj tá náročnosť prepojenia informačných systémov, kataster, Sociálna poisťovne, distribučné spoločnosti ani nie, ale dodávatelia, zdravotné poisťovne, jednoducho toto všetko nejakým spôsobom spárovať, pani ministerka s tým má skúsenosti s ministerstvom vnútra, ako sme sa dozvedeli, a ja verím jej schopnostiam, verím, že sa to naozaj v konečnom dôsledku podarí, nemyslím si, že teda vy budete osobne sedieť za tým počítačom, aleže naozaj máte skúsený tím ľudí, ktorí to zvládnu. Ale ako som už hovoril aj v tých predošlých čítaniach, jednoducho podľa mňa niektoré tie databázy nie sú spárovateľné. Dodávatelia nemajú rodné čísla, Sociálna poisťovňa nemá údaje o všetkých pobytoch ľudí, ktorí od nich, ktorí sú v nich zazmluvnení ako odberatelia. Takže naozaj obávam sa, že tu ešte môže vzniknúť veľký chaos, preto sme tak veľmi tlačili, stále hovorili o tom, urobte to, urobte to ako nárokovateľné, ako automaticky nárokovateľné, nech si na to ľudia, nech si o to ľudia požiadajú, netreba vymýšľať žiadne koleso, máme tu český model, vydokladovať príjem, vydokladovať výdavky na bývanie a vydokladovať iné príspevky zo strany štátu, bodka. Ľudia si o to požiadajú, dostanú to zaplatené, až následne sa to celé skontroluje. A kto to dostal neoprávnene vyplatené, no tak bude musieť túto pomoc vrátiť. Veľmi, veľmi jednoduché. Žiadnych 400, 50 mil., žiadnych 470 mil., žiadna miliarda, jednoducho naozaj ľudia, ktorí by to reálne potrebovali, ktorí by boli pod hranicou energetickej chudoby, ktorých je 18 %, ktorých je tých 430 alebo teda 330-tisíc domácností, tak títo by si o to požiadali a jednoducho by vedeli, áno, viem už teraz odhadnúť, že asi na to budeme mať nárok. Ale nie, my ideme rozdávať, my ideme vytvárať nejaký robustný systém, ideme prepájať nejaké systémy, ja sa obávam, že toto všetko naozaj nebude fungovať. A možno že toto je aj taká nejaká barlička v rámci tohto zákona, že zo strany vlády sme urobili všetko preto, aby sme tu nejaký systém mali, aj keď teda v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď sme to pekne odprezentovali, zabalili, ale táto povinnosť sa posúva ďalej, ide to na tých dodávateľov. Veď nech si s tým oni poradia.
Vidím, že mám posledné sekundy, mám tu ešte pár bodov, ja sa prihlásim ešte do ústnej rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 9:44 - 9:59 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
... tých mesiacoch od jeho zaradenia do operačných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru, patrí mu motivačný príspevok v sume 600 eur za kalendárny rok.
Takže máme tu zákon, ktorý je v podstate prílepkom k energo pomoci, ale týka sa ešte konsolidácie a tu hovoríme o motivačných príspevkoch v sume 600 eur za kalendárny rok. Takže opäť pýtam sa, že či toto je šetrenie alebo ďalšie rozdávanie?
Bod 4. V § 12 ods. 4 sa slová: "do konca kalendárneho roka, v ktorom absolvoval výcvik branných záloh" nahrádzajú slovami: "do dvanástich mesiacov od nástupu na výcvik branných záloh.".
Bod 5. V § 12 sa dopĺňa o odseky 22 a 23, ktoré znejú: " 22 Ak sa vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh zúčastnil pravidelného cvičenia, v čase pracovného voľna, ktoré mu na tento účel poskytol jeho zamestnávateľ podľa osobitného predpisu, suma motivačného príspevku, na ktorý mu vznikol nárok podľa ods. 2 písm. a) sa skráti o sumu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy za pracovné voľno, ktoré vojenský útvar uhradil zamestnávateľovi podľa osobného predpisu.
23 Odsek 22 sa vzťahuje aj na vojaka branných záloh, ktorý sa zúčastnil výcviku branných záloh a vznikol mu nárok na motivačný príspevok podľa odseku 2 písmeno b).".
Bod 6. V § 46 ods. 1 znie.: "Ods. 1 občan, ktorému nevznikla branná povinnosť môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, ak má trvalý pobyt na územní Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana. Doterajšie články sa primerane prečíslujú.".
Navrhuje sa táto novelizácia týchto nasledovných ustanovení zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s cieľom uľahčiť proces zaraďovania občanov do národných obranných síl a racionalizácie podmienok a procesov vyplácania náležitosti vojakov v zálohe.
V § 8 ods. 1 písm. a) sa navrhuje znížiť kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojak druhého stupňa, slobodník a desiatnik zo stredného odborného vzdelania na nižšie stredné vzdelanie, z dôvodu uľahčenia vstupu do národných ozbrojených síl občanov, občanom ktorí spĺňajú vekové kritérium pre vznik brannej povinnosti, ale ešte neukončili stredné odborné vzdelania.
V § 12 ods. 2 písm. b) sa navrhuje vykonanie legislatívno-technickej úpravy, ktorej cieľom je zosúladenie používanej právnej terminológie, keď vojak branných záloh sa zúčastňuje výcviku branných záloh, a nie pravidelného cvičenia a vojak branných záloh taktiež nemôže plniť úlohy ozbrojených síl podľa § 15 a 16.
V § 12 ods. 3 sa s cieľom zabezpečiť efektívnejšie nakladanie s prostriedkami verejného rozpočtu navrhuje sprísniť podmienky na vyplatenie motivačného príspevku vo výške 600 eur, tým, že vojakovi operačných záloh vznikne nárok na jeho vyplatenie iba vtedy, ak nebol povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl po dobu viac ako 6 mesiacov od jeho zaradenia do operačných záloh, z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru. Cieľom úprav v § 12 ods. 4 je zladenie procesu plánovania pravidelného cvičenia a vyplácania doplatku k motivačnému príspevku naviazaním jeho vyplácania na podmienku uzatvorenia dohody o zaradení do operačných záloh, resp. pohotovostných záloh, najneskôr do dvanástich mesiacov od nástupu na výcvik branných záloh a nie konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento výcvik absolvovaný.
V § 12 sa doplnenie ustanovenia odseku 22 a 23 umožňujúce skrátením motivačnému príspevku o sumu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca za pracovné voľno poskytnuté na účely účasti na pravidelnom cvičení alebo plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia efektívnejšieho nakladania s verejnými finančnými prostriedkami vyčlenenými na činnosť národných ozbrojených síl.
V § 46 sa opravuje odsek 1 s cieľom umožniť občanom Slovenskej republiky dobrovoľne prevziať brannú povinnosť v deň nasledujúci po dni, v ktorom dovŕšia 18 rokov veku, aby v prípade ich záujmu mohli vstúpiť do národných ozbrojených síl ešte v ten istý kalendárny rok.
Takže toto bol ten pozmeňovací návrh, o ktorom sme sa bavili priamo na, teda ja som sa bohužiaľ nestihol zúčastniť tohto výboru, ale teda toto je pozmeňovák, ktorý naozaj nemá žiaden, ale že žiaden súvis so zákonom o energo pomoci, a ja verím, že keď bude na samostatnom hlasovaní, tak tento bod neschválite. Vyjmete a jednoducho pošlete tam kam patrí. Jednoducho do histórie alebo kroniky toho ako sa naozaj legislatívne pravidlá nemajú obchádzať a ako jednoducho v tomto parlamente nemá fungovať. Pretože naozaj nehnevajte sa kolegovia koaliční, ja mám pocit že vy ste si urobili z tohto parlamentu trhací kalendár. Skracovanie rozpravy, konsolidácia, bum-bác, rýchlo ideme jedna, dva, tri, Ústava okamžite schváliť, urobiť tak, aby dobre bolo. Načo sme tu potom akože? Sme parlament alebo naozaj sme tu iba na nejaké stláčanie tých gombíkov a držanie si palcov, že snáď nám to tento raz vyjde, lebo nás bude dostatočný počet.
Takže naozaj tento návrh, tento pozmeňovací návrh v tomto zákone nemá čo robiť.
A teraz sa dostanem, už aj k samostatnému zákonu, ako som už hovoril aj v rámci skráteného legislatívneho konania, aj v rámci prvého čítania. Na tento zákon sme čakali dva roky. Za ten čas mohla byť takisto adresná pomoc. Návrhy boli na stole, kolega Hargaš už o tom hovoril. Mohli sme okamžite pristúpiť napríklad k českému modelu. Jednoducho za dva roky 1,7 miliardy vyhodených von oknom. Nehovorím, že by na energo pomoc nešli žiadne peniaze, ale určite by to nebolo 1,7 miliardy.
Keď si to zosumarizujeme, rok 2023 to bolo 2, 93 miliardy. To bolo vlastne ešte to doznievanie energetickej krízy, kedy naozaj plošná pomoc mala to svoje opodstatnenie, pretože vtedy sa naozaj vychádzalo z cien, ktoré boli krízové. Ja už som to aj predtým hovoril, 25. august 2022 cena elektriny na trhu 1000 eur za MWh, cena plynu 340 eur za MWh. Vtedy by si naozaj nemohol dovoliť zaplatiť za tieto ceny energií nikto, a vtedy naozaj tá plošná pomoc mala svoje opodstatnenie. Áno, mala aj svoju cenovku a tá cenovka nebola malá. Bolo to 4 možnože 4,5 miliardy dokopy za tie roky 23, myslím aj časť 22, ale už napríklad v roku 2024, keď to bolo 1,13 miliárd alebo 2025 600 mil. eur, uvidíme koľko to ešte bude. Lebo tento rok nie je dokončený, ale odhadujem, že skončíme niekde medzi 600 až 800 mil. eur. Tak tu už sme sa mohli baviť úplne kľudne aj o adresnej pomoci a vedeli sme ušetriť možnože 70, možno 80, možnože 90% z týchto prostriedkov. V samotnej predkladacej správe k tomuto návrhu zákona sa hovorí, že pokiaľ by na budúci rok táto pomoc bola opäť plošná, tak nás vyjde na 477 mil. eur.
V tomto roku teda som povedal, že 600 až 800, na budúci rok by to bolo v prípade plošnej 477. Je tam samozrejme nejaký pokles. Tie ceny energií klesajú, aj na tých trhoch. Dnes máme plyn za 34 eur za MWh, elektrina 95-98. Priznám sa, nepozeral som sa dnes ráno, ale naozaj sme na jednej desatine. Takže dnes sa už treba baviť o adresnej pomoci, nie pre 90 alebo 95 % ako to tu počúvame alebo o nejakých energo šekoch. Čo sú za mňa čisto čiste politická korupcia, ale naozaj o adresnej pomoci tým ktorí ju reálne potrebujú. Pretože, ak dávame plošnú pomoc, tak o to menej vieme dať potom tým, ktorí ju potrebujú, a my máme dáta. My vieme koľko ľudí sa na Slovensku nachádza v pásme energetickej chudoby. Máme tu analýzu Slovenskej akadémie vied, ktorí to vypočítali na 18%. Povedali, že je to asi 330 000 domácností. Ale nie, my ideme dávať 90 možnože 95%. A teda, keď plošná pomoc by vyšla na 477 mil. eur, tak koľko z toho je 95%? Nemám to tu zapísané, ale odhadujem, je to okolo 450 možnože 3 mil. Keď si k tomu pripočítame technickú pomoc, ktorá je takisto uvedená v rámci tohto návrhu zákona predbežne vyčíslená na nejakých 17,6 mil. eur, ak si dobre pamätám zaokrúhlime to na 18, tak sa plus mínus 5 mil. dostávame na to, na čo by nás vyšla plošná pomoc. A ja sa teraz pýtam, načo sme absolvovali toto celé cvičenie? Načo my sa tu bavíme o tom, že ideme robiť akože adresnú pomoc, ktorá je v skutočnosti iba plošnou, pretože bude pridelená 90 až 95% občanov? A vytvára ďalšie problémy, na ktoré ešte vo svojej rozprave ešte upozorním. Takže naozaj za mňa, či je to plošná 477 alebo akože adresná pre 95%, čo je čistý oximoron. Tak ja si myslím, že nemá ani tento zákon z toho pohľadu žiaden význam. Áno, ako nám pán štátny tajomník na výbore povedal, tento návrh zákona vytvára rámec. Dobre, veď majme rámce. Ten návrh zákona hovorí aj o tom, že následne vláda nariadením stanoví, ako bude vyzerať samotná energo pomoc alebo teda pre koľko ľudí bude. Kde bude ten limit, ktorý to ešte dostanú, akým spôsobom. Čiže ako keby z toho diapazóny, ktorý sa nám otvorí v rámci tohto zákona si vláda bude ešte môcť vyberať, kreovať, nevieme ako. A ja si myslím, že my by sme mali vedieť ako. Pretože opäť odvolám sa na legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré hovoria, vykonávací predpis, ak má byť v nadväznosti na nejaký zákon, tak by mal byť prílohou. My by sme mali vedieť, ako bude vyzerať. Aspoň nejaká schéma, aspoň nejaký návrh takéhoto nariadenia, aby sme poznali tie mantinely, aby to naozaj nebola tá politická korupcia, na ktorú v súvislosti s týmto návrhom zákona od začiatku upozorňujem.
No, a teda tento návrh zákona máme v skrátenom legislatívnom konaní, hoci o ňom hovoríme dva roky. Hoci pani ministerka nám hovorila, že návrh zákona budeme mať na jeseň. Čakali sme, že tu bude naozaj nejaká rozprava, od vtedy že tu bude nejaká rozprava počas leta, že tu bude nejaké medzirezortné pripomienkové konanie. Žiaľ nič. Možnože bude nejaké medzirezortné pripomienkové konanie k samotnému návrhu toho uznesenia, aj keď veľmi silne pochybujem. Pretože naozaj ten čas nás výrazným spôsobom tlačí. A nielenže tlačí, ale naozaj ak prejde ten pozmeňovací návrh, ktorý som tu čítal, tak je tu reálne riziko, že tento návrh zákona tu budeme mať opäť na najbližšej schôdzi. Pretože ho pán prezident vráti. A ja poznám aj právnikov, ktorí sú okolo prezidenta, koniec koncov jeden z nich pracoval aj na ministerstve hospodárstva v čase keď sme tam boli. A ja si neviem predstaviť, že by takýto návrh zákona pustil a odporučil prezidentovi podpísať. Pán Boris Balog, ak ma počúvate, tak prosím pozrite si tento pozmeňovací návrh a naozaj posúďte, či je v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády. Či naozaj ho odporučíte pánovi prezidentovi podpísať. Hovoríme teraz o tom, že energo šeky, že 90%, 95% to znamená plošné rozhadzovanie. Opäť iba nevieme, ešte teda na základe akého kľúča. Teda ten kľúč poznáme, ale nevieme ako presne bude vyzerať, ako bude formátovaný, formovaný, ale vieme, že to bude z našich peňazí, že euro dotácie. Aj keď teda pán spravodajca sa vyjadril v jednej relácii, že sa stále o tom rokuje, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že by Európska komisia povedala dobre zoberte si 400 mil. eur a zase ich rozhoďte na plošnú pomoc, veď nám to je jedno. Veď vy tie peniaze nepotrebujete. Vy nemáte v katastrofálnom stave mosty. Vy nepotrebujete stavať nemocnice. Vy nepotrebujete robiť reformy, pustite to von, však nám vlastne na tom vôbec nezáleží, akým spôsobom miniete 400 mil. eur. Ja si myslím, že záleží, tej Európskej komisii. A teda Európska komisia zrejme povie, že nie, že dobre technická pomoc tých 18 mil. eur, tak použite, ale teda aj na to si veľmi dôrazne posvietime akým spôsobom budú použité. Pretože sú to naše peniaze. A nehovorím, že Európskej komisii sú to naše peniaze, aj eurofondy. To sú naše peniaze, ktoré sme poslali do Európskej únie a tá to následne rozdeľuje nám všetkým, Veď to sú peniaze, ktoré mali byť použité na investície, na zveľadenie tejto krajiny, na reformy, ktoré s tým súvisia. Ale nie, my plánujeme, že bude to opäť použité na energo pomoc. Veď to sú eurofondy, to nás nebolí, to sú peniaze niekoho druhého. Nie, to sú naše peniaze, a keď to nebudú...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 9:37 - 9:37 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem pani ministerka, kolegyne, kolegovia. Ja začnem od konca a dotknem sa práve toho pozmeňovacieho návrhu. Teda, celkovo boli tie pozmeňovacie návrhy tri a jeden z nich bol vyslovene prílepok, prišiel včera niekedy po siedmej hodine. Ja sa naozaj pýta, že na čo my tu máme nejaké legislatívne pravidlá tvorby zákonov, na čo my tu máme nejaký rokovací poriadok. Už to že o tomto zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je za mňa poburujúce. No ale potom, že príde nejaký prílepok od ministra Kaliňáka, ktorý ho dokonca príde na výbor odprezentovať, tak to je naozaj za mňa absolútne červená čiara, redfleg, jednoducho niečo, čo naozaj v minulosti sme sa tomu snažili vyhýbať. Prezident, tento súčasný prezident vrátil zákony, ktoré obsahovali prílepok, som zvedavý ako si poradí s týmto. Keď sme teda ráno upozornili aj pána predsedajúceho Andreja Danka tak on sám bol s tým, z toho veľmi, veľmi, nepoviem že znechutený, ale teda nechápal, potom zistil, teda povedal nám že je to oneskorená súčasť konsolidácie. A ja sa teda pýtam. Máme tu zákon, zákon o energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní. K nemu príde prílepok, ktorý oneskorene, ako kolega Valášek povedal, o štyri dni, rieši konsolidáciu a upravuje zákon v oblasti obrany a bezpečnosti. No tak toto je akože mačko pes, alebo neviem ako to jednoducho nazvať naozaj, s ničím takým som sa ešte nestretol. Energopomoc, konsolidácia, zákon v oblasti obrany a bezpečnosti. A ja si tu dovolím upozorniť na to že, legislatívne pravidlá sú pre predkladateľa zákona záväzné. No a áno, prišiel to odprezentovať na výbor minister obrany, ale pani ministerka zodpovednosť je na vás. Vy ste predkladateľkou tohto zákona. Takže ja sa vás pýtam, kolega Hargaš sa pýtal spravodajcu, ale ja sa vás pýtam, či vy ste s takýmto pozmeňovacím návrhom OK. Pretože ja si dovolím povedať, že vám to naozaj ohrozuje celý zákon, k tomu sa vyjadrím neskôr. Ale teda za mňa takýto prílepok jednoducho tu nemá prezident inú možnosť, ako pokiaľ bude schválený aj s týmto prílepkom vrátiť tento návrh zákona do parlamentu práve s touto výtkou. A teraz ostatné pozmeňováky aj tie ktoré predkladal kolega Igor Šimko, riešili napríklad odsunutie platnosti tohto zákona o deväť dní. A teraz čo sa stane, keď prezident vráti tento zákon iba kvôli jednému prílepku? Nevráti Igor, no nevráti. Mal by vrátiť. Akože pokiaľ naozaj si prezident ctí naše zákony a mali by sme si ich v prvom rade ctiť my všetci tu v parlamente, jednoducho takýto prílepok, jednoducho odtiaľ odstrániť, tak ak si aj ten prezident, ak si to my nebudeme ctiť, tak aspoň ten prezident by si to mohol a musí jednoducho takýto zákon, s takýmto prílepkom vrátiť. Už to povedal kolega Hargaš. Navrhol takýto, tento prílepok je to bod 7 spoločnej správy, vyňať na spoločné hlasovanie. A robím to isté. A navrhujem, aby každý jeden ďalší po mne vystupujúci v rozprave urobil to isté. Aby jednoducho bolo povedané, že všetci sme navrhli tento bod spoločnej správy číslo 7 vyňať na samostatné hlasovanie a ja verím kolegovia, že budete naozaj pristupovať zodpovedne, budete pristupovať, tak ako ste prisahali na tú ústavu. Postupovať v súlade s platnými pravidlami, s našou legislatívou, zákonmi a jednoducho odmietnete takýto návrh. Takýto pozmeňovací návrh takýto prílepok, jednoducho odmietnete, aby sa stal vôbec súčasťou zákona, ktorý priniesla pani ministerka. Lebo naozaj potom to bude práve, práve na jej zodpovednosti. A teraz o čom je vlastne ten zákon, lebo kolega to už povedal. Kolega Valášek, ale tento návrh, alebo tento pozmeňovací návrh bol predložený na výbore. Asi viete ako to funguje, jednoducho príde na výbor, dokonca na výbore sa ani nečíta. Dá sa iba do spoločnej správy, pretože to koaličná väčšina odhlasuje, prevalcuje. A potom my to tu iba hlasujeme. O tom že, áno sme za spoločnú správu, maximálne si to vyjmime na to samostatné hlasovanie. Ale ja by som si dovolil tento pozmeňovací návrh prečítať, aby ste vy všetci vedeli čo sa v ňom nachádza. Takže za za čl. VI sa vkladá nový čl. VII a tento nový čl. VII znie: Danko, Andrej, podpredseda NR SR: A čítaš ministerský? Galek, Karol, poslanec NR SR: Čítam pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dnes na výbore. Danko, Andrej, podpredseda NR SR: Aha, takže tu nezastavujeme čas dobre? Galek, Karol, poslanec NR SR: Nie, nie, nie, nie, nie . Určite netreba zastavovať čas. Ja iba chcem, aby kolegovia vedeli, čo sa nachádza v tomto návrhu a rád budem aj komentovať jednotlivé body tohto pozmeňovacieho návrhu, aby ste si naozaj uvedomili v plnej miere o čom sa tu bavíme. Máme tu zákon o energopomoci a popritom riešime zákon, ktorý rieši niektoré opatrenia na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „stredné odborné vzdelanie“ nahrádzajú slovami „nižšie stredné vzdelanie“. Dobre, tak budeme riešiť v prípade brancov, nie stredné odborné vzdelanie ale nižšie stredné vzdelanie. Bod 2. V § 12 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) vojakovi branných záloh v sume 1 500 eur, ak sa zúčastnil na výcviku branných záloh najmenej v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku.“ OK. Bod 3. V § 12 odsek 3 znie: „(3) Ak vojak operačných záloh podľa § 4 ods. 3 nebol po dobu viac ako šiestich mesiacov od jeho zaradenia do operačných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru, patrí mu motivačný príspevok v sume 600 eur za kalendárny rok.“ Takže máme tu zákon, ktorý je v podstate prílepkom k energopomoci, ale týka sa ešte konsolidácie a tu hovoríme

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2025 16:51 - 17:01 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, tak, stojím tu opäť a s ďalším návrhom úplne konkrétneho opatrenia, ktoré má zásadný konsolidačný potenciál. Opäť tuná dneska už asi piatykrát reagujem na to, že ak počúvame takú tú frázu z koalície, že opozícia neprichádza so žiadnymi konkrétnymi riešeniami, so žiadnymi návrhmi, ktoré by pomohli Slovensku, tak opäť už piatykrát hovorím, že nie, prichádzame s takýmito návrhmi, prichádzame so zmysluplnými riešeniami, prichádzame skutočne s návrhmi, ktoré by zvýšili ekonomickú aktivitu, reálne pomohli hospodárstvu, reálne zvýšili hospodársky rast, zvýšili by konkurencieschopnosť Slovenska a zvýšili by, aby som to dotiahol do tej koncovky, zlepšili by život ľudí, zlepšili by život firiem, nechali by občanom v peňaženkách viac peňazí preto, pretože by platili nižšie dane. Toto je podľa mňa cesta, ktorá je jediná možná, aby sme sa dostali preč z týchto momentálne veľmi ťažkých časov, ktorými nás akože fakt gniavia tie nezmyselné, respektíve škodlivé konsolidácie, ktoré nám ordinuje minister financií.
Ja som tento návrh zákona vlastne písal a predkladal ešte v čase, keď ešte vôbec nebolo zrejmé, že až kam sa odváži minister financií ísť, kde teda napríklad pre budúci rok nastavuje sadzby dane pre príjem z fyzických, dane z príjmu fyzických osôb až na 30 a 35 %. Skutočne vytvára nové, nové daňové pásma a zavádza fakt že až drakonickú 35-percentnú sadzbu. Popritom ešte, samozrejme, sa znižujú tie pásma, kde vlastne to zdanenie bolo nižšie, čiže ono to nie je len, že tí najlepšie zarábajúci budú mať až 35-percentnú sadzbu dane, ale ešte aj tí menej zarábajúci, ktorí povedzme boli v základnej sadzbe dane, sa presunú do tej 25-percentnej skôr, pretože ten daňový základ sa tam znížil.
Čiže toto sú proste úplne, úplne že škodlivé opatrenia, ktoré fakt vyháňajú tých najšikovnejších, najschopnejších, najskúsenejších, najkľúčovejších zamestnancov mimo Slovenska. Toto proste je fakt, ktorý sa jednoducho jasne ukazuje a ešte sa, bohužiaľ, výrazne zvýrazní pre budúci rok. Zasa, myslím si, že nie je to, že to hovorím len ja, ja si myslím že v poslednom období ste určite všetci zachytili viacero vyjadrení rôznych zamestnávateľských zväzov, či to bolo RUZ-ká, alebo AZZ-ká, AZZZ, proste všetci hovoria to isté, že tieto daňové a odvodové zvyšovania sú úplným peklom pre Slovensko. Ako ak sa určite na niečom zhodneme všetci analytici, zamestnávatelia, dokonca aj odborári, tak na Slovensku je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No pre budúci rok s ním vláda robí to, že zvyšuje daň z príjmu, to znamená, že zvyšuje daňové zaťaženie práce, a zvyšuje zdravotné odvody, takže zvyšuje odvodové zaťaženie práce. A jednoducho problém rieši, v úvodzovkách, jeho zväčšením. Takto to fungovať skutočne nemôže, preto ten náš návrh, ten môj návrh ktorý predkladám, robí presný opak. Znižuje sadzbu dane, či už z príjmu fyzických osôb, o ktorých som teraz hovoril, alebo aj dane z príjmu právnických osôb na plochých 19 %. Jednoducho zásadne to zjednoduší daňový systém, zruší to tieto rôzne pásma, zruší to veľa priestoru na rôzne optimalizácie a keď sa teraz posuniem k dani z príjmu právnických osôb, tak tú základnú teraz na Slovensku 24-percentnú sadzbu dane, ktorá je inak že najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín a je to jeden z dôvodov, prečo tu priamu zahraničnú investíciu nikto už dva roky nevidel, a toto by nám takisto teda vedelo zásadne pomôcť.
Aby som bol úplne presný, tak nezavádzame že úplne rovnú daň, pretože dnes máme v našom daňovom systéme pre malé firmy a malých živnostníkov nižšie sadzby dane, hej, 10 a 15 %, tieto zachovávam. Tá situácia je jednoducho tak zlá, že skutočne pre tieto malé firmy zachovávam tú nižšiu daň. Čiže tento návrh zákona na 100 % všade tie dane znižuje, hej? Nemôžu byť tie, že ale veď tu by si malým zasa zvýšil. Takže skutočne aj toto je akože zachytené a ošetrené tak, aby to dávalo celé zmysel. Rozumiem, ďalšia výhrada môže byť, že no veď ale keď znížiš dane, bude v štátnom rozpočte menej peňazí. Na prvý pohľad sa to tak javí, ale ja hovorím, že verme aspoň veciam, ktoré sa už stali. Ak sa pozrieme, tak vlastne v roku 2024 začalo platiť, začala platiť rovná daň, vtedy to teda bola rovná daň dokonca ešte aj s dépeháčkou, o tom teraz nehovorím, ale tiež to bolo o tom. Vtedy bola najvyššia sadzba, myslím, že 43 %, 43 % hej, a znížilo sa to na 19. Presne tie debaty boli o tom. Krachne nám štát, nebudú dane, nebudú dane, nebudú príjmy z daní, celé zle, to nemôže fungovať. Tá história ukázala, že už prvý rok, už za ten samotný rok 2024 boli daňové príjmy vyššie ako rok predtým. Vyššie ako rok predtým. Proste prečo sa to tak deje? Lebo jednoducho ak máte fakt 35, budem už zasa hovoriť o tých aktuálnych číslach, ak máte 35-percentnú sadzbu dane, tak jednoducho tú sadzbu má fakt väčšinou človek, ktorý je dostatočne šikovný, dostatočne schopný a aj dostatočne mobilný, aby niečo s tým urobil. Jednoducho aby tú sadzbu neplatil. Takisto ak majú firmy platiť 24-percentnú sadzbu dane, a to sa ešte nebavme, že banky majú bankový odvod, že rôzne ďalšie regulované odvetvia majú zasa ešte ďalší dodatočný daňový odvod. Jednoducho tie firmy vo finále, že teda navyše budú mať nižšiu aktivitu, ale aj nájdu cestu, proste nájdu cestu, ako zaplatiť daňové optimalizácie, ako proste uniknúť z toho drakonického zdanenia, hej? A toto všetko, a to, samozrejme, stojí peniaze tie formy, čiže čím nižšie je to daňové zaťaženie, tým je väčšia vôľa platiť dane. Pretože jednoducho sa to viac oplatí a jednoducho proste je to, je to lepšie.
Čiže fakt verme aspoň tomu, čo sa už stalo. Skutočne tie nižšie daňové sadzby znamenali zásadný rast príjmov štátneho rozpočtu. Ale to je len to á. Zároveň to znamenalo to, že sa zásadne zvýšila ekonomická aktivita. Že sme zrazu začali byť zaujímaví pre zahraničie, vtedy to, samozrejme, bolo ešte jednoduchšie o tom, že sme mali kopu disponibilnej pracovnej sily, ale jednoducho začali byť investície, začala proste tá ekonomika šliapať a my sme mali roky, kedy bol normálne že rast bol 7-8 %. Proste my sme, Slovensko rástlo rýchlejšie ako Čína. My sme, vtedy sme dobiehali, ale zásadne dobiehali, konvergovali sme k Európe, aj Česko, hej. Česko vtedy pozeralo na nás, Česko sme dobiehali, boli parametre, kedy sme ho proste v tom období, možno 8-9 v podstate skoro dobehli. A pozerali sa, celý svet sa pozeral na nás, že čo to Slovensko vlastne robí, stredoeurópsky tiger nás volali, hej. Toto všetko sme tu už mali a toto všetko bolo spôsobené paradoxne, kolegovia, znižovaním daní, znižovaním daní a nasledovalo po dlhom období zvyšovania daní, hej. A dnes sme už v situácii, že tento rok máme daňové zaťaženie, alebo pre budúci rok budeme mať daňové zaťaženie také, že už sa dá porovnať len s rokom 1996. Proste vtedy, keď boli akože brutálne vysoké dane. Fakt to nefunguje, čim vyššie dane, tým nižšia ekonomická aktivita. A týmto smerom idete, čiže. Toto je cesta, zasa rozumiem, že asi teraz koalícia neschváli niečo, keď pre chvíľkou schválila sadzby na raz takej úrovni, ako navrhujem ja, ale už aspoň to, aby to tu zaznelo a jednoducho či vy alebo my po voľbách, jednoducho to bude treba zaviesť. Tá cesta zvyšovania daní, až žmýkania toho pomaranča, ktorý je už takmer úplne suchý, jednoducho je na konci. Normálne že tento model ste vyčerpali a pre budúci rok je vyčerpaný nie že na 100 %, je vyčerpaný na 110 % a padne nám to tu celé fakt na ústa.
Takže toľko k tomu, som presvedčený, že cesta je podporovať ekonomickú aktivitu a toto je návrh, ktorý týmto smerom ide a dáva, dával by pri prijatí Slovensku šancu na úspech.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2025 16:48 - 16:49 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi k ďalšiemu návrhu zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady teda spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. Cieľom návrhu zákona je zásadné zjednodušenie daňového systému prostredníctvom zavedenia jednotnej základnej sadzby dane z príjmov vo výške 19 % pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby. Tento krok predstavuje výrazné priblíženie sa k princípu takzvanej rovnej dane, ktorá v minulosti Slovensku priniesla hospodársky úspech a medzinárodné uznanie a skutočne že hospodársky rast.
Myslím si, že toľko na úvod a zvyšok, alebo viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2025 12:11 - 12:12 hod.

Ledecký Vladimír Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 945. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou priloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 991 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis