Videokanál klubu

Áno, ďakujem veľmi pekne.
Veľmi pekne ti ďakujem, Peter, že si spomenul tú vec, ktorá, si myslím, že na ministerstve nejako zapadla za ten rok prachom. Takže, pán minister, budem rád, ak by ste aj vy na to reflektovali, na tú pripomienku o presúvaní tých zakázaných látok, že o nich musíme vždy hlasovať v parlamente a zaraďovať ich v parlamente do zákonného zoznamu zakázaných látok. Lebo tým pádom ťaháme za, vlastne ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo tým pádom ťaháme za vlastne, ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo by dobré nájsť iný režim ako sa tieto látky, tieto nebezpečné látky budú dostávať na zoznam zakázaných látok a nie týmto spôsobom. Pred rokom sme sa o tom rozprávali, pred rokom bol ten prísľub, že budete hľadať to riešenie, očividne ste ho za ten rok nenašli. Podporujem to, čo tu povedal teda môj predrečník, pán Dr. Stachura. Prosím vás pekne, toto nie je, že politická téma, to je, že vecná téma, lebo vždy bude tá legislatíva o tri kroky za reálnym, reálnym svetom a v tom reálnom svete sú aj naši blízki, naše deti, ktoré sú týmto látkam vystavení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, minulý týždeň som sa na vás obrátila listom vo veci presunu bodu novely rokovacieho poriadku na ďalšiu schôdzu kvôli tomu, aby sme ešte mohli v rámci novely priniesť riešenia na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života poslankýň a poslancov, najmä tých, ktorí majú čerstvo narodené deti. Napríklad, termínovaním bodov, zvážením toho, či sú dve hlasovania stále to najlepšie riešenie pre osadenstvo v parlamente, či by sme nevedeli nájsť zhodu na jednom a podobne. Ja už takéto malé deti nemám, ale viem, aké ťažké to pre mňa bolo po ich narodení v rámci parlamentu, keďže som dvakrát zažila tehotenstvo, dvakrát ranné materstvo, preto som chcela vyzvať k citlivosti k týmto životným situáciám aj plénum parlamentu a nájsť zhodu medzi politickým spektrom v takých riešeniach, ktoré by sme vedeli podporiť všetci a ktorí aby boli akýmsi signálom do spoločnosti, že si rodinu ctíme a starostlivosť o ňu nemá byť prekážkou pre výkon poslaneckého mandátu. Týmto návrhom žiadam o preloženie bodu, to je bod (tlač 2, 939) na ďalšiu schôdzu a iniciovanie tak...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vy ste to úplne zrušili? Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je výsmechom demokracie, že návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde z januára nebol doteraz prerokovaný na riadnej schôdzi. Nebol prerokovaný. Viac ako pol roka, návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde z januára nebol prerokovaný. Najprv hanebne tu bolo prerušený tento bod vymysleným bludom o štátnom prevrate, a potom už nebol vôbec prerokovaný tento návrh. Je to výsmech parlamentnej demokracii a právneho štátu v plnosti. A preto žiadam, aby ako prvý bod tejto schôdze bol zaradený tento bod, aby sme prerokovali návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde, lebo vláda je zodpovedná parlamentu. Na tom stojí parlamentná demokracia. Tak žiadam parlament, aby učinil za dosť a vládnej koalícii demokracia právneho štátu, aby sme ako prvý bod prerokovali tento návrh.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Vašečka, ja súhlasím, že by bolo dobré, keby ministerstvo spracovalo nejakú analýzu, keby sme mali nejaké dáta, od ktorých sa vieme odraziť. Problémom je, že bolo by dobré, keby taká analýza existovala predtým, ako sa taký návrh zákona vôbec dostane do legislatívneho procesu, nie až po tom, čo sú schválené pripomienky v druhom čítaní a bude sa v treťom čítaní čakať na to, že či tá regulácia, ktorú ide Slovensko zaviesť, je v súlade s pravidlami Európskej únie a bude sa to ešte možno niekoľko mesiacov posudzovať, lebo behom tých niekoľko mesiacov ani nebude možné už potom nejako meniť obsah toho návrhu.
A regulácie, samozrejme, že je legitímnou témou diskusie, že kde regulácie zavádzať, kde nie. Môžeme mať na to rôzne pohľady, aj máme na to rôzne pohľady, že či problémy, ktoré existujú a ktoré asi nikto nespochybňuje, je dobré riešiť zákazmi alebo reguláciami, alebo sú vhodnejšie iné formy. Ale v každom prípade by sa to malo opierať o nejaké dáta, o nejaké dôkladné analýzy, o poznanie reality, čo v tomto prípade asi by sa našli aj iné štúdie, ktoré by potvrdili tie tvrdenia, ale zrovna tie štúdie, ktoré našiel ChatGPT, to asi nepotvrdzujú. A áno, sú možné aj mäkšie formy, aj keď zas asi netreba mať prehnané očakávania v schopnosť štátu byť rovnako presvedčivý, ako sú súkromný výrobcovia, lebo teda štát obvykle býva menej presvedčivý.

Veľmi pekne ďakujem za tento triezvy príspevok do debaty a, pán kolega, myslím si, že ste veľmi trafili ten klinec po hlavičke, že ono to mohla byť pekná regulácia, keby naozaj to bolo urobené v súlade a v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a keby na ministerstve zdravotníctva existoval čo len jeden odbor alebo kancelária, ktorá by sa venovala týmto témam. Ale na ministerstve zdravotníctva taká kancelária nie je, tam nie je jediný človek, ktorý by takúto tému zastrešoval a koncepčne viedol.
Ja toto beriem, opakujem, ako ektopický vzruch, teda ako návrh veľmi malej časti nejakej sústavnej kampane alebo nejakej sústavnej stratégie ako znižovať spotrebu energetických nápojov mladistvých, akurát chýba k tomu celý ten kontext. A toto je pre mňa tá najdesivejšia časť, že my tu schválime nejakú reguláciu, nejaké A, za ktorým nepríde ani B, ani C, ani D. A toto ja považujem za ten najväčší problém, že tu zákazmi ideme vychovávať ľudí a nerobíme nič preto, aby sme tých ľudí vychovávali inak, príkladmi.
Keď dokáže výrobca energetických nápojov urobiť reklamu takú, že sa tomu nedá odolať a musíte ísť do obchodu si to kúpiť, ako sme to tu počuli pred chvíľou od kolegu Pročka, prečo nedokáže štát urobiť takú reklamu o tom, že je to škodlivé? Veď aj také osvetové kampane sú, také že si neviete odtrhnúť oči od televízora a poviete si, že už, ó, v živote si opitý nesadnem za volant, lebo to vyzeralo strašne tá reklama, ktorá má od toho odrádzala. Takéto niečo by v tej krajine malo vzniknúť, ale keď to vzniká osobitne, samostatne, bez akéhokoľvek ďalšieho kontextu a ďalších krokov, ktoré sú za tým, tak je to samoúčelná regulácia, vďaka ktorej budete vyzerať chrumkavo, pán kolega Ferenčák, pred voličmi, ale v konečnom dôsledku sa pre tých konečných spotrebiteľov nič nezmení.

...doviesť celý tento kontinent do vojnového stavu. Môže to eskalovať tak, ako si to nevieme predstaviť len preto, lebo sa budeme a začneme brániť.
Ja sa preto pýtam v koho záujme koná táto koalícia. Keď hovorí, že ho robí na všetky štyri svetové strany a tie štyri všetky svetové strany smerujú len na východ. Všetky aktivity, ktoré sú robené, idú len na východ. Bohužiaľ, obavy naďalej pretrvávajú, pretože ja sa obávam nielen toho, že môže dôjsť k eskalácii, konfliktu ako takého. Ja sa obávam, ako skončí ten konflikt a keď ten konflikt skončí, kam sa zaradí Slovensko počas toho konfliktu, či nebude kolaborovať. A keď ten konflikt skončí, či náhodou neskončíme na tej nesprávnej strane dejín, za tou hranicou západnej civilizácie. Toto sú reálne obavy, ktoré tu panujú. Popri obavách, samozrejme, že nie len to, čo sa tu stalo v piatok, ale to, čo sa vôbec deje každý deň tuto v parlamente, je a vidíme, že stále viac a viac sa vzďaľujeme hodnotám, ktoré nám mali byť blízke a ktoré nám mali byť vlastné, vďaka ktorým, sme vstúpili do Európskej únie a do NATO. Nenájde sa na tejto strane parlamentu ani jedno pekné slovo na Európsku úniu. Za dva roky som ho nepočul. Samá kritika. A preto obavy naďalej panujú.
A je dobre, že tuto to uznesenie je, že sa o ňom bude rokovať a že sa bude pravdepodobne takéto uznesenie opakovať pravidelne. Pretože to, kam sa Slovensko uberá, je naozaj priestor, z ktorého mám obavy a myslím si, že aj väčšina obyvateľov. Ukazuje sa to naozaj, že ľudia začínajú mať obavy, začínajú mať strach, že kam sa toto Slovensko uberá, kde môže skončiť. Vidíme to, nielen to, že firmy odtiaľto odchádzajú, že tu nemáme žiadnych investorov. Vidíme to na mladej generácii, ktorá stále vo väčších počtoch je rozhodnutá opustiť Slovenskú republiky, pretože máme neistú budúcnosť. Toto sú všetko obavy, ktoré tu panujú, aj ja mám obavy, že jednoducho sa môže toto stať realitou. A ja pevne verím, že situácia sa úplne tak nevymkne, že budeme bojovať naďalej, budeme bojovať intenzívne, aby sme toto kormidlo, na ktoré nás, alebo ten smer, na ktorý nás vypravila táto vládna koalícia, nakoniec sme aj mohli zvrátiť.
To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Aha, tak to už ide. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Máme tu pred sebou návrh uznesenia, dámy a páni, ktorý sme spoločne ako opozícia, podávali ako reakciu na prvé stretnutie premiéra Roberta Fica za ruským, masovým vrahom Vladimírom Putinom, ktoré sa uskutočnilo deň pred Vianocami minulého roku, teda 23. decembra 2024, a tento návrh uznesenia ako reakcia je teda z januára, ktorý sme predložili na tú najbližšiu nadchádzajúcu schôdzu, ktorá vtedy sa mala, alebo teda sa mala týmto návrhom uznesenia zaoberať. Ako vidíte, tu v parlamente ubehlo len deväť mesiacov a bleskom sme sa vrátili k tomuto návrhu uznesenia, čo je ale najhoršie, že tento návrh uznesenia je naďalej aktuálny. Proste nedošlo k tomu, že by sa nejakým spôsobom situácia vyvinula, že by sa naša zahraničná politika nejakým spôsobom vyčírila, že by jasne dávala najavo, kam patríme, aké sú naše priority, ako vnímame naše zahraničnopolitické ukotvenie. Ako vnímame našich partnerov a spojencov, ako vnímame Brusel, a teda Európsku úniu. Ako vnímame Alianciu, či sme jednotní, či naozaj postupujeme v súlade nielen s našimi záujmami, ale záujmami našich spojencov, pretože tie naše spoločné záujmy sa pretínajú.
Pretínajú sa a jednoducho sú ťažko, resp. sú neoddeliteľné. Odvtedy došlo k niekoľkým ďalším stretnutia premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to
=====

Technici, prosím, 5, 10 koľko potrebujeme? Áno, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku z dôvodu technického, žiadneho iného. Dobre? Nech sa páči.
(Prestávka.) ...k niekoľkým ďalším stretnutiam premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie a aliancie sa snaží mať akési, že kvázi štandardné vzťahy s krajinou, ktorá jasne deklaruje svoje imperiálne záujmy a ktorá porušila jasne medzinárodné právo a máme tu samozrejme vyjadrenia aj predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorí dokonca tvrdia, že áno, došlo k medzinárodnému, teda porušeniu medzinárodného práva. Ale tieto tvrdenia sú všetky tak suché, tak právnicky predkladané, že ako keby to bola bežná záležitosť každodenného charakteru. To je niečo také, ako keď neumožníte nejakej nákladnej lodi kotviť v medzinárodnom prístave a poviete, je to porušenie medzinárodného práva. Áno, aj to je porušenie medzinárodného práva. Predstavte si, a takýmto spôsobom sa konštatuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie pri totálnej agresii a teda totálnej vojne Ruska voči Ukrajine, ktorá sa zakladá na tom, že Ruská federácia, resp. Kremeľ a jeho predstavitelia, najmä Vladimír Putin neuznáva Ukrajinu ako štát a neuznáva Ukrajincov ako národ. Nepriznáva im jednoducho tieto atribúty a tieto práva, ktoré sú základným predpokladom medzinárodného práva ako takého. A my ako susedia Ukrajiny jednoducho nemáme od našich čelných predstaviteľov tie vyjadrenia, ktoré počujete aj u iných partnerov a spojencov a to je to, že nielen to, že odsúdite Ruskú federáciu ako niekoho, kto porušil medzinárodné právo tým, že vraždí deti, ženy a zabíja ľudí a ničí infraštruktúru na Ukrajine, ale aj niečo pre to urobíte. Urobíte preto niečo, aby ste sa snažili jednoducho vyjadriť aj poľutovanie nad tým, že sú unášané ukrajinské deti, poľutovanie nad tým, že sú zabíjané ukrajinské ženy, že sú zabíjaní civilisti, nevinní ľudia, likvidovaná infraštruktúra a tak ďalej. Nevidíte, nepočujete to z úst našich predstaviteľov, že by mali jednoducho zľutovanie alebo pochopenie pre to, čo sa na Ukrajine deje, akým spôsobom sa Ukrajina snaží brániť. Jedine vtedy vidíte pohoršenie z úst našich vládnych predstaviteľov, ak dôjde napríklad k narušeniu ropovodu alebo plynovodu Družba. Vtedy je obrovský krik, vtedy máme tu plné ústa našich vládnych predstaviteľov ako si to môžu tí Ukrajinci dovoliť sa takýmto spôsobom brániť, že napádajú infraštruktúru agresora a že takýmto spôsobom táto môže aj ovplyvniť našu energetickú bezpečnosť, bez ohľadu na to, že už dávno sme mali mať energetickú bezpečnosť diverzifikovanú, ale k tomu sa ešte aj počas môjho príhovoru vrátim.
Čiže vidíme diametrálne rozdiely v prístupe zahranično-politickom našich vládnych predstaviteľov a nie je to len v kontexte vojny na Ukrajine. Je to aj v kontexte vnímania kto sú naši partneri, kto sú naši spojenci, vnímania toho s kým sa stretávajú naši čelní predstavitelia, o čom rokujú a aké sú záujmy, ktoré sa snažia presadzovať a aké dopady a následky to môže mať pre Slovenskú republiku ako takú. Preto ešte raz tvrdím, že toto uznesenie, ktoré bolo predložené v januári, má naďalej svoju aktuálnosť, bohužiaľ. A pevne verím, že aj keď budú takí, ktorí s tým nebudú súhlasiť vo vládnej koalícii, že sa to uznesenie aspoň pozreli, aby aspoň niečo z toho videli, že čo si opozícia reálne myslí a že to nevníma len pasívne, že tu opozícia nesedí len tak, aby tu len stláčala gombíky ako sa jej povie. To je z mojej strany na úvod zatiaľ všetko a určite sa potom hlásim hneď aj do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.

Technici, prosím, 5, 10 koľko potrebujeme? Áno, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku z dôvodu technického, žiadneho iného. Dobre? Nech sa páči.
(Prestávka.) ...k niekoľkým ďalším stretnutiam premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie a aliancie sa snaží mať akési, že kvázi štandardné vzťahy s krajinou, ktorá jasne deklaruje svoje imperiálne záujmy a ktorá porušila jasne medzinárodné právo a máme tu samozrejme vyjadrenia aj predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorí dokonca tvrdia, že áno, došlo k medzinárodnému, teda porušeniu medzinárodného práva. Ale tieto tvrdenia sú všetky tak suché, tak právnicky predkladané, že ako keby to bola bežná záležitosť každodenného charakteru. To je niečo také, ako keď neumožníte nejakej nákladnej lodi kotviť v medzinárodnom prístave a poviete, je to porušenie medzinárodného práva. Áno, aj to je porušenie medzinárodného práva. Predstavte si, a takýmto spôsobom sa konštatuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie pri totálnej agresii a teda totálnej vojne Ruska voči Ukrajine, ktorá sa zakladá na tom, že Ruská federácia, resp. Kremeľ a jeho predstavitelia, najmä Vladimír Putin neuznáva Ukrajinu ako štát a neuznáva Ukrajincov ako národ. Nepriznáva im jednoducho tieto atribúty a tieto práva, ktoré sú základným predpokladom medzinárodného práva ako takého. A my ako susedia Ukrajiny jednoducho nemáme od našich čelných predstaviteľov tie vyjadrenia, ktoré počujete aj u iných partnerov a spojencov a to je to, že nielen to, že odsúdite Ruskú federáciu ako niekoho, kto porušil medzinárodné právo tým, že vraždí deti, ženy a zabíja ľudí a ničí infraštruktúru na Ukrajine, ale aj niečo pre to urobíte. Urobíte preto niečo, aby ste sa snažili jednoducho vyjadriť aj poľutovanie nad tým, že sú unášané ukrajinské deti, poľutovanie nad tým, že sú zabíjané ukrajinské ženy, že sú zabíjaní civilisti, nevinní ľudia, likvidovaná infraštruktúra a tak ďalej. Nevidíte, nepočujete to z úst našich predstaviteľov, že by mali jednoducho zľutovanie alebo pochopenie pre to, čo sa na Ukrajine deje, akým spôsobom sa Ukrajina snaží brániť. Jedine vtedy vidíte pohoršenie z úst našich vládnych predstaviteľov, ak dôjde napríklad k narušeniu ropovodu alebo plynovodu Družba. Vtedy je obrovský krik, vtedy máme tu plné ústa našich vládnych predstaviteľov ako si to môžu tí Ukrajinci dovoliť sa takýmto spôsobom brániť, že napádajú infraštruktúru agresora a že takýmto spôsobom táto môže aj ovplyvniť našu energetickú bezpečnosť, bez ohľadu na to, že už dávno sme mali mať energetickú bezpečnosť diverzifikovanú, ale k tomu sa ešte aj počas môjho príhovoru vrátim.
Čiže vidíme diametrálne rozdiely v prístupe zahranično-politickom našich vládnych predstaviteľov a nie je to len v kontexte vojny na Ukrajine. Je to aj v kontexte vnímania kto sú naši partneri, kto sú naši spojenci, vnímania toho s kým sa stretávajú naši čelní predstavitelia, o čom rokujú a aké sú záujmy, ktoré sa snažia presadzovať a aké dopady a následky to môže mať pre Slovenskú republiku ako takú. Preto ešte raz tvrdím, že toto uznesenie, ktoré bolo predložené v januári, má naďalej svoju aktuálnosť, bohužiaľ. A pevne verím, že aj keď budú takí, ktorí s tým nebudú súhlasiť vo vládnej koalícii, že sa to uznesenie aspoň pozreli, aby aspoň niečo z toho videli, že čo si opozícia reálne myslí a že to nevníma len pasívne, že tu opozícia nesedí len tak, aby tu len stláčala gombíky ako sa jej povie. To je z mojej strany na úvod zatiaľ všetko a určite sa potom hlásim hneď aj do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.

Jedným z problémov skráteného legislatívneho konania je, že nie je dostatočný priestor na diskusiu a to súvisí aj s tým teda, že sa skracuje čas, že tu nie je čas medzi prvým a druhým čítaním a že, že aj keď poslanci dlho diskutujú, tak dookola opakujú opoziční poslanci to isté, hovoria svoje výhrady, kladú otázky a nedostanú na ne odpovede ako som nedostal minulý týždeň na tie moje otázky odpovede ja, ale druhý problém je, že nie je priestor na normálnu diskusiu vo výboroch, lebo keď je zákon v normálnom legislatívnom procese, tak medzi zasadnutiami, medzi schôdzami Národnej rady sa koná zasadnutie výborov a na tých výboroch obvykle je dostatočne veľký priestor na to, aby poslanci, členovia výboru, či už s ministrom, ministerkou alebo so štátnymi tajomníkmi diskutovali do väčšej hĺbky o tom návrhu zákona, pýtali sa, len v situácii, keď sa všetko deje na jednej schôdzi, tak nie je ani veľký priestor pre, pre rokovanie výborov. Spomeniem moju skúsenosť, ústavnoprávny výbor k tomuto návrhu zákona bol zvolaný na piatok na 16-tu hodinu. Na zasadnutie ústavnoprávneho výboru z poslancov, členov výboru prišli pani podpredsedníčka výboru Plevíková a ja, čiže výbor sa nekonal a to, čo je inak prirodzený priestor na diskutovanie takýchto otázok a možno je to primeranejšie hovoriť o niektorých veciach vo výbore ako v pléne, jednoducho, odpadá, lebo skrátení legislatívne konanie.