Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.9.2025 o 9:37 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 30.9.2025 9:37 - 9:37 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem pani ministerka, kolegyne, kolegovia. Ja začnem od konca a dotknem sa práve toho pozmeňovacieho návrhu. Teda, celkovo boli tie pozmeňovacie návrhy tri a jeden z nich bol vyslovene prílepok, prišiel včera niekedy po siedmej hodine. Ja sa naozaj pýta, že na čo my tu máme nejaké legislatívne pravidlá tvorby zákonov, na čo my tu máme nejaký rokovací poriadok. Už to že o tomto zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je za mňa poburujúce. No ale potom, že príde nejaký prílepok od ministra Kaliňáka, ktorý ho dokonca príde na výbor odprezentovať, tak to je naozaj za mňa absolútne červená čiara, redfleg, jednoducho niečo, čo naozaj v minulosti sme sa tomu snažili vyhýbať. Prezident, tento súčasný prezident vrátil zákony, ktoré obsahovali prílepok, som zvedavý ako si poradí s týmto. Keď sme teda ráno upozornili aj pána predsedajúceho Andreja Danka tak on sám bol s tým, z toho veľmi, veľmi, nepoviem že znechutený, ale teda nechápal, potom zistil, teda povedal nám že je to oneskorená súčasť konsolidácie. A ja sa teda pýtam. Máme tu zákon, zákon o energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní. K nemu príde prílepok, ktorý oneskorene, ako kolega Valášek povedal, o štyri dni, rieši konsolidáciu a upravuje zákon v oblasti obrany a bezpečnosti. No tak toto je akože mačko pes, alebo neviem ako to jednoducho nazvať naozaj, s ničím takým som sa ešte nestretol. Energopomoc, konsolidácia, zákon v oblasti obrany a bezpečnosti. A ja si tu dovolím upozorniť na to že, legislatívne pravidlá sú pre predkladateľa zákona záväzné. No a áno, prišiel to odprezentovať na výbor minister obrany, ale pani ministerka zodpovednosť je na vás. Vy ste predkladateľkou tohto zákona. Takže ja sa vás pýtam, kolega Hargaš sa pýtal spravodajcu, ale ja sa vás pýtam, či vy ste s takýmto pozmeňovacím návrhom OK. Pretože ja si dovolím povedať, že vám to naozaj ohrozuje celý zákon, k tomu sa vyjadrím neskôr. Ale teda za mňa takýto prílepok jednoducho tu nemá prezident inú možnosť, ako pokiaľ bude schválený aj s týmto prílepkom vrátiť tento návrh zákona do parlamentu práve s touto výtkou. A teraz ostatné pozmeňováky aj tie ktoré predkladal kolega Igor Šimko, riešili napríklad odsunutie platnosti tohto zákona o deväť dní. A teraz čo sa stane, keď prezident vráti tento zákon iba kvôli jednému prílepku? Nevráti Igor, no nevráti. Mal by vrátiť. Akože pokiaľ naozaj si prezident ctí naše zákony a mali by sme si ich v prvom rade ctiť my všetci tu v parlamente, jednoducho takýto prílepok, jednoducho odtiaľ odstrániť, tak ak si aj ten prezident, ak si to my nebudeme ctiť, tak aspoň ten prezident by si to mohol a musí jednoducho takýto zákon, s takýmto prílepkom vrátiť. Už to povedal kolega Hargaš. Navrhol takýto, tento prílepok je to bod 7 spoločnej správy, vyňať na spoločné hlasovanie. A robím to isté. A navrhujem, aby každý jeden ďalší po mne vystupujúci v rozprave urobil to isté. Aby jednoducho bolo povedané, že všetci sme navrhli tento bod spoločnej správy číslo 7 vyňať na samostatné hlasovanie a ja verím kolegovia, že budete naozaj pristupovať zodpovedne, budete pristupovať, tak ako ste prisahali na tú ústavu. Postupovať v súlade s platnými pravidlami, s našou legislatívou, zákonmi a jednoducho odmietnete takýto návrh. Takýto pozmeňovací návrh takýto prílepok, jednoducho odmietnete, aby sa stal vôbec súčasťou zákona, ktorý priniesla pani ministerka. Lebo naozaj potom to bude práve, práve na jej zodpovednosti. A teraz o čom je vlastne ten zákon, lebo kolega to už povedal. Kolega Valášek, ale tento návrh, alebo tento pozmeňovací návrh bol predložený na výbore. Asi viete ako to funguje, jednoducho príde na výbor, dokonca na výbore sa ani nečíta. Dá sa iba do spoločnej správy, pretože to koaličná väčšina odhlasuje, prevalcuje. A potom my to tu iba hlasujeme. O tom že, áno sme za spoločnú správu, maximálne si to vyjmime na to samostatné hlasovanie. Ale ja by som si dovolil tento pozmeňovací návrh prečítať, aby ste vy všetci vedeli čo sa v ňom nachádza. Takže za za čl. VI sa vkladá nový čl. VII a tento nový čl. VII znie: Danko, Andrej, podpredseda NR SR: A čítaš ministerský? Galek, Karol, poslanec NR SR: Čítam pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dnes na výbore. Danko, Andrej, podpredseda NR SR: Aha, takže tu nezastavujeme čas dobre? Galek, Karol, poslanec NR SR: Nie, nie, nie, nie, nie . Určite netreba zastavovať čas. Ja iba chcem, aby kolegovia vedeli, čo sa nachádza v tomto návrhu a rád budem aj komentovať jednotlivé body tohto pozmeňovacieho návrhu, aby ste si naozaj uvedomili v plnej miere o čom sa tu bavíme. Máme tu zákon o energopomoci a popritom riešime zákon, ktorý rieši niektoré opatrenia na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „stredné odborné vzdelanie“ nahrádzajú slovami „nižšie stredné vzdelanie“. Dobre, tak budeme riešiť v prípade brancov, nie stredné odborné vzdelanie ale nižšie stredné vzdelanie. Bod 2. V § 12 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) vojakovi branných záloh v sume 1 500 eur, ak sa zúčastnil na výcviku branných záloh najmenej v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku.“ OK. Bod 3. V § 12 odsek 3 znie: „(3) Ak vojak operačných záloh podľa § 4 ods. 3 nebol po dobu viac ako šiestich mesiacov od jeho zaradenia do operačných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru, patrí mu motivačný príspevok v sume 600 eur za kalendárny rok.“ Takže máme tu zákon, ktorý je v podstate prílepkom k energopomoci, ale týka sa ešte konsolidácie a tu hovoríme

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2025 16:51 - 17:01 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, tak, stojím tu opäť a s ďalším návrhom úplne konkrétneho opatrenia, ktoré má zásadný konsolidačný potenciál. Opäť tuná dneska už asi piatykrát reagujem na to, že ak počúvame takú tú frázu z koalície, že opozícia neprichádza so žiadnymi konkrétnymi riešeniami, so žiadnymi návrhmi, ktoré by pomohli Slovensku, tak opäť už piatykrát hovorím, že nie, prichádzame s takýmito návrhmi, prichádzame so zmysluplnými riešeniami, prichádzame skutočne s návrhmi, ktoré by zvýšili ekonomickú aktivitu, reálne pomohli hospodárstvu, reálne zvýšili hospodársky rast, zvýšili by konkurencieschopnosť Slovenska a zvýšili by, aby som to dotiahol do tej koncovky, zlepšili by život ľudí, zlepšili by život firiem, nechali by občanom v peňaženkách viac peňazí preto, pretože by platili nižšie dane. Toto je podľa mňa cesta, ktorá je jediná možná, aby sme sa dostali preč z týchto momentálne veľmi ťažkých časov, ktorými nás akože fakt gniavia tie nezmyselné, respektíve škodlivé konsolidácie, ktoré nám ordinuje minister financií.
Ja som tento návrh zákona vlastne písal a predkladal ešte v čase, keď ešte vôbec nebolo zrejmé, že až kam sa odváži minister financií ísť, kde teda napríklad pre budúci rok nastavuje sadzby dane pre príjem z fyzických, dane z príjmu fyzických osôb až na 30 a 35 %. Skutočne vytvára nové, nové daňové pásma a zavádza fakt že až drakonickú 35-percentnú sadzbu. Popritom ešte, samozrejme, sa znižujú tie pásma, kde vlastne to zdanenie bolo nižšie, čiže ono to nie je len, že tí najlepšie zarábajúci budú mať až 35-percentnú sadzbu dane, ale ešte aj tí menej zarábajúci, ktorí povedzme boli v základnej sadzbe dane, sa presunú do tej 25-percentnej skôr, pretože ten daňový základ sa tam znížil.
Čiže toto sú proste úplne, úplne že škodlivé opatrenia, ktoré fakt vyháňajú tých najšikovnejších, najschopnejších, najskúsenejších, najkľúčovejších zamestnancov mimo Slovenska. Toto proste je fakt, ktorý sa jednoducho jasne ukazuje a ešte sa, bohužiaľ, výrazne zvýrazní pre budúci rok. Zasa, myslím si, že nie je to, že to hovorím len ja, ja si myslím že v poslednom období ste určite všetci zachytili viacero vyjadrení rôznych zamestnávateľských zväzov, či to bolo RUZ-ká, alebo AZZ-ká, AZZZ, proste všetci hovoria to isté, že tieto daňové a odvodové zvyšovania sú úplným peklom pre Slovensko. Ako ak sa určite na niečom zhodneme všetci analytici, zamestnávatelia, dokonca aj odborári, tak na Slovensku je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No pre budúci rok s ním vláda robí to, že zvyšuje daň z príjmu, to znamená, že zvyšuje daňové zaťaženie práce, a zvyšuje zdravotné odvody, takže zvyšuje odvodové zaťaženie práce. A jednoducho problém rieši, v úvodzovkách, jeho zväčšením. Takto to fungovať skutočne nemôže, preto ten náš návrh, ten môj návrh ktorý predkladám, robí presný opak. Znižuje sadzbu dane, či už z príjmu fyzických osôb, o ktorých som teraz hovoril, alebo aj dane z príjmu právnických osôb na plochých 19 %. Jednoducho zásadne to zjednoduší daňový systém, zruší to tieto rôzne pásma, zruší to veľa priestoru na rôzne optimalizácie a keď sa teraz posuniem k dani z príjmu právnických osôb, tak tú základnú teraz na Slovensku 24-percentnú sadzbu dane, ktorá je inak že najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín a je to jeden z dôvodov, prečo tu priamu zahraničnú investíciu nikto už dva roky nevidel, a toto by nám takisto teda vedelo zásadne pomôcť.
Aby som bol úplne presný, tak nezavádzame že úplne rovnú daň, pretože dnes máme v našom daňovom systéme pre malé firmy a malých živnostníkov nižšie sadzby dane, hej, 10 a 15 %, tieto zachovávam. Tá situácia je jednoducho tak zlá, že skutočne pre tieto malé firmy zachovávam tú nižšiu daň. Čiže tento návrh zákona na 100 % všade tie dane znižuje, hej? Nemôžu byť tie, že ale veď tu by si malým zasa zvýšil. Takže skutočne aj toto je akože zachytené a ošetrené tak, aby to dávalo celé zmysel. Rozumiem, ďalšia výhrada môže byť, že no veď ale keď znížiš dane, bude v štátnom rozpočte menej peňazí. Na prvý pohľad sa to tak javí, ale ja hovorím, že verme aspoň veciam, ktoré sa už stali. Ak sa pozrieme, tak vlastne v roku 2024 začalo platiť, začala platiť rovná daň, vtedy to teda bola rovná daň dokonca ešte aj s dépeháčkou, o tom teraz nehovorím, ale tiež to bolo o tom. Vtedy bola najvyššia sadzba, myslím, že 43 %, 43 % hej, a znížilo sa to na 19. Presne tie debaty boli o tom. Krachne nám štát, nebudú dane, nebudú dane, nebudú príjmy z daní, celé zle, to nemôže fungovať. Tá história ukázala, že už prvý rok, už za ten samotný rok 2024 boli daňové príjmy vyššie ako rok predtým. Vyššie ako rok predtým. Proste prečo sa to tak deje? Lebo jednoducho ak máte fakt 35, budem už zasa hovoriť o tých aktuálnych číslach, ak máte 35-percentnú sadzbu dane, tak jednoducho tú sadzbu má fakt väčšinou človek, ktorý je dostatočne šikovný, dostatočne schopný a aj dostatočne mobilný, aby niečo s tým urobil. Jednoducho aby tú sadzbu neplatil. Takisto ak majú firmy platiť 24-percentnú sadzbu dane, a to sa ešte nebavme, že banky majú bankový odvod, že rôzne ďalšie regulované odvetvia majú zasa ešte ďalší dodatočný daňový odvod. Jednoducho tie firmy vo finále, že teda navyše budú mať nižšiu aktivitu, ale aj nájdu cestu, proste nájdu cestu, ako zaplatiť daňové optimalizácie, ako proste uniknúť z toho drakonického zdanenia, hej? A toto všetko, a to, samozrejme, stojí peniaze tie formy, čiže čím nižšie je to daňové zaťaženie, tým je väčšia vôľa platiť dane. Pretože jednoducho sa to viac oplatí a jednoducho proste je to, je to lepšie.
Čiže fakt verme aspoň tomu, čo sa už stalo. Skutočne tie nižšie daňové sadzby znamenali zásadný rast príjmov štátneho rozpočtu. Ale to je len to á. Zároveň to znamenalo to, že sa zásadne zvýšila ekonomická aktivita. Že sme zrazu začali byť zaujímaví pre zahraničie, vtedy to, samozrejme, bolo ešte jednoduchšie o tom, že sme mali kopu disponibilnej pracovnej sily, ale jednoducho začali byť investície, začala proste tá ekonomika šliapať a my sme mali roky, kedy bol normálne že rast bol 7-8 %. Proste my sme, Slovensko rástlo rýchlejšie ako Čína. My sme, vtedy sme dobiehali, ale zásadne dobiehali, konvergovali sme k Európe, aj Česko, hej. Česko vtedy pozeralo na nás, Česko sme dobiehali, boli parametre, kedy sme ho proste v tom období, možno 8-9 v podstate skoro dobehli. A pozerali sa, celý svet sa pozeral na nás, že čo to Slovensko vlastne robí, stredoeurópsky tiger nás volali, hej. Toto všetko sme tu už mali a toto všetko bolo spôsobené paradoxne, kolegovia, znižovaním daní, znižovaním daní a nasledovalo po dlhom období zvyšovania daní, hej. A dnes sme už v situácii, že tento rok máme daňové zaťaženie, alebo pre budúci rok budeme mať daňové zaťaženie také, že už sa dá porovnať len s rokom 1996. Proste vtedy, keď boli akože brutálne vysoké dane. Fakt to nefunguje, čim vyššie dane, tým nižšia ekonomická aktivita. A týmto smerom idete, čiže. Toto je cesta, zasa rozumiem, že asi teraz koalícia neschváli niečo, keď pre chvíľkou schválila sadzby na raz takej úrovni, ako navrhujem ja, ale už aspoň to, aby to tu zaznelo a jednoducho či vy alebo my po voľbách, jednoducho to bude treba zaviesť. Tá cesta zvyšovania daní, až žmýkania toho pomaranča, ktorý je už takmer úplne suchý, jednoducho je na konci. Normálne že tento model ste vyčerpali a pre budúci rok je vyčerpaný nie že na 100 %, je vyčerpaný na 110 % a padne nám to tu celé fakt na ústa.
Takže toľko k tomu, som presvedčený, že cesta je podporovať ekonomickú aktivitu a toto je návrh, ktorý týmto smerom ide a dáva, dával by pri prijatí Slovensku šancu na úspech.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2025 16:48 - 16:49 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi k ďalšiemu návrhu zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady teda spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. Cieľom návrhu zákona je zásadné zjednodušenie daňového systému prostredníctvom zavedenia jednotnej základnej sadzby dane z príjmov vo výške 19 % pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby. Tento krok predstavuje výrazné priblíženie sa k princípu takzvanej rovnej dane, ktorá v minulosti Slovensku priniesla hospodársky úspech a medzinárodné uznanie a skutočne že hospodársky rast.
Myslím si, že toľko na úvod a zvyšok, alebo viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2025 12:11 - 12:12 hod.

Ledecký Vladimír Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 945. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou priloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 991 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2025 11:29 - 11:34 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no, pani Vaľová avizuje, že teda to bude opakovanie. Skúsim sa neopakovať, aj keď teda máme tu nejakých nových poslucháčov, takže by to nejaký význam malo. Dobre.
No, takto, nejaké veci opakovať budem, a to teda to, že transakčná daň je nezmyselná, škodlivá, byrokratická, zložitá, proste zabraňujúca finančnému dýchaniu, proste fakt zabraňujúca dýchať firmám a jediné správne riešenie je ju zrušiť. No, to by sme urobili my, ale asi podľa všetkého nás tu nie je málo. Každopádne, to prvé, čo urobím, kolegovia, ktorí ste tu neboli, podal som pozmeňujúci návrh, na rozdiel od toho ranného, ktorý to tu bol ten chaos, čo bol spomínaný, je tam podaný asi dva týždne, takže myslím si, že bolo dostatok času si ho preštudovať, ale teda ten jeho zámer je úplne jasný, urobiť to jediné správne riešenie, zrušiť tú transakčnú daň. Fakt vás vyzývam, že skúste nájsť v koalícii nejakú tú zhodu a urobte to. To je fakt jediné, čo skutočne pomôže, fakt pomôže. Je tam kopu iných vecí, ktorým budú musieť čeliť aj malé, aj veľké firmy, ale aspoň túto jednu vlastne by ste im ozaj zrušiť mohli. No, to je môj apel, úplne úprimný, a teda prosím vás o to, hej.
No druhá vec je tá, že čo s tým. Pretože celý ten proces, ja som ho tu popisoval, aké to bolo, nebol výbor, proste dvakrát odkladaný, nedostavil sa pán predkladateľ, neodôvodnil to tu, nepovedal teda, aké budú finančné dopady, že teda komu vlastne sa teda tá transakčná daň akoby teda uvoľní a nebudú ju musieť platiť, nepovedal, ako to vôbec bude. Pôvodne tam teda sa uvažovalo o firmách proste do 100-tisíc eur, že nebudú musieť platiť transakčnú daň, že, ja neviem, že ako pozerám do toho pozmeňováka, ale stále normálne, že neviem. Neviem ani ja, neviem vlastne povedať, že čo tu bude. Samozrejme, napriek tomu všetkému, a v tom je to smutné a preto ma to mrzí, že takto musia vznikať zákony, takto úplne že remeselne absolútne nesprávne. Proste vo finále je to pozmeňovák teda z MF, a teda hľadám tam, aby som tam fakt videl a vidím tam, dobre, nejaké, že teda malo by to byť aspoň nejaké zlepšenie, hej.
Takže vo finále, samozrejme, zahlasujeme za to aj my, lebo akékoľvek riešenie proste, ktoré je lepšie ako aktuálny stav, ktoré jednoducho im umožní menej proste platiť, že vyradí niekoho z toho platenia transakčnej dane je, samozrejme, lepšie ako nič, hej. Len zároveň proste jedným dychom, ani nieže hneď druhou vetou, ale jedným dychom dodávam, že každý takýto návrh je proste zlý v tom, lebo stále viac a viac aj vás vlastných utvrdzuje, že to riešenie je zlé. No tak asi keby to riešenie bolo dobré, tak sem nechodíte teda s tými úpravami, teda toho vyraďme, toho vyraďme, tamto nedáva zmysel. Fakt že už nastal ten čas, kedy by sa fakt dalo pozrieť na to, že to nikomu nedáva zmysel. Tam nie je jediná firma, ktorá, teraz by sa povedalo, že a teraz tu je to správne to platiť, lebo teda vyradili ste všetky štátne orgány, hej, však logicky, Proste je to komplikácia, je to niečo, čo vo finále bude platiť štát štátu, hej, akože dobre. Vyradili ste, absolútny súhlas, hej. Vyradili ste školy. Zasa, no tak veď jasné, však to vzdelávanie poskytuje proste štát, tie školy medzi tým, zasa úplne správne, hej. Jasné. No teraz nechali ste tam teda súkromné, lebo teda určitá forma, ak je škola obchodná spoločnosť, tá už to platí. No tak teraz sa už pýtam, že teraz akože čím sa tá škola previnila, nejaká súkromná, že musí platiť, hej. Že už to je napríklad jedna z tých vecí, že prečo, hej. A ja neviem, povyraďovali ste fakt rôzne proste mimovládky, všetko správne, všetko správne. Len teda prečo teda tam, ja neviem, tá nejaká obchodná spoločnosť, výrobná spoločnosť, malý živnostník alebo teda povedzme, možno teda sú vyradení, len to tam ešte nejak moc nevidím, proste nejaké tie kovoobrábacie slovenské firmy, tie prečo to majú platiť? Hej. Lebo v tomto je to celé také, že čo s tým. No, čo s tým? Zrušiť to. Zrušiť to.
Už to nebudem ani naťahovať. Mám inak akože, podľa všetkého to príde dnes na radu, ja tu mám aj samotný návrh zákona na zrušenie transakčnej dane, hej. Proste fakt sa opakujem, hovorím to isté, od prvého momentu, keď ste s tým prišli, vtedy ste to, pamätajte si, prosím, aspoň ten príbeh, prišli ste sem a každému ste to napálili, úplne že každému, hej. A potom proste každou tou ďalšou novelou, ktoré inak vo finále akoby podporujeme, lebo vždy sa niekto vyradí a ten zákon robí o niečo menej zlý. Ale zopakujem to, veď ste sem prišli robiť to lepšie, hej. A robíte to fakt, robíte to, robíte to zle.
No, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2025 11:04 - 11:04 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým kolegyniam a kolegom za faktické, môžem len a len súhlasiť a ja už dodám len, že koalícia vlastne chce vybrať aj z podnikateľského prostredia, samozrejme, okrem toho aj od ľudí, ďalšie a ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu. No ale robí to tak, že zabraňuje tým firmám dýchať a zaväzuje im ruky. No ale taký bude aj výsledok, ak nemôžete dýchať a máte zviazané ruky, nemôžete ani boxovať, ani iný šport vykonávať, ani pracovať, ani podnikať. Proste jednoducho, to je niečo, čo nebude a nemôže fungovať, preto jednoznačne jediné správne riešenie zrušiť transakčnú daň ako celok, peniaze už odvedené vrátiť podnikateľom a respektíve použiť na úhradu inej splatnej dane a teda to bé je, aby sa konečne vládna koalícia pozrela na stranu výdavkov. Tam je ten spôsob, ako ošetriť, ako zachrániť slovenské verejné financie. Tým problémom je, že výdavky štátneho rozpočtu alebo celkovo verejné výdavky zásadne stúpali v posledných rokoch a tam je jediné riešenie, ako sa to dá vyriešiť. Proste treba šetriť, škrtať výdavky, škrtať nezmyselné inštitúcie, škrtať nezmyselné nákupy, nelietať za šesť a pol tisíca do New Yorku, nerobiť oslavy za 800-tisíc, nekupovať, nekupovať počítače o 122 mil. predražene a toto všetko, všetko proste keby vláda konečne jednoducho začala robiť, akože posledné dva roky neušetrila vôbec nič, tak potom by bez problémov mohla škrtnúť túto daň a bolo by to vlastne dvakrát dobré.
Ďakujem pekne ešte raz všetkým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.9.2025 9:13 - 9:18 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod dnešného rokovania vyjadril potešenie, že najmä medzi poslancami SMER-u odvčera výrazne vzrástol záujem o tému adresnej energopomoci, včera sme tu o tom hovorili pred poloprázdnou sálou, teraz síce je skoro prázdna tiež, ale poslanci SMER-u sú tu zastúpení, takže sa teším, že .... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád by som vás vypol, tak hovorte k téme. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja hovorím, uch, uch, uch, jaký ste tvrdý, pán predseda. Áno, že prišli a ja ich zdržujem, no to je strašné, museli prísť na 9.00. No, včera sme tu hovorili viacerí o tom, že sa nám nepozdáva, že v tom návrhu nie sú zadefinované konkrétne veci, iba je tam vytvorený priestor pre nariadenie vlády, ktoré tie konkrétne veci upraví, a tak ja teraz využijem, že je tu pani ministerka, predpokladám, že o chvíľu mať záverečné slovo, prípadne sa môže ešte prihlásiť do rozpravy a mňa by naozaj zaujímalo aká je predstava ministerstva o adresnej energopomoci, lebo z toho návrhu zákona, ktorý si tu odhlasujete o 11.00 a zrejme definitívne bude schválený budúci týždeň. Z toho návrhu zákona sa to nedozvieme. Je to taká mačka vo vreci. Je to zmocnenie pre vládu, aby ona rozhodla o energopomoci, tak mňa by, naozaj by ma zaujímalo, čo už v tejto chvíli existuje ako predstava ministerstva a čo ako predstava ministerstva ešte neexistuje a aj prečo, lebo otázka je, že prečo, ak predstava o tom ako má vyzerať adresná energopomoc, prečo tá predstava nebola premietnutá do návrhu zákona, ale odkazuje sa iba na nariadenie. Zvlášť ma zaujíma otázka tej adresnosti, lebo o tom sú tu najväčšie pochybnosti, najväčšie diskusie a pán premiér Fico hovoril o tom, že 90, alebo dokonca 95 % domácností by malo byť pokryté adresnou energopomocou, čo teda ešte som sa nestretol s nikým okrem pána premiéra Fica, ktorý by energopomoc 90, alebo 95 % domácností považoval za adresnú a boli tu citované nejaké štúdie, ktoré hovoria o tom, že môžu byť ohrozené energetickou chudobou, možno 18 % domácností, tak existuje nejaká predstava akej časti domácností, by sa mala týkať adresná pomoc. Bude to bližšie k tým 18 %, alebo bližšie k tým 95 %? Je toto už jasné, alebo len schvaľujeme zákon a možno niekedy v budúcnosti v nariadení ešte len sa k tomu dostaneme.
Naozaj ma to, že úprimne ma to zaujíma, že či v tejto chvíli, v septembri, existuje nejaká predstava ministerstva, akej časti domácností by sa mala týkať energopomoc, aby to bola adresná energopomoc v zmysle toho zákona. Rovnako ma zaujímalo, že ako budú nastavené tie parametre, tie príjmové kritériá, čo sa týka situácie, situácie domácností. Existuje nejaká predstava, že na akej úrovni príjmu bude zadefinovaná tá hranica, pod ktorou bude mať domácnosť nárok na energopomoc? Ak áno, tak aká a ak nie, tak akým spôsobom sa dospeje k tomu rozhodnutiu, že kde bude tá hranica. Rovnako by ma teda zaujímalo, že či sú ešte nejaké možnosti akým spôsobom, rôznym bude definovaná energetická domácnosť, alebo, alebo tie parametre, ktoré budú vstupovať do určenia energetickej domácnosti a zaujímala by ma tá forma, lebo to je tiež jedna zo zaujímavých vecí, ktoré určite všetci, čo ste si ten návrh preštudovali, ste zaregistrovali, že forma energopomoci môže byť buď vo forme určovania, resp. regulovania cien a nie cez ÚRSO, ale cez ministerstvo, cez politické rozhodnutie v podstate, alebo vo forme energetických poukážok. Tak jednak moja otázka je, že prečo, tieto dve formy, že či ministerstvo ešte stále nemá ujasnené akou formou by sa mala poskytovať energetická pomoc a, ale zaujíma ma aj to, že čo, ktorú z týchto foriem, lebo sú to dosť dramaticky odlišné formy, plánuje ministerstvo uplatniť v najbližšom období, o ktorom rozhodne nariadením, a teda či prípadne, už má nejakú predstavu, že teraz tá pomoc bude cez reguláciu cien, a potom vo volebnom roku cez energopoukážky, alebo akým spôsobom uvažuje ministerstvo o tom, že naloží s tými formami, lebo vláda pravdepodobne bude schvaľovať to nariedenie na návrh ministerstva hospodárstva.
Potom by ma zaujímalo, či ministerstvo už v tejto chvíli má predstavu o rozsahu energopomoci, rozsahu v dvoch slovazmysloch, jednak, že koľko celkovo sa má vynaložiť prostriedkov na to, ale aj v akej miere má byť dotknutým domácnostiam uhrádzaný nárast cien energií. Teda, že či má to plne pokryť, alebo má iba nejako čiastočne, a tu ma aj zaujímalo, a tu tiež zaznievalo v rozprave včera, ktorú ste tí, čo ste tu boli, zachytili, že či sa tam počíta aj s nejakými motivačnými opatreniami pre šetrenie energiou, lebo to môže byť tá cesta, ktorá zlepší situáciu, nielenže budeme plošne dotovať a bude sa to tváriť ako adresná energopomoc, ale že sa nastavia nejaké mechanizmy, ktoré budú ľudí motivovať, aby šetrili energiou, aby zlepšovali energetickú kapacitu, aby sa snažili o úspory, lebo ja to tam nevidím v tom, v tom návrhu zákona a myslím si, že to by bola správna cesta, aby sme znižovali rozsah spotrebovanej energie, šetrili tam, kde je to možné a využívali tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii a ktoré teda, ak štát ich chce použiť, skôr na to, aby ľudia a domácnosti vo väčšej miere šetrili, než na to, aby sa im iba uhrádzalo to, že budú zvýšené ceny a aby tie zvýšené ceny nejako nepocítili a napokon by ma teda zaujímalo ako je to s tými eurofondami a s možnosťou použitia eurofondov na adresnú energopomoc, alebo energopomoc, že či sa to bude týkať iba tých, myslím 18 mil. a teda nejaký nový, nový technický, alebo IT systém, alebo, že či ministerstvo uvažuje aj o tom, že by zdroje Európskej únie mohli byť použité aj na samotnú tú energetickú pomoc.
Čiže neviem, či pani ministerka sa ešte prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne jej položiť doplňujúce otázky vo forme faktických poznámok, alebo, alebo teda bude reagovať aspoň v záverečnom slove, ale toto sú veci, ktoré predpokladám, že zaujímajú nielen mňa, ale všetkých, ktorí sledujú túto tému a bohužiaľ, tieto veci asi mali byť zodpovedané v návrhu zákona, mal byť ten zákon napísaný tak, aby sa nemuselo klásť tieto otázky v podstate už skoro pred uzavretím rozpravy v prvom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2025 19:43 - 19:49 hod.

Ledecký Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatok by som položil otázku, aby nezapadla, že či, chcel by som na ňu odpoveď, či sa chystá nejaká maximálna čiastka na domácnosť alebo na obyvateľa, lebo naozaj mám obavu, že sa tento systém môže zneužívať. A takisto by ma zaujímalo, že pokiaľ niekto býva vo veľkom dome, či sa bude zohľadňovať, či tam býva sám alebo či tam býva aj mnohopočetná rodina 10-15 ľudí, viac, širšia rodina, viacčlenná domácnosť, lebo to je takisto rozhodujúce. Ja si myslím, že vy učíte ľudí byť nezodpovednými, lebo každý zodpovedný človek si snaží sa ten svoj dom zatepliť alebo aj bytový dom, to spoločenstvo sa snaží zatepliť a snaží sa šetriť tou energiou, ale pokiaľ tie ceny energie naozaj nás budú nútiť plytvať s tým, že vieme, že nadosmrti sa tu bude niečo dotovať, tak tí ľudia radšej tie peniaze minú na iné veci alebo investujú, ako by mali byť zodpovednými.
Čo sa týka zmenu trvalého pobytu, ktorý tu kolega spomínal, ja som za posledné dni mal niekoľko otázok, keďže vedia, že som dlhé roky robil starostu a vlastne prihlasovanie, odhlasovanie poznám, že ako to je s prihlasovaním, odhlasovaním práve v súvislosti, v súvislosti s tým. Každý čaká, čo vlastne vyjde a podľa toho sa zariadi. Veľmi ma trápi, že ľudia, ktorí bývajú mimo dodávok plynu, topia uhlím, drevom, drevenou štiepkou, peletkami a môžem povedať, že my sme v okrese, nie sme koniec východu, sme práve začiatok východu, sme na diaľnici, čiže okres Levoča je na diaľnici a napriek tomu, keď si zoberiem, tretina, minimálne tretina okresu, Uloža, Nižné Repaše, Vyšné Repaše, Torysky, Pavľany, Oľšavica, Brutovce, tieto dediny vôbec nemajú zavedený plyn, takisto kúria tam, nemôžu tam kúriť ani elektrinou, lebo dokonca aj škola kúrila pevným palivom vďaka tomu, že nebol dostatočný, dostatočný pripojenie energie a tým pádom, tým pádom museli kúriť pevným palivom. Ale sú to obce, ktoré musia ďaleko dochádzať za prácou, lebo, lebo sú kdesi na okraji okresov, sú to obce, ktorí nemôžu sa pripojiť na plyn, pretože plynofikácia tam neexistuje a sú to, sú to obce a obyvatelia, ktorí sa nemôžu pripojiť aj na energiu. Takže im ste zvýšili dane, im ste zvýšili poplatky, samospráva im zvýši miestne dane, miestne poplatky, lebo ste im zobrali peniaze, títo ľudia sa budú skladať, sú oveľa znevýhodnenejšími tým, že žijú kdesi na okraji okresu a napriek tomu oni nemajú nárok na žiadnu pomoc. Takže z tohto pohľadu to vôbec, vôbec nie je spravodlivé.
Ďalšou oblasťou sú rómske osady. Neviem o rómskej osade, v ktorej je zavedená plynofikácia, samozrejme nie je zavedená preto, lebo žiadna takáto požiadavka nebola a tí Rómovia kúria zvyčajne pevným palivom, žijú v mnohopočetných domácnostiach napriek tomu, že sú na okraji spoločnosti, napriek tomu, že väčšina z nich v súčasnej dobe pracuje a funguje, napriek tomu táto pomoc, napriek tomu, že táto pomoc je niekoľko sto miliónov, napriek tomu sa k tejto pomoci nedostanú. A keď hovoríte, bijete sa do pŕs a sociálna demokracia, všade sa hlásite k sociálnej demokracii a hovoríte, jak chcete tým chudobným ľuďom pomáhať, tak len chcem pripomenúť, že hovoríte o strave zadarmo. No tak mali sme na Slovensku asi šesťtisíc detí a šesťtisíc detí, ktoré boli na dvojzmennej prevádzke, vy ste to, vy ste to od nového školského roka zrušili, prešiel mesiac, väčšina detí je na dištančnom vzdelávaní, nemá stravu zadarmo, bo vôbec nechodí do školy, nemá dotované energie, takže vy len proklamujete, že tým najchudobnejším idete pomáhať, ale v skutočnosti vytvárate podmienky, aby tí najchudobnejší len platili a nemali, nemali z toho nič. Je veľmi smutné, všetci sme sa zhodli, že keď boli deti počas covidu na dištančnom vzdelávaní, že to bolo to najhoršie, čo môže byť, a vďaka vašim rozhodnutiam už mesiac sú deti na dištančnom vzdelávaní, nemajú nárok na nič. Ony sú spokojní, tie rodiny sú spokojné, nechodia do školy, deti sedia doma, neučia sa, ale otázka, moja otázka, či toto sme chceli a toto, toto nám nejakým spôsobom pomôže.
Váš guvernér Národnej banky v posledných dňoch povedal, je to, je to váš človek, je to Ficov spojenec, lebo Fico ho tam nominoval, že táto vláda ničí trh práce, ktorý sa vyznačoval veľkou odolnosťou. A takisto chiméry ministra Tomáša o tom, že práca namiesto dávok, ako tí ľudia pôjdu, ako tí ľudia pôjdu pracovať a budú mať zamestnanie, tak tieto všetky chiméry padajú, lebo práve on, minister, pardon, guvernér Národnej banky povedal, že môžme očakávať vplyvom, vplyvom vašej konsolidácie o 30-tisíc pracovných miest, že táto republika bude mať na budúci rok menej a Erik Tomáš neviem, kde tých ľudí bude naháňať do práce, keď tých pracovných miest bude čoraz menej a máme, hoci sa chváli najnižšou nezamestnanosťou, v skutočnosti dlhodobú nezamestnanosť máme tretiu najhoršiu v Európe a zamestnanosť nám, samozrejme, klesne, už toho roku nám klesla o niekoľko tisíc ľudí za prvý polrok a bude podľa toho guvernéra klesať ďalej, a vy potom tie peniaze zoberiete a dáte a ich rozdáte, distribuujete ich, ako ste zvyknutí, a ja si myslím, že to bude veľmi neefektívne.
A čo ma, čo ma akože veľmi hnevá, je to, že však to pôjde z európskych zdrojov. Vážení, európske zdroje sú primárne určené na rozvoj znevýhodnených okresov. My nevieme znevýhodnené okresy rozvíjať, lebo tá priepasť sa stále, alebo tie nožnice sa rozširujú a to je práve preto, že my tie zdroje predáme. Ja by som mohol historicky dozadu ísť, ako tie zdroje predáme, ale my, my normálne automaticky sa snažíme tie zdroje neinvestovať, ale prejedať, a tu zase kto na to doplatí, no tí najchudobnejší v tých znevýhodnených regiónov. Lebo keď sa tie peniaze plošne rozdajú do všetkých regiónov, tak tí najchudobnejší z tých, tých z najnevýhodnejších regiónov buď nedostanú nič, alebo dostanú nejaké omrvinky. A viete, a to, že pristupujete k tým európskym zdrojom tak paskudne, to hovorí aj o tom, že vy dáte 20-tisíc na Rómsky mediálny dom, 50-tisíc na sadenie stromčekov okolo rómskych osád, to vás netrápi, vy si to dovolíte urobiť, však to sú len európske zdroje. Európske zdroje sú na investície a preto, že my dlhodobo a systematicky nevieme ich čerpať, nevieme ich čerpať efektívne, robíme projekty, ktoré nemajú žiadny zmysel, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť, a by som vám rad radom vymenoval všetky projekty v miliónoch, ktoré robíme pre Rómov a nemajú trvalú udržateľnosť, tak jednoducho potom toto vaša, táto vaša dotácia mi presne zapadá do toho systému a vôbec sa nečudujem, že takým spôsobom to navrhujete. Ja si myslím, že pokiaľ nezmeníme myslenie možno aj ľudí, ale hlavne nás politikov, že európske peniaze sú najcennejšie peniaze a treba si ich vážiť a investovať naozaj do znevýhodnených regiónov a do udržateľných vecí, ktoré nám prinášajú dlhodobé efekty, tak táto krajina pôjde vždy len dole a dole.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2025 19:34 - 19:43 hod.

Galek Karol
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2025 19:24 - 19:24 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobrý večer. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní a teda budem sa venovať už konkrétne samotnému návrhu zákona. Keď sme aj s pani ministerkou diskutovali na výbore ešte teda v minulom roku, ako bude tá energopomoc vyzerať, keď nám povedala, že už to má hotové a nakoniec nemala. Tým hlavným bodom bolo to, že snahou je administratívne uľahčiť, to znamená, že naozaj urobiť riešenie, kedy by ľudia to mali automatické a odbúrala by sa akákoľvek byrokracia, nespravodlivosť, diskriminácia, ale obávam sa, že práve tento návrh zákona toto zavádza. A ja už som vo svojej faktickej poznámke ešte pred sedemnástou hodinou upozornil na to, čo sa momentálne začína diať, keďže aspoň za mňa stále sa bavíme o pomerne nejednoznačnosti v rámci tohto návrhu zákona, keďže on samotný sa odvoláva práve na uznesenie, ktoré ešte len bude. Neexistuje žiadna, žiaden vzor takéhoto uznesenia, nevieme, čo toto uznesenie bude konkrétne obsahovať.
No a ten problém, keď hovorím o diskriminácii a nespravodlivosti, je v tom, že pomoc sa podľa návrhu bude viazať na adresu odberného miesta a trvalý pobyt. No a ja sa pýtam, čo sa teda čo sa stane s nájomníkmi, ľudí, ľuďmi v podnájmoch, so študentami, a teda tá moja obava je, že naozaj a okrem toho aj ľuďmi, ktorí vlastnia byty a tieto byty následne aj prenajímajú. Ja sa obávam, že ľudia budú teraz behať po ohlasovniach pobytov, aby si zmenili práve tento pobyt. Pretože keď si vezmete, tak ak je odberné miesto bez pobytu, tak potom ani nebude možné, aby bolo označené ako energetická domácnosť. A sú takéto byty. To sú práve tie byty, ktoré sa prenajímajú. A na druhej strane sa zrejme potešia väčšie mestá, ako napríklad Bratislava, kde zrazu práve tí východniari, ktorí mali na východe trvalý pobyt, tak si ho teraz budú prehlasovať do Bratislavy, kde majú takisto vlastnenú nejakú nehnuteľnosť. Okej, možnože konečne sa do toho celého zavedie poriadok, ale ja sa obávam, že to práve nejakým spôsobom uškodí tým malým mestám.
A keď sa bavíme o tom, že 90 % ľudí dostane takúto energopomoc, je to naozaj ľudí, že ľudí ako osôb, že Slovákov, alebo sa bavíme o 95 energetických domácnostiach? To znamená, že naozaj budú z toho celého vyselektované práve tie energetické domácnosti, kde nebude možné práve takéto odberné miesto identifikovať s trvalým pobytom. A možno potom naozaj ušetríme a potom to naozaj nebude tých 435 mil. eur, ale Slováci sú veľmi, veľmi vynaliezaví. A teda o čo to ja opieram, je to § 3 samotného návrhu, kde sa píše: „Energetickou domácnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré majú v registri fyzických osôb evidovaný druh pobytu ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky na rovnakej adrese, ako je adresa odberného miesta na odber elektriny, odber plynu alebo dodávku tepla a ich vlastnú spotrebu." Praktický príklad, manželia žijú spolu v jednej domácnosti, obidvaja majú takýto pobyt prihlásený na tom jednom odbernom mieste, ale súčasne vlastnia nejaký byt, ktorý prenajímajú, ale na tomto byte nie je, nie je hlásený žiaden trvalý pobyt. Teraz sa dohodnú, dobre, ja ostanem na tomto trvalom pobyte, manželka sa prehlási na trvalý pobyt na ten druhý byt. Okej, dostanú obidvaja zrazu, alebo teda pokiaľ spĺňate podmienky, lebo tie podmienky koniec koncov ešte budú riešené v tom samotnom nariadení vlády, ale to my naozaj dnes nevieme posúdiť, ako bude vyzerať a môžeme naozaj o tom celom iba špekulovať. Možnože tam to bude v konečnom dôsledku aj ošetrené. No ale reálne sa stanú teda dve veci. Administratívne zaťažíme tieto ohlasovne pobytov a reálne takúto energopomoc opäť dostanú aj tí, ktorí ju nepotrebujú. Lebo, ako som povedal, Slováci sú špekulanti. A opäť to troška odľahčím takou jednou, takou jednou príhodou, ktorú rozprával humorista Peter Novotný, síce Čech, ale Česi sú nám mentálne veľmi podobní. Hovoril o tom, keď bol v Kanade, prišiel k tomu svojmu známemu a vraví, že počuj, no ja zajtra odlietam, potrebujem sa so svojím kolegom v Amerike, išiel do LA, dohodnúť na tom, kedy ma vyzdvihne a tak. Vtedy ešte neboli mobilné telefóny, vtedy boli tie klasické linky, tak vytočil toho človeka, alebo teda vytočil číslo, ktoré mal k dispozícii, chvíľku rozprával a položil. A hovorí tomu kanadskému kolegovi a vraví, počuj, môžem si urobiť ešte jeden telefonát, lebo toto bol omyl. Ale ten človek mi dal to správne telefónne číslo, našiel mi ho v tom telefónnom zozname. A ten Kanaďan mu hovorí, že dobre, ale počkaj a vytočil centrálu a hovorí, prosím vás, tento hovor mi neúčtujte, to bol omyl a položil. A Novotný naňho pozerá a hovorí, počkaj, počkaj, počkaj, ty si teraz akože stornoval platbu za ten telefonát, ktorý som ja urobil a bol omyl? Hovorí, áno, však nebudem platiť za niečo, čo nebol reálny telefonát. A vravím mu, no dobre a teraz ja urobím telefonát na to číslo, ktoré som teraz získal, dovolám sa, dohodnem sa, všetko prebehne, ako má, a ty opäť zavoláš do tej centrály a povieš im, že to bol omyl. Opäť ti to nebudú účtovať? Ten Kanaďan na neho pozeral, že hm, vidíš, to ma nikdy nenapadlo. Skrátka v tomto je naozaj tá slovenská mentalita a, bohužiaľ, čím viacej je ten návrh zákona robustnejší, komplikovanejší, prepája viacej systémov, tak tým viacej možností si ľudia nájdu na to, aby ho obišli, aby sa k tej svojej dotácii nejakým spôsobom dostali. To je skrátka presne to, na čo sme upozorňovali. Ten zákon má byť blbuvzdorný, jednoduchý. To bol napríklad ten samotný český model.
No a na druhej strane vytvára sa tu aj právna bezmocnosť, pretože zákon vylučuje správny poriadok ochranu spotrebiteľa. Ak sa pomoc prizná chybne alebo neprizná, tak vy sa brániť nebudete môcť a to, bohužiaľ, ani súdne. No a pokiaľ to v konečnom dôsledku nebude fungovať, tak čo sa stane? Lebo veď máme dokonca roka už iba tri mesiace. Ministerstvo návrh pripravilo, vláda schválila, za nich je toto celé vybavené. A keď to nebude fungovať, tak kto zlyhal, na koho sa hodí tá vina, tá chyba? Dodávatelia, ľudia ako odberatelia, úradníci alebo samotný IT systém? No obávam sa, že presne o tom to je. Potom tá barlička, s ktorou najnovšie prišiel pán Kamenický, pán minister, ktorý na jednej strane ide ťahať od ľudí miliardy a ožobračovať ich a na druhej strane im chce dávať energopoukážky 300 až 500 eur.
Takže ja si naozaj myslím, že takýto zákon nie je dotiahnutý, možnože mi to vysvetlíte lepšie, možno že naozaj v tom samotnom nariadení alebo teda v tom uznesení, ktoré príjme vláda, toto celé poriešené už nejakým spôsobom bude a nakoniec budem môcť povedať, že som sa mýlil, ale, bohužiaľ, tak ako dnes čítame zákon, tak z neho toto jednoducho zjavné nie je.
Ja som sa zamýšľal aj nad tým, že tak keď pripravím nejaký zákon, tak posudzujem asi aj nejaké alternatívne riešenia. Zvažujem, že či by sa nenašla nejaká iná možnosť, koniec-koncov sú to dva roky, čo je táto vláda pri moci. Pani ministerka, vy ste nám vraveli, že máte nejaký návrh hotový už minulý rok, ale keď som si otvoril doložku vybraných vplyvov a v bode päť pri alternatívnych riešeniach je otázka, aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pri riešení definovaného problému, tak je tam napísané, neboli posudzované a identifikované žiadne iné alternatívne spôsoby. Takže ja sa naozaj pýtam, že či toto je to jediné, čo sa dalo na ministerstve nejakým spôsobom vymyslieť a či naozaj nebolo lepšie prísť k nám na výbor poradiť sa, prísť sem do parlamentu, prípadne riešiť to aj s tými dodávateľmi, ktorí by určite mali nejaké návrhy, a nie, že sa o tom začne s nimi rokovať až potom, keď prejde nejaký zákon o zbere údajov, respektíve v auguste, keď sa začne pripravovať tento zákon, o ktorom sa dnes bavíme.
No, a mám ešte 55 sekúnd. Ja si myslím, že ak by sme naozaj chceli ísť nejakou cestou, ktorá bude fungovať, tak to je možno aj troška v nadväznosti na to, čo hovoril kolega Galko, pozrieť sa do tej Českej republiky, kde majú ceny energií deregulované. Ale to by sme museli mať aj predsedu regulačného úradu, ktorý je čo k čomu a má na niečo takéto, chcel som povedať to nejako slušne, ale nenapadá ma, jednoducho, ktorý má na to gule, pretože stále tvrdí, že neviditeľná ruka nefunguje, ale tá neviditeľná ruka funguje a práve o tom je aj ten deregulovaný český trh.
Takže za mňa toľkoto a ešte by som rád vrátil tento zákon na dopracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis