Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Kolegynka Luščíková, presne tak. Aj ja som to nepovedal a som rád že si to vlastne povedala vo svojom príspevku. Áno popritom že tá banka samozrejme ak sa do toho systému teda zapojí, tak vlastne bude dotovať tú hypotéku a samozrejme celá tá agenda tých 300 ľudí na strane štátu, teraz bohužiaľ prešla na stranu bánk, pretože teda ten program vlastne je nie len tých existujúcich, ale aj tých ktorí ešte do konca toho rozhodného obdobia, čo je rok 2027 im padne vlastne refixácia, takže jednoducho áno banky ešte popritom všetkom budú mať aj ďalšie náklady, ktoré samozrejme vo finále tiež zaplatia ľudia. Tak to už len na doplnenie. Ďakujem pekne

.. dá ušetriť, dobre. Mohli daňoví poplatníci proste sa na ne neskladať. To je jedna vec. Druhá vec je, prosím? (Reakcia z pléna.) 41, pardon, pardon. Ďakujem pekne za upresnenie. 41 miliónov. A teda to je jedna vec. Druhá vec sú náklady. To už pán minister taktne zamlčal. A možno by som ho teda požiadal, aby povedal, že koľko to celé stálo. Pretože podľa informácii, ktoré ja mám to vyrobilo asi 300 nových zamestnaneckých miest na ÚPSVaR-e vznikla vlastne nová agenda. Inak tých 300 zamestnancov to je asi také jedno NKÚ, hej. To nie je úplne málo. A potom tá posledná výhrada bola, že jednoducho ono to vo finále nepomáha. Proste, že to človek, ktorý má hypotéku a ktorému teda áno mohli stúpnuť aj úroky na hypotéke jednoducho to nie je človek, ktorý má spadnúť do tej sociálnej siete štátu. Špeciálne v stave, keď je vysoké zadlženie. A ja to tu stále hovorím, že áno aj za predchádzajúcej vlády bolo vysoké zadlženie. Jednoducho a veď bolo treba konsolidovať od začiatku. Čiže ten, to, to nepomáhalo tým, ktorým to pomáhať malo. Čiže takýto návrh v podstate podľa mňa nemal vzniknúť. Takže to najlepšie riešenie sa teda neuskutočnilo. Vznikol, minulo to 42 miliónov na poskytnutej pomoci. Budiš to skončilo u ľudí. Stálo to milióny na prevádzke. To akože už teda je podľa mňa, že úplne zbytočný náklad. A teda vyrobilo to nových zamestnancov, novú agendu a čo ja viem čo všetko. No takže to druhé najlepšie riešenie sa teraz stalo, že sa to zrušilo. Tak výborne. Teším sa kolegovia. Mohli ste tomu spraviť rovnakú reklamu, ako keď ste to zavádzali ale dobre. Tak je to zrušené. Som rád. No ešte by bolo úplne najlepšie, keby to teda bolo zrušené, že bez náhrady. Ale aj tuto teda nie je, že úplne, že najhoršie, pretože banky napriek všetkému, napriek všetkému tlačeniu a poviem prečo vlastne sa na to akože tá dohoda nejak vznikla. Lebo pán minister v lani zvýšil veď tu aj povedal bankový odvod. A tam je kalendár jeho postupného znižovania. To bol vlaňajší sľub pána ministra bankám. No v tohtoročnej konsolidácii si vlastne na ten sľub nejak nespomenul a chcel zvýšiť vlastne alebo zrušiť to znižovanie bankového odvodu čo by bol veľký problém skutočne ďalší problém pre bankový sektor. Tak sa prišlo k nejakej takejto dohode a skutočne ten, ten rozširujúci návrh to vlastne dáva do roviny dobrovoľnosti. Čo sa v tom prvom kroku zasa ťažko sa mi vlastne by to kritizovalo, lebo zvyšuje to mieru slobody. Tak akože v tom takom tom prvom môžem povedať, že banky sa môžu rozhodnúť či do tohto systému pôjdu. Či tým existujúcim klientom, ktorým vlastne štát nejakých tých do tých 150 euro poskytoval ako, ako podporu. Že či v tom banky budú pokračovať alebo nebudú. Tak predpokladám, že boli tlačené. Tak asi do toho nejak pôjdu. Takže dobre na najbližšie dva roky teda ešte nejakú podporu tí ľudia budú mať. Môžeme s tým súhlasiť, nemusíme. Ja hovorím, že takto to byť nemalo. No druhá vec je tá, že ešte a teraz sa zasa obrátim hlavne na voličov koalície. Dobre, rozumiem to vnímanie, že si človek môže myslieť, že teda, keď do toho štát dáva nejaké peniaze, tak reálne pomáha. Ja hovorím najprv predtým ešte berie ale dobre, tak reálne pomáha. Ale teraz tá message toho celého čo sa udialo je, že štát už do toho nedá ani euro a teda nejak, tak má po bankách chce, aby tomu do toho teda dávali nejaké tie peniaze. Dávali tú podporu. No ja hovorím, že teda áno štát má ešte aj sociálnu funkciu a teda dá sa to vnímať do nejakej miery ako podpora. Už tie banky, tam si úplne na rovinu povedzme, že banka je tu na podnikanie a tak to má byť. Základným parametrom a je to aj v zákone napísané. Podnikanie je tvorba zisku. Čiže už myslieť si, že to banky vlastne budú dávať ako nejakú sociálnu pomoc je už, že ale teda úplne, že naivné. A ono to samozrejme zasa skončí, že tí, ktorí dostanú podporu, tak zloží sa na to niekto kto tú podporu nedostal, pretože to akoby neumožní pokles, pokles úrokov na hypotékach. Jednoducho banky si to budú musieť zarátať do svojich nákladov. A niekde kde mohla byť pre všetkých nižšia sadzba hypotéky no nebude, pretože niektorí vyvolení proste budú mať podporu. Ono to tak inak vždy je. Že na podporu pre niekoho vyvoleného. Tých asi 35 tisíc ľudí sa skladajú nejakí ďalší. No to je tá hra takto funguje vždy. No dobre, ale je tu ešte jedna rovina. Prečo to celé hovorím. Prečo sme to aj vtedy kritizovali, že to nemalo vznikať. Prečo vždy kritizujem to zadlžovanie, ktoré tu predvádzal v minulosti Matovič a dneska dvojnásobnou rýchlosťou predvádza koalícia a to je to, že to zadlžovanie práve škodí, hej? Pretože akokoľvek štát do nejakej malej miery nejakému malému množstvu občanov touto pomocou pomohol, tak všetkým ostatným práve tým zadlžovaním, ktorého je aj tento zákon bol súčasťou, práve škodí. Pretože čím sa viacej štát zadlžuje, tým máme vyššie úroky na náš štátny dlh. Navyše to ešte má vplyv na ratingy, ktorý zníženie zase len zvyšuje náklady na štátny dlh a tá hra, tá, tá ekonomická realita je tá, že všetky banky majú ako najmenej rizikovú investíciu štátne dlhopisy a od ich úročenia sa vlastne odvíja úročenie hypoték. To znamená, nech aj idú v Európe úroky dole ale už teda ďalej asi nepôjdu, tak jednoducho úroky na hypotékach na Slovensku sa odvíjajú od úročenia nášho štátneho dlhu a to bohužiaľ zásadne stúpa, hej? A tým, že vláda nevie, nevie riadiť verejné financie, že to zadlžovanie je na úrovni cca 7- 8 miliárd každý jeden rok, tak to zdvíha úroky na hypotékach každému jednému občanovi Slovenska. Chudobnému, ktorý si prvý nejaký štartovací byt proste ide kúpiť. Aj tomu v strednej triede. Aj tým najbohatším. Všetkým vlastne tie úroky na hypotékach zvýšia. Zasa je to smutné v tom, že úroky samozrejme závisia aj od bonity klienta, takže táto situácia, ktorú tu vláda vytvára už dva roky a ide v tom pokračovať aj ďalší rok, škodí najviac práve tým najchudobnejším. Pretože ten s tým štartovacím bytom, ten má najnižšiu bonitu. Taký klient bude mať najvyššie úroky. A ten bohatý samozrejme proste bude mať úroky nižšie. Takže vlastne ten výsledok tých predvolebných sľubov a toho celého vlastne čo sme sa tu teda dostali je ten, že bohužiaľ vláda škodí aj týmto riešením všetkým, ale najviac tým najchudobnejším. Presný opak nejakej tej solidarity, ktorej by sa štát mal ako zásadne zúčastňovať. Takže ja, aby som to nezdržoval, ja to už len uzavriem. Jednoducho s veľkou pompou prijaté veľmi zlé riešenie. Potichúčky, poza búčky a ešte, ešte sa na tom výbore rátalo, že si to ani nikto nevšimneme. Pán kolega to predložil ako nejaký proste pozmeňujúci návrh, že tam niečo ani nepovedal, že to bolo z ministerstva. Ale to už sú detaily. Proste tak bez rečí. Úplne nebolo to nijak avizované v úvodnej reči, v ničom. Že sa to akoby bez nejakého veľkého záujmu, záujmu teda príjme, no. Takto končia populistické predvolebné sľuby a už ďalej k tomu ani nebudem nič hovoriť. Ďakujem pekne za pozornosť.

...cyklické, proticyklické, lebo keď stúpali mzdy ekonomicky aktívnych ľudí, bolo veľa peňazí od ekonomicky aktívnych, ale pred dvoma rokmi, keď ešte tak nestúpali tie mzdy, tak z toho vypočítavaná platba za poistencov štátu nebola až taká veľká. Naopak, keď sa ekonomika spomalila a mzdy prestali tak výrazne rásť, tak sa platba za poistencov štátu počítala z tých dobrých rokov a opäť pôsobila ako buffer, ako nárazník, čiže proticyklicky, ale v okamihu, keď všetko bude vychádzať procyklicky z ekonomicky aktívnych ľudí, tak budeme mať problém s udržateľnosťou verejných financií v zdravotníctve v okamihu, keď príde kríza a ja sa bojím, že sa tá kríza blíži a zdravotníctvo si to odskáče napriek tomu, že tento rozpočet nie je taký zlý, ako mohol byť. Ďakujem pekne.

(Hlasy v sále.) Krásny deň, dámy a páni, pán minister, sme pri rokovaní o novele zákona o zdravotnom poistení a aby som neopakoval slová svojich predrečníkov, dovoľte mi k tomuto zákonu povedať len pár dôležitých vecí. Pán minister ich pred chvíľou spomenul v takom plamennom, plamennej faktickej poznámke, ale ja si myslím, že keď tu stál tak o tom mal hovoriť omnoho viac a omnoho viac nahlas. Lebo sú, ja neviem, prečo ja idem teraz robiť namiesto ministra jeho stranícku prácu, jeho politickú prácu, ale treba si povedať, že rozpočet na zdravotníctvo na budúci rok je jeden z tých menej zlých v porovnaní s tým, aký mohol v konsolidačnom roku byť. Čiže keby bol pán minister naozaj akože politik s guľami a postavil sa sem, tak by povedal, že vlastne toto je úspech.
Podľa mňa sa to snažil v tej faktickej poznámke povedať, len to tak úplne akože zaniklo, lebo reagoval na hromadu ďalších diskutujúcich, ale ešte raz. Tento rozpočet mohol byť podstatne horší v konsolidačnom roku. Hej? Ako, vy ste sa tu mali postaviť a povedať, že vau, toto som pre vás, slovenskí zdravotníci, slovenskí pacienti, vybavil. Lebo naozaj, keď konsolidujeme, škrtáme, zvyšujeme dane atď., zdravotníctva sa to vlastne až tak veľmi nedotkne. To si povedzme. Áno treba tam hľadať nejaké úspory, áno, nebude to zemský raj, to na pohled hneď od zajtra. Ale ako mohlo to byť podstatne horšie? Mohlo. No, lenže minulý rok, keď už ste sa snažili o konsolidáciu v zdravotníctve, tak sa vám to trošku vymklo spod kontroly, tak ste sa už tento rok asi báli hlbšie začrieť do toho zdravotníckeho rozpočtu. Ale každopádne toto treba v tej diskusii férovo pripomenúť. Ako opozičný poslanec tu teda férovo priznávam túto vec.
A tá výhrada, ktorú tu vedieme každý nejakou formou, tak ja ju sformulujem v dvoch dôležitých bodoch, ktoré považujem za významné.
Po prvé, nemáme v tejto krajine a treba povedať, že väčšinu, za posledných 20 rokov, vládol v tejto krajine SMER so svojimi koaličnými partnermi. Nemáme víziu zdravotníctva, nemáme víziu financovania zdravotníctva. Ono sa to financovanie zdravotníctva mení každý druhý rok zásadným spôsobom. Teraz nehovorím o parametrických zmenách, že koľko percent kam pôjde, koľko bude platiť štát. To sú parametrické zmeny. Ale ako sa k týmto číslam ideme dopracovávať, je filozofická zmena. Či platíme za každého jedného nezamestnaného, mamičku na materskej, dôchodcu, nejakú sumu, či budeme takýmto spôsobom vypočítavať odvody za poistencov štátu. Teda nejakým predvídateľným spôsobom, plánovateľným spôsobom, alebo to bude tzv. zbytkové financovanie, že koľko nám zostane v štátnom rozpočte, tak toľko ešte tomu zdravotníctvu dáme a potom sa to nejako, nejakou matematikou prepočíta, že čo sme vlastne do toho sektora dali. A to je nepredvídateľné financovanie.
Keď sme mali platbu za poistencov štátu, ktorú zaviedol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi, tak sa stala z tej sadzby, sa stal trhací kalendár. Potom ministerstvo financií to prestalo baviť a povedalo si, že bude to financovať zbytkovým spôsobom. A potom sme to znovu zmenili na platbu za poistencov štátu a teraz to zase meníme na financovanie cez tzv. zostatok, ktorý ministrovi financií zostáva. Toto nie je predvídateľné, udržateľné financovanie zdravotníctva. Ako má zdravotná poisťovňa, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti plánovať svoje investície, svoje kapitálové investície, svoj rozvoj, keď netuší, koľko peňazí bude nieže v budúcom roku, aleže v tomto roku. Lebo furt sa nejakým spôsobom niečo dopočítava a šolichá. Toto je teda prvá výhrada, že neviete, ako má byť financované zdravotníctvo a že sa to mení ad hoc. A toto ad hoc nie je dobre.
A druhá moja zásadná výhrada, ktorá súvisí s tým navýšením odvodov a znížením platby za poistencov štátu, ja som to hovoril už v prvom čítaní a to zopakujem aj v druhom čítaní, lebo to považujem za zdravotne ekonomicky dôležitý aspekt tejto debaty, čím väčšie budú, čím vyššie budú odvody ekonomicky aktívnych ľudí v zdravotníctve, tým viac bude zdravotníctvo zraniteľné, keď dôjde k nejakým otrasom na trhu práce. Pretože čím viac vajíčok dáte do jedného košíka, tým je väčšie riziko, že keď sa s tým košíkom niečo stane, budete mať veľký problém. Ak nám na budúci rok naozaj výrazným spôsobom navýši nezamestnanosť, budú stagnovať nominálne mzdy, zdravotníctvo, ktoré už nebude mať takú silnú platbu štátu, ktorá je relatívne uchránená od vývoju na trhu práce, závisí aj od iných typov daní a iných typov štátnych príjmov, tak máme problém, že vlastne tie výnosy od ekonomicky aktívnych nám výrazným spôsobom urobia dieru do rozpočtu. Čiže ak máme financovanie založené prevažne na financovaní cez odvody ekonomicky aktívnej populácie, máme ho procyklicky nastavené. Procyklicky znamená, že keď je dobrý cyklus, je tam dosť peňazí, ale keď je zlý cyklus, tak je tam tých peňazí málo. Keby sme mali platbu štátu vypočítavanú z mzdy spred dvoch rokov, tak to bolo anticyklické, proticyklické. Lebo keď stúpali mzdy ekonomicky aktívnych ľudí, bolo veľa peňazí od ekonomicky aktívnych, ale pred dvoma rokmi, keď ešte tak nestúpali tie mzdy, tak z toho vypočítavaná platba za poistencov štátu nebola až taká veľká. Naopak, keď sa ekonomika spomalila a mzdy
=====

viac peňazí v zdravotníctve za to môže minulá vláda. Aká finančná tieseň, v akej finančnej tiesni pán minister zdravotníctva dneska podlieha, ako sme to pred chvíľočkou počuli, keď naopak odhadzuje peniaze zo svojho rezortu. On mohol mať o pol miliardy peňazí viac. A s výhovorkou na výdavkové limity ich bude mať teraz menej. On nečelí finančnej tiesni kvôli predchádzajúcej vláde. Vy nečelíte finančnej tiesni kvôli predchádzajúcej vláde, vy navrhujete zvýšiť odvody. Vy môžete mať viac peňazí. O akej finančnej tiesni sa tu rozprávame.

Áno, ďakujem veľmi pekne.
Veľmi pekne ti ďakujem, Peter, že si spomenul tú vec, ktorá, si myslím, že na ministerstve nejako zapadla za ten rok prachom. Takže, pán minister, budem rád, ak by ste aj vy na to reflektovali, na tú pripomienku o presúvaní tých zakázaných látok, že o nich musíme vždy hlasovať v parlamente a zaraďovať ich v parlamente do zákonného zoznamu zakázaných látok. Lebo tým pádom ťaháme za, vlastne ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo tým pádom ťaháme za vlastne, ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo by dobré nájsť iný režim ako sa tieto látky, tieto nebezpečné látky budú dostávať na zoznam zakázaných látok a nie týmto spôsobom. Pred rokom sme sa o tom rozprávali, pred rokom bol ten prísľub, že budete hľadať to riešenie, očividne ste ho za ten rok nenašli. Podporujem to, čo tu povedal teda môj predrečník, pán Dr. Stachura. Prosím vás pekne, toto nie je, že politická téma, to je, že vecná téma, lebo vždy bude tá legislatíva o tri kroky za reálnym, reálnym svetom a v tom reálnom svete sú aj naši blízki, naše deti, ktoré sú týmto látkam vystavení.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem veľmi pekne.
Veľmi pekne ti ďakujem, Peter, že si spomenul tú vec, ktorá, si myslím, že na ministerstve nejako zapadla za ten rok prachom. Takže, pán minister, budem rád, ak by ste aj vy na to reflektovali, na tú pripomienku o presúvaní tých zakázaných látok, že o nich musíme vždy hlasovať v parlamente a zaraďovať ich v parlamente do zákonného zoznamu zakázaných látok. Lebo tým pádom ťaháme za, vlastne ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo tým pádom ťaháme za vlastne, ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo by dobré nájsť iný režim ako sa tieto látky, tieto nebezpečné látky budú dostávať na zoznam zakázaných látok a nie týmto spôsobom. Pred rokom sme sa o tom rozprávali, pred rokom bol ten prísľub, že budete hľadať to riešenie, očividne ste ho za ten rok nenašli. Podporujem to, čo tu povedal teda môj predrečník, pán Dr. Stachura. Prosím vás pekne, toto nie je, že politická téma, to je, že vecná téma, lebo vždy bude tá legislatíva o tri kroky za reálnym, reálnym svetom a v tom reálnom svete sú aj naši blízki, naše deti, ktoré sú týmto látkam vystavení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, minulý týždeň som sa na vás obrátila listom vo veci presunu bodu novely rokovacieho poriadku na ďalšiu schôdzu kvôli tomu, aby sme ešte mohli v rámci novely priniesť riešenia na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života poslankýň a poslancov, najmä tých, ktorí majú čerstvo narodené deti. Napríklad, termínovaním bodov, zvážením toho, či sú dve hlasovania stále to najlepšie riešenie pre osadenstvo v parlamente, či by sme nevedeli nájsť zhodu na jednom a podobne. Ja už takéto malé deti nemám, ale viem, aké ťažké to pre mňa bolo po ich narodení v rámci parlamentu, keďže som dvakrát zažila tehotenstvo, dvakrát ranné materstvo, preto som chcela vyzvať k citlivosti k týmto životným situáciám aj plénum parlamentu a nájsť zhodu medzi politickým spektrom v takých riešeniach, ktoré by sme vedeli podporiť všetci a ktorí aby boli akýmsi signálom do spoločnosti, že si rodinu ctíme a starostlivosť o ňu nemá byť prekážkou pre výkon poslaneckého mandátu. Týmto návrhom žiadam o preloženie bodu, to je bod (tlač 2, 939) na ďalšiu schôdzu a iniciovanie tak...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vy ste to úplne zrušili? Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je výsmechom demokracie, že návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde z januára nebol doteraz prerokovaný na riadnej schôdzi. Nebol prerokovaný. Viac ako pol roka, návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde z januára nebol prerokovaný. Najprv hanebne tu bolo prerušený tento bod vymysleným bludom o štátnom prevrate, a potom už nebol vôbec prerokovaný tento návrh. Je to výsmech parlamentnej demokracii a právneho štátu v plnosti. A preto žiadam, aby ako prvý bod tejto schôdze bol zaradený tento bod, aby sme prerokovali návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde, lebo vláda je zodpovedná parlamentu. Na tom stojí parlamentná demokracia. Tak žiadam parlament, aby učinil za dosť a vládnej koalícii demokracia právneho štátu, aby sme ako prvý bod prerokovali tento návrh.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Vašečka, ja súhlasím, že by bolo dobré, keby ministerstvo spracovalo nejakú analýzu, keby sme mali nejaké dáta, od ktorých sa vieme odraziť. Problémom je, že bolo by dobré, keby taká analýza existovala predtým, ako sa taký návrh zákona vôbec dostane do legislatívneho procesu, nie až po tom, čo sú schválené pripomienky v druhom čítaní a bude sa v treťom čítaní čakať na to, že či tá regulácia, ktorú ide Slovensko zaviesť, je v súlade s pravidlami Európskej únie a bude sa to ešte možno niekoľko mesiacov posudzovať, lebo behom tých niekoľko mesiacov ani nebude možné už potom nejako meniť obsah toho návrhu.
A regulácie, samozrejme, že je legitímnou témou diskusie, že kde regulácie zavádzať, kde nie. Môžeme mať na to rôzne pohľady, aj máme na to rôzne pohľady, že či problémy, ktoré existujú a ktoré asi nikto nespochybňuje, je dobré riešiť zákazmi alebo reguláciami, alebo sú vhodnejšie iné formy. Ale v každom prípade by sa to malo opierať o nejaké dáta, o nejaké dôkladné analýzy, o poznanie reality, čo v tomto prípade asi by sa našli aj iné štúdie, ktoré by potvrdili tie tvrdenia, ale zrovna tie štúdie, ktoré našiel ChatGPT, to asi nepotvrdzujú. A áno, sú možné aj mäkšie formy, aj keď zas asi netreba mať prehnané očakávania v schopnosť štátu byť rovnako presvedčivý, ako sú súkromný výrobcovia, lebo teda štát obvykle býva menej presvedčivý.