16-3
Môže to byť ešte aj viacej, možno sedem miliárd, možno ešte viacej. No a ak sa všetci pýtame, kam vlastne miznú tie peniaze, ktoré platíme všetci štátu na vyšších daniach, odvodoch, poplatkoch, no tak v tejto súvislosti napríklad budúci rok zaplatíme vyše dve miliardy len na splátkach úrokov štátneho dlhu a ďalší rok to už bude cez 2,5 miliardy a potom to už budú tri miliardy.
No a o tom ako nezmyselne a často s vysokou pravdepodobnosťou aj korupčne vláda míňa peniaze daňových poplatníkov by som tu mohol rozprávať ďalšiu hodinu, ale, samozrejme, nemám na to čas, tak len krátko. Určite sme nepotrebovali dve nové luxusné lietadlá za 50 miliónov eur, o 122 miliónov predražený nákup počítačov na ministerstve vnútra, veď to kritizuje samotné ministerstvo financií, nezmyselné kávové tričká, policajné čiapky, drahé oslavy samých seba v koalícii, drahé luxusné limuzíny a mnoho ďalšieho, ja si myslím, že toto v rozprave ešte zaznie. Jednoducho štát nie je schopný, nie je ochotný a táto vláda ani nevie šetriť, vie len rozhadzovať a rozdávať. Aktívnych žmýka a neaktívnym rozdáva, opak skutočnej medzigeneračnej solidarity, ktorá predpokladá podporu a vytváranie vhodného prostredia pre aktívnych, pre pracujúcich, s cieľom aby rástla produktivita ich práce a výsledky, no a, samozrejme, z tých výsledkov potom následne benefitujú a žijú sociálne slabí, zdravotne znevýhodnení a neaktívni občania, seniori. Aj tu platí, že hodnotu najprv treba vytvoriť a vláda musí podporovať vytváranie hodnoty, až potom sú peniaze, ktoré majú byť a musia byť rozdané sociálne slabým, dôchodcom a všetkým ľuďom, ktorí objektívne potrebujú podporu štátu.
Výdavky budú v budúcom roku obrovské, nebudú kompenzovať nižšie príjmy a spôsobia obrovské deficity. Vláda otvorene budúci rok predpokladá deficit v rozmedzí päť, šesť miliárd eur, ale jednoducho tá realita, tá skutočnosť už v budúcom roku a potom v ďalších je, že sa treba pripraviť na ešte vyššie, možno osem, možno deväť miliardové deficity v ďalších rokoch, špeciálne v budúcom, ktorý bude predvolebný a ešte v živote sa nestalo, že by sa na Slovensku pred voľbami šetrilo. A tieto čísla teraz hovorím v absolútnych číslach, lebo keď sa bavíme o deficitoch len ako percente hrubého domáceho produktu, tak je to jednoducho pre bežných ľudí veľmi ťažko pochopiteľné, to je vhodné pre analytikov, ale teda nie pre publikum, ktoré nežije dennodenne makroekonomickými parametrami, dlhom, deficitmi a HDP-čkou. Jednoducho Slovensko sa brutálne zadlžuje.
Jedno porovnanie. Burj Khalifa, hej, to je takmer 900 metrov vysoká, najvyššia budova sveta, stála v dnešných cenách približne dve miliardy eur. No tak Slovensku táto vláda ročne vygeneruje dlh, za ktorý by sa dali postaviť ročne štyri takéto zázraky svetového staviteľstva, štyri. Alebo inak. Ročné náklady Elona Muska a jeho spoločnosti SpaceX na jeho celosvetovú vesmírnu internetovú sieť Starlink sú približne 8,2 miliardy ročne. Čiže z nášho deficitu, hej, by sa dala budovať táto sieť, spravovať, vypúšťať tie rakety, vypúšťať tie satelity, udržiavať a prevádzkovať túto celosvetovú unikátnu vesmírnu sieť satelitov. Fakt takto veľký deficit máme. No a ja sa pýtam, že čo z týchto peňazí, ktoré si ročne požičiavame, majú občania Slovenska? Cítime niekto, hej, že nám tu ročne pribudnú štyri zázraky svetových stavieb alebo teda, nedajbože, máme nejaký vesmírny program? Jednoducho nemáme, tie peniaze miznú.
No a ako by to malo byť, aby som aj bol trošku konštruktívny? No ak má byť rozpočet nástrojom rozvoja, nie stagnácie, tak sa jednoducho Slovensko a táto vláda alebo každá vláda, ktorá príde, sa musí prestať báť reformovať. Po prvé, je zásadne potrebné zvýšiť efektivitu výdavkov. Každé euro, ktoré štát minie, by mal mať merateľný prínos. Proste transparentné hodnotenie projektov a systém hodnota za peniaze nesmie skončiť len na papieri alebo ešte tým, že sa obmedzia vôbec právomoci Útvaru hodnoty za peniaze.
Po druhé, je potrebné zaviesť viacročné plánovanie výdavkov. Slovensko potrebuje rozpočet, ktorý sa neprepisuje každý rok podľa aktuálnej nálady vlády, kde tie ďalšie dva roky sú len doplnené čísla, lebo tam zo zákona byť musia. Stabilita je základom dôvery investorov, je základ dôvery samospráv aj dôvery občanov a je základom proste budúcnosti, stabilitu potrebujeme.
Po tretie, samozrejme, vláda si potrebuje udržať fiškálnu disciplínu, to je zasa presne to, čo sa im aleže vôbec nedarí. Jednoducho ak vláda niekde pridá, a viem si predstaviť, že sú oblasti, kde teda treba pridať, ale inde treba šetriť, nie populizmom, ale racionálnym prerozdelením priorít. Jednoducho menej dotácií tam, kde to nedáva zmysel alebo to, nedajbože, ešte podporuje korupciu a proste treba viac podpory pre inovácie, pre vzdelanie, pre výskum.
Po štvrté, a to je podľa mňa veľký problém aktuálne, je potrebné zlepšiť komunikáciu s Európskou úniou, je potrebné zlepšiť čerpanie eurofondov. Nie je možné, aby sme rok čo rok nechávali ležať miliardy na účtoch pre byrokraciu a pomalé procesy.
No a napokon treba začať hovoriť pravdu o verejnom dlhu. Vážený pán minister, nie je hanbou priznať si, že dlh rastie, hanbou je predstierať, že to pre Slovensko nie je problém. Je to problém a veľký. Každé percento hrubého domáceho produktu, ktoré si teraz požičiame, sú peniaze, ktoré nebudeme môcť investovať do budúcnosti našich detí, prejedáme budúcnosť našich detí, pripravujeme deti o budúcnosť, to je veľký problém, to je to, čo tento rozpočet robí.
No, záver. Rozpočet nie je len účtovný dokument, je to zásadné vyhlásenie, kam krajina, kam Slovensko smeruje a čo si cení. Tento návrh síce na papieri hovorí o nejakej stabilizácii, ale v skutočnosti tento rozpočet znamená len ďalší odklad zodpovednosti. Deficit na úrovni 4,1 % plánovaný, ale hovorím, realistický 4,6 % a obávam sa, že ešte viac, verejný dlh 62,8 ako hovorí vláda, ale realistický 64,3, možno až 65, a výdavky verejné na úrovni 68 miliárd sú jasným signálom toho, že Slovensko si žije nad svoje pomery, že sa zakrýva výrazne väčšou perinou než na akú má. A nemôžeme, nemôžeme donekonečna žiť z dlhov, z eurofondov a z nejakých politických koaličných kompromisov, ako obhajuje minister tento rozpočet. Krajina potrebuje odvahu vlády robiť ťažké, ale potrebné rozhodnutia, šetriť tam, kde sú peniaze vyhadzované bez pridanej hodnoty a investovať tam, kde tie peniaze budú tvoriť hodnotu a budúcnosť. Zodpovednosť nie je len politická otázka, je to otázka morálky vlády, morálky koalície voči občanom, ktorí od nás politikov a teda, samozrejme, hlavne od vládnych politikov vždy očakávajú viac než len slová, viac než len slová. Ak má mať Slovensko budúcnosť, rozpočet musí byť nástrojom rozvoja, nielen prežitia, rozpočet nemôže byť len dokumentom, ktorý len sčítava čísla a navyše ich tam dal pokrivené až jednoducho nesprávne, respektíve klamlivé, ale proste ten rozpočet musí byť vízia, ktorá hovorí to, že Slovensko ešte verí vo vlastnú silu, verí v schopnosť rozvoja. A kým to tak nebude, a tohtoročný rozpočet v tomto tak nie je, tak je povinnosťou každého z nás na to upozorňovať, nahlas, jasne a bez strachu. Predložený rozpočet je premrhaná príležitosť, odsudzuje Slovensko k úpadku, vyháňa investorov aj občanov z krajiny a za takýto rozpočet nie je možné hlasovať. Som presvedčený, že by mal byť stiahnutý, upravený, opravený a nahradený teda realistickejším rozpočtom. Vyzývam aj koaličných poslancov, ktorých tu momentálne vidím, vlastne dve koaličné poslankyne, len dve koaličné poslankyne, áno a pána kolegu, ktorý tu musí byť (povedané so smiechom), no každopádne, každopádne vyzývam aj ich, aby tlačili na predloženie pravdivého rozpočtu, pravdivého rozpočtu, respektíve aby za rozpočet, ktorý klame a ubližuje aj ich vlastným voličom a zakrýva vám oči, aby ste zaňho nehlasovali. Skutočne konkurencie a ostatné krajiny nás predbehli, Slovensko nie je ani v B finále, nekvalifikovali sme sa, lebo vlády SMER-u a socialistov. Čaká nás úpadok, mizéria, bohužiaľ, všetci v budúcom roku schudobnieme, predložený rozpočet je k tomu manuálom. Toto hovorí aktuálny rozpočet.
Slovensko potrebuje reformy všetkého a tie reformy by sme potrebovali dnes, najneskôr zajtra, ale na to v tejto vláde nie je ani vôľa, ani schopnosti a, bohužiaľ, ani nádej. Pán minister Kamenický, ešte raz, ma veľmi mrzí, že tu nesedíte, pán minister Kamenický, spamätajte sa, aspoň takto na diaľku vám hovorím, spamätajte sa, príďte s iným rozpočtom alebo možno rovno hoďte radšej uterák do ringu. Fakt nad tým uvažujte.
Záverom už len jasne chcem zadefinovať, že budeme hlasovať proti predloženému návrhu štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
