Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela využiť, že je tu pán bývalý minister Richter, aj keď teraz je v debate s iným pánom minister, ale pán Richter, k vám idem prehovárať, môžeš si sadnúť, aby som mohla pokračovať, prosím, vo faktickej. Pán minister Richter, k vám idem prehovárať, pretože keď je niečo čo ste naozaj urobili dobre, tak to bol zákon o sociálnych podnikoch. Už vtedy som (Reakcia z pléna.) áno, som rada že ste to počuli, už vtedy sme vlastne to hodnotili veľmi pozitívne, že po tom ..., ktorý spravila pani Tomanová, že ste k tomu pristúpili konštruktívne. Zavolali ste tam odborníkov, ten zákon 6, 7 rokov fungoval a naozaj pomáhal. Sama som mala maličký sociálny podnik krajčírsku dielňu, kde boli štyri onkopacientky, ktoré síce naozaj tri dni v týždni neboli schopné prísť do práce, ale aj tak sme vedeli vygenerovať aký taký zisk aby sme mohli im aspoň prilepšiť k tomu, k tomu čo zažívali. A mňa veľmi mrzí, že vlastne touto novelou ideme to dobré čo sa spravilo zničiť, lebo prakticky týmito zmenami pochováme tie sociálne podniky, ktoré tu fungovali, naozaj boli poctivé a zamestnávali ľudí, ktorí sú ťažko zamestnateľní. Tie ženy predtým, nech pracovali vlastne v našej krajčírskej dielni dvadsať rokov nepracovali, nebolo kde, keď vedeli že vlastne ako onkopacientky, ako pacientky na dialýze vlastne dva, trikrát do týždňa nebudú schopné prísť do práce. Nikto ich nechcel zamestnať. A napriek tomu v takom sociálnom podniku dokázali generovať maličký ale zisk, ktorý sa im potom odrazil na zlepšení životnej úrovne. Čiže úplne úprimne vás, chcem vysloviť voči vám, ktorý ste asi mali k tomu nejaký pozitívny zámer, aby ste neprispievali k takejto zmene, ktorá tu prišla cez pána Erika Tomáša a naozaj poškodí sociálne podnikanie na Slovensku, kde máme veľkú skupinu ťažko zamestnateľných ľudí a potrebujeme ich riešiť.

Sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť, naplánovali na 1. 1. to znamená na prvý január budúceho roku. A teraz si predstavte, že ten sociálny podnik zamestnáva 100 zdravotne znevýhodnených ľudí. Máme také podniky na Slovensku, čisto len zdravotne znevýhodnených. Robia nejaké káblové zväzky alebo niečo iné. A teraz ten sociálny podnik mal postavenie ten biznis plán tak, ja od dodávateľov dostanem nejaké peniaze, ja mám nejaké pracovné zmluvy kde zamestnávam tých znevýhodnených ľudí, ja dostanem nejaký príspevok vyrovnávací, ja mám nejaké DPH a to celé mám tak nastavené, že proste ten biznis plán mi nejakým spôsobom funguje. A tie dodávateľské zmluvy sú minimálne zvyčajne na ten rok. Teraz si predstavte, že vy mu schválite od 1. 1. zvýšenie DPH. Vy mu schválite od 1. 1. zníženie vyrovnávacieho príspevku. Od 1. 1 bude tu platiť, že podnikateľ, čo sa týka aj sociálnych podnikov, že od 1.1. podnikatelia neplatia 10 dní do Sociálnej poisťovne keď je niekto na maródke, ale sa platí 14 dní. A si uvedomte, že ten podnik má 100 zdravotne znevýhodnených, že tá maródovosť je tam vysoká, to je ďalší zásah. Ďalší zásah je byrokratické pravidlá, ktoré sa zavádzajú od 1. 1. a ja neviem ako ten sociálny podnik môže prežiť. No keď sa nad tým zamyslíte, tak asi nemôže prežiť. A teraz mi povedzte čo má ten podnikateľ robiť, čo má tým ľuďom povedať, že dobre tak máte pracovné zmluvy, ale od 1. 1. vám znížim plat. Ako? Však máš pracovnú zmluvu. Čo má povedať tomu dodávateľovi, sorry, ale musím mi zvýšiť plat za dodávky, lebo mi sa zmenili pravidlá v sociálnom podniku. Však ten dodávateľ tak isto má nejaký biznis plán. To viete, najväčší problém, naozaj, najväčší problém toho zákona je, že my to všetko ideme urobiť od 1.1. a tým pádom ideme zabiť sociálne podnikanie na Slovensku. Proste neprežijú. My to rozložme v čase. A nerobme všetko, robme len čas vecí. No a teraz jedna podstatná vec. Minister sociálnych vecí, pán minister sociálnych vecí, sociálny demokrat, tu hovoril práca namiesto dávok. A tí ľudia nebudú brať dávky, ale budú zamestnávaní v sociálnych podnikoch. To bolo pred rokom, teraz už to asi neplatí, pretože tie sociálne podniky idú zakapať, to je prvá vec.
Druhá vec, v zákone ktorý predložil hovorí, že nemajú na to eurofondy, lebo je to financovanie z eurofondov, a ročne na budúci rok im chýba 17 miliónov eurofondov. No tak nech mi niekto vysvetlí, že my tu máme čerpanie eurofondov na Slovensku na najnižšej úrovni z Európskej únie, asi na úrovni 10 % momentálne, a nemáme peniaze z eurofondov na vykrytie takéhoto dôležitého vyrovnávacieho príspevku. A viete čo je ešte horšie, nám treba 17 miliónov na budúci rok, 17 miliónov. V akčnom pláne pre Rómov je naplánovaných, alebo bolo naplánovaných, lebo to znížili, ale bolo naplánovaných 10,5 milióna na informatívne stretnutia pre sociálne podniky. A na ten jeden podnik vychádzalo 38 tis. euro. Tak oni majú 10,5 mil. na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ... ide na Slovensku, ale to informatívne budú robiť len myslím že v 100 aj niečo, majú na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ale nemajú na vyrovnávací príspevok ktorý je systematicky rozdelený pre všetkých. A strašnej organizácii pre sociálne podniky na úplne vymyslené veci nesystematické dali 6,6 milióna na projekt strešnej organizácii. Čiže dokopy je to viac, dokopy je to viac ako potrebujeme na celý rok na vyrovnávací príspevok. Takže, preboha, prestaňte nesystematicky rozdávať tie peniaze svojich kšefty a tam tie peniaze máte, tam tie peniaze máte. Takže ja neviem čo viacej k tomu povedať. Ja si počkám, ak v ústnej rozprave príde pozmeňujúci návrh a určite sa prihlásim aj do ústnej rozpravy presne k tomuto návrhu lebo som presvedčený, som presvedčený, že keď to urobíte tak ako plánujete, že všetko zarežete naraz, tak sociálne podnikanie na Slovensku výrazne ale výrazne pôjde smerom dole.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch, ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia, minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konania, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku.
Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som bol starosta, mali sme, mali sme obecný podnik, ktorý bol v podstate sociálny podnik, lebo správal sa presne tak, ako sa potom nastavili tie parametre sociálneho podnikania. A prišli za mnou ľudia z ministerstva, ktorí teraz sú, ktorí už teraz sú na zamestnaní niekde inde a veľmi múdri, schopní ľudia, že idú pripravovať zákon o sociálnom podnikaní, že či by som sa nechcel s mojim tímom do prípravy zapojiť. Tak keď som videl o aké persóny sa jedná, tak som si povedal, samozrejme akože s vami do toho idem. Na začiatok by som ešte pochválil pána ministra Richtera, bo potom čo mali kauzu s Tomanovej sociálnymi podnikmi, tak našiel tú politickú odvahu, keď už všade v Európe boli sociálne podniky, aby sa aj u nás do toho pustili, hoci ten, ten biľag si ten SMER niesol na sebe z tých rozkradnutých sociálnych podnikov pani Tomanovej. A keďže to bolo dávno, tak len tak zhrniem o čom boli podniky pani Tomanovej, sociálne, taký kontext, hej. Ministerka Tomanová dala dotácie ôsmim pilotným sociálnym podnikom. Po dvoch rokoch z ôsmich podnikov fungovali už len štyri. Nešlo o to, ani podľa zákona, keďže mali fungovať minimálne päť rokov s tým, že od štátu dostali podporu, kde podmienka bola dvadsať osem mesiacov. Európska komisia tvrdila, že podniky sú majetkovo a personálne prepojené so svojimi odberateľmi. To znamená, že oni založili podnik, vymysleli si svojho odberateľa a umelo akože niečo vyrábali. Tieto podniky dostali v úvodnej fáze preplatených 95 % nákladov a teda 24 miliónov euro, 24 miliónov euro. Zistilo sa, že podniky si organizovali predražené školenia, drahé reklamy, drahé autá alebo mali fiktívnych zamestnancov a v tej dobe, podotýkam v tej dobe v Banskej Bystrici napríklad manažment mal plať 40 euro na hodinu, čo vychádzalo mesačne 6 640 euro. V roku 2011 začala polícia trestné stíhanie v súvislosti s finančnými príspevkami, ale išlo to do stratena. Celé sa to potom nejak zahmlilo a videli sme to na správaní ministrov, že vedeli čo sa v tých podnikoch deje, pretože napríklad v roku 2008, kedy mal Ján Počiatek ako minister financií požiadať Brusel o preplatenie 11,3 milióna, nakoniec požiadal len o preplatenie 356 tisíc. Čiže už ani to Ministerstvo financií nechcelo tie peniaze od Európskej únie, lebo vedelo, že by bol len problém, že Brusel by to zamietol a nepreplatil a bola by z toho ďalšia mediálna kauza. Takže toľko k histórii.
Tento zákon, som si myslel, hej, lebo teraz počúvame, že idú sa aj vyrovnávacie príspevky meniť, tento zákon mal meniť DPH pre sociálne podniky z päť percent na devätnásť percent. Prečo, keď tento zákon fungoval sedem rokov, vlastne problém začal de facto až toho roku. Tak dôvodom bola tá, že v júli 2024 vypadla zo zákona podmienka, že podnik môže s nízkou DPH predávať tovar alebo služby iba fyzickým osobám, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Čiže dovtedy, dovtedy mohol predávať len týmto podnikom, potom všetkým. Toto bol jeden hlavný dôvod. A druhý hlavný dôvod bol, že od 1. januára 2025 sa znížila DPH z desať na päť percent. To znamená, neviem kto pripravoval tie dve zmeny, ale určite nemal žiadnu skúsenosť, ani neviem ako to nazvať hlúposť alebo naozaj bol nejak prepojený s tými čo neskôr chceli kradnúť. Ani si to nedovolím na to pomyslieť. lebo človek, ktorý by to nastavoval a pozná prostredie sociálnych podnikov, tak musel počítať s tým, že sa niečo také stane. Ja som na to upozornil na tlačovej besede niekedy v septembri a upozornil som preto, lebo nielen sociálne podniky, ktoré boli čestné a ktorí mi hovorili, že nastáva tam problém. Naraz sa narýchlo, viete, zaregistrovať sociálny podnik je niekoľko mesačná záležitosť. Naraz v priebehu pár dní sa dal nejaký sociálny podnik zaregistrovať, ktorý mal nejakého vyvoleného majiteľa. A druhá podstatná vec bola, že do stavebných súťaží v našom regióne sa hlásili sociálne podniky a tí podnikatelia vedeli, že keď nemajú ten sociálny podnik, že kvôli tej DPH nemôžu ísť súťažiť férovo v tej súťaži. Lebo ten sociálny podnik síce mal vyššiu cenu zákazky, ale keď započítaval tú výhodu v DPH, tak vlastne tá cena bola výhodnejšia a tým pádom to dostal ten sociálny podnik. Tu treba povedať, že pri tom výberom konaní je podmienka, ale to nie je v zákone o sociálnom podnikaní, ale v zákone o verejnom obstarávaní, že sociálny podnik, ktorý ide do verejnej súťaže musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených, nielen sociálne, ale musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených. A bola mi predložená verejná súťaž, kde táto podmienka, vlastne nikto ju nekontroloval, že v tých propozíciách tej verejnej súťaže to nebola podmienka, aby toto sociálne podniky doložili. No a tým pádom mohli ísť do tej súťaže všetky sociálne podniky bez toho, aby tú podmienku naplnili. Ale predstavte si, že by ten sociálny podnik naplnil tú podmienku, že mal tých zdravotne znevýhodnených a získal by tú zákazku. No neexistujú páky na to alebo neexistovali a neexistujú stále páky na to, aby ste vy ho skontrolovali alebo nemáte podmienku ako on má udržať tých zdravotne znevýhodnených. Čiže ten sociálny podnik, keď chce špekulovať, on ich kľudne na to obdobie zamestná, kým sa tá verejná súťaž vyhodnotí a potom jednoducho ich prepustí. A že to fungovalo a hovorí o tom, že tie sociálne podniky potom dávali subdodávky do klasickým podnikom, ktorí nemuseli plniť nič. Čiže sociálny podnik v rámci toho, že bol zvýhodnený to vyhral a potom tú subdodávku dal klasickému, klasickému podniku. Teraz v tej novele zákona, ktorá bola daná do pripomienkového procesu, v sociálnych podnikoch bola podmienka, že ten podnik sociálny 80 % zákazky musí robiť sám. A zase ďalšia hlúposť, ktorú, ktorú niekde od zeleného stola na ministerstve urobili. Lebo viete, sociálny podnik, keď chce robiť akúkoľvek zákazku stavebnú, tak ten materiál vždy stojí viacej ako dvadsať percent. Čiže on vlastne by tým pádom všetky sociálne podniky, aj tie obecné, boli odstavené od stavebných zákazok. Ale tých príkladov by som mohol ísť strašne veľa, ale nemám, nemám toľko času, takže idem sa, idem sa venovať podstatným veciam.
Tento problém s depeháčkou sa dal riešiť, sa dal riešiť niekoľkými spôsobmi. Nestotožňujem sa celkom s tým, že teraz zoberieme, urobíme, zvýšime DPH na päť a na devätnásť percent a tým pádom máme problém vyriešený. To, viete, to ako keby mi pripadá, ako keby nejaká sliepka znášala málo vajec, tak ju zabijeme a tým pádom máme problém vyriešený. No dobre, ale žiadne vajíčka ďalšie mať nebudeme. Čiže áno, upozornil som na to a doteraz trvám na to, že to DPH sa zneužívalo. Ale zneužívalo sa preto, že sa uvoľnili podmienky na DPH, tuto je tie dva body o ktorých som hovoril čo robilo ministerstvo financií v roku 2024. To je jeden z tých bodov. Čiže my sme uvoľnili podmienky na DPH. To znamená, že tie podmienky vôbec nemali byť uvoľnené alebo mali byť urobené tak, aby sa to nezneužívalo. A tak isto bolo potrebné urobiť zmenu v zákone o verejnom obstarávaní. Ja si myslím, že podstatná zmena v zákone o verejnom obstarávaní by to vyriešila, lebo celé zneužívanie DPH začína, kde je ten pes zakopaný v tom, že tie sociálne podniky vyhrávajú tie verejné súťaže neférovým spôsobom. To znamená, že naozaj sa treba zamerať na to, že by v tej verejnej súťaži boli férové podmienky a naozaj, aby sa tá cena brala, tá cena brala bez DPH. A preto majú najväčšie problémy mestá, obce a samosprávy, lebo mestá, obce a samosprávy nie sú platitelia DPH, ich zaujíma konečná cena, nie cena bez DPH a preto aj v tých verejných súťažiach tie sociálne podniky uspeli hlavne tam.
Viete, ja keď som si prečítal novelu zákona, ktorá bola daná do pripomienkového konania o sociálnych podnikov, prvé čo ma napadlo, že desať egyptských rán pre sociálne podniky. Som povedal, že keď toto sa príjme, sociálne podnikanie na Slovensku končí, hej. A už raz sa to rozkradlo a skončilo na Slovensku to, keď som hovoril o sociálnych podnikov Tomanovej. Ale našťastie v tom pripomienkovom konaní veľa problematických bodov z toho vypadlo a ostalo tam len zopár problematických bodov. Ale jednu vec si treba uvedomiť. Predstavte si, že sociálne podniky to nie sú podniky, kde niekto im dá príspevok a ono fungujú, ako sa to tu prezentuje, aj pán minister to prezentoval, že prečo by mal dostávať príspevky do výšky priemernej mzdy a nie do výšky minimálnej mzdy. To nie je o tom, že ten štát im zaplatí, zaplatí ten príspevok. Viete, to je o tom, že z toho príspevku, nie z tej sumy, ktorá sa tu deklaruje nejaké percento ide do toho sociálneho podniku a ten sociálny podnik pre toho zamestnanca musí vytvoriť na tú časť mzdy peniaze z vlastných zdrojov, z vlastnej podnikateľskej činnosti, aj na odvody musí vytvoriť ešte peniaze z podnikateľskej činnosti. To znamená, že ten sociálny podnik nemôže byť virtuálny, on skutočne musí podnikať, skutočne musí niečo vyrábať a produkovať, lebo inak by, inak by to nefungovalo, inak by nemal na tie mzdy. A pamätáte sa v minulosti, že strašne veľa peňazí sa tu neefektívne míňalo, že napríklad sa robilo školenie na počítače pre ľudí, ktorí majú základnú školu alebo nemajú žiadne vzdelanie a my sme dali firme, ktorá robila množstvo peňazí na počítače. Už dopredu sme vedeli, že to nemá žiadny zmysel. A v Európe sa osvedčili sociálne podniky, že my toho človeka zamestnáme, tým, že musí niečo vytvárať, to znamená musí zamestnať sa naozaj v skutočnej robote, musí to byť skutočný biznis. No a potom, keď ten človek, ten podnikateľ samozrejme vytvára podmienky, aby aj z toho človeka niečo dostal, nejaký zisk, ale ten človek v prvom rade musí zarobiť sám na seba. No a potom takýto človek je najskôr pripravený na otvorený trh práce. Toto funguje. Preto sú tie sociálne podniky. A my máme problém, že pokiaľ zamestnáme sociálne znevýhodneného dlhodobo zamestnaného, že buď si ho ten sociálny podnik nechá alebo takých ľudí, ktorí sa neuplatnia, tak jako pošle na úrad práce a títo neuspejú. A my máme problém, že ako keby nevieme tých ľudí posúvať na ten medzitrh práce, čo samozrejme treba riešiť a úplne iné problémy ako to, čo rieši, čo rieši a ako rieši minister sociálnych vecí vo svojom zákone, lebo to sú totálne byrokratické veci, nastavenie kontrol, znemožňovania skutočného podnikania sociálnym podnikom. Ale viete čo, ja sa nečudujem, ja sa nečudujem, že on netuší ako fungujú sociálne podniky, ako funguje biznis plán, lebo nikdy on nezamestnával ľudí, nikdy sa nemusel postarať, nikdy sa nemusel postarať o to, že z čoho dá tým ľuďom výplatu, z čoho mu zaplatí odvody. A človek, ktorý podnikal, ktorý zamestnával ľudí, ktorý viedol sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak, svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť naplánovali na 1. 1., to znamená na 1. január budúceho roku. A teraz si predstavte, že...
=====

Ďakujem pekne. Spomínal si, že bude to mať zásah pre sociálne podniky, ale aj pre samosprávy. No ja si myslím, že hlavne pre samosprávy. Tu si treba uvedomiť, že tie služby tým samosprávam neposkytujú len obecné sociálne podniky, ale všetky sociálne podniky a tým, že sa tá dépeháčka zvýšila a v každej zmluve je tam jeden taký článok, že keď sa zmení legislatíva, že pôjde to na úkor odberateľa nie dodávateľa. To znamená, že keď troška tú zmluvu robil nejaký človek, čo ovláda obchodné právo, tak je jasné, že túto podmienku tam dal. To znamená, že tá zvýšená DPH pôjde, jasné že pôjde na vrub miest a obcí. A teraz si predstavte, že tá toto mesto alebo tá obec, alebo tá samospráva, alebo vyšší územný celok má financovanie toho daného projektu z Európskej únii, má 5 % spolufinancovanie no a teraz zistí, že to nebude 5 % spolufinancovanie, teraz zistí, že to spolufinancovanie bude 5 % plus ten rozdiel medzi 19 a 5 % a plus ešte samozrejme vždy nejaké náklady, ktoré vyjdú. Čiže naozaj my môžme dostať niektoré samosprávy do problémov finančných a môžme to dostať kvôli tomu, lebo štát, štát to dopustil. Lebo to, že, že tá DPH sa zneužívala, tak sa nezneužívala nie preto, že niekto kradol, ale preto, že tie parametre boli nastavené tak a on tie parametre využíval namiesto toho, aby rozvíjal ten sociálny aspekt, ktorý v tých sociálnych podnikoch je, tak dal tú zákazku normálnemu podnikateľskému subjektu a vlastne na tom, na tom jeden alebo obidvaja zarobili.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci a ospravedlňujem sa za vyrušovanie takto a každopádne, pán kolega, určite áno. Ja som to povedal pred chvíľkou v mojom vystúpení, zopakujem to. Samozrejme sociálne podniky majú svoj význam, pomáhajú aj na tej obecnej úrovni. Určite áno. Ale jedna vec je tá, že ako 5-percentná dépeháčka to, to takto nemôže byť, akože nemôže byť akože daň tou výhodou sociálnych podnikov. Jednoducho už len z princípu. Dane by nikdy nemali slúžiť na riešenie vlastne sociálnych parametrov. Hej. Na to máme iné ministerstvo, na to máme iný systém, proste na to máme, povedzme, že zdravotné odvody, čokoľvek, ale, ale toto skutočne nebolo férové. Ten, ten rozdiel proste tej dépeháčky určite nebola férová výhoda. Dá sa asi povedať, že tých 19 a 23 povedzme, že je znesiteľné, ale treba povedať, že jasne veď tie sociálne podniky majú, majú nejaké tie iné výhody, kde to dáva zmysel. Hej. Platia, ak si dobre pamätám, polovičné zdravotné odvody. Hej. Oproti iným firmám. Proste majú kopu iných výhod a vedia sa zapojiť do ďalších vecí, kde teda vedia získať financie. Čiže skutočne som presvedčený, že je správne riešenie tú dépeháčku zrušiť aj napriek tomu, že viem si predstaviť, že to môže spôsobiť v rozpočtoch obcí samozrejme nejaký problém. To určite áno, ak rátali s nejakou cenou a teraz bude vyššia však jasné. Ale fakt dane nemajú slúžiť na riešenie sociálnych parametrov. To skutočne nie je, nie je ich úloha. Ale nakoniec to ešte raz zopakujem. Samozrejme sociálne podniky majú svoj zmysel, ale treba to riešiť na tej sociálnej úrovni. Ďakujem pekne.

...daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať tiež v súlade so zákonom a skutočne, tá 5 % dépéháčka, to bolo za hranou. A ja nehovorím, že každý jeden pohyb bol daňový podvod, ale jednoducho diali sa tam veci, to vlastne si začal o tom skutočne rozprávať ty, ako hovoríš, a asi to najrozumnejšie riešenie je to riešenie skutočne tej 19 % dépéháčky. A asi, asi toľko. Každopádne, určite tu budem sedieť a budem počúvať, vlastne celý, celý ako ten svet je farebný ohľadne týchto sociálnych podnikov, určite áno. Tak ešte raz, ďakujem za tvoju faktickú.

Pán kolega Ledecký, ďakujem. Ďakujem, Vladino, za tvoju faktickú. Preto som k tomu uviedol, že ja to, pozriem sa na to, len z toho pohľadu štátu a možných proste možno daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať...
=====

Pán poslanec Viskupič, hovoril si, že máš, že je dôležité počúvať ten sektor, citoval som, aj počúvať ten sektor, tak ja veľmi pozorne počúvam sektor sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov a keď ich pozorne počúvam a vyhodnocujem, tak svet nie je taký čierno-biely, ale je oveľa farebnejší. Na začiatku treba povedať, že áno, ja som upozorňoval, následne pán minister sociálnych vecí chcel podať na mňa trestné oznámenie, že čo to hovorím, ale keď o týždeň na to europoslanec Ondruš o tom rozprával a keď o týždeň na to pán Taraba rozprával, naraz už sa trestné oznámenie nepodávalo a už je to problém, ktorý treba riešiť.
Problém so zneužívaním DPH nebol len v tom, že tá dépeháčka bola nízka, ale je to oveľa komplexnejší problém a poviem snáď len jednu vec, lebo čas mi najviac, nemám na viac čas, že sociálny podnik keď sa chcel prihlásiť do verejného obstarávania, musel zamestnávať zdravotne znevýhodnených. No ale pokiaľ to nikto nekontroluje, tak sa prihlási do toho verejného obstarávania, vyhrá to a tú subdodávku posunie niekomu úplne inému a keby aj to niekto kontroloval, že či má naozaj tých sociálne, teda pardon, zdravotne znevýhodnených, tak v konečnom dôsledku po tej súťaži už mu žiadny zákon, žiadny predpis, nič neprikazuje, aby ich zamestnával.
Čiže naozaj to nieže sme zvýšili DPH, ale tam treba riešiť ten problém komplexne a to zvýšenie DPH to bolo jedno z riešení. Ja nie som celkom stotožnený s tým, že to išlo na 19 %, ale je mi jasné, že 5 % sa zneužívalo.

proste jedno A a operujú tým, že jasné, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenia zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná dňa je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten check toll, proste si tú, za tú aplikáciu vo svojich systémoch zaplatí, alebo teda nechá, nechá ju proste zaplatiť 90-tisíc. Jedna jediná firma, hej? Čiže toto, toto si treba uvedomovať, že koľko to vlastne celé akože stojí, hej? Toto proste nie je sranda, fakt to nie je sranda.
No a ako z toho, ako z toho von? No niekedy, niekedy je skutočne že menej viacej. My sme tu fakt mali dnes sedieť a hľadať cesty, ako to uľahčiť firmám. Akože možno skutočne raz aj tá elektronická faktúra proste nejaké benefity prinesie, hej? Ale proste nie takto. Nie takto skoro, nie takto všetko naraz. Čiže my sme tu skutočne mali sedieť a hľadať, kde tým firmám proste niečo uľaviť, hej, kde im niečo zjednodušiť, kde zrušiť nejakú povinnosť, hej, kde im nejaký existujúci papier, ktorý musia mať zavesený na prevádzke a opečiatkovaný, povedať, že a už ho nemusíte mať. Nie. Napriek tomu vyrobíme nový papier, ktorý si musia od 1. januára zavesiť, alebo od 1. 3., teraz neviem úplne presne, aby som, aby som teda proste hovoril presne. Takže toto, toto mi tu chýba.
Možno sa dotknem ešte jednej veci, než teda predložím pozmeňujúci návrh, a to budem zasa asi skôr, asi skôr chváliť. Ďalšou vecou, ktorú teda prináša tento zákon, je, že skutočne existujú, existujú firmy, ktoré teda robia jednu činnosť a vyhýbajú sa plateniu DPH, a teda robia to tak, častokrát to vidíte, že, teraz kecám, že firma Park Service 1 a Park Service 2, Park Service 3, Park Service Y, hej, a každá má, samozrejme, tržby tesne pod hornou hranicou, kedy človek sa stáva povinným platcom a vykonáva tú istú činnosť. Čiže áno, tento návrh zákona alebo teda táto novela prináša noty, ako sa s týmto nejak vysporiadať. Nedokážem to vyhodnotiť, či to bude dobré-zlé, lebo však ono tiež to nie je jednoduché, ale som presvedčený, že toto je správna cesta, aby sa jednoducho s takýmto niečím riešilo, aby sa proste takto akoby nevyhýbalo plateniu, plateniu daní, lebo predchádzajúce vysvetlenie som tým začal, teraz to poviem tuná, pretože skutočne dane platiť treba a to proste, to je fakt a to aj ja teda, čo sa venujem verejným financiám, vždy budem hovoriť proste. Áno, treba. Štát potom z toho financuje verejné statky, verejné služby, ale zároveň aj ten druhý dôvod je dôležitý.
Ak zoberiete poctivého podnikateľa platiaceho dane a nepoctivého neplatiaceho, samozrejmé, že má nekalú konkurenčnú výhodu a samozrejmé, že je úlohou štátu vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, a to znamená robiť zle tým podvodníkom a zjednodušovať situáciu tým poctivým. Tak, aby proste tá nevýhoda toho poctivého ideálne nebola žiadna, alebo teda reálne čo najmenšia. Takže toto si myslím, že toto je kľúčové.
Pán predsedajúci, ja len na sekundu, idem si zobrať na miesto pozmeňujúci návrh, keďže som si ho nezobral.
No, takže odôvodnenie ku pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda v tejto súvislosti predkladám a teda následne ho prečítam. Čiže veľmi jednoducho. Tento návrh zákona prináša teda povinnosť e-faktúry teda pre všetky firmy od 1. 1. 2027. To, čo ako opozičný poslanec akoby vieme s tým zákonom urobiť a navrhnúť, je teda to, aby sa tá účinnosť tohto zákona posunula k tomu dátumu, ktorý chce po nás Európska únia. To, čo je proste absolútne zmysluplné. Teda vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom presúvame účinnosť tých bodov, vlastne ktoré teda zapájajú do systému e-faktúru až teda ku tomu, ku tomu dátumu v roku 2030. Takže takto, takto to je akoby jedno, jedno z riešení. Bodaj by teda, asi ten dôvod je ten, že bodaj by sme vo všetkých prípadoch, vo všetkých oblastiach boli na tom tak, že teda plníme povinnosti, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii, teda v ten termín. Nemá význam hnať sa dopredu a robiť to proste tri a pol roka dopredu, pretože máme niekde zase oblasti, kde sme tri roky pozadu, kde sú proste už rôzne konania voči nám, čiže najzmysluplnejšie je teda to, aby sa tá povinná účinnosť dala, dala od toho, od toho 30. 6. 2030 a, samozrejme, proste je plne v moci predkladateľa, aby keď teda akoby chce pripraviť ten svet, tak dá sa to urobiť skôr, dá sa to urobiť dobrovoľne, proste tieto možnosti tu stále sú. Bolo by to presne to, čo by mohlo pomôcť, pretože v týchto fakt ťažkých časoch, tak firma, ktorá to chce, dáva im to zmysel, má na to prostriedky, mohla by ísť do toho systému skôr, bude lepšie pripravená v roku 2030, možno jej to prinesie konkurenčnú výhodu, a firma, ktorá bojuje o prežitie, ktorá rozmýšľa, či zavrie, alebo či bude investovať, alebo či nebude investovať, alebo či odíde, proste tej jednoducho uľahčíme to, že nebude musieť mať tam ďalší Damaklov meč k 1. januáru 2027.
Fakt, pán minister, to, čo sa im tu už celé pripravilo či od vás, či z ostatných oblastí, majú toho firmy fakt plné zuby, plné kecky a skúsme im skôr uľahčovať, ako prinášať nové povinnosti.
Takže skončil som s vystúpením a idem prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1023.
1. V čl. I bod 59 znie:
„59. Za § 85n sa vkladá § 85o, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠85o
Prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu
(1) Na zápis osoby ako certifikovaného poisťovateľa (poskytovateľa, pozn. prepis.) doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5 sa do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(2) Finančné riaditeľstvo vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(3) Ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) sa neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.
(4) V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa elektronickou faktúrou na účely § 76a rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté
a) vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a
b) v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu.^28s)
(5) Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 zasiela elektronickú faktúru podľa odseku 21 doručovacou službou a príjemca zabezpečil, že môže prijať elektronickú faktúru doručovacou službou, nevyžaduje sa súhlas príjemcu podľa § 71a ods. 1 písm. b); to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa odseku 21, ktorá sa nezasiela doručovateľskou službou, vyžaduje súhlas príjemcu.
(6) Ak sa po 30. júni 2030 vyhotovuje doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru vyhotovenú pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom do 30. júna 2030 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, na jeho vyhotovenie sa vzťahujú rovnaké podmienky podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030 a odsekov 4 až 8 v znení účinnom do 30. júna 2030 ako na vyhotovenie pôvodnej faktúry, ktorú mení.".".
2. Článok VI znie:
„Čl. VI
Tento článok (zákon, pozn. prepis.) nadobúda účinnosť 1. januára 2026 okrem čl. I bodov 7 až 13, 18, 19, 21 až 28, bodu 29 § 71 ods. 4 až 6, bodov 30 až 32, bodu 33 § 72 ods. 9 až 12, bodov 34 až 45, 47 až 58, bodu 59 § 85o ods. 3 a 6 a bodu 60, čl. II druhého bodu a štvrtého bodu, čl. III tretieho bodu až piateho bodu a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2030.".
Pána spravodajcu v tejto súvislosti žiadam, aby body 17 až 20 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku pre sociálne podniky. Ja som presvedčený, že napriek aj iným, iným názorom, ktoré tu zaznejú, je to dobré, aby sa to jednoducho z tých 5 %, čo bola obrovská výhoda oproti bežnej 23-percentnej dépeháčke, ide meniť teda aspoň na tých 19. Čiže nejaká výhoda tam v podstate zostáva, ale teda tá nevyváženosť bude, bude výrazne menšia. Treba povedať, že je jedno ideálne riešenie, ideálne riešenie, ktoré nemá ani nejaký zásadný význam navrhovať, ale bolo by ideálnym riešením, jedna sadzba DPH.
To je to, čo by zabránilo 99 % podvodov, alebo teda povedzme že výraznému množstvu podvodov, zjednodušilo systém, proste odstránilo takéto rôzne parametre, kde teda firma vyhráva preto, lebo jej ponuka je s 5-percentnou DPH a teda súťaží s firmou, ktorej ponuka je sociálnym podnikom, aby som bol presný, ktorá jej ho ponúka, teda je s 5-percentnou DPH a súťaží s firmou štandardnou, ktorá má teda 23-percentnú DPH. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho fakt škodia. Čiže ideálny stav by bola jedna sadzba DPH, suboptimálny stav je ten, že mať dve sadzby DPH. V podstate tak, ako sme to mali, že bola teda 20 a 10 %, bolo niečo, čo dávalo nejak zmysel, no. Aktuálna vláda to rozbila do režimu takého, a ja použijem znovu ten príklad, že keď idem na večeru do reštaurácie, tak je to 5 % DPH. Ak sa ponáhľam a idem si do tej reštaurácie to len zobrať a spýtajú sa ma, že teda beriem so sebou, áno, beriem so sebou, 19-percentná DPH. Ak si to nechám doviesť domov a bude mi to viesť externá donášková služba, tak to bude 23 % DPH. To sa ešte poďme baviť, či si objednám alko, nealko s rôznymi sadzbami, jednoducho takéto niečo vo finále pomáha vždy len rôznym formám podvodníkov. Nikdy, nikdy nie štátu.
Čiže ak vychádzam zasa z toho, čo som hovoril aj v minulom, teda v predchádzajúcom bode, že teda dane treba platiť a štát, ministerstvo financií a koniec koncov my všetci tu by sme mali byť teda zástancom toho, aby sa teda tie dane, za prvé, platili, ale, za druhé, to malo zmysluplný formát a zmysluplnú výšku, aby to teda dávalo celé zmysel, tak, tak jednoducho ten stav, ktorý zasa ten bol vytvorený touto vládou možno v dobrom, neviem, že teda podniky sociálne dostali 5-percentnú sadzbu, tak jednoducho vidíme, že teda vláda, a tu poviem, že našťastie, a tu sa zastanem pána ministra a pochválim ho, že teda rieši niečo, čo skutočne bolo dierou, čo skutočne bolo zneužívané a výsledky boli také, že viacej to škodilo ako teda nejakej, sociálnym podnikom a znevýhodneným občanom pomáhalo.
Takže to je, to je prvá tá oblasť, ktorej sa akoby chcem venovať. Napriek tomu hovorím, že myslím si, že aj pán kolega Dubovický to možno bude pozerať zasa z pohľadu, z pohľadu obcí, miest, že tam ten pohľad je nejaký iný, ale veď diskutujeme.
No ďalšia zásadná vec, ktorú, ktorú prináša aktuálna novela, je zavádzanie eFaktúry. A tejto téme sa chcem venovať, pretože zasa je to niečo, s čím ideme zásadne zaťažovať podnikateľský sektor. Áno, presne ten sektor, ktorý je gniavený a proste ničený konsolidáciou nezmyselnou a proste takou, ktorá fakt že brzdi ekonomický rast a toto sú zasa ďalšie veci, ktoré zasa len prinesú ďalšie veci, ktoré tak ako sú nastavené, budú viac škodiť ako pomáhať. Možno v tejto súvislosti by fakt bolo dobré si prečítať analýzu, ktorú robila rozpočtová rada, že ako má dosah, aký negatívny dosah má aktuálna konsolidácia na ekonomiku. A ten dosah bude proste zásadný v roku ´26 a takisto bude kulminovať v roku ´27 presne v tom bode, kedy proste zasa si vláda povedala, že všetkým firmám a naraz a povinne zavedie elektronickú faktúru. Zasa to uvediem tým, že veď asi sa tej elektronickej faktúry nevyhneme, tá doba je a bude stále viac elektronická a akože samozrejme aj to dáva väčšie možnosti a väčšie schopnosti napr. financovam alebo teda finančnej správe, aby naháňala, naháňala podvodníkov daňových, určite áno. Ale prečo zasa riešime niečo o 3,5 roka skôr ako Európska únia. Čiže áno, je tu povinnosť do tridsiateho, alebo do 30. 6. 2030 zaviesť elektronickú faktúru, to chce po nás Európska únia, a prečo to ideme robiť od 1. 1. ´27? Jednoducho je to fakt nezmyselné. Poďme, poďme, akože chcem povedať to vo viacerých akoby oblastiach, ale poďme, poďme hneď tým prvým.
Slovensko malo povinnosť zaviesť elektronickú faktúru medzi business to government, to znamená medzi firmami, ktoré obchodujú so štátom, myslím v roku, alebo ku roku 2022. To nemáme. To jediné, čo dáva zmysel, áno, si firma, chceš obchodovať so štátom, proste poď, funguj týmto štýlom. No ale to by chcelo skutočne, aby štát zaviedol nejaké riešenie, ktoré je teda zmysluplné, funkčné, praktické, nepadajúce a ideálne ani nie drahé a to sa teda, to sa teda nestalo. A namiesto toho, aby teda sa zaviedla kľudne nejaká cestovná mapa, kde by sa úplne prirodzene začínalo business to government, veď keď tá firma chce obchodovať so štátom, dodávať mu tovary, služby, čokoľvek, tak jednoducho asi by mala mať teda ambíciu takéto niečo dodržiavať. Čiže týmto sa mohlo a malo začať. Za jedno by sme si splnili to, kde už meškáme, a za druhé proste by sme nevytvárali taký ten tlak. Veď keď si zoberieme, všetci si spomeniete, aj kolegovia z koalície, už ďaleko menšie elektronické systémy a ich zavádzanie spôsobovali proste problémy a meškali a boli, boli následne, následne prepracovávané, a to teraz sa nechcem baviť o tom, že minister vnútra si nepozerá svoju elektronickú stránku, to je iný príbeh, jednoducho meškali a nevedelo to byť proste aktuálne v jednom momente. A my teraz chceme, ale fakt sa, kolegovci, zamyslite, k 1. 1. 2027 každej jednej firme na Slovensku proste umožniť jedine a len elektronickú faktúru pre všetkých a naraz, hej. Zasa aby som teda bol fakticky presný, týka sa to platcov DPH, hej, proste firmy, ktoré teda sú v systéme DPH, nie teda tých úplne malých, hej. Ale všetkých a naraz. Ale to je že vitálne, to je faktúra, to nie je niečo proste, čo tá firma akože, tak dobre, nebude to mesiac fungovať, nič sa nedeje. To je proste to esenciálne, aby tá ekonomika fungovala proste, aby sa dalo vystaviť faktúru, aby to fungovalo. Akože prečo všetko naraz, hej? A o tri roky skôr. Ja zasa použijem jednu paralelu, teraz zrovna, už som to dneska raz používal, elektronické mýto, teda tá proste nová, nová zákazka národného mýta, tak bola vysúťažená v nejakom čase, s nejakými podmienkami a za nejakú cenu. A teraz sa tam robia dodatky proste, lebo sa zmenila legislatíva, samozrejme to treba upraviť. Prečo ideme niečo riešiť tri roky dopredu, kde je podľa mňa že naprosto zrejmé, že aj keď sa to javí, že to budeme robiť podľa pravidiel EÚ, tie pravidlá sa, samozrejme, za tri roky zmenia a zasa to bude treba meniť a zasa to bude stáť peniaze. Jednoducho chce to Únia od 30. 6. 2030, malo sa to dať. A už teda keď sme chceli byť proaktívni, hej, keď sme chceli byť akože teda inovátori alebo niečo, veď dobre, však to teda mohlo byť dobrovoľne, hej, čiže ten návrh, aby som len nekritizoval, veď to nemalo byť že povinne, malo to byť dobrovoľne a teda kľudne napísané, že povinne teda od toho 30. 6. 2030, tak ako to vyžaduje Únia, to je jedna vec, dobrovoľne a štát mohol vytvoriť systémy, ktoré by boli tak dobré, že by tie firmy tam veľmi radi dobrovoľne išli, lebo im to pomáhalo, lebo by im to nedajbože zjednodušilo niečo, no nie, hej.
A druhá vec teda, malo to byť robené teda postupne, hej. Jasné, business to government, okej, kľudne od 1. 1. ´27, však veď to malo byť už pred piatimi rokmi, keď teda sa pozerám z toho bodu ´27. Potom proste k nejakému ďalšiemu roku, tak okej, veľké systémové firmy, hej, ktoré majú prostriedky, schopnosti a vôbec dosah, aby proste tiež sa do toho zapojili a následne potom ďalšie. Normálne proste jak ten vtip, že ako zjete slona, no tak asi ho treba najprv nakrájať, lebo naraz nezje slona nikto, ani veľryba, hej. Tak to je asi, asi podobný prípad aj tuná. A ono to treba vnímať, proste skutočne počúvať ten sektor. Ja možno rozumiem, že z toho pohľadu, ale v tom dobrom, že úradníckeho z ministerstva je, že ale veď, veď to je vlastne jednoduché, spraví sa na to proste niečo, to bude fungovať, to bude poprepájané, budú fungovať PEPPOL-y, čo ja viem, čo presne podľa európskych pravidiel, len ono to celé vychádza vlastne z jedného toho systému, že firmy majú len účtovný systém, hej. Ale tá realita, keď človek počúva firmy, to prostredie, hej, to je jedno proste, v akomkoľvek, automotive, proste v akejkoľvek oblasti teda produktívnej časti ekonomiky, tak ono, oni fungujú, že je nejaký obslužný skladový systém proste, ktorý ma firma vo vnútri a z toho ona vystavuje faktúry, hej. A potom má v podstate izolovaný účtovnícky systém, kde teda v nejakých dávkach podľa veľkosti firmy možno denne, možno týždenne, menšie firmy mesačne, to ide do toho účtovného systému a z toho potom lezú ďalšie veci aj smerom teda k súčasným povinnostiam, povinnostiam, povinnostiam ku finančnej správe. Čiže len toto, proste nikto si neuvedomuje, že tie firmy, to už nikto nespraví proste tým firmám, že oni musia prepojiť tie svoje obslužné, skladové, akokoľvek tie systémy nazveme, s tými účtovnými. To už nebude, tam už štát nemôže proste z merita veci vstupovať. To všetko sú ďalšie náklady pre firmy. Náklady pre firmy smerujúce presne k bodu, keď teda tu v podstate každý, kto to vyhodnocuje, tak v tomto prípade RRZ hovorí, že kde budú kulminovať tie negatívne dopady konsolidácie. Presne k tomu bodu ideme smerovať ďalšie množstvo nielen byrokratických povinností, ale teda aj nákladov pre tie firmy, hej. To sú, to sú všetko veci, ktoré, ako je fakt, že sú ťažko vnímané. Debatovali sme o tom aj na výbore, debatovali sme tu, zasa musím poďakovať za možnosť diskusie priamo na ministerstve s kolegami z príslušných teda sekcií, ale jednoducho toto sú veci proste, ktoré fakt akože ten štátny sektor nevníma. To nie je sranda. Ja si zasa pomôžem tým mýtom, čo ho tu stále spomínam, je tam dodatok za takmer 90-tisíc, kde sa teda dohodla, dohodol CzechToll so štátom, že teda štát zaplatí ďalších 90-tisíc za to, že sa firma prispôsobí teda ku transakčnej dani, hej. Proste jednoducho a operujú tým, že jasne, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenej zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná daň je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten CzechToll proste....