Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch, ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia, minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konania, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku.
Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch, ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia, minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konania, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku.
Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som bol starosta, mali sme, mali sme obecný podnik, ktorý bol v podstate sociálny podnik, lebo správal sa presne tak, ako sa potom nastavili tie parametre sociálneho podnikania. A prišli za mnou ľudia z ministerstva, ktorí teraz sú, ktorí už teraz sú na zamestnaní niekde inde a veľmi múdri, schopní ľudia, že idú pripravovať zákon o sociálnom podnikaní, že či by som sa nechcel s mojim tímom do prípravy zapojiť. Tak keď som videl o aké persóny sa jedná, tak som si povedal, samozrejme akože s vami do toho idem. Na začiatok by som ešte pochválil pána ministra Richtera, bo potom čo mali kauzu s Tomanovej sociálnymi podnikmi, tak našiel tú politickú odvahu, keď už všade v Európe boli sociálne podniky, aby sa aj u nás do toho pustili, hoci ten, ten biľag si ten SMER niesol na sebe z tých rozkradnutých sociálnych podnikov pani Tomanovej. A keďže to bolo dávno, tak len tak zhrniem o čom boli podniky pani Tomanovej, sociálne, taký kontext, hej. Ministerka Tomanová dala dotácie ôsmim pilotným sociálnym podnikom. Po dvoch rokoch z ôsmich podnikov fungovali už len štyri. Nešlo o to, ani podľa zákona, keďže mali fungovať minimálne päť rokov s tým, že od štátu dostali podporu, kde podmienka bola dvadsať osem mesiacov. Európska komisia tvrdila, že podniky sú majetkovo a personálne prepojené so svojimi odberateľmi. To znamená, že oni založili podnik, vymysleli si svojho odberateľa a umelo akože niečo vyrábali. Tieto podniky dostali v úvodnej fáze preplatených 95 % nákladov a teda 24 miliónov euro, 24 miliónov euro. Zistilo sa, že podniky si organizovali predražené školenia, drahé reklamy, drahé autá alebo mali fiktívnych zamestnancov a v tej dobe, podotýkam v tej dobe v Banskej Bystrici napríklad manažment mal plať 40 euro na hodinu, čo vychádzalo mesačne 6 640 euro. V roku 2011 začala polícia trestné stíhanie v súvislosti s finančnými príspevkami, ale išlo to do stratena. Celé sa to potom nejak zahmlilo a videli sme to na správaní ministrov, že vedeli čo sa v tých podnikoch deje, pretože napríklad v roku 2008, kedy mal Ján Počiatek ako minister financií požiadať Brusel o preplatenie 11,3 milióna, nakoniec požiadal len o preplatenie 356 tisíc. Čiže už ani to Ministerstvo financií nechcelo tie peniaze od Európskej únie, lebo vedelo, že by bol len problém, že Brusel by to zamietol a nepreplatil a bola by z toho ďalšia mediálna kauza. Takže toľko k histórii.
Tento zákon, som si myslel, hej, lebo teraz počúvame, že idú sa aj vyrovnávacie príspevky meniť, tento zákon mal meniť DPH pre sociálne podniky z päť percent na devätnásť percent. Prečo, keď tento zákon fungoval sedem rokov, vlastne problém začal de facto až toho roku. Tak dôvodom bola tá, že v júli 2024 vypadla zo zákona podmienka, že podnik môže s nízkou DPH predávať tovar alebo služby iba fyzickým osobám, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Čiže dovtedy, dovtedy mohol predávať len týmto podnikom, potom všetkým. Toto bol jeden hlavný dôvod. A druhý hlavný dôvod bol, že od 1. januára 2025 sa znížila DPH z desať na päť percent. To znamená, neviem kto pripravoval tie dve zmeny, ale určite nemal žiadnu skúsenosť, ani neviem ako to nazvať hlúposť alebo naozaj bol nejak prepojený s tými čo neskôr chceli kradnúť. Ani si to nedovolím na to pomyslieť. lebo človek, ktorý by to nastavoval a pozná prostredie sociálnych podnikov, tak musel počítať s tým, že sa niečo také stane. Ja som na to upozornil na tlačovej besede niekedy v septembri a upozornil som preto, lebo nielen sociálne podniky, ktoré boli čestné a ktorí mi hovorili, že nastáva tam problém. Naraz sa narýchlo, viete, zaregistrovať sociálny podnik je niekoľko mesačná záležitosť. Naraz v priebehu pár dní sa dal nejaký sociálny podnik zaregistrovať, ktorý mal nejakého vyvoleného majiteľa. A druhá podstatná vec bola, že do stavebných súťaží v našom regióne sa hlásili sociálne podniky a tí podnikatelia vedeli, že keď nemajú ten sociálny podnik, že kvôli tej DPH nemôžu ísť súťažiť férovo v tej súťaži. Lebo ten sociálny podnik síce mal vyššiu cenu zákazky, ale keď započítaval tú výhodu v DPH, tak vlastne tá cena bola výhodnejšia a tým pádom to dostal ten sociálny podnik. Tu treba povedať, že pri tom výberom konaní je podmienka, ale to nie je v zákone o sociálnom podnikaní, ale v zákone o verejnom obstarávaní, že sociálny podnik, ktorý ide do verejnej súťaže musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených, nielen sociálne, ale musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených. A bola mi predložená verejná súťaž, kde táto podmienka, vlastne nikto ju nekontroloval, že v tých propozíciách tej verejnej súťaže to nebola podmienka, aby toto sociálne podniky doložili. No a tým pádom mohli ísť do tej súťaže všetky sociálne podniky bez toho, aby tú podmienku naplnili. Ale predstavte si, že by ten sociálny podnik naplnil tú podmienku, že mal tých zdravotne znevýhodnených a získal by tú zákazku. No neexistujú páky na to alebo neexistovali a neexistujú stále páky na to, aby ste vy ho skontrolovali alebo nemáte podmienku ako on má udržať tých zdravotne znevýhodnených. Čiže ten sociálny podnik, keď chce špekulovať, on ich kľudne na to obdobie zamestná, kým sa tá verejná súťaž vyhodnotí a potom jednoducho ich prepustí. A že to fungovalo a hovorí o tom, že tie sociálne podniky potom dávali subdodávky do klasickým podnikom, ktorí nemuseli plniť nič. Čiže sociálny podnik v rámci toho, že bol zvýhodnený to vyhral a potom tú subdodávku dal klasickému, klasickému podniku. Teraz v tej novele zákona, ktorá bola daná do pripomienkového procesu, v sociálnych podnikoch bola podmienka, že ten podnik sociálny 80 % zákazky musí robiť sám. A zase ďalšia hlúposť, ktorú, ktorú niekde od zeleného stola na ministerstve urobili. Lebo viete, sociálny podnik, keď chce robiť akúkoľvek zákazku stavebnú, tak ten materiál vždy stojí viacej ako dvadsať percent. Čiže on vlastne by tým pádom všetky sociálne podniky, aj tie obecné, boli odstavené od stavebných zákazok. Ale tých príkladov by som mohol ísť strašne veľa, ale nemám, nemám toľko času, takže idem sa, idem sa venovať podstatným veciam.
Tento problém s depeháčkou sa dal riešiť, sa dal riešiť niekoľkými spôsobmi. Nestotožňujem sa celkom s tým, že teraz zoberieme, urobíme, zvýšime DPH na päť a na devätnásť percent a tým pádom máme problém vyriešený. To, viete, to ako keby mi pripadá, ako keby nejaká sliepka znášala málo vajec, tak ju zabijeme a tým pádom máme problém vyriešený. No dobre, ale žiadne vajíčka ďalšie mať nebudeme. Čiže áno, upozornil som na to a doteraz trvám na to, že to DPH sa zneužívalo. Ale zneužívalo sa preto, že sa uvoľnili podmienky na DPH, tuto je tie dva body o ktorých som hovoril čo robilo ministerstvo financií v roku 2024. To je jeden z tých bodov. Čiže my sme uvoľnili podmienky na DPH. To znamená, že tie podmienky vôbec nemali byť uvoľnené alebo mali byť urobené tak, aby sa to nezneužívalo. A tak isto bolo potrebné urobiť zmenu v zákone o verejnom obstarávaní. Ja si myslím, že podstatná zmena v zákone o verejnom obstarávaní by to vyriešila, lebo celé zneužívanie DPH začína, kde je ten pes zakopaný v tom, že tie sociálne podniky vyhrávajú tie verejné súťaže neférovým spôsobom. To znamená, že naozaj sa treba zamerať na to, že by v tej verejnej súťaži boli férové podmienky a naozaj, aby sa tá cena brala, tá cena brala bez DPH. A preto majú najväčšie problémy mestá, obce a samosprávy, lebo mestá, obce a samosprávy nie sú platitelia DPH, ich zaujíma konečná cena, nie cena bez DPH a preto aj v tých verejných súťažiach tie sociálne podniky uspeli hlavne tam.
Viete, ja keď som si prečítal novelu zákona, ktorá bola daná do pripomienkového konania o sociálnych podnikov, prvé čo ma napadlo, že desať egyptských rán pre sociálne podniky. Som povedal, že keď toto sa príjme, sociálne podnikanie na Slovensku končí, hej. A už raz sa to rozkradlo a skončilo na Slovensku to, keď som hovoril o sociálnych podnikov Tomanovej. Ale našťastie v tom pripomienkovom konaní veľa problematických bodov z toho vypadlo a ostalo tam len zopár problematických bodov. Ale jednu vec si treba uvedomiť. Predstavte si, že sociálne podniky to nie sú podniky, kde niekto im dá príspevok a ono fungujú, ako sa to tu prezentuje, aj pán minister to prezentoval, že prečo by mal dostávať príspevky do výšky priemernej mzdy a nie do výšky minimálnej mzdy. To nie je o tom, že ten štát im zaplatí, zaplatí ten príspevok. Viete, to je o tom, že z toho príspevku, nie z tej sumy, ktorá sa tu deklaruje nejaké percento ide do toho sociálneho podniku a ten sociálny podnik pre toho zamestnanca musí vytvoriť na tú časť mzdy peniaze z vlastných zdrojov, z vlastnej podnikateľskej činnosti, aj na odvody musí vytvoriť ešte peniaze z podnikateľskej činnosti. To znamená, že ten sociálny podnik nemôže byť virtuálny, on skutočne musí podnikať, skutočne musí niečo vyrábať a produkovať, lebo inak by, inak by to nefungovalo, inak by nemal na tie mzdy. A pamätáte sa v minulosti, že strašne veľa peňazí sa tu neefektívne míňalo, že napríklad sa robilo školenie na počítače pre ľudí, ktorí majú základnú školu alebo nemajú žiadne vzdelanie a my sme dali firme, ktorá robila množstvo peňazí na počítače. Už dopredu sme vedeli, že to nemá žiadny zmysel. A v Európe sa osvedčili sociálne podniky, že my toho človeka zamestnáme, tým, že musí niečo vytvárať, to znamená musí zamestnať sa naozaj v skutočnej robote, musí to byť skutočný biznis. No a potom, keď ten človek, ten podnikateľ samozrejme vytvára podmienky, aby aj z toho človeka niečo dostal, nejaký zisk, ale ten človek v prvom rade musí zarobiť sám na seba. No a potom takýto človek je najskôr pripravený na otvorený trh práce. Toto funguje. Preto sú tie sociálne podniky. A my máme problém, že pokiaľ zamestnáme sociálne znevýhodneného dlhodobo zamestnaného, že buď si ho ten sociálny podnik nechá alebo takých ľudí, ktorí sa neuplatnia, tak jako pošle na úrad práce a títo neuspejú. A my máme problém, že ako keby nevieme tých ľudí posúvať na ten medzitrh práce, čo samozrejme treba riešiť a úplne iné problémy ako to, čo rieši, čo rieši a ako rieši minister sociálnych vecí vo svojom zákone, lebo to sú totálne byrokratické veci, nastavenie kontrol, znemožňovania skutočného podnikania sociálnym podnikom. Ale viete čo, ja sa nečudujem, ja sa nečudujem, že on netuší ako fungujú sociálne podniky, ako funguje biznis plán, lebo nikdy on nezamestnával ľudí, nikdy sa nemusel postarať, nikdy sa nemusel postarať o to, že z čoho dá tým ľuďom výplatu, z čoho mu zaplatí odvody. A človek, ktorý podnikal, ktorý zamestnával ľudí, ktorý viedol sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak, svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť naplánovali na 1. 1., to znamená na 1. január budúceho roku. A teraz si predstavte, že...
=====
Skryt prepis
