Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý, ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený, máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. Je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde na nezodpovedné hospodárenie. Samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu, a ak sa stane ako v pred-predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane de facto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou.
A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám, problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia, že sa robí primárne na strane príjmov, robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast, nevytvára priestor pre hospodársky rast, nerobia sa štrukturálne reformy a nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejakí imaginárni úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí, aj inštitúcií, aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje.
K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru, a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov, vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom.
Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv, pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie, a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi..., teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajúci kalendárny rok, a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou, v parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn..., nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh, a ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť nanovo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je to až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát, nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie.
A samosprávy v zásade sa správajú zodpovedne a hospodária zodpovedne, napriek tomu majú nastavené prísnejšie pravidlá ako štát. A v tejto súvislosti sa vyskytol taký interpretačný spor medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií, ktorý sa týka samospráv a ich povinnosti schváliť vyrovnaný rozpočet a zároveň aj rozpočet, ktorý nezvyšuje výdavky oproti predchádzajúcemu roku, kde vláda alebo teda ministerstvo financií tvrdí, že samosprávy mohli túto povinnosť obísť podobne ako vláda tým, že si schvália rozpočty na budúci rok pred uplynutím tých dvoch rokov a väčšina obcí to tak zrejme aj urobila, kdežto stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo, že ústavný zákon nenaformulovali tak, že to nezbavuje obce povinnosti schváliť rozpočet, ktorý je teda nielen vyrovnaný, čo v prípade obcí nie je až taký problém, ale ktorý neobsahuje nominálny rast rozpočtových výdavkov. Tak to by ma aj teda zaujímal názor, názor pána predsedu, lebo ja si uvedomujem, že je to absurdné, aby obce, ktoré sa menej podieľajú na zadlžovaní, mali prísnejšie nastavené pravidlá ako štát. Ale tak je schválený ústavný zákon, a teda mne sa zdá, že ten výklad, ktorý dala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto veci, je korektnejší a viac zodpovedá zneniu aj zmyslu ústavného zákona, tak ako je naformulovaný. Kdežto výklad ministerstva financií asi aj vzhľadom na to, že štát má v tomto ohľade mäkšie pravidlá, tak v podstate akoby dával návod samosprávam na to, aby obišli sankciu, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a ktorá stanovuje prísnejšie podmienky pre, pre samosprávy v porovnaní s tým, ako požiadavka vyrovnanosti rozpočtu alebo nezvyšovania rozpočtových výdavkov je v ústavnom zákone formulovaná voči štátu.
Ďakujem.
