Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 a roky 2012 až 2014, rozpočtu verejných financií. Na úvod treba povedať, že mám pocit, že tá, ten záujem o štátny rozpočet nie je veľký a dokonca z pohľadu vlády tu nevidím žiadneho zástupcu mimo pána ministra, čiže myslím si, že ten záujem a, povedzme, tá úroveň toho štátneho rozpočtu...
Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 a roky 2012 až 2014, rozpočtu verejných financií. Na úvod treba povedať, že mám pocit, že tá, ten záujem o štátny rozpočet nie je veľký a dokonca z pohľadu vlády tu nevidím žiadneho zástupcu mimo pána ministra, čiže myslím si, že ten záujem a, povedzme, tá úroveň toho štátneho rozpočtu asi zodpovedá tomuto stavu, ktorý je tu dnes, povedzme, v tejto, v tejto váženej snemovni. Tak ako som predpokladal, tento štátny rozpočet je, je, základnou diskusiou alebo základným problémom je ten, že opozícia bude hovoriť o tom, že tento rozpočet, a budem to aj ja hovoriť, tento rozpočet nie je dobrý a jednoducho, myslím si, že ten rozpočet je jeden najmenej kvalitatívny alebo kvalitný za posledných desať rokov, ktorý som v Národnej rade... Dokonca, myslím si, že za posledných desať rokov je to jeden rozpočet, ktorý bol, keby som pejoratívne nazval, odfláknutý, a mám na to niekoľko, niekoľko dôkazov alebo argumentov, ktoré poviem v nasledujúcej časti. Jednoducho neobstoja ani, ani argumenty vlády, že jednoducho nemá mandát, neobstoja argumenty, že bola jedna z prvých krajín, ktorá bola, ktorá prišla so zmenou rozpočtu, ani to, že jednoducho funguje tu vydieranie v rámci koalície. Problémom je to, to, čo nám bolo predvedené na výbore pre financie a rozpočet, a štátny tajomník ministerstva financií, dokonca ten, ktorý nie je zodpovedný za rozpočtovú politiku, jednoducho priniesol nejaký zhluk čísiel, ktoré boli odôvodnené jednou vetou. Ja môžem túto vetu zadeklarovať: "Zmena výšky výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na realizáciu programov súvisí s nerealizovanou daňovou odvodovou reformou a premietnutím výdavkov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky." To je tá výdavková časť. Príjmová časť bola zdôvodnená tým, že príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu makroekonomickej prognózy. To je asi všetko to, čo bolo prezentované ministerstvom financií na tomto výbore. Musím povedať, že ak by takýto rozpočet predložil bývalý minister Počiatek, myslím si, že určite by sme opakovali minimálne výbor pre financie a rozpočet, a jednoducho takýto, takýto návrh, takýto doslova nejaký šlabikár, ktorý bol odovzdaný, nie je hodný takýchto rozpočtov, a preto si myslím, že je po kvalitatívnej stránke jeden z najhorších ako, ako sme zažili alebo teda ja som zažil za posledných desať rokov. Faktom ale zostáva, že toto nie je len o nekoncepčnosti tohoto rozpočtu. Ale musím povedať, že zase, že ministerstvo financií sa vyslovene odfláklo alebo vyfláklo na, na rozpočet rokov 2013-2014, kde nemalo ani tú, ani tú námahu si nedalo, že jednoducho zmenilo prognózy, a nezmenilo čísla v tomto štátnom rozpočte. My roky 2013 a 2014 máme v pôvodnom znení s titulkami a jednoducho toto nie je, nielenže nehraje s prognózou, ktorú vydalo ministerstvo financií, ale jednoducho nie, tam čísla sú absolútne zavádzajúce a jednoducho ministerstvo financií nemalo ani toľko chuti, aby jednoducho do týchto čísiel zakomponovalo nové prognózy, ktoré by určite už menili charakter celkového rozpočtu. Takže sa, poďme teda konkrétne na rozpočet roku 2012. Pozrime sa na tie plné špajze, o ktorých tu pán minister stále hovorí. Pozrime sa na schodok verejných financií. Schodok verejných financií z plánovaných 4 celá, pardon, rast hrubého domáceho produktu z plánovanej výšky viac ako 4 percentá, dnes je proklamované na úrovni rastu 1,7 percentuálneho boda. Nehovoriac o tom, že prognózy Európskej komisie už hovoria o raste niečo viac ako jedného percenta, teda už dnes vieme, že tento rozpočet má, stojí na vratkých nohách. Ale pozrime sa, aké ozdravné opatrenia prijala vláda na to, aby jednoducho schodok verejných financií, ktorý pôvodne mal byť 3,8 percentuálneho bodu z hrubého domáceho produktu, ako dnes, keď teda plánuje 4,6 percentuálneho bodu, aké nevyhnutné úpravy návrhu rozpočtu urobila. Tento, tento materiál sme dostali minulý týždeň, minulý týždeň niekedy v piatok, a to hovorí o tom, aj ten výsledok toho papiera, doslova je to nejaký elaborát v skrátenej forme, takže môžeme sa pozrieť, čo sú tam za nevyhnutné úpravy rozpočtu, aby, aby jednoducho sa negatívny vplyv vo výške 690 mil. eur nejakým spôsobom konsolidoval, takže máme.
Ja to začnem od konca. Očakáva sa, že platy ministrov a poslancov zostanú v roku 2012 zmrazené, úspora 2 milióny. Ja sa pýtam pána ministra, aký je jeho podiel na tom, že sa zmrazia tieto platy?
Ďalej navýšenie príjmov z dividend SPP v roku 2012 o 120 mil. eur. No, nehovoriac o tom, že dotlačené SPP zvýšením, zvýšením dividend si bude musieť pravdepodobne na tých 120 mil. eur zobrať úver, aby zabezpečilo platbu do štátneho rozpočtu. Vládny návrh počítal so 47 miliónovou, milión eur rezervou, dnes túto rezervu rozpúšťa, takže predpokladám, že rozpočet je napätý a nemá žiadne rezervy. Ďalej je tu vzhľadom na vypísané voľby, predčasné marcové voľby, je potreba 28 mil. eur. No, myslím si, že v každom prípade si to môže táto koalícia za to sama, čiže toto je teda, by som povedal, presne v réžii, v réžii tejto vládnej koalície. Potom je to, v rámci rokovaní o rozpočtoch bola dosiahnutá kompromisná dohoda so samosprávami, a to tým, že zvýši, že sa zvýši deficit o 61 mil., no musím povedať, že práve tu pán minister bol jeden z predkladateľov návrhov, ktoré mali v budúcnosti prijať alebo vyriešiť problém samospráv, a to tým, že sa im zvýši percento podielu na dani z príjmov fyzických osôb, a to tým, že sa celých 6 percent, ktoré patrili štátu, rozdelí v prospech týchto samospráv, naopak, dnes už hovoríme o výpadku z titulu toho, že jednoducho týmto samosprávam sme chceli zobrať.
Ešte je tu teda významný vplyv na viaceré položky štátneho rozpočtu má neschválenie odvodovej reformy. Ja len chcem upozorniť, že odvodová reforma v roku 2012, naopak, prinášala by mínus, hlavne pre Sociálnu poisťovňu, ktorá, myslím si, že pokiaľ ma pamäť neklame, je to asi vo výške 50 mil. eur. Čiže naopak, táto reforma by v roku 2012 nebola akcelerátorom nových príjmov pre štátny rozpočet. Čiže toto je len, by som povedal, krátke, krátky exkurz do toho, akým spôsobom alebo aké konsolidačné úsilie táto vláda, ministerstvo financií, jednoducho vyprodukovala, lebo máme tu ďalšie, by som povedal, ďalšie významné veci, ktoré aj ministerstvo financií deklarovalo, o úsporných a o konsolidačných opatreniach. Keď som vystupoval k záverečnému účtu a som predstavoval pánovi ministrovi, že máme tri tabuľky, ktoré jednoducho nie sú v zhode, niečo je na stránke ministerstva financií, niečo bolo v jednom návrhu, niečo bolo v druhom návrhu. Jednoducho, myslím si, že je to ako s yetim, všetci hovoria o týchto úsporných opatreniach, bohužiaľ, ale nikto ich nevidel. Ešte krajšou špajzou, môžeme sa pozrieť na hrubý dlh.
Hrubý dlh v Slovenskej republike za dva roky, tak ako to pán minister deklaroval, že posledné dva roky sú, sú teda roky, ktoré táto vládna koalícia realizuje, tak pozrime sa na to, ako sa zvýšil dlh za roky 2011 alebo ako sa zvýši proklamovaný, teda na základe rozpočtu verejných financií, za roky 2010, pardon, 2011, 2012. Ak bývalá vládna koalícia bola, bola šticovaná za to, že zvýšila schodok verejných, pardon, zvýšila hrubý dlh o viac ako 10 mld., tak táto vládna koalícia za dva roky svojej funkčnosti zvýši dlh o viac ako 7 mld., 7 mld. eur. Myslím si, že je to veľmi dobrý výkon pre túto vládnu koalíciu, nehovoriac o tom, že táto konsolidácia mala zabezpečiť znižovanie zadlženosti, teda hrubého dlhu voči HDP.
Dnes máme na stole materiál, ktorý hovorí o pravom opaku. Ak by sa len naplnili čísla, ktoré sú v tomto štátnom rozpočte, náš dlh stúpne, stúpne na 47,5 percentuálneho bodu. Toto, myslím si, že toto je len dôkazom toho, že táto vláda nemá, nemá reálne nástroje na to, aby riešila ekonomickú politiku tejto krajiny, už nehovoriac o tom, že zadlženosť na jedného obyvateľa, teda aj na to novonarodené dieťa sa zvýši len za tieto dva roky, sa zvýši takmer o 1300 eur. Len tento rozpočet, ktorý predpokladá, ktorý predpokladá deficit vo výške viac ako 3 mld. eur, zakladá viac ako 660 eur dlhu na jedného obyvateľa. Ak toto je tá, by som povedal, tá úsporná alebo tá pravica, ktorá zabezpečuje kvalitu rozpočtu, ktorá zabezpečuje znižovanie schodku verejných financií, zabezpečuje znižovanie dlhu, tak práve naopak, sme, sme svedkami niečoho, čo teda je, by som povedal, pravým opakom, a už dnes môžeme pozerať na to, ako na niečo, čo bude pre Slovensko ďalším problémom do budúcna. Keď hovoríme o tom, že sme prijali alebo budeme, alebo prijímali sme dlhovú brzdu, a predpokladám, že aj v druhom a treťom čítaní prejde, tak už dnes sa, dnes už sa dopracovávame do sadzieb alebo do čísiel, ktoré sa blížia 50-percentnej hranici hrubého dlhu voči HDP.
Ak by sme prišli alebo ak by sme teda rátali s výsledkom až do roku 2014, tak ako vláda predložila rozpočet verejných financií až do roku 2014, dnes musíme povedať, že tento schodok verejných financií by už prekročil hranicu 50 percent. Už by sa pohyboval na úrovni 51 percent, takže minister financií by musel prísť do Národnej rady a jednoducho prijať opatrenie na zníženie tohto dlhu. Viete, problém je to, a to myslím, že aj pán minister, to je jeho obligátna diskusia alebo obligátna, obligátna stratégia pri tom, akým spôsobom umlčať opozíciu, je to, však vy ste to robili v roku 2009, 2010. Ja práve naopak, myslím si, že práve zákonom o dlhovej brzde, myslel som, že budeme pozerať dopredu. My ale vidíme na tom, a myslím, že to aj, kabinetovou ukážkou bolo aj vystúpenie pána predsedu Kollára, ktorý sám demaskoval vlastne problémy v tejto vládnej koalícii, ktorý sám povedal, že vládna koalícia nebola schopná väčšinou alebo spoločne prijať také opatrenia, ktoré by v konečnom dôsledku zabezpečili deficit, ktorý sme proklamovali aj pred Európskou komisiou, Medzinárodným menovým fondom. Ktorý určite bude zakladať aj problém do budúcna pre Slovensko získať pre Slovensko dlhopisové financovanie, ktoré zabezpečí kontinuitu schodkového rozpočtu, ale zabezpečí kontinuitu finančného plánovania, deficitu bežného účtu a jednoducho takýmto spôsobom Slovensko môže sa dožiť toho, čo v poslednom období sa stalo, že Slovensko asi zo 150-miliónovej emisie umiestnilo až 28 mil. eur, čo nie je určite veľmi dobrou vizitkou. Určite ten problém nevznikal len na Slovensku, aj v iných krajinách v rámci Európskej únie, ale tým, že zakladáme problémy a systémové problémy v tomto rozpočte a v rozpočtoch na budúci rok, neviem, akým spôsobom sa predstaví alebo postaví ministerstvo financií a bude deklarovať, že Slovensko je pripravené na konsolidáciu verejných financií, keď máme rozpočet, ktorý v rokoch 2013-2014 je absolútne nereálny, a počíta s číslami, ktoré jednoducho s prognózou nemajú nič spoločné.
Slovensko je otvorenou ekonomikou a otvorená ekonomika je odvislá od zahraničného dopytu. Slovensko má možnosť získať ďalšie príjmy, aby si znížilo svoj dlh. Môže získať svoje príjmy buď teda z daňovej oblasti priamych daní, alebo nepriamymi daňami. Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla zvyšovaním nepriamych daní a zvyšovaním poplatkov zabezpečiť príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Bojím sa, že toto nie je cesta, ktorou sa môže táto spoločnosť ďalej posúvať dopredu. Už nehovoriac o tom, že problémom Slovenska aj v hrubom dlhu je, zásadným problémom je to, že pomer hrubého domáceho produktu k príjmom Slovenska je vo výške asi 50, je, je 50-percentný, nie na Slovensku, ale v krajinách Európskej únie ako, bežným, bežným statusom.
Slovensko má z hrubého domáceho produktu asi necelú tretinu, menej ako tretinu príjmov. Čiže dnes vlastne prichádzame alebo sme v stave toho, že Slovensko aj napriek tomu, že bude mať schodok verejných financií na úrovni 3 percent, bude stále zvyšovať svoju zadlženosť. Čiže Slovensko z titulu toho, že má nízku príjmovú časť, jednoducho potrebuje, potrebuje znížiť svoj deficit až pod úroveň 3 percent, aby jednoducho už zastavila zvyšovanie svojho dlhu. Tento stav je otázka, ako to chce urobiť táto vládna koalícia alebo predstavitelia tejto vládnej koalície, a možno ten rozdielny a možno legitímny názor je možno aj opozície. Ja sa hlásim k tomu, že sme predložili do Národnej rady zvýšenie priamych daní, a myslím si, že do budúcna, ak vláda bude mať záujem na zvýšenie daní, tak si skúsme vypočítať, kde by sa mohli dostať dane, nepriame dane a čo by to malo za dôsledok, zvyšovanie nepriamych daní.
Ak by sme išli tou cestou, ktorou nastúpila táto vládna koalícia, a nechali priame dane tak, ako na úrovni sú, tak sa môžeme dožiť, matematicky beriem, že daň z pridanej hodnoty je tou najväčšou daňou alebo najväčšou masou peňazí, ak by sme dnes potrebovali jednu miliardu eur, čo je teda zníženie, zníženie deficitu verejných financií na úroveň asi približne 3 percent, tak by sme potrebovali dnes zvýšiť daň z pridanej hodnoty na úrovni 26 a možno v tom horšom prípade až na 27 percentuálnych bodov.
Vieme si predstaviť, ako by sme takýmto zvyšovaním nepriamych daní mohli ďalej pokračovať? To ja si neviem celkom predstaviť. Ak teda ešte ďalšími budeme, ako mixom ďalších spotrebných daní, budeme v prípade pivárov, budeme znižovať konkurenčnú schopnosť, v prípade vinárov to isté, v prípade spotrebných daní na motorové vozidla alebo teda na, na naftu, vieme si predstaviť, že Slovensko nebude krajinou, kde bude mať záujem, povedzme, väčšina tých, ktorí, ktorí tankujú, budú mať záujem jednoducho tankovať na území Slovenska? Proste tým len chcem povedať, my budeme zhoršovať, buď budeme zhoršovať ekonomické prostredie na Slovensku a zároveň budeme zhoršovať životnú úroveň na Slovensku ľudí. Už dnes máme úroveň ľudí, ktorí sú na úrovni životného minima, na úrovni viac ako 20 percent, cca na úrovni 20,6 percenta, ktoré som posledne asi v štatistike videl. Jednoducho tým, že budeme zvyšovať nepriame dane, znižujeme životnú úroveň, jednoducho, týchto ľudí.
Ak je táto politika legitímna, ja sa pýtam, kde je tá hranica zvyšovania týchto daní? Kde je tá hranica toho, do akej miery sa chce dostať vláda? Ja si myslím, že je legitímne diskutovať o tom, že nájsť nejaké parciálne riešenie, povedzme aj v oblasti priamych daní, a tam sa dajú tiež nájsť zdroje, ktoré by, ktoré chýbajú dnes pre štátny rozpočet. Myslím, že aj pán minister financií dnes priamo sa usvedčil v tom, že jednoducho tá rétorika, alebo hovorí stále tou rétorikou, že ak zvýšime dane, zvyšujeme nezamestnanosť, alebo teda odplašíme teda investorov atď. Táto rétorika jednoducho nemá opodstatnenie a myslím si, že už sa vlastne aj prichytil pri tom, že..., pán minister tu hovoril, podniky, ktoré jednoducho majú daňové prázdniny, a tie podniky nie sú odvislé na dani, na priamej dani, daniach z príjmov. Jednoducho, ak neurobíme tento, tento krok, nemáme šancu ďalej, ďalej pokračovať v nejakej konsolidácii verejných financií, ak to nechceme urobiť na absolútnu, absolútne, by som povedal, hulvátsky spôsob a urobiť to na úkor ľudí, prípadne to urobiť na úkor spotrebných daní a brzdiť, povedzme, rozvoj ekonomiky po stránke podnikateľskej časti. Tak, ako to, mimochodom, bolo urobené pri lízingu a pri ďalších, ďalších veciach.
Myslím, že tak, myslím, že vzletné reči o tom, že budeme šetriť na verejnom obstarávaní, budeme šetriť na administratívnych nákladoch atď., myslím, že to nie je tu, už sa, niekoľkokrát sme sa presvedčili o tom, že to nie je cesta, a myslím, že už pri, pri daňovom úrade v Košiciach, pri nejakých tých sitkách sme sa presvedčili o tom, že jednoducho tento spôsob šetrenia je len možno verbálnou stránkou reči, ale nie reálnou. Čiže tak či tak bude musieť dôjsť a myslím, že treba povedať aj pravdu ľuďom, budú sa musieť zvyšovať dane, je to neodškriepiteľný fakt a do budúcna treba nájsť zhodu v nejakom mixe daní a určite nebudú v tom chýbať aj priame dane. Myslím si, že len, len riešením na stránke nepriamych daní nie je to, čo by sme do budúcna vedeli nejakým spôsobom udržať.
Myslím si, že bolo tu, bolo tu povedané aj o príjmovej aj o výdavkovej stránke štátneho rozpočtu už niekoľko vecí, a myslím, že asi zbytočne dnes sa vybíjať na týchto, na týchto číselných formuláciách už vzhľadom k tomu, čo som povedal, že rok 2013-2014 je absolútne nereálny, už nehovoriac o tom, že rok 2012, prepad v roku 2012 sa odzrkadlí, a keďže ekonomika má nejakú zotrvačnosť, tak zotrvačnosť sa prejaví asi v priebehu dvoch rokov, čiže tie prepady budú hlavné v roku 2013, prípadne aj 2014. Myslím, že konsolidačné úsilie na úrovni 3 percent, ktoré prezentovala vláda, jednoducho v tomto materiáli vôbec nie je vidieť.
Ale zase na druhej strane musím povedať, že v čase neistoty, v čase krízy, v čase krízy trhov, v čase, keď teda veľa krajín má problém s umiestnením svojich, svojej dlhopisovej služby, jednoducho je aj za podmienok, že ten rozpočet nie je kvalitný, jednoducho prijatie rozpočtu asi je dôležitejšie a je to určitým spôsobom signál a možno v kombinácii s dlhovou brzdou dá nejaký pozitívny signál pre trhy, že Slovensko má záujem o konsolidáciu.
Znova, znovu opakujem, tento rozpočet je možno zbytočné dnes rozoberať po stránke výdavkovej a baviť sa o tom, či v zdravotníctve je dostatok peňazí na všetky tie sľuby, ktoré dala pani premiérka, a či teda je, je v ďalších oblastiach, či to je školstvo, kde školstvo, predpokladám, že bude ďalší tlak na zvyšovanie, zvyšovanie miezd. Myslím, že určite sa vytvorí, vytvorí nejaký precedens.
Znovu opakujem, cesta, tou, ktorou sa vydala vláda, a tak, ako chce postupovať, jednoducho nie je cesta, ktorá Slovensko bude radiť medzi kvalitu Európskej únie. Preto ten zákon nepodporím.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis