Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na rozdiel od môjho predrečníka nebudem sa zaoberať listami alebo pánom farárom, čo, teda, nemám žiadny problém, aby, teda, takýto, takáto ukážka solidarity s ľuďmi, ktorí boli postihnutí povodňami, bola. Osobne si myslím, že povodeň je veľmi, teda, závažná problematika. Možno aj mala v čase predvolebného boja určitú doménu. V každom prípade chcem povedať, že aj predchádzajúca vláda sa snažila maximalizovať túto pomoc. Myslím, že nie je nutné opakovať všetky opatrenia, ktoré boli veľmi okamžité a veľmi efektívne prijaté.
Chcem sa ale zaoberať zákonom, ktorý máte určite vo svojich laviciach, alebo máte ich na internetovej stránke. Ja som si požičal zhodou okolností počítač. Je veľkou škodou, že pri tomto prejednávaní zákona, návrhu zákona, nie je pán minister financií. Neviem, teda, že či dostanem efektívne odpovede na tento návrh zákona, ktorý, mimochodom, je možno asi trojriadkový alebo, teda, trojbodový a v podstate prečítam základnú vec, ktorá dosť ma znepokojuje a myslím si, že určite znepokojuje, alebo mala by znepokojovať ďalších pánov kolegov poslancov.
Ten návrh, ktorý v tom bode je dôležitý, je vlastne v tom obsiahnutý v jednom bode a ten hovorí: prevádzkovateľ hazardných hier, ktorým je národná lotériová spoločnosť, je povinný uhradiť mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu vo výške 40 mil. eur. Ministerstvo môže povoliť úhradu časti mimoriadneho odvodu v splátkach v takom rozsahu, v akom zriadi záložné právo na majetok tohto prevádzkovateľa na zabezpečenie pohľadávky štátu v správe ministerstva.
Vážené dámy a páni, ja stále akože s úžasom na to pozerám a mne sa historicky prvýkrát stáva, že štát dáva záložné právo na firmu, ktorá je v gescii štátu. Veď to je historický precedens, ktorý asi tu nemá obdobu v dejinách Slovenska a dovolím si povedať, že to už hraničí, by som povedal, s nejakým nie celkom zrozumiteľným systémom riadenia ekonomiky tohto štátu. A ešte raz zopakujem. Ak štát, ktorý vlastní a je vlastníkom a je stopercentným akcionárom v štátnej lotériovej spoločnosti prevádzkovateľa hazardných hier, tak ten zriaďuje záložné právo na 40 mil. eur.
Dámy a páni, pýtam sa, má táto lotériová spoločnosť 40 mil. eur na úhradu tohto záväzku, ktorý vyplýva z toho zákona? Z ex ante alebo de jure sme tu postavili pred hotovú vec: buď zaplatíš, alebo uplatním záložné právo. Čo je potom za tým záložným právom? Ak nesplní táto lotériová alebo tento prevádzkovateľ hazardných hier svoj záväzok, pýtam sa, čo sa stane s týmto prevádzkovateľom hazardných hier, ak nesplní záväzok 40 mil. eur?
Ja sa pýtam a budem očakávať od pána ministra, ako zastupujúceho ministra, ministra financií, či má prehľad, alebo či máme nejaký dokument o tom, že tento prevádzkovateľ hier má 40 mil. eur, alebo aspoň výšku, ktorá sa približuje týmto 40 mil. eur, lebo tu je písané, že je povolené aj splácanie v splátkach. Na výbore pre financie, rozpočet a menu štátny tajomník pán Tvarožka definoval, že sumu, ktorá sa približuje sume 40 mil., má tento prevádzkovateľ hazardných hier. Ja by som bol veľmi rád, aby bolo jasne zdokumentované, akým spôsobom alebo ako nadobudol tento majetok prevádzkovateľ hazardných hier, teda, že má k dispozícii takýto obrovský majetok. Či sú to peniaze tých, ktorí prevádzkujú tie hazardné hry, alebo je to fakt majetok už Tiposu, ktorý dá sa použiť na riešenie povodní.
Nikto z nás a myslím, že ani ja, ani opozícia, myslím, že ani koalícia nemá problém s tým, aby sa takýmto spôsobom povodniam pomohlo. Len takýmto by som povedal, takýmto nie celkom zrozumiteľným textom a v histórii prvýkrát zriadením záložného práva na štátnu firmu, ktorý vlastníkom, a teda tým kontrolórom je práve štát, tak to už nerozumiem. Buď neveríme tým ľuďom, ktorí sú v tejto spoločnosti toho prevádzkovateľa hazardných hier, alebo, teda, alebo, jednoducho, máme predstavu o tom, že toto je len konzekvencia na ďalšie veci, ktoré sú mi, alebo ktoré si môžem len domýšľať o tom, akým spôsobom skončí táto spoločnosť, prevádzkovateľ hazardných hier.
Takže, ja by som bol veľmi rád a škoda, že tu nie je pán minister financií, ale rád by som počul zodpovedanie týchto otázok prečo, prečo skladáme, alebo zakladáme záložné práva na niečo čo nie je ešte vykonané, a či teda jasné, že táto spoločnosť má tých 40 mil. eur, alebo to je len hra na to, že ak nebude mať, tak štát bude musieť, ja neviem, exekvovať, alebo nejakým spôsobom uplatňovať záložné práva na majetok tejto spoločnosti, a potom vykonať, ja neviem, či konkurzné konania alebo hocaké ďalšie konanie voči tejto spoločnosti.
Neviem, či je to zodpovednosť voči tým ľuďom, ktorí jednoducho sú ochotní, alebo investujú peniaze do týchto hier a, jednoducho, podporujú aj štátny rozpočet. Určitým spôsobom podporujú aj solidaritu vo vzťahu k ľuďom, ktorí majú, ktorí boli poznačení povodňami. Takže, ja ďakujem pekne v tomto okamihu a rád by som si vypočul potom odpoveď. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že môj dotaz bol čisto pragmatický a pán minister tu zdôvodnil nejakú metodiku, podľa ktorej teda Slovensko dosiahlo zlé podmienky pri vyjednávaní o eurovale. Myslím, že je tu niekoľko ďalších možností, ako by sa mali prepočítavať alebo tento systém myslím, že to už je potom len určitým spôsobom špekulácia.
Ja sa pýtam, že prečo potom tento problém nebol predostretý a jednoducho prečo sa o tom neprejednávalo. Jednoducho vláda len sa teraz vyhovára na predchádzajúcu vládu, a to je "never ending story".
Ja ešte vlastne jednu otázku chcem a možno, že teda to budem, dostanem na to odpoveď. Euroval nie je, teda už nebude závislý potom, ak bude schválený v parlamente, v slovenskom parlamente. Slovenská vláda ani parlament nebude mať dosah na tento euroval.
Chcem sa opýtať v prípade uplatnenia takejto pôžičky, povedzme pre krajinu ako je Portugalsko a iné krajiny, ktoré momentálne stratili svoj rating, stratili svoje pozície a je predpoklad, že možno, že v budúcnosti budú požadovať takúto pôžičku. Aký je rozdiel medzi Portugalskom, do ktorého už nebude môcť vstupovať vláda Slovenskej republiky a prípadne Grécko, ktoré povedzme prijíma teraz ozdravné opatrenia. Ja len tým chcem dávať do pomeru toho, že jednoducho nebolo celkom pravda korektné, ani to, čo hovoril pán minister financií, vzhľadom k tomu teda, že tá špekulácia v tej predvolebnej kampani bola vlastne zúžená na to, neposkytovať nikomu peniaze, ktorý je nezodpovedný. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím, že reagovať na niektoré nezmyselné veci asi sa neoplatí.
Ja len chcem povedať, ak teda niekto hovorí o tom, že vyjednané alebo mali byť vyjednané lepšie podmienky, ja si myslím, že ani táto vláda nevyjednala žiadne iné podmienky, takže nehrajme sa na to, že tu vyjednávame nejaké lepšie podmienky, ktoré sú v eurovale. Tak ako znovu zopakujem, tie podmienky, ktoré si dala vláda pri vyslovení súhlasu k tým, pristúpení k eurovalu, boli už zakomponované priamo v eurovale.
A tá aktivita Nemecka, ktorá bola, bolo Slovensko len súčasť, sa pridalo. Ešte raz opakujem, ja tiež mám súhlasné stanovisko s tým, že euroval nie je tým najlepším riešením. Je otázkou toho, že euroval je kontext Európskej únie a musíme hľadať aj východiská a riešenia toho, čo sa neriešilo možno niekoľko rokov. S tým, ako nepochybujem a s tým jednoducho súhlasím. Faktom ale je, stále zostáva, že vládna koalícia a hlavne strany SDKÚ a SaS v tom predvolebnom boji zneužili túto tému a stále to budem opakovať, lebo je to pravda. Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem relatívne dosť krátko diskutovať o tomto probléme. O tomto probléme sme dosť dlho diskutovali aj na výbore pre financie a rozpočet a musím povedať, že táto téma tzv. ochranného valu alebo eurovalu sa stala, určite nepochybujete nikto z vás, témou, vážnou témou predvolebného boja a myslím si, že dnes je na stole materiál a je materiál, ktorý dnes koalícia nemá problém podporiť, hlavne strany SDKÚ a SaS, ktoré v predvolebnom boji vyhlasovali nepodporu tohto ochranného valu.
A myslím, že neobstojí ani to, že dnešná rétorika sa zmenila. Zmenila sa v tom kontexte, že aj minister financií dnes hovorí, on nie je proti eurovalu, len proti tomu, aby nezodpovedné krajiny, tie, ktoré krajiny, ktoré nezodpovedne pristupujú k svojmu rozpočtu, k svojim verejným financiám, aby jednoducho neboli podporované len nejakým valom alebo nejakou podporou, ktorá umelo bude živiť takýto nezodpovedný prístup.
Toto, myslím, že určite neobstojí v tejto argumentácii, lebo argumentácia, ktorá bola a s touto argumentáciou bolo aj jednanie v Bruseli, skončilo na tom, že vláda a premiérka tejto krajiny sa vrátila s názorom, že euroval sa podporí, jednoducho v európskom kontexte a vláda, aby teda našla obezličku, našla tri body, ktorými ako zaviazala schválenie takéhoto eurovalu. Mimochodom dva body už z toho boli súčasťou eurovalu a tretí bod bolo pridanie sa, pridanie sa k iniciatíve Nemecka o tom, že teda štáty alebo teda krajiny európskej eurozóny sa zaviažu, že vytvoria systém pre bankrot jednotlivých krajín, ktoré budú takýmto spôsobom nezodpovedne pristupovať k finančnej politike a bude musieť byť uplatnená záruka z tohto eurovalu.
Musím povedať, že toto nie je iniciatíva slovenskej vlády, je to iniciatíva nemeckého ministra financií a niektorých ďalších krajín, ale hlavne Nemecka a myslím, že bude mať asi celkom, asi určite, určite bude súčasťou takéhoto riešenia. Takže myslím si, že vláda dnes by mala uvažovať o tom, a hlavne teda tie strany, ktoré v predvolebnom boji využívali toto rétorické cvičenie na to, aby jednoducho ľuďom povedali, že oni nie sú za podporu nezodpovedných krajín, aby jednoducho sa podľa môjho názoru, aj ospravedlnili a povedali, že v európskom kontexte môžu, v európskom kontexte by mali uvažovať o tom, že záchrana eura, záchrana eurozóny a hľadanie východísk riešenia problémov sú prvoradé a nadriadené celému tomuto systému. Ja potom sa ešte vyjadrím aj ku gréckej pôžičke. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi krátko. Myslím si, že sami ste si zodpovedali túto otázku. Nič ste nepripravili v tomto programovom vyhlásení. Sú to len všeobecné frázy a neriešenie problémov.
A keď teda mi chcete dokázať, že svoj rast nezakladáte len a len na tom, alebo teda vylepšenie, alebo lepšenie ekonomiky len na efektívnom raste ekonomiky Slovenska, na tom, že ste neurobili žiadne systémové ani parametrické zmeny, tak mi to skúste dokázať nie tým, že budete rozprávať všeobecné veci, ktoré nie sú platné, mimochodom, pán poslanec Kaník, o tom, o ratingu a o ďalších veciach, to som vlastne spomínal. Skúste mi dokázať nie tým, čo si vy myslíte, ale tým, čo je parametrické alebo čo je efektívny stav verejných financií a to, čo teda hodnotia zahraničné trhy a povedzme relevantné inštitúcie, ako je Medzinárodný menový fond, Svetová banka a ďalšie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené dámy a vážení páni, myslím, že ten môj úvod bude asi pokračovaním toho, čo tu predseda výboru pre financie a rozpočet začal. Ja len chcem upozorniť na to, že svoj príhovor skrátim, lebo mal som ho podstatne dlhší, ale nedá mi povedať po tých plamenných rečiach, ktoré tu viedol pán predseda výboru, o tom, čo je realita. Ja vám skúsim predstaviť realitu.
Realita je v tom, že, bohužiaľ, táto vláda sa bude prvý polrok vyhovárať na to, čo urobila predchádzajúca vláda, a ja vám chcem len troška načrtnúť, čo boli alebo čo sú symptómy teda predchádzajúceho vládnutia a akým spôsobom vtedajšia opozícia reagovala na stav verejných financií v štátnom rozpočte a v rozpočte verejných financií.
Tak prvá vec. Ak výhovorky na predchádzajúcu vládu sú objektívne a reálne, tak uvediem niekoľko čísiel. Tých niekoľko čísiel sa odvíja od reality, ktorú predchádzajúca vláda v rovnakom zložení, ako dnes je, zabezpečovala v rokoch 2002 - 2006. Konsolidačné úsilie, alebo teda úsilie konsolidovať verejné financie a zabezpečovať tak Pakt rastu a stability od roku 1998 do roku 2006 a vieme presne, koľkokrát zabezpečila predchádzajúca vláda, môžem vám to presne povedať. Ani raz. Konsolidačné úsilie predchádzajúcich vlád v tomto zložení jednoducho nezaznamenali ani jedno, by som povedal, jedno priblíženie alebo absolútne priblíženie k tomu, aby naplnili Pakt rastu a stability.
Ja len chcem dať do povedomia práve novým poslancom, aby neboli zase ohúrení všetkými týmito diskusiami o tom, ako sa budú konsolidovať verejné financie. Skúste rozmýšľať so mnou. Od roku ´98 po ázijskej kríze alebo po kríze teda Ruska, alebo ruskej kríze nebola žiadna kríza. Od roku 2002 do roku 2006 boli priemerné rasty hospodárstva niekde okolo úrovne 5 až 6 %. Skúste uvážiť pri takomto veľkom raste, prečo predchádzajúca vláda alebo vlády v roku 2002 - 2006 nezabezpečili konsolidačné úsilie na to, aby zabezpečili tento rast? Vláda, ktorá odovzdávala v roku 2006 štafetu, mala naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 4,2 % pri raste, viac ako 6-percentnom raste hrubého domáceho produktu, pričom druhý pilier nebol ani v polovičnej výške, ako je v tomto období.
Preto sa pýtam, že takéto konsolidačné úsilie ak je, potom akože veľmi-veľmi začínam o tom pochybovať. A pochybujem hlavne preto, že v príjmovej ani vo výdavkovej časti nie sú zásadné systémové veci, ktoré zabezpečia túto konsolidáciu, o ktorej tu dnes hovoríme. Vláda sa spolieha iba na to, že bude rast ekonomiky, ktorý už v predchádzajúcom kvartáli zanechala Ficova vláda na úrovni viac ako 4 %. Už dnes sme čítali o tom, že už oproti predchádzajúcemu roku je nárast priemyselnej produkcie Slovenska viac ako 20-percentný.
Čiže o čom tu hovoríme? O akých systémových veciach, ktoré zmenia tento rozpočet, naštartujú konsolidačné úsilie, keď vieme o tom, že každé opatrenie, ktoré prijala alebo chcela prijať táto vláda, bolo pani premiérkou zamietnuté, či to bolo DPH, alebo ďalšie veci. Ja už nechcem spomínať aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý chcel povedzme urobiť určité opatrenia, ktoré jednoducho boli zarazené. Ja sa vás pýtam, kde nájdete, kde nájdete tie zdroje, ktoré budú zdrojom pre konsolidáciu? Vy jednoducho iba rátate s tým, že príde konjukturálne obdobie a to konjukturálne obdobie zabezpečí, že znížite deficit verejných financií.
Veď, vážená opozícia, ja som tu sedel, pri tomto rozpočte, ja viem, aké pozmeňujúce návrhy sa dávali v čase roku 2009, veď tie pozmeňujúce návrhy zvyšovali deficit verejných financií, nie znižovali. Ja vám to môžem deklarovať a pre krátkosť času nebudem teraz rozvíjať každý detail, ktoré boli, vaše konsolidačné úsilie v roku 2009. Tie boli práve naopak, viedli k tomu, zhorušujúcej pozície. Nehovoriac o tom, že relevantnými dátami alebo relevantným uznaním financovania alebo verejných financií sú trhy, verejné, nie to, čo si niekto myslí, čo si niekto predstavuje, jednoducho to, čo hovoria trhy. Jednoducho reating Slovenska, jednoducho predaj dlhopisov Slovenska, riziková prirážka. Správa Medzinárodného fondu jednoznačne deklaruje to, čo teraz hovorím.
Jednoducho, ak je prepad zahraničného obchodu, a skúste zase rátať, 80 % hrubého domáceho produktu je odvíjaný od zahraničného dopytu, teda ak ten zahraničný dopyt klesol, jednoducho nie je šanca, aby Slovensko uspelo jednoducho s takýmto riešením.
Viete, aké bolo konsolidačné úsilie predchádzajúcej vlády? Že navrhla zníženie dane z 19 % na 16 %. Ak znížime 19 % na 16 %, máme ďalší prepad niekoľko miliárd eur. Toto je teda to konsolidačné úsilie? Prečo vláda, ktorá dnes nastúpila, nemá práve tento záujem nájsť systémové veci na to, aby jednoducho zabezpečila nielen tým, že bude konjukturálne obdobie alebo predpoklad konjukturálneho obdobia, ale tým, že pripraví systémové zmeny? To isté vo výdavkovej časti.
Ja som bol veľmi prekvapený. Ak sa v príjmovej časti neurobili žiadne škrty a vo výdavkovej časti sa ešte navýšilo, veď nebudú sa platiť koncesionárske poplatky, sú tu ďalšie veci, ktoré sú na vylepšenie povedzme v sociálnej oblasti, čo teda ja neprotirečím proti tomu, len uvážte, kde nájdete ten potenciál na to. Ak to má byť medzi čiarami alebo medzi riadkami napísané, že sa zvýšia dane atď., to neviem, ale na výbore pán minister financií deklaroval iba jedno, že zníženie alebo prípadné zvýšenie daní bude znížením odvodového zaťaženia.
Takže toto je vlastne reálny pohľad na verejné financie. Tie verejné financie, bohužiaľ, bohužiaľ, jednoducho nebudú konsolidované tým, že budú naštartované systémové zmeny, ktoré systémové zmeny prispejú k tomu, aby Slovensko naštartovalo proces konsolidácie. Už nehovoriac o tom, že myslím, že konsolidačné úsilie znížiť verejný dlh alebo, pardon, verejné financie o 2,5 % je podľa môjho názoru málo ambiciózne pri tom raste ekonomiky, aký máme. Tu si nikto neuvedomuje to, že tu bol hlavný prepad príjmov, príjmov štátneho rozpočtu, nieto, že teda, myslím si, že ani vo výdavkovej časti táto vláda nebude vôbec šetriť.
Budem veľmi stručný, ešte sa, by som povedal, prizastavím pri sociálnej oblasti. Tá sociálna oblasť, prvý pilier, v tom prvom pilieri sa nebudú diať žiadne systémové zmeny. V predchádzajúcom volebnom období tu sa rozprávalo o navýšení odchodu do dôchodku, teda veku odchodu do dôchodku, valorizácia, ktorá bude len na základe inflácie, a ďalšie opatrenia, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa tento prvý pilier stabilizoval. Lebo problém dôchodkového systému na Slovensku je stabilizácia v prvom rade prvého piliera.
Súhlasím s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a myslím, že to bola diskusia aj v bývalej vláde o tom, kde sa má zastaviť solidárnosť prvého piliera. Myslím, že toto zastavenie solidárnosti, alebo teda zastavenie zásluhovosti v prvom pilieri a nastavenie parametrov solidárnosti bude dôležité, a myslím si, že rok 2010 by asi bol tým rokom, ktorý by bol pozitívny.
Pokiaľ sa týka kapitalizačného piliera, všetky snahy pána ministra o vylepšenie kapitalizačného piliera sú len tým, že ten pilier nebol podľa môjho názoru zmysluplne nastavený alebo nebol tým pilierom, ktorý asi mal byť. Ja som sa prihováral, ak by sme už išli na niečo také, na kanadský model a všetky tie veci, ktoré sú dnes opatrením, sú vlastne len opatrením na to, aby sa zjednodušil ten celý systém druhého piliera. Tu sa vôbec málokto zamýšľa nad tým, že štát sa zadlžuje a berie si svoje úverové zadlženie na úrovni viac ako niekde okolo 4 %, pričom sporitelia v druhom pilieri získavajú zhodnotenie na úrovni 2 %, a dokonca v tom predchádzajúcom období by bolo ešte, ešte zaznamenávali stratu.
Ten bench mark, ktorý bol posunutý z piatich rokov na pol roka, možno, neviem, či je to šťastím, ale myslím, že v konečnom dôsledku pomohol aj správcovským spoločnostiam, ktoré jednoducho investovali peniaze do štátnych dlhopisov a v podstate profitovali iba na tom. To je veľmi jednoduché a nie je podľa mňa sofistikované riešenie. Nehovoriac o tom, že úvahy o tom, že sa zvýšia teda poplatky alebo zvýšia poplatky a príjmy pre správcovské spoločnosti, tiež nemyslím, že to je správna cesta. Znovu opakujem, je toho veľmi veľa, čo by sa dalo aj o kapitalizačnom pilieri rozprávať, pre krátkosť času nebudem zdržiavať.
Pokiaľ sa týka ešte odvodového bonusu, pri ktorom sa zastavím, myslím si, že odvodový bonus tak, ako bol pojatý ešte v čase, keď teda terajší predseda Národnej rady bol poradcom na ministerstve financií, bol podstatne zmenený od nejakých vízií, ktoré boli v prvom kole, na ktorých som sa mimochodom niekoľkokrát, by som povedal, mal výmenu názorov s pánom terajším predsedom Národnej rady, dnes to dospelo iba do riešenia, nejakého klasického riešenia toho, že sa mzda navýši o odvody a bude odvod, ktorý budú zamestnanci, alebo teda za zamestnancov bude odvádzať zamestnávateľ. Ja sa chcem pýtať, že či teda úvaha je o tom, že ak zamestnávateľ neodvedie tieto príjmy, pardon, tieto odvody, či to bude trestne stíhané alebo bude to, by som povedal, postih pre konateľov spoločnosti atď. Veď tu nie je celkom akože tento jav doriešený, nehovoriac o tom, že neviem si celkom živo predstaviť, ako doodvodujú sa všetky náležitosti, ktoré týkajú sa dividend, tantiém a všetkých odmien, ktoré súvisia. Lebo myslím, že sa vrátime späť cestou, cestou späť, keď viete, keď si veľmi dobre pamätáte, akým spôsobom sa riešilo, dividendová politika, že každý hľadal riešenie úniku. Ak teda doodvodujeme tieto príjmy, myslím si, že môžeme očakávať to, že celá podnikateľská sféra bude riešiť iným spôsobom ako štandardným a vrátime sa ešte pred rok niektorý, pred rok, keď ešte bola zavedená daňová reforma. Čiže myslím si, že je tu veľmi veľa otáznikov a nie som presvedčený o tom, že tento daňový bonus v takomto ponímaní, ako je navrhnutý, prežije.
Jednoducho myslím si, že minister financií je dostatočne skúsený človek a napísal, do tohto programového vyhlásenia bolo jasne napísané, odvodový bonus bude zavedený vtedy, ak bude fiškálne neutrálny a nedotkne sa marginalizovaných skupín. Čiže ja si myslím, že všetky diskusie, ktoré sme mali aj s Richardom Sulíkom, keď už môžem hovoriť tak familiárne, musím povedať, že nebolo to, mimochodom, neboli to žiadne obedy, bola to jedna večera, ale v konečnom dôsledku niekoľko hádok na ministerstve financií. Ja si osobne myslím, že ten odvodový bonus neprežije toto volebné obdobie, a tým pádom nebude mať žiadny efekt, ktorý tu bol. Naopak, keď už tu tak familiárne hovoríme, ako keď ma načrtol, že som mu nepochopil jeho odvodový bonus, veľmi rád pochopím aj pri iných stretnutiach. Ale myslím si, že "Riško, najprv podrž tu balónik", to bude najdôležitejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, keď to bolo tak familiárne, tak, pán predseda Národnej rady, Rišo, ja ti musím povedať, že mýliš sa, a mýliš sa v dvoch veciach. Tá prvá vec je to, že trestnoprávna zodpovednosť je za tie odvody, ktoré boli zamestnancovi strhnuté z výplaty a neboli odvedené do Sociálnej poisťovne. Čiže nie za sociálne poistenia ako celok, čiže to je ten kameň úrazu, a to je ten kameň úrazu, o ktorom hovorím. Dnes je kríza. Vy, alebo ty, alebo ľudia, ktorí si myslia, že jednoducho len žijú v Bratislave, jednoducho si neuvedomujú ten proces, ktorý zasiahol tieto podniky. Tieto podniky majú dlhodobý problém s platením svojich záväzkov, a ak chce udržať výboru, tak musí si uvedomiť, čo chce v prvom rade, či udržať výrobu, alebo jednoducho platiť všetky záväzky, ktoré má aj voči štátu. Čiže to je ten kľúčový problém, kde zastali tie pohľadávky v Sociálnej poisťovni v tom objeme, ktoré tu aj prezentoval pán poslanec Muňko, aj predseda Sociálnej poisťovne alebo generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. 
Čiže to prvý problém. Druhý problém je to, my môžme chápať, hoc ako chceme, problém odvodového bonusu. Ten základný a kľúčový problém je to, a s tým súhlasím, čo povedal aj pán Muňko, ak sa neurobí seriózna reforma, seriózna reforma príjmovej stránky štátneho rozpočtu, a neurobí sa, ale obrovské škrty vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, odvodový bonus je len miniatúrnym, miniatúrnym nejakým odvodovým bonusom, ktorý bude založený na harmonizácii nejakých daňových základov spolu s odvodovými základmi, ale to nevyrieši kľúčový problém. Na ten kľúčový problém potrebujeme podstatne viac peňazí. Ja som si to vypočul x-krát, ale stále tvrdím, že jednoducho my si môžme to vysvetliť, môžme si to ďalej vysvetľovať, nebude na to dostatok peňazí, a to si myslím, že pán Mikloš ako minister financií je dostatočne šikovný ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja sa viac vyjadrím vo svojom vystúpení. Chcem len podotknúť, že odvodový bonus, ktorý je teda nosnou témou, vašou, a myslím, že aj veríte, aj vy tomu, že nebude zavedený. Vzhľadom k tomu, to čo je napísané v programovom vyhlásení, to programové vyhlásenie je jasne napísané, že len za predpokladu fiskálnej neutrality a dopadu na jednotlivé marginalizované skupiny. Čiže je jasné z toho, že teda to, čo hovoríte, nebude celkom pravdou a ja si myslím, že možno nejaký iný odvodový bonus, alebo niečo také, možno viem si predstaviť, lebo už len z toho, čo ste povedali, všetky opatrenia, ktoré chcete prijať preto, aby ste získali zdroje na zavedenie takéhoto projektu, sú jednoducho veľmi malé. Len harmonizácia odvodových a daňových základov je veľmi malá, ja sa vyjadrím potom v rozprave o tom, kde vidím ďalšie peniaze, ktoré vám jednoducho budú unikať a jednoducho tí podnikatelia nebudú mať záujem platiť z nejakého vyššieho základu dane, a to potom už hraničí s tým, ako budeme riešiť problémy, povedzme, dividendovej politiky atď., či toto chcete zodvodovať, rôznych odmien, ktoré sú zdaňované, eventuálne nie sú zodvodované. Veď to je obrovský projekt, ktorý je, a ja dovolím si povedať, že v tomto štádiu vy nemáte dostatok zdrojov na to, aby ste to zabezpečili, už nehovoriac o tom, že v prvom pilieri máte sekeru viac ako 600 miliónov eur, a to nevyriešite podľa mňa ani tými opatreniami, ktoré teraz zavádzate, aby ste znížili len zabezpečením zníženia pohľadávok v tomto systéme a kvalitnejšou prácou s tými pohľadávkami. Jednoducho to ľahké nebude. Jednoducho je kríza, a tie podniky majú problém so zaplatením týchto inštitútov. Potom musíte zaviesť nejakú trestnoprávnu zodpovednosť za platenie týchto odvodov, inak nevidím radikálne riešenie tohto problému. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister Mikloš, budem kontinuálne pokračovať v tom, v čom skončili moji predrečníci. Chcel som sa takisto vyjadriť k tým veciam, ktoré hovorili.
Je tu problém starnutia. A ja som si pozrel dosť pedantne túto stať. A musím povedať, že problém starnutia vôbec nie je riešený v tomto programovom vyhlásení. Naopak, myslím si, že ešte viac bude zaťažovať tento systém. Ak tento systém bude naďalej zásluhový ako 1. pilier, jednoducho vyrovnávanie minimálnych dôchodkov na vyššiu úroveň, ako je dnes, bude len zaťažovať tento systém. Tento systém, je dnes v ňom viac ako 600 mil. eur, je deficitný. A neviem si predstaviť tými opatreniami, alebo tými neopatreniami, ktoré sú v ňom, akým spôsobom zabezpečíte efektivitu tohto systému. Jediné opatrenie, o ktorom som sa tam dočítal, je to, že bude sa lepšie prihliadať pri vymáhaní pohľadávok v tomto celom procese. Chcem upozorniť, že toto nie je, by som povedal, opatrenie, ktoré by zabezpečilo efektivitu, povedzme, fungovania jednak priebežného systému. Pokiaľ ide o 2. pilier, budem sa k tomu viac vyjadrovať v rozprave, ale myslím si, že z nejakých úvah o delení 9 : 6, alebo teda 12 : 6 sa prešlo až k tomu, že teda ide nielen o 9 : 9, ale ústavný zákon, čo je dosť pre mňa prekvapením. Neviem, kde vláda naberie ďalšie peniaze.
Chcem sa vyjadriť k tomu, že vo vašej rozprave bolo diskutované o tom, že vy síce máte nejaké pripravené opatrenia, ale nechcete ich dnes zverejniť. Ja si myslím, že nemáte takmer žiadne, lebo toto programové vyhlásenie ešte viac zaťažuje existujúci rozpočet a toľko rezerv v tej výdavkovej časti určite nenájdete. A chcem len povedať, že určite tento polrok sa budete vyhovárať na katastrofický stav verejných financií za minulej vlády a budúci rok podľa môjho názoru nič iné neurobíte, budete čakať na rast ekonomiky, ktorým chcete, povedzme, všetky tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)