Predovšetkým v súvislosti s financiami, keď porovnávame náklady na výstavbu 45 pripravovaných km D1, tak nám vychádzajú dosť hrôzostrašné čísla. Podľa predchádzajúcej vlády to bolo 1,33 mld. EUR, ktoré mal tento úsek stáť vo forme predkladaných PPP projektov. V súčasnosti návrh pána ministra Figeľa predstavuje náklady na tento úsek 1 mld., čiže len na 45 km D1 to predstavuje rozdiel 330 mil. EUR. To je obrovská suma.
Analýzu od finančného poradcu, ktorá ukázala výrazné predraženie, pán poslanec Vážny, máte na stole, pokiaľ mám informáciu už od marca t. r. Veľmi zaujímavé je i to, že vláda zrušila uznesenie č. 871, ktoré hovorilo o pravidlách určovania pevných cien pri výstavbe diaľnic. Tvrdíte, že koncesionár ponúkal zníženie ceny a ministerstvo toto zníženie neakceptovalo a tým pádom odsunulo celú výstavbu niekam inam.
Ale treba jedným dychom povedať, že táto ponuka prišla len ako posledný signál, ako indikatívna ponuka, bez určenia, že to ostatní členovia tohto konzorcia akceptujú. Nebola to vláda, ktorá od realizácie tohto projektu ustúpila, ale práve víťazné konzorcium investorov, ktoré nedokázalo zabezpečiť potrebné finančné krytie.
Treba si tak isto jasne uvedomiť, že predchádzajúca vláda sa rozhodla nestavať, čo už bolo prichystané za eurofondy, ale viazať už pripravené úseky s nepripravenými úsekmi do jedného celku a postupovať pomocou formy PPP projektov. Navyše obstarávanie v režime PPP trvá oveľa dlhšie ako klasické obstarávanie. Toto platilo aj pred krízou, dámy a páni, a to platí i v súčasnosti.
V skutočnosti tak výstavbu najdôležitejších chýbajúcich úsekov diaľnice D1 odsúdili na zbytočné čakanie práve v predchádzajúcej vláde a to ešte pred začiatkom krízy. O tom, že diaľnica D1 nebude hotová do roku 2014, teda rozhodla už predchádzajúca vláda.
Čo je tak isto zaujímavé, že v auguste 2007 sa minister zaviazal, že v máji 2008 sa začne stavať pomocou PPP projektov 150 km diaľnic. Treba súčasne ale povedať, a to je pravdivá informácia, to všetci vidíme, že časť sa podarila začať stavať, mám na mysli predovšetkým R1, ktorá v súčasnosti prebieha. D1, tie kľúčové úseky nám meškajú o dva roky.
Rád by som sa dotkol i jednej veci, ktorá bola spomínaná a bola i v tej časti pána expremiéra Fica, v tej politickej časti, ako som ju ja nazval a týkala sa témy zamestnanosti. Tvrdíme, že týmto postupom ministerstvo dopravy príde, týmto postupom príde celé Slovensko o množstvo pracovných príležitostí, predovšetkým v stavebnom priemysle, a tým pádom sa prejaví obrovský dopad na tvorbu HDP.
V správe Štatistického úradu Slovenskej republiky sa ale píše: K medziročnému rastu výkonnosti ekonomiky prispel výrazným spôsobom pozitívny vývoj zahraničného obchodu. To znamená, vôbec sa tu nehovorí o stavebníctve. A krutá pravda v rámci stavebníctva je to, že to už minulý rok hlásilo prepad 11 %. Budúci rok sa plánujú rozbehnúť niektoré úseky D1 v rámci rozdelenia tak, ako to navrhuje ministerstvo.
Ako som hovoril pred chvíľou o zlúčení úsekov do veľkých balíkov, malo to dosah na niekoľko skutočností a práve aj v oblasti zamestnanosti. Malý počet potenciálnych uchádzačov, nevýhodná vyjednávacia pozícia obstarávateľa a zlúčenie rozdielnej pripravenosti jednotlivých úsekov. To znamená, tie úseky, ktoré boli viac pripravené, to, čo v súčastnosti vláda chce zrealizovať, boli pozdržované práve úsekmi, ktoré túto pripravenosť nevykazovali.
Tak isto pán expremiér sa dotkol i výstavby 150 km, ale treba len mierne poopraviť toto číslo. Nejedná sa o 150 km, jedná sa o 135,8 km. Rovnako, a to sa musím toho ešte na záver možno svojho príspevku dotknúť, je práve R7, to znamená výstavba toho napojenia, ktoré práve naše mesto pociťuje ako veľmi kľúčové pri riešení dopravnej situácie smerom z juhu.
Pán poslanec Vážny, vy veľmi dobre viete, koľko diskusií sme spolu absolvovali, ktorý z týchto variantov či C, či A má byť prijaté. Na začiatku to bol jednoznačne variant, ktorý bol v súlade s územným plánom mesta i vyššieho územného celku. Následne ministerstvo toto svoje rozhodnutie zmenilo a pristúpilo k rozhodnutiu budovať túto diaľnicu práve vo variante C, ktoré by znamenalo zahustenie diaľnice priamo z juhu do veľmi atakovanej časti Bratislavy Podunajských Biskupíc.
Samozrejme po technickej stránke je možné všetko, ale v reáli to rovnako vyžadovalo ďalšie súvisiace investície, o ktorých ste aj vy hovorili, práve pri tom variante A. To znamená, ja veľmi vítam rozhodnutie ministerstva dopravy, ktorým toto pôvodné rozhodnutie zrušilo a prijalo rozhodnutie budovať práve túto časť R7 v zmysle platného územného plánu, i mesta, i vyššieho územného celku.
Len na doplnenie, zmena územného plánu týchto dvoch subjektov, i mesta, i vyššieho územného celku, by v reále mohla trvať, keby sa šlo klasickým postupom do 2,5 až 4 roky, keď hovorím veľmi, veľmi optimistický variant. So sprevádzkovaním R7 ste hovorili vo svojom vystúpení, jednak ste hovorili o roku 2018, keď ste predkladali túto druhú časť, v rámci interpelácii som si všimol, ste spomínali 2017 rok. Čiže už tam máte dve rozdielne tvrdenia, pán poslanec.
Čo je ale prekvapujúce je to, že R7 ste vo svojej odpovedi na interpeláciu ste dostali harmonogram výstavby, ktorý jasne hovorí so sprevádzkovaním tejto časti v rámci 2016. To znamená v podstatne skoršom.
A posledná vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, aj keď priamo s diaľnicami nesúvisí, ale súvisí so železnicami, a to je práve výstavba železničnej siete na Slovensku. Ja nechcem komentovať tie rozhodnutia, ku ktorým došlo a ktoré sa naďalej istým spôsobom realizujú, že naša železničná sieť sa buduje, pokiaľ viem na rýchlosť 160 km za hodinu, pričom všetky okolité štáty si už budujú železničnú sieť na rýchlosť minimálne 180 km za hodinu a vyššiu. Má to samozrejme jedno veľmi výrazné opodstatnenie z toho dôvodu, že treba, keď chceme uprednostňovať železničnú dopravu, práve ponúknuť ten komfort v časovej dostupnosti jednotlivých častí Slovenska železnicou.
Čiže to je jedno, jeden bod, ktorý som považoval za nevyhnutný povedať a druhý sa týka projektu TENTY, ktorý poznáme obaja, pán poslanec a problém spočíva opäť v tom, projekt bol navrhnutý vo forme štúdie, Dopravoprojekt ho rozpracoval, predpokladal podzemné prepojenie dvoch častí Bratislavy, tým pádom systému železničného systému Slovenskej republiky napojenie na západnú železnicu, keď to zjednodušene týmto spôsobom poviem, podzemnou cestou pod tunelom.
Tento projekt bol naplánovaný, pripravený vo forme štúdie a zanalyzované náklady naň. Pôvodný rozpočet ešte v korunách, pokiaľ si dobre spomínam, predstavoval čiastku okolo 16 mld. SK, po jeho zhrnutí predstavovala táto čiastka temer do 30 mld. SK, tak ako to naprojektoval práve tento projektový ústav.
Keď som sa pýtal vtedajšieho riaditeľa železníc, či sa tento projekt bude realizovať, bolo mi jasne povedané, nie sú na to financie, projekt sa realizovať nebude. To znamená, istým spôsobom aj prostredníctvom takýchto, odpusťte, že to poviem, chimerných projektov mesto spravilo, dokonca vyšlo v ústrety tomuto štátu, aby sme zmenili územný plán, aby sme spravili zmenu územného plánu vo veľmi rýchlom termíne a rozčesli istým spôsobom územie, predovšetkým v rámci Petržalky na šťastie v krátkom úseku, na dve. Napriek tomu, podľa tých informácii sa tento projekt nerealizuje. Moja obava je a tvrdenie i to, že tie predchádzajúce tvrdenia zo strany prípravy diaľnic ako PPP projektov, že v mnohom ste vedeli už skôr, že sa jednoducho tieto projekty zrealizovať týmto postupom nebudú môcť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
