Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni podpredsedovia parlamentu, vážení páni členovia vlády, ctení kolegovia, dámy a páni, keď som po prvýkrát skočil do tohto parlamentu, do tejto siene, tiež to nebolo o nejakom krásnom počasí, o nejakých ružových obláčikoch. A tiež to tu vrelo, ale trošku inak.
Súčasný pán minister zahraničia sa ako nový premiér napríklad aj za týmto mikrofónom vyjadroval o opozícii veľmi nevábne. Spomínal napríklad "krvavé paprče" a vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky mal o vedení schôdze a rokovacom poriadku podobnú voľnú, ak chcete, grotesknú predstavu, akú zažívame teraz.
Ale čo som si od prvých chvíľ na tejto pôde vždy ctil a vážil, stretol som tu v rôznych straníckych radoch celý rad naozaj múdrych, vzdelaných, rozhľadených a charakterných osobností. Ľudí, medzi ktorými sa často iskrilo, keď sme debatovali o politických veciach, ale s ktorými sme veľmi konštruktívne a bez nejakých pokynov straníckych sekretariátov hľadali čo najlepšie východiská pri riešení tých otázok, ktoré sa týkali normálnych občanov. S výnimkou tých najmilitantnejších sme si dokázali na chodbách popriať pekný deň, zjesť popri sebe v príjemnej atmosfére obed či spoločne navštevovať divadelné premiéry, koncerty a výstavy a nepostávať tam výlučne obklopení svojimi fan klubmi.
Ako všetko, aj vzťahy medzi ľuďmi sa menia. Pred rokmi určovali tón správania sa poslancov medzi sebou i v kontexte s inými návštevníkmi parlamentu ešte bardi, ktorí dačo v mladosti odkukali v dobrej spoločnosti možno ešte pred rokom štyridsaťosem. Platila vtedy dokonca aj taká obyčaj, že sa pojem parlament odvodzoval od francúzskeho "parlé" alebo, ak chcete, talianskeho "parláre". Diskutovalo sa v kluboch, na výboroch, s novinármi na chodbách, v bufete i v rokovacej sále. Ľudia v tejto budove si vymieňali názory a myšlienky. Dokonca sa navzájom aj počúvali. A neraz i poúčali. A všeličomu priučili.
Dnes tu vládne, dámy a páni, dáky chaos v tomto parlamente. Vo výboroch čakáme na poslancov, ktorí sú v iných výboroch, často nevieme v ktorých. Pomaly a iste sa stráca akákoľvek poslanecká autorita v tom najlepšom slova zmysle. No a jednoznačne ten neporiadok, ktorý tuná vládne, sa stále ťažšie a ťažšie zvládavá, a teraz mám na mysli skutočne ten aparát parlamentu, tých chudákov tajomníkov, ktorí sa takýmto spôsobom musia nejako vyrovnať.
Skutočne toto nie je, dámy a páni a pán predseda, ktorého sa to tiež týka najviac, dámy a páni, toto nie je veľký žúr. Toto je parlament Slovenskej republiky. Toto je parlament Slovenskej republiky, v ktorom by sme mali prijímať skutočne tie najdokonalejšie podľa nášho úmyslu zákony a v každom prípade by sme to mali s občanmi myslieť dobre a nerobiť si z nich srandu, ako to v niektorých prípadoch vyzerá.
Dnes sme sa napríklad rozhodli debatovať o tom, či je predseda Národnej rady Slovenskej republiky, teda druhý muž po prezidentovi v tomto štáte, tým správnym mužom na správnom mieste. Dámy a páni, to už nie je reč o predsedovi jednej politickej strany. Tu je reč o osobnosti, ktorú sme hlasovaním tohto ctihodného zhromaždenia vyzdvihli do pozície, v ktorej veľmi výrazne ovplyvňuje život Slovenskej republiky doma i v zahraničí. Reprezentuje nás, a nielen nás stopäťdesiat poslancov, ale vyše päťmiliónové spoločenstvo Slovákov a našich menšinových spoluobčanov a náš štát. A ja si myslím, že je to veľmi vážny dôvod napríklad na to, aby o rozpravu k takémuto vážnemu bodu programu prejavili veľmi seriózny záujem všetci tí, ktorí v našom spoločenskom systéme majú vážne a významné pozície. Veď predsa ešte o stupienok vážnejšou témou by už mohlo byť iba odvolávanie prezidenta.
Dámy a páni, tým, že sa bavíme konkrétne o predsedovi parlamentu, ktorý je taký, aký je, bavíme sa aj o istých hodnotách, ktoré tuná reprezentujeme. Ten-ktorý každý z nás o istých hodnotách. Je dnes, ctení kolegovia, v programe či už verejnoprávnej, alebo inej slovenskej televízie, to je jedno ktorej, prenos z tohto zhromaždenia, z tejto debaty, v ktorej by malo ísť o veľa, v ktorej by malo ísť o to, akým smerom sa chce táto spoločnosť poberať? Aká názorová skupina ľudí z tej-ktorej, onakej strany tuná existuje a čo presadzuje? Nie.
Veď občanov republiky, ak ich nepokladáme za úplných ignorantov, musíme aj informovať. Jedni o tom, prečo si myslíme, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky vykonal činy nezlučiteľné so statusom druhého muža v štáte, a druhí o tom, že tie činy boli iba malichernosťami, z ktorých sa nestrieľa. Nielenže občania nemajú priame informácie o tom, čo tu dnes zazneje, a zase dostanú len stručný headeline, bola debata a takýto výsledok je tu. Je tu veľmi biedne zastúpenie iných spoločenských, takzvaných, alebo politických celebrít, ktoré medzi nás v prípade vážnych bodov programu zvyknú prichádzať.
Nie je to iba ďalším dokladom faktu, že v našom parlamente sa prestalo diskutovať, vyjadrovať názory a počúvať protinázory, ale že tu vznikla akási partokratická mašina, ktorá produkuje svoje koalično-opozičné čísla a nič iné ju nezaujíma. Že skrátka my vieme, že vy viete, že je to len také zabíjanie času a poďme domov, ako to tu prostoreko pred časom povedal jeden môj kolega.
Pán predseda, toto je tiež už v tejto chvíli vaše maslo na hlave. A to si treba veľmi vážne uvedomiť a spýtať sa, čo ste spravili pre to, aby to tu nebolo, ak ste to raz kritizovali, že to tu bolo? Viete, už naši starí predkovia prišli na to, že jedna kvapka nič nezmení, ale vytrvale padajúce kvapky dokážu meniť svet. Dokážu zlomiť silu skaly, dať organizmom život, ale aj ich zabíjať.
Aj v žalároch patrilo trýznenie kvapkajúcou vodou k tým najdesivejším procedúram. A keď si porátame, koľko sa tých kvapiek nazbieralo za niekoľko málo týždňov vo funkcii druhého muža v štáte predsedovi Národnej rady Slovenskej, sú to ešte počty, ktoré nás môžu nie nezaujímať alebo nám môžu dvíhať náladu, alebo je tu už hrozba, že kroky začínajú mať deštruktívnu silu a je len otázkou času, kedy sa to prejaví. Znovu otázka: Uvedomujete si to, pán predseda parlamentu?
Dámy a páni, v tomto ja vidím dôvod, ale i zmysel nášho dnešného rokovania a dokonca jeho duchovnú i spoločenskú misiu, ak chcete, aj odkaz. Naozaj tu nebudem opakovať známe story o mobiloch, kraťasoch, bláznivých výletoch za kulinárskymi zážitkami, straníckou poštou s pečiatkou parlamentu alebo o Svätoplukovi, o ktorom určite ešte budeme veľmi dlho počuť, a proste je to téma, ktorá nemá konca.
Ale pri tejto príležitosti aspoň jednu vetu pánovi poslancovi Krnáčovi. Vy ste hovorili o tom, že sa vám tá socha nepáči, aj ste zdôvodnili, prečo sa vám nepáči, hovorili ste čosi o koňovi a o svojom vzťahu ku koňom. No ja sa spýtam, ale, pán poslanec, podľa toho, čo ste povedali, tak Picasso kreslil iba invalidov? Veď to, čo ste povedali, absolútne popiera akúkoľvek umeleckú štylizáciu. A zostaňme pritom, páči sa, nepáči. To je fajn, ale tam by to malo začať aj skončiť.
Dámy a páni, hovoril som o zmysle nášho rokovania. Budem veľmi pozorne počúvať, tak ako som to robil doteraz, každého, kto tu dnes vystúpi, pretože nie výsledok hlasovania, ale my, každý jeden tu dnes povieme veľmi vážne slovo o tom, ako bude vyzerať slovenský parlamentarizmus v budúcnosti. My tu vlastne dnes pred tvárou verejnosti a s vedomím, že elektronické databázy nám to kedykoľvek pripomenú, povieme, aké odborné, ľudské a spoločenské kvality má mať v tejto chvíli a v tomto okamžiku muž hoden toho byť druhým mužom v tomto štáte.
Pán pretedseda, musím sa spýtať, po tých pár týždňoch, čo ste vo funkcii, myslíte si, že zvládavate zodpovedne úlohu druhého muža v štáte? Musím sa spýtať, pán predseda parlamentu, nemali by ste formálne poslancov aspoň spájať a nie ich rozdeľovať tými mnohými protirečivými rozhodnutiami, ktoré ste už stihli počas svojich niekoľkých dní spraviť?
A celkom na záver, pán predseda, otázka, myslíte si podľa seba, že spĺňate kritériá druhého muža v tomto štáte?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
