Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Sledujúc všetky tie balíčky a v nadväznosti na pána poslanca Pašku o tom, čo hovoril, sledujúc všetky tie ekonomické balíčky, takzvané, mi napadá, koho z občanov Slovenskej republiky, dámy a páni, ste za tri mesiace nenaštvali? No, matky s deťmi, to sa vám už podarilo, lekárov takisto, učiteľov takisto, teraz najnovšie opozično-koalične Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, no skutočne skvelé! Tak je to skutočne drahá vláda a ja verím, že občania si to čím skôr uvedomia, že táto drahá naša vláda so svojou koalíciou je pre občanov skutočne zákerne drahá. Ale nie pre všetkých, keď to tuná sledujem to najnovšie koaličné bytové družstvo SDKÚ - KDH atď. Nie všetkých, nie pre všetkých ste rovnako drahí. Tie byty v tom Starom Meste ste si skutočne vedeli veľmi lacno a netrhovo porozdávať. A dúfam, že aj o tomto tuná bude reč, keď budeme hovoriť ďalej o týchto tzv. balíčkoch opatrení, ako to pre niekoho bolo výhodné a nebolo výhodné, ako to Staré Mesto vlastne získalo a kto tam býva. Však, niektorí páni, tu za predsedníckym stolom? Teraz pozerám sa takto na vás, pán Mikloš, tiež ste sa stali Bratislavčanom tak, nikto sme tomu neverili ako. A tiež dúfam, že ako budete raz vysvetľovať a veľmi dôležito a podstatne a nielen tými štyrmi vetami, ako ste kúpili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za odpoveď, pán minister. To je všetko pravda, čo ste povedali. Pod to sa dá podpísať. Naozaj od roku 1989 sa pre výtvarnú obec spravilo veľmi málo. Ale vy ste iba skonštatovali to, na čo ja sa pýtam. A ja by som vás veľmi pekne poprosil, napr. v oblasti trhu s výtvarným umením, chystajú sa, vy ste spomenuli, nejaké daňové zákony, nejaké návrhy daňových zákonov, mňa by práve zaujímalo to, aké zákony bude ministerstvo kultúry iniciovať v rámci týchto štyroch rokov, aby sa skutočne niečo pohlo dopredu, lebo, hovorím, pravda je v tom, že od roku 1989 ten trh s výtvarným umením ako keby stál. Ale ktoré sú to tie konkrétne návrhy, ktoré vy pripravujete, ktoré by ste chceli, aby sa zrealizovali počas týchto štyroch rokov? Ďakujem za odpoveď.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, aby mohla prebehnúť voľba člena Rady Slovenskej televízie, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie (tlač 48). Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky čítať nebudem, lebo ho máte pred sebou.
Dovoľte text. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 31. marca 2010 skončilo funkčné obdobie piatim členom Rady Slovenskej televízie. Nakoľko na 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky boli zvolení len štyria členovia rady, je potrebné vykonať novú voľbu, aby Rada Slovenskej televízie bola úplná. Podľa § 9 ods. 1 zákona Rada Slovenskej televízie má 15 členov, preto je potrebné zvoliť jedného člena Rady Slovenskej televízie.
Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia podľa § 9 ods. 2 zákona boli vyzvané, aby predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady. Do stanoveného termínu výbor dostal jeden návrh kandidáta na člena rady. Je to Mgr. Andrej Miklánek a návrh predkladá Mediálny inštitút.
Gestorský výbor prerokoval predložený návrh kandidáta na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a konštatoval, že spĺňa všetky náležitosti a je v súlade s kritériami uvedenými v § 10 ods. 2 až 6 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ako i podmienok v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, z uvedeného dôvodu je spôsobilý, aby bol volený do rady.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 24 zo 7. septembra 2010 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby 1. konštatovala, že podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 31. marca 2010 skončilo funkčné obdobie piatim členom Rady Slovenskej televízie, nakoľko na 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky boli zvolení len štyria členovia rady, je potrebné vykonať novú voľbu, aby Rada Slovenskej televízie bola úplná, b) je potrebné zvoliť jedného člena rady, aby Rada Slovenskej televízie mala 15 členov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, 2. zvolila a) podľa § 9 ods. 2 zákona o Slovenskej televízii v tajnom hlasovaní jedného člena Rady Slovenskej televízie na šesťročné funkčné obdobie, 3. voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predseda. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Začnem odzadu.
Pán poslanec Abrhan, to, čo ste povedali, je pravda, tá mašina, o ktorej ste hovorili, vznikla v roku 1998, hej, aby sme si rozumeli. Vtedy bolo to valcovanie, vtedy to bolo tuná skutočne veľmi veselé, pamätám si na to.
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
Pánovi poslancovi Šebejovi iba toľko, že ak si vyrieši traumu z ´93. roku, ktorú stále nosí v sebe, a preňho je ´93. rok čímsi, s čím sa doteraz nevyrovnal, no potom sa môžeme o niečom baviť, ale myslím si, že ťažko, ťažko, pán poslanec. Vy si buďte v tej svojej ulite, aj tam zostaňte, skutočne to je dostačujúce aj pre mňa a predpokladám, že aj pre vás.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni podpredsedovia parlamentu, vážení páni členovia vlády, ctení kolegovia, dámy a páni, keď som po prvýkrát skočil do tohto parlamentu, do tejto siene, tiež to nebolo o nejakom krásnom počasí, o nejakých ružových obláčikoch. A tiež to tu vrelo, ale trošku inak.
Súčasný pán minister zahraničia sa ako nový premiér napríklad aj za týmto mikrofónom vyjadroval o opozícii veľmi nevábne. Spomínal napríklad "krvavé paprče" a vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky mal o vedení schôdze a rokovacom poriadku podobnú voľnú, ak chcete, grotesknú predstavu, akú zažívame teraz.
Ale čo som si od prvých chvíľ na tejto pôde vždy ctil a vážil, stretol som tu v rôznych straníckych radoch celý rad naozaj múdrych, vzdelaných, rozhľadených a charakterných osobností. Ľudí, medzi ktorými sa často iskrilo, keď sme debatovali o politických veciach, ale s ktorými sme veľmi konštruktívne a bez nejakých pokynov straníckych sekretariátov hľadali čo najlepšie východiská pri riešení tých otázok, ktoré sa týkali normálnych občanov. S výnimkou tých najmilitantnejších sme si dokázali na chodbách popriať pekný deň, zjesť popri sebe v príjemnej atmosfére obed či spoločne navštevovať divadelné premiéry, koncerty a výstavy a nepostávať tam výlučne obklopení svojimi fan klubmi.
Ako všetko, aj vzťahy medzi ľuďmi sa menia. Pred rokmi určovali tón správania sa poslancov medzi sebou i v kontexte s inými návštevníkmi parlamentu ešte bardi, ktorí dačo v mladosti odkukali v dobrej spoločnosti možno ešte pred rokom štyridsaťosem. Platila vtedy dokonca aj taká obyčaj, že sa pojem parlament odvodzoval od francúzskeho "parlé" alebo, ak chcete, talianskeho "parláre". Diskutovalo sa v kluboch, na výboroch, s novinármi na chodbách, v bufete i v rokovacej sále. Ľudia v tejto budove si vymieňali názory a myšlienky. Dokonca sa navzájom aj počúvali. A neraz i poúčali. A všeličomu priučili.
Dnes tu vládne, dámy a páni, dáky chaos v tomto parlamente. Vo výboroch čakáme na poslancov, ktorí sú v iných výboroch, často nevieme v ktorých. Pomaly a iste sa stráca akákoľvek poslanecká autorita v tom najlepšom slova zmysle. No a jednoznačne ten neporiadok, ktorý tuná vládne, sa stále ťažšie a ťažšie zvládavá, a teraz mám na mysli skutočne ten aparát parlamentu, tých chudákov tajomníkov, ktorí sa takýmto spôsobom musia nejako vyrovnať.
Skutočne toto nie je, dámy a páni a pán predseda, ktorého sa to tiež týka najviac, dámy a páni, toto nie je veľký žúr. Toto je parlament Slovenskej republiky. Toto je parlament Slovenskej republiky, v ktorom by sme mali prijímať skutočne tie najdokonalejšie podľa nášho úmyslu zákony a v každom prípade by sme to mali s občanmi myslieť dobre a nerobiť si z nich srandu, ako to v niektorých prípadoch vyzerá.
Dnes sme sa napríklad rozhodli debatovať o tom, či je predseda Národnej rady Slovenskej republiky, teda druhý muž po prezidentovi v tomto štáte, tým správnym mužom na správnom mieste. Dámy a páni, to už nie je reč o predsedovi jednej politickej strany. Tu je reč o osobnosti, ktorú sme hlasovaním tohto ctihodného zhromaždenia vyzdvihli do pozície, v ktorej veľmi výrazne ovplyvňuje život Slovenskej republiky doma i v zahraničí. Reprezentuje nás, a nielen nás stopäťdesiat poslancov, ale vyše päťmiliónové spoločenstvo Slovákov a našich menšinových spoluobčanov a náš štát. A ja si myslím, že je to veľmi vážny dôvod napríklad na to, aby o rozpravu k takémuto vážnemu bodu programu prejavili veľmi seriózny záujem všetci tí, ktorí v našom spoločenskom systéme majú vážne a významné pozície. Veď predsa ešte o stupienok vážnejšou témou by už mohlo byť iba odvolávanie prezidenta.
Dámy a páni, tým, že sa bavíme konkrétne o predsedovi parlamentu, ktorý je taký, aký je, bavíme sa aj o istých hodnotách, ktoré tuná reprezentujeme. Ten-ktorý každý z nás o istých hodnotách. Je dnes, ctení kolegovia, v programe či už verejnoprávnej, alebo inej slovenskej televízie, to je jedno ktorej, prenos z tohto zhromaždenia, z tejto debaty, v ktorej by malo ísť o veľa, v ktorej by malo ísť o to, akým smerom sa chce táto spoločnosť poberať? Aká názorová skupina ľudí z tej-ktorej, onakej strany tuná existuje a čo presadzuje? Nie.
Veď občanov republiky, ak ich nepokladáme za úplných ignorantov, musíme aj informovať. Jedni o tom, prečo si myslíme, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky vykonal činy nezlučiteľné so statusom druhého muža v štáte, a druhí o tom, že tie činy boli iba malichernosťami, z ktorých sa nestrieľa. Nielenže občania nemajú priame informácie o tom, čo tu dnes zazneje, a zase dostanú len stručný headeline, bola debata a takýto výsledok je tu. Je tu veľmi biedne zastúpenie iných spoločenských, takzvaných, alebo politických celebrít, ktoré medzi nás v prípade vážnych bodov programu zvyknú prichádzať.
Nie je to iba ďalším dokladom faktu, že v našom parlamente sa prestalo diskutovať, vyjadrovať názory a počúvať protinázory, ale že tu vznikla akási partokratická mašina, ktorá produkuje svoje koalično-opozičné čísla a nič iné ju nezaujíma. Že skrátka my vieme, že vy viete, že je to len také zabíjanie času a poďme domov, ako to tu prostoreko pred časom povedal jeden môj kolega.
Pán predseda, toto je tiež už v tejto chvíli vaše maslo na hlave. A to si treba veľmi vážne uvedomiť a spýtať sa, čo ste spravili pre to, aby to tu nebolo, ak ste to raz kritizovali, že to tu bolo? Viete, už naši starí predkovia prišli na to, že jedna kvapka nič nezmení, ale vytrvale padajúce kvapky dokážu meniť svet. Dokážu zlomiť silu skaly, dať organizmom život, ale aj ich zabíjať.
Aj v žalároch patrilo trýznenie kvapkajúcou vodou k tým najdesivejším procedúram. A keď si porátame, koľko sa tých kvapiek nazbieralo za niekoľko málo týždňov vo funkcii druhého muža v štáte predsedovi Národnej rady Slovenskej, sú to ešte počty, ktoré nás môžu nie nezaujímať alebo nám môžu dvíhať náladu, alebo je tu už hrozba, že kroky začínajú mať deštruktívnu silu a je len otázkou času, kedy sa to prejaví. Znovu otázka: Uvedomujete si to, pán predseda parlamentu?
Dámy a páni, v tomto ja vidím dôvod, ale i zmysel nášho dnešného rokovania a dokonca jeho duchovnú i spoločenskú misiu, ak chcete, aj odkaz. Naozaj tu nebudem opakovať známe story o mobiloch, kraťasoch, bláznivých výletoch za kulinárskymi zážitkami, straníckou poštou s pečiatkou parlamentu alebo o Svätoplukovi, o ktorom určite ešte budeme veľmi dlho počuť, a proste je to téma, ktorá nemá konca.
Ale pri tejto príležitosti aspoň jednu vetu pánovi poslancovi Krnáčovi. Vy ste hovorili o tom, že sa vám tá socha nepáči, aj ste zdôvodnili, prečo sa vám nepáči, hovorili ste čosi o koňovi a o svojom vzťahu ku koňom. No ja sa spýtam, ale, pán poslanec, podľa toho, čo ste povedali, tak Picasso kreslil iba invalidov? Veď to, čo ste povedali, absolútne popiera akúkoľvek umeleckú štylizáciu. A zostaňme pritom, páči sa, nepáči. To je fajn, ale tam by to malo začať aj skončiť.
Dámy a páni, hovoril som o zmysle nášho rokovania. Budem veľmi pozorne počúvať, tak ako som to robil doteraz, každého, kto tu dnes vystúpi, pretože nie výsledok hlasovania, ale my, každý jeden tu dnes povieme veľmi vážne slovo o tom, ako bude vyzerať slovenský parlamentarizmus v budúcnosti. My tu vlastne dnes pred tvárou verejnosti a s vedomím, že elektronické databázy nám to kedykoľvek pripomenú, povieme, aké odborné, ľudské a spoločenské kvality má mať v tejto chvíli a v tomto okamžiku muž hoden toho byť druhým mužom v tomto štáte.
Pán pretedseda, musím sa spýtať, po tých pár týždňoch, čo ste vo funkcii, myslíte si, že zvládavate zodpovedne úlohu druhého muža v štáte? Musím sa spýtať, pán predseda parlamentu, nemali by ste formálne poslancov aspoň spájať a nie ich rozdeľovať tými mnohými protirečivými rozhodnutiami, ktoré ste už stihli počas svojich niekoľkých dní spraviť?
A celkom na záver, pán predseda, otázka, myslíte si podľa seba, že spĺňate kritériá druhého muža v tomto štáte?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja asi budem všetkým teraz protirečiť, lebo sa veľmi teším, že táto debata o Svätoplukovi a o profesorovi Kulichovi takýmto spôsobom pokračuje, lebo keby si mal profesor Kulich so svojím Svätoplukom platiť takúto reklamu, tak by sa absolútne nedoplatil. A okrem toho si myslím, že konečne ľudia na Slovensku vedia, kto bol Svätopluk, vedia, za akých okolností vznikol, vedia niečo o našich národných dejinách tým pádom, no a jednoducho táto debata so všetkým zlým prináša aj dobré výsledky.
Ale aby som sa teda vrátil k meritu veci a k tomu, o čom hovoril pán poslanec Maďarič. Pre mňa osobne nie je ani takým problémom v tejto chvíli diskusia o soche Svätopluka, o všetkom, čo s tým súvisí. Problém je pre mňa v súčasnosti komisia, ktorú určil pán predseda. A preto táto komisia, preto, lebo tá komisia, od začiatku bolo jasné a od začiatku táto komisia a všetci členovia v tejto komisii deklarovali, aký majú prístup k tejto soche absolútne negatívny. Z tohto dôvodu ten výsledok bol jasný, ktorý komisia musela vysloviť, a sa s ním aj takto rátalo. No ale navyše pani predsedkyňa tejto slávnej komisie celú túto komisiu a celú kauzu absolútne spolitizovala. To je, to je ten najväčší problém, s ktorým my sme nerátali, že sa tak stane. A jednoducho toto sa nemalo stať, lebo to vlastne dehonestuje akúkoľvek prácu tejto, a už to dnes môžem povedať, "komisie historikov", lebo historik je tam naozaj len jeden.
Čiže ja si myslím, že debata o Svätoplukovi neskončila, bude pokračovať a, vážení, keď budete veľmi chcieť, tak bude aj mimoriadna schôdza k tejto téme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda parlamentu, udali ste tón dnešnej diskusii a obávam sa, že po tomto odvolaní a na základe toho, ako ste sa obhajovali, prídu ďalšie odvolávania vašej osoby. Ale k tomu sa vyjadrím po obsahovej stránke vo svojom príhovore.
Teraz by som chcel reagovať formálne na to, čo ste povedali. Pán predseda parlamentu, iste ste si všimli, alebo vám to povedali, že v tomto parlamente sedí napríklad pán poslanec Hrušovský, pán poslanec Hort, pani poslankyňa Vášáryová, pani poslankyňa Kiššová, pán poslanec Blanár a tak ďalej atď., mohol by som pokračovať, a pán poslanec Fico, pochopiteľne. Čiže žiadny Fico, je to pán poslanec Fico, o ktorom ste hovorili a o ktorom ste sa vyjadrovali tak, ako ste sa vyjadrovali.
Prosím vás pekne, uvedomte si, že v tomto parlamente sú poslanci, na ktorých sa obraciate, v opačnom prípade podľa vašich rečí to potom vyzerá tak, že v tomto parlamente sedí 149 poslancov a jeden Sulík.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Poprosím členov výboru pre kultúru a médiá, aby nezabudli na výbor, ktorý je o 12.01 hod., hneď po konci rokovania pléna v príslušnej miestnosti výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Čížovi, aj pánovi doktorovi Harabinovi za to, že konečne tuná zazneli nejaké iné slová, za to, že tuná zavial čistý vzduch v tomto zhnitom prostredí, ktoré sa vám podarilo dokonale otráviť, vážení páni z koalície. Skutočne, je to niekedy nepočúvateľné, čo rozprávate a je to hrubé, vulgárne, dehonestujúce, všetko to, čo tu kedysi bolo, na čom sa kedysi skutočne pracovalo ako na nejakom systéme, ktorý nikde nebol zakotvený v žiadnych, možno, rokovacích poriadkoch, ale, jednoducho, sa to patrilo, a tak sme sa slušne, bez ohľadu na to, či sme boli v koalícii alebo opozícii, správali. To ale však dnes neplatí, no tak zariadime sa tak. Ubezpečujem vás, že čím budete tvrdší, tým skôr skončíte, preto buďte ešte tvrdší. Ja by som len chcel ubezpečiť pána Harabina, pána doktora Harabina a všetkých tých, ktorým zavriete ústa a nevystúpia v tomto parlamente, že poslanci za SMER vždy takýmto spôsobom im umožnia vystúpiť. Čiže, pani ministerka, môžete sa roztrhať, pán Harabin vám bude oponovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec, ja by som veľmi pekne poprosil a naozaj teda bez vyrývania, úplne konštatačne. Problém, problém renomovaného a nerenomovaného právnika, o ktorom ste hovorili, z hľadiska politického, čo je to renomovaný a čo je to nerenomovaný právnik? Lebo mne ako neprávnikovi to nie je jasné.
Ďakujem za pozornosť. (Smiech v sále.)