Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona navrhuje zvýšenie spotrebnej dane z piva, predpokladá sa, že navrhované zvýšenie základnej a zníženej sadzby dane na pivo bude mať vplyv na obyvateľov a domácnosti, a to prostredníctvom zvýšenia ceny tohto tovaru. Vo vládnom návrhu zvýšenie koncovej ceny predstavuje aj po započítaní dane z pridanej hodnoty približne 5 centov na pol litra 10-stupňového piva. Navrhovanou úpravou sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu v roku 2011 vo výške 14,9 mil. eur, v roku 2012 vo výške 25,5 mil. eur, v roku 2013 vo výške 26 mil. eur a roku 2014 vo výške 26,6 mil. eur. Medzitým ale došlo k politickej dohode na nižšom zvýšení spotrebnej dane, ktoré bude navrhnuté v poslaneckých návrhoch, ktoré zhruba znižuje túto výšku, a teda znižuje aj výšku príjmu dodatočného, ale teda aj výšku predpokladaného zvýšenia spotrebnej dane z piva na polovičnú úroveň oproti predpokladanej úrovni pôvodným vládnym návrhom zákona.
Vládny návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo vláde dňa 22. septembra 2010 a predpokladá sa účinnosť zákona od 1. januára budúceho roka. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom návrhu zákona je spresnenie definície jednotlivých tabakových výrobkov z dôvodu ich jednoznačného zaradenia a následne spravodlivejšieho zdaňovania spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Ďalej je cieľom nahradiť koncepciu najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet, koncepciou váženej priemernej ceny cigariet ako referenčnej hodnoty pre minimálnu spotrebnú daň z cigariet v členských krajinách Európskej únie a tiež postupne zvýšiť sadzbu spotrebnej dane z cigariet do roku 2014 v dvoch krokoch, a to zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. februára 2011 do 28. februára 2013 a zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. marca 2013 tak, aby boli zabezpečené minimálne sadzby stanovené v Európskej únii.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 15,9 mil. eur. V roku 2012 21,2 mil. eur, v roku 2013 42,1 mil. eur a v roku 2014 vo výške 53,9 mil. eur. Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010 a účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavnými cieľmi navrhovaného zákona, návrhu zákona, je odstránenie niektorých deformácií a výnimiek, zavedenie nového systému zdaňovania zmesi minerálneho oleja s biogénnou látkou a tiež zníženie deficitu verejných financií.
Konkrétne ide o zrušenie daňového zvýhodnenia plynového oleja tzv. červenej nafty a zrušenie oslobodenia skvapalnených plynných uhľovodíkov LPG. Zároveň s uvedenými opatreniami predložený návrh zákona mení systém daňového zvýhodňovania zmesí minerálneho oleja s biogénnou látkou tak, že nahrádza doterajší administratívne náročný systém stodvadsiatichdvoch daňových režimov tzv. novým environmentálnym pravidlom. Daňovo zvýhodnené budú len tie zmesi minerálneho olejov, ktoré obsahujú minimálny obsah biogénnej látky stanovený zákonom pre dané referenčné obdobie. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 predpokladáme dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 92,7 mil. eur, v roku 2012 vo výške 94,7 mil. eur, v roku 2013 97 mil. a v roku 2014 99,3 mil. eur. Návrh bol schválený na rokovaní vlády 22. septembra 2010 a účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2011. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženia predkladaného návrhu zákona je zrušenie oslobodenia od spotrebnej dane pre uhlie a zemný plyn, ktoré sú určené na výrobu tepla pre domácnosť s teplárňami, čím sa odstráni nesúlad s legislatívou Európskej únie, upravujúcou zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, a tiež vypustenie daňového zvýhodnenia pre zemný plyn CNG určený na použitie ako pohonná látka, a to na základe odporúčaní Európskej komisie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 8,6 mil. eur a v rokoch 2012, 2013 a 2014 vo výške 14,2 mil. eur za každý z týchto rokov. Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Keďže je málo času, budem veľmi stručný.
Dve poznámky.
Tá prvá poznámka sa týka vašej spoločnej kritiky pána poslanca Kažimíra a pána poslanca Buriana, toho, že sa končí so zvýšenou nezdaniteľnou položkou. Ale veď sa končí s ňou presne tak, ako ste ju vy vo vašom zákone schválili. Veď ste ju schválili na dva roky. A teraz tie dva roky končia a nás za to kritizujete a máte plné ústa ľudí. Vy máte stále zase plné ústa ľudí nízkopríjmových. Pritom keby ste boli tie nadmerné kvóty, o ktorých hovoríme, keby ste boli 10 % predávali normálne, keby štát predával aukciami 10 %, tak ako ich predávali napr. vo Veľkej Británii alebo v Nemecku, tak sme mohli mať 260 mil. eur, 260 mil. eur mohlo byť v štátnom rozpočte. Vtedy ste nemali plné ústa ľudí, vtedy ste robili biznis niektorým vybraným podnikateľom, pretože, áno, 133 podnikov dostalo navyše kvóty, ale, samozrejme, nedostali ich všetky tieto podniky rovnako navyše.
Poviem vám to na konkrétnom príklade firmy Mondi SCP. Určite vám to niečo hovorí. Tak Mondi SCP, teda pán Fiľo, dostali 200 % potrieb, teda o 100 % viac, dvojnásobok toho, čo potrebovala táto firma. Takže tejto konkrétnej firme ste podarovali 7,5 mil. eur, teda 225 mil. korún len doteraz za 3 roky, ktoré mohli byť príjmom štátneho rozpočtu. A vy idete rozprávať o bežných ľuďoch? Že nemáte hanbu. Hovoríte, že ste ich dávali zhruba podľa toho, ako mali byť nad kvóty.
Tak spomeniem vám ďalší príklad, TEHELNE VRANOV, desaťnásobne viac kvót pridelených, ako bola spotreba predtým. Už ten podnik dokonca ani nefunguje, pokiaľ viem. Úžasnú perspektívu asi mal podľa vás, keď ste mu dali desaťkrát viac, ako predtým mal skutočnú potrebu. A, samozrejme, všetko, čo bolo naviac, predali, predali za trhové ceny. A išlo to do vrecka týchto ľudí, týchto majiteľov podnikov a neviem koho ešte každého, či nie aj tých, ktorí rozdávali. Vy idete mať plné ústa bežných ľudí? Rozhádzali ste tieto kvóty takým spôsobom, že ste privilegovali firmy. A ja vám vypočítam aj presne, keď budem mať viac času, lebo už je po devätnástej hodine, ktoré firmy ste akým spôsobom zvýhodnili.
A vôbec nie je pravda, že ste v tom zohľadňovali budúci rast. A môžem vám to dokázať, že to nie je pravda, pretože na príklade napr. tejto firmy, SCP Mondi, vám môžem ukázať, aká bola tvorba emisií v rokoch 2005, 2006, 2007, teda v čase, keď ste tieto kvóty rozdeľovali. Môžem vám aj ukázať, aká bola realita v roku 2008, keď tu ešte kríza nebola, že bola taká istá, aká bola predtým, ale vy ste im dali dvojnásobný objem, niektorým firmám ste dali desaťnásobný objem. Štátne teplárne s tým kšeftovali tak, že to predávali za nízku cenu iným. A tí sprostredkovatelia sa potom na tom nabalili, už to predávali za normálnu cenu. A vy idete mať plné ústa bežných ľudí? Áno, tým bežným ľuďom by sme dnes nemuseli zvyšovať daň z pridanej hodnoty, keby ste vy neboli rozhajdákali takto napr. emisné kvóty. Hovorím zámerne o napr. emisných kvótach, pretože na čo siahneme na ministerstve financií, od toaletného papiera cez lyžičky po nábytok, po informačné systémy, vidíme všade plytvanie, všade rozkrádanie, všade rozhadzovanie. Vy idete mať plné ústa ľudí? Že vám nie je hanba. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie predpokladov na konsolidáciu verejných financií opatreniami, ktoré smerujú k obmedzeniu niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia pre určité skupiny obyvateľstva.
Vzhľadom na súčasne neprimerane vyššie daňové a odvodové zaťaženie príjmov z aktívne vykonávanej práce oproti pasívnym príjmom plynúcim z kapitálu navrhuje sa uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy, t. j. len na príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Upúšťa sa od možnosti zníženia základu dane len úzko vybranej skupiny zamestnancov, zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich špecializačné vzdelávanie, čím sa dosiahne zrovnoprávnenie výpočtu základu dane pri všetkých vykonávaných povolaniach. Pri súčasnom nastavení nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie si tento typ úľavy nemôžu uplatniť nízkopríjmoví daňovníci, ktorých základ dane je po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti nulový. Z tohto dôvodu a z dôvodu neopodstatneného daňového zvýhodnenia tohto typu úspor pred inými formami sa navrhuje vypustenie možnosti uplatnenia týchto nezdaniteľných častí základu dane. Zjednocuje sa výška paušálnych výdavkov na jednotnú úroveň 40 % pre všetky fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania. Ďalšie navrhované úpravy zákona o dani z príjmov sú úprava výšky oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb pri príjmoch z prenájmu, príležitostnej činnosti, prevodu cenných papierov, opcií a obchodného podielu na pevnú výšku 500 eur, zjednotenie oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu majetku obcí a VÚC s ostatnými daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými za účelom podnikania, úprava dane vyberanej zrážkou, ktorá sa bude považovať za daň vysporiadanú s výnimkou príjmov z podielových listov.
Napriek skutočnosti, že sa nejedná o populárne kroky, nakoľko ovplyvnia príjmy mnohých občanov tejto krajiny, je nevyhnutné pochopiť potrebu zavedenia týchto opatrení, pretože ich cieľom je náprava terajšieho stavu verejných financií, ale aj náprava niektorých doterajších deformácií v daniach z príjmu.
Na základe schválenej spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona gestorský výbor navrhuje neschváliť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa problematiky finančného prenájmu. Pri prehodnotení vládou navrhovanej úpravy som dospel k názoru, že oblasť odpisovania hmotného majetku a problematika finančného prenájmu z pohľadu zákona o dani z príjmov by mala byť riešená komplexne, a preto navrhujem pri finančnom prenájme ponechať doterajšie znenie zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného odporúčam body 1 a 13 spoločnej správy schváliť a body 9 a 10 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Burian hovoril, že nie je jasná procedúra, kedy a ako sa ukončí táto zvýšená sadzba. Tá procedúra jasná je. Zmena sadzby nastane, zo zákona automaticky ministerstvo financií len oznámi túto zmenu po naplnení kritérií, ktoré sú v zákone definované.
Pán poslanec Kažimír hovoril aj o tom, že sa treba pozrieť dozadu, lebo vraj robíme to, čo sme robili aj v minulosti. Kľudne sa pozerajme dozadu, pán poslanec Kažimír. Ja keď sa obzriem dozadu, tak vidím napr. rok 2006, keď sme vám odovzdali krajinu s rekordným ekonomickým rastom, s rekordným rastom príjmov, keď sme vám odovzdali plnú špajzu a rozbehnutú ekonomiku. (Smiech v sále.) Áno, vy ste za štyri roky rozhádzali, čo sa rozhádzať dalo, a my sme po štyroch rokoch prebrali prázdnu špajzu, zašpinený stôl a na ňom nezaplatené faktúry. Taká je realita. Ak sa chcete obzerať dozadu, nech sa páči, som kedykoľvek k dispozícii.
Hovoríte, a pán poslanec Petrák sa pridal aj vo faktickej otázke k tomu, že aké sú u nás vysoké spotrebné dane a napr. aj spotrebné dane na potraviny. Pán poslanec, veď ste štyri roky vládli a sadzba DPH, keď ste začínali vládnuť, na potraviny, aj keď ste končili vládnutie, bola tá istá, 19 %. Pritom príjmy do štátneho rozpočtu ste mali rekordne vysoké. Vďaka rekordnému rastu ekonomiky a neskôr vďaka rekordnému rastu zadlžovania pod vašou vládou objem verejných zdrojov narástol v Slovenskej republike za štyri roky o 750 mld. korún vo výdavkoch oproti tomuto objemu počas druhej Dzurindovej vlády. Prečo ste nevyužili tento rekordný nárast príjmov na to, aby ste znížili DPH-čku na potraviny napr.? A dnes nám vyčítate, že tá sadzba je vysoká.
Takže poprosil by som naozaj, aby sme vnímali realitu tak, ako je. A realita, situácia je vážna. Situácia je vážna z toho dôvodu, že sme zdedili krajinu aj verejné financie po štyroch rokoch vlády nezodpovednosti, po štyroch rokoch vlády nekompetentnosti, po štyroch rokoch vlády rozhadzovania, po štyroch rokoch vlády plytvania v takom stave, že je nevyhnutné prijímať aj opatrenia, ktoré ani nás netešia, je nevyhnutné dočasne zvýšiť daň z pridanej hodnoty, ale môžem vás uistiť a ubezpečiť, že budeme robiť aj, a už pripravujeme, systémové opatrenia, že budeme zlepšovať podnikateľské prostredie, že budeme zlepšovať vymožiteľnosť práva, teda robiť všetky veci, ktoré vy ste štyri roky nerobili, ale naopak, robili ste pravý opak. Aj to viedlo k veľmi neradostnému stavu verejných financií, ktorý dnes musíme naprávať aj dočasným zvýšením dane z pridanej hodnoty o 1 %. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pánov poslancov Buriana a Kažimíra, ale dotknem sa aj vystúpenia pána poslanca Počiatka.
Viete, páni, keď hovoríte o tom, ako je potrebné šetriť, ako my máme veľké výdavky, tak musím naozaj povedať, že, spomenul aj pán poslanec Matovič plechové ksichty, vy, ktorí ste s plechovými ksichtmi, keď dnes otvoríme akékoľvek verejné obstarávanie za posledné štyri roky na ministerstve financií, akékoľvek v každom jednom plytvanie, rozhadzovanie a rozkrádanie, tu dnes idete hovoriť o vláde zdražovania, o tom, že vláda ide prenášať na ľudí náklady. Tieto peniaze, ktoré musíme získať, už boli dávno minuté vašou vládou. Boli minuté vašou nezodpovednou, nekompetentnou vládou, ktorá sa vydala so Slovenskom po gréckej ceste. V roku 2009, kedy bola kríza, malo Slovensko za vašej vlády najväčší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín. A to sme na záchranu bánk nemuseli dať ani jedno jediné euro na rozdiel od krajín, ktoré mali vysoké výdavky aj preto, že museli zachraňovať svoje banky. Takže aj to je vec dôležitá, ktorú treba povedať aj v súvislosti s bankovými daňami, pretože v krajinách, kde ich zavádzajú, ich zavádzajú najmä preto, že museli veľa peňazí vynaložiť na záchranu, asanáciu bánk. My sme to urobiť nemuseli, pretože slovenské banky boli ozdravené ešte za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Takže peniaze, ktoré dnes potrebujeme získať, potrebujeme získať preto, že keby sme pokračovali po ceste nastúpenej vládou Roberta Fica, tak až potom by dôsledky a náklady pre ľudí, ale aj pre podnikateľský sektor boli enormné. Ak chcete vedieť aké by boli, nech sa páči, pozrite sa do krajín, ktoré pokračovali dlhšie po ceste, po ktorej Slovensko putovalo za vlády Roberta Fica, za vlády, keď vy, pán Kažimír, ste boli štátnym tajomníkom na ministerstve financií a váš sused pán poslanec Počiatek bol ministrom financií. Takže ak dnes hovoríme o tom, že pri dani z pridanej hodnoty jej dočasné zvýšenie o 1 % je nevyhnutné, pretože je to daňou za vaše plytvanie, tak aj to je dôvod, prečo nazývame zvýšenie dane z pridanej hodnoty Ficovou daňou.
Ak dnes vy rozprávate, aj pán poslanec Burian rozpráva, že vláda sa vybrala cestou zdražovania a zdražujeme, tak ja sa vás pýtam, prečo ste vy peniaze rozhadzovali a rozdávali, prečo ste len na emisiách rozdali podnikom, vybraným podnikom, 133 podnikom, a aj to veľmi nerovnomerne, 660 mil. eur.
Keď my hovoríme o tejto dani, tak za tri roky predpokladáme, lebo predpokladáme, že by mohla mať trvanie trojročné, že by sme mohli na nej vybrať 591 mil. eur. Vy ste rozdali navyše emisné kvóty za 660 mil. eur, teda vo väčšej sume, ako je hodnota, ktorú očakávame my ako príjem z dane z pridanej hodnoty. Iné krajiny, napr. ako sú Nemecko, Veľká Británia, časť týchto kvót predávali v aukciách. Ak by ste to boli robili vy, mohol mať štátny rozpočet peniaze na zdravotníctvo, na školstvo, na sociálne veci. Vy ste ale tieto emisné kvóty rozdali, rozdali ste ich firmám, a tak štát prišiel o peniaze, prišiel o príjmy. Takže z vašej strany dnes plakať nad tou situáciou, aká je, považujem za vyslovene falošné a účelové.
Ďalej, vplyv na podnikateľské prostredie. Pán poslanec Burian hovorí, že to bude mať zlý vplyv na podnikateľské prostredie. Iste, žiadne zvyšovanie daní samo osebe nemá pozitívny vplyv, ale toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty a aj iné opatrenia, ktoré zvyšujú daňové a odvodové zaťaženie, sú nevyhnutným predpokladom ozdravenia verejných financií. Ak by sme verejné financie neozdravili v situácii, ktorá dnes je na svetových finančných trhoch, by to viedlo k rádovému zhoršeniu aj podnikateľského prostredia. Čiže, áno, my aj týmto opatrením a celkovou stabilizáciou verejných financií zlepšujeme podnikateľské prostredie.
Obaja ste plakali, aj pán poslanec Burian, aj pán poslanec Kažimír, nad veľkými daňovými únikmi. Pýtam sa: Čo ste štyri roky robili? Keď vás človek niekedy počúva, má pocit, že ste tu teraz padli z Marsu. Vy ste štyri roky v tejto krajine vládli. Vy ste boli štyri roky štátnym tajomníkom ministerstva, ktoré zodpovedá za výber a administráciu daní. Daňové úniky napr. pri dani z pridanej hodnoty dosiahli za vašej vlády formou rôznych karuselových obchodov, ktoré ste tolerovali a preplácali, tieto nadmerné odpočty, také rozmery, aké tu neboli nikdy predtým. A my, naopak, aj v tejto oblasti robíme zásadné kroky a veci meníme. (Ruch v sále.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebrať do slovenskej právnej úpravy tri smernice Rady Európskej únie. Uvedené smernice stanovujú daňové pravidlá pre miesto poskytnutia a zdanenia kultúrnych, umeleckých, športových a podobných služieb, špecifikujú minimálne podmienky pre zamedzenie daňovým únikom pri dovoze tovaru a technicky upresňujú niektoré ustanovenia smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide napr. o dovoz a miesto zdanenia dodávok plynu, dodávky a dovoz tepla alebo chladu, a tiež sprísňujú pravidlá odpočítania dane vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.
Mnohé z týchto zmien predstavujú len zmeny technického charakteru.
V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií vládny návrh zákona obsahuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.
Navrhovanými zmenami sadzieb dane sa zabezpečí zvýšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. eur, v roku 2012 o 196,3 mil. eur a v roku 2013 o 209,3 mil. eur.
Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010 a jeho účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť novelu zákona č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, ktorá sa predkladá na rokovanie Národnej rady a ktorá reaguje na aktuálnu situáciu vo verejných financiách po zohľadnení makroekonomického vývoja.
Súčasťou predloženého návrhu je stručné hodnotenie aktuálneho makroekonomického vývoja a vývoja verejných financií.
Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5 % HDP. A súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,84 % HDP.
Zhoršenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, o 620,5 mil. eur, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín.
Zároveň sa znižuje objem nedaňových príjmov vo výške 43,5 mil. eur, súvisí s nerealizovaným predajom kapitálových a nehmotných aktív a neplnením príjmov z administratívnych poplatkov v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu.
Z dôvodu potreby zabezpečenia krytia nevyhnutných výdavkov vo výške 200 mil. eur na odstránenie škôd spôsobených povodňami, na zníženie deficitu základného fondu starobného poistenia a na zabezpečenie zvýšených výdavkov na sociálnu inklúziu sa upravujú aj celkové výdavky štátneho rozpočtu. Realokáciou sa zabezpečí krytie výdavkov vo výške 70 mil. eur a o 130 mil. eur sa zvyšuje suma celkových výdavkov štátneho rozpočtu. V nadväznosti na zmenu celkových príjmov a celkových výdavkov sa zvyšuje aj schodok štátneho rozpočtu o 794 mil. eur. Ďakujem pekne.