Pán predsedajúci, pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi uviesť, že dôchodkový systém je nepochybne jeden z najdôležitejších, ale aj najkomplikovanejších segmentov politiky v každom štáte. Na Slovensku jeho špecifikum, azda aj najcharakteristickejšou črtou, ktorá je slovo, ktoré vystihuje súčasný stav, a to je chaos.
Chaosom začala bývalá vláda Mikuláša Dzurindu, keď po viac ako ôsmich rokoch dôslednej prípravy reformy...
Pán predsedajúci, pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi uviesť, že dôchodkový systém je nepochybne jeden z najdôležitejších, ale aj najkomplikovanejších segmentov politiky v každom štáte. Na Slovensku jeho špecifikum, azda aj najcharakteristickejšou črtou, ktorá je slovo, ktoré vystihuje súčasný stav, a to je chaos.
Chaosom začala bývalá vláda Mikuláša Dzurindu, keď po viac ako ôsmich rokoch dôslednej prípravy reformy dôchodkového systému začatej tandemom pani Keltošovej a pánom Tkáčom, zavŕšenej za ministra Magvašiho prijatím zákona číslo 413/2002 o sociálnom poistení, pod vedením toho istého premiéra po voľbách v tom istom roku, v roku 2002, vtedajšia vládna garnitúra najskôr zákon novelizovala a následne ho ešte pred jeho uvedením do praxe zrušila a nahradila ho nesystémovo založeným zákonom, zákonom č. 461.
Nesystémovosť zavŕšila zákonom o starobnom dôchodkovom sporení a toto všetko nazvala honosne dôchodkovou reformou, ktorá však vychádzala z veľmi mylných predpokladov, nerešpektovala ani vtedajší stav slovenskej spoločnosti a už vôbec nie jeho budúcu štruktúru. O nesystémovosti zákona nasvedčuje aj skutočnosť, že vláda tento nový zákon ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti napochytre dvakrát menila a následne si jeho diletantské riešenie vyžiadalo doteraz tridsaťdva zmien. Dnes sa zaoberáme tridsiatou štvrtou novelou zákona v priebehu ôsmich rokov, čo považujem z hľadiska stability právneho poriadku za chaos a oslabovanie princípov právneho štátu.
Samozrejme, môžete namietať, že aj za môjho vedenia rezortu sme zákon viackrát novelizovali. Museli sme tak postupovať a som presvedčená, že ho aj naďalej budeme viackrát novelizovať, pretože tvrdím, že samotný pôvodne prijatý zákon bol postavený na chabých a nesprávnych základoch tzv. Kaníkovej dôchodkovej reformy. Ak postavíme dom na zlých základoch s množstvom systémových chýb, je jasné, že môžeme očakávať v lepšom prípade jeho pravidelnú opravu a zvyšovanie celkových nákladov na dom, no v horšom prípade aj jeho zrútenie. A takto je to aj so zákonom o sociálnom poistení a celou dôchodkovou reformou, ktorej model sa už v Chile totálne zrútil.
Musím konštatovať, že to čo vidíme zo strany súčasného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pod taktovkou pána Mihála sa dnes už nedá nazvať inak, len ako nebývalý legislatívny chaos, ktorý nerešpektuje základné legislatívne princípy a vedie k rozkladu sociálneho systému. Už si pomaly zvykáme na metódu práce pána ministra systémom pokus - omyl, pokus - omyl, vychádzajúci z toho, že čo sa mi prisnilo, to do zákona dám a uvidíme, čo to spraví. No, v prípade takéhoto zákona, ktorý vážne zasahuje tak do verejných financií, ako aj do budúceho sociálneho postavenia občanov poistencov, je táto svojská, dovolím si povedať, mihálovská metóda absolútne neakceptovateľná.
Tak si teda pomenujme fakty a postupy pána ministra. Potom, čo novelu zamietli už v pripomienkovom konaní zamestnávatelia a odbory a dotknuté občianske združenia, najmä Jednota dôchodcov, Národná rada pre občanov so zdravotným postihnutím, samozrejme, aj mamičky, ale aj relevantné rezorty, pán minister návrh zákona zásadne prepracoval, čím zmenil pôvodnú filozofiu novely, avšak neakceptoval päťdesiatpäť vážnych pripomienok. O tom, ako si pán minister predstavuje dialóg so zainteresovanými občianskymi združeniami nasvedčuje aj fakt, že prepracovaný návrh zákona pán minister nepredložil na rokovanie takým dôležitým orgánom ako je Rada vlády pre seniorov, Rada vlády pre osoby so zdravotným postihnutím, či Rada vlády pre rodovú rovnosť, v ktorej majú zastúpenie aj mamičky. Týmto obišiel dôležité dotknuté občianske združenia. Keďže ide o zákon, ktorý je na základe zákona o tripartite povinným predmetom rokovania tripartity, pán minister síce formálne predložil novelu na rokovanie hospodárskej - sociálnej rade, avšak v snahe o oslabenie účinnosti rokovaní predložil zásadne prepracovaný návrh zákona účelovo len dva dni pred jej rokovaním, čím fakticky sa znemožnilo prerokovanie takého dôležitého materiálu v štruktúrach sociálnych partnerov.
To znamená, že jednotlivé zväzy, združené či už v Konfederácii odborových zväzov alebo v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré sa chceli a mali sa k novele vyjadriť, toto už jednoducho stihnúť nemohli. Je treba povedať, že zákon o sociálnom poistení je jedným z najťažších zákonov v našom právnom poriadku, a preto nielen z toho dôvodu, že im nebola dodržaná 10-dňová lehota na predloženie zákona, ale najmä z dôvodu, že jednoducho dva dni nemôžu postačovať sociálnym partnerom na preštudovanie tak náročného zákona a jeho prerokovanie v príslušných orgánoch. Bolo potrebné dať viac času na prípravu. Považujem to za hrubé obídenie a priam ignoráciu dotknutých skupín obyvateľstva, s ktorými naša vláda viedla vždy korektný dialóg.
No, ako keby to nestačilo, ministerstvo si, vedomé nedobre vypracovanej novely, následne pripravilo spolu stopäť vecných pozmeňovacích návrhov, ktoré boli rozdané poslancom výboru pre sociálne veci, samozrejme, v súčasnej dobe koaličným, ktorí si tieto návrhy osvojili. O tom, že išlo o pozmeňovacie návrhy z dielne pána ministra svedčí aj to, že návrhy prednesené niektorými poslancami vysvetľoval a odôvodňoval sám pán minister.
Ja si dovolím len pripomenúť, že k pôvodne predloženým tridsaťjeden pozmeňovacím návrhom pána Horvátha dnes tu boli predložené ďalšie, myslím si, že ich je sedem. Zo svojej praxe v legislatíve som nezažila, aby počet vecných pozmeňovacích návrhov prevyšoval počet novelizačných bodov samotnej predlohy zákona. Aj toto svedčí o tzv. kvalite práce pána ministra. No a korunu tomuto neštandardnému procesu nasadil predseda výboru pre sociálne veci, keď na rokovaní výboru nedovolil vystúpiť pánovi Kamilovi Peterajovi, ani hercovi pánovi Kovárovi, ktorí zastupovali záujmy umelcov. Toto všetko boli dôvody, pre ktoré následne poslanci klubu SMER na znak protestu odišli z rokovania výboru. O tomto škandále ste, páni novinári, sediaci na balkóne, nepísali, hoci ste boli na rokovaní prítomní.
Ale poďme k vecnej stránke návrhu novely. Samotná dôvodová správa uvádza a dovolím si citovať: "Vládnym návrhom zákona sa novo definujú základné pojmy zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ, vymeriavací základ." Súčasne aj novo sa definuje osobný rozsah sociálneho poistenia a vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi. Toto považujem za zásadné porušenie pravidiel tvorby zákona. Medzi elementárne pravidlá tvorby zákonov totiž patrí pravidlo, že základné pojmy, ktoré sú v zákone, musia byť zachované. Ak chcem novo definovať základné pojmy, musím pristúpiť k novému zákonu. No, ešte horšie je to, že redefinícia základných pojmov hrubo zasahuje do základných pojmov pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, a to všetko bez akejkoľvek teoretickej prípravy a diskusie s odbornou vedeckou verejnosťou z oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Takýto legislatívny postup považujem za vrchol amatérstva, ale aj za útok na základy právneho štátu.
Takto to nejde, pán minister. Je to bohapusté prznenie legislatívy. Bolo by azda lepšie, keby ste spolu s vašou štátnou tajomníčkou namiesto venovania sa hlúpostiam, konečne si sadli, naštudovali veci a pracovali systémovo, a to na základe vykonaných analýz, predovšetkým keby ste rešpektovali aj elementárne systémové zákonitosti a súvislosti sociálnej a právnej vedy.
Pozrime sa, teda, aké dopady budú z predloženého návrhu zákona. Novela znamená, zhorší sa sociálna situácia väčšiny obyvateľstva. Len zopakujem, zhorší sa sociálna situácia väčšiny obyvateľstva. A to konkrétne znížením príjmov všetkých zamestnancov v dôsledku rozšírenia vymeriavacieho základu pre platbu poistného na všetky druhy sociálneho poistenia, čo napokon aj sám predkladateľ v dôvodovej správe priznáva. Zníži sa ochrana zamestnancov po skončení pracovného pomeru, a to drastickým spôsobom, skrátením ochrannej lehoty v rámci nemocenského poistenia.
Mimoriadne citeľne sa zasiahne do parametrov poberateľov dôchodkových dávok, pretože sa znižuje valorizácia a tiež zavádza rozsiahla reštrikcia v oblasti výplaty dávok predčasných starobných dôchodkov a ich následné započítanie do budúcich dôchodkových nárokov. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že tu už zazneli, a ja sa veľmi čudujem, keď sme toto pripomienkovali aj na výbore pre sociálne veci, že ide problém a valorizácia nakoniec, valorizovať a dnes upravovať valorizáciu v § 82 pre rok 2012 je skutočne predčasné, že vtedy ani predseda výboru, ktorý dnes má s tým zásadné problémy, k tejto veci nevystúpil a na túto vec nereagoval.
Pokračujem však ďalej, tie nevýhody. Zvýši sa odvodové zaťaženie podnikateľov najmä z dôvodu odstránenia výnimiek úľav. Negatívny vplyv bude mať na podnikateľské prostredie, čo sa konštatuje aj v stanovisku ministerstva financií.
Návrh zákona tak, ako aj jeho súčasný právny stav, znižuje a spochybňuje princíp sociálnej bezpečnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia. Ide o uplatnenie rovnakého zaobchádzania, ktoré samo o sebe nie je v rozpore s diferenciáciou výšky dávok. Keďže návrh zákona sa týka aj verejnej správy, ktorá nemá vo svojich rozpočtoch kalkulované zvýšené výdavky na odvody zamestnancov, návrh zákona bude mať aj negatívny dopad na stav verejných financií, pretože nemožno očakávať, že inštitúcie verejného sektora budú v snahe vyjsť s pridelenými prostriedkami konať inak ako prepúšťať zamestnancov, čím sa zvýši nezamestnanosť a náklady na jej riešenie. To isté sa môže stať, samozrejme, aj v súkromnom sektore, na čo poukazujú samotní zamestnávatelia.
Realizácia predmetného návrhu bude znamenať pre Sociálnu poisťovňu aj zvýšenie výpadkov kategórie ekonomickej klasifikácie 642. V tejto súvislosti pripomeniem, že Sociálna poisťovňa z hľadiska "IT-čka" nie je pripravená na to, aby zvládla takúto novelu, ktorá je v súčasnosti pripravená. Realizácia predmetného návrhu bude znamenať aj oslabenie sporivých sklonov obyvateľstva v treťom pilieri a nie je vylúčené, že aj jeho postupnú likvidáciu, na čo poukazujú aj doplnkové dôchodkové spoločnosti a, samozrejme, aj petícia sporiteľov.
Najväčšie dôsledky novely však bude znášať zamestnanec. Okrem iného aj znížením jeho celkových príjmov. Potvrdzuje to aj samotná dôvodová správa, kde sa píše, ja odcitujem: "Dôležitým predpokladom v prípade rozšírenia základu pre výpočet odvodov je fakt, že dodatočné odvodové bremeno uvalené na uvedené druhy príjmov bude znášať zamestnanec. Očakáva sa, že zamestnávatelia nezmenia objem nákladov práce, čo znamená, že v prípade potreby upravia výšku vyplatených hrubých miezd na úrovni spoločnosti. Dotknúť sa to môže najmä výšky vyplatených odmien, ktoré sú najflexibilnejšou zložkou príjmov. Znamená to, že z pohľadu zamestnávateľa zostanú náklady práce nezmenené a predpokladá sa pokles, resp. pomalší nárast miezd u zamestnancov v porovnaní s nezmeneným stavom." Toľko citát.
Pán minister, berúc do úvahy dopady novely zákona, sa teda pýtam, komu vlastne poslúžia takéto zmeny? Žeby výlučne technokratom zanieteným za každú cenu zlúčiť daňový systém so systémom sociálneho poistenia, ktoré si trúfajú dosiahnuť bez elementárnych znalostí systémových väzieb sociálnej sféry? Mohli sme si to dnes vypočuť od niektorých kolegov, ktorí tu reagovali na zložitosť zákonov.
Ja znovu upozorňujem, že tento systém a jeho zjednodušenie neznamená zlepšenie podmienok sociálnej ochrany pre občanov Slovenskej republiky. Preto musím nevyhnutne položiť otázku. Ako sa zásadne zlepší finančná situácia Sociálnej poisťovne po prijatí tejto novely? Ako sa zlepší sociálna ochrana poistencov a príjmová situácia súčasných a budúcich dôchodcov? Dôvodová správa totiž na tieto otázky odpoveď nedáva. Trúfa si na toto predkladateľ odpovedať?
Dámy a páni, bez ambície urobiť komplexnú analýzu vládnej predlohy zákona, nedá mi, nezmieniť sa aspoň o niektorých navrhovaných zmenách. Nemôžem sa totiž stotožniť so zavedením neobvyklej legislatívnej metódy spočívajúcej v radikálnej vecnej zmene vymedzenia základných pojmov cestou novely zákona. Konkrétne ide predovšetkým o zmenu pojmov zamestnanec a zamestnávateľ, SZČO a ďalšie, ktoré popierajú základné vymedzenie týchto pojmov v systéme pracovného práva a v doterajšom systéme sociálneho poistenia. Okrem toho novo vymedzené pojmy sú obsahovo nejasné a budú spôsobovať interpretačné problémy v právno-aplikačnej praxi.
Zásadne nemôžem súhlasiť ani s rozšírením vymeriavacieho základu pre platby odvodov sociálneho poistenia na odstupné, odchodné, príspevky zo sociálneho fondu, odmeny pri výročiach jubilea, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, na cenu alebo výhru prijatú zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom a ďalšie príjmy zamestnanca podliehajúce dani z príjmu.
Niektoré z týchto príjmov majú charakter odškodnenia za prepustenie z práce alebo ukončenie ekonomicky aktívnej časti života a nie sú príjmom za vykonanú prácu. Mám na mysli konkrétne odstupné a odchodné. Ja som na túto tému už vystupovala a som upozorňovala na to, že zamestnávateľ, resp. zamestnanec nemôže niesť riziko podnikania svojho zamestnávateľa. A na druhej strane zamestnávateľ by, a dobrý zamestnávateľ to aj robí, by mal pamätať vlastne na riziká, ktorým je zamestnanec vystavený a mal by myslieť aj na to a pomôcť mu pre zabezpečenie sa v starobe, v chorobe, pri strate živiteľa a podobne.
Príspevok na dopravu je náhradou pre zamestnanca za zvýšené náklady na dopravu do zamestnania alebo na cestovné pri výkone práce z miesta výkonu práce ako náhrada za výdavky vzniknuté zamestnancovi pri výkone práce. Funkcia príspevku na regeneráciu pracovnej sily je hlavne v prospech zamestnávateľa a vychádza z poznatkov medicíny a psychológie, že oddýchnutý a zregenerovaný zamestnanec je schopný odvádzať plnohodnotnejšiu prácu. Tak isto odmeny v rámci rôznych súťaží organizovaných zamestnávateľom, nemusia byť bezprostredne zviazané s pracovnou činnosťou zamestnanca. A samotná súťaž a príprava na ňu býva často zvyčajne organizovaná vo voľnom čase zamestnanca.
Musíme si uvedomiť, že podľa teórie sociálneho poistenia aj terajšej právnej úpravy je jedným z esenciálnych znakov sociálneho poistenia strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti. Súťaže, odchodné, športovanie, návštevu divadla, či dopravu do zamestnania možno asi sotva považovať za zárobkovú činnosť. Nie je preto vecne a systémovo odôvodnené tieto bonusy zaťažovať odvodovou povinnosťou.
Zahrnutie príspevkov zamestnancom poskytovaným zo sociálneho fondu do vymeriavacieho základu pre platbu poistného na sociálne poistenie pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa bude mať negatívny vplyv na motiváciu zamestnávateľov tvoriť sociálny fond. Pritom práve sociálny fond realizuje väčšina zamestnávateľov prostredníctvom práve tohto fondu sociálnu politiku na podnikovej úrovni.
V tejto súvislosti musím povedať, že podporím určite pozmeňovací návrh, a tak ako ho aj prijal výbor pre sociálne veci v rámci správy gestorského výboru pána Horvátha. Myslím si, že to je správne. Rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby poistného pre zamestnanca aj zamestnávateľa bude znamenať zvýšenie ceny práce, čo v nadväznosti na ďalšie negatívne vplyvy súčasnosti, pripomeniem globálnu krízu, o ktorej vlastne už aj vy hovoríte, môže znamenať rušenie pracovných miest alebo nevytváranie pracovných miest a ďalší rast nezamestnanosti. Pritom vysoká miera nezamestnanosti a nedostatok ponuky voľných pracovných miest by mal naopak motivovať vládu k podpore tvorby pracovných miest v duchu programového vyhlásenia vlády, v zmysle ktorého sa, ako ukazuje lživo, zaviazala zvyšovať životnú úroveň obyvateľstva.
Rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby poistného na sociálne poistenie bude mať negatívny dopad predovšetkým na nízko príjmové skupiny občanov, nakoľko budú platiť vyššie odvody a to z tej časti príjmov, z ktorej neplatia daň vzhľadom na odpočítateľnú položku pri určení základu dane. Pritom skupiny občanov s vyšším príjmom, či už zamestnanci alebo SZČO, týmto opatrením postihnutí tak nebudú.
Rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby poistného na všetky druhy sociálneho poistenia znamená zníženie príjmu zamestnancov a zvýšenie ceny práce. Za osobitne neprijateľné považujem zahrnutie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie do vymeriavacieho základu pre platbu poistného na sociálne poistenie. Ide o osobitný inštitút dobrovoľnej odloženej spotreby, ktorým zúčastnení zamestnanci a SZČO si vytvárajú zdroje na svoje zabezpečenie v starobe. V súčasnosti sú tieto príspevky oslobodené od dane, čím štát motivoval občanov, aby si sporili na zabezpečenie vyššieho ako základného štandardu v postproduktívnom období života, aby neboli výlučne závislí iba od štátom organizovaného systému zabezpečenia príjmov na starobu.
Malo by byť záujmom štátu, aby sa do doplnkového dôchodkového sporenia zapojil čo najväčší počet občanov, aby bol aspoň čiastočne odbremenený verejný dôchodkový systém, ktorý je v hlbokom deficite vďaka druhému pilieru a následkom vytvorenia súkromného kapitalizačného pilieru, v rámci povinného verejného dôchodkového zabezpečenia. Ešte niekoľko desaťročí verejný dôchodkový systém vlastne v deficite aj bude.
Štát by mal naopak hľadať všetky možné spôsoby ako motivovať občanov, aby si dobrovoľne odložili časť terajších príjmov na to obdobie života, keď v dôsledku staroby alebo choroby o možnosť zabezpečiť si príjem ekonomickou aktivitou vlastne prídu.
Osobitnú časť účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia tvoria zamestnanci pracujúci v zamestnaniach zaradených do tretej a štvrtej kategórie zdravotného rizika a ďalšie skupiny zamestnancov, ktorí sú účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia povinne a zákon ukladá ich zamestnávateľom prispievať na ich doplnkové dôchodkové poistenie.
Petíciu proti legislatívnym zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia vlastne organizátori odovzdali do podateľne Národnej rady. Nesúhlas s pripravovanými zmenami v nej svojím podpisom vyjadrilo viac ako 221-tisíc ľudí.
Ďalej zásadne nemôžem súhlasiť ani s navrhnutým modelom valorizácie dôchodkových dávok. Uvedomme si, prosím, že model valorizácie pána ministra bude totiž znamenať sústavné znižovanie dôchodkov v porovnaní s aktuálnou úrovňou miezd v štáte, a tým ďalšie znižovanie kúpyschopnosti občanov v postproduktívnom veku. Zmena výpočtu len na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu, keď sa zohľadňoval aj rast miezd, zníženie čiastky, o ktorú sa bude valorizovať dôchodok v roku 2012 a, pravdepodobne, zníženie aj v ďalších rokoch.
Zvyšovanie dôchodkov iba o mieru inflácie vypočítanú zo sumy priemerného starobného dôchodku spôsobí plošné znižovanie dôchodkov pre všetkých. Ani najnižšie dôchodky po valorizácii navrhnutej v predloženom návrhu zákona nedosiahnu takú sumu, akú by dosiahli pri zachovaní súčasného modelu valorizácie dôchodkov.
Napriek tomu, že sa prihováram za túto valorizáciu a zachovanie tohto modelu valorizácie do budúcnosti, pretože nepredpokladám, že tu bude kríza trvale pretrvávať a si plne uvedomujem skutočnosť, že rok 2011, aj rok 2012, by mohla byť, zrejme, aj výhodnejšia valorizácia práve len na báze koeficientu, ale je otázne, pretože nikto z nás nemá vešteckú guľu. A predpokladám, že ani pán Matovič, a dá mi za pravdu, aby sme mohli jednoznačne povedať, aký ten vývoj v roku 2014 bude.
To nepadalo na pani poslankyňu Vaľovú, a ja by som bola veľmi rada, keby ste si takéto poznámky, skutočne, na jej adresu odpustili. A vôbec na adresu všetkých, aby tu panovalo aspoň trochu zmierlivé prostredie bez urážok a osočovania.
Pri raste ostatných ekonomických ukazovateľov v štáte by veľmi rýchlo väčšina poberateľov dôchodkov totižto takouto valorizáciou, aká bola navrhnutá v novele zákona, aká bola navrhnutá potom na výbore pre sociálne veci, by sa dostali až do hranice chudoby. A do budúcnosti ich kúpyschopnosť by bola skutočne mizivá. A preto som veľmi rada, že ste sa dohodli, a že ste pristúpili na protesty zo strany verejnosti, zo strany Jednoty dôchodcov na Slovensku, ale možnože ste trošku počúvali aj to, čo sme hovorili do budúcnosti a zostávame pri valorizačnom mechanizme, ktorý navrhol pán Kaník v reforme, a ja ľuďom, ktorí ho vtedy udržali, tento valorizačný mechanizmus, skutočne ďakujem.
Dopad nižšej valorizácie dôchodkov kumulovanej počas niekoľkých rokov by spôsobil podstatné zhoršenie ekonomickej situácie poberateľov dôchodkov a ohrozenie ich schopnosti zabezpečovať si základné životné potreby v starobe tak, ako im to zabezpečuje Ústava Slovenskej republiky. Pritom ide aj o skupinu ľudí, ktorí budú odchádzať do dôchodku v blízkej budúcnosti, a ktorí si nemohli nasporiť na dôchodok z dôvodu všeobecne nízkej mzdovej úrovne v bývalom Československu, ktorá v podstate pretrváva dodnes.
Myslím si, že to je najvýraznejší nedostatok. Nízke mzdy v správe z rokov 1980 a predchádzajúcich osemdesiatych rokov a predchádzajúcich.
Súčasne navrhnutý valorizačný mechanizmus, ak by ste ho uplatnili, by znamenal také zníženie dôchodkov k pomeru ku mzdám v štáte, že Slovenská republika by neplnila skutočne základný záväzok Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý ustanovuje minimálnu úroveň starobného dôchodku, a to ako percentá, a to 40 % z priemernej mzdy.
Nemožno súhlasiť z môjho pohľadu ani so skrátením ochrannej lehoty zo štyridsaťdva dní na sedem dní. Ochranná lehota by mala byť zachovaná. Zamestnanec po skončení zamestnania môže mať zdravotné problémy a nemusí, a najmä pri chorobách z povolania, nemusí byť lekárom, sedem dní stačiť na to, aby takéto rozhodnutie vykonali. Tie rozhodnutia trvajú podstatne dlhšie.
Poistenci budú poškodení aj v oblasti nemocenských dávok. Ustanovuje sa totiž nanovo maximálna suma denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok. Do vymeriavacieho základu sa majú zahŕňať aj plnenia, ktoré zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi s pravidelným mesačným odmeňovaním po skončení pracovno-právneho vzťahu. Takéto riešenie by bolo administratívne náročné a pre zamestnávateľov je aj ťažko realizovateľné, nakoľko zamestnanec mohol mať pred zánikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, v poslednom kalendárnom roku poistenia pracovno-právny vzťah s viacerými zamestnávateľmi. Som toho názoru, že ak došlo k zániku poistenia, tak z hľadiska poistných princípov by nemalo byť platené žiadne poistné.
Vážené kolegyne a kolegovia, sústredila som sa len na niektoré najzávažnejšie problémy predlohy novely zákona o sociálnom poistení, no nemôžem sa ubrániť dojmu, že snahy o jednotný výber daní a poistných odvodov nabral hochštaplerské technokratické tendencie a snahy bez sociálnej dimenzie. Pripomína mi to obdobie roku 1990, v ktorom rezort financií sa dostal na čelo reformných a sociálna sféra len dopĺňala ekonomické transformácie o sociálnej reforme ako reakciu na ekonomistické snahy. Myslím si, že toto nie je dobrý smer.
Na záver by som ešte rada podotkla, že považujem za veľmi škodlivú sociálnu politiku, ak sa výpadok vo verejných financiách vrátane Sociálnej poisťovne snaží vláda vyrovnať spôsobom, že uvaľuje bremeno hlavne na bežných ľudí práce.
A čo takto, zaťažiť významnejšie kapitál, páni a dámy. Aj včerajšie, aj dnešné výsledky rokovania v pléne sú dokladom toho, že vláda pani Radičovej pokračuje, myslím si, že ešte bezohľadnejším spôsobom v ožobračovaní slušných ľudí práce, ktorí si prostriedky na život obstarávajú výlučne svojou poctivou prácou.
Kde zostali predvolebné sľuby o posilňovaní strednej vrstvy? Vtedy som s tým veľmi súhlasila, myslela som si, že skutočne strednú vrstvu tvoria väčšinou ľudia, ktorí majú zamestnanie a životné potreby si zabezpečujú vlastnou prácou, aj keď je veľmi ťažko definovať strednú vrstvu u nás, keď si vezmete, že 65 % z hľadiska príjmovej stratifikácie obyvateľov Slovenska má príjem do päťsto eur.
Myslím si, že stredná vrstva napriek všetkému, aj keď je takto slabo honorovaná, má taký slabý príjem, je dominantnou pre fungovanie štátu. Ukazuje sa, že predvolebné sľuby politikov terajšej koalície o znižovaní daní a odvodov boli skutočne len prázdne reči na lapanie voličov. A na osvieženie pamäti, chcem sa spýtať, kto to, kto vlastne spôsobil ten enormný výpadok v prvom pilieri. Hovorím o viac ako 1 mld. eur v slovenských korunách, teda, pardon v eurách, a v slovenských korunách je to viac ako 30 mld. korún. Nebola to tá istá politická partia, ktorá má väčšinu aj v tejto vláde?
Ja by som bola veľmi rada, keby skutočne sme skončili s takýmito reformami, aké tu boli prijímané, pretože aj pri reforme v roku 2004 bolo seknuté, sekli sme sa o 88,8 mld. Predpoklady, ktoré sme predpokladali, že vyberieme, bude lepší výber poistného, že ušetríme na invalidných dôchodkoch, že výplata predčasných dôchodkov nás bude stáť okolo 500, max. 600 mil. Pozrime sa dnes koľko je to, sú to zhruba 9 mld. korún, ktoré sa vyplácajú na predčasné dôchodky. Môžeme hovoriť o tom, že sme počítali, že do druhého piliera vstúpi 400 až 600-tisíc ľudí. Vstúpilo milión päťstošesťdesiattritisíc ľudí. Čiže, toto sú všetko veci, a keď to napočítame z hľadiska výpadku a to čo sa malo ušetriť, z čoho sa mala realizovať vlastne reforma v roku 2004, tak zistíme, že pomyselných 88 mld., skoro 90 mld. je v lufte.
Nedá mi aj sa nespýtať, pán minister, ste matematik, porátali ste, prosím, už o koľko vaším pričinením sa znížili príjmy do Sociálnej poisťovne? Myslím tým skutočne na tohoročné aktivity v podobe a v úvodzovkách poviem "cenných rád" tým, ktorí si osvojili rady vášho typu ako sa vyhnúť odvodom, ako neplatiť dane, koľko podnikov, a môžte ukazovať knihu donekonečna niekoľkokrát, treba sa pozrieť, pretože tú knihu nevydala Tomanová, je to Zvyšovanie úrovne klientskej starostlivosti, a je to jedna časť, jedna časť z jedného projektu. Mali by ste hovoriť, posudzovať projekt ako celok. Ak tá vec, táto brožúra nespĺňala predpoklady, tak ten finančný manažér, ktorý mal na starosti tento projekt, spravil zásadnú chybu a nemal ju pripustiť, a nemala byť preplatená. Ja by som sa rada spýtala: ktože preplácal tieto náklady? Asi tak. A potom môžeme hovoriť a diskutovať ďalej.
Viete, pán minister, za niekoľko rokov budeme hodnotiť vaše projekty, ktoré ste pustili, a ktoré bežali. A budeme hodnotiť aj to, ako tie projekty vyzerajú v teréne. Ja mám niekoľko desiatok listov, ktoré prišli, možno že sa blížia už aj k stovke, a ktoré boli odoslané aj do Bruselu, ako postupujete s Európskym sociálnym fondom. Ako ste nič nepreplatili. Ako rušíte rozhodnutia. Ako sa zatajujú manažéri projektov pred neziskovými organizáciami, ako nie sú schopní konkretizovať konkrétne veci. Ako robia prieťahy pri platbách a podobne. Ja by som si toto všetko zvážila, aby som sa skutočne venovala kvalite práce a nie rôznym táraninám a rečiam, ktoré nie sú vôbec konkrétne. Ja by som ešte predsa len sa spýtala, že u vás v dôvodovej správe je vyčíslených 25-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré v rokoch 2006 a 2009 možno riadiac sa vami, verejne prezentovanými radami, prerušovali svoju činnosť a takto sa vyhli plateniu sociálnych odvodov. Sú to ešte vyššie čísla, pán minister. O koľko teda Sociálna poisťovňa prišla, keď vy sám ste, ako je verejne známe, neplatili dlhodobo odvody do Sociálnej poisťovne. A teraz chceme tieto prostriedky, ktoré boli svojrázne ušetrené na určitej skupine ľudí, vytiahnuť z vrecka slušných, pracovitých, bežných ľudí platiacich si fakt poctivo odvody po celý život. Myslím si, že je hanba klamať ľudí a miesto sľubovaného znižovania daní a odvodov siahať im do vrecka zvyšovaním odvodov, znižovaním príjmov ich poctivej práce.
Bolo by bývalo možno dobré, pán minister, keby ste sa postavili pred Radu vlády pre seniorov a pre dôchodcov a vysvetlili im tieto veci a počuli, čo vlastne a o čom hovoria a čo ich vlastne ťaží. Osobne považujem vaše počínanie v kresle ministra práce, sociálnych vecí a rodiny za vrchol, nielen vrchol amatérstva, ale aj za vrchol arogancie. Potom ako vyzerá aj výsledok, ktorý tu máme dnes na stole. Hovorím o návrhu zákona, kde zákon má, teda novelizačných bodov deväťdesiattri a predložených novelizačných pozmeňovacích bodov z vašej dielne, pán minister, a nechcite, aby som to musela dokazovať, že sú to z vašej dielne všetky tie pozmeňovacie návrhy, a to tak ku zákonu o sociálnom poistení, ako aj k zákonu o rodičovskom príspevku a o príspevku pri starostlivosti o deti, pretože aj pani poslankyňa Blahová, ktorá predniesla v prvom kroku na výbore tridsať jedna pozmeňovacích návrhov, prišla dnes okolo, nie sedemnásť pozmeňovacích, prišla dnes s ďalšími viac ako štyridsiatimi siedmimi pozmeňovacími návrhmi.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, z dôvodov, ktoré som tu prezentovala, v žiadnom prípade nepodporím vládnu predlohu novely zákona o sociálnom poistení. No, v snahe zachrániť aspoň čo sa dá a vyhnúť sa najproblematickejším škodlivým dopadom novely, predkladám spolu so skupinou poslancov pozmeňovací návrh.
V čl. I novelizačný bod 1 vypustiť.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať doterajšie znenie vymedzenia pojmu zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba.
Novelizačné body 42 a 46 vypustiť.
Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať doterajšiu úpravu denného vymeriavacieho základu, nie ho znižovať na 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu.
A 3. bod. Bod 57 znie: "V § 82 ods. 1 a 2 znejú:
"(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien, od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa dôchodkové dávky zvyšujú. (2) Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára kalendárneho roka o pevnú sumu určenú ako súčin priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku podľa ods. 1 a percenta určeného o ako súčet jednej polovice priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien podľa ods. 1 a jednej polovice medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky podľa ods. 1. Pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roku sa zvyšujú odo dňa ich priznania.".".
Bod 4. Body 57, 58, 63 až 65 a § 293bx v 91. bode sa vypúšťajú. V tejto súvislosti sa prečíslujú novelizačné body.
K čl. IV. V čl. IV sa vykonajú legislatívne úpravy technického charakteru v súvislosti s prečíslovaním novelizačných bodov v čl. I.
Na odôvodnenie navrhujem, aby sa dôchodkové dávky a úrazové dávky zvyšovali valorizačným mechanizmom, v ktorom sa zohľadnia tri ukazovatele, a to rast inflácie, rast priemernej mzdy a rast priemerného starobného dôchodku. Čiže, napriek tomu, že sú tu už pozmeňovacie návrhy, navrhujem o týchto pozmeňovacích návrhoch hlasovať osobitne a neschváliť, samozrejme, body 30 až 32 a 37 spoločnej správy. Ďakujem.
Skryt prepis
