Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja tiež určite nebudem chváliť pani Gibalovú, ale poviem základnú vec. Riešenie nezamestnanosti nespočíva v prepúšťaní dôchodcov, ale v tvorbe nových pracovných miest.
A tu teda trošku sa zastanem pána ministra práce, pretože vždy sa kladie dôraz, že ministerstvo práce nerobí. Ale ministerstvo práce túto kompetenciu nemá. Túto kompetenciu majú práve ekonomické rezorty, a teda ministri, ktorí zastupujú ekonomické rezorty.
Čiže v každom prípade treba podporiť v prvom rade - v prvom rade - tvorbu nových pracovných miest a využiť všetky nástroje preto, aby sa nové pracovné miesta podporili. Nie to, čo sa u dialo, že ste zastavili aktívnu politiku trhu práce, že prakticky nefungujú rekvalifikácie, že nemáte peniaze a úrady práce nemajú peniaze na absolventskú prax, kde meškajú výplaty a podobne. V decembri ste rekvalifikovali 25 ľudí.
Pani poslankyňa Gibalová, váš počet poberateľov starobného dôchodku v zamestnaneckom pomere k 31. 12. je holá štatistika, ktorá nič nehovorí. Pani poslankyňa, vtedy by bola zaujímavá táto štatistika, keby ste povedali, aké pracovné miesta, na akých pracovných miestach sú títo ľudia zamestnávaní, akú činnosť vykonávajú. Vy, ktorá ste sa tak bili za sociálne služby, choďte sa pozrieť, v akom veku a koľko dôchodkýň pracuje v zariadeniach sociálnych služieb, v opatrovateľskej službe, len aby sa akýmsi spôsobom uživili, a za akú sumu robia. Ja som zvedavá, či túto prácu pôjdu robiť mladí ľudia, napríklad viď pani Kiššová a podobne.
Čiže, prosím vás, treba sa aj pozrieť na to a vtedy budem takejto analýze veriť a budem hovoriť o tom, že je to dobrý materiál, keď takýto podklad predložíte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, dovoľte mi uviesť, že tento zákon, a teda hovorím o kódexe pracovného práva, neslúži pre obyvateľov, ale predovšetkým pre zamestnancov a pre zamestnancov na garanciu ochrany v zmysle dôstojnej práce, ochrany života a zdravia, uspokojivých pracovných podmienok a, samozrejme, aj slušného odmeňovania za prácu a zladenie osobného pracovného života. To len na úvod teda k vášmu úvodnému vystúpeniu.
Dotkli ste sa aj miery nezamestnanosti a ja musím povedať, že, pán poslanec, za nášho pôsobenia po roku účinnosti zákona miera nezamestnanosti dosiahla na Slovensku, evidovaná miera nezamestnanosti, najnižšiu úroveň 7,36 %. Mnohí tu klamete a hovoríte o tom, ako sme zdvihli. Nie, znížili sme mieru nezamestnanosti, počnúc prvým mesiacom nástupu do vlády sme znižovali mieru nezamestnanosti na rozdiel od vás, ktorí od nášho odchodu z vlády neustále zvyšujete mieru nezamestnanosti.
A pripomeniem len dozadu mesiac máj, kedy vám vzrástla evidovaná miera nezamestnanosti v absolútnom vyjadrení o viac ako 4 600 ľudí pribudlo. A pokiaľ ide o celkovú mieru nezamestnanosti, celkový počet disponibilných zdrojov pracovných síl, tak vám narástla viac ako 13-tisíc. Musím hovoriť aj o tom, že za mesiac jún idete taktiež hore s mierou, evidovanou mierou nezamestnanosti a pribudlo vám viac ako 3 800 ľudí.
Toto by som, takto by som mohla pokračovať a bola by som zvedavá, čo ste za ten rok urobili, aby ste znížili skutočne mieru nezamestnanosti.
Ja sa dotknem ešte jednej veci, a to, že v roku 2007 pripravovali Zákonník práce odborníci a medzi odborníkmi bola aj pani prof. Barancová.

Ďakujem pekne, pán predseda. V prvom rade si dovolím poďakovať pani poslankyni Vaľovej za tento príspevok. A myslím, že jej názor je veľmi správny. Napriek tomu, že z organizačných dôvodov pre Národnú banku sa môže javiť tento krok skutočne nejakými úspornými opatreniami, treba si uvedomiť, že v porovnaní s minulým rokom došlo k medziročnému nárastu miery nezamestnanosti, či evidovanej miery nezamestnanosti alebo celkovej miery nezamestnanosti. Je to viac ako 18 000 ľudí. Pokiaľ ide o evidovanú mieru nezamestnanosti, je to nárast viac ako o 4 600 ľudí, a celkovú mieru nezamestnanosti, je to viac ako o 13 000 ľudí. Došlo k predĺženiu a zvýšeniu počtu dlhodobo nezamestnaných. Vyspelé krajiny Európy veľmi často práve v štátnej správe a verejnej správe udržujú v čase vysokej miery nezamestnanosti aj dokonca miernu prezamestnanosť, len aby ľudia zostali pracovať a aby mali zachované návyky. A v tomto prípade si myslím, že pán guvernér Národnej banky určite nájde iné šetriace opatrenie a organizačné riešenie také, aby v meste Humennom sme ten veľmi nízky počet miest pracovných, ktorý tam je, neznižovali a udržali. A dokonca možno keby sme ho ešte aj podporili. Netvrdím, že to musí byť z Národnej banky. V tejto chvíli musím povedať, že prešovský región, košický región a banskobystrický región sú regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti. A preto, pán poslanec Matej, taktiež chcem vysloviť vám poďakovanie, že máte taký istý názor. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja by som predsa len považovala za potrebné upriamiť vašu pozornosť na to, že ide nájomcov, ktorých práva alebo práva ich právnych predchodcov k bytu vznikli ešte v bývalom vlastníckom režime. Teda pred rokom 1989. A dotknutí vlastníci bytov, resp. domov ich do vlastníctva nadobudli už s ťarchou existujúcich a zákonom chránených nájomných vzťahov k nim. Po vydaní predmetných nehnuteľností oprávneným osobám podľa reštrukčných predpisov ani pri ich prípadných následných prevodoch na iné osoby nebol právny vzťah k predmetným bytom zo strany dotknutých nájomcov časovo ohraničený. Požívali ochranu chráneného nájmu ustanovenú Občianskym zákonníkom. Teraz jednoznačne ideme useknúť túto ochranu a ideme sa, poviem, že jedna tretina ľudí sú iba starí ľudia. A čo tí ostatní, ktorí sú skutočne v sociálnej núdzi? Nemyslite si, že príspevkom na bývanie vyriešite bývanie a ochranu nájmu v tých bytoch, v ktorých ešte do roku 2017 zostanú.

Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať môjmu kolegovi Dr. Madejovi za veľmi precízne rozobratie problému, ukázanie, kde predložený návrh má chyby, a v každom prípade aj to ma teší, že sa k tomuto návrhu opäť hlási, pretože bol jedným z tých, ktorí striedavú starostlivosť presadzoval a podporil, aby sa dostala do života.
Pán Dr. Madej presadzuje nie prvýkrát zákony v prospech rodiny a v prospech detí a bolo by vhodné, dámy poslankyne, ktoré predkladáte tento návrh, nie starostlivo brániť a invektívy používať voči pánovi Dr. Madejovi, že je neskúsený v tejto oblasti a podobne.
Dámy, vy ste tu už preukázali na mnohých zákonoch, že nemáte skúsenosti v tejto oblasti, preto prosím, ak máme záujem detí na pamäti, počúvajme pána Dr. Madeja a skúsme spojiť sily a pripraviť návrh zákona tak, aby bol skutočne aj v rámci striedavej starostlivosti vyhovujúci, a majme na pamäti záujem dieťaťa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Ondruš, napriek tomu, že sa mi páčilo vaše vystúpenie, musím povedať, že nie som úplne spokojná, čo ste povedali. Bolo treba zareagovať aj na kompenzácie, pretože tie by mali byť predmetom rokovania, tak ako sa ma snažila upozorniť pani Blahová vo faktickej pripomienke. Ale poviem, treba povedať jednu vec, že keď sme nastúpili, sme vracali naspäť 1,5 miliardy občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré im "vďaka" roku 2004, keby bola po vláde Dzurindova vláda a KDH, pani Gibalová by si to mala pamätať, pretože sama hlasovala tiež za zrušenie dvadsaťdva prosociálnych zákonov a prijatie antisociálnych zákonov, ktoré brali nielen občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj invalidom, tým, zhodou okolností to bolo zhruba 2 mld. 800 mil. slovenských korún. Takže by som sa asi veľmi rozpakovala čokoľvek tu kritizovať, keď sme skutočne ľuďom sa snažili dať. Viete, ja aj k tým kompenzáciám, ja nemám pripomienky. A ja, pokiaľ sa jedná o zdravotne postihnutých, pokiaľ sa dá, každú jednu vec podporím. Ja by som podporila aj to, že v Malej Lučivnej, vzdelávacie stredisko inšpektorátu práce prebudováva jeden apartmán pre pána Bodyho, poradcu pána ministra, ktorý kedysi sedel v parlamente a taktiež zahlasoval za tých dvadsaťdva, zrušenie tých prosociálnych zákonov a zahlasoval za antisociálne zákony vo vzťahu k ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a k invalidným občanom. Keby to tá Malá Lučivná, to vzdelávacie stredisko bolo celé urobené bezbariérovo pre zdravotne postihnutých a mohli sa tam chodiť vzdelávať. Asi takto by som pristupovala ja. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hneď v úvode chcem povedať, že v každom prípade ja vítam novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a to v tom smere, že prináša táto novela rôzne legislatívno-technické upresnenia, vylepšenia zákona. V každom prípade súhlasím, prináša šesť miliónov v prospech zdravotne postihnutých.
Ak tu niekto sa chce spýtať, čo sme urobili pre zdravotne postihnutých, cez valorizáciu dávok, cez vrátenie výšky dávok, cez zvýšenie výšky dávok, cez zavedenie, teda, a vôbec prípravu nového zákona, je to celý zákon a pre rok 2011 sme skutočne plánovali 50 mil. eur navýšenie v porovnaní s tým, čo bolo v roku 2008.
V tejto súvislosti však mi nedá, aby som nepovedala a nezopakovala to, čo už moji kolegovia povedali a pekne to povedal pán Čaplovič, pán poslanec Čaplovič, ktorý upozornil aj na to, že návrhy zákonov.
Pani Jurinová, pokiaľ ide o vás, týchto ustanovení sme sa dotkli, mohli byť vydiskutované, pokiaľ ide o osobnú asistenciu a taktiež úpravu motorového vozidla predtým. Hovoríme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré predkladali vaše kolegyne a ktoré sa týkali zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnych kuratele. A tieto sú určite nad rámec návrhu, predloženého vládneho návrhu. Čiže aj k tomu je, bude potrebné, aby sa pán minister jednoznačne vyjadril.
V každom prípade, to, čo som si ja vypočula, keď sme predkladali nový zákon a prichádzali sme s miliardou korún navýšenia pre zdravotne postihnutých, ako je to málo, ako máme riešiť príspevok na osobnú asistenciu, zvýšiť, ako máme zvýšiť príspevok za opatrovanie. Áno, príspevok za opatrovanie v porovnaní s osobnou asistenciou je skutočne minimálny a ešte aj krátenie dávok je neprijateľné.
Najväčšie problémy, ktoré ja teda vnímam a ktoré sú, týkajú sa dedičstva v tom prípade, ak sa jedná o zdravotne postihnutého, o ktorého sa rodina starala a zostávajú po ňom niektoré pomôcky, na ktoré boli poskytnuté peňažné príspevky. Ja zastávam názor, že toto je potrebné vyriešiť a toto v rámci tejto novely mohlo byť vyriešené pri dobre vôli.
Odišla pani Blahová, čiže ťažko sa mi reaguje, á... je tu. Takže ja len poviem, že z mojej ruky a pri rozbalení prešli tisícky detí. Nie jedno dieťa, nie dve deti. V roku 1996 sme pripravili, dá sa povedať, komplet nový zákon a prevzali sme deti z rezortov zdravotníctva, z dojčeneckých ústavov a deti z detských domovov z rezortu školstva do pôsobnosti ministerstva práce. Začala sa, nemám rada slovo transformácia, ale výrazná zmena.
Ak by som chcela hovoriť o príbehoch detí, aký tu porozprávala pani Blahová, dojemný príbeh, ale vedela by som rozprávať ešte dojemnejšie príbehy. Napríklad o rómskom dievčatku, ktorého druh matku preklal hneď po pôrode, dieťa zostalo samé, toto dieťa išlo do dojčeneckého ústavu, potom išlo do pestúnskej starostlivosti, kde bolo týrané, ťažko popálené, sme ho brali ako dvojročné naspäť, trvalo viac ako trištvrte roka v nemocnici. Následne išlo naspäť do ďalších detských domovov, putovalo, kde bolo zneužívané vychovávateľkou v detskom domove a podobne. Vedela by som povedať množstvo. Ale viem povedať aj pekné príbehy, kde dnes sú absolventmi vysokých škôl deti z detských domovov, ktoré zažili pekné obdobie a ktoré spomínajú na detský domov a majú tam hlboké kontakty.
Mala som stretnutie, kde som sa stretla s paňou, ktorá mala, oslavovala 70 rokov a prišla do detského domova, lebo to boli jej jediní príbuzní. Takže ťažko hovoriť o tom. A v každom prípade je vždy možné zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vylepšiť, tak ako možno vylepšovať zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
Nie je však namieste, aby sme dehonestovali ľudí, ktorí sa starajú v zariadeniach o deti. A od roku 1996 prešli detské domovy obrovskými zmenami a dovolím si tvrdiť, že sa vôbec nedajú porovnávať tieto detské domovy s detskými domovmi do roku 1996 alebo s dojčeneckými ústavmi do roku 1996.
Toľko z môjho pohľadu k týmto zákonom.
Ja skutočne prosím, aby ste, dámy poslankyne a poslanci, nezneužívali svoje postavenie poslanca na to, aby ste tu rozprávali individuálne príbehy, ktorými sa snažíte nejakým spôsobom vašich poslancov a niektorých ďalších priviesť k tomu, a ešte pán Suja tu vystúpi a podporí a nemá potuchu o tom, ako to v detských domovoch prebieha.
Pokiaľ ide o peňažné príspevky na kompenzáciu, chcem požiadať ešte o jednu vec, a to je, o procedurálnu, teda zmenu, aby sme k predloženému návrhu, k predloženým pozmeňovacím návrhom, aby sme každý bod prerokovávali a hlasovali osobitne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Je mi veľmi ľúto, že ste si dovolili skutočne v priamom prenose dehonestovať prácu zamestnancov detských domovov. A poviem to preto, že ja som v 1996. roku, s mojimi kolegyňami sme preberali detské domovy aj dojčenecké ústavy z pôsobnosti rezortu zdravotníctva, rezortu školstva. Musím povedať, ani v jednom prípade sme sa nestretli s tým, aby dojčatá mali preležaniny, dekubity. To nežartujte, pani kolegyňa. Vy neviete, o čom rozprávate. To je jedna vec.
A druhá vec. Sú to ľudia, ktorí sú veľmi zle oceňovaní, všetci vôbec zamestnanci v sociálnej oblasti, a patria medzi najhoršie odmeňovaných zamestnancov v tejto oblasti, ale robia túto prácu s láskou. Od 1996. roku sme prešli obrovský kus cesty. Dnes môžeme hovoriť o skupinovej výchove v detských domovoch, o profesionálnych rodinách a vždy sa dá v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vylepšiť proces, aby sme deťom čo najviac pomohli. Nemyslite si však, prosím, že profesionálna rodina je všeliekom. Profesionálna rodina, ktorá je od detského domova vzdialená 30, 40, 50, 70 kilometrov, ako často je kontrolovaná? A ja vám poviem, treba sa ísť pozrieť, aby ste videli. Kým v detskom domove odkonzultujete a odkontrolujete každý jeden jogurt, aby nebol po záručnej lehote, dokážete to urobiť v profesionálnych rodinách? Ja hovorím len jeden príklad. Vôbec nie som proti profesionálnym rodinám a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí poskytujú starostlivosť deťom, ktorí si ich zoberú z lásky a starajú sa. Ba, naviac, zastávam názor, že ten, kto si vezme dieťa, nemal by žiadať od tohto štátu žiadne príspevky a podobne. Takže, pani kolegyňa, nedehonestujte tých, ktorí si to nezaslúžia, ktorí robia výbornú prácu. A nestretla som sa v dojčeneckom ani v detskom domove, ani v súčasnosti s dekubitmi u maloletých detí. Nežartujte!

Využijem inú príležitosť.

...faktickú pripomienku.