Videokanál poslanca

Opatrovateľskú. Ja počkám, ak dovolíte, kým si vysvetlia. Pán poslanec, nech sa páči.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte pani , poprosím všetkých, ktorí, či už o tomto zákone tu diskutujú a otáčajú sa pani poslankyni chrbtom, nech tak prestanú, pretože ona chce začať svoje vystúpenie v rozprave. Ďakujem za porozumenie.
Nech sa páči.

Tomanová, Viera, NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na chvíľu vrátiť sa do minulosti, a to do roku 2002, kedy sociálne služby ako originálne kompetencie boli odovzdané obciam a ako originálna kompetencia odovzdaná obci znamená a umožňuje obci správať sa ako demokraticky vo vzťahu ku každému občanovi. Sú to volení poslanci, ktorí zastupujú, a boli zvolení občanmi a umožňuje tvoriť vlastne sociálnu politiku v prospech občanov tej-ktorej obce, mesta, ale, samozrejme, aj vyššieho územného celku, pretože kompetencie boli odovzdané tak vyšším územným celkom, ako aj obciam.
Ja vnímam túto, a poviem, dočasnú novelu, pretože tak nám bola predstavená, a povedala, že sa jedná, povedal pán minister, že sa jedná o dočasnú právnu úpravu na rok 2012, skutočne ako dočasnú, pretože tento, doriešiť systém financovania sociálnych služieb nevyriešila ani decentralizácia v roku 2002, kedy sa odovzdávali sociálne služby do originálnej pôsobnosti miest a obcí a vyšších územných celkov. Nevyriešil ju ani zákon, ktorý sme pripravili my v roku 2008, a stále ostáva problém, ako sa sociálne služby budú riešiť. Samozrejme, že to priznáva aj táto novela, keď hovorí o tom, že je potrebné finančné riešenie a v osobitnej časti na druhej strane, hneď v prvom a druhom odseku, že vlastne decentralizácia tento problém nevyriešila, a v súčasnej dobe, viac ako 110, cirka okolo 110 zariadení v pôsobnosti obcí a miest nemá riešenie. Áno, ale nie je to 110 zariadení, upresnil to pán podpredseda ZMOS-u Muška na rokovaní výboru, ktorý povedal, že sa jedná o 127 zariadení, a sú to tie zariadenia, ktoré vznikli po 1.7., kedy boli odovzdané originálne kompetencie v oblasti sociálnych služieb a ich poskytovania obciam a..., vyšším územným celkom, obciam a mestám, a vlastne vtedy neboli riešené, ako budú financované tie zariadenia, ktoré vznikli v obciach po 1.7.2002. V tejto súvislosti pripomeniem, že pokiaľ ide o zariadenia, kým obciam bolo odovzdaných zhruba okolo 80 zariadení, tak vyšším územných celkom bolo odovzdané štyrikrát toľko, 329 zariadení vyšším územným celkom, a tento zákon stále rieši a venuje sa predovšetkým problematike obecných a mestských zariadení sociálnych služieb a sociálnym službám, ktoré poskytujú ako originálnu pôsobnosť mestá a obce, aby som bola veľmi úprimná.
A v tejto chvíli ja len pripomeniem, že existujú riešenia, ako je to možné riešiť, a nakoniec, hovorila o tom aj štátna tajomníčka na stretnutí so zástupcami, boli tam aj zástupcovia ZMOS-u, mimovládne organizácie, ale boli aj zástupcovia vyššieho územného celku. Hovorila dokonca o tom, že sa zoberú tieto kompetencie ako originálne kompetencie obciam a mestám a vyšším územným celkom a že sa dajú znovu do pôsobnosti štátu. Nuž ja si myslím, že to je krok späť a že by to bolo skutočne nie vhodné v tomto, ani účelné, ani v prospech občana by tento krok neslúžil. Napriek tomu si však myslím, že mohol sa riešiť od leta návrh definitívneho riešenia, pretože už v lete, a dokonca v roku 2009 sme vedeli a '10, aké to vlastne riešenie môže byť. Môže to byť jednak príspevok zo strany štátu, o čom hovorila aj štátna tajomníčka. Príspevok zo strany štátu tým, ktorí nie sú schopní zaplatiť si za poskytnutú sociálnu službu, kde to bude presne adresné, presne na občana, a bude takisto vyčíslená suma, presná suma, ale je to možné riešiť aj klasickým pripoistením sa, tak ako ho majú Nemci, Pflegeversicherung, určite ho mnohí poznáte, kde je možné v priebehu jedného roka vyčleniť zhruba 1,5 percenta zo začiatku a povedať, že toto bude povinný každý občan zaplatiť pre účely odkázanosti na sociálne služby, a potom solidárne z tohto balíka poistného fondu vyplácať a poskytovať tým, ktorí nemajú na úhradu, presnú dávku v závislosti od aký zdrav..., od akého, o aký zdravotný stav a o akú odkázanosť, nie zdravotný stav, ale akú odkázanosť sa jedná. Takže dovoľte mi, keď som uviedla tieto veci, a vzhľadom na to, že tento návrh sa týka predovšetkým financovania a poskytovania finančného príspevku, ešte snáď možno si dovolím pripomenúť, že niekoľkokrát sa pokúšal rezort práce a taktiež mimovládne organizácie riešiť problematiku financovania, či to už bolo v roku 1998 prijatím novej právnej úpravy alebo potom zasahovaním do tejto právnej úpravy v roku 2000, samozrejme, veľká, veľká úprava bola v roku 2002 zákonom č. 416, keď sa odovzdávali kompetencie v tej časti 8, ale, samozrejme, bol to aj pokus v roku 2004 v marci a v apríli, kedy bola prijatá príloha k zákonu č. 185, kt...,195, ktorá hovorila o tom, ako a aká má byť minimálna výška finančného príspevku pri poskytovaní sociálnych služieb. Čiže znovu sme tam, kde sme boli, že systém financovania nie je doriešený, a to, čo sa teraz navrhuje, je jednoznačne krok k tomu, aby sme hodili celú ťarchu na občana, a občan zaplať si. Pripomeniem, nie je ničím odôvodnené, aby zákon viazal obce, mestá a vyššie územné celky určovať sumu úhrady za sociálne služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek, a to vo výške minimálne 50 percent priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby. Treba povedať, že sa, samozrejme, skúmajú tieto náklady za predchádzajúci rozpočtový rok a prepočítavajú sa na jeden mesiac a na prijímateľa, tak ako je uvedené v návrhu zákona, ktorý máme v predlohe. Ide o, dalo by sa povedať neoprávnený zásah do výkonu samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb, a to v politike uhrádza túto službu, kde by sa mala jednoznačne odrážať konkrétna sociálna politika na území vo vzťahu k obyvateľom a zodpovednosť volených zástupcov. Ešte raz zdôrazňujem, je to skutočne neoprávnený zásah a pripomínam, že v súčasnosti umožňuje právna úprava obciam stanoviť výšku úhrady v, pri zohľadnení ekonomických oprávnených nákladov od nula do sto percent. Od nula do sto percent. Čiže stanoviť, že musí to byť minimálne 50 percent, je skutočne neoprávnený zásah do výkonu konkrétnej sociálnej politiky lokálnej alebo regionálnej. Je potrebné uvedomiť si, že ide o sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb, poskytované aj deťom s ťažkým zdravotným postihnutím. Je ekonomicky oprávnené, náklady sa pohybujú až do výšky 1.200, 1.400 eur za mesiac. Platenie úhrady za tieto sociálne služby zo strany rodičov vo výške minimálne 50 percent, teda 600-700 eur za mesiac, je vzhľadom na súčasnú sociálno-ekonomickú situáciu rodín so zdravotne, prítomnosťou zdravotne ťažko postihnutého člena prakticky nerealizovateľné. Právna ochrana rodičov pred platením úhrady neprimeranej ich príjmu a majetku, v prípade poskytovania sociálnych služieb, zariadení sociálnych služieb celoročne vo výške povinného zostatku z príjmu, a to 1,3-násobku sumy životného minima, je síce zákonom o sociálnych službách ustanovená, ale nezaplatená úhrada sa bude stále evidovať ako pohľadávka, ktorá sa bude pri príjmoch, pri zohľadňovaní príjmových a majetkových pomerov vymáhať na to? Najneskôr potom v dedičskom konaní. Povedzme si to úprimne. Teda rodiny so zdravotne postihnutým členom budú zotrvávať v postavení dlžníka, a to s príjmom maximálne 1,3-násobku sumy životného minima dlhodobo. Poukazujem tiež na nerovné zaobchádzanie, pokiaľ ide o výkon opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to z toho dôvodu, aby sme skúsili porovnať, a pán minister nám to určite povie, aké sú úhrady v zariadeniach sociálno-právnej ochrany. Hovorím teda konkrétne o detských domovoch, kde sú deti umiestňované na základe nezodpovednosti aj nezodpovednosti vlastných rodičov. Tá úhrada je tam ďaleko, ďaleko nižšia, ako by mala byť úhrada v zariadeniach sociálnych služieb pre deti. Čiže z tohto titulu by som povedala, že postaviť takto úhradu vo vzťahu k deťom, je pre mňa neprijateľné. Naviac ochrana, ktorá je postavená vo výške 1,3-násobku, je v tejto súvislosti absolútne nedostatočná. Takto koncipovaná právna úprava nevytvára podmienky ani pre zosúladenie rodinného a pracovného života, nakoľko minimálna výška úhrady sa bude vzťahovať aj na stanovenie, aj na, pri poskytovaní sociálnych služieb denne, týždenne, a teda aj, aj ambulantne. Čiže to znamená, že keď sa poskytuje úhrada občanovi denne, musí si platiť svoje bývanie, musí si platiť náklady spojené s kúrením, musí si platiť spotrebu energií, ale musí sa ešte aj sčasti prestravovať. Pri tom dennom pobyte vždy ten olovrant, večera mu zostáva, že si ju musí zabezpečiť, samozrejme, soboty a nedele, a pri tom týždennom pobyte sa taktiež, jednak potrebuje bývanie, potrebuje v piatok večeru a potrebuje v sobotu, nedeľu stravu. Čiže vlastne je potrebné zhodnotiť a zvýšiť ochranu aj pre túto skupinu ľudí. Určovanie sumy minimálnej úhrady vo výške 50 percent priemerných ekonomických oprávnených nákladov aj za opatrovateľskú službu, tak to vyplýva z tohto predloženého návrhu, zo zákona je v rozpore s potrebou vytvorenia podmienok pre možnosť zotrvania občanov odkázaných na poskytovanie sociálnej služby, a to predovšetkým v domácom prirodzenom prostredí. Toto boli závery, ktoré sme sa vždy snažili presadzovať, aby občan čo najdlhšie zotrval doma vo svojom domácom prirodzenom prostredí. Z hľadiska nejakého vytvorenia záveru musím jednoznačne povedať, že jednorazové zvýšenie úhrady za sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, je protichodná z hľadiska požiadavky zabezpečenia primeranej dostupnosti sociálnych služieb, zodpovedajúcej príjmom a majetkovej úrovni odkázaných občanov a ich rodín. Neplatenie úhrady, vzhľadom na právnu ochranu zostatku z príjmu po zaplatení úhrady, postaví dotknuté osoby do úlohy celoživotných dlžníkov. A donúti žiť rodiny s prítomnosťou člena s ťažkým zdravotným postihnutím prakticky celoživotne na úrovni príjmu 1,3-násobku životného minima. Opatrovateľská služba sa vzhľadom na výšku tzv. minimálnej úhrady vo výške 50 percent stane prakticky nedostupnou pri väčšom časovom rozsahu odkázanosti na pomoc zo strany inej osoby, čo vyvolá riziko nezabezpečenia potrebnej pomoci pri zabezpečovaní vitálnych potrieb. Takto konajúca právna úprava nezohľadňuje ani príjmovú stratifikáciu obyvateľstva. U jednotlivých, u jednotlivých občanov, resp. obcí aj VÚC-iek. A nedodrž..., neodôvodnenie limituje sociálnu politiku obcí a vyšších územných celkov uplatňovanú voči svojim obyvateľom. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, že priemerný dôchodok je okolo 360 eur. Z toho ale 59,4 percenta ľudí má dôchodok nižší, ako je 360 eur. A napriek tomu, že zostáva ochrana aj z hľadiska teda úhrady neprimeranej občanovi, že mu zostáva 20 percent sumy životného minima, treba si uvedomiť, že už dnes do tejto sumy sa nezmestia liečivá, ktoré musia títo ľudia poberať. Najťažšia situácia je pri ľuďoch, ktorí používajú a potrebujú brať liečivá pre ľudí s duševnými poruchami a poruchami správania. Hovorím o psychiatrických diagnózach. Tie doplatky sú veľmi vysoké. Pri nepoužívaní týchto liekov dochádza k recidíve zdravotného stavu a tí ľudia sa nám znovu a znovu vracajú do nemocníc na preliečenie. Preliečenie často trvá aj niekoľko mesiacov, čo je ďaleko nákladnejšie ako to, keby ten človek mal tie lieky dostupné a mohol ich užívať. A keď hovoríme o príjmovej, spomenula som príjmovú stratifikáciu, v tom celkovom závere musím pripomenúť, že včera sa uskutočnila aj konferencia na tému flexiistoty, kde Slovenská akadémia vied predstavila príjmovú stratifikáciu, ako to vlastne vyzerá. Vážení, ja musím povedať, že skoro 67 percent ľudí žije z príjmu do 500 eur. Ak si viete predstaviť, že títo ľudia by mali priplácať a žiť dlhodobe len z 1,3-násobku sumy životného minima, kde pre prvú fyzickú dospelú osobu, a teda vôbec, je teda ten, to životné minimum na úrovni 189 eur, necelých 190 eur, keď si vezmete 1,3-násobok, tak tlačíme ľudí do nesmiernej, nesmiernej biedy. A my sme ešte v roku 2008 pripravili koncepciu zvýšenia súm životného minima, pretože už v roku 2008 bolo nereálne postavené životné minimum, a bolo ho treba prehodnotiť, malo by sa prehodnocovať, suma životného minima, každých päť rokov. Aj sme zvolili takú štatistickú normatívnu metódu na prehodnotenie životného minima a k 1. 1. 2012 tu mal už byť postavený zákon, nový zákon a nové sumy životného minima. V roku 2008 sme hovorili o tom, že zaostáva v priemere okolo 20 - 25 eur za skutočnou sumou životného minima, ale v tejto chvíli to povedať, aké je to zaostávanie, to si skutočne nedovolím povedať. Vrátim sa ešte k jednému, ešte na chvíľu k tým dôchodkom, pokiaľ ide o ľudí v dôchodkovom veku, pretože treba si uvedomiť aj to, že my máme feminizovanú starobu, pretože ženy sa nám dožívajú zhruba o sedem rokov dlhšie. Ale majú ženy v priemere skoro takmer o 50 eur nižšie dôchodky, ako majú muži. Čiže to znamená, že máme feminizovanú starobu a svojím spôsobom chudobnú starobu. A preto apelujem na vás, aby ste zvážili možnosť, aby sme netlačili ľudí, ktorí budú musieť doplácať na sociálne služby, aby sme pomohli tým, ktorí sú odkázaní na opatrovateľskú službu, ktorou je taká základná služba, ktorou vieme veľmi rýchlo pomôcť v domácnostiach, tam, kde sa ten zdravotne, ten občan odkázaný na pomoc zo strany inej fyzickej osoby nachádza. Aby som uplatnila pozmeňovací návrh, ja ho hneď aj odovzdám, nech sa páči. A ten pozmeňovací návrh smeruje ku zvýšenej ochrane tých, ktorí majú veľmi nízke príjmy, a napriek tomu, že pani Blahová postavila, predniesla poslanecký návrh, v ktorom vlastne vypúšťa deti z tejto úpravy, ja si myslím, že táto ochrana pred úhradou neprimeraného príjmu pomôže aj ďalším občanom, ktorí by mali doplácať za svojich rodičov, manželky za manželov, prípadne manželia za manželky, a vyplýva, vyplýva vlastne z toho, že by sme zvýšili násobok sumy životného minima, nad ktorý teda, samozrejme, ten občan bude uhrádzať, ale pod ktorý, keby poklesol jeho príjem, tak bude uhrádzať len toľko, aby ten jeho príjem zostal zachovaný, tak ako to budem čítať. Je to návrh poslankyne Národnej rady Viery Tomanovej na zmenu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač č. 587. V čl. I za 10. bod sa vkladá nový 11. bod a 12. bod, ktoré znejú:
11. bod. V § 73 ods. 1, 5, 8 a 10 sa slová, "1,3-násobku" nahrádzajú slovami "dvojnásobku".
Bod 12. V § 73 ods. 3 sa slová "50 percent" nahrádzajú slovami "1,3-násobku" a v ods. 4 sa slová "70 percent" nahrádzajú slovami "1,6-násobku".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Odôvodnenie: ja som ho prakticky odôvodnila, ale predsa len veľmi stručne zhrniem. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je zvýšená úroveň ochrany, právnej ochrany platiteľov úhrady za sociálne služby, a to z dôvodov reálnej sociálno-ekonomickej situácie a úrovne cien výrobkov, tovarov a služieb. Poskytovanie sociálnej služby oprávneným osobám nemôže spôsobiť dlhodobé zotrvávanie dotknutých osôb a ich rodín na úrovni príjmov, ktoré neumožňujú ich dôstojný život a uhrádzanie životných nákladov. Hranica zostatku príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, blízka sume životného minima a dlhodobého zotrvávania úrovne príjmov na tejto hranici, by klientom sociálnych služieb a ich rodinám, platiteľom úhrady za sociálnu službu, tento dôstojný život neumožňovali.
Ďakujem pekne za pozornosť.