Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2011 o 11:37 hod.

Ing. PhD.

Viera Tomanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2011 11:37 - 11:37 hod.

Viera Tomanová
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Somogyi, dúfam, že nebudete so mnou v rozpore, že som citovala ústavu a štátotvorným národom je určite slovenský národ a vy ste veľmi inteligentný človek na to, aby ste, myslím si, sa znížili do takej úrovne, aby ste napadli to, čo som povedala. Skúste si len ešte raz prebrať to, čo som povedala. Určite mi dáte za pravdu, že ani v jednom prípade som neklamala a nezavádzala.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2011 11:20 - 11:21 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som zvedavá, z čoho to pán minister zdravotníctva hodlá platiť. Bude sa to rátať do zdravotníckych výkonov? To isté sa, prosím, vzťahuje aj na zariadenia sociálnych služieb či školských zariadení a škôl.
Poviem vám, ako to však bude. Vzhľadom na evidentný nedostatok finančných zdrojov vo všetkých týchto inštitúciách budú zamestnanci či už zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v týchto obciach, a to aj slovenskej národnosti, nútení ovládať jazyk príslušnej menšiny. Tí, ktorí nebudú jazyk menšiny ovládať, budú postupne vytláčaní zo zamestnania a nahrádzaní osobami ovládajúcimi tento jazyk, spravidla príslušníkmi národnostnej menšiny. Hrozí teda reálne riziko, že zamestnanci celého verejného sektora na danom území, ktorí nebudú jazyk menšiny ovládať, budú postupne prepúšťaní zo zamestnania. Týka sa to zamestnancov všetkých orgánov verejnej správy, ako aj všetkých inštitúcií zriaďovaných obcami či samosprávnymi krajmi. Takto sa dostane slovenské majoritné obyvateľstvo aj obce s pomerne nízkym počtom obyvateľov národnostných menšín do diskriminačnej pozície vo vlastnom štáte.
Dámy a páni, tak toto je zjavná diskriminácia väčšinového slovenského obyvateľstva v prístupe k zamestnaniu. Pritom viaceré medzinárodné dohovory, ale aj samotná Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 písm. b) výslovne garantujú občanom zákaz diskriminácie v zamestnaní.
Ak ustanovíme do zákona, že na území obcí s 15-percentným obyvateľstvom národnostnej menšiny bude musieť zamestnávateľ zabezpečiť všetku komunikáciu aj v jazyku národnostnej menšiny, a pritom vieme, že zamestnávateľ nemá finančné prostriedky na tlmočenie a preklady a navyše, ak tam dáme ešte aj to, že zamestnávateľ zabezpečuje komunikáciu v jazyku menšiny prostredníctvom svojich zamestnancov, ide o zjavnú diskrimináciu tých zamestnancov, ktorí jazyk príslušnej národnostnej menšiny neovládajú.
Ešte raz zdôrazňujem, nechcem upierať ani bagatelizovať práva príslušníkov národnostných menšín. No musím dať do extra pozornosti, že aj Ústava Slovenskej republiky popri právach národnostných menšín zároveň v čl. 34 ods. 3 jednoznačne uvádza, a ja si to dovolím zacitovať: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a k etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."
Ide teda o flagrantné ustanovenie, protiústavné ustanovenie, ktoré nám tu vláda pani Radičovej predložila a ktoré chcete niektorí z vás presadiť a podporiť. Teda nejde len o rozpor s antidiskriminačným zákonom, so Zákonníkom práce či so zákonom o službách zamestnanosti, ktoré výslovne zakazujú akékoľvek diskriminačné praktiky v zamestnaní či v prístupe k zamestnaniu, ale priamo o rozpor s ústavou a tiež o rozpor s právom Európskej únie, ktorá zákaz diskriminácie v zamestnaní radí medzi prioritné sociálne práva, a tiež so všetkými medzinárodnými zmluvami upravujúcimi zákaz diskriminácie v zamestnaní, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tak napríklad aj Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín v čl. 20 prikazuje osobám patriacim k národnostnej menšine pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich z dohovoru povinnosť práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národnostným menšinám.
A ešte jedna otázka, dámy a páni poslanci, ktorí sa snažíte presadiť túto novelu zákona. Som veľmi zvedavá, ako chcete zabezpečiť používanie rómskeho jazyka v takom širokom rozsahu, ako to navrhujete, keď počet osôb ovládajúcich kodifikovanú rómčinu je skutočne mizivý. Alebo ide len o zabezpečenie práv vybraných menšín?
Vážené kolegyne a kolegovia, keď som si kládla otázku, prečo vlastne navrhovateľ dáva do zákona takéto zjavné diskriminačné a finančne nákladné a ťažko realizovateľné opatrenia, nemohla som sa ubrániť jednej myšlienke. Nejde náhodou o cielenú kalkuláciu s tým, že mnohí Slováci v snahe zachovať si zamestnanie nebudú nútení naučiť sa a používať v práci jazyk príslušnej národnostnej menšiny? Za súčasnej nepriaznivej situácie na trhu práce práve na zmiešaných územiach je tento predpoklad vysoko reálny, najmä u osôb, ktoré sú v danej obci usadené, zviazané sú majetkom či príbuzenskými vzťahmi. Berúc však do úvahy zjavné ambície maďarskej vlády nevzdať sa územia Slovenska, nemôžem vylúčiť, že ide napríklad aj o skrytú maďarizáciu slovenského obyvateľstva na južnom Slovensku, a preto, dámy a páni, túto predloženú novelu nepodporím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2011 11:19 - 11:20 hod.

Viera Tomanová
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2011 11:18 - 11:19 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, nedá mi, aby som sa nevyjadrila k novelizačným zmenám, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť právo na prácu obyvateľov zmiešaných území, ktorí neovládajú jazyk príslušnej národnostnej menšiny.
Na úvod chcem zdôrazniť, že si vážim našich spoluobčanov príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú tu s väčšinovým štátotvorným národom slovenským a ktorí žijú svorne. A že si ctím aj ich oprávnené požiadavky.
Predložená novela zákona však významne rozširuje rozsah doterajšej povinnosti používania jazyka národnostnej menšiny, a to takým spôsobom, ktorý zasiahne právo na prácu majoritnej skupiny občanov. Doteraz je táto povinnosť viazaná len na komunikáciu so štátnymi orgánmi a orgánmi územnej samosprávy na území obce s počtom obyvateľstva národnostnej menšiny aspoň 20 %. Pritom zákon určuje používanie jazyka národnostnej menšiny len pokiaľ ide o písomné podania, odpovede, rokovania, písomné rozhodnutia v správnom konaní a úradné formuláre. Samozrejme, sú tu aj osobitné zákony, ktoré zaručujú občanom národnostných menšín tlmočenie do ich jazyka v súdnych konaniach či výučbu v jazyku národnostnej menšiny.
To všetko je v poriadku. Dnes však chcete rozšíriť povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny popri orgánoch štátnej správy a orgánoch územnej samosprávy už aj na ďalšie inštitúcie. A to na všetky orgány verejnej správy, teda aj na Sociálnu poisťovňu a jej pobočky, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia, na ktorú boli prenesené kompetencie štátu, sa tiež radí medzi orgány verejnej správy. Na všetky ďalšie právnické osoby zriadené orgánmi územnej samosprávy. Na zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb alebo zariadenia sociálno-právnej ochrany pre deti a sociálnej kurately.
Dámy a páni, tí, ktorí uvažujete o podpore tohto zákona, uvedomujete si vôbec rozsah a dosah takéhoto rozšírenia povinnosti používania jazyka národnostných menšín? Pýtam sa vás, uvedomujete si napríklad bohatosť a pestrosť právnických osôb, ktoré môžu obec alebo vyšší územný celok zriadiť, a že vo všetkých týchto podnikoch a všetkých týchto inštitúciách bude povinnosť používať jazyk príslušnej národnostnej menšiny? Uvedomujete si, prosím, že to môžu byť popri predškolských zariadeniach, základných a stredných školách, v školskom klube detí, v školskom stredisku záujmovej činnosti, v centre voľného času, v školskom internáte, v školskom hospodárstve, v stredisku odbornej praxe, zariadeniach sociálnych služieb, a to všetkých typov, v zdravotníckych zariadeniach, aj napríklad miestne podniky služieb, správa cintorínov, podniky miestneho hospodárstva, vodárne a kanalizácie a rôzne iné inštitúcie slúžiace verejnému záujmu? A že všetky tieto inštitúcie budú musieť zabezpečiť používanie jazyka príslušnej národnostnej menšiny? Máte, prosím, tento problém vydiskutovaný s dotknutými mestami a obcami? Ako to zabezpečia a akým spôsobom, keď dnes už územná samospráva finančne krváca? Je úplne nad slnko jasné, je jasné, že nebudú mať dostatok financií na zabezpečenie tlmočenia v takomto širokom rozsahu, ale postupovať budú veľmi jednoducho.
Dotknutý zamestnávateľ prepustí každého zamestnanca, ktorý neovláda príslušný jazyk národnostnej menšiny a zamestná toho, kto tento jazyk ovláda. A darmo tu budete hovoriť o tom napríklad, že pokiaľ ide o školy a školské zariadenia, rieši to osobitný zákon. No nerieši. A to vo vzťahu k zamestnancom týchto zariadení, pretože podľa navrhovaného znenia bude musieť každý zamestnanec napríklad aj kuchárka pri výdaji stravy alebo školník či tréner v školskom klube, používať jazyk menšín.
Popri tom výrazne rozširujete aj samotný okruh vecí, v ktorých má byť v navrhovaných inštitúciach používanie menšinového jazyka povinné. Už to nemajú byť len vymedzené činnosti v úradnom styku, ale dokonca aj celá úradná agenda vrátane všetkých zápisníc, uznesení, štatistík, evidencií, bilancií, informácií určených pre verejnosť a agendy cirkví, náboženských spoločností určených pre verejnosť.
Aj v samotnej dôvodovej správe uvádzate, že sa tým zavádza dvojjazyčnosť na danom území a že o uplatňovaní dvojjazyčnosti rozhoduje príslušný orgán. Teda tu už nejde len o právo používania jazyka národnostnej menšiny, ale priamo o zavedenie dvojjazyčnosti, čo je, a dúfam, že to aj uznáte, poriadny rozdiel.
V skutočnosti ide o prvý krok k uznaniu príslušnej národnostnej menšiny ako štátotvorného jazyka, ako štátotvorného národa, pardon. Myslím, že toto nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v Preambule výslovne rozlišuje medzi štátotvorným národom a národnostnými menšinami. Spomeňme si len: "My, národ slovenský, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky..."
Čo je ale absurdné, je navrhované znenie § 5 ods. 3. Pre úplnú ilustráciu si ho dovolím odcitovať: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny."
Zdravotnícke zariadenia alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Tak toto je podľa mňa úplne neprijateľné.
Vie mi pán podpredseda vlády, prosím, povedať, alebo niekto z vás poslancov, ako zabezpečí napríklad riaditeľ nemocnice alebo iného zdravotníckeho zariadenia či personál súkromnej ordinácie dnes, kedy sám pán minister zdravotníctva priznáva obrovskú finančnú poddimenzovanosť zdravotníckych zariadení, tlmočenie celej komunikácie zdravotníckeho personálu s pacientom do jazyka národnostnej menšiny? A z čoho to zaplatí, prosím? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2011 17:54 - 17:56 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. A chcem povedať, že sa pokúsim bližšie vysvetliť filozofiu, ktorú sa snažil predstaviť pán poslanec Ondruš, a to v tom, že naša filozofia sa skladala z dvoch zákonov, zákona o príspevku pri starostlivosti a zákona o rodičovskom príspevku, kde sme povedali, že je to preto, rodičovi, ktorý mal príjem a rozhodol sa priviesť na svet dieťa a vychovávať dieťa, aby sme aspoň na minimálnej úrovni, na úrovni minimálnej mzdy, zabezpečili náhradu príjmu. To je jedna vec. Ale, pozor, my sme povedali, že ak sa po dvoch rokoch vrátiš do práce z tretieho roku ti dáme bonus 25 %, len aby si išiel skôr pracovať. Čiže toto bola tá filozofia. A ja pripomínam, že nevstúpili sme sem a dávka rodičovského príspevku zostala zachovaná pre všetkých. A to, čo spravil teraz pán Mihál, lebo teraz je druhý kotrmelec v rodičovskom príspevku, prvý urobil Mihál, je, že povedal, zvýši ho o 26 eur. Ja som hovorila, ale nezvýšil nič, lebo tým, čo sú v hmotnej núdzi, len presypal peniaze z hmotnej núdze sem a znížil to v hmotnej núdzi a pridal to. To je jedno.
Ale nebezpečnosť tohto návrhu spočíva v tom, že ide o fiktívny príjem, pretože keď bude tá rodina v hmotnej núdzi, sa jej započíta príspevok rodičovský vo výške plnej 190 eur. V skutočnosti dostanú iba 95 eur. Z fiktívneho príjmu sa žiadna matka, žiadne dieťa nenaje. Prosím, o tomto to je. Skúste sa konečne, pán poslanec Kužma, kde ja som mala na vás zvláštny názor, ale na výboroch som si ho veľmi poopravila, musím úprimne povedať, zamyslieť. A ja vyzývam KDH, kde ste, preboha, poslanci KDH, so sociálnou náukou katolíckej cirkvi, kde je kompendium, encykliky Jána Pavla II., o rodine a podobne. Veď toto je nenormálne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2011 16:43 - 16:43 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Dobre ešte raz. Pán Jasaň, veľmi pekne vám ďakujem, že ste vy začali hovoriť o tom, že podporuje návrh rasizmus, neznášanlivosť ap., pretože je neprípustné hovoriť o rodičovskom príspevku, ktorý je určený pre všetkých rodičov rovnako.
V tejto chvíli by som povedala, aby som reagovala aj na vašu požiadavku, vyriešenie a riešenie sociálne vylúčených. Pridávali sme v rámci pomoci v hmotnej núdzi a pridali sme, napr. poviem, pre matku s deťmi, ak to bolo aj viac detí, pre matku s dvomi deťmi, 2 800 korún mesačne sme navýšili pomoc v hmotnej núdzi. Okrem toho bežali projekty. Spomeniem len projekt Lokálna stratégia komplexného prístupu, kde to bolo vami zastavené. Musela by som hovoriť o množstve projektov, kde to bolo vami zastavené, o ktorých nemáte ani potuchy.
A ešte jedna vec, dúfam, že to stihnem. Viete, totižto vstupuje pán Kaník do pomoci v hmotnej núdzi, kde vlastne tých 190 eur je fiktívnym príjmom, kráti ich v rodičovskom príspevku na 50 %, ale v hmotnej núdzi ich považuje za to, ako keby ich matka alebo teda rodič dostal, ktorý je na to oprávnený. Prepáčte, z fiktívnych 190 eur, z ktorých vy platíte skutočne iba 95 eur, sa matka ani dieťa nenaje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2011 16:43 - 16:43 hod.

Viera Tomanová
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž, pani Blahová, hovoriť pri tomto zákone o sociálne vylúčených spoločnostiach je priam neprípustné, by som povedala. A to potvrdzuje váš diskriminačný prístup k matkám, podporovanie rasizmu, neznášanlivosti ap., pretože pri tomto zákone je to skutočne neprípustné. (Reakcie z pléna.) Ale veď ja reagujem na pána Jasaňa, pretože pán Jasaň hovoril... (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2011 16:34 - 16:36 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Jurčík, viete, ani mi nestojí za to, aby som reagovala na vaše invektívy. A ak by ste mali záujem o to, tak by ste rozumeli tomu, čo som povedala, že jedným z faktorov, o ktorom som včera nehovorila, bolo aj to, že veľa ľudí pracovalo v cudzine, ktorí sa v roku 2009 vrátili. A naviac, znižovanie miery nezamestnanosti pánovi Kaníkovi a Beblavému sa darilo vďaka rozpisom percent, ktorých ľudí musia vyradiť z evidencie nezamestnaných a o čo majú znížiť nezamestnanosť, ktoré išli priamo jednotlivým úradom práce. A napriek tomu nedosiahli takú mieru nezamestnanosti, ako my sme dosiahli v auguste 2008, a to 7,36 %. Napriek tomu v jednotlivých regiónoch aj keď klesala miera, dosahovala vysoké čísla a dosahuje ich aj dnes. Viete, je to zbytočné rozoberať, pretože tak či tak sa nehanbíte klamať, zavádzať, nehanbíte sa osočovať ľudí a používať invektívy.
Pani poslankyňa Blahová, je to skutočne trápne a asi ste si nikdy neprečítali, čo sa udialo. Príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k nemu sme zaviedli my, zvýšili sme ho na 25 000 korún. Vo vzťahu k rodinám zaviedli sme opätovne valorizáciu rodinných prídavkov, zvýšili sme rodinné prídavky, a to aj za predchádzajúcu Dzurindovu vládu, kedy vlastne zrušili valorizáciu dôchodkov. Daňový bonus invalidným dôchodcom, ktorí nemali naň nárok, a rodičom, ktorým boli deti zverené, trebárs do starostlivosti, starým rodičom, do pestúnskej starostlivosti, sme nahradili osobitnou dávkou. Musím hovoriť o rodičovskom príspevku, ktorý sme zvýšili na úroveň minimálnej mzdy pre tých rodičov, ktorí stratili zamestnanie. Má to určitú analógiu vo vzťahu k tomu, čo navrhuje pán poslanec Kaník, ale ja znovu pripomínam, že nie je možné sa takýmto spôsobom, ako je predložený návrh, uberať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2011 16:11 - 16:29 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dlho som rozmýšľala, či vôbec budem vystupovať, ale predsa len som sa rozhodla vystúpiť. A musím povedať, že ma k tomu priviedli dve veci, o ktorých budem hovoriť.
Ale najskôr sa na chvíľu vrátim k námietkam pani Jurinovej. Je úplne jasné, že mi nerozumela vo svojom vystúpení. A, samozrejme, dôvodom je neznalosť problematiky ako takej. A preto chcem povedať, ak som súhlasila s matematickým vzorcom na výpočet vianočného príspevku k dôchodku, to neznamená, že som súhlasila s vecnou stránkou, o ktorej som tu hovorila, pretože ľuďom s najnižšími dôchodkami, ktoré majú aj niektorí síce nezaslúžene v dôsledku nedostatočnej a zlej reformy v roku 2004, ale ktorí majú kvôli tomu, že neplatili do systému, veľmi nízke dôchodky, pomáhame prostredníctvom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vysvetlila som to. A na druhej strane ďaleko viac sú postihnutí ľudia, ktorí majú dôchodky blížiace sa k priemernému dôchodku alebo na úrovni priemerného dôchodku. A preto zastávam názor, že mechanizmus by nemal šetriť, ale by mal skôr dôchodcom pomôcť. Čiže predpokladám, že teraz pani Jurinová porozumela, o čo sa jedná. A vzhľadom na to aj teraz budem hovoriť o viacerých zákonoch a budem hovoriť o Ústave Slovenskej republiky, pretože sa dotýka predložený návrh ústavných práv, budem hovoriť o pomoci zákona v hmotnej núdzi, tak ako o ňom hovoril pán poslanec Kaník, budem hovoriť o zákone o obecnom zriadení, pretože aj ten hovorí o povinnosti a kompetenciách obcí pri poskytovaní sociálnej pomoci. Čiže znovu sa to bude prelínať. Zaujímavé je pani Jurinová, pani poslankyňa, že vám nevadilo, keď váš minister predkladal novelu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vrátane tejto novely predložiť ďalších 7 noviel, nepriamych noviel ďalších zákonov. Môžeme hovoriť o prídavkoch na dieťa, o príspevku pri narodení dieťaťa, o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Takže, prosím, je potrebné, aby ste vystúpili k tomu, v čom sa skutočne vyznáte. Nech sa páči. Toto je vo veľmi dobrom a v láskavom tóne. Mne je úplne jasné, že ste sa tejto problematike nevenovali, kým ste neprišli do parlamentu. Ale je to veľmi zložitá problematika, vo všeobecnosti upravená viac ako 380 predpismi. A poznať ich navzájom je skutočne ťažké a náročné. Toľko na úvod.
No musím povedať, že pokiaľ ide o predložený návrh zákona, samozrejme, neprekvapil pán poslanec Kaník, pretože každý jeho návrh zákona smeruje proti ľuďom, najmä proti chudobným ľuďom žijúcim v biede, proti rodinám s deťmi, samozrejme, vždy najviac voči rodinám s väčším počtom detí bez rozdielu veku, či sa jedná o novorodenca, batoľa alebo sa jedná o žiaka základnej školy. Zameriava sa predovšetkým na rodiny, kde chudoba je generačnou kliatbou. Veľmi sa čudujem pánom poslancom Kužmovi a Horváthovi, že sa pridali k tomuto návrhu.
A by som pripomenula rok 2003, kedy bol pripravený zákon o pomoci v hmotnej núdzi. A tento zákon, ktorý keď vstúpil do platnosti v roku 2004 s účinnosťou od 1. 1. 2004, jednoznačne priniesol obrovské problémy. A na bežiacom páse ja spomeniem iba Krompachy, ale aj ďalšie mestá, obce, kde občania drancovali, vykrádali obchody. A v tejto chvíli možnože by sa aj oplatilo zacitovať, ale tak by som zbytočne strácala čas, pretože programové vyhlásenie vlády poznáte, kde ste sa zaväzovali zvyšovať kvalitu života občanov a životnej úrovne, kde ste sa snažili riešiť usporiadané rodinné vzťahy, o riešenie úspešných detí, zdravia, ktoré by malo byť zdrojom pokoja, vnútornej rovnováhy, kde ste hovorili o tom, že veľká čas Rómov patrí naďalej medzi sociálne ekonomicky najslabšie spoločenské skupiny postihnuté chudobou, sociálnym vylúčením, ktoré nie sú schopné prekonať svojím individuálnym úsilím. Sociálne vylúčenie predstavuje zásadný celospoločenský problém, pretože okrem negatívneho vplyvu na rozvojový potenciál vedie k zhoršovaniu občianskeho spolunažívania, vyhrocuje vzťahy s majoritou, zvyšuje nebezpečenstvo šírenia extrémizmu. Mohli by sme hovoriť o tom, že ste hovorili, ako je potrebné venovať pozornosť a podporu rodine v kritických fázach jej existencie, najmä po narodení dieťaťa pri zosúlaďovaní rodinného pracovného života. A takto by som mohla postupovať ďalej. Ja si vôbec nemyslím, že predložený návrh novely zákona o rodičovskom príspevku a taktiež návrh novely zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, resp. pri narodení súčasne troch a viac detí a opakovane dvojčiat má byť takýmto zákonom, ktorý by pomáhal.
A preto mi dovoľte povedať, že to, že som sa rozhodla vystúpiť, musím povedať, vyprovokovala aj nekompetentnosť a neznalosť štátnej tajomníčky ministerstva práce, ktorá včera povedala, že nezverejní obce, kde idú s programom IP kariet, preto, že inak by bol problém tak ako v piatich obciach, v ktorých to chceli spustiť a zverejnili. Museli od toho ustúpiť. Viete, IP karty sú hudbou budúcnosti a určite sa dajú raz zaviesť. Tak ako všetci používame platobné karty ap., aj IP karty bude môcť zaviesť a využívať pri hmotnej núdzi, samozrejme, za určitých podmienok. Ale pani štátna tajomníčka vôbec nehovorila o tom, že vlastne keď chce niečo takéto zaviesť, že je tu info zákon a že ona vlastne musí informovať ľudí o tom, kde to je. Nehovorila o tom, ako sa starostovia, kde sa má projekt spustiť, domáhajú toho, že nikto s nimi nekomunikuje. Ale spokojne povie, že bude jedno teplé jedlo a nič viac, pardon, nie teplé jedlo, to bola, myslím, polievka, dokonca a jedno jedlo. Možnože nakoniec nedajú ľuďom vôbec nič a z ústavy vyčiarknu čl. 39 ods. 1 a 2, samozrejme, aj odsek 3 a povedia, že teda nebudú mať občania na nič nárok. Ale to, myslím si, by ste asi neprežili. A tých 47 %, ktoré dnes SMER – sociálna demokracia má, vy, ktorí idete dolu s percentami, tak určite sa prejavuje aj zo strany občanov. A hovorím, ešte raz zdôrazňujem, taká neznalosť a povedať, že dáme jedno jedlo, polievku, ako to povedala, tak to je vrchol všetkého. Vážené dámy, páni, vy si viete predstaviť, čo je to dať jedno jedlo novorodencovi, batoľaťu, matke, ktorá bude dojčiť, vy si viete predstaviť, čo je to, dať to žiakovi na základnej škole?
Ale poďme po rade. Takže aj teraz budem hovoriť o viacerých právnych predpisoch a začnem Ústavou Slovenskej republiky, čl. 39 ods. 1 a 2, kde odsek 1 hovorí o tom, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Toto právo, samozrejme, je premietnuté v zákone, predovšetkým o sociálnom poistení, č. 461/2003 Z. z. A dá sa povedať, že to je taký prvý okruh. Odsek 2 hovorí, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odsek 3 hovorí jednoznačne, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví osobitný zákon. Ako som povedala, odsek 1 je riešený v zákone o sociálnom poistení. A, samozrejme, v zákone druhý stupeň tohto zákona je o starobnom dôchodkovom sporení a tretí stupeň tohto zákona je o doplnkovom dôchodkovom sporení. A čo je to tá hmotná núdza? Bol to zákon o sociálnej pomoci, kde ju pán Kaník začal rozbíjať, kde vlastne boli definované v súlade s odsekom 3 podrobnosti o právach, kde bolo povedané, čo sú to tie základné životné podmienky. Dnes tieto základné podmienky nie sú stanovené ani v jednom zákone. Ale treba povedať, že v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, to je zákon 599/2003 Z. z., v § 19 je veľmi jednoznačne povedané, že, a to je to dôležité, odsek 1, sa poskytujú dávky a príspevky v peňažnej forme, vecnej forme alebo v kombinovanej forme, aktivačný príspevok len vo forme finančnej, teda peňažnej. A odsek 2 hovorí o dávke vo vecnej forme, jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístreší. Ale súčasne § 24 hovorí, že obec pri výkone svojej samosprávnej pôsobnosti rozhoduje o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi, vykonáva poradenstvo pri zabezpečovaní základných životných podmienok a pri pomoci v hmotnej núdzi. Čiže tu je kompetencia obce. Preto budem hovoriť aj o zákone o obecnom zriadení, zákone č. 369/2004 Z. z., lebo všetky na seba nadväzujú. A teraz poďme k tomu. Ak hovoríme, že kto je v hmotnej núdzi, má takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, môžeme povedať, že analogicky je možné považovať jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie za zabezpečenie základných životných podmienok. Ak hovoríme o zabezpečení základných životných podmienok, máme tu zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý definuje to, čo sa za príjem považuje, čo sa za príjem nepovažuje. A súčasne hovorí aj to, kto je a na čo je právo teda v hmotnej núdzi. Ja v tejto chvíli musím povedať, že súčasná pomoc v hmotnej núdzi sa rieši na úrovni sumy životného minima, kde je možné povedať, že je to nejaké skutočné životné minimum, ktoré táto spoločnosť uznala, že pod týmto stavom životného minima nastáva stav biedy, pretože ľudia sú chudobní a nemajú z čoho žiť a treba im pomôcť. Ale na úrovni vlastne životného minima riešime iba jednotlivcov a neriešime tak rodiny s deťmi, na úrovni životného minima neriešime vôbec rodiny s väčším počtom detí. A tu vyzývam zase kresťanských demokratov na riešenie. Ja si veľmi dobre spomínam, že sme chceli pomôcť matkám, ktoré sa rozhodli stratiť príjem pre to, aby priviedli dieťa na svet. A sme povedali, že keď sa rozhodli, že prídu o príjem, že dáme im rodičovský príspevok vo výške sumy minimálnej mzdy. Samozrejme, po nástupe vašej vlády urobili ste obrovský kotrmelec, s účinnosťou od 1. januára tohto roku ste novelizovali tento zákon, stiahli ste rodičovský príspevok na jednotnú sumu pre všetky matky, aj pre tie, ktoré nepracovali a neboli poistené na 190 eur a dokladoval to, pán minister, veľmi zaujímavým spôsobom. A hovoril aj o tom, ako pridáva všetkým matkám 26 eur. Prosím vás pekne, matkám, ktoré boli v hmotnej núdzi, nepridal nič, pretože to, čo im pridal na rodičovskom príspevku, tak to im stiahol na základe zákona o pomoci v hmotnej núdzi. A boli v hmotnej núdzi a nedostali nič. Obdobná situácia bola aj na materskom, pretože ste povedali z 55 % vymeriavacieho základu sme zvýšili na 60 % výpočet dávky, ale nikto z vás neuvažoval o vymeriavacom základe, platnom pred dvomi rokmi, kde tie ženy mohli mať už ďaleko vyšší vymeriavací základ, vlastne ste nepridali mamičkám vôbec nič.
Čiže toľko k vašim vyhláseniam v programovom vyhlásení vlády a k tomuto.
V tejto súvislosti musím jednoznačne povedať, že bolo by zaujímavé, či páni poslanci Kaník, Horváth a Kužma majú tento zákon prerokovaný aj so Združením miest a obcí Slovenska. Tí, ktorí ste tu primátormi miest a starostami obcí, som zvedavá, ako budete reagovať na to, keď budete mať vo forme vecnej zabezpečiť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Samozrejme, plní obec v zmysle zákona o obecnom zriadení pri výkone v samospráve úlohy na úseku sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu. Je tu odkaz na zákon č. 195 o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je neplatný a ktorý nahradilo viacero zákonov. V prvom rade je to zákon o pomoci v hmotnej núdzi č. 599/2003 Z. z., zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Len je to celý rad ďalších zákonov, zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, zákon o sociálnych službách, zákon o príspevku pri starostlivosti o dieťa a podobne. Takže vo všetkých týchto zákonoch má obec jednoznačne stanovené kompetencie, ktoré má vykonávať, samozrejme, nielen obec, ale aj vyšší územný celok, ten vo svojom kompetenčnom zákone č. 302/2001 Zb. Toľko teda k tomuto.
A ešte mi nedá nespomenúť ďalší zákon, a to zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom a s bytovými náhradami, pretože ako bytovú náhradu alebo prístrešie rieši, kto ju poskytuje, kto ju zabezpečuje na základe čoho. A, samozrejme, dotýka sa to aj Občianskeho zákonníka, ktorý definuje v § 711, kedy možno dať výpoveď z nájmu a aké sú to bytové náhrady (§ 712) a, samozrejme, čo je to prístrešie, že je to prechodné ubytovanie najmä v spoločnej nocľahárni, v iných zariadeniach na to určených, priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí. Ja som zvedavá, vážený pán poslanec, čo asi spravia starostovia, keď prídu občania v hmotnej núdzi, ktorí sa ocitnú bez strechy nad hlavou, a povedia, že si neprosia dávku v peňažnej forme, ale vecnú dávku, ako túto situáciu budete riešiť.
Takže asi toľkoto by som povedala k tomu. A myslím si, že som to dostatočne jasne vysvetlila, ale nedá mi nepovedať to, že týmto zákonom, pán poslanec, chcete trestať rodičov v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Včera sme o tej miere nezamestnanosti hovorili. Snažili ste sa to zmanipulovať. Pripúšťam, evidovaná miera nezamestnanosti bola jasná, ale do roku 2003 sme sa väčšinou venovali celkovej miere nezamestnanosti a potom sme prešli na tento systém. Nikdy ste nehovorili o tom, koľko bolo ľudí, a bolo to takmer 200 000 ľudí, neoficiálne to bolo v podstate viac, ktorí odišli pracovať do zahraničia, ktorí sa v roku 2009 vracali odtiaľ. Dnes ak si pozriete prieskum, uvidíte, že je povedané, koľko ľudí chce zase ísť pracovať do zahraničia, pretože sa otvoril, je voľný trh práce v Nemecku, v Rakúsku. Veľa ľudí tam bude odchádzať. Ja poviem len príklad Starej Ľubovne. Ak by sa neboli vrátili v roku 2009 ľudia, ktorí chodili a boli vycestovaní za prácou v cudzine, tak by vôbec im nebola narástla evidovaná miera nezamestnanosti. Takže to je len taký zaujímavý príklad. Vrátilo sa im okolo 800 ľudí a to im spôsobilo takýto nárast. Ale takýchto regiónov je viacej. Čiže návrat takmer toho veľkého počtu, samozrejme, ovplyvnil mieru nezamestnanosti. Mne len nedá, ja by som len pripomenula, keď hovoríme o tej miere evidovanej nezamestnanosti, ja mám tabuľku od roku 1999 pred sebou, nehovoriť o regiónoch, kde je 30-percentná evidovaná miera nezamestnanosti, podľa Štatistického úradu, a celková miera nezamestnanosti vyššia, 32-percetná, dlhodobo. Hovorím o Revúcej, Rimavskej Sobote, o Veľkom Krtíši a podobne. Ako chcete a prečo chcete trestať rodičov a chcete im znížiť rodičovský príspevok za to, že sa nemali možnosť zamestnať? To je jedna vec. A týka sa to, samozrejme, aj príspevku pri narodení dieťaťa. Ďalšia vec, to je problém v prvom rade váš, je, že za uplynulé vaše obdobie výrazne a ťažko sme s tým bojovali, postupne sme dosahovali znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. V roku 2009 sme boli na úrovni 121 000 dlhodobo nezamestnaných, dnes je to viac ako 180 000 dlhodobo nezamestnaných. A to je aj o tých rodičoch, ktorým chcete krátiť rodičovský príspevok.
Na základe toho, čo som povedala, myslím si, že som to dostatočne jasne objasnila a vysvetlila, nie je možné, aby, a tu dávam procedurálny návrh, ďalej tento parlament o tomto návrhu zákona pokračoval v rokovaní. Ďakujem za pochopenie. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.5.2011 10:22 - 10:23 hod.

Viera Tomanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci za umožnenie mi vystúpiť. Pani spravodajkyňa, chcem vám povedať jedno, v prvom rade v systéme sociálneho zabezpečenia je potrebné vnímať celý systém, pretože keď v jednom uberiete, v druhom pridáte, aj tak musíte sledovať, aby ste udržali prostredníctvom nastavených opatrení Ústavu Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 1 a 2. A preto nie je možné hovoriť o vianočnom príspevku k dôchodku bez toho, aby som nespomenula zákon o sociálnom poistení. Ja by som mohla hovoriť o ďalších zákonoch. Otvorila som aj tému hmotnej núdze, pretože to úzko spolu súvisí. Vážená kolegyňa, je potrebné, aby ste si naštudovali tieto veci a potom ma sa snažili kárať za to, že dávam do súvislosti zákony, ktoré spolu so sebou súvisia a ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ďakujem.
Skryt prepis