Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neodpustím si, aby som neskonštatovala, že v sociálnej oblasti pracujem takmer celý svoj profesionálny život. Z toho viac ako dvadsaťdva rokov sa zaoberám sociálnou legislatívou, no nepamätám si, žeby v histórii sociálnej legislatívy predložil niektorý minister taký legislatívny nepodarok, ako to vidíme v predlohe práve prerokúvaného zákona o úprave príjmu zo závislej...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neodpustím si, aby som neskonštatovala, že v sociálnej oblasti pracujem takmer celý svoj profesionálny život. Z toho viac ako dvadsaťdva rokov sa zaoberám sociálnou legislatívou, no nepamätám si, žeby v histórii sociálnej legislatívy predložil niektorý minister taký legislatívny nepodarok, ako to vidíme v predlohe práve prerokúvaného zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyjadrím sa najskôr k legislatívnej forme návrhu zákona. Jediným návrhom zákona sa má zmeniť 111 zákonov, a to bez dôkladnej analýzy zhodnotenia súčasného stavu, či už právnej úpravy príjmov zo závislej činnosti, no predovšetkým stavu základného systému sociálneho poistenia v nadväznosti na sociálnu situáciu obyvateľstva a na uznanú európsku a svetovú sociálnu a právnu kultúru. Pretože najväčšiu časť predlohy zákona netvorí samotný zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti činnosti, ale, čuduj sa svete, novela zákona o sociálnom poistení. V čl. 51, ktorým vláda navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení, ide pritom o také závažné a podstatné zmeny, ktoré budú znamenať vytvorenie úplne nového, iného systému poistenia na sociálne zabezpečenie občanov, než ten, ktorý je v súčasnosti v zákone 461/2003 Z. z. vytvorený. Zákonom o úprave príjmu závislej činnosti o osemnástich paragrafoch sa má stoosemdesiatimi šiestimi bodmi novelizovať zákon o sociálnom poistení. Podľa legislatívnych pravidiel by mal v takomto prípade predložený úplne nový a samostatný zákon, ktorý bude upravovať sociálne zabezpečenie úplne odlišným systémom, než je to upravené v súčasnosti v zákone 461. Skutočnosť, že podstatnú zmenu systému sociálneho poistenia nepovažuje predkladateľ za vhodné vyjadriť samostatným novým zákonom, svedčí jednak o jeho absolútnej legislatívnej negramotnosti, no zdá sa, že aj o jeho zbabelosti a záludnej zákernosti.
V súčasnosti platný, aj keď 35-krát novelizovaný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je výsledkom reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú prijala pravicová vláda poväčšine zložená z rovnakých politických subjektov ako dnes pred siedmimi rokmi. Je preto nepochopiteľné, prečo rovnakým pravicovým silám už po siedmich rokoch, keď ešte ani nie sú hodnotiteľné výsledky o kvalite a účinnosti teraz platného zákona, tento zákon nevyhovuje a rozhodli sa pristúpiť k jeho úplnej zmene, samozrejme, okrem čísla a názvu. Nevie azda predkladateľ či jeho noví poradcovia, že systémy sociálneho poistenia nie je možné meniť každých sedem rokov? Ale že majú spoľahlivo a na základe serióznych analýz sa pripraviť na dlhšie časové obdobie? Nemôžem si pomôcť a musím povedať, že celý návrh zákona aj s jeho novelizovaným článkom 51, ktorým sa má v zásade zmeniť súčasný systém sociálneho poistenia aj v nadväznosti na pripravovanú daňovú reformu, nie je nič iné ako nezodpovedný experiment, vďaka ktorému sa celá populácia Slovenska stáva skupinou pokusných králikov, na ktorých si chce súčasná vláda odskúšať fungovanie modelu skrytého zvyšovania daňového zaťaženia a súčasne likvidácie základných sociálnych istôt občanov. A to aj napriek tomu, že sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v spoločnej legislatíve Európskej únie.
Najpodstatnejšou zmenou predloženého návrhu zákona je drzý presun celej zabezpečovacej povinnosti pre prípad sociálnych udalostí na zamestnanca. To strana SMER - sociálna demokracia považuje za neprijateľné z hľadiska sociálnej politiky štátu, aj z hľadiska plnenia záväzkov z medzinárodných právnych noriem, ktoré Slovenská republika ratifikovala.
Pán minister Mihál známy svojím horlivým nadbiehaním zamestnávateľom v úpornej snahe získať ich za klientov možno jeho vzdelávacej a poradenskej firmy tu navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľov spolupodieľať sa na financovaní sociálneho a zdravotného zabezpečenia svojich zamestnancov. Aj toto považuje SMER - sociálna demokracia za amorálne a antisociálne.
Presunutím celého sociálneho poistenia na zamestnancov stráca povinný systém sociálneho poistenia verejný charakter a stáva sa povinným súkromným poistením, ktoré by malo mať úplné iné atribúty ako verejné sociálne poistenie. Nevie azda pán minister a jeho poradcovia, že presun celého poistného zaťaženia, okrem úrazového poistenia, iba na zamestnancov, je v príkrom rozpore s čl. 71 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala? Podľa citovaného článku dohovoru úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových nákladov určených na ochranu zamestnancov, ich manželiek a detí. Článok 71 dohovoru ukladá ďalej povinnosť štátu citujem: "Členský štát preberá všeobecnú zodpovednosť za náležité zabezpečenie dávok podľa tohto dohovoru a urobí všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Potrebné zisťovania a výpočtu z odboru poistnej matematiky týkajúce sa finančnej rovnováhy sa vykonávajú pravidelne a vždy pred každou zmenou dávok poisťovacích príspevkov alebo daní, ktoré majú slúžiť na krytie sociálnych udalostí." No ako obvykle, pán minister opäť pristupuje k takýmto vážnym zmenám systémom, čo má momentálne napadlo, vyjde - nevyjde, pokus - omyl, zmena - oprava. Pretože k návrhu zákona, ktorým sa podstatným spôsobom menia príspevky na dôchodkové, nemocenské poistenie, ako aj podmienky výplaty dávky, neboli predložené žiadne seriózne poistno-matematické prepočty. Ale nielen k tomuto návrhu zákona, ale ani k návrhu koncepcie daňovo-odvodovej reformy, ktorá tomuto návrhu zákona predchádzala a ktorá koncepčne zakotvila zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktoré sú v predloženom návrhu zákona už realizované právnou formou.
Neštudoval azda pán ministe, či vláda ústavu, keď prehliada, že zdravotné poistenie a sociálne poistenie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky službou vo verejnom záujme zameranou na plnenie a uplatnenie ústavných sociálnych práv jednotlivca? (Potlesk.) Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie, a to v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, pri strate živiteľa, ako aj práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Toľko hovorí čl. 39 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej repliky a nález Ústavného súdu z 19. júna 1998 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, strana 141 - 142. No zdá sa, že predkladateľovi také niečo, ako ústavou garantované práva občanov, nehovorí vôbec nič. Návrh zákona neberie do úvahy ani len dôvody, ktoré viedli k zavedeniu povinnosti platiť odvody zamestnávateľom a ktoré sú špecifikované v dohovoroch a odporúčaniach Medzinárodnej organizácie práce dotýkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. V oznámení č. 469/1990 Zb. boli publikované štyri medzinárodné dohovory organizácie práce., a to o povinnom invalidnom poistení zamestnancov, o povinnom poistení pred prípad smrti zamestnancov čl. č. 37, 38, 39, 40, v ktorých sa štát a teda aj Slovenská republika zaväzuje, že zavedie alebo bude udržiavať povinné poistenie za podmienok ustanovených v dohovoroch. Podľa dohovorov poistenci a ich zamestnávatelia budú, teda musia prispievať k vytváraniu zdrojov poistenia. Nie je teda podľa týchto dohovorov možné oslobodiť zamestnávateľa od povinnosti platiť odvody na sociálne poistenie. Je teda absurdné, že vláda navrhuje unikátne úplné oslobodenie zamestnávateľa od platenia poistného za zamestnanca. Slovensko bude jedinou krajinou v Európskej únii, v ktorej zamestnávatelia sú oslobodení od plnenia svojej sociálnej zodpovednosti. A to v čase, keď sa napriek všetkými rozhodujúcimi aktérmi sociálneho dialógu v Európskej únii posilňuje inštitút podnikovej sociálnej zodpovednosti.
Zásadne nesúhlasíme ani s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstate nižšej úrovni, ako sú porovnateľné mzdy a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady mzdy dôchodkom, ale je aj v rozpore s čl. 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala. Podľa tohto článku dohovoru a opäť zacitujem, "výška pravidelne sa opakujúcich platieb v starobe sa preskúma, ak nastanú podstatné zmeny vo všeobecnej úrovni zárobkov." Čo vlastne znamená, že pri raste miezd je štát povinný zvyšovať jej dôchodkové dávky, aby sa zachovala primeraná životná úroveň občanov aj v postproduktívnom období života. Že to nevadí pánovi ministrovi, to ma neprekvapuje. Už pravidelne sa vyznamenáva najmä nebývalými amatérskymi vstupmi do sociálneho systému. Prekvapuje ma, že takýto legislatívny paškvil prešiel cez legislatívnu radu vlády, ktorá v minulosti bývala excelentným odborným poradným orgánom vlády. Alebo žeby účelom personálnych zmien v legislatívnej rade bol práve zaslepený prístup vláde poplatných legislatívcov ochotných prikývnuť na hocijaký nepodarok? Skutočnosť, že takú rozsiahlu a zásadnú zmenu celého sociálneho zabezpečenia sa predkladateľ rozhodol schovať do zákona s úplne iným zameraním a názvom, svedčí o tom, že predkladatelia navrhnutých zmien nechcú, aby sa verejnosť - a to tak odborná, ako aj laická - navrhnutými zmenami vôbec zaoberala.
Ukazuje sa, že tak pán minister Mihál, ako aj celá vláda sa boja verejnej diskusie o zásadnej zmene systému základného sociálneho poistenia, ktorý v podstate táto istá politická garnitúra len nedávno s účinnosťou od 1. 1. 2004 a 1. 1. 2005 prijala. Bojí sa i čo len snahy o dosiahnutie všeobecného konsenzu v tejto najdôležitejšej reforme sociálneho poistenia. A tak sa radšej za zavádzajúceho masírovania verejnej mienky, cez poplatné médiá skryla za superhrubú mzdu v nádeji, že ľudia zavedení falošnými heslami o superhrubej mzde si ani nevšimnú, že vláda im siaha na to najpodstatnejšie, na to, na štátom garantovaný príjem v čase neschopnosti živiť sa vlastnou prácou. To si, vážení členovia vlády, naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy, že sa dá oklamať vašimi ľúbivými rečičkami o tom, že mu umožníte pracovať za bombastický názov superhrubá mzda, keď mu na druhej strane ťaháte z peňaženky skrytú podobu zvýšenia dane z príjmu a keď mu siahate na jeho budúci dôchodok?
Pozrime sa teda na ďalšie vecné zmeny, ktoré sa vláda pokúša vpašovať do návrhu zákona o superhrubej mzde. V čase hroziacej druhej vlny finančnej hospodárskej krízy, keď sa dá očakávať ďalšia platobná neschopnosť zamestnávateľov, vláda zneisťuje ľudí práce, že dostanú za prácu aj plácu. Jednoducho chce zrušiť systém garančného poistenia. Taktiež navrhuje zrušiť fond solidarity.
Dámy a páni, uvedomujete si vôbec, že následná úprava mzdy a sadzby poistného plateného zamestnancom z tejto upravenej mzdy je nepostačujúca na pokrytie výpadku príjmov verejných poisťovní z dôvodu neplatenia zamestnávateľom poistného? Kvantifikácia vplyvov zavedenia navrhovaných zmien na verejné financie predpokladá výpadok príjmov roku 2012 jednu miliardu 637 miliónov 900 tisíc, roku 2013 jednu miliardu 728,8 miliónov a v roku 2014 jednu miliardu 864 miliónov eur. V čase, keď jednou z hlavných úloh pre členské štáty EÚ je znižovanie deficitu verejných financií, slovenská vláda navrhuje zákon, ktorého následky vyvolávajú opačný efekt, a okrem toho sú protisociálne zamerané. Výpadok vo verejných poisťovniach nevyhnutne vedie k postupnému znižovaniu kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovne sociálnych dávok a služieb, ktoré je už viditeľné aj v tomto návrhu zákona. Predmetné zníženie sociálnych dávok a služieb budú občania musieť saturovať zo svojich i tak nízkych čistých príjmov. Teda téza o neznižovaní čistých príjmov deklarovaná predkladateľom návrhu zákona je falošná, arogantne zavádzajúca. V skutočnosti ide len o časový posun tohto poklesu čistých príjmov. Len o časový posun. Ďalším významným faktorom zníženia čistých príjmov väčšiny pracujúcich je zvýšenie daňového zaťaženia z príjmu fyzických osôb v dôsledku navrhovaných zmien a to o jednu miliardu 578 miliónov eur v roku 2012, jednu miliardu 699 miliónov eur v roku 2013 a jednu miliardu 815 miliónov eur v roku 2014.
Ďalší punkt. V rozpore z proklamovanými vyhláseniami vlády návrh zákona značne zvýši administratívnu záťaž všetkých subjektov z dôvodu veľmi rozsiahlych zmien veľkého množstva právnych predpisov. Kolegyne, pani poslankyne, páni poslanci, z dôvodu enormného navrhovaného množstva zmien spomeniem len niektoré ďalšie absurdnosti a legislatívne zmätky. Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s vysokým príjmom a zamestnancov s nízkym príjmom nielenže odporuje zaužívaným princípom pracovného práva a delí ľudí práce podľa majetkových kritérií, nezodpovedá ani žiadnym objektívnym hodnotiacim kritériám, ale môže vyvolať aj zmätky v aplikačnej praxi. Návrh zákona používa pojmy, ktoré vôbec nekorešpondujú so mzdovými systémami v súkromnej sfére. Napríklad ako pravidelná a nepravidelná zložka mzdy, ktoré v návrhu zákona ani nemajú jednoznačnú definíciu. V návrhu novely zákona o sociálnom poistení sa zásadne mení vymedzenie zákona. Zmena názvu na sociálne poistenie namiesto starobného dôchodkového, invalidného, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je iba zmenou názvu, ale predovšetkým zmiešaním samostatných poistných systémov, v ktorých každý má svoj špecifický účel, podmienky účasti, spôsob výpočtu dávky, výšku poistného a podobne. Zliatím vyššie uvedených poistných systémov sa úplne stratí transparentnosť jednotlivých poistných systémov, možnosť porovnania objemu vybratých finančných prostriedkov a ich porovnanie s množstvom peňazí potrebných na výplatu dávok, čím sa poruší jeden zo základných poistných princípov - vyváženosť medzi výberom a výdavkami.
Tak isto nebude možné sledovať zásluhovosť, ktorá je ďalším z princípov uplatňovaných v poistných systémoch v sociálnom poistení. Zavedením jednej sumy poistného na tak rozdielne druhy poistenia sa poistné de facto zmení na sociálnu daň a dávky z takto financovaného systému sa budú vyplácať podľa ľubovôle štátnych úradníkov. Týmto anachronicky vraciate systém pred rok 1989. Vláda navrhuje zásadné vecné zmeny v systéme povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, čím tieto dostáva do nevýhodného postavenia v základnom systéme sociálneho poistenia. Naviazanie sociálneho poistenia na sumy životného minima je nesystémové, neodôvodnené. Poistné systémy sú tvorené z príspevkov zo mzdy zamestnancov a z ekonomickej činnosti samostatne zárobkovo-činných osôb. Teda aj všetky vymeriavacie základy, platby, dávky a podobne majú vychádzať z inštitútov naviazaných na pracovný príjem a nie na minimá sociálnej siete, ktorých účelom je stanoviť spodnú hranicu sociálneho príjmu osôb závislých od sociálnych dávok. Vylučuje z dobrovoľného poistenia pre osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo plný invalidný dôchodok. Aj toto je diskriminačné. V protiklade k extrémne vysokej zásluhovosti zavedenej vládou Mikuláša Dzurindu, tá istá vládna garnitúra absolútne ruší zásluhovosť v poistnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa to zmenou zápočtu osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodku, ktorá bude znamenať podstatne zníženie novopriznávaných dôchodkov s perspektívou znižovania do roku 2050.
Vážení, v dôchodkovom systéme nie je možné ísť cestou takých výrazných paradoxov pokus - omyl - zmena. Uvedomte si, že ide o osudy všetkých poistencov tohto štátu. Vláda chce zaviesť úplne nový spôsob výpočtu dôchodkovej hodnoty. Jeho jediným účelom je snaha znížiť novopriznávané dôchodky, aby sa tým ušetrilo na dôchodcoch, lebo dôchodkový systém bude mať v dôsledku nerozumnej sociálnej politiky tejto vlády - a hlavne tej vlády pod vedením pána Dzurindu - stále menej peňazí. Dôvodom deficitu dôchodkového systému však nie je demografický vývoj, ale znižovanie príspevkov do dôchodkového systému. V roku 2005 bolo odobratých 9 % z poistných príspevkov do verejného dôchodkového zabezpečenia a odvedených do súkromných dôchodkových fondov, tzv. druhý pilier. V predloženom návrhu zákona sa opäť berie zo sociálneho zabezpečenia, presúva do daní. Znamená to, že občania, t. j. súčasní, ale aj budúci dôchodcovia sú ukrátení o svoje dôchodkové zabezpečenie v prospech daňového systému. Navrhovateľ by si mal pri takýchto zmenách s vážnym negatívnym dôsledkom na občanov uvedomiť, že pôvodne bolo účelom dôchodkovej hodnoty udržiavať primeraný pomer medzi dôchodkami a mzdami, keďže sa dôchodková hodnota valorizovala podľa rastu miezd. Teraz vynašli predkladatelia návrhu zákona spôsob, ako odtrhnúť priznávané dôchodky od mzdového vývoja a teda posunúť príjem a teda aj životnú úroveň dôchodcov smerom dole. Pritom nikto nezisťoval, či takéto znižovanie dôchodkov je ešte únosné, či pri súčasnom raste cien budú poberatelia dôchodkov schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Naopak, z predloženého návrhu zákona a sprievodných materiálov jednoznačne vyplýva, že to nikoho z kompetentných ani vôbec nezaujíma. Inak by ste nenavrhovali, vážení, plošné znižovanie dôchodkov, keď priemerný dôchodok na Slovensku je 360 eur mesačne.
Nemôžeme nesúhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý pravdepodobne zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku. Pri tom sa predkladatelia vôbec nezaoberajú skutočnosťou, že vek dožitia ešte neznamená aj vek práceschopnosti. Povedzte mi, kto pri takom vysokom previse pracovnej sily zamestná 65-ročného robotníka s podlomeným zdravím? Bezdôvodne sa navrhuje obmedziť poskytovanie vdovských, vdoveckých dôchodkov pre rodičov, ktorí vychovali dve a viac detí, ak nesplnia ostatné podmienky určené v zákone. Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok povedie k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a podľa ktorých je povinná udržiavať vzťah medzi progresívnym rastom rastom miezd a úrovňou dôchodkových dávok. Takto spôsobí vláda ďalšie rozširovanie aj tak vysokej miery chudobných a sociálne vylúčených na Slovensku.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a výška tejto dávky je v príkrom rozpore s konceptom flexiistoty, ktorý prijala Európska komisia, a ktorý sú povinné zaviesť všetky členské štáty. Za môjho vedenia rezortu sme tento koncept za účasti odborníkov z vedeckej oblasti a z prostredia sociálnych partnerov rozpracovali,no pán minister tento národný projekt z nepochopiteľných dôvodov zrušil. Namiesto konceptu flexiistoty ste tu schválili protizamestnanecký Zákonník práce, ktorý okrem iného ruší aj odstupné pri výpovedi z dôvodov nezavinených zamestnancom. No, aby to nestačilo, teraz vláda, ktorej stúpajú počty nezamestnaných, a nie je pravdou, že znižujete mieru nezamestnanosti, navrhuje ďalší nôž do chrbta nezamestnaným, a to zníženie dávky v nezamestnanosti. V celej Európskej únii ako aj v členských štátoch združených v Rade Európy a Medzinárodnej organizácii práce je poistenie v nezamestnanosti vnímané predovšetkým ako nástroj sociálnej politiky. Okrem toho plní funkciu tzv. automatického makroekonomického stabilizátora. Jedine vláda pani profesorky sociológie Ivety Radičovej, ktorá sa na verejnosti tak rada prezentuje svojou, vraj znalosťou sociálnej problematiky, túto funkciu poistenia v nezamestnanosti neuznáva a chápe ju len a len ako príjem do verejných fondov.
Návrh zákona ruší zamestnaneckú prémiu. Vláda likviduje princíp reciprocity, teda rovnosti vymeriavacích základov pre výpočet poistných odvodov, aj pre výpočet dávok. Tento systém je v súčasnosti v sociálnom poistení zakotvený. Ide o škodlivý návrh, pretože sa tým poškodzujú nároky poistencov, umelo sa znižuje úroveň dôchodkových a nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Uvedomujete si, dámy a páni, že týmto krokom vláda v skutočnosti navrhuje do budúcna znížiť životnú úroveň dôchodcov? Teraz mi je už jasné, že ako vážne to myslel pán minister, keď sa pri rušení Rady vlády pre seniorov, vyslovil, že seniori nie sú prioritou tejto vlády. Zaujímavé, máme viac ako 900 tisíc poberateľov starobných dôchodkov, takmer 200 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov, ale seniori nie sú prioritou tejto vlády. V rozpore s verejne proklamovanými vyhláseniami vlády a ich predstaviteľov, koalície, sa návrhom zákona prehĺbi deficit verejných financií, a to v dobe, kedy zníženie deficitu verejných financií je pre všetky členské štáty Európskej únie prioritou. Nové sadzby poistného budú totiž znamenať podstatné zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne ale aj do zdravotných poisťovní, čo spôsobí obrovské narastanie deficitu vo všetkých poistných inštitúciách spravujúcich verejné poistné príspevky.
Na základe predloženého návrhu zákona iba v roku 2012 by pokles príjmov z poistného pre Sociálnu poisťovňu dosiahol 1,4 miliardy eur. V rokoch ďalších by mal samozrejme stúpajúci trend. Je neuveriteľne nezodpovedné od predkladateľa navrhnúť takýto spôsob financovania sociálneho zabezpečenia občanov predovšetkým preto, lebo uvedené zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne bude urobené v prospech štátneho rozpočtu, čiže nezníži sa odvodové zaťaženie povinných subjektov, ale zvýši sa ich daňové zaťaženie, keďže ušetrené poistné odvedú na daniach cez vyšší daňový základ. Alebo žeby bolo niečo pravdy na tom, čo zlé jazyky tvrdia, že autorovi návrhu zákona pod taktovkou pána Sulíka vôbec nejde o sociálne zabezpečenie ľudí práce? Že mu ide len a len o postupné zlikvidovanie nielen Sociálnej poisťovne, ale i základného systému sociálneho poistenia, prinútenia ľudí platiť príspevky do komerčných poisťovní a tým poriadne nakŕmiť lačné finančné domy a ľuďom živiacim sa vlastnou prácou dať namiesto dôchodku jednotnú dávku v sume 112 eur. V prospech týchto otázok svedčí aj skutočnosť, že do druhého piliera zavádza ešte vyššie odvody ako doteraz. A to napriek tomu, že už v súčasnosti spôsobujú odvody do súkromných dôchodkových fondov vysoký deficit v priebežne financovanom systéme dôchodkového poistenia a nedostatok financií na výplatu už priznaných dôchodkových dávok.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona je nielenže nevídaným legislatívnym paškvilom, nielenže je nesystémový, nielenže je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predovšetkým zákerným plánom postupnej likvidácie spravodlivého základného systému sociálneho poistenia, likvidácie systému sociálnych práv občanov. Takýto zákon občanov Slovenska značne poškodí, povedie k ožobračovaniu a k biede dôchodcov. Je to nebezpečný plán arogantnej skupiny, ktorá sa oklamaním voličov dostala k moci, aby rozložila základy sociálne spravodlivej spoločnosti, aby uľahčila život nenásytným finančným skupinám na škodu ľudí živiacich sa prácou.
Preto nielen ja ale ani poslanci Klubu Smer - sociálna demokracia za takýto zákon nikdy nebudeme hlasovať. Naopak dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady procedurálny návrh, aby Národná rada o návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 488, ďalej nerokovala. Apelujem aj na vás páni poslanci koalície, ktorí ste sedeli v parlamente v roku 2003 a ktorí ste hlasovaním podpísali sa pod súčasný zákon o sociálnom poistení, ktorý, a to uznávam, mal dosť určitých zmien, ale systémových a založených na európskej, právnej i sociálnej kultúre. Apelujem na vás všetkých, ktorí máte aspoň zvyšky svedomia a ctíte si ústavu a záväzky štátu a cítite aspoň trochu zodpovednosti voči svojim voličom, aby ste si nenechali zašpiniť ruky takýmto ľuďom škodlivým návrhom zákona. Ale pevne verím, že ak áno, tak vám to voliči v budúcnosti spočítajú. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
