Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, musím úprimne povedať, že budem veľmi stručná a budem sa snažiť byť čo najstručnejšia. A musím povedať aj to, že z matematických výpočtov a zmeny matematického výpočtu ja by som v tomto prípade nemala žiadne pripomienky nebyť v doložke vybraných vplyvov poznámky, kde je jednoznačne povedané, že vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú pozitívne, a to z toho dôvodu, že sa očakávajú nižšie výdavky na vyplatenie vianočného dôchodku, na vyplatenie vianočného dôchodku, ktorý má pomôcť dôchodcom kvázi, ktorý sme chceli zvýšiť, a navrhovali sme práve jeho zvýšenie, a nahradiť príjmy dôchodcov vzhľadom na veľmi priemerný nízky priemerný dôchodok našich dôchodcov a veľké množstvo dôchodcov, ktorých je viac ako 50 % pod hranicou priemerného dôchodku. To nechcem hovoriť o diskriminácii žien, kde vlastne ten dôchodok je ešte nižší v porovnaní s mužmi. A nechcem hovoriť o tom, ako vyzerajú invalidné dôchodky. Myslím si, že zvýšenie vianočného príspevku by bolo namieste. Pokiaľ ide o výpočet, vždy bude v sociálnej oblasti určitá hranica, odkedy sa už občanovi dávka, peňažný príspevok neposkytne ap., s výnimkou peňažných príspevkov, ktoré sú vyplácané formou štátnej sociálnej podpory, kde sa teda neskúmajú príjmy a neskúmajú sa iné podmienky. Dokonca aj v tomto materiáli v dôvodovej správe sa uvádza, že sa uvažuje o minimálnej výške dôchodku.
Ale nedá mi nepovedať jednu vec. Človek, ktorý toto pripravoval, nemyslel na súvislosti návrhu s inými právnymi predpismi. V tomto prípade spomeniem súvislosť so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, a to preto, že ja som už hovorila pánovi ministrovi na výboroch, nech si dá urobiť presnú analýzu, ktorí sú to tí ľudia, ktorí majú tie nízke dôchodky do sumy životného minima. A musím povedať, že medzi týmito ľuďmi sú aj ľudia, ktorých poškodili právne predpisy prijaté po roku 2003 s účinnosťou od 1. 1. 2004, keď pre výpočet dôchodku sa posudzovali príjmy za posledných 10 rokov a osobný mzdový bod sa zisťoval práve z posledných 10 rokov. Medzi týmito ľuďmi sú napr. lekári, ktorí platili z najnižšieho vymeriavacieho základu, hoci predtým boli riaditeľmi nemocníc, boli primátormi, prednostami ap. a ich platy boli ďaleko vyššie. Odchádzali do dôchodku v roku 2004 s dôchodkom 180, 190, 200 eur. Ak by boli odchádzali pred 1. januárom 2004 alebo ak by boli odchádzali, dajme tomu, v roku 2006, keď sa zmenil ten výpočet a keď sme posudzovali už ich posledných 20 rokov, teda od roku 1984, ich dôchodok by bol raz, dokonca dvakrát tak vysoký ako teraz. Stanoviť minimálnu hranicu dôchodku na úrovni 220, 230 eur poškodí aj týchto ľudí, ktorí do tohto systému odviedli za odpracované roky ďaleko viac. Poviem, ako je to. Ak človek, ktorému bol priznaný dôchodok 200 eur a ktorý žije sám v domácnosti, nemá iný príjem, môže požiadať o pomoc v hmotnej núdzi. A pomoc v hmotnej núdzi umožňuje odpočítať z jeho príjmu toľko percent pre posudzovanie teda súm v hmotnej núdzi, koľko rokov má odpracovaných. Poviem konkrétny prípad lekára, som už o ňom hovorila. Má 200-eurový dôchodok, odpracovaných 45 rokov. Budem mu počítať 40 odpracovaných rokov, aby sa ľahšie počítalo. Má nárok na pomoc v hmotnej núdzi v súčasnosti, a teda 200 eur, mínus 40 % z toho je 80 eur. Počíta sa mu pre hmotnú núdzu 120 eur. A dopĺňa sa to do sumy 185,38 eur. Čiže bude mať dávku 65,38 eur a vytiahnem ho z príjmov nie na 200, ale na 265,38 eur. Ak mu stanovím minimálny dôchodok, poškodím ho, dám ho na úroveň, buďme veľkorysí, 230 eur, ale aj tak ho poškodím o 35,38 eur. Čiže jednak sme desaťtisíce ľudí poškodili v roku 2004 pri reforme, čo sme nestihli odstrániť, aj keď mnohé prípady týchto diskriminácií sme odstraňovali. Ale potrebujeme na to peniaze. A práve preto hovorím, dámy, páni, je tu množstvo nedostatkov, množstvo diskriminácií, množstvo krívd.
Trinásty dôchodok je nie znižovanie, ale zohľadnenie aj určitej zásluhovosti, pretože ešte stále musí byť aj je 1. pilier nielen solidárny a zásluhový. Pri zvyšovaní len minimálnych dôchodkov hovorím aj o živnostníkoch, hovorím o ľuďoch, ktorí nikdy nepracovali a dovŕšili 65 rokov, a bol im priznaný sociálny dôchodok na úrovni sumy životného minima. Toto sú všetci tí ľudia, ktorí mali veľmi nízke a majú aj doteraz veľmi nízke dôchodky. Vážení, nemyslím si, že si zaslúžia almužnu ľudia, naši rodičia, starí rodičia, ktorí tu pracovali do roku 2003, mám priemerné číslo, odpracovali 43,8 roka, takúto dobu platili do systému. Myslím si, že si zaslúžia slušný dôchodok tak, aby mohli dôstojne prežiť.
Pán minister, patríte medzi tých, ktorí taktiež neplatili odvody do Sociálnej poisťovne. Taktiež ste neboli solidárny so svojimi rodičmi, ktorí, predpokladám, budú poberať dôchodky. A neboli ste solidárny s tými, ktorí tie dôchodky potrebujú.
A teraz poviem ešte jeden prípad, lebo budem vystupovať ešte k ďalším dvom návrhom zákona a budem to znovu spomínať. Viete, hovoriť o tom, že zo Sociálnej poisťovne predkladať návrhy, ako to budete riešiť, a pritom tečú obrovské množstvá peňazí do šiestich súkromných dôchodkových správcovských spoločností z garančného fondu, z toho fondu, do ktorého ostatní zamestnávatelia platia, ak sa dostanú do platobnej neschopnosti, aby mohli vyplatiť mzdy, myslím si, toto je neseriózne. Preto, pán minister, v tomto prípade nemôžeme podporiť, ani politická strana SMER, ani ja, určite nepodporíme takýto návrh vianočného príspevku, ktorý znovu znamená šetrenie. Ale pre vás je pozitívny, pretože znížite výdavky na tých, ktorí tu dlhé roky pracovali, povedala som, v priemere 43,8 roka, platili do systému a ktorých jednoznačne hádžete cez palubu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani Gibalová, mali by ste vedieť a vzhľadom na to, že sa tejto problematike venujete, zariadeniam sociálnych služieb, že sú odmeňované podľa osobitného zákona za výkon práce vo verejnom záujme a majú osobitnú tabuľku. Čiže jednoznačne do pôsobnosti rezortu práce patrila aj úprava platov týchto ľudí a patrila, patrí a zatiaľ ešte zrejme patriť bude. Čiže je absolútne namieste zvýšiť platy týmto sestrám, aby boli, keďže vykonávajú nielen de facto teraz, ale už aj de iure poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, riešili sme aj tento problém. Jednalo sa aj o zvyšovanie platov psychológov a taktiež sociálnych pracovníkov v zariadeniach. Určite nie na úkor likvidácie druhých zariadení, myslím tie tzv. neštátne, teda neverejných poskytovateľov. Ja len pripomeniem, že tí sú odmeňovaní podľa Zákonníka práce v prevažnej miere a je využívaný § 120, likvidáciou pôjdu aj títo ľudia len na minimálnu mzdu.
Pokiaľ ide o sociálne podniky, neviem, vy si veľmi často a veľmi rada osobujete preberať z tlače neúplné, nekompletné informácie, pokiaľ hovoríte o píle, ktorá bola neďaleko a týkala sa jednej, rodičov jednej redaktorky, nikdy nebolo dokázané, že táto píla zbankrotovala. Ani nezbankrotovala, nakúpili novú linku automatickú a na základe toho prepustili 11 zamestnancov.
Pokiaľ ide o sociálne podniky, dnes funguje takmer 70 sociálnych podnikov, nehovorím o tých ôsmich pilotných, kde v štyroch pre porušenie zmluvy som odstúpila. Ešte raz, vždy bude lepšie, pokiaľ budete začleňovať ľudí, ktorí dlhodobo nepracovali, do systému a pôjdete cestou inklúzie tak, že im dáte práce a štát bude prispievať na ich mzdu, robíte to v rámci záplav a podnecovania teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Muňko, ja ti ďakujem, že si spomenul aj tie platy a zvýšenia, pretože stále tu padali otázky, čo sme s tými zdravotnými sestrami robili my. A ja v tejto súvislosti, ja som si pamätala, že sme zvýšili, ale nepamätala som si presne, ako to bolo časove. V tejto chvíli to môžem povedať presne, štyrikrát sme zvýšili platy zdravotníckym pracovníkom v štátnych zdravotníckych zariadeniach po 10 %, čiže dá sa povedať, dvakrát v roku po 10 %, v roku 2006. V roku 2009 sme zvyšovali iba jedenkrát o 2,5 %. Čiže štyrikrát sme zvýšili o 10 % a jedenkrát o 2,5 %.
V tejto súvislosti pripomínam, že to neboli len platy zdravotných sestier v zdravotníckych, v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ale boli to aj platy sestier v zariadeniach sociálnych služieb tak, aby sme ich vyrovnali, aby skutočne nedochádzalo k fluktuácii z týchto typov zariadení do štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré boli zvýšené, zo zariadení sociálnych služieb.
Takže, páni, skutočne tie mzdy výrazne narástli. Ja ti ďakujem, pán poslanec Muňko, že si to pripomenul.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kaník, ja žasnem, ale vy donekonečna budete manipulovať a hovoriť veci, ktoré spolu nesúvisia.
Evidovanú mieru nezamestnanosti je podľa, ktorou a ktorú ste zaviedli vy v roku 2000 v nadväznosti na Zákonník práce v roku 2004 a vy spolu s pánom Beblavým ste rozpisovali úradom práce, koľko ľudí majú vyradiť z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu a rozdiel medzi nezamestnanosťou vykazovanou v rokoch 2000, 2001, 1999, 1998 a následné roky, dokiaľ ste nezačali vykazovať evidovanú mieru nezamestnanosti, je v tom, že evidovaná miera nezamestnanosti hovorí o okamžite disponibilných zdrojoch, to sú, to je predsa podstatne nižší počet nezamestnaných ako skutočne evidovaný nezamestnaný na úrade práce.
Takže, prosím, nezavádzajte tu, nezmiešavajte jablká s hruškami, pretože aj my vieme manipulovať s číslami. To je jedna vec.
Na druhej strane, vaše znižovanie spočívalo v tom, že ste jednoznačne vyraďovali ľudí pre nespoluprácu, ešte ste to dokonca percentuálne mesačne jednotlivým úradom práce nadirigovali písomne. My sme tieto listy zachytili, my sme ich v roku 2004, 2005 dokonca prezentovali. Ak sa vrátite do tlače, tak to nájdite a nájdete aj fotokópiu. Dokonca ste prepustili zamestnankyňu, ktorá to akýmsi spôsobom vraj prezradila, hoci sme to od nej nemali. Takže to je jedna vec.
Na druhej strane - mám málo času, ale poviem - výpovedná doba, odstupné predstavujú v pracovnom práve dva odlišné inštitúty s rozdielnym obsahom a funkciou, ktoré nemožno účelovo spájať ani zamieňať. Toto rozlíšenie vyplýva priamo z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce 158/1982, ktorým je Slovenská republika viazaná. Odporúčam naštudovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem v prvom rade poďakovať za veľmi dobré vystúpenie pána poslanca Mareka Maďariča a veľmi sa teším, že sú to poslanci strany SMER - sociálna demokracia, ktorí vedia vystúpiť s rozvahou, s rozumom a skutočne s obrovským prehľadom, či už po politickej stránke, alebo odbornej stránke.
Musím povedať, že nekonečná malosť pána ministra, ale napríklad aj ďalších koaličných poslancov, s ktorou vystupujú k tejto problematike z hľadiska poznania veci, je úbohá. Je skutočne ohromná a ohromujúca.
Pán poslanec Jurčík, vy ma zarážate každým možným cólom, to, čo ste tu povedali.
A nedá mi povedať jedno, ešte raz prosím, necitovala som v žiadnom prípade ani ja, ani pán poslanec Maďarič necitoval žiadnych socialistov. Citovali sme, prosím, uznávané ekonomické a neekonomické celebrity v tejto oblasti. A myslím si, ku všeobecnému prehľadu vzdelanosti každého z nás by malo patriť poznanie či socialistických, alebo marxistických, alebo nemarxistických filozofií. Aj tá marxistická filozofia je potrebná, aby ste ju poznali.

Ďakujem pekne. Nedá mi, aby som nezareagovala na pána Jurčíka, pretože veľmi dobre viem, ako fungujú podniky, ja som ekonóm a mala som možnosť sa s tým stretnúť. Ale, pán Jurčík, viete, kde by boli tí zamestnávatelia, keby nemali tých zamestnancov, ktorí pracujú a vykonávajú tie zručnosti? To je otázka. A ja v tejto chvíli a vždy budem chrániť zamestnancov, pretože tých je ďaleko viac, ako je podnikateľov.
Ja si nesmierne vážim každého jedného živnostníka, ktorý pracuje a zarobí pre seba a vytvorí len pracovné miesto možno len pre seba a nemusí vytvárať ani ďalšie.
Ale vrátim sa k jednej veci. Vysoko si vážim a ctím vystúpenie pána poslanca Číža, je nesmierne múdry, rozhľadený a porozumel, o čom som tu rozprávala. Ja som nespomenula ani Marxa, hoci by som ho mohla citovať, mohla by som citovať ďalších, ale aj známych ekonómov. Ja som spomenula takú veľkú osobnosť, ako bol Ján Pavol II., a spomenula som jedného z významných nemeckých politikov pána Müntenferinga a myslím si, že na základe toho, čo som odcitovala z ich diel, nemáte právo posielať ma do doby socializmu. Ale ja sa nebránim ani socializmu, pretože bolo mnoho dobrých vecí, ktoré tu existovali, a nebolo potrebné riešiť situáciu po roku 1989 tak, že vylejeme z vaničky nielen vodu, ale aj dieťa. (Potlesk.)

... ktorý skončil základnú školu, resp. ani neskončil základnú školu. Rovnako oceniť týchto dvoch ľudí podľa mňa je rovnako neprípustné.
Ako vždy k Zákonníku práce prebieha obrovská diskusia a, samozrejme, je na to dôvod, pretože ja považujem Zákonník práce za najdôležitejší zákon, ktorým štát zabezpečuje systém základných sociálnych práv fyzických osôb garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými pracovnými normami. Táto ochrana nie je paritná voči hlavným účastníkom pracovných vzťahov, teda zamestnávateľ, zamestnanec, odborová organizácia, ale prioritne smeruje voči zamestnancovi. Zvýšená ochrana zamestnancov vyplýva z prirodzeného vzťahu zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov či občianskoprávnych vzťahov nie je, ale ani nemôže byť rovný.
Zamestnávateľ ako vlastník výrobných prostriedkov a organizátor celého pracovného procesu má v rukách nepomerne viac nástrojov na zabezpečenie svojich záujmov ako zamestnanec. Práve na vyváženie tohto nerovného postavenia slúži pracovnoprávne zákonodarstvo, ktorého úlohou je garantovať zamestnancovu ochranu v zmysle dôstojnej práce, ochrany života, zdravia, uspokojivých pracovných podmienok, férového odmeňovania za vykonanú prácu, ale, samozrejme, aj zladenie osobného a pracovného života. Pracovnoprávne zákonodarstvo ako súčasť systému práva má svoje špecifiká, ktoré je pri koncipovaní legislatívnych opatrení nevyhnutné rešpektovať. Z tohto hľadiska predložený návrh zákona je nesystémovým zásahom do pracovného zákonodarstva, miestami poznačený ignoráciou jeho základných princípov.
Ak už teda vláda prikročila k novelizácii Zákonníka práce, tak potom bolo nevyhnutné vychádzať z princípov európskej právnej a sociálnej kultúry, kultúry vyznávanej Medzinárodnou organizáciou práce, ale aj z tradícií nášho pracovného práva. Pracovné právo vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, zo smerníc Európskej únie, z Európskej sociálnej charty a z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, rozvíjajúcich tieto články, vždy malo, má a musí mať ochranné prvky voči zamestnancovi. Tieto rešpektujú všetky členské štáty Európskej únie. Pracovné právo Európskej únie sa dotýka a ovplyvňuje takmer polovicu národných pracovnoprávnych úprav všetkých krajín Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Všetky sociálne normatívy, ktoré vyplývajú zo základnej Zmluvy o založení Európskej únie vrátane jej zmien a doplnení majú priamu právnu účinnosť, preto priamo a bezprostredne zaväzujú nielen štátne orgány pri tvorbe národných právnych predpisov, ale aj všetky právnické a fyzické osoby každého členského štátu, teda aj zamestnávateľov. Aj Slovenská republika je teda povinná plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, a teda aj tých článkov zmluvy, smerníc, nariadení, rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú pracovného práva. Tieto majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať pracovné podmienky, životné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne, aby sa dosiahla primeraná sociálna ochrana, aby sa rozvíjal sociálny dialóg, ľudské zdroje a aby sa do práce včlenili všetky princípy dôstojnej práce. Ide o európsky sociálny model.
Keď hovoríme o európskom sociálnom modeli, musíme do spoločných hodnôt zahrnúť aj hodnoty formulované Radou Európy v takých dokumentoch, ako je Dohovor o ľudských právach a slobodách, Európska sociálna charta, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ale predovšetkým dohody obsiahnuté v agende a dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce. Ako vieme, Slovenská republika je nástupníckym štátom bývalej Československej republiky a bola spoluzakladateľom tejto významnej inštitúcie. Aj vaša vláda by sa mala hlásiť teda k týmto hodnotám. No nejde len o prihlásenie sa. Náš štát ratifikoval celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a tieto medzinárodné dohovory, normy teda, majú v zmysle čl. 7 ods. 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky dokonca platnosť pred slovenskými zákonmi.
Ochrana zamestnancov je zároveň aj hlavnou agendou Medzinárodnej organizácie práce. V súlade so zásadami ustanovenými v Deklarácii Medzinárodnej organizácii práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998 a v agende o dôstojnej práci je pozornosť sústredená i v posledných rokoch prioritne aj na také otázky, ako je výzva štátov, aby vo svojich vnútroštátnych politikách neopomenuli porovnávať ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a dôstojnú prácu, aby prostredníctvom zákonov garantovali účinnú ochranu pracovníkov v pracovnom pomere, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a vylúčili akékoľvek možnosti sociálneho dumpingu. Aby garantovali efektívne uskutočňovanie zamestnaneckej participácie vrátane kolektívneho vyjednávania, aby zaručili adekvátne postavenie odborovej organizácie, a teda účinnú ochranu odborových funkcionárov pred poškodzovaním ich práv zo strany zamestnávateľa.
V týchto súvislostiach dovoľte mi citovať aj niektoré z myšlienok, ja som to už kedysi tu citovala, ale za iného zloženia poslancov, bývalého nemeckého ministra práce a uznávaného nemeckého politika pána Franza Müntenferinga, ktoré som, ako povedala, citovala, ktorý, kde jednoznačne zacitujem, hovoril: "Štát založený na sociálnych princípoch je prejavom spoločnosti, v ktorej sloboda, spravodlivosť a solidarita sú kľúčovými hodnotami. V Európe už nie je potrebné diskutovať o tom, že v politike sa očakáva zodpovednosť za spoločné dobro a zabezpečenie spravodlivosti, a to aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach dochádza ku globalizácii. Politika hrá stále najdôležitejšiu úlohu pri formovaní spoločnosti. Je to výlučné privilégium štátu. Štát má úlohu vytvárať rámcové podmienky pre vnútrospoločenskú solidaritu. Sociálny štát sa rovná organizovanej solidarite. Verí v slobodu jednotlivca a rovnosť. Sociálny štát prijíma opatrenia na ochranu občanov pred vznikom nepredvídaných životných udalostí a zároveň garantuje, že podpora v stave núdze nie je milosťou", zopakujem, nie je milosťou, "ale vynútiteľným právom. Tieto princípy platia v celej Európe. Z toho dôvodu sme sa už dohodli na sociálnych cieľoch v rámci našej metódy otvorenej koordinácie napr. v oblasti zamestnanosti, sociálnej integrácie, zaopatrenia starších, ale aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, avšak je potrebné zdôrazniť, že vnútorný trh môže a mal by byť modelovaný sociálnym spôsobom.
Druhým základným pilierom je sociálny trh. V Nemecku bol pripravený návrh sociálnej trhovej ekonomiky od obdobia druhej svetovej vojny a ukázalo sa, že je konkurencieschopný. Bol navrhnutý začiatkom 19. storočia a existuje jemu veľa podobných ekonomických systémov v iných európskych štátoch. Sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Je to atraktívny návrh a je premietnutý aj do Lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia sa zameriava na dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa súčasne posilnila zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale aj na zachovanie zdrojov. Trh produkujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého, a trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet." To je koniec citátu.
Tento citát, si myslím, že absolútne zapadá na vystúpenie pána poslanca a pána Dr. Číža. Veľmi si vážim jeho vystúpenie a myslím si, že nad jeho slovami sa je potrebné zamyslieť.
Pýtam sa vás, pán minister, ale aj ostatných poslancov zo strany, ktorá si dala vznešený názov Sloboda a solidarita, ako je súladný návrh zákona, ktorý tu predkladáte, s myšlienkami o slobode a solidarite vyslovenými týmto v Európe uznávaným ministrom, ktorého som si tu dovolila zacitovať?
Rada by som poukázala aj na sociálnu náuku cirkvi katolíckej, ako ju sformuloval Ján Pavol II. vo svojich encyklikách, či už to bolo CENTESIMUS ANUS alebo LABOREM EXERCENS o ľudskej práci. Podľa tejto náuky "vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak neprináša hodnoty, ale slúži len na prekážanie iným s cieľom dosiahnuť taký zisk, ktorý nevyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločenského bohatstva, ale z ich útlaku, neprípustného vykorisťovania, špekulácie a marenia solidarity, tak takéto vlastníctvo kapitálu a výrobných prostriedkov je nemorálne a z hľadiska prirodzených ľudských práv aj neprípustné. V spoločnosti, v ktorej sa popiera základné ľudské právo, a to právo vlastnou prácou zabezpečovať si prostriedky na obživu a slušnú životnú úroveň nielen pre seba a pre svoju rodinu, v ktorej opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky neumožňujú zamestnancom dosiahnuť uspokojivú úroveň zamestnania, nemôže získať ani morálne oprávnenie vtedy, keď zodpovedným spôsobom a v primeranom čase vytvára pracovné príležitosti a ľudský rozvoj pre všetkých.
V rámci slobody trhu uznáva sociálna náuka cirkvi oprávnenú funkciu zisku ako ukazovateľa prosperujúceho podniku. Ak podnik prináša zisk, znamená to, že náležite použije výrobné faktory a ľudské potreby primerane uspokojuje. Lenže zisk nie je jediným ukazovateľom podniku. Aj v mnohých podnikoch s dobrou hospodárskou bilanciou sú totiž zamestnanci ponižovaní, zneužívaní, nedostáva sa im primeranej odmeny za prácu, ktorou pre vlastníka vytvorili zisk. To je nielen morálne neprípustné, ale neprípustné aj z hľadiska budúcej výkonnosti podniku a zachovania jeho vitality. Veď cieľom podniku nie je výlučne tvorba zisku, ale aj existencia samého podniku ako spoločenstva ľudí, ktorí sa rôznym spôsobom usilujú naplniť svoje základné životné potreby a zároveň tvoria aj zvláštnu skupinu slúžiacu celej spoločnosti. Zisk je teda regulátorom podniku, ale nie jediný. Okrem neho treba brať do úvahy ľudské, morálne faktory, ktoré sú z perspektívneho hľadiska takisto podstatné pre život v podniku." Toľko z encykliky CENTESIMUS ANUS.
Ešte zacitujem Jána Pavla II., a to nasledujúce slová: "Ide teda o to, aby sa práca človeka i sám človek nezdegradovali len na úroveň tovaru, ale aby zamestnanec bol primeraným spôsobom aj chránený v rámci podmienok života a práce."
Bohužiaľ, tohto cieľa sa treba aj v súčasnosti domáhať. Čo vy na to, páni z KDH? Ako sa postavíte k týmto vysoko humánnym myšlienkam a do akej miery podporíte snahu o likvidáciu týchto myšlienok, ktoré sme my do Zákonníka práce zakomponovali a ktoré dnes pán minister tak necitlivo a buransky zo Zákonníka práce vyhosťuje?
Pozrime sa teda, ako je predloha prerokúvaného zákona súladná s týmito princípmi.
Popri viacerých zmenách formulačného charakteru, voči ktorým nenamietam a ktoré ani nič neriešia, predložený návrh novely zákonníka považujem za hrubý zásah do existujúcich práv zamestnancov, ktorý závažne znižuje doterajší rozsah sociálnej ochrany zamestnancov. Viaceré ustanovenia nie sú súladné s duchom medzinárodných pracovných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pre zásadný nedostatok téz považujem jasne viditeľnú snahu o prenášanie podnikateľského rizika zamestnávateľa na zamestnanca. Ide napr. o reťazenie termínovaných pracovných pomerov, zníženie zodpovednosti zamestnávateľa za neplatnú výpoveď, naviac pripomínam, že tieto ustanovenia sú dokonca v rozpore s medzinárodnými dohovormi.
Dámy a páni, ak to nechápe pán minister, mali by ste sa sami zamyslieť nad tým, že nie zamestnanec, ale zamestnávateľ je ten, kto musí za každých okolností niesť riziko svojho podnikania. Zamestnanec má svoju pracovnoprávnu zodpovednosť, ktorá sa však nemôže stotožniť a zamieňať so zodpovednosťou za výsledok podnikateľa a podnikania, a teda za výsledok činnosti svojho chlebodarcu. Viaceré ustanovenia obsahujú nedovolenú diskrimináciu zamestnancov. Obsahuje dokonca prvky nútenej práce, zavedenie 56-hodinového pracovného času, neprimerane vysoký počet hodín práce nadčas, hodín práce nadčas, nádenníckej práce, opätovne reťazenie pracovných pomerov, ktoré tu už bolo.
A ja sa pýtam, pán Mihál, kam sa chcete s týmito tendenciami dostať? Ideme späť do prvej polovice 19. storočia? Ideme do právnej kultúry ázijských štátov typu Bangladéš či Taiwan? Či sa chcete postupnými krokmi prepracovať naspäť do nevoľníctva?
Za vrchol arogancie považujem zrušenie minimálnych mzdových nárokov. To naozaj chcete, aby vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov vykonávajúcich intelektuálne náročné práce, napríklad výskumných pracovníkov, mohli vaši sponzori platiť rovnako ako ľudí so základným vzdelaním alebo dokonca s neukončeným základným vzdelaním? Aj ukrajovanie ochrany odborových funkcionárov a práv odborovej organizácie je evidentnou snahou o obmedzenia, o elimináciu akcieschopnosti odborovej organizácie. Ale zároveň aj priamo o jej likvidáciu ex lege. Čo v konečnom zámere v kombinácii so snahou o rozbitie jednoty zamestnancov môže byť aj snaha o zabránenie zamestnancom účinne obhajovať svoje práva.
Čo je to za farizejskú politiku, ak rušíte doterajšiu úroveň zákonnej ochrany zamestnancom s odvolávaním sa na možnosť kolektívneho vyjednávania? Prečo potom neposilníte postavenie odborovej organizácie a ochranu odborových funkcionárov tak, aby títo mohli slobodne a bez akéhokoľvek rizika šikanovania vyjednávať so zamestnávateľom priaznivejšie pracovné podmienky, mzdové podmienky, sociálne podmienky pre všetkých zamestnancov, či sú, alebo nie sú členmi odborov? Vy to nielenže nerobíte, práve naopak, znižujete rozsah odborovej organizácie a tiež oslabujete ochranu odborových funkcionárov.
Zástanci predloženej novely najmä z radov niektorých podnikateľských žralokov a rýchlozbohatlíkov z prostredia Republikovej únie zamestnávateľov najčastejšie argumentujú tézou o nevyhnutnosti čeliť konkurencii v rámci globálnej hospodárskej súťaže. Nemožno však súhlasiť s tendenciou neoliberálnych politikov o zabezpečovaní konkurencieschopnosti razantným znižovaním nákladov na cenu práce a súťažením v tomto smere s ázijskými či juhoamerickými firmami. Ak v minulosti čelný predstaviteľ Republikovej únie zamestnávateľov opakovane požadoval Zákonník práce priamo zrušiť alebo ho zmeniť tak, aby mohol razantne znížiť náklady na zamestnanca, prispôsobiac sa praktikám zaobchádzania so zamestnancami v textilných fabrikách v Južnej Ázii, a vy dnes k týmto požiadavkám pripájate, ja sa potom pýtam: Kde sú vaše hranice znižovania nákladov na zamestnanca? Kde sa zastavíte? Pri práci za misku ryže alebo pri detskej práci? Naozaj si myslíte, že v civilizovanej Európe s jej sociálnou a humánnou históriou a kultúrou, ku ktorej sa všetci tak hrdo hlásime, je možná adekvátna cesta za ziskom, za prosperitou a hospodárskym rastom prostredníctvom nástrojov sociálneho dumpingu, juhoázijským praktikám zaobchádzania so zamestnancami?
Ja to skutočne chápem ako spiatočnícky návrat do 19. storočia.
Najcennejšie, čo máme, máme ľudské zdroje a ľudskú pracovnú silu a mali by sme sa snažiť čo najviac ju vzdelávať a dávať ľuďom čo najviac možností a zručností, aby sa dokázali živiť sami.
Chápem a chcem vás ubezpečiť, že vnímam potreby úspory výrobných nákladov a nevyhnutnosti flexibility práce, avšak musím zásadne odmietnuť tvrdenia, že kľúčovým nástrojom zabezpečenia konkurencieschopnosti je cesta razantného znižovania nákladov spojených s ľudskými zdrojmi. Naopak, ak hovoríme o vedomostnej ekonomike, nemožno nespomenúť zamestnanca ako nevyčerpateľný zdroj prosperity. Rovnako považujem za pomýlené, absolútne scestné mýty o tom, že obmedzením práv zamestnancov dosiahneme vyššiu zamestnanosť. To ste akí ekonómovia, páni predkladatelia, keď hovoríte takéto bludy?
Za dôkaz považujem, aj niektorí lakomí zamestnávatelia, keď sme v roku 2007 predkladali podobu našej novely Zákonníka práce, tvrdili, že posilnenie práv zamestnancov povedie k prepúšťaniu a k znižovaniu zamestnanosti. Opak sa stal pravdou. Behom roka sme dosiahli najnižšiu evidovanú mieru nezamestnanosti, 7,36 % v auguste v roku 2008, kým nastúpili dopady z celosvetovej finančnej krízy. Nezamestnanosť klesala. Podarilo sa aj v roku 2010, počnúc mesiacom február, naštartovať klesanie miery nezamestnanosti. Vy, ktorí ste sa uchádzali a pred voľbami ste pravidelne pomaly každý týždeň zvolávali tlačovku a hovorili o opatreniach, ktoré urobíte a ktoré budú smerovať k okamžitému riešeniu vysokej miery nezamestnanosti, ste túto mieru nezamestnanosti, evidovanú mieru nezamestnanosti ešte zvýšili. Čo je ešte horšie, výrazne ste zvýšili nárast dlhodobej miery nezamestnanosti takmer o 50-tisíc ľudí. A dlhodobá miera nezamestnanosti je jeden z najrizikovejších faktorov, ktorý tu máme a ktorý sa najťažšie rieši.
Z návrhu zákona je viac ako jasné, že sa usilujete o zámerné dávkovanie neistoty, ktorého cieľom je postupné zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory, tlačiť na znižovanie miezd neplatených či málo zaplatených nadčasov, či iných bonusov pre zamestnanca. Nie ste, samozrejme, osamelí v týchto snahách. Je príznačné, že vás k tomu tlačia neoliberálni ekonómovia, ale hlavne niektorí podnikatelia, s ktorými ste v spojení a ktorí sú vašimi sponzormi a ktorých nemožno nazvať inak ako raní kapitalisti.
Je preto logické a v modeli sociálnej Európy aj odôvodnené, že európska koncepcia dobrej práce vychádza z princípov flexikurity, ktoré popri hospodárskej prosperite, konkurencieschopnosti firiem a flexibilite trhu práce kladú dôraz aj na bezpečnú prácu, ktorej zamestnanec používa aj adekvátne sociálne istoty. Tieto princípy sú zakomponované vo viacerých záväzných dokumentoch Európskej únie, okrem iného je to, samozrejme, aj Stratégia Európa 2020. Tento koncept je však, ako sa mi zdá, pánovi ministrovi absolútne neznámy pojem. Nielenže na ňom nestavia filozofiu zákonov, ktoré nám tu postupne predkladá, ale zrušil aj tzv. Národný projekt flexiistoty, na ktorý sa Slovenská republika zaviazala a ktorý je povinný vypracovať každý členský štát Európskej únie.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, táto novela Zákonníka práce je zlá a neodborná, škodí ľuďom práce, posúva ich do pozície ľahko platenej pracovnej sily bez adekvátnej sociálnej ochrany, bez adekvátnych garancií spravodlivej mzdy za prácu. Dotýka sa viac ako dvoch miliónov jedného státisíc šesťdesiatosemtisíc zamestnancov. A preto tento návrh zákona nielenže nepodporím ja, ale ani strana SMER - sociálna demokracia. Ale tak ako pán poslanec Ondruš podal poslanecký návrh, v ktorom povedal, aby nebol postúpený tento zákon do druhého čítania, bol vrátený na prepracovanie, pridávam sa k tomuto návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi, aby som hneď v úvode ale nezareagovala, ale nie je tu pán Beblavý, ale ja mu odkazujem, aj keď je na chodbe, hádam to bude počuť, že tak, ako sa mu nepodarilo skončiť dve vysoké školy na Slovensku, určite by neskončil ani právnickú fakultu s takýmto vystúpením, akým tu vystúpil. To je len z môjho pohľadu. A bola by som veľmi rada, keby si osvojil aj to, čo povedal pán Jasaň, pretože nehovoril o zrušení minimálnej mzdy stanovenej osobitným zákonom, hovoril o zrušených násobkoch teda minimálnej mzdy podľa stupňa vzdelanosti našich ľudí. A ja si myslím, že skutočne nie je možné, aby človek vedecký pracovník mohol dostať minimálnu mzdu na úrovni 317 eur takisto ako človek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Ondrušovi, ktorý sa skutočne zhostil a tie základné veci uviedol absolútne prehľadne a dokonca aj o tom, ako sa vyvíjala miera nezamestnanosti aj skutočnosť, že v roku 2008 vláda Roberta Fica dosiahla najnižšiu mieru nezamestnanosti, aká tu bola za obdobie posledných 15 rokov.
V tejto súvislosti by som pripomenula, že po roku účinnosti Zákonníka práce prijatého od 1. septembra 2007 Inštitút pre finančnú politiku pri ministerstve práce jednoznačne vyhodnotil, že nešlo o poškodzujúci, nezhoršil podnikateľské prostredie tento Zákonník práce.
Ale nedá mi, aby som nepovedala ešte jednu vec. A to v predchádzajúcej vláde pána Dzurindu v rokoch 2002 až 2006, kedy Zákonník práce novelizoval pán exminister Kaník, sa darilo znižovať mieru nezamestnanosti v rokoch 2004 a 2005 jediným spôsobom - o tom by nám mohol porozprávať niečo bývalý štátny tajomník pán Beblavý -, a to pravidelným rozpisovaním percentuálneho, povinného percentuálneho zníženia a vyradenia ľudí z evidencie práce, ktoré bolo rozpisované na jednotlivé úrady práce, kde museli úrady práce vyraďovať ľudí, aby dosiahli toto percento za nespoluprácu. Takže myslím si, že to nie je seriózne.
Na druhej strane musím povedať ešte jednu vec, čo sa podarilo SMER-u - sociálnej demokracii, a teda vláde pod vedením Roberta Fica. Zákonník práce v roku 2007 prešiel celospoločenskou diskusiou a to, si myslím, je skutočne najvyšší prejav demokracie, kde boli zapracované všetky pripomienky, ktoré sa týkali ochrany práv zamestnancov.
Ďakujem.