Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, teraz, keď čakám, tak čakám, kým sa tuná vedľa mňa dorozprávajú, lebo ma to ruší. (Vystupujúci chvíľu mlčí.) Nie, ja stále si myslím, že je to výrazom určitej úcty, že pokiaľ niekto rozpráva, tak vedľa neho sa nebavia. To, nad tým budem trvať. Ale ja hovorím, ja si na to nie som ochotný zvyknúť, tí, ktorí ste zvyknutí, buďte.
K tomuto len takú poznámku a takú aktuálnu, ale v dobrom teraz, že, páni kolegovia, vy ste tu už dosť dlho na to, aby ste mohli pochopiť, že takýto typ podnikania SMER nepodporí, lebo to nie je v ich lajne, ale, ako by som to povedal, v dobrom. Presne tak to pán Hudacký uviedol, presne o to ide, že čo potrebujeme, aký typ podnikania rodinného, že aké to môže mať efekty pre spoločnosť, pre krajinu, pre príjmy daňové, ale aj celkovo pre zdravie spoločnosti. Ale o tento typ podnikania v tejto krajine vôbec nie je záujem, ho podporiť. My máme, my prezentujeme úplne iný typ rodinného podnikania, ale rodinného v úvodzovkách. Tu sú vytvorené klany, už možno až rodiny, však to aj tam sme identifikovali, že už sa to dokonca aj nejak previazalo zväzkami. Tento typ. Pán predkladateľ, nemáte niečo v tomto smere? Ak by som vám mohol odporučiť, tak keby ste niečo v tomto smere doniesli, že tam hore, tam, kde bežný človek nedovidí, hore niečo, pre nich, keby ste. Viete, také nejaké, že by ich tu neotravoval nejaký parlament a neviem čo, niečo pre nich. Vtedy, verte, že by ste sa čudovali, že ako tu všetci poskočia. Čiže o tento typ rodinného podnikania má SMER záujem. Tento typ rodinného podnikania vám podporia, tento typ rodinného podnikania, stále hovorím v úvodzovkách, má v tejto krajine absolútnu dominanciu a ideme ďalej a ďalej a nehanbíme, nehanbíme, nič.
Teraz najkonkrétnejší prípad z konkrétnych. Mali sme tu ťažkú diskusiu o SPP a kde tu proste hrude nastavovali, že ako oni idú v záujme občana, by ste neverili, jak teda v záujme občana. Ja to na jednom príklade budem dokumentovať. Typ rodinného podnikania a la SMER, a la SMER.
Prosím vás pekne. Ja si v nedeľu či v sobotu, v kľude máme zapnutý televízor, deti niečo pozerali doobeda, rozprávkový často, zrazu reklama na SPP. Vravím si, že čo to je za neefektivita dávať reklamu na prevody zmlúv doobeda, keď to pozerajú deti? Už to mi prišlo absurdné. No a potom som si tú absurditu dohľadal a aj dneska mi bola potvrdená. Tak predstavte si, že to SPP, to Ficove štátne SPP si nakúpilo reklamy, televízne reklamy v skupine JOJ a iba v skupine JOJ. To znamená, u tých istých, s ktorými to robia celé. Viete, to je... Jak to povedať? No nenakúpili si, ja nieže by som robil niekomu reklamného dohadzovača, ale nie v Markíze, nie v STV, nie, ale iba v JOJ. Čiže celá reklamná kampaň na SPP štátny podnik išla iba v skupine JOJ – J&T, kde v J&T, že sme sa tu trápili, že čo J&T je, alebo nie je, že či...
No toto je tá predstava rodinného podnikania, pán predkladateľ. Musím, niekedy si dáme kávu (vyslovené s pobavením), ja vám poradím, skúsim, že zo skúsenosti, že čo je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. Toto je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. To ste, to, čo, s týmto ste tu prišli, to nemáte šancu uspieť. Toto je ono! Tak to je! Ako vydrieť peniaze. Čiže nie iba púšťať reklamu, keď to nikto nepozerá, a vôbec už nie ten, kto by teoreticky mohol mať vôľu alebo teoreticky mohol podpísať nejakú zmluvu, lebo tie deti nedisponujú podpisovým právom na zmluvy v domácnosti. Čiže štatistický predpoklad, že to budú pozerať, je úplne minimálny, ale je to kvôli tomu, že aby vydokladovali, že tá reklama šla, ale iba ak v niektorom médiu šla, čiže šla iba v médiu... To je ten spôsob a takto presne celé SPP dopadne, že ho budú takto tunelovať. Takto ho budú tunelovať, takto ho vydrú, ožobráčia, bude z toho ohlodaná kosť. Nepadlo to tu raz, nepadlo to tu dvakrát. A verím, že to ešte tuná géniovia marketingu odkomunikujú tak, že jaké je to veľké víťazstvo pracujúceho ľudu. A nevylučujem, že tu niektorí smeráci sa aj postavia a povedia, že: vidíte, že hru sme správne nahrali.
Čiže to som chcel povedať. A naozaj ja viem, že tu už je mierne také, a je to absurdita, aj ironizujem, aj možno nie celkom, niekto povie, nie celkom vhodné. Ale jako sa môžte brániť? Ako môžte upozorňovať na to, že v akej dobe, v akej krajine žijeme?! Len takýmto, len, že na tie, tie absurdity nájdete, že ich takto spojíte a identifikujete, o aký typ rodinného podnikania SMER-u ide.
Takže, pán predkladateľ, do budúcna naozaj nezaťažujte nás tu dobrými návrhmi! Fakt si to vyprosíme do budúcna (Vyslovené s pobavením.), aby ste nám sem nosili dobré návrhy, ktoré môžu pomôcť tejto krajine, a láskavo sem doneste návrh, ktorý pomôže tuná chlapcom, čo bežný človek nedovidí, aby to mali ešte a ešte ľahšie.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ešte krátko k tomu predchádzajúcemu. Ja som v zásade ani nehovoril o pánovi Soltészovi, že máte riešiť. Ja som to len dokumentoval, že teda sa rozhodlo a v zásade pozitívne v jeho prípade. A v tej druhej vašej poznámke, tam, pán minister, to je to, čo si ja myslím, že by malo byť naše zastúpenie, že nás niekto zastupuje niekde, to znamená, že chráni naše práva. To znamená, že skôr by som si predstavoval odpoveď typu, že nieže necháme to na súd, ale že teda mi poviete: áno, pri vyjednávaní sme zohľadňovali ten fakt, aby sa tá škoda posudzovala teda nie nejak absolútne, lebo je rozdiel škoda, ako vníma škodu v Nemecku, ako v Rumunsku alebo na Slovensku, ale že sa to vníma nejako proporčne. A ak sa to nepovedalo, tak teda budeme teda apelovať na tých, ktorí o tom budú, že aby toto zo-hľa-dňo-vali. Takto si ja predstavujem, že niekto za naše práva bojuje. To znamená, bojuje aj takýmto spôsobom, že my by sme sa radi rovnali niekomu, ale treba po pravde uznať, že máme k tomu ďaleko. A prečo, to si môžme povedať neskôr.
Čo sa týka tohto, k tomuto som v zásade ani nechcel, pán minister, vystupovať. Ale keď ste povedali, že sme boli lídrom pri tom vyjednávaní, aby sa nám to nevrátilo v zlom. Alebo ako to ináč povedať? My máme jednu vec. Ja by som možno a ťažko povedať, že teda, že čo je skôr, že či ísť po hlave do tohto, do ratifikácie, alebo prípadne počkať, lebo nám sa môže stať to, a nevylučujem, keď všetky tie inštitúcie a vôbec tie procesy toho oznámenia budú fungovať, že my tu môžme kľudne spraviť detašované pracoviská pre ten výbor a pre OSN na Spiši, na Gemeri. Vedel by som x destinácií, kde by kľudne si mohli postaviť nie unimobunku, ale kamennú stavbu, aby teda priamo na mieste vyhodnocovali, že čo sa deje, ako sa deje.
Čiže áno, áno, budeme ratifikáciou týchto, tohto Opčného protokolu, budeme podľa mňa konfrontovaní veľmi silne s tým, že keď OSN bude častejším návštevníkom a bude častejšie vyhodnocovať to, čo už viacej, viac-menej vieme aj tušíme, len sa stále schovávame, že ešte to také zlé nie je. A je to naozaj zlé. Viete, Spiš nie je Gabun ani Nigéria, Spiš je oblasť v strednej Európe v 21. storočí a vyzerá to horšie ako v Gabune a Nigérii. Tie deti nevedia v zásade, ten, to je nedôstojné. A určite sa to bude dotýkať toho Dohovoru o právach dieťaťa. Čiže ja si myslím, že budú, každé oznámenie, ktoré im niekto poradí, aby napísali, alebo niekto iný, nejaká tretia strana to postaví, tak bude mať svoje opodstatnenie. A to opodstatnenie predpokladám, že budú snímať a skúmať pracovníci OSN. A predpokladám potom, že znova prídu nejaké opatrenia na to, že čo sa má, ten národný štáb alebo štát, s tými výsledkami urobiť.
A možno je to dobré. Možno je dobré, keď pôjdeme do sveta a keď sa svet dozvie, že čo ste, teda nie vy, ale čo aj teda teraz veľmi silne SMER svojimi sociálnymi experimentmi v určitých častiach našej krajiny stvára, k čomu sa dopracoval, že dopracoval sa, že najvyššia pôrodnosť na svete, by ste neverili, nie je v Nigérii, ale na Spiši. A toto je vec, ktorá možno stojí za to, aby zaznela. Ja som tam v živote nebol. Ja som to iba na fotkách videl, aby tam v tej veľkej peknej budove sa už o tom začali rozprávať, že čo tí malí, čo tá malá krajina v strede Slovenska "dokázala". A zdá sa, že ratifikáciou tohto Opčného protokolu to pôjde o niečo rýchlejšie. Ja len na to upozorňujem.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, dovoľte mi krátko sa vyjadriť k predkladanému Protokolu č. 15 a čo si myslím, že je dôležité k nemu aspoň krátko niečo povedať.
A možno pre niekoho prepotvrdiť tuná komunikačnú stratégiu, ktorú ste nastavili, alebo dostali brief vaši poslanci, že máte tu iných poslancov dehonestovať, že sa vyjadrujú od jadrových ponoriek k neviem k čomu. To ste asi, znova vám niekto poradil. Mimochodom, už keby som bol. prísne vzato, mňa tie ponorky fakt zaujímajú a dokonca by som o tých ponorkách vedel rozprávať. Ale o jadrových alebo o ponorkách na Slovensku nebudeme rozprávať. Vieme prečo. More nemáme a jadrovú ponorku by nám nikto nedovolil vôbec mať, lebo my by sme ju boli schopní predať J&T. Takže toto máme vybavené. Ja len chcem teda na to povedať, že, vážení, kľudne sa nastavujte, ako chcete, je to celé smiešne. Ale však koniec koncov sa to časom nejakým spôsobom aj ukáže.
Ja ešte skôr, ako prejdem, chcem povedať, že je to už až také, existuje na to nejaký múdry výraz, ale ja ho neviem, aby som sa nezamotal, ale až, až také príznačné mi to príde, že vždycky, keď rozprávame o (Reakcia z pléna: Symptomaticky.), symptomaticky. Myslel som si, že to, ale som, vraj nebudem za múdreho. Tak mi to teda príde také príznačné, že keď hovoríme o ľudských právach, tak všetky, akákoľvek agenda týkajúca sa ľudských práv sa teší enormnej, enormnému záujmu poslancov, špeciálne poslancov za stranu SMER. Naozaj treba teda povedať, že pokiaľ ide o ľudské práva, tak smeráci si myslia, ja neviem, hyperbolizujem, že sa to kupuje v Tescu a že to proste... A to svedčí o tom, čo sme sa bavili pri iných príležitostiach, o straníckej kultúre. Oni majú svoju nejakú stranícku kultúru a čo by ich niekedy kde trápili nejaké ľudské práva. A to je výrazom ich, a toto znova, dovoľte, aby som teda poinformoval občanov, ktorí to prípadne pozerajú, alebo si to pozrú, že teda ten enormný záujem smerákov je vyjadrený počtom prítomných poslancov niekde na úrovni šiestich poslancov. To znamená, dokonca menej ako 10 % poslancov SMER-u zaujíma agenda týkajúca sa ľudských práv. Už sa nečudujeme. Ja to už len pre pamäť, pamäť, poviem, áno, je to tak a zdá sa, že ináč to nebude, lebo oni si ľudské práva vybavujú cez zoznam v telefóne. Lebo oni si myslia, že tak sa vybavujú ľudské práva, že keď majú nejaký problém, tak zavolajú tomu, koho majú v telefóne. Takto sa ľudské práva nevybavujú.
Pán minister, k tomuto mňa zaujíma jedna vec. A dokonca je aj veľmi aktuálny teraz rozsudok tohto súdu pre ľudské práva v prípade pána Soltésza. To je redaktor teraz, myslím, Hospodárskych novín, ktorému uznal Európsky súd pre ľudské práva odškodnenie, uznal mu právo, že boli poškodené jeho práva vo veci slobody prejavu. To je veľmi vážna vec. A práve preto chcem na niektoré veci upozorniť. Tento pán Soltész, pokiaľ som sa tak bežne pozeral, proste sa, ho zomlelo súkolie naše, našeho súdnictva. Od chudáka živnostníka, ktorý písal články, proste myslím, že vydrelo, vydrelo toto súdnictvo a nejaký podnikateľ pol milióna korún. No viete, možno byť slabšej povahy, tak si to hodí, hej, keď to poviem takto zjednodušene. Obdivuhodný ten príbeh, že proste niekto bol schopný to od toho človeka chcieť, že to od neho vymohli. A je obdivuhodný jeho príbeh, že si dal tú prácu. A myslím, že desať rokov to trvalo a po desiatich rokoch tento Európsky súd pre ľudské práva povedal, že jeho práva boli poškodené a priznal mu nárok na odstupné, ktoré mimochodom zaplatíme my všetci, však? No. Ale v prípade pána Soltésza s tým nemám najmenší problém. Ja len hovorím, to je ten, ten paradox, hej, že zlé rozhodnutie niekoho potom musia pokrývať iní.
Ale vyjadrujem miernu obavu, pokiaľ v Protokole 15 meníme, myslím, päť nejakých parametrov, niektoré sú v zásade technikálie, hej? Vek sudcov a neviem čo, ale ten posledný je podľa mňa najdôležitejší, a tam by som potreboval od vás počuť, prípadne, ak nie teraz, tak možno v budúcnosti, rozklad tohto, tejto zmeny. Lebo tá zmena hovorí, že Európsky súd pre ľudské práva nie je povinný prijať podanie v prípade, že rozhodnutím národných orgánov nebol výrazne znevýhodnený ten sťažovateľ. A tuná, vážení, si dovolím vyjadriť miernu obavu. Naozaj, toho sa trošku bojím. Mali sme to tam ako také zadné vrátka, že keby bolo celkom zle, tak ešte existuje Európsky súd pre ľudské práva. Avšak, keď tento súd, a ja pripúšťam, že to bolo kvôli tomu, že naozaj možno ten rozsah tých sťažnosti bol enormný, nevylučujem, že veľa z toho bolo úplne takých tých večných sťažovateľov a takých obťažujúcich, nevylučujem, ale bojím sa trošku toho ustanovenia, že ako sa to bude posudzovať, že výrazne znevy... Čo je výrazné znevýhodnenie, hej? Keby bolo posudzované výrazné znevýhodnenie na Slovensku, tak vám garantujem, že to je nič, hej, že to by bolo, ako keby Európsky súd pre ľudské práva neexistoval.
Avšak keď je to európska, je to teda v krajinách, ktoré majú dosah, aj iné moderné, moderné európske krajiny, tak verím, že budú k tomu pristupovať citlivo. Ale napriek tomu by ma to zaujímalo, v čom sa to vyjadruje. Vyjadruje sa to v miere poškodenia nejakým finančným parametrom, alebo...? Lebo nevieme to obsiahnuť, čo je miera poškodenia. Ak... Čo morálne? Viete, že tam vyjadrujem určitú obavu, aby sa nestalo to, že v zásade a možno pre posudzovateľov niekde na západ od nás sa tá miera poškodenia nebude zdať niekomu až taká vysoká, ako sa bude niekomu zdať tu. Lebo pre pána Soltésza tých pol milióna korún, ktoré musel zaplatiť nejakému advokátovi, bolo preňho hrdelných, ale nemusí sa to tak javiť v Štrasburgu.
Tak toto je pre mňa dosť dôležité vedieť, hej, že ako sa k tomuto bude, ako citlivo sa k tomu bude pristupovať. Lebo miera poškodenia v pomere na HDP môže byť iná v Nemecku a iná na Slovensku alebo v Rumunsku. Ináč môžte vnímať 200 euro v Rumunsko a ináč 200 euro vnímate v Nemecku. Čiže toto si dovolím tvrdiť, že by bolo dobré mať v tomto jasno preto, aby sme ešte predsa len mali akú-takú šancu, že keď nás toto zomelie tuná, táto klika, ktorá tu funguje a je častokrát účelne použitá a používaná, aj možno na zastrašenie, zastrašovanie, obťažovanie. O tom by som vám vedel, pán minister, svoje povedať. Ja už mám teraz, už som zozbieral tri trestné oznámenia. Jednu náhradu škody od pána Buriana, by ste neverili. Nie od vášho tajomníka, ale toho, čo sedí na ministerstve práce a sociálnych vecí. Človeka, ktorý spoluvlastnil úžernícke firmy, a keď som mu povedal, že teda bol spoluvlastník, tak ma zažaloval o 50 000 euro a aby som mu ich zaplatil. Nevylučujem, že v tomto súkolí, ktoré tu funguje, ma niekto donúti alebo mi príde, že to mám zaplatiť. Spoliehal by som sa teda, že ešte mi zostane už inštancia typu Európsky súd pre ľudské práva. A preto je aj pre mňa osobne, ale neberte, nemám fakt len čisto osobný záujem, ale aj pre občanov chcem, aby sme mali zadné vrátka pre istotou vzhľadom na skúsenosti s naším súdnictvom, ešte takú možnosť sa dovolať nejakej pravdy, ako sa jej dovolal pán Soltész. Síce to trvalo desať rokov, ale predsa len na konci, na konci sa dovolal. Čiže to je zmyslom môjho vystúpenia.
Teda ak viete teraz, prípadne, keď mi poviete, keď nie, tak by som bol rád, keby existoval nejaký rozklad tohto ustanovenia, že jak sa to bude posudzovať.
Ďakujem pekne.

Neviem, či som celkom dobre rozumel tomu poslednému, ale takto. Ja zacitujem, to je prepis pána Jánoša, ktorý povedal: "Dozorná rada ÚPN zasadala za rok 2012 dvakrát.". Dobre? Čiže platí pol milióna za jedno zasadnutie, ale prísne vzaté.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Do mikrofónu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prísne vzaté, keď už tuná to niekto overoval, asi keď, ja neviem, čo vnímajú ako zasadnutie. Možno išli na kávu, na pohár vínka, neviem, nekomentujem. Aj keby ich bolo jedenásť, tak je to 80 tisíc za jedno zasadnutie. Osemdesiattisíc starých korún za jedno zasadnutie, prísne vzaté. Aj keby ich bolo jedenásť, tých stretnutí, tak je to 80 tisíc. A znova opakujem, ÚPN nie je banka, Ústav pamäti národa.
A prosím vás pekne, už len nehovorte, že SMER chcel niečo zmeniť. Identifikujeme hľadanie možných zdrojov zo strany nového vedenia možno a je to, predkladá to výbor, nie SMER. Toto je spoločný návrh výboru, prosím vás pekne. SMER, keby to chcel zmeniť, tak oni by sa nerozpakovali to zdvihnúť, tie ceny, za to, čo tam majú a to je presne to, že tá zákernosť, aj pána Jánoša, ktorý tu chcel údajne pretlačiť, že znížiť plat aj predsedovi. To vám prestáva vyhovovať, však, že niekto chce.
Viete a to je to, že ja keď vidím nadšeného človeka, ja som rád, ja milujem ľudí, ktorí chcú niečo, ktorí chcú niečo dokázať. Nieto také sklesnuté trosky, ktoré žijú, len prežívajú nad tým, že, to si hryznem. Prosím vás, áno a oni ho chcú sparalizovať, že jemu znížiť. Len prosím vás pekne, predseda správnej rady, to ja neviem, ako sa to povie, však on to aj tam robí, on je tam normálne zamestnaný, že on tam, on je riaditeľ, on tam normálne vykonáva, chodí ráno do roboty a večer z nej odchádza. To nie je 30-ročný SMER-ák, ktorý zoberie pol milióna za jedno stretnutie, prosím vás, aspoň v tom to rozlišujte, ale vidíte, v čom je tá ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, mám aj pozmeňovací návrh. Dúfam, že sa mi nestane tá chyba čo minule, že zabudnem prečítať. Skôr ako ho prečítam, mi dovoľte uviesť, aby sme vedeli, že ako si my tu tak žijeme. Existujúci stav hovorí, že predseda dozornej rady má trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Ja neviem, či presne bola, ale bola to ungefér niekde na úrovni 800 euro. Čiže trojnásobok je 2 400 krát 12, počúvajte dobre je 28 800 euro, čo je nejakých šesťsto, 860 tisíc starých korún, ktoré ešte počítam, ja tiež ešte počítam ešte v starých korunách. Čiže nie veľa do milióna zobral predseda dozornej rady ÚPN. Nie Investičnej a rozvojovej banky, nie Lehman Brothers, nie VÚB, ale ÚPN. Predseda dozornej rady ÚPN za minulý rok ungefér približne skoro milión korún. Sám pán Jánoš, tu keď predkladal v prvom čítaní tento návrh, a keď som ja teda namietal tieto skutočnosti, tak povedal, že podľa jeho vedomostí zasadala dozorná rada dvakrát za rok 2012.
Vážení občania, pre vás to má význam, aby ste si vy vedeli spraviť predstavu, ako si my tu žijeme. Čiže, keď ten človek dostal skoro milión korún a zasadali dvakrát, čiže za jedno stretnutie dostal skoro pol milióna korún. No nie je to radosť? Znova zopakujem, pre istotu. Nie je to Lehman Brothers, nie je to VÚB, nie je to Slovenská sporiteľňa, je to ÚPN. Nepríde vám to hrozne absurdné? Nepríde vám to úplne až hrozivé?
Teraz, zdá sa, že niekde sa pohli ľady a niekoho to možno a ja identifikujem, že pána nového predsedu, ktorého, keď tu predkladal správu o ÚPN, bola, až sršala taká chuť niečo urobiť, taká energia a hľadať zdroje. Čiže možno fakt po zložitých, aj nepredpokladám, že pán Jánoš, že jeho to trápilo. A od neho asi, alebo predpokladám, že z ÚPN priamo vyšiel ten podnet, že treba s tým niečo robiť a tie prostriedky nechať na činnosť. Lebo o to ide, vážení. By ste neverili. ÚPN tak, ako sme tu mali ombudsmanku. Ombudsmanka je tiež určitý úrad a skôr ako poviem, ombudsmanka je tiež určitý úrad, ktorý má peniaze na svoju činnosť. Minule tu chúďa skoro plakala, pani Dubovcová, hyperbolizujem samozrejme, že nemá na telefón a nemajú ani na to, aby mohli ísť autom za nejakú stránku, lebo musia platiť Móricovi nájomné. Viete, čiže úrad ombudsmana nebol vytvorený na to, aby chránil ľudské práva a teda aby verejný obhajca práv, aby sa mal niekto kde sťažovať ako posledná inštitúcia. Ale my sme vytvorili, vy ste vytvorili, tento parlament vytvoril úrad na to, aby platil niekto Móricovi nájomné a za to históriu, čo tam sídli ten ombudsman, dostal, ja som to niekde počítal, cez sto miliónov korún. V jednej mizernej, škaredej budove v Ružinove. By ste neverili. Toto by ste neverili. To je pravda. Viac ako sto miliónov korún. A zdá sa, že tu máme iný úrad. Ako odkladisko? Alebo čo to je za trafiku? Čo to je, keď vytvoríte niečo, čo má dokumentovať hrozné obdobia vo vývoji našej krajiny, má odhaľovať príbehy aj odvahy nejakého statočného postoja, ale v zásade potom zistíte, že nie. Že to je vytvorené na to, aby nejaký 30-ročný právnik SMER-u, ktorý je predseda dozornej rady, neviem či má 30, 33, no nech mi je odpustené, to je proste, jeho sa totalita dotkla tak, ako mňa 2. svetová vojna, to znamená nijako.
Tento človek, pre neho bola vytvorená, že za jedno stretnutie, že sa vybral niekde do budovy ministerstva dopravy, raz sa vybral, dostal pol milióna, druhý raz sa vybral, dostal ďalšieho pol milióna korún? Nemáte pocit, že s tým niečo treba robiť? Že to je obludné? A ľuďom, tým, ktorí trpeli či v Jáchymove, či od eštébakov, však to by sme vedeli, však, koľkí z nich ešte. Ale to si nechám. Toto prehltnem. Týmto nemá to ÚPN za čo poslať pomaly taký na peknom voskovom papieri nejakú plaketu, že ich oceňuje. Nemá. Musí platiť právnikovi SMER-u, kandidátovi SMER-u pol milióna za jedno stretnutie. Pol milióna korún. Ľudia počúvajte dobre. Váš SMER, sociálny SMER, ich právnik, ich nominant dostal pol milióna za jedno stretnutie a nič. Nerozpakoval sa. Ani mu to neprišlo blbé. A ešte teraz, už keď je zle, keď pán Krajňák, keď proste má chuť to riešiť, tak má tam pomaly revolúciu na tom úrade. Má tam pomaly revolúciu, že kto si to dovolil siahnuť na sväté právo nominantov brať peniaze za nič. Má tam, tam prebiehajú rôzne boje, obštrukcie. A čo chcú? S čím tu chce niekto predstúpiť, predseda dozornej rady tu chce prísť a predstaviť, že on si ich zaslúži? Alebo, že. Úbohé. Viete, a tým on čelí.
Ja oceňujem, že vôbec prišiel ten návrh v tejto podobe, ale hovorí aj o, nie o tom, že by sme potichu uznali, že sme to prešvihli a učesali tak, ako sa má, ale len pre túto chvíľu, nie celkom kozmeticky, ale len tak trochu to mení. A mení to, a znova to poviem len pre ľudí, lebo pre nich to význam, že nová predstava predkladateľov, že čo si zaslúži 30-ročný právnik SMER-u je takáto, že jeden a pol násobok tej mzdy. To je 800 krát 1,5. Tisíc dvesto euro mesačne si zaslúži. To je 14 či 15 tisíc euro ročne si zaslúži tento 30-ročný právnik SMER-u. Možno sa stretnú trikrát. Ja neviem, koľko sa stretnú v roku 2013? Takže, vážení občania, vy čo žijete z 280-eurových dôchodkov, vám, čo Burian poslal exekútorov s Krutým a s Fuchsom a tam vás terorizujú, skáčete z okna, neviete, či ráno si máte kúpiť taký rožok alebo hentaký rožok. Je tu SMER, ich predseda dozornej rady, ktorý podľa ich návrhu nie vo VÚB-ke, nie v niečom, nie vo fabrike, v ÚPN. Ešte aj tam sa napchali. V ÚPN, Ústav pamäti národa, bude dostávať po novom pol milióna korún. Za rok dostane pol milióna korún, 1 200 euro mesačne. Zaslúži si, že? Jasné, že si zaslúži. Však oni vedia, že si zaslúži. Toto je ten návrh. Toto je návrh SMER-u, ktorý nám tu doniesli.
ÚPN, neviem, či je až tak paralyzované ako ombudsman. Ombudsman je paralyzovaný. Ombudsman, jeho činnosť je úplne paralyzovaná, lebo nemajú na telefón, platia Móricovi. Čo viem, to viem, že ÚPN má problémy tiež týkajúce sa s existenciou, s bežnou prevádzkou. A viem to podľa jednej skutočnosti, ktorú s nimi máme. A skôr, ako nejaký exot tu zas začne niečo splietať, tak toto si dovolím ešte uviesť, páni predkladatelia. My robíme súkromné múzeum, lebo tento štát je tak mizerný, ako je, súkromné múzeum 17. novembra. Všetko platíme, všetko, všetko od poslednej žiarovky po posledný klinec. Ale na to, aby sme sa vyhli tomu, že tu niekto začne splietať, že sme to nepoňali dobre, tak sme ako odborného garanta zobrali ÚPN. ÚPN pre súkromné múzeum 17. novembra robí tú odbornú časť, to znamená, že pomenúvava tie udalosti. Spracúvava ich. Ale všetko, či od tej tabule, či od tej tlače, či preklad, či inštaláciu, všetko, všetko platí ten súkromník. V tomto prípade ja.
Prečo to hovorím? Aby sa mi to nevrátilo tuná od niektorých géniov geniálnych, lebo ja viem, že keby ste to vy robili alebo niekto od vás, tak vydrete z toho ÚPN chudákov tak, že neviem, že im zničíte ten rozpočet. To chcem povedať. A pri tejto príležitosti som zisťoval tie skutočnosti, že nemajú na bežnú prevádzku. Nemajú. Nemajú na to, aby mohli poslať plakety nejakým ľuďom, čo trpeli. Nemajú. Na to chcem upozorniť, keby si tu niekto náhodou chcel obtierať, obtierať ústa o to, tak ho na to sakramentsky upozorňujem. Dobre? Že ÚPN neplatí v prípade inštalácie súkromného múzea 17. novembra absolútne, ale absolútne nič. Iba sme sa dohodli, že budú garantom toho, aby nám niekto nevykrikoval, že sme zabudli dať fotku niekoho, že sme to odborne nezvládli. Oni sú odborníci zo zákona, tak my to akceptujeme, rešpektujeme, čo tam dajú. Odtiaľ to viem, čo sa tam deje. Odtiaľ to viem, čo sa tam deje. V tom ÚPN, kde ste si napchali svojich. A nielen vy. Treba korektne uznať nielen vy, nielen SMER. Ale pravdou je, že predseda dozornej rady je právnik SMER-u, kandidát SMER-u, mladý človek, ktorý v sebe našiel odhodlanie brániť záujmy ÚPN za milión ročne. A teraz pristúpil na to, že za pol milióna to tiež zvládne.
Pozmeňovák je v tom, že my navrhujeme, že pri tých zmenách, čo sa týka správnej rady, áno, lebo správna rada ešte predsa len ako tak niečo. Ale pri dozornej rade, čo sa týka troch ľudí okrem predsedu ešte dvoch členov, navrhujeme, aby to bola čestná funkcia. Znova, vrátime sa tam, kde sme už niekedy boli, pokiaľ by sme vedeli, čo je česť a že niekto o ňu bojuje. Tak česť je byť niekde a je cťou niekomu niekde byť. Mne napríklad, keď mne niekto ponúkol byť v dozornej rade ÚPN, tak pre mňa by to bolo cťou. Nenárokoval by som si. Možno to bude aj takým signálom pre nás. Takže ten pozmeňovák je o tom, že títo členovia by boli čestné funkcie. Samozrejme by to pokrývalo nejaké náklady spojené s výkonom tých, že dôjdu a náhrad, áno, toto samozrejme, to zákon na to pamätá, hej? Ale hovoríme o tom, že by to bolo pre nich cťou a tak verím, že by to aj cítili. A samozrejme tie peniaze, ktoré nie sú malé, by mohli byť použité na plakety, by mohli byť použité na nejaké semináre, mohli by zájsť za nejakým, už umierajú pomaly. Už im je ťažko, niektorí sú na tom zle, zájsť za nimi, podať ruku, vyjadriť obdiv. Obdiv, lebo tu boli ľudia, ktorí boli schopní, boli schopní za svoj názor bojovať. Tu boli. My v tom múzeu jedinú vec, ktorú som si dovolil mať, že tak by som ju chcel, je pamiatka pre pána Korca, ktorý za svoj názor bol ochotný opravovať výťahy a gúľať sudy, prosím vás. Za svoj názor bol toto ochotný robiť. Tu si to urobme, to zrkadlo, ktorí by z nás boli schopní kvôli svojmu názoru, presvedčeniu a sile svojho presvedčenia proste pridať takúto z tohto pohľadu nie profesnú, alebo nie jemu odbornú prácu?
Prosím vás pekne, by som sa pozrel na tých hrdinov. To sú príbehy. To sú príbehy, ktoré treba obdivovať. A tých ľudí ešte zopár niekde je a za nimi treba ísť. Tam nech si nasadajú členovia správnej rady a nech idú za nimi, nech mu dajú kyticu, nech mu dajú možno pohár dobrého alebo fľašu dobrého vína a plaketu. Tieto peniaze, čo ušetríme, čo ušetrí tento štát, lebo štát platí ÚPN, tak použime, prosím vás, aspoň takýmto spôsobom, kým nám neumrú všetci. A nenastúpi tu nová generácia a mal by som na jazyku povedať, aj keď sa bojím, že by tu mohla nastúpiť, ale verím, že nenastúpi, že sa tomu ubránime.
Čiže čítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov. Predložený je na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh výboru, návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: V § 10 odsek 5 znie:
"(5) Členovia správnej rady a dozornej rady majú nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov. ^2ab) Predsedovi správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa má odmena vyplácať. Ostatným členom správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa má im odmena vyplácať. Členstvo v dozornej rade je čestnou funkciou. Náklady spojené s výkonom funkcie v správnej rade a dozornej rade sa uhrádzajú z rozpočtu ústavu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2ab znie: "2ab) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov."
Prípadne mi pomôžte. Odôvodnenie nemusím už čítať, keď som hovoril. Áno? (Reakcia navrhovateľa.) Áno? Tak pre istotu, lebo verím, že prejde tento pozmeňovák, čiže aby nebol problém, hej?
Tak odôvodnenie k §10 ods. 5. Týmto pozmeňovacím návrhom sa predovšetkým mení členstvo v dozornej rade Ústavu pamäti národa na čestnú funkciu a znižujú sa odmeny za výkon funkcie u členov správnej rady s výnimkou predsedu správnej rady. Členovia správnej rady a dozornej rady by mali mať nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov. Predsedovi správnej rady sa v zmysle tohto návrhu za výkon funkcie nemení a ponecháva mesačne vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Ostatným členom správnej rady bude patriť za výkon funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať. Členovia dozornej rady by vykonávali svoje funkcie ako čestné funkcie, t.j. bez nároku na odmenu. Predsedovi správnej rady a podpredsedovi správnej rady sa súčasne zrušuje príplatok, ktorého výšku určovala správna rada. Touto zmenou by sa výrazne znížili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vynakladané doteraz na odmeny členov orgánov Ústavu pamäti národa, čo v rámci súčasných snáh o maximálnu konsolidáciu verejných financií zo strany štátu považujeme za zásadný prínos v tomto smere.
Takže mám tu všetko. Podpísaných dokonca 16 poslancov a naprieč politickým spektrom okrem SMER-u, ale verím, že SMER sa k tejto, k tomuto návrhu postaví naozaj tak, ako vzhľadom na okolnosti, ktoré sa uviedli, tak ako sa má, to znamená ho akceptuje, o čo vás naozaj, vážení kolegovia, v túto chvíľu prosím. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Teda, keď by si tu niekto dal tú prácu, že si to pozrie, tak naozaj, možno mi uzná, že tu sa nedá diskutovať, fakt sa nedá diskutovať. Pozrite, ja som uviedol, že uznávam zákon o kolektívnom vyjednávaní ako výdobytok modernej Európy, to som povedal. Ja som namietal legislatívno-technický nedostatok. Nemôžte prehlásiť niečo za zmluvu, keď to nie je zmluva, ale je to jednostranný akt. To už wikipédia, som vás odporučil na wikipédiu, ale, podľa mňa, to sú aj kopu iných, literatúry, sa to dá doštudovať. Však si to schváľte, ja som proste kvôli legislatívnej činnosti som teda, ako to mi tiež prislúcha to právo, teda upozorňovať v treťom čítaní naozaj na to upozorňujem, že tam máte závažný nedostatok. O tom som hovoril.
Načo ste sa zmohli? Ma dourážať, že či mám alebo nemám vzdelanie, či tomu rozumiem alebo nerozumiem až po demagógiu typu, ja neviem čo. To je presne to, ale ja viem, že sa s tým chvíľku dá, ale nie dlho. Prosím vás, skúsme spraviť nejakú dohodu, spravme dohodu o tom, že, že sa budeme počúvať a budeme reagovať na to, čo som hovoril, ale ja to pre istotu zopakujem, lebo vy ste schopní tvrdiť niečo iné. Ja som hovoril a stále hovorím a tvrdím, že zákon o kolektívnom vyjednávaní nech sa volá v inom tvare anglickom, francúzskom, nejako ináč, ale vieme o čom je, že patrí medzi výdobytok modernej Európy. To nehovorím a nespochybňujem. O rozsahu diskutujme, prosím vás, hej? S týmto ja naozaj nemám najmenší problém, ale to, že vy sem donesiete akt, ktorý zaväzuje inú stranu, rozhodnutím niekoho iného je, to tu zaznelo v reakciách predrečníkov, možno na hrane alebo za hranou ústavnosti to možno treba skúmať. Vy meníte stav, lebo stav je taký, že teraz bol potrebný súhlas dvoch, teraz to meníte, že stačí jedného. Na to, som upozorňoval, ale v zásade som to moc nekomentoval, len som na to upozorňoval a chcem vás poprosiť, opravte si legislatívno-technický nedostatok, nemôže to byť zmluva, je to akt. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, som pripravený už z prvého čítania, len počas prvého čítania som tu okupoval pult, tak som nemohol a strašnú chuť som mal kvôli tým interpeláciám k tomuto vystúpiť, lebo podľa mňa je to zas jeden z dielne absurdných návrhov, ktoré sem úplne s ľahkosťou nosíte.
Ja ešte skôr, ako prejdem k tomu, poinformujem ľudí, lebo tu nechali zástupcu, ktorý bude ohnivo a vášnivo obhajovať toto kolektívne vyjednávanie, ako keby niekto princíp ako taký spochybňoval, princíp ako taký nikto nespochybňuje, ale nechali ho tu pomaly samého, lebo ja poinformujem, však koniec koncov občania toto platia, takže máme znova piatok a by ste neverili, že koľkí poslanci SMER-u sa ruvú, ruvú za vaše práva, hej, toto je taký výraz, taký, že oni tak, fakt jak levy, jak levy, takže vám ich poviem hneď, koľko ich tu je, prosím, aby som dobre porátal, jeden, dva, tri, štyri, päť, šiesti, siedmi, ôsmi poslanci SMER-u. Čiže 10 %, vážení. No, možno aj tak sedí, že možno to aj tak sedí, že jak je tu 10 % poslaneckého zboru SMER-u, to možno aj tak sedí, že toľkí možno ešte aj tomu plus mínus aj veria, ostatní už dávno tomu neveria, že čo tu stvárajú a utekajú za svojimi, za svojimi kšeftíkmi, však sa ich prípadne doma na to spýtajte. To je ten paradox, ktorý tu žijeme, ktorý tu trpíme, niektorí sa ozvú, niektorí nie, je to pravda. To aj dneska, čo som povedal, je pravda. Máte tu 10 % zastúpenia poslaneckého klubu ku zákonu, ktorý by mal byť nosnou agendou sociálnej strany. Nosnou, to je, to by malo byť v erbe. To neviem koľkatka je, to je číslo 91, päť alebo koľko, to je číslo toho zákona, to by ste mali mať v erbe, to by ste mali mať, hej? Tak toľkí sa vám ruvú zaň, prosím vás pekne.
A už len dôvažok doplním, že to ruvanie skutočné, teda aby ste hľadali, dohľadali tú pravdu, kde je, požiadal som preloženie návrhu, ktorý je skutočne a skutočne, skutočne potrebný pre ľudí tejto krajiny. To znamená, aby exekútori nerobili to, čo robia týmto ľuďom, však tu sa skáče z okien, tak nesúhlasili. Lebo oni chcú už ísť v stredu domov, v stredu končí schôdza, oni chcú už ísť v stredu domov a to čo sa neprejedná, prejednáme potom o mesiac neskôr. Čiže ja som tu fakt, dvakrát som povedal, poprosím, dvakrát som poprosil, že či mi nepresunú ten bod o exekútoroch, nepresunuli, SMER. Občania, pre vás to hovorím. Toto je ten váš SMER. Toto sú tí socialisti, toto sú tie istoty, nepresunuli ten neškodný návrh, z pohľadu toho neškodný, že sa presunie, ale dôležitý pre vás. Nepresunuli. Prosím vás.
O čom hovorí tento zákon? A ja nespochybňujem princíp kolektívneho vyjednávania ako taký. Ten sa historicky vyvíjal a aj sa trpelo, aj sa aj, aj, aj koniec koncov aj nejaké obete boli a akceptujeme a je platnou súčasťou zákonodarstiev slušných krajín, možno v Kambodži a teraz sa, pardon, nechcem nejakej krajiny dotknúť, ale možno teda k tomu až tak blízko nemajú, k týmto zákonom, ale, áno, tieto zákony majú svoje miesto v civilizovanej Európe. Ja to nikdy a nikdy nespochybním. Ale to čo ste doniesli má, má takú, by som povedal, ma vyrušuje na tom niečo ohromným spôsobom, ohromným spôsobom a k tomu sa chcem dopracovať, pán minister, že vy ste, ja som pozorne, teda v rámci možnosti pozorne počúval po prvej, po prvom čítaní to vaše zhodnotenie a ste hovoril teda, že desať štátov to nejak má obdobne. Ja tomu neverím. Ja neverím, že desať štátov v Európe má zákonodarstvo o tomto bode upravené tak, že vy môžte vyhlásiť jednostranný úkon za kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
Pán minister, wikipédia to je aj pre vás, aj pre vašu, váš stav čo máte hore, ale oni to určite poznajú, aj pán Burian to pozná. Wikipédia tam máte, ja som z wikipédie čerpal. Wikipédia definuje zmluvu ako zložený právny úkon, na vznik ktorého treba, spravidla je potrebné aspoň dva prejavy vôle. Aspoň dva. Zmluvy môžu byť aj niekoľkých prejavov vôle. Ako môžte povedať, že je niečo zmluvou vyššieho stupňa, keď nie je potrebný súhlas druhej strany? Principiálne tomu nechápem, viete, že to je potom čo? V treťom čítaní mám vystúpiť, že to je legislatívno-technický nedostatok? A ja vystúpim v treťom čítaní a poviem, že máte tam chybu, že nie je to vyššia zmluva kolektívneho stupňa, ale je to jednostranný akt kolektívneho stupňa? Alebo ja neviem, však niečo tam treba dať. Viete, že to nesedí, z tohto pohľadu to nesedí.
Prosím vás, nechajte, však zmluvy, to ste nevymysleli vy. Zmluvy sú tu dlhodobo a nikto ich nejak v tej prapodstate nespochybňoval, že sú to dva, teda ako aj wikipédia hovorí, úkony, zložený úkon dvoch, minimálne dvoch strán. Prečo chcete nabúrať, že ani kameň na kameni? Že vy už zmluvy, jednostranný akt vyhlásite za zmluvu. Ja som to tu minule hovoril. Ja prehlásim, že som manželom Zmajkovičovej. A Zmajkovičová sa môže čudovať, koľko chce, ale jej nič nepomôže, lebo ja som to prehlásil a hotovo. Čistá robota. Pán Brocka prehlási, že kúpil Národnú radu. To prehlási, formálne to niekde pošle a je to fakt. Viete, že v tej prapodstate, prosím vás, vnímajte tu prapodstatu, že ja nebudem hovoriť a budem, len sa líznem, teda krátko k tomu, čo robíte, že prečo je to zlé. Ale prosím vás, to premenujte, lebo nechcem vystupovať v treťom čítaní, ale budem musieť vystúpiť v treťom čítaní, zas tu Paška bude vykrikovať, že nerozumiem tretiemu čítaniu, ale ja navrhnem odstrániť tento legislatívno-technický nedostatok. To znamená, že tam sa stala chyba pri prepise, že keď to vám, vám ten stav pripravoval, že spravil chybu. Nazval niečo zmluvou, čo zmluvou absolútne nemôže byť. Veď vy popierate od Ríma alebo Mezopotámie popierate, čo, kedy, kde ľudia sa nejak dohodli, že sa čo kúpia sliepku. Len kvôli čomu teraz, nechápem.
Pán minister, ak, ja som ešte v dobrej vôli teda dúfal, že v spoločnej správe budete mať nejakú zmenu, ale nemáte ani v spoločnej správe, čiže naozaj, je to na mieste, sa k tomu vrátiť. Toto tu mám poznačené, že to treba povedať, aby ste potom nepovedali, že ma prekvapíte, že však v spoločnej správe nie je to ani. Ja som v dobrej viere veril, že, čiže, prosím vás, ak sú niekde zmluvy, ak historicky sme sa k niečomu dopracovali, nemeňte to takýmto brutálnym spôsobom. Premenujte to, obhájte si to, Blahu nabrífujte, nech to tu pustí cez, nech začne od Adama, skončí pri Engelsovi a zahluší to Marxom. Nech. Nech sa páči. Na túto demagógiu pani Šedivcová sa pridá, ako tu niekde nechce, aby ľudia trpeli, alebo chcú, aby ľudia trpeli. Viete, že to sa niekedy nedá počúvať. To sa fakt niekedy nedá počúvať.
Ja viem, že vy máte špeciálne, vy máte, teda nie vy, ale ako SMER a váš štátny tajomník má k tým zmluvám taký vyhranený, vyhranený názor. On by najradšej bol, keby ani ste ľudí, aby vám to ani nemuseli podpísať, len aby ste prehlásili, že už ja si myslím, že Kuffa to má podpísané. Ja viem, že Burianovi by to vyhovovalo. Ja viem, že Burianovi, keď sa mu toto nepodarilo, tak má aspoň také zmluvy, ktoré sa nedajú čítať. Ja viem, že teda to im strašne vyhovuje. Však? Týmto vašim ľuďom, ktorí sú u vás, okolo vás, pán minister.
Vážení občania, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobí bunka úžerníkov. Úžernícka bunka, ktorá terorizuje tento štát, terorizuje tisícky ľudí tejto krajiny, ktorí trpia, ktorí už nevedia zvládať tú situáciu a pôsobí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Bum. Zažalujte ma. Ma, Burian ma zažaloval o 50 000 euro. Ten človek chce odo mňa 50 000 euro za to, že som povedal pravdu. A tá pravda je taká, ako som povedal. Na ministerstve práce, prosím vás, práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobí človek, ktorý založil a bol spolumajiteľom firmy Ex credit, ktorá spolupracuje s firmou Pohotovosť. Spolu s Jaroslavom Fuchsom. Keď poviete meno Jaroslav Fuchs, tak tisíce ľudí sa trhá zo sna,prosím vás, trhajú sa zo sna, vytlačia sa im slzy do očí. Títo ľudia vám okupujú ministerstvo, sú na vašom ministerstve a tí, ktorí na to upozorňujú, žalujú o 50 000 eur. Mňa. Teraz ja som musel dať právnikovi, musel, ja budem obťažovať, kvôli čomu? Kvôli pravde? Takto ste to dopracovali? To je to ministerstvo sociálnych vecí? Toto je tá sociálna strana? Toto je SMER. Vážení občania, toto je SMER. Pýtajte sa na Buriana, pýtajte sa na Ex credit, pýtajte sa na Pohotovosť, pýtajte na G.I.C. Cash, či čo to všetko mal. Toto sú tí podnikatelia zo SMER-u, ktorí tu už piatok nesedia, lebo naháňajú kšefty. Kde máte Buriana? Čo naháňa? Aký obchod naháňa? (Reakcia ministra.) No, preto lebo to chcem zdôrazniť, pán minister. Čoho ste vy schopný, koho máte vedľa seba, ja som sa vás na to pýtal, ako dlho bude vedľa vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj, vás poprosím, ako nemusíte, majte riadny prejav a pán minister nie je na to, aby ste tu kričali. Pán minister predložil návrh zákona, môžte mať výhrady, ale poprosím vás, pokojne rozprávajte. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka, ja dokumentujem tú absurditu a to vaše pokrytectvo. Tu ste si nechali Blahu, ktorý bude hovoriť, pani Šedivcovú, ktorá povie tuná nejakému kolegovi, že chce nechať ľudí trpieť a na druhej strane na ministerstve práce, sociálnych vecí máte Buriana, kvôli ktorému trpia tisícky ľudí na Slovensku, ktorým ste zničili život, ktorých ste obrali o byty, ktorí plačú, skáču z okien, deti nemajú čo jesť. To je Burian. To je Burian, prosím vás. A ten Burian je štátny tajomník. A v utorok, keď ste vraveli, že budú tie interpelácie, tak budem interpelovať a vášho, vášho najhlavnejšieho budem interpelovať, pána Fica budem interpelovať, či toto je sociálna politika, toto sa chcem pýtať, toto sa chcem pýtať. To je tá absurdita. Prosím vás, môžte tu nechať aj štyroch Blahov. Toto neustojíte. V normálnej krajine by ste to neustáli.
Celé toto, ja neviem, komu chcete vyjsť v ústrety. Prosím vás, ak sa niekde budú rozhodovať, že chcú investovať v tomto našom malom malebnom Slovensku, stále ešte ako tak malebnom, kým ho nevytlčú vaši, kým ho nevyčešú celkom. Tak rozmýšľajú, dajú si nejaké rešerše, že čo tam funguje, zákonodarstvo, zákon o kolektívnom vyjednávaní, a teraz si pozrú, ja som to tu už minule hovoril, keď ste mali Zákonník práce, že tu je jedna krajina, ktorá dokáže ísť v protismere. To znamená, ten zlatý vek prešiel, zlatý vek prešiel. Čína, India, Latinská Amerika nám dýcha na chrbát a na čo sa tu vy hráte? Však to vnímajte v tom geopolitickom kontexte, prosím vás. Na čo sa vy tu hráte? Čo sme my tu nejakým izolovaným ostrovom, kde neplatí nič? Nie. Reagujte na to, že svet je tam kde je, že je tu internet, že sú tu telefóny, že tu je lietadlo, keď dneska sadnem, tak večer som v Pekingu. O tom rozmýšľajte, prosím vás, že svet sa zrýchlil. Nie sme izolovaným ostrovom, kde vy tu môžte stvárať sociálne experimenty. Nie sme.
Keď sa tam niekde budú rozhodovať, že či do toho malebného Slovenska, trebárs do tej hladovej doliny pôjdu a niekto im povie, tam sú fakt dobrí ľudia, robotní, tak ako povie váš premiér, môžte orať na nich, orať na nich môžte, to nič, orať na nich môžte. Potom si zoberú tie podklady a povedia, ale dobre, však tam môže na mňa, na nás niekto jednostranne vyhlásiť nejaký úkon, že sme, že nás zaväzuje. A ty, keď na tom borde, skúste si to predstaviť, vizualizujte tú scénu, niekto to povie, že to tam je platné a ten, ktorý na to budú mať nejakú moc, povie, a to nemyslíš vážne. Áno, fakt, je to tak. Môžu jednostranne ťa zaviazať teba ako týmto aktom. No, tak on povie, viete, čo, poďme ďalej, čo tam máme ďalej, aké sú tam ešte krajiny, hej? Prosím vás, nad týmto rozmýšľajte. Pán Blaha, nad týmto rozmýšľajte. Viete, šklbajte hus, ale ju chyťte. Prosím vás, však vy ste ešte hus nechytili a už ju šklbete. Však keby som vás chcel poradiť, tak vám poradím. Tak vytvorte to prostredie a potom tých ľudí, už keď je z čoho, tak potom ich na nich, ale vy ich strašíte. Vy idete, normálne ich strašíte, vy idete s bubnom na zajace, že keby bol investorom les, tak vy normálne idete a vybubnujete, že nechoďte sem. Vy im to odkazujete a potom vám zostáva jediné, zostáva vám jediné. Vy neponúkate dobrú pracovnú silu, vymožiteľnosť práva. Vy si ich kupujete. Normálne tých vašich si nájdete a vy si ich kúpite. To už potom sa niekde v tých iných miestnostiach hovorí, že za čo, za koľko, kde čo treba pošérovať, ako, kde. Áno, to robíte. Ale takto to nemôže fungovať. Takto zdravá krajina nemôže fungovať, pán minister. Nemôže. Vy nemôžte zabiť v týchto ľuďoch ten pocit spravodlivosti, ten pocit tvorivosti, že to má význam, že má byť význam najlepší, že má význam chcieť. Nieže vy pestujete to vedomie toho, čo tu už poväčšine všetci tušia, že musia byť s vami. Nemôže, to neudržíte, to aj iní si mysleli a nedá, to sa fakt nedá. To v žiadnej knižke. Nemusíte sa trápiť. Ja vám poradím. Nečítajte, lebo niekedy je lepšie nečítať, ako čítať hlúposti. Nenájdete to v žiadnej knižke. Vy nemáte šancu to obsiahnuť, že by ste to vy ustrážili, tú ekonomiku a nastavili si. Nie. Otvorte ľuďom kohútiky tvorivosti, chcenia, spravodlivosti, ale nechajte to na nich. A potom, keď už niečo vytvoríte, tak potom sa to snažte modelovať. Ale nie, že ani nevytvoríte a už to chcete, aby to bolo pekné a na obraz SMER-u. Nefunguje to tak. Naozaj, ak keď pán Blaha nájde x-argumentov a povie, spomenie štyri mená, nefunguje, vám garantujem, že nefunguje.
Toto je zlé. Celý tento návrh je zlý, úplné zlý. Je zlý. Je zlý a škodí už aj pre tú vizuálnu stránku do externého prostredia, že čo je v tejto krajine, v akom protismere sú neustále schopní ísť. A posilňujú vedomie koho? Potom sa nám stane to, čo sa nám stalo, že nám na výbor pán Borec nepríde, že príde štátna tajomníčka, keď som sa ho pýtal, tak pán Borec mi povedal tripartita. Ako heslo, že tripartita, to znamená, že ja som mal byť kľudný, že pán Borec bol na tripartite. Ale, prosím vás pekne, to, to hádam nie. Ja, keď som to potom hyperbolizoval, že potom povie, že niekedy nepríde a povie, že dával interview Šala online, hej, že to nie. Ale ani toto nerobte, že tripartita bude pre nás zaklínadlo. Parlamentný výbor, pán minister, Národná rada, potom dlho, dlho nič. Potom môže byť nejaká tripartita. Prosím vás nemeňte to. To je to, to je to vnímanie toho, že ako vy, čo vnímate, ako to vnímate. To je to pomýlené. Ja to fakt pomýlené a pán Borec to jasne povedal. Čiže on bol na tripartite, preto nebol na zasadnutí parlamentného výboru, ktorý prejednával jeho zákon. To je totálne nepochopenie parlamentnej demokracie. Ja viem, že vás zdržuje, zaťažuje, otravuje, ja viem, ja viem, že to, ale ešte si nedovolíte zatiaľ prísť s tým niečím, že by ste to teda akože sa snažili zmeniť, lebo predsa sme len súčasťou, chvalabohu, Európy. Ale nerobte to ani na takýchto drobnostiach.
A toto je presne to. Čo bude tripartita? Čo tu bude tripartita, to bude čo, mocenské centrum alebo čo to bude tripartita? Bude rozhodovať o tom, že niekto s tým nič nemá a že čo má robiť, bude mu určovať, čo má robiť a nebude sa mať k tomu vyjadriť, len to akceptovať? Celé zlé. Pán minister, celé zlé. Skončím s tým.
Ak ste hovorili, že existuje desať štátov, ktoré má rovnakú legislatívu v tomto smere, prosím vás, ja ich chcem počuť, ale aby sme boli fakt, že dôsledný. Lebo naozaj, to je naša šanca, že neverme tomu, že my tu sme múdri. Komparujme, porovnávajme s vyspelou Európou, prosím vás. Ak vravíte, že existuje, ale v tom, nieže majú zákon o kolektívnom vyjednávaní. Ja verím, že majú zákon o kolektívnom vyjednávaní. To verím. Ale neverím, že jednostranný akt vyhlásenie vôle a rozšírenie na niekoho zaviazať niečím, tretia strana zaviaže nejakú inú stranu, že to nazýva zmluvou a že to je vôbec možné. Tomu ja fakt neverím. Ale som pripravený si vypočuť tie mená tých krajín a ja som zvedavý, teda. Naozaj som zvedavý, ale v tomto. Takže, vážení občania, takto to tu funguje, v tomto našom parlamente. By jeden nepovedal, však? Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, ja vás chcem poprosiť o presunutie bodu programu, tlač 748, je to môj návrh o exekučnom poriadku, na pondelok 14.00 hodinu. Odôvodňujem: zákon a návrh zákona je mimoriadne dôležitý pre spoločnosť, kopu ľudí trpí aktuálny nastavením. Vzhľadom na to, že ste si znova uľahčili svoju poslaneckú prácu, že chcete ukončiť schôdzu v stredu, hrozí riziko, že nedôjde k prejednávaniu tohto bodu, preto vás prosím, že či by sme ho nemohli prejednať v pondelok. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som to tušil, že na konci sa dozvieme, že načo vlastne vrtuľník, však sanitka je lepšia. No vidíte, ja som to tu tak, akože či náhodou to nevyskúšajú, oni to povedali, on to normálne povedal. Načo vrtuľník, sanitka je lepšia.
Prosím vás, skúsim malú rekapituláciu spraviť. SMER postavil ťažké váhy proti nám, naozaj ťažké. Pán Raši začal so zdravicami pracovných kolegov z Mútneho a neviem koho, pán Valocký to zaklincoval, načo vrtuľník, sanitka je lepšia. A ešte aj povedal, to som si normálne poznačil, že tá cesta z tej Skalice - Bratislava je rýchlejšia tou sanitkou. To povedal, vážne to povedal, však si to pustite zo záznamu. Prosím vás, to je... (Reakcia z pléna.) No. Čiže to je vec, ktorá sa dá verifikovať, prosím vás, on to fakt povedal, to si nevymýšľam, on to fakt povedal.
Čiže ešte v tej rekapitulácii ťažkých váh. Šéf, ideológ SMER-u pán Číž povie, citujem, ak je toto kauza, tak on je s našou vládou, teda s ich vládou celkom spokojný. Rozumiete, čo povedal? Že ak je toto kauza, to znamená, ak sa stalo, čo sa stalo, a stala sa tragédia, ak je iba toto kauza, tak on je spokojný. Ktovie, čo by vyrušilo pána Číža, keby koľko ľudí umrelo?!
To už nehovorím, že vysokoškolský pedagóg tu "fajzer" číta ako "ficer", čo len úplne zaklincuje tú malebnosť toho, že kde žijeme, ako si tu žijeme. (Smiech v sále.) Že kde učí, kde? Čo učí? Ja neviem, čo učí, keď nevie toto vysloviť. (Ruch v sále.)
A, prosím vás, naozaj toto je rekapitulácia dnešného trápenia. Nezaznelo tu nič, čo by stálo za to. Stala sa tragédia a niekto je za to zodpovedný. A nechcete ani-ani obyčajného úradníka, ani obyčajnému, keby tu niekto povedal, že 20 % z platu mu dajú, keby aspoň to, ani obyčajného úradníka, je to úplne... - dochádza mi slov, pardon.

Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som počul Pro-Tender, tak som zbystril pozornosť, lebo ak sa nemýlim, tak je to presne tá firma, ktorá okrem iného, že tam je nejaký súvis s pánom Rašim, ona robila aj zadanie pre autobusy. A to bolo to trápne, to úplne trápne, že oni opisovali, že podmienky súťaže na dodávku košických autobusov a že čo má ten výrobca spĺňať, tak oni si zobrali to J&T, čo vyrába autobusy v tej Libchave, či jak sa volá, tak z ich stránky, že výrobný program. A tam je, po česky sa povie "asynchronní" motor, sa píše teda s mäkkým "í" a v slovenčine sa píše "asynchrónny" s tvrdým, to teda ja, čo nie som moc veľký gramatik, ale to teda by som sa možno v tomto nepomýlil. A si zoberte, že teda jak tak útrpne prepisovali to z tej stránky do tých podmienok súťaže, tak aj s touto hrúbkou, no. To sú také ako milé veci, ktoré zase v normálnych krajinách len dokumentujú, to je na divadlo, to je na dosky, to je na scénu, hej. Ale u nás je to reálny svet a sem-tam sa niekto nad tým začuduje, v zásade nikoho to už pomaly nevyrušuje a takto si my tu žijeme.
Ďakujem.