Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády - minister financií, kolegyne, kolegovia, podpredseda vlády a zahraničných vecí a európskych záležitostí, preberáme dva body, ktoré sme spojili do jednej rozpravy, a je potrebné sa vyjadriť aj k tomu bodu, ktorý preberáme okrem vyhlásenia, ktoré som ako spravodajca za zahraničný výbor preniesol. Je to aj návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou. Preto je potrebné, aby aj k tomuto zaznelo jasné áno, pretože je to potvrdením toho, čo vyjadrujeme aj v návrhu vyhlásenia, o ktorom teraz rokujeme. Pretože súčasťou našej podpory a orientácie a integrácie do Európskej únie, ak, samozrejme, Ukrajina bude o to stáť a bude o to stáť aj reprezentácia, ktorá vzíde z volieb, na ktoré čaká Ukrajina ešte, tak je to náš jasný postoj. A predpokladám, že dnes tak vládni poslanci, o čom absolútne nepochybujem, lebo aj vystupujem za najsilnejší poslanecký klub vládny, tak aj opoziční poslanci podporia túto dohodu. Som o tom presvedčený. Pretože vždy sa dokážeme zhodnúť na dôležitých zahraničnopolitických otázkach. A myslím si, že to bolo aj v prípade otázok, ktoré boli naozaj veľmi zložité a súvisia aj s krízou na Ukrajine. A jedna z tých zložitých oblastí alebo problematických oblastí je napríklad aj Kosovo. Určite mi dá pán poslanec Dzurinda za pravdu, že tento postoj je jednotný.
A preto mi dovoľte, aby som jasne zadefinoval náš postoj, ktorý nie je orientovaný ani napravo, ani naľavo. Nie je to postoj, ktorý by mal byť potvrdzujúci len tých, čo kritizujú Ruskú federáciu, alebo postoj, ktorý bude len schvaľovať postoj Ukrajiny ako takej. My sa snažíme v našich postojoch dodržiavať v prvom rade medzinárodného práva a snažíme sa svojimi vyjadreniami dávať jasné posolstvá Ukrajine, že ako vnímame ich situáciu a že predovšetkým chceme od nich, aby oni urobili poriadok a nastolili poriadok vo svojej krajine. Pretože to, čo sa tam udialo, je predovšetkým vnútroukrajinská záležitosť, aj keď sa to snaží možno opozícia dostať len do jednej pozície, ako sa to pokúsil napríklad pán poslanec Dzurinda, ktorý na jednej strane povedal, že vôbec nechce vystupovať voči Ruskej federácii, ale jeho vystúpenie bolo plné rusofóbie a ja sa k tomu na záver vrátim.
Ja nechcem, aby sme vystupovali, či to bude proti Rusku, alebo proti Amerike. My chceme, aby na Ukrajine zavládol mier, aby sa dohodli, pretože v skutočnosti naozaj tam je rozvrat. Ak niekto si myslí, že na Ukrajine nie je rozvrat, ako to pomenoval predseda vlády Slovenskej republiky, tak sa veľmi mýli. A ak si myslí, že 3 000 obetí z civilných obyvateľov neznamená rozvrat, tak sa veľmi mýli.
My sme začali diskutovať na túto tému už v marci a Národná rada Slovenskej republiky jasným postojom k situácii na Kryme sa vyjadrila k tejto problematike - a opäť musím podotknúť - v zmysle medzinárodného práva a jasne sme zadefinovali, v čom je problém a v čom bol problém.
Preto si dovolím pre osvieženie, pretože opäť tu bolo takým historicko-politickým exkurzom od pána Dzurindu prednesené, že Krym je v podstate tiež našou vládou alebo našou diplomaciou nejakým spôsobom schvaľované alebo niečo podobné. Tak si dovolím citovať uznesenie, ktoré sme schválili 18. marca tohto roku: "Národná rada Slovenskej republiky podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny." Kto to chce spochybniť? "Vyjadruje solidaritu s ľudom vlády Ukrajiny." A teraz dôležité konštatovanie: "Odsudzuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, predovšetkým Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997, ako aj záväzkov Ruskej federácie vyplývajúcich z Memoranda o zárukách bezpečnosti v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní z roku 1994."
Má niekto pochybnosť, že Národná rada robí z tejto témy Ukrajiny, nášho suseda, nejakú politizáciu? Ja mám pocit, že opozícia áno. Ale naša diplomacia a postoj Národnej rady, ktorý tu zaznel 18. marca, nie.
Nebudem citovať ďalšie, ale pre tých poslancov pre osvieženie dávam do pozornosti, že to bola tlač 950, nech si ju pozrú, z 18. marca. Lebo už by bolo zbytočné, aby sme túto tému otvárali, kde sme sa jasne vyjadrili. A nikto nás nemôže obviňovať, že by sme stáli na jednej alebo na druhej strane.
Áno, situácia na Ukrajine sa dynamicky vyvíja. A keď sme mali zahraničný výbor, tak bola snaha aj o diskusiu na zahraničnom výbore, kde sme tento bod nemali zahrnutý, a preto sme sa rozhodli, aby sme zvolali mimoriadny zahraničný výbor, ku ktorému sa potom pridružil aj výbor pre európske záležitosti, a aby sme za účasti ministra zahraničných vecí najskôr prediskutovali súčasný stav. To sa všetko udialo 17. a 18. septembra a myslím si, že to, čo sme si odprezentovali a čo nám vysvetlil aj pán minister v tom danom čase, ktorý sa nachádza, pretože situácia sa vyvíja dynamicky, a ja sa ešte k tomu aj zmienim. Je to napríklad aj včerajšia návšteva prezidenta Porošenka v USA. Tak myslím si, že sme našli dobré riešenie vo vyhlásení, ktoré jasne dáva posolstvo, že chceme mierové riešenie čím skôr. Nechceme prilievať olej do ohňa, ale snažíme sa predovšetkým apelovať na dodržiavanie medzinárodných dohôd, tak ako to napríklad aj náš premiér Robert Fico v jednej z odpovedí na hodine otázok minulý týždeň jasne povedal, že dnes aj Krym je potrebné riešiť legitímnymi nástrojmi, ktoré medzinárodné právo uznáva. Tak ako sa riešili konflikty, ktoré boli vo svete. Nato predsa medzinárodné spoločenstvo vzniklo. Či už sú to Falklandy, alebo neviem čo iné.
Tento dynamický vývoj však je potrebné aj nejako popísať súčasným videním a ja predovšetkým chcem podotknúť, že veľmi významný pokrok v situácii na Ukrajine, ku ktorému sa aj my vyjadrujeme vo svojom vyhlásení, je, že sa zišli v Minsku predstavitelia, ktorí môžu nájsť a hľadať spoločné riešenie. A to, že priamo prezident Porošenko s prezidentom Putinom telefonicky niekoľkokrát sa rozprávali a našli rôzne návrhy a výsledok bol prímerie, ktoré môžeme teraz kritizovať, že či je, alebo nie je dodržiavané. Všetci tí, ktorí hovoria jednoznačne, že len Rusi to porušujú, nuž dobre, ja to neviem vyvrátiť ani potvrdiť. Ja som tam nemal možnosť byť, aby som to videl. Ale jedno viem isto, že na oboch stranách konfliktu, ako to vždy býva pri vojenských konfliktoch, je predovšetkým prvoradá propaganda a dávanie iba polopravdy, ktorá je tej strane, ktorá to potrebuje, výhodná. Ale čo je dôležité, že prímerie svojím spôsobom platí a diskusia o podpore, aby Rusko, ktoré je dotknuté významným spôsobom, pretože už dnes sa hovorí o tom, že je tam, koľko, 500-tisíc alebo 600-tisíc utečencov z juhovýchodnej Ukrajiny? (Reakcia ministra.) Dokonca 800. Niekto chce spochybňovať tento fakt? To keby k nám prišlo 800-tisíc utečencov, tak by sme sa tvárili, že nie sme súčasťou toho? Rusko je významne súčasťou toho, to tvrdíme. Áno, pretože týmto spôsobom ľudia, ktorí sa hlásia k ruským koreňom, prirodzene inklinujú k Ruskej federácii, tam dnes utekajú, pretože objektívne povedané, keď zoberieme všetky nánosy ideologické nabok, súčasná vláda bojuje proti vlastným obyvateľom. Zjednodušene, jasne povedané, je to tak, bez ideologických nánosov.
A preto postoj v Minsku sa začal a prezident Putin, ktorý následne aj zverejnil sedembodový plán, ktorý poslúžil ako dokument na ďalšiu diskusiu, hovorí o tom, že sa to posúva dopredu a je tam snaha nájsť riešenia. To, že sa to posúva dopredu, je cítiť aj z vyhlásení prezidenta Porošenka, ktorý už zmiernil do určitej miery svoju rétoriku voči Rusku pri diskusii s Putinom. Samozrejme, jeho rétorika sa napríklad na pôde Kongresu Spojených štátov amerických trošku pritvrdila. A trošku ma mrzí, že nejde v línii práve tých minských dohôd, ktoré, myslím si, že sú správnym smerom na riešenie tohoto konfliktu.
Tieto dosiahnuté závery, ktoré v Minsku zazneli, a bol prijatý štrnásťbodový mierový plán prezidenta Porošenka, sú plne v súlade aj s pozíciou Slovenskej republiky, ktorá podporuje diplomatické riešenie krízy. A tu opäť hovorím, naša diplomacia je v tomto absolútne konzistentná. Absolútne konzistentná aj v súvislosti s Európskou úniou. Áno, prirodzene, že v rámci Európskej únie, dvadsiatich ôsmych krajín, sa vedie diskusia, nie monológ. Ako opozícia sa snaží predovšetkým naznačiť, že v podstate nemajú, dvadsaťosmička, o čom diskutovať, pretože toto je jasné riešenie. Práve pri tom komplikovanom dialógu alebo diskusii v rámci dvadsaťosmičky Európskej únie, tam sa hľadajú správne pozície.
Ako to pán poslanec Kéry jasne spomenul, keď práve bola Mníchovská dohoda a Chamberlain prišiel a mával s tou podpísanou dohodou: "Priniesol som mier." Čo to bolo? Pyrrhovo víťazstvo. Len preto, že vtedy tá diskusia nebola taká a možno sa zbabelo všetci len skrčili a povedali: Pred tým Hitlerom zrazme opätky a budeme mať svätý pokoj. Teraz je potrebné, práve naopak, diskutovať a treba, aby aj zazneli iné pohľady možno. A to nebol ojedinelý pohľad, ktorý povedal predseda vlády. Je predsa, je tu názor stredoeurópskych krajín, ku ktorým my máme blízkosť aj historickú, a to asi nikto nemôže spochybniť, prepánajána.
Česká republika, s ktorou sme prežili desaťročia? Ktorá zaznela, ktorá rovnako mala svoj pohľad kritický na prijímanie sankcií? Alebo Maďarsko, alebo Rakúsko, alebo Fínsko? Fínsko, ktoré má rovnako bohatú históriu s bývalým Sovietskym zväzom. A keď si ju naštudujete, určite budete vedieť, o čom hovorím. Čiže nie je to, nie je to ojedinelý pohľad a myslím si, že je to v poriadku, ak je to konzistentné.
"Slovenská republika sa vždy zasadzovala", ešte raz opakujem, "a bude zasadzovať za zachovanie teritoriálnej integrity Ukrajiny a očakávame, že reforma Ukrajiny, ústavy a decentralizácia moci na oblasti, ako aj riešenie národnostných práv ruskojazyčného obyvateľstva môžu prispieť k urovnaniu konfliktu." Dámy a páni, toto je veľmi dôležité konštatovanie, ktoré aj ministerstvo zahraničných vecí dalo do svojich podkladov pre rokovanie zahraničného výboru a európskeho výboru. Pretože skutočne tam dochádza k niečomu, čo je potrebné riešiť ústavne. Nemôžeme ignorovať to, keď parlament, ktorý vzišiel v nelegitímnych voľbách na základe tlaku Majdanu, a teraz nechcem hodnotiť, či tak, alebo onak to bolo dobré, ale vzišiel. Prvé, čo urobil, tak zrušil používanie ruského jazyka. Je toto prístup konštruktívny k riešeniu? Určite to len prilialo olej do ohňa. Toto konštatovanie, ktoré tu prezentujem, jasne hovorí, že kde je potrebné hľadať riešenia.
A v tomto prípade dávam aj za pravdu a podporujem aj vyjadrenie prezidenta Obamu, ktorý pri návšteve Porošenka jasne povedal, že očakáva, že juhovýchodná oblasť bude mať posilnenú pozíciu, pretože si rovnako uvedomuje, že Ukrajina už nebude taká, aká bola doteraz. Už bude určite iná.
Hospodárska situácia na Ukrajine sa zhoršuje. Odborníci, neviem, či reálne dnes je devalvácia ukrajinskej meny okolo 40 % a je to v súvislosti s konfliktom na juhovýchode Ukrajiny, a dnes môžeme povedať, že vďaka pôžičke Medzinárodného menového fondu, ktorý je vo výške 1,5 mld. amerických dolárov, funguje Ukrajina. Pretože významný príjem do rozpočtu, ktorý išiel práve z tých vyspelejší oblastí, Doneckej, Luhanskej, dneska do rozpočtu netečie. A toto je tiež jeden z dôležitých aspektov, prečo je potrebné čím skôr nájsť spoločné riešenie, lebo to prinesie ďalšie sociálne nepokoje, ktoré už nebudú len v tej pozícii, že či sa má odtrhnúť, alebo či bude mať autonómiu, ale bude to preto, že ľudia budú trieť biedu. Len preto, že je tam rozvrat. A to treba takisto jasne zadefinovať a v našom vyhlásení opäť to definujeme a hovoríme o tom, že vyhlásenie, že musia o tom rozhodnúť predovšetkým obyvatelia Ukrajiny. A je tam aj zahrnuté, čo sme po diskusii v zahraničnom a európskom výbore zahrnuli, aj postoj k nadchádzajúcim voľbám, ktoré majú byť 26. v Ukrajine, pretože tam je potrebné zabezpečiť, aby tieto voľby boli legitímne. Aby rovnako tieto voľby demokraticky prebehli na jednej aj na druhej strane bojujúcich strán, ak to tak nazveme, aby boli legitímne. Naše vyhlásenie o tom jasne hovorí. To som nepočul z úst pána Dzurindu, že by toto napríklad akcentoval, čo je konštruktívne, čo je správne a čo sme aj my už niekoľkokrát odsúdili, keď sa niečo udialo v rozpore s ústavou alebo nelegitímnosťou či už vnútropolitických dokumentov, ústavy, alebo zahraničných.
Čiže tieto voľby, ktoré budú, ako som už spomínal, 26. októbra, sú veľmi významné a je aj otáznik, že či Európska únia, je to otáznik, ešte raz, aby niekto z opozičných poslancov teraz povedal, že poslanec Blanár vo svojom vystúpení za poslanecký klub strany SMER spochybnil schválenie asociačnej dohody v Európskom parlamente. Len je otázne, že prečo s touto asociačnou dohodou sme nepočkali až po týchto voľbách na Ukrajine, z ktorých by vzišla legitímna vláda, parlament, ktorý bude zastupovať súčasné, súčasné nálady v spoločnosti.
Čisto teoreticky môžem položiť na stôl aj otázku: Čo keď vzíde z týchto volieb, ktoré nás čakajú, vláda a parlament, ktorý nebude chcieť pokračovať v tejto dohode? Samozrejme, legitímne Európska únia má otvorené vrátka a s tým súhlasím, aj čo prezentoval pán minister zahraničných vecí. Asociačná dohoda je dohoda, ktorá len dáva predpoklad na rokovanie a to rokovanie buď skončí pozitívne, alebo negatívne. Ale otázka tu je: Prečo táto asociačná dohoda bola schválená skôr, ako budú legitímne voľby na Ukrajine, ktoré sú tak potrebné?
Vieme veľmi dobre, že súčasné zloženie Verchovnej rady ani zďaleka nezodpovedá súčasným preferenciám občanov. To je jasná odpoveď tým, ktorí by chceli povedať, že dnešná Verchovna rada, Verchovna rada, čiže ergo parlament ukrajinský, je legitímnym reprezentantom. Áno, do určitej miery áno, ale nezodpovedá preferenciám občanov. To bude pravdepodobne znamenať aj silnejšie proeurópske a proreformné tendencie, čo môže znamenať vytváranie napätia medzi zástancami zmien, prívržencami zachovania status quo, resp. maximálneho spomalenia zmien. No a ďalším zdrojom napätia je aj boj o moc medzi prezidentom Porošenkom, premiérom Jaceňukom a návrat do politiky možno aj pani bývalej expremiérky Tymošenkovej. Nevieme, ako to celé bude prebiehať.
Vzhľadom na deklarovanú proeurópsku orientáciu predstaviteľov Ukrajiny je prekvapením napríklad aj oddialenie začiatku dočasného uplatňovania DCFTA. To je dohody, ktorú dnes aj prerokovávame, ktoré bolo dohodnuté na trojstranných rokovaniach, že 12. 9. v tomto roku, a to oddialenie bude až od 1. 1. 2016. Je to tiež fakt, ktorý musíme brať do úvahy. Ponúkame niečo, samotná ukrajinská strana chcela, aby sa to posunulo ďalej. Čo je z tohto pohľadu možno aj pozitívne, pretože tiež počíta s tým, že je potrebné predovšetkým si vnútorné vzťahy utriasť a dobre ich nastaviť, lebo asi ťažko by v asociačnej dohode mohli pokračovať ďalej. Spomeňme si len na asociačnú dohodu, ktorú sme mali my s Európskym spoločenstvom. Ako jedna kapitola za druhou sa otvárala a ťažko sa uzatvárala, kde sa merali všetky aj demokratické deficity možno na laboratórnych váhach. No ja si neviem predstaviť, ako to bude v súvislosti s Ukrajinou. Veď my sme schválili asociačnú dohodu, zatiaľ Európsky parlament, s krajinou, ktorá je vo vojnovom stave. To sa ešte v histórii Európskej únie nestalo. Ideme aj my na neprebádané územie, ale pevne verím, že je to na podporu stabilizácie situácie na Ukrajine a to je našou snahou všetkých. O tom niet absolútne pochýb.
12. 9. vstúpil do platnosti nový balík sankcií proti Ruskej federácii, ktorý Európska únia prijala 8. 9. Implementácia sankcií bude vyhodnotená na konci septembra. Prečo to spomínam? Je tu veľká kritika na adresu premiéra Roberta Fica. Kritika v tom, že sankcie neprinesú, a skúsenosť nás aj o tom presviedča, želaný výsledok. Sú určitým nástrojom na dosiahnutie výsledku, čo asi diplomacia pozná. O tom niet pochýb. Ale skúsenosti nám ukazujú, že to tak celkom nie je. A o to je to ešte možno ťažšie potvrdiť, a s týmto absolútne súhlasím, s postojom premiéra, ktorý prezentoval verejne, keď nepoznáme dopady týchto sankcií. Všetci tí, ktorí hovoríte o tom, že, áno, treba, treba sankcie, nehovoríte o tom, aké vlastne majú dopady tieto sankcie na Ruskú federáciu. Lebo keď si trošku budete všímať dianie, čo sa deje, Ruská federácia, to už nie je tá Ruská federácia, ktorá bola po ´45. alebo po ´89., alebo po perestrojke, to už je federácia, ktorá dnes robí partnerské vzťahy s bývalými veľmocami rovnako aj na ekonomickej úrovni. S Čínskou ľudovou republikou, Indiou, Juhoafrickou republikou, s Brazíliou. A veľmi dobre viete, že tieto krajiny boli prvé, ktoré pri sankciách ponúkli svoje prebytky alebo svoje produkty Ruskej federácii. V tomto kontexte musíme rovnako vnímať aj vyjadrenie predsedu vlády a musíme brať do úvahy aj národnoštátne záujmy.
Čo je naozaj paradoxné, že zrazu za tieto obhajoby v rámci Európskeho spoločenstva, dvadsaťosmičky, nás kritizujete. A keď sme my mali konformné vyjadrenie voči Európskej únii, tak ste povedali, že sme, že sme servilní a že všetko podporíme a že nemáme kritický hlas voči Európskej únii. Toto je váš dvojaký meter. Pripomeňte si to, vážení kolegovia z opozície, lebo nie je to čisté z vašej strany.
Postoj Slovenskej republiky ku vzťahu ku kríze na Ukrajine je jasne a dlhodobo principiálny, to treba, aby jasne zaznelo. Slovenská republika vždy vystupovala za dodržiavanie medzinárodného práva a všetky kroky Slovenskej republiky boli vedené so záujmom presadzovať riešenie problémov mierovou a diplomatickou cestou.
Dámy a páni, dalo by sa k tejto téme určite hovoriť dlho, ale toto uznesenie, ktoré teraz prejednávame, má predovšetkým riešiť súčasnú situáciu, lebo už sme sa vyjadrili k zásadnej, zásadnej veci, čo sa udiala na Ukrajine, a to sa týkalo Krymu, rokovaním Národnej rady a dnes sa vyjadrujeme k niečomu, čo už je úplne v inej pozícii posunuté a dynamicky sa vyvíja.
A preto mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomu vyjadreniu, čo mal pán Dzurinda tu za týmto pultom. Vyrušuje ho znenie štvrtého odseku v našom vyhlásení, ktoré tu predkladáme. Ja si ho dovolím ešte raz prečítať, vážené dámy a páni, pre osvieženie: "Národná rada Slovenskej republiky od začiatku podporuje diplomatické riešenie súčasnej situácie na Ukrajine dohodou medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, rešpektujúcou zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny."
V odseku ešte predtým dávame jasný akcent na to, že v prvom rade je dôležité, aby dospeli ku kompromisu vláda Ukrajiny s povstalcami Doneckej a Luhanskej oblasti. Toto je podľa mňa jasné posolstvo, o ktoré nám ide, ktoré vedie k mierovému riešeniu. Avšak pán poslanec Dzurinda tvrdí, že podľa jeho názoru a podľa názoru aj ďalších, lebo zrejme budú po mne vystupovať, Spojené štáty americké tam vraj nepatria. Tak mi dovoľte, aby som zopár argumentov použil k tomuto stanovisku pána Dzurindu.
V prvom rade opieram moje tvrdenie, že tam Spojené štáty americké patria, tým najčerstvejším, čo sa udialo aj včera pri návšteve ukrajinského prezidenta Porošenka v Amerike, teda v Spojených štátoch amerických a v Kongrese, kde mal aj reč, mnohí ste možno mali možnosť si to vypočuť, čo ja osobne si myslím, že nie celkom bolo v súlade so závermi v Minsku. Čo ma teda mrzí, pretože Porošenko takýmto spôsobom len prilieva olej do ohňa, pretože v Minsku sa posunulo to významne dopredu.
No a vyjadrenia boli asi takéto. Pán prezident Obama mu pripomenul koordinované ekonomické sankcie, ktoré USA s Európskou úniou uvalili na Rusko. Máte pravdu, Spojené štáty s tým nemajú nič spoločné, iba uvalili sankciu na Ruskú federáciu. To je zaujímavé. A taký diplomat ako pán Dzurinda, ktorý bol ministrom zahraničných vecí, takúto vec takto taktne tlačí a nechce si ju priznať. Porošenko ho nazval ako správnym mužom na svojom mieste a zdôrazňuje jeho oddanosť k nadchádzajúcim voľbám a jeho úspechy v úrade vrátane legislatívy ponúkajúcej rozsiahle samosprávne právomoci nepokojným regiónom na východe Ukrajiny. Toto hodnotí pozitívne, ako som to už aj predtým povedal. Toto je pozitívny prístup, ktorý som aj komentoval pri argumentácii, že prečo tam má byť USA, lebo môže aj pozitívne ovplyvňovať dianie. A toto si myslím, že je správne. Ukrajina už nebude taká, aká bola predtým, bude sa musieť niečo udiať z hľadiska právomocí medzi juhovýchodnou oblasťou Ukrajiny a zvyškom Ukrajiny.
Balík finančných pomocí sa po prvý raz týka radarového systému, ktorý schválila, schválila americká vláda alebo Kongres v hodnote 53 mil. Áno, 46 mil. dolárov je na posilnenie ukrajinskej bezpečnosti v súvislosti s konfliktom s proruskými separatistami a 7 mil. na humanitárne aktivity na východe krajiny. To asi tiež nesúvisí s týmto konfliktom, to asi mi dáte za pravdu, teraz to hovorím sarkasticky kolegom z opozície, ktorí hovoria, že USA tam nepatrí.
Medzi ďalšími položkami sú hliadkovacie dopravné vozidlá, malé námorné plavidlá a pozorovacie a odmínovacie zariadenia, rovnako aj systémy na detekciu prichádzajúcej delostreleckej paľby. Toto všetko už je dnes realitou. Bolo to schválené v Kongrese americkom.
Ale dám vám do pozornosti niečo, o čom možno neviete, lebo to trošku... (Ruch v sále.)
Pani predsedajúca, upozornite pána kolegu Kaníka, pretože nepozná asi rokovací poriadok. Mal možnosť hovoriť, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aj, pán Kaník, vystúpite, takže potom môžete rozprávať, dobre? Poprosím vás.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
A čo možno uniklo, a môžete si to pozrieť, je to už aj v médiách, Zahraničný výbor Kongresu Spojených štátov amerických zároveň pri tejto príležitosti návštevy prezidenta Porošenka schválil zákon o zvýšení sankcií a možnosti podpory aj v útočných zbraniach, tzv. letter assistance, to už nie je len obranný, ale aj útočný. Toto chceme? Nikto z nás to nechce.
Preto USA tam musí byť a som za to, aby v tomto znení tam bolo zadefinované, že aj USA môže prispieť pozitívne k situácii tak, ako to Barack Obama vyjadril pri návšteve Porošenka, keď mu povedal, že ponúknutie rozsiahlej samosprávnej právomoci nepokojným regiónom. To je podľa mňa absolútne pozitívne a za to sa treba postaviť.
Nedôveryhodný postoj predsedu vlády a diplomacie, to, čo hovoril pán Dzurinda, popritom ešte tam dal nejakú repliku súvisiacu s tým, že hovoril so študentami plynule po rusky, aj oni to ovládajú úplne rusky a tak ďalej, tak prečo pritom nespomenul ako zásadnú chybu, čo urobil parlament ukrajinský, keď prvé, čo schválil, zakázal používanie ruského jazyka? Je toto korektné od bývalého premiéra a ministra zahraničných vecí? Nie. Pretože to je tá schizofrénia, o ktorej hovoril aj pán Bugár, ktorý tu teraz nie je. Vy na jednej strane radi poukazujete na schizofréniu, ale tú svoju, v úvodzovkách, ani len nechcete vidieť.
Pán Dzurinda tu opäť vehementne sa snažil navodiť, že Krym, Národná rada a nebodaj aj strana SMER, vládnuca strana predsedu Fica, nejakým spôsobom legalizuje a tak ďalej, už som to povedal v uznesení, ktoré sme prijali. Opäť pán Dzurinda chcel len navodiť atmosféru, ktorá, ktorá nie je korektná, nie je korektná, pretože vieme, že táto situácia je na Ukrajine sprevádzaná obrovskou propagandou a ten pohľad na to, že nie je to úplne tak, ako sa to uvádza možno v oficiálnych dokumentoch, pán poslanec Kuffa to aj komunikoval, dávajú aj iní odborníci a hovoria o tom, že jednoducho niečo sa nedeje úplne v poriadku a že sa ani neudialo úplne v súlade s ústavou. Lebo na jednej strane, ak sme kritizovali a vyjadrili sme tu jasne, že Krym bol porušením medzinárodného práva, prečo sme jasne nezadefinovali napríklad aj to, že legitímne zvolený prezident Janukovyč bol v podstate zvrhnutý?
A teraz, aby ma neobvinili kolegovia, povedal to niekto omnoho možno zdatnejší, pretože sa venuje zahraničnej politike, a bol to americký profesor politológie John Mearsheimer, ktorý sa vo Foreign Affairs vyjadril, budem citovať: "Poslednou kvapkou pre Putina bolo nelegálne zvrhnutie demokraticky zvoleného proruského prezidenta Ukrajiny Janukovyča, čo pre Kremeľ znamenalo jasný signál." On tam rozoberá viacero aspektov, ale jasne povedal niečo, čo bolo v rozpore s ústavou rovnako.
Tak sa netvárme, že je všetko úplne jasné a že je to čierno-biele. Ani ja nechcem navodzovať atmosféru, že úplne do všetkého vidíme. Ja sa snažím navodzovať atmosféru, že našou snahou je aj v tom uznesení, aby sme dávali signály na pozitívne riešenie, na hľadanie mieru čím skôr, aj podpore Ukrajiny, aby tam ľudia zbytočne nestrácali svoje životy pri nezmyselnej vojne, ktorá je medzi vládou Ukrajiny a západnými, teda juhovýchodnými separatistami.
Pán Dzurinda rovnako povedal na úvod, že on nie je proti Rusku. Ale keď si pozriete aj jeho prepis, ja som si zopár vecí zapísal, to bolo plné rusofóbie, kde vstúpil až do vnútropolitických záležitostí Ruskej federácie, začal ju hodnotiť, vysvetľovať a naznačovať všetko, čo tam je zlé, ako najlepší znalec. Áno, tak ako aj my, aj Ruská federácia prechádza svojím vývojom, lebo má inú históriu, ako sme mali aj my. A, samozrejme, nehovorím ani jedným dychom zároveň, že je to úplne všetko tak, ako by sme si to urobili my na Slovensku. Ale netrúfam si ani povedať, že ako by to mali úplne v Rusku urobiť, pretože to je úplne iná krajina, ktorú si ani nevieme predstaviť, ktorá má niekoľko časových pásiem a jej veľkosť je taká, že udržať krajinu takto pohromade celistvú, to nie je jednoduché.
A preto si myslím, že postoj, ktorý dal pán Dzurinda, je plnorusofóbny, ale ja ho chápem, pretože on vždy tak vystupoval a vždy sa staval na tú druhú stranu. A teraz, ešte raz, tú druhú stranu ani ja nechcem nejakým spôsobom spochybňovať, teraz mám na mysli tú stranu NATO, západná orientácia a tak ďalej, lebo aj my sme sa dali tou cestou demokracie. Ale nemôžeme zasa jedným dychom sa tváriť, že sa tu nič nedeje, že v Kosove, ktoré, Kosovo, ktoré bolo teritóriom zvrchovaného Srbska, nastala situácia, kde aj Spojené štáty uznali Kosovo a niektoré krajiny Európskej únie neuznali Kosovo, my sme povedali v súlade s medzinárodným právom, že to nie je v poriadku. A tak to tvrdíme aj v súvislosti s Krymom. Čiže náš postoj je absolútne konzistentný a úplne v poriadku.
Ale nemôžeme sa tváriť zasa rovnako komfortne pri tom, keď vláda Mikuláša Dzurindu schválila prelety nad naším územím, ktoré bombardovali civilné obyvateľstvo, kde zahynulo množstvo civilných obyvateľov v Srbsku. Zdvihli by ste za to ruku aj vy, páni poslanci z opozície? Povedzte to verejne, že je to úplne v poriadku. Ani nesúhlasila vláda Roberta Fica, ba naopak, stiahla naše zastúpenie v misiách, čo sa týka i Iraku, pretože v roku 2003, nech to akokoľvek zoberieme a nech akokoľvek budeme ospravedlňovať to, čo sa v Iraku stalo po napadnutí zo strany USA, nebolo to niečo, čo prinieslo stabilitu, ale čo je dôležité, bolo to v rozpore s Chartou OSN a nebolo to v súlade ani s Bezpečnostnou radou OSN.
A tu by som možno pripomenul, aby sme na to aj mysleli, slová Jána Pavla II., ktorý povedal, že "vojna, ktorá sa vedie s akýmkoľvek ušľachtilým cieľom", lebo tam bol ušľachtilý cieľ - uchrániť a implementovať demokraciu do Iraku a fiktívne bojovať proti výrobe atómových zbraní, ktoré sa ukázali, že vôbec sa tam nevyrábali, ako Colin Powell ukazoval na tých pojazdných kontajneroch, a on povedal, že "v konečnom dôsledku", Ján Pavol II., "je to prehrou ľudstva". A my by sme mali byť tu. A otvorene to pomenovali.
Preto to, čo hovorí pán Mikuláš Dzurinda, je absolútne nedôveryhodné. Z jeho úst takéto niečo je niečo, čo nebude veriť podľa môjho názoru ani malé dieťa, ktoré sa bude učiť v škole o situácii v Iraku. Prosto je to nedôveryhodné a je to skresľovanie histórie a toho, čo sa udialo. Ale on, samozrejme, sa tvári, že je všetko v poriadku, on len dal najskôr súhlas na prelet, no a potom sa pripojil k medzinárodnej aliancii, ktorá, samozrejme, ale bola v rozpore s Chartou OSN. Namiesto toho, aby sme sa starali o to, aby to medzinárodné spoločenstvo zlepšovalo kvalitu, aby to smerovalo k tomu, aby bolo funkčnejšie a skutočne postupovalo v zmysle medzinárodných pravidiel.
No a kritika, ktorú vzniesol na predsedu vlády Roberta Fica, ja chápem, že jemu sa ťažko prežíva, že za jeho vládnutia nemal nikdy takú podporu, akú má Robert Fico teraz. Ja to chápem, lebo je to aj osobná záležitosť, a vidím to aj z jeho vystúpení, že to takto prezentuje. Ale nemôžete vyčítať nášmu premiérovi, že ak háji aj národnoštátne záujmy v súvislosti v konflikte, ktorý je naozaj komplikovaný, kde aj Európska únia robí kde-tu chyby, ktoré aj minister zahraničných vecí pomenoval na zahraničnom výbore, čo napríklad ani Béla Bugár nespomenul. Nemôže jednoducho mu zazlievať to, že obhajuje naše záujmy. A na druhej strane, že Slovenská republika prispieva ku stabilizácii tým, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu plynu z Ruskej federácie na Ukrajinu, lebo nebude Ukrajina schopná platiť za ten plyn, čo je objektívne asi, tak my sme pripravení im pomôcť. Ale nebol sám. Bola to Česká republika, bolo to Maďarsko, aj Rakúsko, aj keď Rakúsko možno trošičku potom vajatavo zmiernilo svoj tón. Ale aj Fínsko. Ešte raz opakujem, Fínsko, ktoré má bohaté skúsenosti so Sovietskym zväzom.
Čiže z tohto pohľadu je absolútne nedôveryhodné to, čo hovoril pán Mikuláš Dzurinda na postoj nášho premiéra, a myslím si, že aj budúcnosť ukáže, že mal pravdu.
Vážené dámy a páni, veďme túto diskusiu v duchu, aby sme prispeli, aby sme neprilievali do tohto konfliktu ešte zbytočne nenávisť, nestabilitu, ale, naopak, stabilitu, v duchu dodržiavania medzinárodných práv, ale aj práv, ktoré sú zadefinované, alebo dokumentov, ktoré sú zadefinované v ústavách, a to predovšetkým ukrajinskej ústavy, ktorá by takisto potrebovala zmenu a zrejme ju bude mať, ale dúfam, že už ju bude robiť novozvolený parlament, ktorý bude legitímny, a dúfam, že bude legitímny. Lebo ak juhovýchodná časť nebude dostatočne legitímne zastúpená v tom parlamente, mám obavy, že ako to dopadne.
V tomto duchu, vážené dámy a páni, je aj naše vyhlásenie. Je posolstvom, ktoré má prispieť ku stabilite, je posolstvom, ktoré popisuje stav a pozitívne veci, predovšetkým dohody z Minska, a je tam aj jasná výzva pre to, aby Ukrajina sa stabilizovala a aby zabezpečila demokratické, plurálne voľby a tým sa možno aj očistila od rôznych fašistických prúdov, ktoré dnes reprezentujú niektoré politické strany vo vláde. A v závere, čo je dôležité, konštatujeme, že chceme si zachovať dobrý vzťah s Ukrajinou. Chceme.
Nestavajte, páni poslanci, nás proti Ukrajine. Ak sa pomýlil pán veľvyslanec Ukrajiny svojím vyjadrením, dobre, tak mu to ospravedlníme, lebo je to z diplomatického hľadiska jednoducho neprofesionálne, aby sa on vyjadroval na adresu predsedu vlády. Môže to dať ako befel povedzme svojmu premiérovi alebo ministrovi na Ukrajinu a ten sa môže vyjadriť, ale on určite nie. Ale zabudnime na to. Berme skôr pozitívne to, čo konštatujeme v tom poslednom odseku, kde hovoríme o tom, že chceme si dobré vzťahy zachovať a že chceme dokonca aj ponúknuť naše skúsenosti expertnou skupinou, ktorá by bola zabezpečená aj prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí pri približovaní sa Ukrajiny k Európskej únii.
Vážené dámy a páni, z tohto pohľadu jednoznačne za poslanecký klub strany SMER dávam najavo, že podporíme toto vyhlásenie a že budeme podporovať aj aktivity našej diplomacie. Tu chcem aj poďakovať ministrovi zahraničných vecí pánovi Miroslavovi Lajčákovi, že jeho aktivita je naozaj enormná, veľmi pozitívna, pretože, pokiaľ mám informáciu, už šesťkrát bol na návšteve Ukrajiny, stretol sa s vrcholnými predstaviteľmi Ukrajiny a významne slovenská diplomacia prispieva aj k tomuto riešeniu.
A preto z tohto dôvodu ešte raz zdôrazňujem, že takéto vyhlásenie podporíme všetkými hlasmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)