Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rovnako prispel aj v druhom čítaní do rozpravy a predniesol zopár takých dôležitých postrehov súvisiacich s touto novelou a priblížil to aj trošku z historického hľadiska. A nechcem vôbec, aby to vyznelo, pretože je to prosto záležitosť, ktorá by mala byť v tej vecnej rovine, že je to nejaký problém, ktorý sa odvíja medzi samosprávnymi krajmi, a...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rovnako prispel aj v druhom čítaní do rozpravy a predniesol zopár takých dôležitých postrehov súvisiacich s touto novelou a priblížil to aj trošku z historického hľadiska. A nechcem vôbec, aby to vyznelo, pretože je to prosto záležitosť, ktorá by mala byť v tej vecnej rovine, že je to nejaký problém, ktorý sa odvíja medzi samosprávnymi krajmi, a že je tu nebodaj problém nedostatočného vlastenectva, ako to odznelo zo strany pána poslanca Freša, a boja proti Bratislave, a neviem, ešte čo všetko bolo povedané.
Tak poďme si to rozobrať pekne od začiatku, aby sme vedeli, že o čom vlastne rozprávame. Keď samosprávne kraje vznikali, tak v roku 2001 sa odsúhlasil zákon č. 302 o samosprávnych krajoch. No a v tomto zákone o samosprávnych krajoch bolo aj nastavené financovanie. To znamená, bolo povedané, aké budú ďalšie, lebo na to nadväzovali ďalšie zákony, ale bolo to súčasne s týmto aj schválené, ako vlastne budú samosprávne kraje fungovať. Mimochodom, to bolo dôvodom alebo bola to podmienka, že samosprávne kraje vzniknú, podmienka vstupu do Európskej únie. A nemusím vôbec pripomínať, že v roku 2001 vládla ešte prvá Dzurindova vláda a vychádzala z nejakého predpokladu, čo je podľa mňa asi správne, pretože keď neviem niečo presne kvantifikovať, presne pomenovať, tak vychádzam z nejakého predpokladu a nastavujem nejaké pravidlá, ktoré postupne vyhodnocujem. Nuž a pri tom nastavení pravidla, že daň z motorových vozidiel bude určená práve pre účely údržby ciest, krajských ciest, teda ciest II. a III. triedy, a rovnako aj pre dopravu ako takú a podporu dopravy ako takej, tak sa vychádzalo, že táto daň, keďže súvisí s dopravou, môže byť práve pre účely financovania ako priamych príjmov do samosprávnych krajov tá najlepšia. Čiže toto bolo východisko a s týmto východiskom vstupovali všetci pri schvaľovaní vzniku samosprávnych krajov a ich financovania.
Nuž ale prax začala ukazovať, že to nie je celkom v poriadku. A určite si budú mnohí poslanci, ktorí tu sedia niekoľko volebných období, pamätať, že tu bola neustála snaha, ako zlepšiť toto nastavenie tak, aby nedochádzalo k tej deformácii, ktorá od začiatku sa ukazovala ako problematická, a to je to, že príslušný právnický subjekt alebo podnikateľský subjekt platí daň z motorových vozidiel tam, kde má evidované sídlo firmy. No ale povedzme si otvorene, že mnohé veľké celoslovenské firmy, ale povedzme si možno aj štátne, ktoré podnikajú, majú sídlo v Bratislave a ergo, to znamená, odvádzajú daň z motorových vozidiel iba tu, do rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja napriek tomu, že tieto vozidlá pôsobia po celom Slovensku v rôznych filiálkach, závodoch, vysunutých pracovísk a tak ďalej a tak ďalej.
Preto bola snaha, napr. pamätám si, teraz neviem, ktorý poslanec to bol, že sa tu predkladal návrh, že aby tieto podnikateľské subjekty museli preevidovať tieto vozidlá do príslušných krajov, kde podnikajú, čo sa, samozrejme, ale neuskutočnilo, pretože nebolo to takmer vykonateľné, a nemohli sme prinútiť firmy len preto, že pôsobia v tom alebo onom kraji, a dokonca niektoré hovorili, že však pôsobíme na dvoch, na troch územiach krajov, aby si ich práve mohli zaregistrovať v troch krajoch, to asi by nešlo.
Čiže ukázalo sa praxou a my sme to v samosprávnych krajoch každý rok videli, keď sa schvaľovali všeobecne záväzné nariadenia, ktorými sa určovali sadzby pre daň z motorových vozidiel, že toto prosto sa nedalo odstrániť, že táto deformácia tu stále pokračuje a nevieme s ňou nič urobiť. A táto deformácia zároveň hovorí o tom, že Bratislavský kraj, ktorý má niečo okolo 500 km ciest II. a III. triedy, teraz hovorím o faktoch, a tu by som chcel, aby bolo brané, že to nie je o tom, že budem, že som proti Bratislavskému samosprávnemu kraju, vôbec nie, ale že 500 km ciest II. a III. triedy a výber je 33 mil. eur z daní motorových vozidiel, Žilinský samosprávny kraj má 1 450 km, takmer trikrát toľko a vyberie 16 mil. eur.
A teraz by som mohol ísť ďalej, lebo pán poslanec Zajac tu mal vystúpenie, že to nie je dobre nastavené, že tie kritériá by mohli byť iné, dokonca pán poslanec Hraško, že sa nezohľadňujú rôzne dĺžky cestnej siete a tak ďalej. Áno, však ale potom by sme mohli ísť aj ďalej, môžeme rozprávať aj o ňom, že určite asi Bratislavský kraj nemá také náklady na zimnú údržbu, ako má napr. Žilinský kraj alebo Prešovský. Nemá toľko zmrazovacích cyklov, ktoré narušujú povrch komunikácie, a o to viacej je potrebné mať finančných prostriedkov na ich údržbu. Nuž ale takýmto spôsobom keby sme to išli definovať, tak asi veľmi ťažko dospejeme k nejakému spoločnému návrhu a v konečnom dôsledku, dámy a páni, tak či tak by to malo dopad na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, pretože, ešte raz podotýkam, na začiatku, keď vznikal tento zákon, za prvej Dzurindovej vlády, to nebolo dobre nastavené. Čiže niekto, kto chce spochybniť snahu, že chceme túto deformáciu odstrániť, tak sa snaží len konzervovať chybu, ktorá tu vznikla hneď na začiatku, a z roka na rok sa potvrdzovala táto chyba.
Boli tu aj také argumentácie, ktoré hovorili o tom, že ak má obecná a miestna samospráva napr. daň z nehnuteľnosti, tak ju predsa nemôžeme dnes zo dňa na deň prevziať na štát, pretože príde o príjmy a tak ďalej. Áno, ale nemôžeme porovnávať daň z nehnuteľností s daňou z motorových vozidiel, pretože daň z nehnuteľností sa platí iba z tých nehnuteľností, ktoré sú preukázateľne na území toho mesta alebo obce. Preukázateľne. A porovnávať to s daňou z motorových vozidiel, kde preukázateľne vieme, že motorové vozidlo síce je zaregistrované v Bratislavskom samosprávnom kraji, ale podniká na území iného kraja, je takisto preukázateľné, že je to iné. A preto takéto porovnanie s daňou z nehnuteľností obcí a miest je absolútne nemiestne a myslím si, že kríva na obidve nohy, nedá sa použiť. (Reakcie z pléna.) No pre niekoho na pol nohy. Možno z KDH, pretože KDH tiež odsúhlasovalo tento zákon, keď vznikali samosprávne kraje, ale ja to chápem. Ešte raz, nič nemám za zlé, pretože boli východiská, na základe ktorých sa stanovovalo financovanie samosprávnych krajov. Nič viacej sa nevedelo asi vtedy vymyslieť. Ale za 12 rokov fungovania krajskej samosprávy sa ukázalo, že jednoducho táto deformácia sa nedala a nepodarila sa odstrániť.
Hovorilo sa tu rovnako o tom, že dnes bez ladu a skladu sa bude niekde, za nejakým stolom, alebo nejaký úradník, meniť daň z fyzických osôb, ktorá zostane ako jediná. Ja sa ešte vyjadrím k tomu, že ako sa pozerám na to financovanie samosprávnych krajov. No môžem vás ale ubezpečiť, že bolo to z úst práve tých, čo také niečo urobili a pán minister aj to povedal v roku 2011, ale zasa, povedzme si, bola kríza, možnože kriticky si môžeme priznať a pán poslanec Frešo to aj povedal, že bola kríza, že musela aj samospráva nejakým spôsobom prispieť. Ja si myslím, že samospráva prispela. A bolo to po dohode s ministerstvom. Ale v tomto prípade môžem povedať, že nie vždy sme boli vypočutí tak, ako sme si predstavovali. Ale to už vždy tak býva.
Rovnako tu bolo povedané, že pokiaľ by tu bolo naozaj niečo také, že sú tu veľké rozdiely daní motorových vozidiel, tak už by sa dávno prehlasovali tie podnikateľské subjekty do iných krajov. Bolo to povedané iba tým rečníkom, ktorý tu stál, pretože nikto nikdy také niečo nepovedal. Tie rozdiely v daniach motorových vozidiel medzi krajmi nie sú také veľké. Je pravda, že sú rozdiely, ale nie sú také veľké, aby to motivovalo sa prehlasovať do jednotlivých krajov. Ale ja si ani neviem predstaviť, žeby niekto kvôli tomu, že má podnikateľský subjekt zaregistrovaný v Bratislave len preto, že by bola v Žilinskom samosprávnom kraji nižšia daň, že by z Bratislavy odišli. Lebo to majú asi preto, že globálne pôsobia na celom Slovensku. Ja hovorím o týchto firmách. A toto sa nepodarilo odstrániť dodnes. Čiže to nie je žiadne sťahovanie sa firiem do jedného alebo do druhého kraja, ale je to len logické vyústenie poznania za dvanásť rokov fungovania tejto dane, že jednoducho nesplnila svoj účel, a je potrebné, aby sme si naliali čistého vína a povedali, ako ideme ďalej.
Samosprávne kraje pri určovaní výšky daní z motorových vozidiel - a teraz poviem aj to, čo ja som prežíval, keď sme pripravovali každoročne všeobecne záväzné nariadenie - tak sme v prvom rade sa snažili hľadať, aby sme získali z tejto dane ako príjmu čo najviac finančných prostriedkov, tak aby sme mohli ten modernizačný dlh, ktorý máme v cestnej sieti, dobehnúť čo najskôr. Ale zároveň vzápätí sme si uvedomili, keď sme ich porovnávali napr. s daňami z motorových vozidiel v iných krajinách, kde sa ináč vyberajú, že tie aspekty, ktoré by mala daň z motorových vozidiel napĺňať, nedokážeme splniť. A mnohí, ktorí sa vyjadrujete napr. k environmentálnym zákonom, vyčítate, že sa na životné prostredie nemyslí, že robíme len pre podnikateľov, ktorí na životné prostredie nedbajú, zákony a tak ďalej a tak ďalej, a teraz jedným dychom to spochybníte, pretože ani my v samosprávnych krajoch sme neboli schopní tento environmentálny aspekt uplatniť tak, aby naozaj bol motivujúci pre tých, ktorí si kúpia vozidlá, ktorí maj euro päť alebo euro šesť, aby platili nižšie dane, pretože menej znečisťujú životné prostredie, ako tí, ktorí majú veterány, ktoré sú staršie ako trinásť rokov. Všetci dobre poznáte, keď idete za nákladným vozom a v prvom rade, čo hľadáte v osobnom vozidle, je vnútorný okruh, aby ste ho zapli, aby ste nemuseli nasávať to, čo dávajú do prostredia. No toto predsa všetci chceme, aby sme dosiahli. A toto môže zabezpečiť naozaj len centrálna vláda. Iným spôsobom to nejde, pretože my sme boli tlačení, pretože tak bola určená táto daň, aby sme čo najviac vyberali, aby sme mohli opravovať cesty. Nám to nestačilo v niektorých krajoch na to, aby sme tieto finančné prostriedky použili na to, aby sme opravili cesty. Zato v jednom kraji to postačovalo na to, aby to ešte mohlo byť použité aj na iné účely.
Ja objektívne zasa priznávam, že ak teraz sa dostanem k dani fyzických osôb, to znamená, podielových daní, že sa nastavovali tak, že postupne zohľadňovali regionálne rozdiely. Ale treba povedať aj to, že odvtedy, ako bol nastavený vzorec pre daň fyzických osôb pre samosprávu, a to potvrdia všetci - dúfam, že aj vy, pán Zajac -, že postupne sa rokom tie koeficienty menia a sa zmenšujú. Ale to tu nikto nepovedal. Len preto, že radšej, aby to vyzeralo, že to je horšie. Oni sa menia, aby sa, jednoducho, sa vyrovnali postupne. A to je, podľa mňa, korektné. A myslím si, že v každej rodine aj v každom slušnom štáte vždy ten bohatší pomáha chudobnejšiemu. Tu neni niečo, že by niekto chcel parazitovať na niekom druhom.
Preto, samozrejme, že cítime do určitej miery aj také, ako by som to povedal, niečo, že opúšťame teraz príjem, ktorý je originálny pre samosprávne kraje, pretože sme si to priamo určovali, ale urobili sme to po zrelom zvážení, že jednoducho je to potrebné urobiť, keďže my nedokážeme túto deformáciu, ktorá bola od začiatku do tohto systému vložená, odstrániť. A náš cieľ je, aby všetky tieto finančné prostriedky a v tomto zákone, ktorý je predkladaný, je to aj zahrnuté, sme dostali, ktoré je spôsobené výpadkom z daní motorových vozidiel cez podielové dane, a to dostaneme s tým, že našou ambíciou samosprávnych krajov, a to sme už dlhšie o tom diskutovali - a to nikto tu nespochybní, dúfam, že ani pán poslanec Frešo, lebo oni boli prví, ktorí predkladali tzv. daňový mix, bol to pán minister Mikloš, ktorý to predkladal, tento daňový mix -, aby sme jednoducho dostali sa na príjmy aj z iných daní, napr. daní právnických osôb. Tak ako je to napr. v Poľsku, kde vojvodstvá, ktoré sú rovnakou samosprávou ako u nás samosprávne kraje, majú dane aj z právnických osôb, čiže ergo sú aj do určitej miery motivované určitým spôsobom vytvárať lepšie prostredie pre podnikateľov a možno aj investorov, lebo majú aj nadväznosť na ich príjem z daní právnických osôb, čo je podľa mňa správne.
Preto, ja som to už povedal vo svojej faktickej poznámke, ako použiť argument, že Žilina dostala 17 mil. eur, keď investor, ktorý tam bol podporený z úrovne štátu, a Žilina ako mesto pomohlo, aby to tam mohlo byť, bolo to len, bola to len, bol to len vzorec, ako pomôcť, veď predsa daň z právnickej osoby, ktorú tam dnes zastupuje tento investor, slúži pre celé Slovensko, pre celé Slovensko a jeho príjem, nielen pre Žilinu. Preto si myslím, že ten argument bol absolútne nekorektný vo vystúpení, ktorý tu odznel.
Pán poslanec Hraško, ja neviem, či by som mal použiť slovo Božie, ako to povedal pán minister. Takého odborníka som ešte nevidel na opravu ciest, ako je on. Keby tu bol, tak by som to ešte povedal. Vodováha a poklopy a toto všetko, tak to teda klobúk dolu. Ale vecne. Pán poslanec Hraško evidentne hájil záujmy jedného subjektu, ktorý podniká v doprave, ja to nezazlievam, každý poslanec sa môže rozhodnúť, ale nepovedal, že táto únia, ktorá tu dnes je, je v porovnaní s ČESMAD-om, je len percentuálny zlomok z toho, čo zastrešuje ČESMAD. Nechcem tým povedať, že by sme ho mali ignorovať. To vôbec nie. Ale nie je to v tej pozícii, že sú to mienkotvorní podnikatelia v tomto priestore z hľadiska objemu, ktorý oni vytvárajú. A rovnako som za to ale, aby postupne táto daň slúžila naozaj na ten účel, čo má, to znamená, aby motivovala ekologizáciu dopravy, aby motivovala to, že budeme zohľadňovať tých, ktorí sa snažia tú dopravu robiť poctivo a hlavne kvalitne aj s ohľadom na životné prostredie, od tých, čo jednoducho to nemajú. Áno, samozrejme, pán poslanec Hraško na jednej strane to povedal, že to bude viesť, zánik niektorých dopravcov, ktorí majú staršie autá a nemajú na nákup nových. Áno, ale však na tom by sme sa mali všetci zhodnúť, pán poslanec Mikuláš Huba mi to určite potvrdí ako človek, ktorý sa venuje ochrane životného prostredia. Všetci chceme predsa, aby tu skôr jazdili autá, ktoré majú nižšie emisie, aby čo najmenej zaťažovali životné prostredie. Ak to nechceme, tak nech to povie priamo pán poslanec Hraško. Ja to chcem. Ale v rámci samosprávnych krajov sme neboli schopní takéto niečo urobiť. A kde-tu sa nám podarilo, že sme dali pre poľnohospodárov nižšiu sadzbu, u nás v kraji to bolo 20%, tak to bola len taká maličká náplasť na to, čo sme mohli urobiť.
Vážené dámy a páni, milí poslanci, preto si myslím, že čas ukázal, že táto daň nebola dobre nastavená a je potrebné ju zmeniť. Návrh novely zákona, ktorý tu máme pred sebou, hovorí o tom, ako to bude do budúcnosti, hovorí o tom, ako bude táto daň slúžiť aj na ekologizáciu dopravy, ktorá, mimochodom, veľmi významne prispieva aj k skleníkovým efektom a všetkým tým negatívnym veciam, ktoré berieme aj my do úvahy pri mnohých zákonoch a ktoré máme aj zakotvené v mnohých zákonoch, a v každom prípade bude spravodlivejšie a o to nám ide. Dostaneme finančné prostriedky, ktoré budú vykrývať túto daň, ale prostredníctvom podielových daní a v budúcnosti, som presvedčený, že dospejeme s vládou k dohode k tomu, aby pri audite, ktorý sa robí v samospráve, sme nastavili aj financovanie tak, že bude krajská samospráva naviazaná aj na inú daň a nielen na daň z fyzických osôb, tak ako to bude teraz. Ale som presvedčený, že tento krok, ktorý dnes tu robíme, je potrebné urobiť, a ešte raz podotýkam, nie je to niečo, čo by malo byť proti Bratislavskému samosprávnemu kraju, ale je to niečo, čo by nám malo záležať, ak tu je niekde nerovnováha, tak tú nerovnováhu napraviť. A nie je to ani nič osobné voči môjmu kolegovi, s ktorým mnoho problémov riešim, samosprávy, bez toho, aby sme si dávali nejaké politické prívlastky, pretože na oboch nás jednoducho leží aj na pleciach kompetencia napĺňať to, čo sa od nás vyžaduje.
Preto plne podporujem tento návrh zákona a chcel by som aj vás požiadať, aby ste ho podporili vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám spoločne s mojím kolegom Jarom Baškom, ktorý umožňuje to, aby sme finančné prostriedky, ktoré by sme za vozidlá, ktoré poskytujú, za určité vozidlá, ktoré poskytujú údržbu na verejných cestách, to znamená verejných cestách, cestách II., III. triedy, I. triedy, aby tieto finančné prostriedky ostali radšej u nás v rozpočte a mohli sme ich použiť na opravu ciest, a nie aby išli do rozpočtu, ktorý, z ktorého už by sa nám to nedostalo, pretože toto nám už nebude dané. Takže podporujem aj tento pozmeňujúci návrh a chcem vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
