Ďakujem pekne za slovo. Ctená snemovňa, kolegyne, kolegovia, od začiatku sledujem celú túto rozpravu, pretože je to pre mňa aj dôležité z toho pohľadu, že som aj predstaviteľom samosprávy krajskej, ktorá je zriaďovateľom stredných škôl, a angažujem sa v tejto téme, ktorá je pre nás veľmi dôležitá aj z hľadiska kompetencií. Tak ako je to aj pre obce a mestá, je to aj pre kraje. Keď som sa dopočul o tom, že bude táto mimoriadna schôdza, tak som si kládol otázku, čo môže táto mimoriadna schôdza vyriešiť. Rovnako som sledoval výstupy, ktoré boli z výboru a záver, ktorý prijali kolegovia z výboru pre vedu, výskum a šport, a znova som si kládol otázku, o čom to bude. A musím z tohto pohľadu, dnes už i keď je to v podstate predposledné vystúpenie, skonštatovať, že plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Fronc, keď predtým povedal, že tak krátko pred voľbami aby to nebolo chápané, že to bude politické vystúpenie a že to bude politika a že to nepomôže veľmi školstvu, že jednoducho sa to nedá ináč zobrať, iba ako politizovanie. Ja s tým súhlasím, pretože keď si aj zoberiete, vystupovali predovšetkým ľudia, ktorí poodchádzali z iných strán, dnes už majú nové strany pozakladané, či je tu SKOK alebo Premárnená nádej alebo Šanca alebo Nová demokratická strana. A mohol by som tak pokračovať ďalej. Dokonca ľudia, ktorí predtým boli v tých politických stranách, ktorí tu urobili strašne veľa z hľadiska tej reformy, dnes si sypali dokonca popol na hlavu, že aj predchádzajúce vlády to nezvládli. Možno trošku pokory v tom je, každý, kto sa zaoberá touto problematikou, vie, že toto je veľmi náročná oblasť. Pán poslanec Fronc to nazval jamou levovou. A viem, o čom to je, pretože som absolvoval množstvo diskusií s našimi učiteľmi, pričom aj oni sami skonštatovali, keď som im veľakrát položil otázku, ako by oni riešili nejaký ten problém. Tak odpovedali traja a boli štyri názory, ako by sa to riešilo. Svedčí to o tom, že to je naozaj problematické a ťažké. Nedá sa jednoducho nebrať do úvahy to, že niečo sa tu udialo do roku 1989.
Niekto tu spochybňoval systém, ktorý tu bol pred rokom 1989. Ale do určitej miery musíme povedať, že je to spochybňovanie samého seba, keď je niekto absolventom toho školského systému, pričom tým, že sa niekto stal možno poslancom, tak sa ukázalo, že asi nebol až taký zlý ten systém. Tie predchádzajúce generácie, ktoré dnes riadia spoločnosť, a tí, ktorí mnohé veci dnes robia, vyštudovali na tých školách. A to vonkoncom nie je obhajoba, len chcem byť objektívny, pretože tam bolo množstvo deformácií.
Ale zasa povedzme si, čo sa udialo po roku 1989. Veľmi dobre viete, že demografická krivka sa potom rapídne začala znižovať, s čím bojujeme neustále všetci. A zatiaľ čo štát nedokázal urobiť veľa z hľadiska racionalizácie, pretože bolo čoraz menej deviatakov, ktorí prichádzali do nielen základných škôl, samozrejme, žiakov ako takých, ale aj do stredných škôl, o ktorých predovšetkým chcem hovoriť, tak dal to na plecia samosprávy ako prenesený výkon štátnej správy, tak ako aj mnohé iné veci. Samospráva urobila množstvo bolestných opatrení. Všetci tí, ktorí sú či poslancami v mestských, obecných zastupiteľstvách, to veľmi dobre vedia, pretože keď sa rozhodovalo o zrušení nejakej školy, tak tam boli vždy rodičia a bolo to veľmi ťažké. Toto všetko sa urobilo, ale na druhej strane treba povedať, že niektorá z tých vlád, ktorá tam vtedy bola, zároveň umožnila, aby tam vznikali ďalšie školy. Čiže, inými slovami, je to pokles žiakov a na druhej strane racionalizácia na úrovni samosprávy, vysporiadanie sa s obrovským modernizačným dlhom a umožnenie vzniku ďalších škôl, ktoré vôbec nereflektovali to, že je tu menej študentov, menej žiakov vôbec. A to je všetko to, čo sa nieslo až po dnes. A každý sa snažil niečo s tým urobiť. A myslím si, že objektívne môžeme povedať, že práve v tejto oblasti, ktorá najviac zasiahla školstvo, tá racionalizácia, ktorá veľmi zaťažila aj rozpočty samosprávy, kde dávali samosprávy viac peňazí do toho, ako to bolo z preneseného výkonu štátnej správy, sa musela nejakým spôsobom zastaviť. A, samozrejme, tí, ktorí to vtedy spôsobili, dnes kritizujú nás, ktorí sme to urobili. Ja len pripomeniem, že minister Čaplovič bol ten, kto bol schopný zastaviť vznik ďalších škôl.
Ja poviem jeden príklad, pretože je veľmi rukolapný. Pán odchádzajúci minister Jurzyca ešte podpísal naposledy, keď končil vo svojom kresle, vznik ďalšieho gymnázia v Turci. Tých gymnázií tam máme už neúrekom. A, navyše, gymnázium tam už bolo na zavretie predtým, vtedy on povolil vznik ďalšieho gymnázia. Na čo to bolo, prosím vás, dámy a páni, dobré? Dnes to gymnázium sme museli zavrieť, dnes tak už Gymnázium Jozefa Cígera Hronského neexistuje, ale súkromné gymnázium, ktoré nemalo dokonca ani vlastné priestory, tam vzniklo. A podpísal to pán Jurzyca. Keby tu bol, by som mu povedal, nech vysvetlí, prečo to urobil. Toto nebolo určite rozumné. Všetci to dnes vieme. A politicky to môžete nejakým spôsobom zneužívať. Ale snažíme sa hľadať v tom nejaký modus vivendi a urobili sme tie opatrenia.
Rovnako všetci tu hovoríme o tom, že aj tie vysoké školy, ktoré sa tu prebujneli, a tiež to nebola strana SMER, ktorá umožnila, aby vznikli, neprodukujú tú kvalitu takú, akú by sme chceli, ale snažíme sa to nejako zmeniť, a preto sa zastavil vznik ďalších vysokých škôl.
Dokonca pán minister tu spomínal, jedna vysoká škola sa zavrela, ale účelovo sa tu podsúva niečo také, čo hovorí o tom, že my sme tí likvidátori, potom sme prišli a začíname toto celé, čo tu vzniklo za tých vlád, ktoré sa snažíte opisovať tak, že robili všetko dobre v školstve, že my to ideme teraz zničiť. A jeden z nich bol pán poslanec Poliačik. A musím to povedať, pretože z jeho úst zaznelo, že v podstate tak ako boli posilnené VÚC-ky, to nebolo nič iné, len nástroj na likvidáciu súkromných škôl. Ja pozorujem už jeho aktivity dlhodobejšie a chápem ho, lebo on je obhajcom súkromných škôl a rešpektujem to. Trošku ma mrzí, že nedokáže byť objektívny, to už je na ňom, ale nepozerá sa na vec tak, akoby sa možno aj bolo treba pozerať, pretože vy veľmi dobre viete, že keď tu boli tie školy, pri ktorých to bolo prenesené na obce, na mestá a na kraje si vytvárali vlastné stratégie, ktoré aj zo zákona museli vytvárať. To znamená stratégie vzdelávania, ktoré dokonca schvaľovali zastupiteľstvá. To nebolo niečo, čo si vymyslel starosta alebo hocikto iný, alebo župan, to boli stratégie, ktoré nejakým spôsobom hovorili o tom, kam teda bude smerovať to stredné školstvo, ktoré máme v kompetencii, a kde tam bude treba dávať viac akcent a menej akcent. Neboli to jednoduché veci. Zatiaľ čo my sme toto robili, všetky tie ostatné školy, čo boli v systéme a rovnako boli platené a sú platené dodnes 100-percentným normatívom, ako aj tieto verejné školy, ktoré majú župy, túto povinnosť nemali a všetko tam boli vo väčšine individuálni zriaďovatelia. No a teraz mi povedzte, ako môžete stratégiu nastavovať, keď tuto je skupina škôl, ktorá si to nastavuje sama za seba, je platená 100-percentným normatívom rovnako ako tie verejné školy, teda tie župné. Tie školy dokonca si môžu vyberať ešte aj školné, keď sa hovorí o konkurencieschopnosti, čiže my si nemôžeme vyberať školné a oni si môžu nastavovať to podľa toho, koľko chcú, budú mať prvých tried a podobne. Toto bolo dlhodobo neudržateľné, to si povedzme, a preto štát prišiel s tým, že túto kompetenciu, usmerňovať to v rámci nejakého celku, v tomto prípade je to kraj, dá ako prenesený výkon štátnej správy krajom, kde sú legitímne zvolení poslanci, legitímne zvolení štatutári, župani, ktorí budú musieť nájsť na základe nadefinovaných kritérií nejaký modus vivendi, ako to nasmerovať. Toto sme urobili. A ja si myslím, že to je pozitívne.
A verte mi, že tie diskusie nie sú jednoduché, ale je to podľa môjho názoru pozitívne. Keď prenesený výkon štátnej správy napríklad v stavebnom konaní štát preniesol na obce a na mestá, je to takisto zlé? A to sme tiež neboli my, to boli tí, ktorí tu sedia v opozícii, čo to preniesli. A preto aj pánovi Bugárovi, ktorý tu síce nie je, chcem povedať jednu vec, lebo on tiež o tom rozprával. Pán Bugár, ste pozvaný ku mne, keď budeme toto všetko robiť, pretože máme to robiť vždy v októbri pre ďalší školský rok. Príďte sa, prosím vás, pozrieť, aby ste skutočne videli, ako sa to robí. To nie je nič zlé, je to na prospech veci. Rovnako tam pozývame pána poslanca Poliačika, príďte sa tam pozrieť. Je to niečo, čo naozaj má spoločné so zodpovednosťou to, ako to bude v skutočnosti vyzerať. A všetko toto robíme spoločne, so všetkými partnermi, ktorých sme dostali za jeden stôl, v rámci krajskej rady pre odborné vzdelávanie, ktorá má kompetenciu toto takisto schvaľovať. No povedzte, je toto zlé? Pritom kde sú zástupcovia odborárov, kde sú zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov, zástupcovia súkromných a katolíckych, teda cirkevných škôl. Je toto zlé, prosím vás pekne? Podľa mňa je to naozaj krok dopredu. Čiže mrzí ma to, že sa takto na to pozeráte, ale musel som to pripomenúť. A to pozvanie pánovi Bugárovi aj pánovi Poliačikovi platí, príďte sa tam pozrieť, ako sa to robí. Nie je to žiadny bič ani kladivo na súkromné alebo cirkevné školy. My to jednoducho rešpektujeme a myslíme si, že jednoducho je to systém, ktorý už bol vytvorený. A dnes je potrebné, aby sme si sadli za jeden stôl a hľadali spôsob, ako sa to dá nasmerovať. Z toho vyšiel aj napríklad veľmi potrebný zákon o duálnom vzdelávaní. To tu pán poslanec Radošovský opäť tak relativizoval, že je to zle nastavené. Nuž, dobre, tak mali ste vy urobiť o tom lepší zákon. Kto nič nerobí, nič nepokazí, ja tiež hovorím. A stál som tu, keď sme hovorili o tom zákone, že to nie je úplne dokonalé, že tam ešte budú detské choroby, tak to jednoducho býva, ale je to krok dopredu. Vždy keď sa vydávate na cestu, musíte urobiť prvý krok. A tento sme tu urobili. A dnes, keď sa pozriete, násobne stúpol počet firiem, ktoré sa hlásia do duálneho vzdelávania. Niečo z toho bolo aj povedané pánom ministrom, čo bolo pre nás vlastné pred rokom 1989, ale bolo to na iných základoch postavené, dnes sa môžeme k tomu vrátiť, je to niečo, čo ja tu hodnotím ako veľmi pozitívne. A je pred nami v tomto smere ešte veľa, veľa práce.
Dámy a páni, ja len na záver spomeniem, že akokoľvek môžete kritizovať, chápem to, je to politické, je pred voľbami, predovšetkým diskutujú lídri novozaložených strán, ktoré sa tu rozštiepili, ľudia si urobia z toho obraz.
Ja len zhrniem zopár vecí, ktoré je potrebné zhrnúť, čo sa podarilo urobiť.
Okrem úpravy platov, ktoré tu už boli raz spomenuté, to bolo naozaj niečo, čo sa robilo pravidelne, dokonca tu bol rok, keď sa nezvyšoval plat ani vo verejnej správe nikomu, keď jedine učiteľom sa zvyšoval plat. A to veľmi dobre viete. Bolo to 26 % za prvej vlády, 22 % za druhej vlády Roberta Fica. Prijal sa vtedy významný zákon o duálnom vzdelávaní, o ktorom som hovoril, a okrem spoločnosti aj zamestnávateľské zväzy to oceňujú. Môžete to kritizovať, akokoľvek chcete. Dorovnali sa tak dovolenky pre všetkých učiteľov. Viete veľmi dobre, že tam boli rozdiely medzi nimi. My sme urobili tento krok. Rovnako sa vtedy zastavilo prepúšťanie, účelové prepúšťanie učiteľov. Mohli ste to za vašich vlád urobiť, aj predchádzajúca vláda to mohla urobiť, neurobili ste to. My sme urobili toto. Dokonca sme urobili kompromisy aj pri počte tried aj žiakov.
A tu musím aj povedať, lebo veľakrát sa kričí o tom, že všetky návrhy, ktoré idú z opozície, sú zmetané, vôbec to tak nie je, pán Poliačik, ja som mal pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili aj vy, čo sa týka počtu žiakov v triede, ale už som ho nepredkladal, pretože som to vnímal ako dobré a nechceli sme z toho vytĺkať politický kapitál, všetci sme zaň zahlasovali. Bolo to pozitívne? (Reakcia z pléna.) No tak ale kričíte, že v tomto smere nič sa neudialo, že nič nebolo dobré. Ale nepovedali ste, že vám prešiel ten návrh, očakával som, že sa postavíte a poviete to, ja som vám to musel pripomenúť.
Pani poslankyňa Šípošová a ďalší, povedali ste, že nič sa v školstve neurobilo. (Reakcia z pléna.) Môžem vám k tomu výpis poslať, pozrite si ho celý. Vy ste to povedali, mám to tu poznačené a pozorne som počúval. Čiže sme zastavili vznik ďalších škôl, pretože to bolo neudržateľné, či stredných alebo vysokých škôl. Dokonca jedna vysoká škola sa vtedy zavrela. Veľmi úmorný proces akreditácie vysokých škôl sa uskutočnil, ktorý má ešte množstvo detských chorôb a nebude to jednoduché vyliečiť, ale treba v tom pokračovať. Množstvo peňazí sa investovalo do základných škôl aj stredných škôl, aj vysokých škôl. Veď sa len choďte pozrieť na to. Ak dneska niekto hovorí, že tam neinvestoval, ten obrovský modernizačný dlh sa predsa len trošku posunul a je teda v inej pozícii. Ja som v rámci nášho kraja, môžem povedať, zainvestoval posledné štyri roky spoločne aj s poslancami 22 mil. do našich stredných škôl, 800 mil. do základných škôl, tam išlo 600 mil. do ďalších škôl, 489 mil. na príslušné vytvorenie a na didaktické pomôcky a revitalizáciu a tak ďalej, digitalizáciu rovnako, rozširovanie kapacít materských škôl. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho sú nespochybniteľné.
Nuž a na záver poviem, s týmto ešte by sme sa nemohli uspokojiť určite. Ale poďte do korektnej súťaže všetci, ktorí ste tu, politicky povedzte, áno, čo chcete urobiť pre školstvo, a potom, keď dostaneme dôveru alebo dostanete dôveru, tak pretavme to do programového vyhlásenia vlády a pokračujme v tom ďalej, možno aj naprieč politickým spektrom, tak ako sme sa dokázali dohodnúť, keď sme my boli v opozícii a podporili sme zákon napríklad o dlhovej brzde, kde všetci zo súčasnej opozície kričali o tom, že SMER a vôbec sociálna demokracia je len tá, ktorá rozhadzuje a nešetrí. My sme v opozícii dokázali podporiť tento zákon, podľa ktorého sa aj my dnes riadime. Skúsme možno aj v školstve takéto niečo urobiť. A myslím, že sa tak posunieme. My sme na to pripravení. A to je aj odpoveď pánovi Bugárovi, ktorý hovoril, že tu podáva ruku. Ja takúto ruku určite prijímam, ale držme to vo vecnej rovine.
Dámy a páni, ja som presvedčený, že táto schôdza nepomôže školstvu, ba, naopak, si myslím, že je medveďou službou pre učiteľov a všetkých ostatných, pretože tak do určitej miery dehonestujeme to, čo sa aj dobré urobilo napriek tomu, že to nie je úplne dokonalé.
A plne súhlasím s pánom Froncom, ktorý povedal, aby sme nešpinili to naše školstvo, nie je také zlé, ako sa o ňom hovorí. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
