Videokanál poslanca

Kolegovia, ja si myslím, že naozaj je potrebné, aby sme vnímali, teda venovali pozornosť tejto, celej tejto téme a naozaj ju nastolili, a ja dúfam, že bude môcť byť k tejto téme aj spoločenská diskusia. Myslím si totiž, že je to skrytá sopka. Alebo keď nepoviem skrytá sopka, tak potom že toto je vážne skrytá ohava, ktorá len nevyliezla, nevyliezla z lesa a ešte sa tam niekde, niekde ukrýva možno zakliesnená, ale že ak nebudeme konať, ak nezmeníme alebo nestanovíme lepšie legislatívne prístupy k tomuto chápaniu týchto činov a ich trestanie aj liečenie, alebo napravenia, tak neurobíme dobre pre našu krajinu. A my sme zodpovední za to, aby sme to dobro sem priniesli. Je to naša povinnosť.
To, čo tu spomínala kolegyňa, kolegyňa Janka Žitňanská, povedala vec, o ktorej sa tiež málo hovorí, že vôbec pochopenie obetí detských, mladistvých alebo vôbec ľudí, ktorí udajú takýto čin a musia prechádzať tortúrou vyšetrovania, tak ľudia, ktorí sa zúčastnia, zúčastňujú tohoto procesu, čo vyšetrovatelia, právnici, sudcovia sami majú tak nedostatočnú prípravu alebo tréning na to, aby správnym spôsobom sa venovali vyšetrovaniu a doviedli celý ten legislatívny proces do úspešného konca, že samotné obete sa nechcú tomu vystaviť. A už toto je podľa mňa trochu samostatná vec, že vôbec by sme mali dbať na to, aby takáto príprava ľudí, ktorí sa zúčastňujú celého procesu odhalenia takýchto činov a potrestania a aj teda nápravy, lebo nehovoríme tu o pomste, hoci máme tendenciu sa pozerať na zadanie trestu ako na pomstu, ale my chceme dosiahnuť nápravu, čiže títo ľudia, ktorí sa venujú tomu procesu odhalenia, samotní majú, pokiaľ viem z praxe, nedostatočnú prípravu na to. Aj túto je treba zasiahnuť a zmeniť.
Pre mňa je dôležitá aj mne príbuzná téma, ktorú som otvoril aj v minulom období, že vôbec naša spoločnosť je nezdravým spôsobom sexualizovaná a že príliš prezdôrazňujeme ľudskú nahotu spôsobom, ktorý je deštruktívny. A najprv tu ten môj návrh na to, aby sme obmedzili takéto publikovanie, zobrazovanie, vulgárne zobrazovanie ľudskej nahoty, aby sme obmedzili zákonom, najprv prešiel do druhého čítania, potom nie. A ja som sa rozhodol, že predložím Národnej rade záujem, že v tejto krajine je záujem, aby sme na to dbali. Začal som zbierať podpisy, aby som nazberal 100-tisíc podpisov, hoci ma kolega Hlina varoval, že, Braňo, to bude ťažké, že nehovor to s takou odvahou, lebo možno to ani nezozbieraš. A ja som povedal, vieš čo, Alojz, že naozaj sa budem usilovať, myslím si, že ľudí to veľmi hnevá, tento, tento stav. A predstavte si, som dnes v čase, kedy som nazbieral 60-tisíc tých podpisov. Viem, že to ešte nie je sto, ale ja tých 40 chcem dozbierať, aj keď moje poslanie, dostal som mandát do Európskeho parlamentu a to pôsobenie bude teraz ďalej ešte zo Slovenska, ale sú tu moji kolegovia od Obyčajných ľudí, aj pani podpredsedníčka Erika Jurinová, aj kolega Vašečka, spolu sme to predkladali a budeme na tomto pracovať ďalej. Tak si myslím, že aj toto je dôležitá téma.
A chcem vám ešte povedať zopár skúseností pána Varisha. Pýtali sme sa ho, keď tu bol, ako ho vnímajú ľudia, ako na toto reagujú. A hovorí, že v každej krajine mu dali priestor v televízii aj v rádiách a hovoriť s novinármi a do 15 európskych jazykov bolo predkladané, bol prekladaný jeho príbeh, jeho rozprávanie. On hovorí jednoduchú vec: "Bol som sexuálne zneužitý a je správne o tom hovoriť." A vyzýva ľudí, aby sme sa zamysleli. "Ak ste boli vy sami zneužití, ten človek, ktorý vás zneužíval, je stále živý a je stále v kontakte s deťmi, potom je vašou zodpovednosťou zastaviť to. Pretože je vo vašich rukách, aby ste prekonali jeho konanie."
A nemôžme povedať len, že nemám na to dosť sily. Naozaj, ako povedala pani kolegyňa Jurinová, že asi je tu 70 % tých takýchto činov neodhalených, proste zostávajú utajené. A potom si musíme uvedomiť, že čo je to tá príšera, o ktorej hovoríme. Že to je netvor skrytý, ktorý vyskočí na naše deti, nevieme kedy.
Predstavte si, jedna taká malá štúdia bola robená, 95 %, prepáčte, iné číslo potrebujem, až 98 % opýtaných ľudí reagovalo, že keby mali svojho kamaráta alebo známeho, boli by spolu niekde na diskotéke a videli by, že je poriadne opitý, tak 98 % povedalo, že by si dovolili mu zobrať kľúčiky od auta z vrecka. Prečo? Odpoveď, otázka bola teda že prečo, odpoveď bola, no lebo sa cítim zaňho zodpovedný a môže zabiť nevinných ľudí. Však niekoho prejde v meste, dieťa mu tam môže vbehnúť. Jednoducho toto si nedovolím. A zároveň pri druhej otázke len 13 % tých istých ľudí bolo ochotných oznámiť im známy prípad sexuálneho zneužitia dieťaťa. Nie je to čudné, priatelia?
Funguje tu nejaký skrytý, skrytý princíp, ktorý je v nás. Totiž obrovské percento toho zneužívania, viete, že sa nedeje niekde inde? Ono sa deje medzi nami priamo v našich rodinách a nám v najbližších spoločenstvách. Čiže to nie je nejaký cudzí problém, ktorý je niekde, kde vy ani na to nemáte dosah. Predstavte si, že to sa deje vo vašom najbližšom okolí. A deje sa to prierezovo vo všetkých vrstvách. Čiže nie je to len limitované len do prostredia školského, a ja neviem, internátov alebo škôl, alebo len tam, kde sa zhromažďujú deti. Nie je to tak.
To zneužívanie, prečo to tak je, ako ukazujú výskumy, sú rôzne. A prečo je to zneužívanie, ale prečo je aj to zamlčiavanie. To zamlčiavanie môže byť z rôznych dôvodov. Niekedy v normálnych spoločenstvách, že sa proste nehovorí. Taký akýsi sociálny konzervativizmus. Niekedy je to z náboženských dôvodov, ako by sa nemalo o tomto hovoriť.
Vraj je to typické pre krajiny bývalého sovietskeho bloku, ako ukazuje jedna štúdia. Ale napríklad miestna kultúra vo Švédsku a v niektorých iných častiach Škandinávie, tak tam je takéto tradičné pochopenie, že ženy nemajú dávať najavo svoj hnev. Ženy nemajú dávať najavo svoj hnev. To je vraj atmosféra tej krajiny, niektorých škandinávskych krajín. Čo to potom znamená? Že až 25 % populácie Švédska, čo je odhad tých zneužitých dievčatiek, musia spracovávať to, čo sa im v živote stalo, a nikdy to nemajú nikomu povedať. Čiže ako sa vyrovnajú s takouto traumou, v ktorej žijú? Necháme to na nich a ony potom majú svoje, svoje vnútorné problémy, potom sa im rozpadajú manželstvá, potom sa uchyľujú ku všemožným závislostiam. Jednoducho vyrovnávajú sa s tým, ako vedia. A niektorí z nich, pred chvíľou som použil ten údaj, 95 % mládežníckych prostitútok bolo sexuálne zneužitých už v detstve. Je to, divný proces sa začína naštartovávať, sa naštartuje v zneužitých ľuďoch, ktorí sa sami potom vrhnú do spôsobu, vlastne zneužívajú sami seba neskôr. Aj toto za tým môže ležať. Takže napríklad tie dievčatká vo Švédsku sa musia vyrovnávať s tým samy. Je to vlastne chápané ako zahanbujúce nešťastie, ktoré sa občas stane, pritom sa stáva veľakrát, ale môžme povedať, že sa môžme na to pozerať doslova už ako na zdravotnú krízu, akurát že sme to nerozoznali.
A viete, prečo to hovorím? Pretože odborníci preukázali, že sexuálne zneužitie detí spôsobuje deformáciu a poškodenie v mozgu dieťaťa pri tom, ako sa vyvíja. Hej, dochádza doslova k mentálnemu poškodeniu rozvoja dieťaťa. A ak by sme porovnávali CT snímok mozgu zneužívaného dieťaťa s CT snímkom mozgu dieťaťa, ktoré vyrástlo v zdravom, pozitívnom prostredí, zistíte u nich fyziologické rozdiely. Niektorí odborníci to priamo označujú za poškodenie mozgu.
Čiže takéto zneužité dieťa dospeje, my, ktorí žijeme vedľa neho, vôbec nevieme, že máme čo dočinenia s poškodeným, postihnutým človekom, ktorý má vnútorné také obrovské deformácie, že začne konať v niektorých chvíľach a oblastiach života úplne negatívnym spôsobom a skrýva toto svoje poškodenie, deformáciu, možno vyvíjajúcu sa úchylku alebo nejaký problém. Proste to formuje jeho správanie a toto dieťa vyrastá s neviditeľným psychologickým hendikepom. Stále je tu, prebíja sa svojím vnútorným svetom a nikto nevidí, čo sa s ním deje. Naopak, možnože takýchto ľudí len trestáme nejakým spôsobom. Výsledok je poškodenie spoločnosti a tie náklady, ktoré každá vláda s týmto má, sociálne problémy, rozvodovosť, závislosť na drogách, bezdomovectvo, rozpadajúce sa vzťahy, zlé správanie sa ku samotným deťom a ku vlastným deťom, v podstate je to chronické ochorenie.
Takže čo by sme mohli urobiť, jednoduché kroky, keď dáme na prvé miesto predchádzanie takýmto veciam, tak by sme videli úbytok aj v ostatných takýchto oblastiach, ktoré som teraz menoval. A toto stojí aj našu vládu kopec peňazí. Ja si myslím, že toto je naozaj dôležitá oblasť, ktorej by sme sa mali venovať a dbať na to, aby sme zmenili prístup, ktorý máme. Takže naozaj musíme chrániť obete, toto je motív a pohľad na to, o čo nám tu ide.
Pre mňa je jedna z najpálčivejších vecí to, čo kolegyňa Jurinová spomenula, že nemáme detenčný ústav. Kolegovia, viete to, že nemáme detenčný ústav? Tak som rád, Martin, že to vieš, a ja ťa prosím, skús čokoľvek spraviť pre to, aby sa dosiahol, aby bol. Ako je možné, že ho nemáme? Ja viem, že títo ľudia sú jednoducho dislokovaní do nejakej psychiatrickej liečebne, personál má s nimi problémy, lebo nevedia čo, nevedia, ako sa správať, nevedia, jak títo ľudia majú byť tam internovaní. Častokrát sa vrátia ľudia bez akejkoľvek zmeny ich zdravotného stavu, psychického, vnútorného stavu do výkonu trestu, alebo idú do civilu. My proste nemáme pre nich adekvátne zariadenie a ja si myslím, že toto je zlá vec. A bol by som rád, aby sme túto tému nastolili, aby sme sa reálne venovali zmene.
Asi najhroznejšie, a to už hovorím rôzne, rôzne veci, ale zasa hrozný údaj je, že až 40 % týchto zneužití sa udeje v rodinách, doslova teda, že toto je incest. A je zvláštne potom, že o tom opätovne nechceme hovoriť.
Ja chápem, čo za tým je. Viete, to sa vám zdá príliš ťažké odhaliť v našej vlastnej rodine niekoho, kto takto koná. To je nám, akosi nám to nejde. Mne sa len zdá, že my potrebujeme v našej krajine viacej dozrieť v pochopení toho, prečo je to potrebné. My nemôžeme viac chrániť dobro nejakej dobrej povesti, než, alebo dať ho na vážky voči tomu zlu, ktoré sa stane dieťaťu, a riziku, ktoré ten človek bude ďalej spôsobovať. Riziku zla, ktoré bude ďalej spôsobovať. Ja by som skutočne túžil, aby sme ako národ, ako obyvatelia, ktorí tu žijeme, jednoducho v tomto dozreli ďalej a boli schopní omnoho dôslednejšie odhaľovať takéto činy.
Ja myslím, že stačí k tejto téme, a bol by som rád, aby sme naozaj videli, že naša Národná rada v tomto dospeje ku pozitívnej zmene a že sa nám podarí zmeniť to ticho. Takže pridávam sa k tejto výzve Matthewa McVarisha, že "Zastavme to ticho" a zmeňme to.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, preto som sa chcel vydýchať. Ďakujem pekne.
Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, v tejto príjemnej, znovu komornej atmosfére, i keď rannej, nie tentokrát večernej, ale predsa takej, takej našskej, vám chcem predniesť návrh zákona a poprosiť vás o podporu, aby, hej, už som sa vydýchal, poprosil vás o podporu, aby sme venovali pozornosť tejto podľa mňa veľmi vážnej téme, s ktorou, bohužiaľ, mám aj nepríjemnú osobnú skúsenosť, a myslím si, že stojí za to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo dobrého by sme mohli a mali urobiť pre to, aby sme napomohli zmene k lepšiemu, k väčšej bezpečnosti ohľadne tejto vážnej problematiky, a to deliktov v oblasti sexuálnych kriminálnych činov, alebo kriminálnych činov, ktoré sa týkajú kriminálneho sexuálneho konania, tak by som to povedal, prečinov v tejto veci, a predovšetkým aby sme sa zamysleli nad tým a pozmenili to, akým spôsobom sú tieto delikty premlčiavané.
Takže chcem navrhnúť zmenu a doplnenie zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov. Mojím cieľom v tomto predkladanom zákone a návrhu je na základe niekoľkých podnetov ľudí, ktorí s touto problematikou sexuálneho zneužívania detí prišli do kontaktu, mojím cieľom je dosiahnuť, aby sme pri posudzovaní trestov za tieto závažné činy zmenili spôsob alebo zmenili náš pohľad na to, ako a prečo majú byť tieto činy premlčané.
Ide mi o, cieľom teda predkladaného návrhu zákona je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu závažných trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám s dlhodobým alebo trvalým negatívnym dopadom na život poškodených, najmä detí. Ide napríklad o trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a výroby detskej pornografie a o sprísnenie podmienok ukladania trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi za spáchanie vyššie uvedených trestných činov s cieľom znížiť recidívu, posilniť prevenciu a ochranu detí pred závažnou trestnou činnosťou.
O čo nám ide, mne a kolegyniam, ktoré tento zákon spolu so mnou predkladajú? Ide nám o to, aby sme zohľadnili právo obetí v čo najväčšej miere a poskytli zadosťučinenie za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poškodia celý život obete, ako aj zníženie rizika a recidívy závažných trestných činov, a to najmä voči detským obetiam.
Takže o čo mi ide konkrétne, je to, že snáď, ani nie snáď, ale pred našimi očami je, myslím si, že pred očami verejnosti, je do veľkej miery skryté, ako veľa dochádza k zneužívaniu maloletých detí a mladistvých a títo ľudia svoje traumy skrývajú potom hrozne dlhé obdobie, nedokážu o nepríjemných zážitkoch, skutočnostiach hovoriť, prežívajú potom z toho psychické poruchy, stávajú sa z nich jedinci, ktorí viac-menej vyžadujú vážnu lekársku starostlivosť a nedokážu byť plnohodnotnými ľuďmi, ktorí prežívajú svoj život kvalitne a dokážu byť produktívnymi občanmi pre našu krajinu.
Takéto činy neskôr častokrát, zároveň štatistika hovorí, že v mnohých prípadoch sa to ani neprejaví, ale predsa mnohokrát vyplávajú na povrch prečiny takýchto ľudí a mnohokrát sa ukáže, že aj keď dôjde k vyšetrovaniu, predsa len naše zákony umožňujú premlčanie týchto činov vzhľadom na dobu, kedy sa začali tieto delikty, vôbec boli oznámené alebo boli vyšetrované. A čím ďalej, tým viac, ako postupujú roky, sa ukazuje, že mnohí z týchto zneužitých kedysi detí a maloletých sami pochopili, že ich život mohol vyzerať úplne inak, keby spoločnosť k vyšetreniu takýchto činov pristupovala iným spôsobom a keby boli páchatelia týchto činov skutočne potrestaní a nevzťahovala by sa na nich možnosť premlčania týchto trestov. To je jeden fakt.
Druhý je ten, že častokrát dochádza k tej skutočnosti, že sami páchatelia týchto činov naďalej zotrvávajú v prostredí, kde priamo pracujú s deťmi a mládežou, a znovu majú možnosť sa dopúšťať takýchto činov. Poprípade neraz je možné, že v takýchto prípadoch sami tí páchatelia ľutujú svoj čin z niekdajšej minulosti, a predsa prostredie, v ktorom sa pohybujú, je pre nich natoľko veľkým pokušením, že znovu zlyhávajú. Znovu zlyhávajú a dochádza k ďalším poškodeniam ľudí mladistvých, detí a mladistvých a to znovu spôsobuje škody v ich životoch a v našej spoločnosti.
Preto ako predkladatelia navrhujeme, aby sa nepremlčiavalo nielen trestné stíhanie, ale aj výkon trestu nami uvádzaných trestných činov, a to bez ohľadu na to, či ide o dospelého páchateľa, alebo mladistvého páchateľa.
Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku. Napríklad vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčuje. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. Čiže keď obeť, povedzme až 21 rokov, vo veku 21 rokov oznámi takýto čin, tak ešte len začne plynúť doba 30 rokov možného premlčania. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.
Častokrát je to tak, že obete takéhoto zneužívania sa odhodlajú k nahláseniu takéhoto trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní, a ako som povedal, aby naďalej pôsobili v prostredí výchovy detí a mládeže.
Je mi veľmi ľúto, že sám som bol svedkom takýchto incidentov dvakrát počas obdobia, kedy som prebýval na internáte, a tam sa to stalo raz v škole jednému pánovi učiteľovi, ktorý nezvládol zrejme svoje sexuálne deformácie, a za nejaké dva roky sa to zopakovalo, teda takýto prípad, v prípade vychovávateľa, ktorý zneužil zvereného chovanca internátu. A zase neskôr v živote som sa stal svedkom podobných vecí, ako je zneužívanie dospelými ľuďmi, zneužívanie detí dospelými ľuďmi a, bohužiaľ, som svedkom toho, že aj tento páchateľ zostáva nepotrestaný, premlčuje svoje správanie, chce to nechať nejakým spôsobom byť zakryté. A poznám obete jeho činov a títo ľudia sú mimoriadne poničení v niektorých oblastiach svojho života.
Takže ma trápi presne to, že takíto ľudia, takíto páchatelia môžu ďalej pôsobiť v oblasti výchovy detí. Mnoho obetí takejto trestnej činnosti trpia ďalekosiahlymi následkami a zostávajú bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Toto je ďalší rozmer toho, že páchatelia týchto činov majú premlčané činy.
Ak ponecháme túto právnu úpravu nezmenenú, znamená to, že páchateľom nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, a opakujem znovu, tieto deti majú z toho mimoriadne zničený život a celoživotné následky.
Snáď na záver uvediem príklad muža, ktorý sa odhodlal odhaliť ťažké traumy svojho života, pretože bol zneužívaný, je to anglický, muž z Anglicka, teda myslím, že je Škót, ktorý bol zneužívaný, on a jeho brat, vlastným strýkom, kým boli deti. A strýko ich prestal sexuálne zneužívať po nejakom čase, po určitom období, myslím, niekoľkých rokov. Obaja chlapci však zostali ťažko poškodení vo svojom vnútornom svete, vo svojom vnútornom prežívaní, čo sa, samozrejme, vždy podpíše na ich vonkajšom správaní, na vonkajšom správaní obetí. A tento mladík sa po čase rozhodol so svojím zranením pracovať a začal aj navštevovať nejakú terapiu a rozhodol sa vyjsť so svojím príbehom na svetlo sveta a rozhodol sa urobiť všetko pre to, aby ľudia, ako sú jeho strýko, museli dostať svoj trest, a zameral sa na to, aby doba premlčania takýchto trestných činov bola úplne zrušená. Rozhodol sa konať veľmi obetavým spôsobom. Matthew McVarish, to je jeho meno, sa rozhodol putovať peši vo svojom národnom kroji, pretože je Škót, takže nosí ten škótsky kilt, my tomu povieme sukňu, a ide peši do všetkých hlavných krajín miest členských štátov Európskej únie, do všetkých hlavných miest členských štátov Európskej únie a všade sa snažil skontaktovať s politikmi v parlamente, s diplomatmi, s veľvyslancami a povedať im, že je vyslancom nádeje na zmenu. Je vyslancom organizácie Stop the silence (Zastavme to ticho) a stal sa človekom, ktorý zhromaždil množstvo informácií a chce odhaliť, preukázať na svetlo sveta, že toto je oblasť, v ktorej zákonodarcovia musia zmeniť prístup preto, aby sme chránili deti a mladistvých.
Sexuálne zneužívanie detí je odporná vec. Myslím si, že s každým sa na tomto zhodneme. A Biblia nazýva tento čin ohavnosťou. Božie slovo hovorí, že to je ohavnosť pred Bohom aj pred ľuďmi, ohavnosť, to je niečo najodpornejšie, čo môže byť. To je niečo, čo Boh nenávidí a toto bude veľmi trestať.
Štatistiky, ktoré vydala Svetová zdravotnícka organizácia, hovoria, že každé štvrté dievčatko a každý šiesty chlapec sú vystavení sexuálnemu zneužívaniu. Zrejme je toto štatistika len z našej civilizovanej Európy, možno že sa týka západného sveta, neviem, či mám štatistiky, teda myslím, že nemám štatistiky z Afriky alebo z krajín tretieho sveta, ale sú to strašné údaje a za týmito číslami, za týmito slovami musíme vidieť strašidelné príbehy detí. Mnohé sa s tým celý život nevedia vyrovnať a nedokážu sa z toho dostať.
Ale čo zneužívatelia? Tí sa beztrestne pohybujú po svete naďalej, dokonca sa možno niektorí z nich v dobrej snahe snažia zabudnúť na svoj niekdajší čin, to ešte aj uvádzam ten pozitívnejší a krajší príklad, snažia sa s tým nejak sami vyrovnať, čo spravili, a hovoria si, že už nikdy viac, a ďalej sa venujú svojej profesii, snažia sa byť dobrými občanmi. Len zabudnúť na to, čo sa stalo. Ale život človeka, ktorého poškodili, je absolútne zničený, zdeformovaný.
Ale, bohužiaľ, pravdou je aj iná verzia. Mnohí z nich skrývajú svoje činy úspešne, vedia, že sa to neodhalí, vedia, že to môže byť premlčané, a ďalej pôsobia vo svojej profesionálnej oblasti práve preto, že mali problém a sexuálnu deformáciu, úchylku voči deťom, tak sa zároveň angažujú vo svojom prostredí, kde pracujú s deťmi, či už sú to školské kluby, družiny, či sú to učitelia, alebo vychovávatelia na internátoch, na strednej škole, a rady obetí sa takto len rozširujú. A som presvedčený, že toto treba zastaviť a mňa pohol príbeh tohoto Matthewa McVarisha.
Takže vydal sa na túto cestu ku zmene, aj nazval to svoje putovanie krajinami Európskej únie, už prešiel tisíce kilometrov, nazval to Road to change (Cesta k zmene), bol v 23 krajinách sveta peši. Prešiel 8-tisíc km. Vo viacerých krajinách, ktoré navštívil, sa jeho vplyvom a pôsobením začal legislatívny proces. Veľmi dobré vyhliadky na konkrétnu zmenu zákona sú teraz na Malte. Pešo putuje po Európe, aby poukázal na toto zneužívanie detí, a bol tu v Bratislave pred nejakým časom, uverejnil som o tom blog, robili sme kvôli tomu tlačový brífing, Bratislava bola vtedy jeho ôsma zastávka. A tu hovoril to isté, čo v iných krajinách, o sexuálnom zneužívaní detí sa mlčí. Obete sa o tom hanbia hovoriť, a keď nájdu odvahu vystúpiť, stávajú sa dokonca terčom posmechu. Viete si to len predstaviť, kolegovia, kolegyne, povedať, že nežijem normálny život, pretože niekto ma zničil, a ešte aj vedieť, že sa môžem stať obeťou výsmechu ja sám a ešte že dokonca páchateľ sa mi môže snáď vyhrážať alebo dokonca smiať?
Jeho takto zneužíval jeho vlastný strýko, a jeho bratov. On dokázal z toho vyjsť, dokázal sa stať silnou osobnosťou, a napriek tomu, že aj sám zažíva ešte výsmech, vie s tým pracovať, je človekom, ktorý vedie normálny život na rozdiel od svojich bratov, ktorí majú ťažké problémy, stále sú na liekoch a nechcú sa ani začať vysporiadavať so svojím zážitkom. Našťastie ich strýko už je zavretý, jeho čin nebol premlčaný a je za to potrestaný a nemôže ďalej pôsobiť v oblasti práce s deťmi.
Matthew McVarish vie, prečo toto robí. Robí to preto, aby zachránil ostatných.
U nás je premlčacia doba takýchto a podobných deliktov okolo 10 rokov. 10 rokov, priatelia, je málo. Skutočne veľmi málo. My navrhujeme omnoho dlhšiu dobu preto, aby sme dali možnosť tomu, že tieto činy budú môcť byť preukázané, vyšetrené, budú môcť byť potrestané. Jednoducho nechceme, aby takéto zločiny mohli byť, mohli zostať upadnuté do zabudnutia.
Som presvedčený, že nikto z nás by nechcel, aby sa niečo podobné stalo práve môjmu dieťaťu. A preto práve na to, z toho pohľadu a dôvodu, že sedíme v sále zákonnosti, ako tu hovoríme, chcem vám, kolegovia, preukázať, že v tomto smere nemáme dobrý zákon a že je treba ho pozmeniť.
Takže vás prosím aj o dobré naštudovanie nami predloženého návrhu, prosím o dobrý diskurz a prosím o podporu, aby sme mohli niečo v tejto veci zmeniť a urobiť zase túto krajinu o niečo bezpečnejšou, aj krajšou a lepšou, a hlavne takou, kde naše deti nebudú zneužívané a kde to nebude beztrestné, naopak, že tento hrozný čin bude adekvátne potrestaný.
Ak máte záujem, prosím, pozrite si www stránku Road to change (čiže píše sa to road to change), iné heslo alebo názov, ktoré používajú, je Stop the silence (stop the silence), čo je zase podnadpis, tam majú Zastavme sexuálne zneužívanie detí. A toto je stránka muža, o ktorom som vám teraz hovoril, ktorý putuje peši tisíce kilometrov, aby navrhoval zákonodarcom jednotlivých štátov, aby toto všetko zmenili a aby v Európe nebolo možné premlčiavať tieto činy ľahkým spôsobom. Chápem, že každá krajina tam môže dať inú dobu, niektoré, ako Británia, to vôbec nepremlčujú a my navrhujeme až dobu okolo 30 rokov od oznámenia tohoto činu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Martin, aj ja ti poviem, že si demagogicky poprel a uviedol všetko možné, takže povymenovával si rôzne deformované rodiny. Uviedol si, že zneužívanie v rodinách, všelijaké percentá si nám povedal, zrejme sú pravdivé, neviem, kde si to vyčítal. Ale teda jasne si povedal, teda toto je chyba manželstva? To je chyba manželstva, že sa takéto veci dejú? Teda chceš tým naznačiť, že v registrovaných partnerstvách nejakého typu už sa nebudú zneužívať deti a už nebudú poškodzované? A tak ďalej.
Martin, žiadne nové typy manželstiev neexistujú, ani existovať nebudú. Nič iné nemôže byť manželstvom nazývané, než vzťah jedného muža a jednej ženy. Čokoľvek iné chce niekto, aby existovalo, bude sa to nazývať nejako inak, ale nie takto.
Martin, registrované partnerstvá sa rozpadávajú aj tam, kde sa uzatvárajú, príklady z Čiech, nemám štatistiku teraz presne v hlave, ale za rok konkrétny, ktorý som čítal, boli uzavreté také, toľko a toľko počtov týchto partnerstiev a obrovská časť sa rozpadla.
Martin, to, že ľudia sú na Slovensku alebo v Európe takí nezrelí, že nevedia tvoriť krásne a silné vzťahy a za najdôležitejšie považovať čo najstabilnejší rodinný život, to je dôsledok dekadencie hodnôt, morálnych, etických, ktoré sa tu vyvíjajú už niekoľko desaťročí v Európe, a to vedie k zmätku a tieto zmätočne sa rozpadajúce vzťahy produkujú ďalších ľudí, teda konkrétne deti s rozlične zranenými identitami. Tieto rozpady manželských vzťahov poškodzujú aj samotných dospelých.
Preto treba rozvodovosti a rozpadom vzťahov reálne preventívne brániť a skôr ich upevňovať, napríklad aj mediáciou, a nie vašimi SaS návrhmi napríklad, aby sa ešte uľahčila rozvodovosť, napríklad rozvodmi u notára alebo dokonca cez esemes, čo je najbláznivejší nápad, čo som tu počul v tejto sále (reakcia z pléna) a jednoducho, dobre, toto je podľa mňa bláznivý nápad, jednoducho z poškodených vecí nemôžme robiť veci kvalitné.

Ďakujem. No ja sa tiež chcem pár slovami vyjadriť, že, ľudia, pozrime sa zase, čo sa tu deje. Toto je proste nespravodlivosť voči, poviem to takým slovom, voči bedači. Proste ľudia, ktorí ledva majú na to, aby si tu kúpili normálne jedlo, častokrát sú naozaj ľudia v problémoch až takto ďaleko. Veľakrát sa ľudia nevedia slušne obliekať, možno to trošinku, trošinku exegerujem, ale naozaj je to nespravodlivé. Ľudia zasa trpia, zasa sa niekto bude sťažovať, mne to pripadá ako vzájomné zdieranie. Jak keby na Slovensku zase niekto došiel na to, ako dobehnúť ľudí, zarobiť. Zase je to taký slovenský prejav vzájomného zderstva. Zasa nechutná zločinnosť sebe navzájom. Niekto proste prišiel na to, ako vytrieskať z toho peniaze.
Asi by sme menej voči tomu sa búrili, keby sme vedeli, že tie príjmy idú na zveľadenie nemocnice. Ale parkoviská sú verejné. O dvoch bratislavských parkoviskách mám vlastnú skúsenosť. Aj v ružinovskej nemocnici som prežíval so svojím synom niečo veľmi ťažké, bol som tam niekoľko hodín. Vtedy to bolo zdarma. Na Antolskej som tri mesiace mal syna v inkubátore, každý jeden Boží deň som tam išiel, aby som bol pri ňom, koľko by ma to bolo stálo? Naozaj si myslím, že toto je nespravodlivé.
Jednoducho tie parkoviská majú byť verejné a nesúhlasím s kolegom, že tam parkoval hocikto a ťažko sa to dá odlíšiť. Nemala by ísť skôr naša vláda, my tu proste hľadať, ako pomôcť ľudom, ktorí majú nejaké finančné problémy? V Británii, keď bolo obdobie chudoby po vojne, tak ja viem o tom, videl som to na vlastné oči, že vláda vymyslela program výroby lacných áut. To boli také trojkolesové autá, aby si to chudobní ľudia mohli kupovať a mohli sa pohybovať. My čo sme tu zasa vymysleli?
Takže ja ďakujem kolegom poslancom, že sa do tohto pustili a že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vôbec nevadí, ďakujem. Prepáčte, nemám ani návrh, chcem len poďakovať kolegovi Alojzovi Hlinovi, že zabezpečuje tlač na čítanie, tak som chcel, že aby sme si to všimli, a tak ďakujem pekne, že máme čo čítať.

Tak ja sa iba poďakujem za to, že je možné tento, tento návrh podporiť.
Pán kolega Martvoň, ja som ináč normálne poslanec Škripek. My sa tu už stretávame dosť dlho. Vždycky ma česky tituluješ, že Škřipek. Ale volám sa Škripek Branislav. Takže opakovane ďakujem veľmi za to, že je možné, aby takéto niečo prešlo, a myslím, že mnoho ľudí sa možno aj trochu, teda že si oddýchneme, že pozabudnutie na splátku je dosť normálna vec a že keď proste príde výzva, tak budem, aj ja už som zabudol na splátku, budem vidieť, že, že, aha, takáto vec sa naozaj dala na Slovensku presadiť. A možno, že aj kolega Hlina bude trošku spokojnejší, že sa niečo zmenilo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Páni kolegovia, pani kolegyne, ja chcem podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predkladanému zákonu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. VI sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. § 9 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
(11) Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru."
Doterajšie body sa následne prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť od 1. septembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie:
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je ochrana spotrebiteľa v zmysle zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Podľa súčasnej právnej úpravy veriteľ nemá povinnosť informovať spotrebiteľa o tom, že sa omeškal niekol'ko dní s úhradou splátky zo spotrebiteľského úveru. Následkom toho je skutočnosť, že spotrebitelia zabudnú vyplatiť časť splátky včas a veriteľ ich na to nijako neupozorní. Ozve sa až po dlhšom čase, a to vtedy, keď je možné si z tejto omeškanej splátky nárokovať okrem dlžnej sumy aj úroky z omeškania v nemalej výške.
Aj z tohto dôvodu sa navrhuje, aby veriteľ bol vždy povinný informovať spotrebiteľa do 15 dní od uplynutia splatnosti konkrétnej splátky o jej neuhradení, a to buď formou písomného upozornenia, alebo formou krátkej textovej správy (SMS). Od takéhoto opatrenia sa očakáva zvýšená miera informovanosti u spotrebiteľov a efektívna možnosť, ako predchádzať zbytočným poplatkom za omeškanie s úhradou splátky.
Súčasne sa porušenie tejto povinnosti bude sankcionovať podľa súčasného znenia § 23 ods. 2 písm. b) bodu 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde Slovenská obchodná inšpekcia môže uložiť pokutu do 70 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 140 000 eur.
2. V čl. VI sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 24 ods. 1 sa slová "§ 9 ods. 1, 2, 9 a 10" nahrádzajú slovami "§ 9 ods. 1, 2, 9 až 11". Doterajšie body sa následne prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie:
Navrhuje sa, aby povinnosť pre veriteľa upozorňovať spotrebiteľa o neuhradení splátky zo spotrebiteľského úveru sa vzťahovala aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov podľa § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Čl. VI sa dopĺňa bodom 15, ktorý znie:
15. Za § 25c sa vkladá § 25d, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 25d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014
Ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Odôvodnenie. Keďže týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa zavádza povinnosť pre veriteľa vždy informovať spotrebiteľa o tom, že nebola z jeho strany vyplatená splátka zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti, navrhuje sa z dôvodu zachovania právnej istoty, aby sa táto povinnosť pre veriteľov vzťahovala aj na všetky spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa zákona o spotrebiteľských úveroch aj pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Takouto právnou úpravou sa zabezpečí zvýšená miera ochrany pre všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na to, kedy došlo k uzavretiu ich spotrebiteľskej zmluvy. Z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu stanovuje sa ďalšia legisvakačná doba na jeho aplikáciu, a teda účinnosť nadobudne až od 1. septembra 2014. Lehota niekoľkých mesiacov pre veriteľov je dostatočná na to, aby boli schopní prispôsobiť si svoje technické parametre pre nové pravidlá, ktoré majú umožniť upozornenie spotrebiteľa na nezaplatenie jeho splátky.
Toľko celá, celé znenie formulácie. Ja snáď len na objasnenie, doplnenie a pre každého, kto nesledoval túto rozpravu predtým. Tento môj pozmeňujúci návrh vychádza z reálneho prípadu nášho kolegu, ktorý prežil takú nemilú skúsenosť, že po tom, ako si kúpil auto na lízing, kto už sme také autá mali zakúpené, vieme, že dostaneme po podpise dohody a všetkých teda náležitostí taký výpis, kde máme rovnakú sumu splácať tri alebo štyri roky podľa dohody. Vyzerá to potom tak, že dostanete zoznam 36 rovnakých čísel, rovnakých splátok. Keďže si otvoril poštu neskôr, on dokonca tvrdí kolega, že ona prišla o niekoľko dní neskôr, a mal tam dohodu, že splátka je k desiatemu. Poštu otváral niekedy pätnásteho, možno trochu neskôr. Komukoľvek z nás sa stane, že ak máme veľa pošty, že niektoré veci aj pozabudneme. Jednoducho nechal to ležať na stole, a keď sa znovu k tomu vrátil po pár dňoch, tak si uvedomil, že, jejda, už som to mal zaplatiť, no ale za chvíľku bolo ďalšieho desiateho, tak si povedal, v poriadku, však začnem to platiť, veď to sú všetko také rovnaké sumy a potom o jednu viacej to predĺžim a jednoducho zaplatím o jednu viac. A v dobrej viere splácal všetko na správny dátum, a keď skončil platenie, tak pretože je dôkladný, zavolal do firmy a povedal, teda že nabudúce ešte jedna splátka, teda končíme náš zmluvný vzťah. A milá pani úradníčka mu oznámila no, drahý pán, milý pán zákazník, máte tu ale u nás narastený dlh, pretože ste nezaplatili prvú splátku a podľa zmluvy sme vám úročili 18,23 % úrokom, a on vtedy skutočne dostal obrovský šok, pretože za tri roky to naozaj narastie na mnohé tisíce korún vtedajších. Pre nikoho nič takéto nebude príjemným zážitkom a naozaj zdá sa mi, a preto som teda prišiel s týmto, že, bohužiaľ, musíme na tomto našom Slovensku takéto veci dávať do zákona, pretože jeho prvá prekvapená otázka bola: "Prepánakráľa, a prečo ste mi nezavolali?" Odpoveď mladej panej zrejme bola: "A my nemáme žiadnu povinnosť a to je vaša vec a starajte sa sám o seba a plaťte si, čo máte," a podobne. A človek sa naozaj cíti dobehnutý, podvedený, poškodený, podupaný. Človek si povie, aká zloba, na čo je toto dobré, prečo tu takto musíme žiť. A vtedy si povieme, že buď tá naša prvá vzbura hnevu v nás, že, juj, takýmto ľuďom, nech by im, nech by im, jak sa na Slovensku hovorí, sa niečo stalo. Lenže ja myslím, že toto je zlé, aby sme takéto nálady v sebe pestovali a robili. Bohužiaľ, takíto úskoční ľudia sú na Slovensku, robia takéto škaredé veci. Nuž ale ja som sa naučil, že zlo sa nemá premáhať zlom. Naopak, mali by sme sa snažiť robiť dobro. Mali by sme sa snažiť skôr ukázať na Slovensku pekné a dobré veci. Ale ja si myslím, že mnohí, ktorí toto počúvajú teraz v tejto chvíli, tak si povedia, že aký idealizmus, aká, aká detinskosť, a že vlastne takéto niečo nefunguje. No ja by som chcel povedať, že, ľudia boží, buďme normálni, buďme zdraví, buďme seriózni, buďme, buďme na seba pekní a spravme to tu pekné a príjemné na Slovensku a potom by sme nemuseli zavádzať každú čiarku do zákona. A nemalo by to tak byť, že? Nejaká zdravá etickosť, nejaká normálnejšia morálka medzi nami. A to, priatelia, musí byť len v nás. To nemôžeme dosahovať príkazmi ani zlobou, bo sa to nedá. No ale, bohužiaľ, ja som teraz túto vec predniesol, lebo tak ako kolega bol nemilo zaskočený navyše 20-tisícovou splátkou za auto, pokiaľ mi hovoril, dokázal to vtedy s nimi vyrozprávať, nejak ich ukecať, ale aj tak platil mnoho tisíc korún. Viete, všetci radšej kúpime deťom, deťom kolobežku alebo oblečenie - alebo niektorí naozaj len, len jedlo, na nič iné nemáme - alebo len ten benzín do auta stojí veľa, keď musíme chodiť do práce do vzdialenej, do vzdialenej destinácie. Nuž snáď mi to teraz poslúži na takú, na takú výzvu, že, milý národ slovenský alebo všetci spoluobčania Slovenska, nebuďme na seba takéto svine! Buďme, prosím vás, na seba normálni, pekní, ľudskí, zdraví. A ja myslím, že tá kolegyňa, že stačilo v tej firme, aby, aby tam mali jednoduchý, jednoduché nariadenie od nejakého vedúceho, že pozrite, jak sa niekto snaží vyhýbať sa splátke, zavolajte mu. Upozornite ho dvakrát, a ak zbadáte, že je to nejaký, nejaký proradný alebo úskočný človek, tak vtedy mu, vtedy ho už nebudeme šetriť potom. Ale keď toto je skoro akoby nadstavené tak, že tri roky niekomu potichu úročíme splátku, ktorú posunul, a vidíme tri roky, že sa správal normálne, slušne, že nikde mu to nevynechávalo v tých splátkach, tak prečo sme na seba potom takíto?
Ja len toľko by som chcel, že je to tu na nás, na poslancoch, ale ja myslím, že to je na všetkých obyvateľov tejto krajiny. Prosím vás, nebuďme na seba zlí. Buďme na seba ľudskí, príjemní, dobrí. A viete čo, táto krajina sa zmení na niečo krajšie s lepšou atmosférou, vychádzajme si v ústrety, snažme sa byť na seba príjemní. A zároveň súhlasím, že je to na politikoch, lebo ja neviem, to, čo tu kolega Hlina tak veľa rozpráva, mnohí sa to zase snažíme zmierniť ako politici, že není to až tak, jak to ten Hlina, zle, rozpráva, ale zdá sa, že je na Slovensku strašne veľa vydierania, úžery a poškodzovania sa navzájom a robenia si zlého. A keby sme to nejako zmenili, ja by som bol strašne rád, nadstavme to, ale hlavne hovorme viacej o vzájomnej úcte, o láske k blížnemu, vychádzajme si v ústrety a spravme tu niečo dobré na Slovensku. Ja myslím, že tam, kde je dobrá atmosféra, tak tam aj ľudia sú radi, tam sa viacej darí. Dá sa v tej krajine viacej dosiahnuť. Ale ak tu budeme naozaj takí, že koho môžme, toho prichytíme, priškripneme, tomu nohu podložíme, niečo z neho zderieme, naozaj tu bude zle v tejto krajine.
Takže, drahí kolegovia politici, zmeňme to. A ja myslím, že môžme zmeniť celú krajinu. Ďakujem za pozornosť.

Ja reagujem na túto tému. Ďakujem, že aj ty si podporil, Richard, túto, že si sa teda zapojil. Ja som stratil poradie pred chvíľou, necítim sa úplne dobre. Ale chcem zareagovať na to, že aj ja som presvedčený a viacerí ľudia v našom klube, že priorita patrí rodine a manželstvu a je potrebné, aby sme túto vec skutočne do ústavy dostali. A je to rodina tak, ako ju poznáme od vekov. Nie akýkoľvek iný typ moderný, neviem, vyvinutý, alebo akýkoľvek by sme chceli povedať, ale explicitne to, že rodina, ktorú tvorí muž a žena a dieťa, že toto je najdôležitejšia sociálna identita na svete. Dokonca predčí aj štát, aj každú inú komunitu alebo skupinu. Lebo tuto začína život človeka v najvlastnejšej podstate, v biologickej rodine. A podstatné je, že tu potom môžu začať najzdravšie, normálne ľudské vzťahy. Toto je prirodzená rodina, to je mikrosvet, mini spoločnosť a tu sa odovzdávajú najzákladnejšie zručnosti, schopnosti, skúsenosti a v žiadnom inom type zoskupenia to tak nemôže byť. Zdravá rodina potom povedie k zdravej spoločnosti, akýkoľvek iný rozvitý, rozdrobený zväzok vedie len k deštruovanej spoločnosti.
Preto som presvedčený, že aj naša krajina Slovensko potrebuje rešpektovať jedinečným spôsobom zvrchovanosť rodiny muža, ženy a dieťaťa alebo detí, ktoré sú založené na takomto manželstve medzi jedným mužom, jednou ženou, a uznávať, že to sú jej vlastné práva, že sú neodňateľné tie práva, ktoré má, sú neodňateľné.
Takže rodina nie je len zbierka či skupina jednotlivcov, a preto aj legislatíva, ktorá by bola založená výhradne na jednotlivcovi, bude v konečnom dôsledku v rozpore s kolíziou a právami rodín, teda v kolízii s právami rodín. Takže ja si myslím, že toto je vrcholne nutné podporiť v takomto jedinečnom nahliadaní. Čokoľvek iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No, ja si dovolím povedať, že táto rozprava podľa mňa skutočne nadobudla veľký význam pre prezidentskú kandidatúru pána premiéra, a keď KDH ten dobrý návrh o manželstve jedného muža a jednej ženy navrhla pred časom, krátkym časom, tak ja som rozmýšľal, že čo teraz urobí SMER. Jednoducho prijme tento fajn návrh a jednoducho budeme proste o tom hlasovať. Dovolíme vyjadriť názory poslancov na takúto závažnú vec? Dovolíme, aby sa prejavili názory voličov, pretože nám píšu občania, čo si želajú a čo chcú v tejto otázke? A dobre všetci viete, že tu má obrovskú podporu. Ale nie, SMER bol politický, samozrejme, je ohromne skúsený, takže navrhol protikartu, že, samozrejme, treba niečo robiť aj s justíciou. No a to je skutočná pravda. A teraz to všetci dobre využijeme.
Čiže možno aj KDH dúfalo, že tento návrh možno napomôže kandidatúre pána Hrušovského. A teraz už je to, naozaj len parádne to môže využiť SMER, pretože teraz môže pán premiér ukazovať, že budeme to tak naťahovať, či sa to naozaj schváli v tomto prvom čítaní, možno v druhom, a potom uvidíme, ako dopadnú voľby.
A musím povedať, že hulvátstvo do tohto parlamentu, pán Číž, určite nevniesli len noví politici. Reagujem na to, že pán Matovič bol označený za toho, kto sem vnáša hulvátstvo. Takže vniesli ho sem poslanci ešte ako pán Slota, partnerskej strany SMER-u, a vaši poslanci, ktorí sa tu po prebdenej noci dobre popili a potom pobili pre takú jednoduchú vec, ako tu bola papierová figurína. Takže hulvátstvo, pán Číž, je tu už dávno a nič ste s tým neurobili predtým vy.

Tak teraz to tu ako tromf použil pán Mičovský, že to je naozaj jeho príbeh. A len na základe tohoto konkrétneho návrhu som jednoducho toto navrhol a o tejto skúsenosti, pretože viem, že sa toto udialo mnoho ľuďom na Slovensku, a je strašne nefér tri roky na deň niečo splácať a potom sa dozvedieť, že ešte mnoho tisíc mám zaplatiť, lebo pred troma rokmi som prvú splátku nezaplatil. A to ešte, Janko, mi uniklo, že si to vlastne v ten mesiac ty dostal o pár dní neskôr poštou. Čiže si bol povinný so splácaním päť dní dozadu, čo si nemohol stihnúť ani náhodou. Ale aj ja by som bol urobil túto chybu, pretože som už niekoľkokrát mal auto na lízing a viete, tam dostanete takýto výpis, kde je tridsaťšesť alebo štyridsaťosem alebo ešte viac teda rovnakých súm a to sa vám ľahko, keď mávate takúto kopu pošty na stole a neotvoríte to, to sa vám ľahko stane, že si poviete, joj, však to sú všetko rovnaké sumy, však začnem to splácať od ďalšieho mesiaca. Aký problém? Potom o jednu to posuniem, keď skončím po tých troch rokoch, tak ešte jednu zaplatím a oni vám vtedy povedia, že ale my vás úročíme od toho prvého mesiaca, pán Škripek. No tak na to poviem, že no tak vy ste proste super, ako to ste nemohli povedať?! A ona povie, ja nemám žiadnu povinnosť vám to oznamovať, starajte sa sám o seba poriadne. No a toto mi pripadá zvlčilosť, pretože ja naozaj môžem urobiť drobnú chybu. Niektorí ľudia majú tri dopisy za rok a niektorí majú tri dopisy denne a v takejto kope to ľahko prehliadnete.
Takže si myslím, že buďme k sebe takí láskaví a spravme túto povinnosť pre poskytovateľov, aby museli oznamovať a neúročiť tri roky niekoho dvadsiatimi percentami. Navyše, potom to Fiat Punto bolo pekne drahé, si myslím, kolega. Tak to by som rád, keby sme to schválili tuná.
Ďakujem.