Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, preto som sa chcel vydýchať. Ďakujem pekne.
Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, v tejto príjemnej, znovu komornej atmosfére, i keď rannej, nie tentokrát večernej, ale predsa takej, takej našskej, vám chcem predniesť návrh zákona a poprosiť vás o podporu, aby, hej, už som sa vydýchal, poprosil vás o podporu, aby sme venovali pozornosť tejto podľa mňa veľmi vážnej téme, s ktorou, bohužiaľ, mám aj nepríjemnú osobnú skúsenosť, a myslím si, že stojí za to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo dobrého by sme mohli a mali urobiť pre to, aby sme napomohli zmene k lepšiemu, k väčšej bezpečnosti ohľadne tejto vážnej problematiky, a to deliktov v oblasti sexuálnych kriminálnych činov, alebo kriminálnych činov, ktoré sa týkajú kriminálneho sexuálneho konania, tak by som to povedal, prečinov v tejto veci, a predovšetkým aby sme sa zamysleli nad tým a pozmenili to, akým spôsobom sú tieto delikty premlčiavané.
Takže chcem navrhnúť zmenu a doplnenie zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov. Mojím cieľom v tomto predkladanom zákone a návrhu je na základe niekoľkých podnetov ľudí, ktorí s touto problematikou sexuálneho zneužívania detí prišli do kontaktu, mojím cieľom je dosiahnuť, aby sme pri posudzovaní trestov za tieto závažné činy zmenili spôsob alebo zmenili náš pohľad na to, ako a prečo majú byť tieto činy premlčané.
Ide mi o, cieľom teda predkladaného návrhu zákona je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu závažných trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám s dlhodobým alebo trvalým negatívnym dopadom na život poškodených, najmä detí. Ide napríklad o trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby a výroby detskej pornografie a o sprísnenie podmienok ukladania trestu zákazu činnosti zahŕňajúcej priamy a pravidelný kontakt s deťmi za spáchanie vyššie uvedených trestných činov s cieľom znížiť recidívu, posilniť prevenciu a ochranu detí pred závažnou trestnou činnosťou.
O čo nám ide, mne a kolegyniam, ktoré tento zákon spolu so mnou predkladajú? Ide nám o to, aby sme zohľadnili právo obetí v čo najväčšej miere a poskytli zadosťučinenie za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poškodia celý život obete, ako aj zníženie rizika a recidívy závažných trestných činov, a to najmä voči detským obetiam.
Takže o čo mi ide konkrétne, je to, že snáď, ani nie snáď, ale pred našimi očami je, myslím si, že pred očami verejnosti, je do veľkej miery skryté, ako veľa dochádza k zneužívaniu maloletých detí a mladistvých a títo ľudia svoje traumy skrývajú potom hrozne dlhé obdobie, nedokážu o nepríjemných zážitkoch, skutočnostiach hovoriť, prežívajú potom z toho psychické poruchy, stávajú sa z nich jedinci, ktorí viac-menej vyžadujú vážnu lekársku starostlivosť a nedokážu byť plnohodnotnými ľuďmi, ktorí prežívajú svoj život kvalitne a dokážu byť produktívnymi občanmi pre našu krajinu.
Takéto činy neskôr častokrát, zároveň štatistika hovorí, že v mnohých prípadoch sa to ani neprejaví, ale predsa mnohokrát vyplávajú na povrch prečiny takýchto ľudí a mnohokrát sa ukáže, že aj keď dôjde k vyšetrovaniu, predsa len naše zákony umožňujú premlčanie týchto činov vzhľadom na dobu, kedy sa začali tieto delikty, vôbec boli oznámené alebo boli vyšetrované. A čím ďalej, tým viac, ako postupujú roky, sa ukazuje, že mnohí z týchto zneužitých kedysi detí a maloletých sami pochopili, že ich život mohol vyzerať úplne inak, keby spoločnosť k vyšetreniu takýchto činov pristupovala iným spôsobom a keby boli páchatelia týchto činov skutočne potrestaní a nevzťahovala by sa na nich možnosť premlčania týchto trestov. To je jeden fakt.
Druhý je ten, že častokrát dochádza k tej skutočnosti, že sami páchatelia týchto činov naďalej zotrvávajú v prostredí, kde priamo pracujú s deťmi a mládežou, a znovu majú možnosť sa dopúšťať takýchto činov. Poprípade neraz je možné, že v takýchto prípadoch sami tí páchatelia ľutujú svoj čin z niekdajšej minulosti, a predsa prostredie, v ktorom sa pohybujú, je pre nich natoľko veľkým pokušením, že znovu zlyhávajú. Znovu zlyhávajú a dochádza k ďalším poškodeniam ľudí mladistvých, detí a mladistvých a to znovu spôsobuje škody v ich životoch a v našej spoločnosti.
Preto ako predkladatelia navrhujeme, aby sa nepremlčiavalo nielen trestné stíhanie, ale aj výkon trestu nami uvádzaných trestných činov, a to bez ohľadu na to, či ide o dospelého páchateľa, alebo mladistvého páchateľa.
Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, aká v súčasnosti platí na Slovensku. Napríklad vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčuje. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. Čiže keď obeť, povedzme až 21 rokov, vo veku 21 rokov oznámi takýto čin, tak ešte len začne plynúť doba 30 rokov možného premlčania. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.
Častokrát je to tak, že obete takéhoto zneužívania sa odhodlajú k nahláseniu takéhoto trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní, a ako som povedal, aby naďalej pôsobili v prostredí výchovy detí a mládeže.
Je mi veľmi ľúto, že sám som bol svedkom takýchto incidentov dvakrát počas obdobia, kedy som prebýval na internáte, a tam sa to stalo raz v škole jednému pánovi učiteľovi, ktorý nezvládol zrejme svoje sexuálne deformácie, a za nejaké dva roky sa to zopakovalo, teda takýto prípad, v prípade vychovávateľa, ktorý zneužil zvereného chovanca internátu. A zase neskôr v živote som sa stal svedkom podobných vecí, ako je zneužívanie dospelými ľuďmi, zneužívanie detí dospelými ľuďmi a, bohužiaľ, som svedkom toho, že aj tento páchateľ zostáva nepotrestaný, premlčuje svoje správanie, chce to nechať nejakým spôsobom byť zakryté. A poznám obete jeho činov a títo ľudia sú mimoriadne poničení v niektorých oblastiach svojho života.
Takže ma trápi presne to, že takíto ľudia, takíto páchatelia môžu ďalej pôsobiť v oblasti výchovy detí. Mnoho obetí takejto trestnej činnosti trpia ďalekosiahlymi následkami a zostávajú bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Toto je ďalší rozmer toho, že páchatelia týchto činov majú premlčané činy.
Ak ponecháme túto právnu úpravu nezmenenú, znamená to, že páchateľom nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, a opakujem znovu, tieto deti majú z toho mimoriadne zničený život a celoživotné následky.
Snáď na záver uvediem príklad muža, ktorý sa odhodlal odhaliť ťažké traumy svojho života, pretože bol zneužívaný, je to anglický, muž z Anglicka, teda myslím, že je Škót, ktorý bol zneužívaný, on a jeho brat, vlastným strýkom, kým boli deti. A strýko ich prestal sexuálne zneužívať po nejakom čase, po určitom období, myslím, niekoľkých rokov. Obaja chlapci však zostali ťažko poškodení vo svojom vnútornom svete, vo svojom vnútornom prežívaní, čo sa, samozrejme, vždy podpíše na ich vonkajšom správaní, na vonkajšom správaní obetí. A tento mladík sa po čase rozhodol so svojím zranením pracovať a začal aj navštevovať nejakú terapiu a rozhodol sa vyjsť so svojím príbehom na svetlo sveta a rozhodol sa urobiť všetko pre to, aby ľudia, ako sú jeho strýko, museli dostať svoj trest, a zameral sa na to, aby doba premlčania takýchto trestných činov bola úplne zrušená. Rozhodol sa konať veľmi obetavým spôsobom. Matthew McVarish, to je jeho meno, sa rozhodol putovať peši vo svojom národnom kroji, pretože je Škót, takže nosí ten škótsky kilt, my tomu povieme sukňu, a ide peši do všetkých hlavných krajín miest členských štátov Európskej únie, do všetkých hlavných miest členských štátov Európskej únie a všade sa snažil skontaktovať s politikmi v parlamente, s diplomatmi, s veľvyslancami a povedať im, že je vyslancom nádeje na zmenu. Je vyslancom organizácie Stop the silence (Zastavme to ticho) a stal sa človekom, ktorý zhromaždil množstvo informácií a chce odhaliť, preukázať na svetlo sveta, že toto je oblasť, v ktorej zákonodarcovia musia zmeniť prístup preto, aby sme chránili deti a mladistvých.
Sexuálne zneužívanie detí je odporná vec. Myslím si, že s každým sa na tomto zhodneme. A Biblia nazýva tento čin ohavnosťou. Božie slovo hovorí, že to je ohavnosť pred Bohom aj pred ľuďmi, ohavnosť, to je niečo najodpornejšie, čo môže byť. To je niečo, čo Boh nenávidí a toto bude veľmi trestať.
Štatistiky, ktoré vydala Svetová zdravotnícka organizácia, hovoria, že každé štvrté dievčatko a každý šiesty chlapec sú vystavení sexuálnemu zneužívaniu. Zrejme je toto štatistika len z našej civilizovanej Európy, možno že sa týka západného sveta, neviem, či mám štatistiky, teda myslím, že nemám štatistiky z Afriky alebo z krajín tretieho sveta, ale sú to strašné údaje a za týmito číslami, za týmito slovami musíme vidieť strašidelné príbehy detí. Mnohé sa s tým celý život nevedia vyrovnať a nedokážu sa z toho dostať.
Ale čo zneužívatelia? Tí sa beztrestne pohybujú po svete naďalej, dokonca sa možno niektorí z nich v dobrej snahe snažia zabudnúť na svoj niekdajší čin, to ešte aj uvádzam ten pozitívnejší a krajší príklad, snažia sa s tým nejak sami vyrovnať, čo spravili, a hovoria si, že už nikdy viac, a ďalej sa venujú svojej profesii, snažia sa byť dobrými občanmi. Len zabudnúť na to, čo sa stalo. Ale život človeka, ktorého poškodili, je absolútne zničený, zdeformovaný.
Ale, bohužiaľ, pravdou je aj iná verzia. Mnohí z nich skrývajú svoje činy úspešne, vedia, že sa to neodhalí, vedia, že to môže byť premlčané, a ďalej pôsobia vo svojej profesionálnej oblasti práve preto, že mali problém a sexuálnu deformáciu, úchylku voči deťom, tak sa zároveň angažujú vo svojom prostredí, kde pracujú s deťmi, či už sú to školské kluby, družiny, či sú to učitelia, alebo vychovávatelia na internátoch, na strednej škole, a rady obetí sa takto len rozširujú. A som presvedčený, že toto treba zastaviť a mňa pohol príbeh tohoto Matthewa McVarisha.
Takže vydal sa na túto cestu ku zmene, aj nazval to svoje putovanie krajinami Európskej únie, už prešiel tisíce kilometrov, nazval to Road to change (Cesta k zmene), bol v 23 krajinách sveta peši. Prešiel 8-tisíc km. Vo viacerých krajinách, ktoré navštívil, sa jeho vplyvom a pôsobením začal legislatívny proces. Veľmi dobré vyhliadky na konkrétnu zmenu zákona sú teraz na Malte. Pešo putuje po Európe, aby poukázal na toto zneužívanie detí, a bol tu v Bratislave pred nejakým časom, uverejnil som o tom blog, robili sme kvôli tomu tlačový brífing, Bratislava bola vtedy jeho ôsma zastávka. A tu hovoril to isté, čo v iných krajinách, o sexuálnom zneužívaní detí sa mlčí. Obete sa o tom hanbia hovoriť, a keď nájdu odvahu vystúpiť, stávajú sa dokonca terčom posmechu. Viete si to len predstaviť, kolegovia, kolegyne, povedať, že nežijem normálny život, pretože niekto ma zničil, a ešte aj vedieť, že sa môžem stať obeťou výsmechu ja sám a ešte že dokonca páchateľ sa mi môže snáď vyhrážať alebo dokonca smiať?
Jeho takto zneužíval jeho vlastný strýko, a jeho bratov. On dokázal z toho vyjsť, dokázal sa stať silnou osobnosťou, a napriek tomu, že aj sám zažíva ešte výsmech, vie s tým pracovať, je človekom, ktorý vedie normálny život na rozdiel od svojich bratov, ktorí majú ťažké problémy, stále sú na liekoch a nechcú sa ani začať vysporiadavať so svojím zážitkom. Našťastie ich strýko už je zavretý, jeho čin nebol premlčaný a je za to potrestaný a nemôže ďalej pôsobiť v oblasti práce s deťmi.
Matthew McVarish vie, prečo toto robí. Robí to preto, aby zachránil ostatných.
U nás je premlčacia doba takýchto a podobných deliktov okolo 10 rokov. 10 rokov, priatelia, je málo. Skutočne veľmi málo. My navrhujeme omnoho dlhšiu dobu preto, aby sme dali možnosť tomu, že tieto činy budú môcť byť preukázané, vyšetrené, budú môcť byť potrestané. Jednoducho nechceme, aby takéto zločiny mohli byť, mohli zostať upadnuté do zabudnutia.
Som presvedčený, že nikto z nás by nechcel, aby sa niečo podobné stalo práve môjmu dieťaťu. A preto práve na to, z toho pohľadu a dôvodu, že sedíme v sále zákonnosti, ako tu hovoríme, chcem vám, kolegovia, preukázať, že v tomto smere nemáme dobrý zákon a že je treba ho pozmeniť.
Takže vás prosím aj o dobré naštudovanie nami predloženého návrhu, prosím o dobrý diskurz a prosím o podporu, aby sme mohli niečo v tejto veci zmeniť a urobiť zase túto krajinu o niečo bezpečnejšou, aj krajšou a lepšou, a hlavne takou, kde naše deti nebudú zneužívané a kde to nebude beztrestné, naopak, že tento hrozný čin bude adekvátne potrestaný.
Ak máte záujem, prosím, pozrite si www stránku Road to change (čiže píše sa to road to change), iné heslo alebo názov, ktoré používajú, je Stop the silence (stop the silence), čo je zase podnadpis, tam majú Zastavme sexuálne zneužívanie detí. A toto je stránka muža, o ktorom som vám teraz hovoril, ktorý putuje peši tisíce kilometrov, aby navrhoval zákonodarcom jednotlivých štátov, aby toto všetko zmenili a aby v Európe nebolo možné premlčiavať tieto činy ľahkým spôsobom. Chápem, že každá krajina tam môže dať inú dobu, niektoré, ako Británia, to vôbec nepremlčujú a my navrhujeme až dobu okolo 30 rokov od oznámenia tohoto činu.
Ďakujem za pozornosť.
