Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, dámy a páni, budem veľmi stručný. Už v prvom čítaní som pochválil tento vládny návrh zákona, že aj keby sme ho my pripravovali, tak nebol by veľký rozdiel medzi takými návrhmi. Čiže som rád, že ten predpoklad je splnený, aby mohli byť vyplácané dôchodky z II. piliera.
Medzi prvým a druhým čítaním prebehlo veľa rokovaní pracovnej skupiny pod vedením štátneho tajomníka Buriana a zástupcov, myslím, všetkých parlamentných strán. Tam pán štátny tajomník Burian vyvinul enormné úsilie, aby sa dosiahla zhoda nielen na pozmeňujúcich návrhoch, ale aj na zákone ako celku, také úsilie, až mi to pripomínalo to úsilie spred desiatich rokov, keď sme sa usilovali zaviesť II. dôchodkový pilier, on bol taký dôsledný, taký nástojčivý, až mi to bolo podozrivé. Veď je to vládny návrh zákona. SMER má dosť hlasov na jeho schválenie. Takže som tomu veľmi nerozumel. A rozumel by som tomu vtedy, keby SMER napríklad ponúkal tým opozičným stranám napríklad dohodu na ústavnom zákone na ochranu II. piliera. Ale to sa nestalo. Čiže teraz je tu otázka: Mám súhlasiť za KDH s nejakým kšeftom, ak v tom je nejaký kšeft, lebo, viete, na rozdiel od novely ústavy, kde sme sa usilovali o zasadenie manželstva ako zväzku muža a ženy do ústavy, tak to sa nedalo vyčísliť, že to bol kšeft? Ale tu ide o 6 mld. Dnes, teraz je v II. pilieri takmer 6 mld. eur, ktoré postupne budú prechádzať do životných poisťovní. Čiže to je veľká suma peňazí. A teraz si predstavte, že keď sme zavádzali II. pilier, tak do DSS-iek išli ľudia cez sprostredkovateľov. Odmeny DSS-iek pre tých sprostredkovateľov za jedného klienta sa pochybovali v niekoľkých tisíckach korún vtedy, u niektorých to bolo aj štyritisíc korún. Je jasné, že nie každý sporiteľ šiel do DSS-ky cez sprostredkovateľa, ale z toho nech by bola tretina, nech by to bolo 500 tisíc ľudí, pri tých odmenách, ktoré sprostredkovatelia mali, to boli náklady rádovo, ja si myslím, miliarda a pol, dve miliardy pre všetky DSS-ky, čiže možno 50 miliónov, možno 100 miliónov eur, také náklady, že návratnosť tohto projektu je pre tie DSS-ky niekoľko desiatok rokov vďaka tomuto práve. No a tu sa už ráta s tým, že nebudú žiadni sprostredkovatelia, finanční poradcovia, ktorí budú ľuďom radiť, kde si majú tú anuitu kúpiť. No ale náklady životných poisťovní budú. Oni predsa rátajú s tým, že rozbehnutie toho anuitného trhu bude niečo stáť. No a nie sú tu sprostredkovatelia. Čiže kto tu bude? No a keďže už som si tri dni teraz vystál, ako nás podozrievali z kšeftu so stranou SMER, boli to najmä opozičné rady, opoziční poslanci z SaS, SDKÚ, aj z MOST-a, aj z OĽaNO, tak musím povedať, že nie je to pravda a moji kolegovia majú z toho akoby istú traumu. A preto keď som hovoril o tom, že veď je dobrý ten návrh, aj tie pozmeňujúce návrhy, ja s nimi osobne súhlasím, tak moji kolegovia urobili takýto záver. My nie sme ani obchodníci, ani kšeftári. A aby sme sa vyhli tomuto riziku a podozreniu z kšeftovania, tak poslanci za KDH sa pri záverečnom hlasovaní o tomto návrhu zákona ako o celku zdržia hlasovania. Ďakujem za vašu pozornosť. Ja som sľúbil kolegovi Mihálovi, že nebudem hovoriť dlhšie ako šesť minút, takže dávam ešte dve minúty k dobru.

Pani kolegyňa, mňa ten záver vášho vystúpenia zarazil, teda to je to vaše prekvapenie, že prečo sme sa postavili k návrhu pána Mičovského o zrušení Mečiarových amnestií odmietavo? No, pani kolegyňa, túto vec sme nedokázali zatiaľ vyrokovať so stranou SMER. Ale ak sa to podarí vyrokovať vám aj pánu Mičovskému so stranou SMER, tak, samozrejme, môže to byť aj teraz, dnes. My sa nevzdávame tej myšlienky. Ale veď vidíte sama, koľko to stojí energie, ako do tejto chvíle dotiahnuť tento návrh, že aj ľudia, ktorí sú vlastne vnútorne za návrh, sú proti nemu. Aj vy, ktorú som považoval za poslanca, ktorý tento návrh podporí, ste vlastne povedali, že vy to nepodporíte. V tom je to absurdné, že vy vlastne sami kladiete polená pod nohy takému vznešenému návrhu. No jednoducho keby sa všetci tak správali, keby sme sa my chytili do pasce, alebo do tých pascí, ktoré tu kladiete aj vy, napríklad aj pán Mičovský, no tak nebude ani to, čo sme doteraz dohodli. A že prečo nesúhlasíme s amnestiami? No rokujte o tom, pomôžte nám rokovať s tými ostatnými. Veď váš právnik pán Kadúc je prekvapený týmto kšeftom, nazývate to kšeft, deal a neviem ešte akými slovami. Prosím vás, veď toto je ústavný zákon. Celá opozícia má 67 rozvadených poslancov. KDH má 13 poslancov. Ale ja verím, že tento návrh bude mať viac ako 90 hlasov pri hlasovaní. Veď to je tak jednoduché pochopiť.

Ja nechcem reagovať, pán kolega, na mizogýnov (povedané so smiechom), ale, ale tvoje vystúpenie som počúval s takým, s takou úľavou a spomenul som si nedávno na jednu krásnu epizódu.
Bol som svedkom takého rozprávania, kde mladé dievča, Nórka, Nórka z európskeho severu, z protestantského prostredia, mladé vydaté dievča, ktorá veľmi ťažko v živote niesla to, že jej rodičia sa rozviedli, čiže bola akoby teda z manželstva, ktoré nevyšlo, a kamarátkam svojim, bývalým spolužiačkam z vysokej školy sa chválila, že ona má manžela katolíka. A hovorí im ako dôvetok, že viete, oni sa nesmú rozvádzať. A ona to hovorila ako takú (povedané so smiechom), chcem povedať (reakcia z pléna), nie hrozbu (povedané so smiechom), pre niekoho hrozbu, ale v jej prípade to bolo vidieť, ako tá osoba túži po niečom pevnom a stabilnom, proste ako bola celý život traumatizovaná z toho, že, že trebárs ten vzťah jej rodičov nevyšiel a ona by to nechcela zopakovať, že túži po niečom pevnom, istom.
A ten argument, že oni sa nesmú rozvádzať, to bolo tak milé, naozaj, že som sa v tejto chvíli chcel podeliť s tebou o túto epizódu, lebo som ti to ešte nehovoril.

Dámy a páni, nebudem hovoriť dlho. To, čo som chcel povedať k tomuto návrhu ústavy, som povedal vo svojom prvom vystúpení v piatok, keď sme začali rokovať o tomto návrhu, a prípadne vo faktických poznámkach na predrečníkov.
Ale predsa len, ak dovolíte, krátko by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Poliačika, ktorý vystúpil v piatok po mojom vystúpení. Potiaľ, keď hovoril a komentoval moje názory na manželstvo, na rodinu, tak považujem za, by som povedal, v poriadku, legitímne, dokonca aj korektné a nič mu teda nevyčítam. Ale on v závere svojho vystúpenia okrem toho, že ma poslal do minulosti, tak povedal, že veľmi dobre Brocku pozná. Ja som si to vypočul až neskôr, spätne to jeho vystúpenie a on povedal, že tu nemá taký človek čo robiť, lebo on ho veľmi dobre pozná, keď niekoľko rokov dozadu zasahoval do akademických slobôd Trnavskej univerzity. (Reakcia z pléna.) Ako poslanec. Ja som si v prvej chvíli myslel, že pán Poliačik ako mladý poslanec si ma pomýlil s Dušanom Slobodníkom. Možno si ho pamätáte, to bol minister kultúry za HZDS, vtedy, keď chceli zlikvidovať Trnavskú univerzitu, tak ten vylamoval zámky na Trnavskej univerzite. Ale ja, ak ma niečo spája s Trnavskou univerzitou, tak to je to, že som bol pri tom, keď vznikala, ako poslanec a pri tom návrhu. To znamená, to je asi všetko. No, tak som šiel dnes ráno za pánom poslancom Poliačikom a som sa ho pýtal, že ako to myslel, alebo ak by mi prípadne to dokreslil, kedy som ja zasahoval do akademických slobôd vysokej školy. Pán Poliačik mi povedal, že to bolo niekedy v roku 2006, keď štrajkovali študenti na Filozofickej fakulte a šlo o nejaké učebné osnovy, a ja som, on počul, že ja som v tom čase bol u rektora Trnavskej univerzity.
Dámy a páni, je to možné, že som bol u rektora Trnavskej univerzity a bol som možno aj trikrát, vždycky bol iný rektor a tak nejak som si to považoval za svoju povinnosť, možno to bolo pri kávičke, ale tento pán poslanec ako z tejto informácie vydedukoval, že ja som zasahoval do akademických slobôd vysokej školy. Samozrejme, že sa ma to dotklo, a som poprosil pána poslanca Poliačika, aby tieto, čo sa babe snilo, aby to dal na poriadok, lebo jednoducho nezakladá sa to jeho obvinenie na žiadnych relevantných argumentoch. Je to, je to čisté osočenie a ja som ho poprosil, aby využil tú príležitosť a sa mi ospravedlnil, že teda, že to tak nebolo. On to doteraz neurobil a ja si považujem za povinnosť ho požiadať ešte raz, aby sa mi ospravedlnil, pretože naozaj táto inštitúcia aj tieto rozpravy výrazne ovplyvňujú správanie ľudí aj vonku, aj mimo tejto budovy. A jednoducho takéto podpásovky nepatria ani sem, ani na ulicu.
Čiže, pán poslanec Poliačik, ak má vaše slovo mať nejakú cenu, a to znamená, aj tie argumenty, ktoré používate pri vecných témach, tak sa, vás poprosím, aby ste sa k tejto veci postavili ako chlap.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega Viskupič, opakovane ste tento návrh zmeny ústavy nazvali kšeftom, dealom medzi KDH a SMER-om. Pán kolega, chcem sa spýtať, to, že z vašej strany OĽaNO je vládny zmocnenec poslanec Pollák pre stranu SMER, to bol tiež kšeft OĽaNO - SMER alebo to bol tiež deal. Ak to tak bolo, tak potom rozumiem tomu vášmu videniu (reakcie z pléna), že ako sa na Slovensku hovorí, podľa seba súdim teba.
Ja si myslím, že v tomto prípade ste, čo sa týka KDH, netrafili. Ale v tom druhom prípade, keď ste hovorili o téme manželstvo do ústavy ako o kultúrnej vojne, že je to súčasťou kultúrnej vojny, tam si myslím, že sa blížite pravde. Áno, pán kolega, je to zápas, je to hodnotový zápas. Je to zápas medzi kultúrou života na jednej strane a kultúrou smrti na druhej strane.
Pán Viskupič, síce používate slová o tolerancii, o novej tolerancii, ale pritom ja tento návrh považujem za obranu naozaj voči tomu, čo homoloby v Európe robí. Ak chcete vedieť niečo viac o tej novej tolerancii, obráťte sa na vášho kolegu v klube, kým tu ešte je pán Škripek. On o tom preložil knihu a vám môže dosvedčiť, že sme tu svedkami a stretávame sa skôr s tyraniou menšiny, a nie naopak.

Pán poslanec, hneď za začiatku vášho vystúpenia ste počítali, koľko je v sále poslancov SMER-u akože pri tak vážnej zmene, akú tomu váhu prikladajú poslanci SMER-u, a môj kolega Přidal hovorí: "A koľko je tu poslancov z jeho strany?" Na záver prišiel jeden, pán poslanec Droba.
Ale pre mňa je podstatné iné, pán kolega. Vy ste hovorili, že návrh o manželstve do ústavy podporujete. No ale ten jeden poslanec, ktorý tu nakoniec teda bol a časť vášho vystúpenia počúval, on predtým vystupoval a nazýval tieto zmeny zvrátenosťou, že KDH chce do ústavy, že manželstvo je zväzok muža a žena. Pán Droba o tom hovoril ako o paškvile.
Pán kolega Lipšic, nevidím na tabuli, že by na vás išiel reagovať pán Droba, ja si myslím, že by mal. A preto moja otázka znie: "Nemyslíte si, že na jednu stranu tak veľká, tak obrovská názorová rozdielnosť, že to je príliš veľa, že to je guláš?"

Pán kolega Droba, uvoľnite sa. (Povedané so smiechom.) Prosím vás, veď o nič nejde. Veď to aj pán Poliačik hovoril už niekoľko razy. Prijatím tejto novely ústavy sa nič nezmení. Tam bude iba to napísané, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Naozaj o nič nejde. Ja som vás pozorne počúval, ako aj moji ostatní kolegovia a súhlasím s mojimi predrečníkmi, že ste povedali toľko nezmyslov v tom vašom krátkom vystúpení o tom, ako urobíme z viacerých občanov občanov druhej kategórie a podobne.
Prosím vás, v súlade s vašou logikou urobím záver, keď ste nazvali túto novelu ústavy paškvilom, pán kolega, je to od vás pre mňa a pre nás, ktorí s týmto návrhom súhlasíme, kompliment.

Pán kolega, poďakoval si vo svojom vystúpení všetkým tým, ktorí tento návrh zákona podporia. Ja chcem poďakovať tebe za kvalifikované a veľmi dobré vystúpenie na podporu tohto návrhu. A škoda len, že nie sú tu tí, ktorí majú veľké výhrady voči návrhu, a mohli si vypočuť veľmi zaujímavé vystúpenie, konštruktívne, možno bez emócií, ale o to zásadnejšie.

Pán kolega Hlina, spomínali ste vo svojom vystúpení, že pri snahe KDH presadiť do ústavy definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, že nezabránime tomu, že budú tu ľudia, ktorých láka objavovať nové, neznáme, nevyskúšané, a že tu budú v budúcnosti také pokusy uzákoniť manželstvo aj iných, ako zväzkov muža a ženy. Súhlasím s vami, áno, lebo veď to je vidieť, veď tie pokusy sú tu už aj teraz.
Ale chcem povedať, že to sú pokusy, ktoré vedú k rozvratu spoločnosti v konečnom dôsledku. A v tom kontexte chcem povedať, že z rozvratu spoločnosti profitujú mnohé skupiny, a aj v medzinárodnom meradle, profitujú z rozvratu rodín, profitujú z rozvratu manželstiev. A my poslanci za KDH chceme minimalizovať škody a chceme takémuto rozvratu brániť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, tí kolegovia, čo sa písomne prihlásili do rozpravy k tejto zlúčenej rozprave, tak nechali prvý riadok voľný, a tak som sa tam napísal a teraz sa pokúsim o nemožné, vo svojom vystúpení reagovať na tých, čo budú vystupovať po mne. Neviem, či sa mi to podarí.
Ešte predtým jedna otázka na pána poslanca Kadúca, ktorý niekoľko razy opakoval, že keby sme mali úprimný úmysel, poslanci za KDH, presadiť manželstvo ako zväzok muža a ženy do ústavy, veď tá tlač, tá druhá, tá je len o tom, tak akože za to máme hlasovať. Pán poslanec, vysvetlite mi, prosím vás, aby sa s trinástimi hlasmi poslancov za KDH dá táto vec presadiť do ústavy?
A budem teraz pokračovať. Ak dovolíte, rád by som hovoril viac o manželstve a o rodine. Návrh 40 poslancov, ktorí podpísali návrh na zmenu ústavy, vedie k ochrane rodiny a manželstva. K ochrane rodiny a manželstva nevyhnutne patrí nielen ochrana ich právnej povahy, ale tiež autonómia vnútorného prostredia rodiny pred neodôvodneným zasahovaním štátu. V minulosti komunistický režim, ten systematicky útočil nielen na dôstojnosť človeka, jeho prirodzené ľudské práva, proti slobode a spravodlivosti, ale tiež proti dôstojného postaveniu a poslaniu rodiny a manželstva. Komunizmus redukoval človeka na materialistickú jednotku bez duchovnej hodnoty a v autonómii rodiny videl prekážku dosiahnutia svojich ideologických cieľov. Preto prostredie a poslanie rodiny cieľavedome podkopával a deštruoval. A v tomto vidím takú zaujímavú zhodu s tým, o čo usiluje aj liberalizmus ako ideológia. A v tomto mám pocit, že sú rovnakí, že rovnaká hystéria proti rodine, proti štandardnej rodine, proti manželstvu, a pritom rodina je základnou bunkou spoločnosti. Jej primát je daný rešpektom k ľudskej dôstojnosti a základným potrebám jednotlivca na jednej strane a rešpektom k potrebám spoločnosti na druhej strane. Žiadna iná, ani spoločenská, ani štátna inštitúcia nedokáže zastúpiť prínos a spoločenské funkcie, ktoré plní rodina.
Rodina je priestor, kde dochádza k plodeniu detí, k ich výchove a rozvoju osobnosti, k prenosu morálnych a kultúrnych hodnôt, k zabezpečeniu ekonomických a materiálnych potrieb jej členov. Rodičia, to znamená, otcovia a matky, plnia pri výchove dieťaťa jedinečné a navzájom sa doplňujúce roly. Rodina slúži k zabezpečeniu blaha a rozvoja svojich členov, ale aj k prežitiu celej spoločnosti. Inštitúcia rodiny, ktorá napĺňa takéto spoločensky prospešné poslanie, je preto z povahy vlastnej prirodzenosti hodná ochrany, rešpektu a podpory. Takéto uznanie patrí k základným črtám slobodných spoločností a právnych štátov.
A preto si nemyslím, že týmto návrhom ide o diskrimináciu niekoho, napríklad registrovaných partnerstiev. Veď tieto nemôžu mať rovnaký prínos pre spoločnosť. Proste nemôžu, lebo nemajú schopnosť biologickej reprodukcie, pán kolega. (Reakcia z pléna.) Ani, dokonca ani, ani plnohodnotné prostredie pre výchovu detí. Proste muž nikdy nebude matkou. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, neskáčte mi do reči. Neskáčte mi do reči. Teším sa na vaše vystúpenie.
Ochrana rodiny, ochrana autority, dôstojnosti a spoločenského statusu manželstva a rodiny patrí nielen k základným hodnotám ústavného zriadenia Slovenskej republiky, ale tiež k hodnotám civilizačným a ľudským.
Hlavné poslanie manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Prirodzené postavenie a pôsobenie rodiny a manželstva vyplýva zo základných potrieb ľudskej bytosti. Status osobitnej ochrany zase vyplýva z dôvodov všeobecne prospešných, resp. prospešných prínosov rodiny a manželstva pre spoločnosť. Človek je z povahy vlastnej prirodzenosti bytosťou pohlavia mužského alebo ženského a súčasne bytosťou spoločenskou. Manželstvo a rodina, ktorá vzniká manželských zväzkom na báze komplementarity, realizuje na najzákladnejšej úrovni medziľudských vzťahov, inštitucionalizuje tieto antropologické, biologické a sociálne danosti ľudskej bytosti. Manželský zväzok muža a ženy, ako vyplýva z definície tohto vzťahu, zodpovedá potrebám prirodzenosti človeka. Potrebe naplnenia jednoty a rovnosti medzi mužom a ženou a súčasne z toho vyplývajúcej spoločenskej realizácie. Inštitúcia manželstva jedinečným spôsobom zodpovedá požiadavkám mužskej a ženskej bytosti. Ako taká zabezpečuje prežitie ľudského rodu.
Dámy a páni, spomenul som si na výrok známeho spisovateľa Gilberta Caita Chestertona, ktorý hovorí v kontexte toho, čo som teraz povedal, že "v súčasnej dobe je veľkým hrdinstvom hlásať normálnosť". A zaujal ma článok v denníku SME, nedávno diskutoval na túto tému alebo písal v denníku SME redaktor Konštantín Čikovský, že liberáli v médiách a v Bratislave a v Bruseli sú silnejší ako konzervatívna väčšina a títo sa snažia s tými konzervatívcami vybabrať. On tak doslovne písal. Ale tak nejak si uvedomil, že robia chybu tí liberáli, lebo ak chcú tieto menšiny slobodu a ak chcú, aby im ju štát garantoval, musí mať aj väčšina pocit, že i ona je vo svojom vyznaní slobodná. Doslova povedal, že "ak chce štát zaručiť slobodu menšinám, musia mu všetci uveriť, že aj väčšina ostane vo svojom vyznaní slobodná". A o tomto to je. Ja si myslím, že tento návrh je návrh správnym smerom.
Osobitný spoločenský status a vyššiu ochranu rodiny a manželstva nepožívajú kvôli individuálnemu naplneniu jej jednotlivých členov, ale kvôli jedinečnému prínosu, ktorý manželstvo a na ňom založená rodina prináša spoločnosti ako celku. Nezastupiteľnosť a uznanie mimoriadneho spoločenského prínosu manželstva a rodiny zakladá pre štát legitimitu a povinnosť chrániť a podporovať jeho preferenčné postavenie v spoločnosti. Tento záväzok zároveň obmedzuje samotný rozsah právomoci štátnej moci. Preto aj môj kolega Přidal alebo aj iní, keď reagujeme, že nemôže byť na tej istej úrovni partnerstvo osôb rovnakého pohlavia. Nemôže. Z prirodzenosti nemôže.
Musím povedať aj to, že potreba prijatia takejto zmeny v ústave vychádza z toho, čo sa deje inde vo svete aj u nás. Jednoducho tých, ktorí písali tú ústavu, určite nikdy vtedy nenapadlo, že by bolo potrebné dopĺňať tento článok o takú samozrejmú vec, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Ale keďže máme svoje skúsenosti už aj z iniciatív Európskeho parlamentu, no jednoducho pravdepodobne túto definíciu je potrebné dať do ústavy.
Manželstvo je ohrozené. Pod ohrozením manželstva rozumieme aj snahu o zmenu definície toho, čo manželstvo je, ako vzniká, kto tento zväzok tvorí, resp. snahu o rozširovanie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z manželského zväzku aj na zväzky, ktoré zo svojej podstaty nemôžu plniť rovnaký účel. Nemôžu. Po stáročia sa v našej kultúre a civilizácii pod manželstvom rozumie zväzok jedného muža a jednej ženy. Táto definícia bola tradičná tak samozrejmá, že preto explicitne v našej ústave ani nebola. Ale práve pod tlakom nátlakových skupín aj tých doma, ale aj na medzinárodnej pôde navrhujeme manželstvo nanovo, aby jeho definícia neumožňovala iba vzťah, resp. tí, ktorí o to usilujú, aby manželstvo nebolo len vzťahom muža a ženy, ale tiež napríklad osôb, dvoch osôb rovnakého pohlavia.
Dámy a páni, už som vo faktickej poznámke hovoril, že tí, ktorí hovoria, veď nič sa tým nezmení, keď tento zákon prejde, všimol som si, že táto zmena do ústavy vyvoláva oveľa emotívnejšie reakcie, ako návrhy zmien v justícii. A dokonca niektorí, ktorí hovoria o zmenách v justícii, tak v podstate najviac im vadí to, že okrem toho tam bude aj táto zmena o definícii manželstva.
Áno, chlieb lacnejší nebude, aj keď by mohol byť z prijatia tejto zmeny, ale pozrite, ako valcujú tí, ktorí nesúhlasia s týmto návrhom. Nedávno ste si mohli prečítať v tlači, že v Amerike generálny riaditeľ spoločnosti Mozilla Brendan Eich, myslím, ak som si dobre poznačil jeho meno, musel rezignovať na svoju funkciu preto, lebo podporil legislatívny návrh ukotvenia manželstva v ústave štátu Kalifornia. Viete si to predstaviť? Za to, že mal názor, že manželstvo je zväzok muža a ženy, nemôže zastávať funkciu generálneho riaditeľa firmy Mozilla. Nenapadá ma, ako by som mohol bojkotovať Mozillu, ale myslím si, že toto je jeden z dôvodov, pre ktorý by si to zaslúžili.
To, že KDH neprichádza ako, teda sa prebralo, teraz boli prezidentské voľby a chce to zrazu dostať do ústavy, je vec všeobecne známa. Hovoril to aj Ján Figeľ ako predkladateľ tohoto návrhu, že sme neraz aj tu na domácej pôde, napríklad myslím na iniciatívu v roku 2006, keď to bol ako návrh novely ústavy, ale myslím aj na tie iniciatívy, ako bola tu v parlamente schválená Deklarácia o etickej zvrchovanosti, teda o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrnych a etických otázkach. Náš zakladateľ Ján Čarnogurský ešte v 90. rokoch, myslím, v roku 1995, urobil z tohto agendu tej frakcie ľudovcov EPP. Oni teda hoci boli prví a skôr pod tým tlakom tej homoloby, skôr ako my, tak jednoducho kresťanský demokrat zo Slovenska, vtedy zo Slovenska, to presadil do programu EPP, to, čo sa nám nakoniec podarilo v roku 2000 presadiť u nás na našej pôde.
Robíme to dlhodobo, cieľavedome preto, lebo tradičná rodina, tradičná rodina, povedal som tradičná, je teda aj v iných častiach sveta, ale na Slovensku tiež, lebo je to súčasťou tých trendov, je ohrozená. A samozrejme, že ja viem, že je ohrozená aj chudobou a že treba v tom veľa robiť, aby sme pomáhali napríklad viacdetným a chudobným rodinám, že sú tieto rodiny diskriminované v našom sociálnom systéme, dôchodkovom systéme, že sú rodiny ohrozené napríklad demografickým vývojom, že tu bude generácia seniorov, o ktorých sa nebude mať kto starať alebo to bude veľmi nákladné, a preto budú prichádzať témy eutanázie a ďalšie vážne témy, pri ktorých si bude liberálna spoločnosť chcieť riešiť svoj problém.
Samozrejme, je tu problém, ale ohrozuje túto tradičnú rodinu aj mentalita manželstiev na skúšku. Ja som to v jednej relácii povedal, že u nás sa to hovorí, že nadivoko, a kolega Poliačik bol veľmi urazený, že som sa tak vulgárne vyjadril, ale mal som, hovorím to preto, lebo, aby sme si rozumeli, lebo vy používate často terminológiu, ktorá nie je taká jednoznačná, ale tomuto rozumie, myslím si, že každý.
Čiže KDH odmieta etický relativizmus. My si uvedomujeme, že ochrana rodiny a manželstva nemôže byť vecou jednej strany, len kádehákov, a preto sme privítali aj ten prístup, ktorý zvolil Ján Figeľ, že nenavrhli sme to len KDH, že poslal list všetkým poslancom. A keď na ten list reagovali, klub alebo prišiel predseda strany SMER a povedal, že, áno, oni sa pridajú, pán Kadúc je z toho na "vetvy" a hovorí, že prečo netrváme na to, že len my trinásti to chceme presadiť.
No, dámy a páni, na záver - týmto návrhom zmeny našej ústavy zabezpečujeme ochranu manželstva muža a ženy ako jedinečného a ničím nenahraditeľného zväzku. Schválenie tohto, doplnenie našej ústavy je veľká vec a ja vopred ďakujem všetkým, ktorí tento návrh podporia.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)