Ďakujem pekne. Obsahom tohoto návrhu sú v podstate dve zmeny. Najprv krátko k jednej, ktorá nie je taká zásadná, ale má zaujímavý príbeh. Čo ma viedlo k zmene podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok?
Stretol som človeka, ktorý mal 60 rokov, bol to človek, ktorý celý život ťažko robil, ale nemá žiaden príjem, lebo o jeho ruky už nie je záujem alebo už nedokáže tak pracovať, ako pracoval, tak rozmýšľal, že by si aj požiadal o...
Ďakujem pekne. Obsahom tohoto návrhu sú v podstate dve zmeny. Najprv krátko k jednej, ktorá nie je taká zásadná, ale má zaujímavý príbeh. Čo ma viedlo k zmene podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok?
Stretol som človeka, ktorý mal 60 rokov, bol to človek, ktorý celý život ťažko robil, ale nemá žiaden príjem, lebo o jeho ruky už nie je záujem alebo už nedokáže tak pracovať, ako pracoval, tak rozmýšľal, že by si aj požiadal o predčasný dôchodok. Veď pracoval celý život, čiže podmienku poistenia mal vysoko prekročenú, aj vek už mal na to, že mohol požiadať o predčasný dôchodok. Len jeden problém mal, že keď mu Sociálna poisťovňa vyrátala jeho dôchodok, tak jeho dôchodok nebol aspoň 1,2-násobok životného minima. To je tretia podmienka pri nároku na predčasný dôchodok. To je v danej situácii 220 eur. Dvestodvadsať eur mu nevyšiel jeho dôchodok, a preto nemá nárok na predčasný dôchodok.
Ten človek býva na vidieku. Má záhradu, je pracovitý, to znamená, on ako nemá obavy z toho, že by sa ako neuživil v tej svojej záhrade, dorobí si mnohé veci, ktoré k živobytiu potrebuje, ale on nemá žiaden príjem a musí sa obrátiť na úrad práce ako uchádzač o zamestnanie, ak chce nejakú sociálnu dávku. Ale on by tú dávku nepotreboval, on by tú sociálnu dávku nepotreboval, lebo ho to možno aj uráža, jemu by stačilo aj 200 eur, keby mu Sociálna poisťovňa predčasný dôchodok poskytla. Ale keďže zákon je tak tvrdý, že musí to byť minimálne 1,2-násobok, tak on nemá žiaden pravidelný príjem.
A mne sa zdá, že táto podmienka je zbytočne takáto tvrdá, ak sú tu spoločnosti, a na Slovensku možno sú aj chudobné regióny, kde ľudia bývajú na vidieku, že aj pravidelný príjem v takejto výške, že oni by akceptovali a boli by vlastne zabezpečení a relatívne v dôstojných podmienkach by mohli existovať.
A navrhujem to preto, lebo aj vláda pripravuje návrh novely zákona o sociálnom poistení a príde s návrhom minimálneho dôchodku. Minimálny dôchodok v podstate znamená, že rušíme túto hranicu. Respektíve inými slovami, každému, komu vyjde dôchodok, starobný dôchodok nižší, ako je životné minimum alebo ako násobok životného minima, lebo tam bude viacero stupňov, tak jednoducho tomuto človeku sa automaticky jeho minimálny dôchodok zvýši. My budeme sa solidarizovať ostatní a budeme týmto najnižšie, teda dôchodcom, budúcim dôchodcom s najnižšími dôchodkami, ich automaticky zvyšovať na úroveň minimálneho dôchodku a minimálny dôchodok bude mať viacero úrovní. Od počnúc životné minimum 1,2-násobok, možno 1,3-4-5-násobok, 1,5-násobok. Presne to neviem teraz reprodukovať, ale už som videl nejaké pracovné návrhy.
Čiže tento náš prvý pozmeňovací návrh je o tom, aby tí ľudia, ktorí sú na základe vlastného rozhodnutia ochotní akceptovať aj dôchodok nižší ako 1,2-násobok životného minima, aby sme im to umožnili.
Druhá zmena, ktorá je teda zásadná zmena do I. piliera a týka sa znižovania poistných odvodov na starobný dôchodok. Dovoľte, aby som to trošku všeobecne uviedol.
Medzigeneračná solidarita je princíp, ktorý sa uplatňuje výrazne najmä v prvom priebežnom dôchodkovom systéme. Generácie zamestnaných detí svojimi odvodmi z príjmu financujú dôchodky generácie rodičov. Tento systém však práve vďaka demografickým zmenám alebo zmene demografických parametrov spoločnosti prestáva byť dlhodobo udržateľný, pretože sa rodí menej detí, na druhej strane sa predlžuje dĺžka ľudského života. Napríklad na Slovensku kým v roku 1950 bola úhrnná plodnosť žien 3,6, v roku 2010 to bolo už iba 1,4. Slovensko patrí k štátom s najnižšou pôrodnosťou v Európe.
Tieto výrazné demografické zmeny viedli k reforme dôchodkového systému a zavedeniu II. sporivého dôchodkového piliera. V tom si ľudia v produktívnom veku sami "sporia" prostredníctvom odvodov na svoj budúci dôchodok. Náš dôchodkový systém je tak zložený z troch pilierov, dvoch povinných, priebežný plus sporivý a jedného doplnkového, ktorý je dobrovoľný. Dôchodok je kombináciou príjmu z viacerých zdrojov. Tento systém sa ukazuje ako správny z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti aj tým, že rozkladá, znižuje riziko straty príjmu v starobe a tiež motivuje k zodpovednému správaniu pamätať v produktívnom veku na život v dôchodku.
Existujúci dôchodkový systém ale nie je ideálny z hľadiska nastavenia dôchodkových pilierov, ani ich jednotlivých parametrov. Je dokonca veľmi nespravodlivý voči niektorým občanom, napríklad preto, že neodráža v dostatočnej miere princíp zásluhovosti. Preto si dôchodkový systém vyžaduje zmeny aj v smere udržateľnosti, aj v smere väčšej spravodlivosti voči jednotlivcom aj rodinám.
Ja si myslím, že váhu II. piliera treba zvyšovať, v ideálnom prípade bude budúci dôchodok kombináciou príjmu rovnakého príjmu z I. aj II. piliera. Princíp zásluhovosti i solidarity, ktoré sa uplatňujú pri výpočte dôchodku z I. piliera, sú dnes výrazne deformované. Solidarita v I. pilieri je anonymnou solidaritou a to považujem, že je v rozpore s princípom spravodlivosti. Pretože sú niektoré rodiny, napríklad rodiny s deťmi, neúmerne zaťažené v porovnaní s jednotlivcami.
Zmena nastavenia parametrov v I. pilieri by mala byť aj z dôvodu posilnenia prirodzenej rodinnej solidarity a snahy zvýšenia zásluhovosti rodín s deťmi, pretože I. pilier stojí a padá na rodine, na deťoch ako budúcich klientoch, prispievateľov do I. dôchodkového piliera. Zásluhovosť v tomto systéme je dnes deformovaná tým, že zohľadňuje vplyv iba jedného parametra: príjem a odvody poistenca. Vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že k udržateľnosti systému prispievame aj zvýšením počtu budúcich platiteľov poistených odvodov na dôchodok. Dnes sa tak zamestnané deti solidarizujú cez I. pilier viac s cudzími osobami, s inými viac ako so svojimi rodičmi. A preto rodičia sú vlastne, rodičia týchto detí, sú znevýhodnení minimálne dvakrát. V čase, keď pracujú a na dôchodok odvádzajú odvody, a potom druhýkrát, keď sú na dôchodku a ich dôchodok je preto nižší, lebo vďaka deťom možno mali nižší príjem, nepostupovali v práci tak, nemohli sa venovať svojej kariére, a to, samozrejme, sa odráža na výške ich budúceho dôchodku.
Posilnenie rodinnej solidarity vrátane zásluhovosti rodín týmto naším návrhom bude spočívať v úprave odvodov a naviazaním ich výšky na počet nezaopatrených detí v rodine. Sociálne odvody na dôchodok sa budú znižovať v závislosti od počtu nezaopatrených detí.
Skúsim to teraz konkrétne vysvetliť. Zamestnanec platí na svoj starobný dôchodok cez svoju výplatnú pásku 4 % odvodov na starobné poistenie. Jeho zamestnávateľ platí 14 %, čiže zjednodušene, 18 % z hrubého príjmu si odvádza zamestnanec na svoj starobný dôchodok. My navrhujeme, aby sa tie 4 % znižovali o 1 % za každé nezaopatrené dieťa. To znamená, kto má jedno dieťa, nebude platiť 4 % na svoj starobný dôchodok, ale 3. Kto má 2 deti, nebude platiť 4 %, ale iba 2 %. No a keď má niekto 4 deti, tak by vlastne zo svojej, prostredníctvom svojej výplatnej pásky na svoj starobný dôchodok neodvádzal žiaden odvod, ale jeho zamestnávateľ 14 %. Ten, kto má viac detí, sú tu v tejto sále aj takí, tak ak by už si nemohol znižovať tie 4 %, lebo jeho detí je viac, tak by sa znižovali poistné odvody zamestnávateľovi. Zamestnávateľ, to znamená, v prípade rodičov, ktorí majú 5 detí, tak nielenže by ten zamestnaný rodič neplatil tie 4 % odvodov, ale aj zamestnávateľ by mal o 1 % nižší odvod. V súčte 5 %. To znamená, takýto rodič, ktorý nielenže má deti, ale je, že sa stará sám o ich výživu a výchovu, tak by bol ešte aj lacnejší pre zamestnávateľa. Tento princíp práve cez platené odvody sa pokúšame presadiť tú zvýšenú zásluhovosť za existenciu I. dôchodkového piliera práve pre rodičov s deťmi. Práve pre rodičov s deťmi.
Priznám, že tento princíp nie je nový v našej legislatíve, že v jednom období pravicovej vlády už sme ho mali zakotvený, bola to naša iniciatíva, a vtedy to bolo symbolicky pol percenta. Pol percenta za každé dieťa. Dopadlo to tak, že tiež pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v priebehu nasledujúcich rokov toto opatrenie, zrušenie tohto opatrenia zaplatilo vyššie mzdy policajtov a vojakov. Vtedy to bola väčšia priorita, ja si myslím, že dnes téma rodiny je živšia a podporovať rodiny s deťmi je priam nevyhnutné.
A toto je jedno opatrenie, ktoré opakovane ako pri tých predchádzajúcich, ak by si strana SMER osvojila aj Robert Fico, pretože SMER sa usiluje - naopak ako ostatní v opozícii - posilňovať I. pilier. Čiže ak teda bude I. pilier mať v nasledujúcich rokoch väčšiu váhu, ako mal doteraz, tak je opodstatnené, myslíme si, zvyšovať spravodlivosť v tomto systéme a cez toto opatrenie naviazania odvodov na starobný dôchodok na počet nezaopatrených detí je správne a aj spravodlivé.
Mohlo by nám lichotiť, že tento problém podobne sa pokúšajú vyriešiť aj v Českej republike. A som videl, myslím, že to bola Mladá fronta dnes, oni, u nich prevažuje prístup taký, že "čím víc dětí, tím vyšší penze". Čiže oni chcú, jedna z alternatív reformy dôchodkového systému, že bude to úplne naopak ako za socializmu, že ženy napríklad boli zvýhodnené, že ak mali viac detí, tak mohli ísť skôr do dôchodku. To znamená, keď muži v 60-ke, bezdetné v 57-ičke a jedno dieťa 56 rokov odchod do dôchodku a 2 deti 55 až po 54, už potom ďalej vyšší počet detí nemal na to vplyv, ale ženy mohli ísť do dôchodku vo veku 54 rokov. Tento systém sme opustili vďaka "demografii". V Čechách sa zaoberajú tým v opačnom zmysle, že počet detí v priebežnom dôchodkovom systéme by sa mal odraziť na výške dôchodku.
My si myslíme, že rodičia, ktorí majú nezaopatrené deti, že potrebujú pomoc vtedy, keď tie deti majú, nie, keď budú až na dôchodku, lebo vtedy im to môže byť už aj jedno mnohým, alebo sú aj takí, ktorí by sa toho prípadne nedožili.
Keby vás zaujímalo, že aké čísla lietajú v tých Čechách pri návrhoch budúcich penzií, tak napríklad tam je dnes penzia v českých korunách u bezdetného občana Českej republiky 12 200 eur (reakcia z pléna), korún, pardon, 12 200, ospravedlňujem sa (zasmiatie sa rečníka), 12 200. A je jedno, či ten občan mal 1, 2, 3, 4 deti, proste dôchodkový systém je nastavený tak, že dôchodok dnes má 12 200 českých korún. Po novom by penze v Čechách mala vyzerať tak, že ten, kto nemá žiadne dieťa, tak by mala byť 9 600 českých korún oproti 12 200, kto má jedno dieťa, tak by mala byť 11 600 oproti 12 200 a až pri druhom dieťati, ak niekto mal dve deti, tak až v tomto prípade jeho budúca penze bude 13 600 oproti 12 200. A dokonca ten, kto vychoval tri deti a zaopatril, to znamená vzdelané deti, 15 700 oproti 12 200.
Mne sa zdá, že takýto prístup, na toto nemáme, na takýto štedrý výpočet dôchodkov v závislosti od počtu detí na Slovensku nemáme, teda naša ekonomika, naše príjmy to nedovoľujú. A ja si myslím, že to, čo oni poväzujú ako alternatívny návrh, že "nižší sociální pojištění pro rodiče dětí", to je návrh KDH, teda toto, čo ja teraz s kolegom predkladám, Přidalom, tak tento, si myslím, že je atraktívnejší, lebo nemusia tí rodičia čakať na vyšší dôchodok, keď už budú bezdetní a budú sami, ako istá forma odmeny, ale že keď im znížime odvodové bremeno teraz, keď majú deti, a okamžite zvýšime ich príjem, že to je lepšie riešenie. Že to je lepšie riešenie.
Ešte je zaujímavé, že oni v Čechách pri tom prístupe, že "důchod vyšší, čím víc dětí", tak oni rozlišujú, či tie deti napríklad majú len stredoškolské vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie. To znamená, že ten, kto má deti, ktoré sú vysokoškolsky vzdelané, tak sa to premietne do výšky jeho dôchodku. Tiež veľmi zaujímavé.
Tie čísla, ktoré som spomínal a porovnával dôchodok v Čechách teraz a po novom, tak sa týkal rodín, kde tie deti boli vysokoškolsky vzdelané. Ak tie deti mali len stredoškolské vzdelanie, tak ten dôchodok v Čechách je vyrátaný alebo nastavený tak, že bude nižší, výrazne nižší. Napríklad dôchodok rodiča, ktorý má tri deti, dnes je 12 200 českých korún a po novom, ak má tri deti, ktoré sú len stredoškolsky vzdelané, je 13 800, ale tri vysokoškolsky vzdelané deti je 15 700. Rozumie sa tým, že keď niekto sa stará o deti do 18 rokov a ten, kto sa stará o deti do 25 rokov, tak tie náklady na výchovu a prípravu na povolanie tých rodičov sú iné, a preto tento odlišný prístup. To je Česká republika, zaujímavé úvahy.
Ja si myslím, že náš prístup v našich podmienkach je lepší, spravodlivejší a reálnejší, že si to môže aj slovenská ekonomika dovoliť. A z hľadiska spravodlivosti si myslím, že by to bolo potrebné a mnohí rodičia týchto rodín by to ocenili.
Ďakujem za vašu podporu tohto návrhu. A len preopakujem, že ak by aj neprešiel v tejto sále a si ho osvojí vládna strana, tak budeme vám vďační.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
