Videokanál poslanca

Pán minister, pán poslanec Jánoš, teda bývalý poslanec Jánoš, sedával nedávno tu s nami v poslaneckých laviciach a žil si životným štýlom, ktorý by si mohol dovoliť, keby sedel v tejto sále sto rokov a žil z poslaneckého platu. Ale zjavne pán Jánoš nežil z poslaneckého platu, lebo teda mal iné príjmy a ja sa to pýtam preto, pán minister, lebo už druhý deň sa bavíme o štátnom rozpočte a vy ste hovorili sám o tom, čo sú vaše priority. Ak je pravda, že tá rýchlejšia čítačka peňazí dokáže za minútu zrátať 1 600 bankoviek a keby to bolo 50 eur, päťdesiateurovky, tak je to za 15 minút 1,2 mil. eur.
Pán minister, toľko je v rozpočte na budúci rok na príspevok rodinám s deťmi za starostlivosť o deti niekoľkým tisícom rodín. Ak by tieto Jánošove peniaze len z jednej transakcie obrazne skončili vo vašom štátnom rozpočte, tak by ste mohli rodinám s deťmi dvakrát toľko, rodinám s deťmi pomôcť takýmto jednorázovým príspevkom. Ale ja viem, že rodiny s deťmi cez rozpočet nie sú vašou prioritou. Nie sú to ani učitelia, ani zdravotníci, dokonca nie sú to ani baníci, ale možno sú to vlastníci baní, ako pán Čičmanec, lebo ak sa preukáže, že naozaj to boli peniaze z dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré pán Jánoš vlastne vypaľoval, alebo vyberal od pána Čičmanca, tak je to tragédia. A ja si myslím, že táto rakovina, musíme spoločne proti nej bojovať, pán minister,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Kollár, mňa ste zaujali hneď v úvode, keď ste ohodnotili alebo charakterizovali tento návrh rozpočtu ako najlepší rozpočet od Ficovej vlády, ak som dobre počul, dokonca najlepší rozpočet od vzniku Slovenskej republiky. Ja som sprvu myslel, že ste to mysleli ironicky, ale potom som videl, že to hovoríte úplne vážne, že to nebola žiadna irónia a musím sa priznať, že tomu nerozumiem, veď vy ste nakoniec aj kriticky a veľmi kriticky hovorili takmer dlhšie, ako minister financií. Áno, tento návrh rozpočtu, pán kolega, teda je napísaný možno dobre, možno to vás na tom návrhu fascinovalo, ale ja si myslím, že ono je v podstate pre SMER jedno, čo je v ňom napísané, oni si aj tak budú robiť svoje veci tak, ako doteraz. To znamená, veď ste to hovorili, nebudú robiť reformy, budú plytvať, plytvať verejnými zdrojmi na jednej strane a na druhej strane budú aj klamať. Veď to nakoniec povedal aj predseda NKÚ, keď hovoril stanovisko k rozpočtu a hovoril o tom, že ako sú podhodnotené výdavky jednotlivých kapitol, že sa podceňujú mnohé riziká a nakoniec, ja si myslím, že situáciu zhoršuje aj to, že oni tolerujú kradnutie vo veľkom.
Pán kolega Kollár, ja si myslím, že ak po voľbách nebude SMER pri moci, tak je to prístup, nech sa starajú iní, po nich potopa a ak zostanú pri moci, aj tak ich štátny rozpočet nebude nijako obmedzovať ani zaväzovať. A preto skôr si ja myslím, že tento návrh štátneho rozpočtu, naň sedí iné prirovnanie, že je to rozpočet premárnených .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, prečo sa to pýtam? Úplne z praktických dôvodov. Predstavte si človeka, ktorý je dôchodca a žije z 200, 300-eurového dôchodku. Tak ak počuje takéto informácie, že niekto, kto je ústavný činiteľ alebo vo vysokej funkcii SMER-u a nosí ako výpalné alebo ako biely kôň milióny eur alebo ešte aj v korunách milióny nosí domov a doma ich číta v čítačke, tak vy si nemyslíte, že takíto prostí ľudia, ktorí musia vyžiť zo svojho priemerného dôchodku, že ich môže poraziť? No a keď niekoho porazí, tak logicky sú to zvýšené náklady v zdravotníctve, nie? Čiže mne z toho vychádza záver, že keby sa tu menej kradlo, keby menej kradli tí vaši nominanti, a spomínal som toho Foraia, tetu Anku aj ďalších, ktorých sú, každý deň ich médiá prinášajú, no tak keď menej ľudí porazí, pretože sa bude menej kradnúť, no tak aj minister Čislák bude mať viac peňazí v rezorte, v zdravotníctve.
Čiže, pán minister, a vy ste teraz správny na tom poste, keď teraz odpovedáte za ministra Čisláka, veď ak naše štátne orgány plytvajú svojou energiou, myslím teraz políciu, že nabehnú kukláči do Marianky za starostom, ktorý vypýtal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán minister, ja vám chcem pomôcť. Zjavne vás moja otázka znervóznila, pretože tá informácia o pánu exposlancovi Jánošovi, ktorý doma počítal na čítačke peňazí veľké sumy bankoviek, a podľa vyjadrenia jeho manželky tá čítačka išla vkuse aj 15 minút, tak ja len som chcel tak aspoň odhadom zistiť, o koľko miliónov peňazí išlo. Bol to radový okresný predseda SMER-u. Tento človek nosil tieto peniaze z Hornonitrianskych baní od pána Čičmanca. A ako všetci vieme, ťažba uhlia je stratová záležitosť. Štát ju dotuje preto, lebo tie sociálne náklady z vysokej nezamestnanosti proste nechce z nás nikto.
Ale ak to funguje tak, že Hornonitrianske bane dostávajú milióny dotácií a potom smerácky vysoký okresný funkcionár odtiaľ naspäť nosí podiel z tej dotácie, a ja neviem, či to je 10 alebo 20 %, no tak, pán minister, ak to takto funguje aj v iných okresoch, tak vy sa nemôžete hnevať, že nemáte dosť peňazí pre kolegov v iných rezortoch. Vy ste to pred chvíľou povedali môjmu predrečníkovi: Všetci pýtajú viac peňazí. No a čo mám robiť? Nemám dosť pre všetkých.
No, pán minister, mali by ste oveľa viac, len vaši nominanti by nesmeli kradnúť. Nesmeli by kradnúť, lebo toto sa nedá inak nazvať. Toto nie je dar od Čičmanca SMER-u, toto nie je, by som povedal sponzorský príspevok od Širokého SMER-u, toto je čistá zlodejina. Tak to je Forai, jeho teta Anka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No tak tie moje kolegyne zo sociálneho výboru navrhujú, že obsahom toho zákona je, aby sa tie štandardy posudzovali až o dva roky čiže nie teraz.
A k pani poslankyni Tomanovej. Keď sa vracia k roku 2006, ma napadá reakcia, možno ste si to všimli, nový kanadský premiér, mladý premiér Trudeau, keď mu novinárka položila podľa neho impertinentnú otázku, tak odpovedal jej, že je rok 2015, pani poslankyňa, dnes je rok 2015.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, myslel som, že aj minister Richter, minister sociálnych vecí, zostane ešte pri rokovaní o tomto bode, lebo to je ministerský návrh zákona. A keďže on má takú obyčaj, že pri návrhoch zákonov vystupuje v záverečnom slove, niekedy emotívne, už sa nedá naňho reagovať. Potom sme v komplikovanej situácii, keď človek chce zareagovať pre objektívnosť a predsedajúci ho napomenie, že nehovorí k veci.
Ale vidím tu aspoň pána Podmanického, tak hovorím k veci. Pán Podmanický pred chvíľkou povedal, že ja ak by som vás zo strany SMER neopľul, tak by sa mi to ani nepočítalo, a že mám taký nepokoj v srdci. Pán poslanec, ja mám pokoj v srdci. A najmä keď vás vidím, je možné, že mám trošku zvýšený tlak. Ani by som to nebol vedel. Ale raz sme tu mali na zdravotníckom výbore možnosť takej preventívnej prehliadky. A ja som utekal na tú prehliadku odtiaľto, od pultu a vyšetrujúci lekár mi tam povedal, že: „Máte nejaký zvýšený tlak, pán poslanec.“ Tak odhadujem, že to je tým, že naozaj keď prídete sem, tak ten tlak je iný, ako keď sedíte a nemáte starosť o to, čo sa tu deje.
A naozaj ja by som vám rád niečo povedal aj v súvislosti s týmto návrhom zákona.
Pozrite, keď je poslanec podpísaný pod návrhom zákona, to vôbec nemusí znamenať, že on ten návrh napísal. To vôbec nie je pravidlo. Ale v mojom prípade si dovolím povedať, že ja sa snažím podpisovať najmä pod tie návrhy, ktoré som buď sám napísal, alebo spolu napísal s kolegami, s Alojzom Přidalom alebo s kolegom Mihálom alebo keď je to spoločný návrh. Ale už dávno som sa nepodpisoval pod návrh s tým, že ho napísalo ministerstvo, a že by som si ho ja osvojil, lebo v tom je istá finta. Ministerstvo zneužíva tú formu, že poslanec má právo predložiť návrh zákona. A to je spojené s istou výhodou, že my napríklad nie sme povinní dávať naše návrhy do medzirezortného pripomienkového konania, ako to musí robiť štátny orgán ako minister. No a takouto fintou, že si dámy zo strany SMER v sociálnom výbore tento návrh ministerstva osvojili, je tu ten návrh a medzirezortné pripomienkové konanie. A tak rokujeme o ňom teraz. A preto tu pán minister Richter nemusí sedieť.
Ale v tejto chvíli nie je najpodstatnejšia tá forma, aj keď ona je tiež signifikantná, podstatný je obsah tohto návrhu a to, čo je jeho účelom. Povinnosti zo zákona dnes platného, ktoré bolo treba splniť do konca roka, sa presúvajú o rok neskôr. To znamená aj pre ministerstvo isté povinnosti a úlohy, sú tam aj povinnosti pre obce, pre VÚC-ky, len na neskôr, keď sa nestihnú splniť do konca tohto roka. Tak sa navrhuje posunúť ten termín na koniec budúceho roka. Čaro nechceného, to je ale výrazom toho, ako pracuje SMER.
A teraz pokojne a vôbec nie preto, že by som vás chcel opľúvať, pán poslanec Podmanický. V našom gestorskom výbore prešiel pozmeňujúci návrh vládnych poslancov, že nie o rok, ale o dva roky to bude. Čiže o tých povinnostiach, ktoré nestihli sa splniť do konca tohto roka, budeme hlasovať pri spoločnej správe tak, že sa to splnenie presúva nie do konca decembra 2016, ale do konca decembra 2017, čiže o dva roky. Čiže no na jednej strane by sa mohol človek aj tešiť, že nejaká povinnosť nebude povinnosťou, ale bude to neskôr.
Ale tak lakonicky v dôvodovej správe píšu, že návrh nebude mať dopad na verejné financie, naopak, že bude znižovať výdavky verejných financií. Čiže to je také zlaté, ale to že sa budú zvyšovať výdavky v budúcom roku a v tom nasledujúcom, už nepíšu. A ja ako opozičný poslanec zase si považujem za povinnosť to povedať, že tento balvan povinností, ktoré ste si nesplnili, tlačíte pred sebou. A možno to bude povinnosť ministra Mihála alebo ministra Přidala (Reakcia z pléna.), alebo ministra Brocku. (S úsmevom povedané.)
Čiže ale to nie je len tu, to je vo všetkom, teda nechcem hovoriť o tom všetkom, ale spomeniem ako príklad, a bude o tom dlhšia diskusia na budúci týždeň, štátny rozpočet, konsolidáciu verejných financií, to, ako sa znižuje dlh, deficit štátneho rozpočtu. Tak tá konsolidácia na budúci rok mala byť na úrovni 1,2 % HDP, tak bude v roku 2017 vo výške 2,6 % a v roku 2018 dokonca vo výške 2,9 % HDP, takmer 3 %, čo je kritérium, medzná hranica, tak vy navrhujete v rozpočte 2,9 % HDP (potreba konsolidovať verejné financie.) To v ľudskej reči znamená, že to predstavuje 2,32 mld. eur. Si predstavte, oni pri tak veľkom ekonomickom raste, aký je, pri tých podmienkach, aké teraz sú, aj úrokové podmienky, proste pre ten rok 2017 navrhujú, že tá vláda preto, aby sa splnili ďalšie záväzky až po vyrovnaný rozpočet, musí v roku 2017 ušetriť, ušetriť alebo zvýšiť príjmy. (To znamená, asi predpokladajú oni, že budú o to vyššie dane.), v sume 2,32 mld. eur, to je 2 320 mil. eur. Veď bežný človek si to nedokáže predstaviť, vie si predstaviť tú čítačku na peniaze, ako to vyzerá, keď tá čítačka 15 minút ide, a podobné veci ako podobné zlodejiny. Ale toto je nepredstaviteľné. Ale to je príklad toho, ako tlačia pred sebou nepopulárne veci.
A teraz sa vrátim k tomuto zákonu. Je to zákon o sociálnych službách. Pri sociálnych službách už som spomínal istú formu sociálnych služieb, ako to pán minister najprv vytvoril a potom zabudol, že treba pokračovať v tom, a 1. 11. s tým skončili (3 600 ľudí). A jeho môžem tým veľmi vytočiť.
Ale my sme napríklad aj otázku financovania sociálnych služieb v ústavných zariadeniach sa pokúsili riešiť. Čo ste tu urobili vy zo strany SMER? Vy ste zrušili spoluúčasť príbuzných alebo opatrovaného v ústavnom zariadení, pričom ste neurobili nič iné. To znamená to, že dnes ľudia sú odkázaní na sociálne služby, že ich potrebujú a že si ich nemôžu dovoliť, tento problém ste nijako neposunuli a tlačíme ho pred sebou, tlačíme ho pred sebou ako veľký balvan.
To znamená, vzhľadom na to, že máte takú silu, že ste mohli robiť reformy nevyhnutné, potrebné na zlepšenie situácie občanov, ktorí to potrebujú, ste tieto reformy neurobili. Aj toto je chytanie vola za ocas, a nie za rohy. A preto keď ste si to navarili, tak si to aj zjedzte. Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán poslanec Podmanický, ja mám v srdci pokoj, vážne. Ja som úplne pokojný a veľmi ďaleko od frustrácie. Ale na rozdiel od vás ja som opozičný poslanec a mojou povinnosťou je doplniť to, čo ste vy zabudli povedať, ak chcete, aby som vás pochválil. Ja som včera pána ministra aj pochválil pri zákone. Pri tom predchádzajúcom zákone o službách zamestnanosti som povedal, že sú to pozitívne veci, pri ktorých aj opoziční poslanci budú hlasovať za niektoré veci. Veď nakoniec aj sami hovoríte, že my sme s tým prišli. Rozdiel bol v tom. No veď, prosím vás, čo to je za argument, že ja som navrhoval príspevok za dochádzanie za prácou 125 eur a vy navrhujete 250? Veď ja opozičný poslanec nemám tú možnosť ako vy. A, nakoniec, keď som to navrhoval, možno, vtedy to bolo reálne číslo. Dnes tie čísla, čo sa týkajú nákladov na cestovanie za prácou, sú podstatne vyššie.
Pán kolega Podmanický, ja som naozaj veľmi pokojný a moje srdce je pokojné. Ale vy ste nervózni, vy ste nervózni z toho, že tieto bubliny, ktoré vy prednášate ľuďom, časom zbadajú všetci. Veď vy navrhujete zvýšiť ten príspevok o 50 eur, ale v množine 2 500 rodičov a 144-tisíc rodičom ani o cent a tri roky. No taká je pravda.
Poznámka mojej kolegyne Vaľovej k rodovej rovnosti v kontexte s mojím vystúpením, respektíve tak zmätočná faktická poznámka, na ktorú by som nestihol zareagovať. To si vyžaduje osobitné vystúpenie v rozprave, aby som reagoval z ambony.

Áno, ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, keby som chcel tak zhutnene pár slovami nazvať tento návrh, tak by som povedal, že je to vlajková loď prorodinných opatrení vlády strany SMER, ale, hovorím, aj vlajková loď aj prorodinných opatrení v úvodzovkách.
Pán minister v prvom čítaní, keď sme o tomto návrhu rokovali, tak hovoril niečo v tom zmysle, že chcú za málo peňazí urobiť veľa muziky. A musím uznať, že pri tomto návrhu sa mu to pravdepodobne aj podarilo, lebo predstavte si, že tento príspevok, o ktorom teraz diskutujeme, na jednej strane navrhujú zvýšiť o 50 eur mesačne oproti súčasnému stavu, a to v situácii, keď rezort nemá peniaze na pomoc ľuďom, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí, alebo tým blízkym, ktorí ich opatrujú. Včera o tom hovoril som ja aj môj kolega Mihál. A sme to pripomenuli pánu ministrovi, že, áno, ak toto je výrazom na jednej strane, že nemajú peniaze tam, kde by ich bolo naozaj treba, a je to všeobecne odôvodniteľné aj zrozumiteľné, že ak niekto šetrí peniaze štátu, že sa stará o svojich blízkych chorých a šetrí nemalé zdroje, stovky eur mesačne a týmto ľuďom nepridáme ani cent, naopak, ešte im znižujeme ich doterajší príspevok, dokonca niektorým ho aj odoberáme, tak v porovnaní s týmito je tu skupina iných občanov, ktorým pridáme 50 eur mesačne. To je bomba, nie? Ja si myslím, že prioritou strany SMER nie sú rodiny s deťmi, prioritou strany SMER sú, teda preskočím to, na čo ste veľmi citliví, o tom budem možno inokedy hovoriť, tí, ktorí zarábajú a bohatnú v čase vášho vládnutia, tých preskočím teraz, prioritou vašou sú pravdepodobne dôchodcovia, to treba uznať, lebo o dôchodcoch sa bavíme veľmi často tu v Národnej rade z dôvodu vianočného príspevku, z dôvodu príspevku k vianočnému príspevku a opakovane, ale musím povedať, že ten príspevok k vianočnému príspevku ste zvýšili len o 12 eur, teda okolo 12 eur. Ale tu je to až 50. Čiže naozaj to je podstatne viac. Ja si myslím, že je to čistý politický marketing.
Keď sa na to pozriete trošku pozornejšie, tak zistíte, že výdavky na tento príspevok v rozpočte v kapitole pána ministra sú len 1,2 mil. eur. Tak je také veľké zvýšenie príspevku a dopady sú iba 1,2 mil. Tak, samozrejme, výsledok je zrejmý, lebo tí, s ktorými rátate, že to dostanú, tak je ich 2 500 na Slovensku. Na Slovensku 2 500 ľudí dostane tento zvýšený príspevok. No to je taká bomba, naozaj, že to stojí za to, dať to na tabuľu, na ktorej sa to odfajkuje s tým, čo sme urobili pre rodiny s deťmi.
Týka sa to rodičov, ktorí sa starajú o dieťa a zároveň chcú aj pracovať. To znamená, dajú dieťa do škôlky, tie náklady majú byť spojené s nákladmi v predškolskom zariadení, aby tá mamička mohla od toho dieťaťa ísť pracovať. No takže tejto rodine tejto mamičky, ktorá bude pracovať a ktorej rodina bude mať ďalší príjem, pán minister Richter navrhuje pridať 50 eur. Ale tých 144-tisíc mamičiek, ktoré sa celodenne o dieťa starajú a budú starať celý deň, tak tým už tri roky ani cent, ani cent nezvýšili rodičovský príspevok. To znamená, príjem v ich rodine sa nijako nezvýši. Dokonca príjem v ich rodine sa za pôsobenia vlády strany SMER výrazne znížil.
Aká je prorodinná politika strany SMER, to je vidieť nielen na tomto príspevku, ale vidieť to aj na iných opatreniach, daňových, odvodových. Pri novele zákona o daniach z príjmov napríklad navrhli zrušiť, zrušiť daňovú úľavu, ktorá existovala v našom daňovom systéme, nezdaniteľné minimum na manželku, v rovnakej výške ako u rodiča, ktorý pracuje. To znamená, dnes je na úrovni skoro 3 500 eur daňová úľava za rok. To je, nezdaniteľné minimum znamená, že z takejto sumy tá rodina z príjmu v rodine neplatí daň. To je, mesačne ak by si niekto uplatnil v maximálnej mieru túto výšku, tak 60 eur mesačne, zvýšenie čistého príjmu v rodine. A oni to zrušili. To za rok, ak dobre počítam, 60 eur krát 12 je 720 eur za rok, zníženie čistého príjmu v rodine. Keď sme toto napadli, keď s týmto prichádzali ako s návrhom „prorodinných opatrení“, tak to zredukovali tak, že tých, ktorí sú pri deťoch do troch rokov, sa to netýka, a keď niekto je dlhšie pri dieťati, ak je evidovaný na úrade práce alebo niekoho opatruje, to znamená tým, čím nijako nepodporujú tých, opatruje ťažko zdravotne postihnutého rodinného príslušníka, tak si bude môcť uplatniť tú úľavu. Som teda zvedavý, teda keď ten príjem nijako nerastie a sa nezvyšuje, kde si budú môcť tú úľavu uplatniť. Čiže tá pravda o tom, akú prorodinnú politiku robí táto vláda, je úplne iná, ako to prezentuje Robert Fico pred tou tabuľou, kde odfajkúva opatrenia, ktoré robia pre ľudí.
Prídavky na deti detto, tri roky nezvýšené ani o cent. Áno, veď keby tú sumu, ktorá je určená na tento príspevok na starostlivosť o dieťa, keby chcel pán minister rozdeliť medzi všetkých 144-tisíc rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov, no tak to by pridali každému 70 centov, to by tu asi nebolo veľa muziky z takéhoto opatrenia, preto sa radšej rozhodli dať veľa a iba niekomu. A v podstate toto dať niekomu veľa iba niekomu oni robia v podstate, a zasa som pri tej téme korupcie, tak, dostane strašne, strašne veľa v strane SMER niekto a tí, čo majú k nej blízko, niekto nedostane nič, ale možno niekomu ešte zoberú alebo naložia, lebo naozaj tí, čo sa starajú o tých svojich blízkych, ťažko zdravotne postihnutých, sú v otrockej pozícii.
Takže, pán minister, ako predvolebný marketing to nie je zlé, ale ja si myslím, že je to škoda, lebo dávno doteraz a možno aj odteraz na Slovensku nebude taká silná vláda, ktorá by mohla robiť naozaj skutočné aj prorodinné, ale aj iné opatrenia, ktoré by tejto krajine pomohli. A keďže ako opozičného poslanca mojou povinnosťou je na veci sa dívať aj z inej strany, z akej sa na veci vy pozeráte, tak som si považoval za povinnosť to teraz povedať. Ďakujem za vašu pozornosť.

Áno, pani Šedivcová, tí ľudia neprišli o prácu, to máte pravdu, lebo tí ťažko zdravotne postihnutí, príbuzní im zostali na krku. Oni len prišli o príjem za tú prácu, to znamená, že majú slzy pre plač. Ja viem, že pán minister už na to reagoval tak, že v decembri vyhlási ďalšiu výzvu, no ale keď skončili 1. novembra, to znamená, keď ten projekt začne fungovať, to bude na budúci rok. To znamená celé mesiace tí ľudia, síce starosť a prácu s tými svojimi ťažko chorými príbuznými budú mať, ale budú evidovaní na úrade práce a nebudú mať za to žiaden príjem. To je prvá poznámka.
A druhá k pani Tomanovej. Pani Tomanová, to opatrovanie, na to sú dva pohľady, teda ja som to aj vo svojom vystúpení hovoril. Jedno opatrovanie je, keď sa niekto cudzí v rámci sociálnej služby a opatrovania stará o niekoho cudzieho, a za to mu patrí istá odmena a má príjem, lebo to je kvázi zamestnanie pre toho človeka, to je proste, ako veľa ľudí u nás pracuje v sociálnych službách, niektorí od nás dokonca zo Slovenska chodievajú do Rakúska robiť takúto prácu. Tam je oveľa lepšie platená. Možno preto najmä chodia. Ale druhý pohľad na sociálnu službu je, keď ju poskytujú najbližší príbuzní svojmu blízkemu ťažko chorému, deti rodičovi napríklad, a nedajú ho do ústavného zariadenia. Lebo keby ho dali do ústavného zariadenia, tak tie náklady sú tam také, že štát dnes prispieva 320 eurami mesačne na jedného umiestneného. A ja si myslím, že sú práve tí, ktorí sa doma starajú o toho svojho blízkeho, sú znevýhodnení.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Nezamestnanosť na Slovensku je stále ešte veľmi vysoká a preto je dobré, že sa snažíme aj v našej legislatíve prijímať permanentne opatrenia, ktoré ju môžu znižovať, lebo zákon č. 5/2004 je tou normou alebo tým nástrojom, ktorý určite na Slovensku vplýva na nezamestnanosť, či negatívne alebo pozitívne. Ak sa prijímajú zlé opatrenia, tak to škodí trhu práce, a keď sa prijímajú správne opatrenia, tak to trh práce ovplyvňuje pozitívne.
A ja v prípade tohoto návrhu zákona už v prvom čítaní som pána ministra pochválil, že sú v tom zákone návrhy, ktoré aj opoziční poslanci vítajú a určite podporujú. Sú to zmeny definície zamestnávateľa pre účely absolventskej praxe, zámer zosúladiť postup pri náhradnom doručovaní písomností so zákonom o správnom konaní, možnosť udeliť povolenie na zamestnanie na území Slovenskej republiky aj občanom z tretích krajín, takisto návrhy na znižovanie administratívnej záťaže zamestnávateľov, to znamená, znižovanie byrokracie je príklad pozitívnej zmeny.
A v tom výpočte tých pozitívnych zmien by som skončil alebo spomenul ešte jedno opatrenie, ktoré aj pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, a to je ten príspevok na podporu mobility za prácou. Vítam to aj preto, že opakovane sme tento návrh dávali ako opoziční poslanci, pretože príspevok na podporu – sťahovanie za prácou existuje v tomto zákone už veľa rokov a argumenty, že sa tento príspevok veľmi málo využíval, že boli roky, keď ho využilo niekoľko jednotlivcov, že to nebolo, že sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, tak tá nízka využiteľnosť tohoto príspevku nebola v tom, že ten príspevok bol zbytočný, ale ona spočívala v podmienkach, ktoré musel ten záujemca splniť, aby na ten príspevok mal nárok. A v tom existujúcom zákone je tou podmienkou, že musí, ak cestuje za prácou napríklad z Košíc do Bratislavy, tak ten príspevok dostane vtedy, ak v Bratislave si vybaví trvalý pobyt. Ale trvalý pobyt je takmer neprekonateľná prekážka, lebo je zbytočná prekážka, pretože mnohí ľudia cestujú za prácou, to sú živitelia rodín, ale ich rodiny, partneri, manželia, manželky a deti zostávajú v mieste ich trvalého bydliska, teda v ich pôvodnom bydlisku. A preto to trvanie na tej, podľa môjho názoru nezmyselne tvrdej požiadavke, že zmeny trvalého pobytu, bolo príčinou, prečo sa tento príspevok nevyužíval. A preto vítam, že konečne už to nebude podmienka, že, že teda ten príspevok určite bude veľkou pomocou pre mnohých, ktorí tú dilemu majú, že v mieste ich bydliska práce niet alebo je málo. Čo len s ľútosťou konštatujem, že je to na konci volebného obdobia, že dosť to trvalo, kým teda tento príspevok sa do tohoto návrhu zákona dostáva.
Čo je súčasťou tohoto návrhu zákona, teda v prípade tohoto príspevku mi ešte jedna vec vadí a upozorňoval som na to aj v prvom čítaní a dával som to ako návrh, len zdá sa mi, že nejak ste tomu vy zo SMER-u nevenovali patričnú pozornosť, pretože keď na jednej strane pri jednom príspevku administratívnu náročnosť znižujete, že ten, kto ten príspevok dostane, nemusí preukazovať každý mesiac splnenie podmienky, ale úrad, keď kontroluje, tak ten zistí, či ten človek spĺňa podmienky, to znamená, na jednej strane pri jednom príspevku ste tak benevolentní alebo teda znižujete tú byrokraciu a pri tomto príspevku pri sťahovaní za prácou musí ten záujemca o ten príspevok každý mesiac preukazovať svoje náklady. A to ja považujem za zbytočnú šikanu.
Ďalšia vec, ktorá je predmetom tohoto návrhu, je novela v čl. 2, je novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. A už som to spomenul aj pri rokovaní nášho výboru dnes, na ktorom bol aj pán minister Richter, v súvislosti s prerokúvaním jeho kapitoly pri rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok, že to, že novelizujete zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, som privítal a sa mi to zdalo byť ako dobrá príležitosť, že môžete odstrániť tú nespravodlivosť alebo krivdu, ktorá sa tento rok, poviem to tak, spáchala na tisíckach opatrovateľov, opatrovateľov svojich blízkych ťažko zdravotne postihnutých, ktorí doma opatrujú svojho blízkeho, príbuzného. Zo zákona, ak, v najlepšom prípade ak splnia podmienky, tak dostanú od štátu príspevok vo výške 220 eur. Ale akonáhle ich príjem, toho poberateľa, respektíve opatrovaného človeka prekročí hranicu 1,4 násobok životného minima, tak o ten rozdiel sa táto suma 220 eur znižuje. A tak sú ľudia, ktorí dostávajú za to, že opatrujú celý mesiac svojho rodiča ležiaceho na posteli, nedostanú 220, ale 10 eur za mesiac, 10 eur za mesiac. No a 1. júla o tento príspevok títo ľudia prišli, pretože sa dôchodky dôchodcom, či invalidným, či starobným, tento rok, teda k tomuto roku valorizovali o 9 eur. Suma 9 eur spôsobila to, že tí opatrovatelia nemajú nárok ani na príspevok 10 eur za mesiac. No a teraz novelizujeme ten zákon, pán minister aj vie, ako to by sme im aj mohli pomôcť, tak som myslel, že to spraví, že to urobíme. Nestalo sa to a je mi to ľúto, lebo ja si myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá patrí do, nieže do sociálneho balíka, tí by mali byť, mali by ste ich mať na zreteli na prvom mieste na ministerstve sociálnych vecí, lebo ak tí ľudia umiestnia svojho príbuzného v ústavnom zariadení, tak štát, vašu kapitolu, pán minister Richter, to stojí niekoľkonásobne viac peňazí ako cez ten príspevok. Sám ste povedali, že je to v priemere 320 eur za mesiac. Čiže niekde je to tristo, niekde štyristo, ale teda v priemere na toho človeka, ktorý je v ústavnom zariadení, štát dopláca niekoľko sto eur. A je, si myslím, že v záujme štátu a nás všetkých, že podporovať tú starostlivosť v domácom prostredí, lebo tým šetríme verejné zdroje.
No vy teraz ste urobili to, šetríte verejné zdroje, lebo v rozpočte na budúci rok bude menej peňazí na kompenzáciu na tie príspevky, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, o 3,5 % v porovnaní s týmto rokom. Je to viac ako 8 miliónov eur. Čiže tie príspevky budú nižšie na budúci rok zo strany štátu tým ľuďom, ktorí v podstate robia viac, ako by museli.
Je pravda, že pán minister povedal, že aby som nezabúdal aj na zákon o rodine, že je tu vzájomná vyživovacia povinnosť. Že keď rodičia vychovali deti, tak je povinnosťou detí sa o rodičov postarať. No ale medzi nami, to je v poriadku, to sedí, ale štát by mal takto pristupovať ku všetkým deťom, alebo ku všetkým rodinám, a nieže jedna skupina detí, keď dá svojich rodičov do ústavného zariadenia, tak štát im prispeje plus 320 eur a tí už nemajú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom akoby, a iní, ktorí sa o tých rodičov starajú, že im svedomie, srdce nedovolí, tak štát to využíva, že koľko teda znesú, lebo tým šetria peniaze štátu.
Čiže keby ste to nenovelizovali v tomto zákone, tento zákon, možno by to nebolo na mieste o tom teraz hovoriť, ale zdá sa mi to byť veľmi aktuálne, lebo aj vy, pán minister, stojíte pri premiérovi a odfajkovávate tak bombasticky každé to opatrenie, ktorým sa chcete zapáčiť svojim voličom.
A spomínam to aj preto v tomto kontexte, že zároveň je to aj o zamestnávaní. Napríklad 1. 11., a to už súvisí s týmto zákonom, od 1. 11. zrazu 3600 opatrovateľov, ktorí dovtedy, do 1. 11. boli aj, by som povedal, zaplatení ako opatrovatelia, tak skončili, lebo sa vyčerpali prostriedky z európskych zdrojov. Projekt 1. 11. skončil a tých 3600 ľudí skončilo na úradoch práce; 3600 ľudí, prosím vás, veď to je jedna automobilka. Ako takto benevolentne, hovorím, trestuhodne ako zanedbať to, že tu zrazu skončí nejaký projekt a hotovo a starajte sa obce alebo VÚC-ky, to je vaša starosť, no ja si myslím, že ste zareagovali, pán minister, neskoro. Ak ste to chceli pripomenúť obciam a VÚC-kam, že však to bola vaša starosť, tú kontinuitu musíte vy udržiavať, že sa chcete z toho tak nejak vyzuť. Ja si myslím, že sa z toho nevyzujete. A najmä, že chcem ukázať, že tento priestor sociálnych služieb môže absorbovať veľmi veľa ľudí, ktorí sú v evidencii úradov práce, nezamestnaní ľudia, ako znižovať nezamestnanosť vysokú. Inokedy bránim ministra Richtera, že to neni len jeho problém, že sú aj iní ministri, ktorí svojím prístupom, svojimi návrhmi, opatreniami a spravovaním verejných financií môžu výrazne znižovať nezamestnanosť. Ale v tomto prípade, v prípade sociálnych služieb je to, aj keď sú to, poviete mi, originálne kompetencie obcí, ale veď to, že 3600 opatrovateliek bolo takto, by som povedal, zabezpečených akým-takým príjmom na úrovni minimálnej mzdy, na úrovni minimálnej mzdy, no veď to bola, to bolo vďaka ministerstvu sociálnych vecí. No ale ste to proste buď nezbadali, alebo zaspali, myslím, niekto na vašom úrade, že vám to nepripomenul. A aj to považujem za chybu, za chybu. A v istom zmysle aj za luxus pri takej nezamestnanosti, ako je na Slovensku, si myslím, že si to nemôžeme dovoliť v boji s nezamestnanosťou. Preto si myslím, že SMER nerobí dosť, máte na viac. A preto moji kolegovia poslanci za KDH pri hlasovaní o tomto návrhu sa zdržia hlasovania.
Ďakujem za vašu pozornosť.