Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

17.9.2015 o 18:17 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 17.9.2015 18:17 - 18:19 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Pán poslanec Jasaň, neviem, možno nečítate e-maily alebo vám tí ľudia nepíšu. Mne tí ľudia píšu. Ale poradím vám, ako zistíte koľkým ľuďom úrady práce 1. júla znížili príspevky, znižovali na celom Slovensku príspevky. Na to sa môžete opýtať pána ministra. Ani to nemusí byť na hodine otázok. On vám to veľmi ľahko môže zistiť a vám povie koľkým tisícom ľudí na Slovensku, podľa môjho názoru nezaslúžene, aj keď je to v súlade so zákonom, nezaslúžene ste znížili pomoc štátu. Takže netrepem. A keď budete slušnejší, tak vám niektoré z tých listov aj dám prečítať.
A čo sa týka pani Vaľovej, vám som zabudol ešte v rozprave povedať, pani poslankyňa, vidíte, v tomto zákone sa ruší povinnosť rodiča každý mesiac predkladať úradu práce potvrdenie o skutočných nákladoch na starostlivosť o dieťa v materskej škôlke. No vidíte, pri tomto zákone sa ruší mesačná povinnosť preukazovať tie náklady, ale v predchádzajúcom zákone o podpore mobility cestovania za prácou sa zavádza každý mesiac ich preukazovať. Veď tu stačilo, aby si z jedného poschodia na druhé poschodie vymenili svoje informácie a prístup k tomuto. Ak chcete znižovať byrokraciu, tak som za to. Ja vás preto nebudem kritizovať. (Reakcia navrhovateľa: „Pán poslanec, tam je všeobecne záväzné nariadenie. To je niečo úplne iné. Prepáčte, že do toho vstupujem. A vy tomu rozumiete? To je malý zákona na úrovni obce a mesta.“)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2015 18:07 - 18:12 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, hovorili ste síce pri predchádzajúcom návrhu, že za málo peňazí je veľa muziky, mne sa zdá, že to pri tomto návrhu platí, že ste dokázali urobiť veľa muziky za málo peňazí, 1 mil. eur alebo niečo cez 1 mil. eur, a prichádzate s návrhom, že zvyšujete príspevok na starostlivosť o dieťa o 50 eur. To je veľké zvýšenie, nie? To je ten politický marketing. Veď aj vianočný príspevok sa zvyšuje len o necelých 12 eur, ale tento príspevok sa zvyšuje o 50 eur, mesačne. To je bomba, nie? To je výrazné zvýšenie toho príspevku. A podľa môjho názoru sa to dá prezentovať tak, že je to priorita ministerstva, ako podporovať rodiny s deťmi. Ale celé toto, by som povedal, bombastické hovorenie o plnení priorít ministerstva, ako chce podporovať rodiny s deťmi, vyprchá, keď si uvedomíte, aký počet rodín s deťmi tento príspevok zahŕňa, 2-tisíc rodín na Slovensku dostane podľa odhadov ministerstva tento zvýšený príspevok. No, prosím vás, toto je zosúladenie starostlivosti o dieťa s prácou rodinám na Slovensku alebo pomoc rodičom na Slovensku? Pán minister, áno, za málo peňazí, áno, za 1,2 mil. eur to je opatrenie zo sociálneho balíčka. Ja tomu hovorím politický marketing, pretože vy nijako nepomôžete rodinám, napríklad ktoré majú deti staršie ako tri roky a nemajú to šťastie, že sa ich dieťa dostane do škôlky alebo že nemajú rodiča staršieho, ktorý by sa im o to dieťa postaral. Ako tí napríklad budú riešiť svoju situáciu? Alebo napríklad je tá iná veľká skupina. A to je takmer 140-tisíc rodičov, ktorí dostávajú rodičovský príspevok. Ten je stále 200, neviem, presnejšie je to 203,2 eura. Týmto nepridáte ani cent. Keby ste tú sumu totiž, ktorú máte na tento príspevok, rozdelili tej veľkej množine rodičov, ktorí sa celodenne o dieťa starajú, tak by to bolo 70 centov čiže ani nie jedno euro. No aká by to bola muzika? Tu by ľudia naozaj sa opýtali: Toto je pomoc rodinám s deťmi? Čiže tým radšej nebudeme otvárať túto tému, lebo jednoducho za málo peňazí my chceme veľa muziky. A inak sa to asi nedalo urobiť.
Ale ja mám lepší návrh, pán minister, aby to nebol len čisto politický marketing, ktorý teraz predvádzate pred voľbami. A hovoril som o tej skupine našich spoluobčanov, ktorí tak pomáhajú tomuto štátu, že sa mi zdá, že sú skoro ako otroci, lebo ak niekto sa celodenne 24 hodín stará o svojho chorého príbuzného, a preto nechodí do práce, lebo sa proste nedá stihnúť urobiť aj práca, aj starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutého človeka. A keďže im to nedovolí svedomie alebo srdce toho rodiča alebo blízkeho príbuzného zveriť ho do ústavnej starostlivosti, tak ja odhadujem, že títo ľudia šetria štátu mesačne možno 300, možno 400, možno 500 eur mesačne. A úrad práce im oznámi: „Milá pani,“ nebudem jej meno hovoriť, „s účinnosťou od 1. 7. 2015 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (matka ) vám odnímame.“ Táto osoba dostávala mesačný príspevok 8,89 eura. A úrad práce jej ho od 1. 7. odobral. Tá pani mi odkazuje, že by ste sa mohli niekedy, pán minister, zastaviť u nej a že nieže si to s vami vymení, ale by vám ukázala, či za to, čo robí pre svojho rodiča alebo pre túto spoločnosť, si nezaslúži väčšiu podporu. A preto vám navrhujem, pán minister, aby ste, ak chcete, aby bolo viac muziky z tých málo peňazí, ktoré máte, tak tých 1,2 mil. eur premeniť na ten príspevok tým ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú oveľa viac. A určite to oni aj ocenia. Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 17:35 - 17:36 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Iba na pani poslankyňu Vaľovú zareagujem. No, pani poslankyňa, veď ja hovorím, že konečne je to tu. Keď som to ja navrhoval pred rokom, pred dvomi rokmi, ako je možné podporovať lepšie cestovanie za prácou, aby to bolo účinné, aby viac ľudí tento príspevok mohlo využiť, tak vtedy ste ma nepodporili, vtedy to neprešlo, ale teraz s tým prichádza sám pán minister, takže ja to vítam.
Ale som si všimol, že keď na jednej strane znižujete byrokraciu pri žiadosti alebo pri príspevkoch podľa tohto zákona o zamestnanie, tak pri tomto príspevku na mobilitu za prácou, naopak, byrokraciu zvyšujete. A ja som zasa navrhol, aby ste to zosúladili, lebo mne sa zdá, že tak budú mať vaši alebo naši úradníci v štátnej správe menej roboty a ten výsledok bude lepší. Čiže ja na jednej strane som rád, že niektoré zmeny konečne urobíte, a navrhujem, že sa to dá ešte lepšie, ešte lepšie to urobiť, máte na to.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2015 17:19 - 17:30 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, v dôvodovej správe vo všeobecnej časti sa hovorí, že tento návrh je iniciatívny návrh ministerstva a nadväzuje na „reformu aktívnej politiky trhu práce z mája roku 2013". Zdá sa mi to príliš bombastické, nazývať to, čo sme schvaľovali v máji 2013, reformou aktívnej politiky trhu práce. Ale nie je to podstatné, nebudeme sa vadiť o slovíčka.
Obsahom tohto návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, s ktorým prichádza pán minister, je viacero legislatívnotechnických zmien a čiastkové úpravy, s ktorými môžeme súhlasiť, tak poslanci za SMER aj opoziční poslanci, keď napríklad ide o zmenu definície zamestnávateľa pre účely absolventskej praxe, zosúladenie postupu pri náhradnom doručovaní písomností so zákonom o správnom konaní alebo napríklad možnosť udeliť povolenie na zamestnanie na území Slovenskej republiky pre občanov z tretích krajín. A tu by som aj skončil, s čím možno zatiaľ súhlasiť.
A teraz budeme hovoriť o veciach, o ktorých by som skôr polemizoval, alebo niektoré z nich vlastne by som aj pochválil s tým, že konečne s nimi prichádzajú, ale je to na konci ich volebného obdobia, čiže z tohto pohľadu neskoro.
Musím povedať, že je to pravdepodobne snaha zamestnávateľov v tripartite, aby presadili v tomto zákone niektoré veci. A musím povedať, že boli úspešnejší ako opozícia napríklad v tom máji 2013 alebo v nasledujúcich novelách tohto zákona, pretože ministerstvo prichádza s konštatovaním, že na základe zhodnotenia súčasného stavu, najmä objektívneho zhodnotenia povinnosti žiadateľov o poskytnutie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti navrhuje zníženie ich administratívnej záťaže tak, že doterajšie preukazovanie splnenia povinnosti žiadateľa o príspevok sa navrhuje nahradiť zisťovaním splnenia týchto zákonom určených povinností úradom. Čiže ministerstvo teraz prichádza s návrhom zníženia administratívnej náročnosti (čiže menej byrokracie), áno, lebo to hovoria už zamestnávatelia, že súčasný legislatívny stav je často záťažou byrokratickou a nevedie k znižovaniu nezamestnanosti. Možno to vyplývalo aj z toho, že na začiatku volebného obdobia boli v strane SMER (aj pán minister) príliš sebavedomí a mysleli si, že nezamestnanosť bude klesať so zmenou vlády tak nejako akoby automaticky a že nebude treba prijímať nejaké zásadné zmeny. Nebolo to tak. A som rád, že aj keď neskoro, ale predsa len sa vláda rozhodla na jednej strane administratívnu náročnosť našej legislatívy znižovať.
Ale čo mi je ľúto, tak to je, že to neplatí pri ďalšom návrhu, ktorý je obsahom tejto novely zákona, ale ktorý ja vítam. Vítam opatrenie, ktorým ministerstvo chce prispieť k zvýšeniu mobility za prácou. Vytvára slovami dôvodovej správy nový legislatívny rámec na podporu mobility za prácou napojenú na zmenu miesta pobytu občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie. A po novom už sa to nebude viazať na zmenu trvalého pobytu, ako je to teraz, ale stačí aj zmena, napríklad prechodný pobyt. Tak kým sme to hovorili my, kým som to hovoril ja, KDH alebo opozícia, tak nejako sa tie argumenty nechytali. Teraz na konci volebného obdobia keď ministerstvo zbadalo, že na Slovensku veľmi veľa ľudí cestuje za prácou, ak ich máme motivovať, aby boli ochotní prijať ľudia prácu z východu na západe, alebo možno aj opačne, a tým príspevkom, tak ak bola podmienka, že musia zmeniť trvalý pobyt, no tak to bola tá zábrana, aby to motivovalo ľudí, pretože keď otec živiteľ rodiny cestuje za prácou, tak jeho manželka, deti zostanú doma, žijú v tom prostredí, ale nemení on trvalý pobyt. Takže vítam konečne nový prvok, ktorým ideme podporiť mobilitu za prácou, a podmienky zmäkčujeme, ale nerozumiem tomu, tu asi zamestnávatelia to už nepostrehli, alebo ich to tak až netrápi, prečo tu zvyšujeme byrokraciu. Keď napríklad pri tom predchádzajúcom príspevku sa byrokracia znižuje v tom smere, že uchádzač o zamestnanie nemusí každý mesiac preukazovať náklady, tak v prípade príspevku na mobilitu za prácou to bude musieť každý mesiac preukazovať. A pritom sa to dá urobiť celkom elegantne, že jedenkrát pri podaní tej žiadosti a v prípade zmeny bude povinný uchádzač o zamestnanie úradu dokladovať túto zmenu v nejakej stanovenej lehote pod hrozbou sankcie, že ten príspevok musí vrátiť. Takže v druhom čítaní by som privítal, keby sme v tomto zákone zosúladili prístup k tým príspevkom aktívnej politiky trhu práce. A ja si myslím, že v prípade toho príspevku na mobilitu za prácou by sme to mohli urobiť.
Ďalšia vec, ktorá sa novelizuje týmto zákonom, to je, v článku II, to je moja tretia poznámka v tomto prvom čítaní o tomto zákone, sa novelizuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. To je taká drobná zmena. Spočíva v tom, že chcú zefektívniť personálnu politiku posudkových lekárov. To je taká vec, že naozaj, teraz ironicky hovorím, to patrí do sociálneho balíka.
Ale vážne teraz. Keď chcete novelizovať zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, pán minister, musíte to urobiť v iných ustanoveniach. Ak chcete pomôcť naozaj ľuďom cez svoje návrhy sociálnych balíkov, tak sa musíte pozrieť na to, čo sa stalo 1. júla tohto roka, ako tisíce ľudí prišli o ten príspevok alebo bol výrazne znížený. A ja si myslím, že tam by ste mali reagovať na aktuálnu situáciu, keď sa už tri roky neupravovali sumy životného minima. Ale ľudia, ktorí opatrujú blízku osobu, môže to byť dcéra, chorú matku, dcéra nechá zamestnanie a dostáva príspevok, ktorý keby dostávala v plnej výške, je veľmi málo nad úrovňou životného minima, pravidelným valorizovaním napríklad dôchodkových dávok, a keďže sa 1. júla neupravovali sumy životného minima, tak títo opatrovatelia dostávajú a dostali tisíce z nich z úradov práce oznámenie, ako im príspevok úrad práce krátil, dokonca niekomu ho aj zobral, lebo si predstavte, že sú prípady, že niekto dostával príspevok za opatrovanie svojej chorej mamy 10 eur za mesiac a úrad práce poslal oznámenie, že tento príspevok odoberá. Čiže ľuďom, ktorí šetria peniaze štátu tak, že nedajú svojich chorých do ústavných zariadení, oznámil štát, to znamená úrady, ktoré teraz reprezentuje minister Richter, že im príspevok znižujú alebo berú. A ministerstvo na to reaguje tak, že nechystá zmenu v tomto zákone. Tak ja si myslím a odporúčam pánovi ministrovi, že v druhom čítaní by sme to mohli urobiť, ja sa za to prihováram, aby vaša sociálna politika bola naozaj adresná a nebol to čistý marketing, lebo v prípade ťažko zdravotne postihnutých a ich opatrovateľov ste neurobili ani touto novelou nič. Keby to nebolo obsahom tohto návrhu zákona, tak to nepoviem teraz, povedal by som to pri ďalšom bode, ale určite sa k tomu vrátim, určite sa k tomu vrátim aj pri nasledujúcich bodoch, ktoré budeme prerokúvať, lebo si myslím, pán minister, aj SMER, že máte naviac a že teraz je ten priestor, naozaj na reagovanie na aktuálnu situáciu, pomoc tým, čo to potrebujú. Viacero z tých opatrení, ktoré sú obsahom tohto zákona, sa v podstate prejaví možno až po voľbách, ale toto opatrenie očakávajú od vás práve tí, ktorí určite aj vám poslancom píšu tie smutné listy, na ktorých táto sociálnodemokratická vláda neprávom zabúda. Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2015 19:57 - 20:16 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis

196.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, v úvode svojho vystúpenia k tejto téme som chcel poďakovať kolegom z grémia, že súhlasili s návrhom KDH, aby prvým bodom tejto schôdze bola diskusia o najvážnejšom probléme, ktorým teraz Európa žije. Aj občania Slovenskej republiky. Chcel som poďakovať teda najmä kolegom zo SMER-u, lebo ich postoj bol rozhodujúci a som bol rád, že predseda parlamentu zaradil tento bod ako prvý.
Ale, prosím vás, neviem, či rozumiete vášmu vlastnému správaniu. Tak ako najvážnejší bod tejto schôdze, ako prvý bod, a táto forma rokovania v noci, aby sme to čo najskôr mali z krku, alebo aby bola opozícia spokojná? Prosím vás, veď takéto formy rokovania tu v Národnej rade používame vtedy, keď sme sa nedokázali zmestiť do limitu, do programu, ktorý sme si vyčlenili na rokovanie schôdze. Napríklad, že sme mali rokovať viac ako tri alebo štyri týždne. Tak vtedy sme hľadali spôsob, ako prerokujeme všetky body programu. Ale vy hneď pri prvom bode, ako potrebujete čo? Ako ponížiť opozíciu? Alebo je toto výraz SMER-u k tejto téme a k tomuto problému? Veď my sme, veď my sme pred tromi mesiacmi takmer všetci, až myslím na jedného, hlasovali spolu s vami za stanovisko Národnej rady, v ktorom sme odmietali kvóty alebo odmietli kvóty.
Čiže, pán predseda, nerozumiem tomu, prečo sa SMER potrebuje znižovať k takýmto prejavom parlamentnej nekultúry. Považoval som to za potrebné povedať, lebo mal som pocit, že zatiaľ na to nikto z mojich predrečníkov nereagoval. Naozaj, do desiatej večer? Ako prvý deň rokovania? Ako necítite, necítite, že tu nie je niečo v poriadku? Veď ani premiér tu nie je. No čo vie o tom, alebo nepočul som raz sa vyjadriť pána ministra Vážneho k tejto téme. Keď sa redaktori po rokovaní vlády pýtali ministrov na otázku utečencov, či by prijali nejakého utečenca k sebe, tak boli tak zmätení, že jednoducho boli zaskočení vôbec témou. Čiže naozaj, uvedomujem si, že dôsledne sa tomu vo vláde venujú maximálne traja ľudia. Ale aká diskusia s vládou, keď tu nikto z tých troch, o ktorých si myslím, že tej téme rozumejú, aj sa jej dlhodobo venujú, tak tu nie sú. A je mi ľúto, že tu pán minister Vážny musí takto sedieť a to pretrpieť aj s tými zo SMER-u, ktorí tu musia do desiatej byť, aby sa náhodou niečo z radov opozície nevyskytlo.
Čiže chcel som byť konštruktívny a nechcel som vyvolávať konflikt. Ale naozaj táto forma a tento spôsob je tak, by som povedal, neštandardný a čo ma zaráža, že vám to doteraz neprišlo, že vy v tom nevidíte nič nenormálne. Ja to nepovažujem za normálne a je mi to teda ľúto. Aj preto, že predseda parlamentu prichádzal s inými predstavami, že ako bude zvyšovať kultúru Národnej rady.
Dámy a páni, ja som rád, že diskutujeme o tomto probléme. Tie dôvody sú všeobecne známe. Veď nielen politici alebo tí ľudia, ktorí to u nás alebo v iných krajinách majú na starosti, sa budia zo spánku. Naozaj aj mnohí ľudia, ktorí by možno s tým nemuseli nič mať, ale ich to evidentne trápi, lebo tie reakcie ľudí, aj na uliciach, aj to ako sú schopní sa mobilizovať pri tomto probléme, je dokonca výhoda pre túto vládu. Je to výhoda pre túto vládu, že nemusí sa spoliehať len na svoje vlastné kapacity. K tomu možno teda neskôr.
To, že o tom diskutujeme a že treba diskutovať, je to aj preto, tie dôvody nakoniec sú všeobecne známe, ich moji predrečníci viacerí spomínali, lebo azylové systémy niektorých členských štátov Európskej únie skolabovali. Jednoducho Európa je ohrozená vo svojich základoch. To nie je len problém Angely Merkelovej alebo Talianska či Grécka. To je aj slovenský problém. Tu ide teraz aj o Európu, ktorej sme my súčasťou. A ja si myslím, že toto nie je len test súdržnosti. Toto je test toho, či Európska únia bude existovať taká, akú sme ju poznali.
Preto treba diskutovať o tomto probléme aj preto, že túto tému niektorí nezodpovedne zneužívajú na šírenie strachu a neznášanlivosti. Je mi ľúto, že ani slovenská vláda a osobitne Robert Fico neprispieva k upokojeniu situácie. A teraz myslím na potrebu upokojenia situácie nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii, aj v Európskej únii. A je mi ľúto, že pričinením slovenskej reprezentácie Slovensko stráca kredit ekonomicky úspešnej, kultivovanej krajiny s hlbokými kresťanskými tradíciami. Chcel som vyzvať na konštruktívny, dôstojný, kultúrny a zároveň racionálny prístup k riešeniu tohoto problému, lebo na to máme. Naozaj je málo tém, pri ktorých je taká, by som povedal, zhoda v tejto sále, že v podstate nie je problém s prijatím akéhokoľvek uznesenia, že by ste za to zahlasovali len vy zo SMER-u. A je veľmi veľa vecí, ktoré slovenská vláda, respektíve minister navrhuje a robí, tak sú to v podstate návrhy, ktoré navrhujú aj kolegovia z opozičných strán. Len, samozrejme, nie je to vždycky to isté, keď dvaja ľudia robia to isté. A to je tá výhoda, ktorú slovenská vláda má v tejto kauze, respektíve pri riešení tohoto vážneho problému, ona spočíva v tom, že dnes ponúkajú pomoc slovenskej vláde cirkvi, náboženské spoločnosti, neziskový sektor, dokonca fyzické osoby. A preto vláda vlastne nemusí presviedčať slovenskú verejnosť, že niektoré opatrenia sú nevyhnutné, alebo teda presviedčať ľudí o tom, že to, čo by mohla navrhnúť, že by nebolo priechodné v spoločnosti.
Ja sa teraz zastavím jednou-dvomi vetami pri tom vyhlásení Národnej rady, ktoré sme prijali koncom júna v tejto rokovacej sále. Pod veľa písmenami sme zaujali stanovisko, ale ja okomentujem len to pod písmenom C, kde Národná rada zdôrazňuje potrebu solidarity s členskými štátmi Európskej únie pri riešení tohoto problému.
Dámy a páni, je miera pomoci, ktorú ponúka slovenská vláda, dostatočným prejavom solidarity s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú najviac postihnuté migračnou krízou? Už to moji kolegovia viacerí povedali, aj naposledy som zachytil, že Alojz Přidal o tom hovoril, sto sýrskych kresťanov, keď sa v iných krajinách bavia o tisícoch, o desiatkach tisícov utečencov? Ja si myslím, že práve takýto prístup slovenskej vlády drží pri živote návrhy o povinných kvótach. Sto sýrskych kresťanov. Veď to nielen doma, ale aj vonku, ako aké reakcie alebo čo vzbudilo táto ochota Slovenska prichýliť sto sýrskych kresťanov, ktorí utekajú pred vojnou? Je to škoda a zároveň smutné, že naša krajina, ktorá nie je nijako priamo ohrozená utečeneckou krízou, takto stráca kredit kultivovanej európskej krajiny a tiež kredit korektného partnera, spojenca v Európskej únii, ktorý najlepšie počúva alebo rozumie eurofondom.
Slovensko má na viac. Ja sa hrozím predstavy, že by sme boli na trase utečencov ako Maďarsko. Ak by naším územím malo prejsť 170-tisíc utečencov len tento rok alebo v posledných týždňoch, že 20-tisíc za víkend. A pritom ja si myslím, že patrí to k politickej rozvážnosti, a to som myslel, že budem adresovať pánu premiérovi, lebo my vôbec do budúcna nie sme, by som povedal, uchránení pred možnými a potenciálnymi takýmito javmi, aké teraz zažívajú v krajinách na tej balkánskej línii. A to nemyslím zrovna na Ukrajinu. Lebo už teraz vidieť, že tí utečenci jednoducho Maďarsko musia obísť. Ono sa dá obísť aj z ľavej strany a ono sa dá obísť aj z pravej strany. A potom si to trúfame zvládnuť sami? Ako naozaj si to trúfame zvládnuť sami bez pomoci Európskej únie? Je tak, dá sa to aj tak, nakoniec veď keď nie inak, tak aj tým plotom, tak ako to urobil Orbán, ale chcel som vám povedať, že ďakujte pánu Bohu, že nemáme také problémy ako tieto niektoré krajiny, ktoré z Európskej únie sú najviac postihnuté utečeneckou krízou.
Takže ten konštruktívny prístup k tomuto problému, a to myslím tým potom aj o disciplíne vo vzťahu aj k našim partnerom v Európskej únii, to je veľmi obozretná vec. Lebo my nevieme, kedy sa ocitneme v podobnej situácii, a ak sa budú naši európski partneri ku nám správať tak svalnato, s takými rečami a spôsobmi, ako to niekedy na domácej alebo aj inde predvádza pán premiér, no proste dá sa to aj inak. No my možno, rôzne, máme každý svoje spôsoby. Konštruktívny prístup, väčšia solidarita s tými, ktorí to skutočne potrebujú, lebo sú ohrození, a preto teda hovoríme o utečencoch, a tak isto poriadok.
Áno, ja by som rád ako pochválil, že poriadok je vyžadovanie poriadku aj vo vzťahu k našim európskym partnerom, a to sa týka schengenského priestoru a schengenských hraníc a týka sa to aj vo vzťahu k utečencom. Proste kto chce u nás žiť, tak musí naše zákony a naše pravidlá dodržiavať.
Rád by som povedal pár slov ešte k jednému problému, ktorý vyplával v súvislosti s utečeneckou krízou na povrch, a to je strach z islamu. Z islamskej kultúry, ktorá sa takto v nebývalej miere môže dostať do Európy. Tento strach vyháňa do ulíc ľudí aj u nás. Demonštrujú svoj odpor voči islamizácii. Je tento strach opodstatnený? Veď je nás 500 miliónov. Nie? Európanov. 500 miliónov, a keď hovoríme teraz, že 500-tisíc migrantov v Európe, to je 500 miliónov a 500-tisíc, to je desatina percenta, nie? Desatina percenta. Ak by Európa bola skutočne kresťanskou, tak dnes nie je najmenší dôvod ani na paniku, ani strach, ale ten strach tu je. Niekde aj panika.
A ja si myslím, že je to tým, že Európa dnes, to je obor na hlinených nohách. Lebo svoju kresťanskú identitu, kultúru sama Európa postupne likviduje, ničí, stráca. Kultúra smrti sa prejavuje v Európe napríklad v postoji k životu, k rodine, deťom. V Európe nechceme mať deti. Na jednej strane nás desí zabíjanie vo vojnových konfliktoch či občianskych vojnách v iných častiach sveta, ale na druhej strane pokojne tolerujeme zabíjanie nevinných nenarodených detí. Komu patrí budúcnosť? Tým, čo deti nechcú, alebo tým, čo deti majú? Ja si myslím, že tým druhým.
Ak si to uvedomíme, ak sa vrátime ku koreňom, k osvedčeným hodnotám, na ktorých Európa aj naše štáty vznikali, tak nebude dôvod sa báť. My budeme silnejší, budeme vzbudzovať aj väčšiu úctu a rešpekt iných spoločenstiev a kultúr a možno nás budú chcieť aj napodobňovať. Ak ich presvedčíme, že naša kultúra, náš životný štýl je lepší, životaschopnejší. Prečo nie? Veď aj také príklady v Európe poznáme. A dokonca aj v našej európskej histórii je veľa pozitívnych príkladov o tom, ako sa podobné historické výzvy dajú zvládnuť, ako je tá dnešná utečenecká. Spomeniem len jedného za všetkých. Ak si to pozriete v histórii, pápež Gregor v čase sťahovania národov bol veľmi úspešný a v histórii mu prischol prívlastok "Veľký".
Videl som na tú tému jeden vtip. Pravdepodobne z francúzskej tlače, ako na jednej strane pravdepodobne to bol minister alebo nejaký azylový úradník a oproti nemu utečenecká rodina s malými deťmi a v tej bubline ten francúzsky byrokrat hovorí: Vous n´etes chrétiens – vy nie ste kresťania. Ten výraz ako odmietnutia, že vy nie ste kresťania, preto nie do Európy. A odpoveď v tej druhej bubline bola, ani vy nie ste kresťania alebo vy ešte menej. Proste bolo to veľmi výstižné, bolo to pravdivé, je to trpká pravda, ale pozitívne je na tom to, že to už niekto vidí, že aký je rozdiel medzi nami, medzi Európanmi a tými druhými.
Ja si myslím, že na začiatok to nemusí byť zlé, lebo keď sa naučíme rozlišovať, tak bude sa dať potom ľahšie dohodnúť aj na účinných, efektívnych opatreniach aj v téme, akou je utečenecká kríza. Náš predseda, ale neviem, aj, myslím, ďalší už tu spomínali počas dnešnej debaty ten včerajší prejav Cyrila Vasiľa, to je sekretár kongregácie pre východné cirkvi, veľmi múdry muž. On v Šaštíne včera povedal inými slovami tiež, že ide o nastavenie nášho srdca. Ak je správne nastavené, tak riešenie sa vždy nájde.
Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 15:21 - 15:23 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis

82.
Áno, zopakovalo sa to tu, to, čo sme počuli aj v júni, 23. júna, myslím, keď premiér vystúpil na túto tému. S väčšinou jeho vystúpenia sa dá súhlasiť a nakoniec, veď za to vyhlásenie Národnej rady, že sme proti kvótam, že kvóty odmietame, sme boli takmer všetci poslanci, okrem jedného.
Ale s čím chcem polemizovať a čo mi vadí na vašom vystúpení, pán premiér, že opäť ste postrašili. Zasa strašíte občanov Slovenska, s čím potom vy prídete. Prosím vás, ja to viem, nestrašte referendom! To robí Tsipras v Grécku.
Pán premiér, vy ste zavinili to, že dnes v Európskej únii sa rozhoduje takýmto spôsobom. Vy, poslanci SMER-u, ste v roku 2008 so SNS a HZDS hlasovali za Lisabonskú zmluvu. Máte to dokonca aj na vašej stránke SMER-u. A nás poslancov za KDH, ktorí sme nehlasovali za Lisabonskú zmluvu a napríklad aj z takéhoto dôvodu, tak ste nás nazvali protinárodnými, protieurópskymi. A bol len ten rozdiel, pán Fico, že vy ste možno mali slabšiu predstavivosť, že vy ste si to nevedeli predstaviť. Preto vás vyzývam, nezneužívajte túto situáciu o nešťastníkoch imigrantoch a nerobte si a nepripravujte si volebnú kampaň za štátne peniaze aj pri tejto téme!
Samozrejme, s ostatnými vecami, teda aj o čom s vami súhlasím, tak budem hovoriť vo svojom vystúpení.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2015 17:58 - 18:00 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis

78.
Pán kolega Hlina, chcem oceniť vašu odvahu, že vystupujete k tomuto návrhu zákona, vládnemu návrhu zákona, kriticky. Vystupovať kriticky k vianočnému príspevku, to sa teraz tomu hovorí politická korektnosť, že ten, kto by to kritizoval, je v podstate politická mŕtvola. Nie? Veď SMER to preto navrhuje, že jednoducho kto si dovolí z politikov kritizovať návrh, keď Robert Fico pridáva dôchodcom? Preto naozaj klobúk dolu, lebo na to treba kus odvahy.
A teraz to druhé. Vy ste sa pýtali, že prečo s tým minister chodí každý rok. On bude takto chodiť, kým budú pri moci, každý rok, lebo to je navrhnuté ako jednorazový príspevok. To znamená, keby on s tým neprišiel, tak by to zvýšenie nebolo. Čiže ten signál občanom – voličom je, že keď tu nebude Ján Richter, resp. keď tu nebude Robert Fico, tak možno nejaká iná vláda na dôchodcov zabudne. Čiže toto je ten signál, ktorý tento návrh zákona vysiela.
A potom to, čo ste hovorili o tom, že, a hovoril to aj váš predrečník poslanec Mihál, že na prídavky na deti štyri roky ani o cent nepridali. Keby túto sumu pridali, tých dvanásť eur, napríklad na prídavky na deti, zhodou okolností by to bol podobný náklad pre štátny rozpočet, lebo tých detí je milión dvestotisíc. No, bolo by to o trošku viac, ale rádovo 10 miliónov korún a by to znamenalo o jedno euro zvýšiť prídavky na deti. Ale to nenavrhujú. A už tri roky to nenavrhujú. A ja viem aj prečo. Lebo deti nie sú voliči. Toto je signál voličom dôchodcom. A naozaj si myslím spolu s vami, že to slušný človek dôchodca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2015 10:24 - 10:38 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis

40.
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Dámy a páni, som už od včera zvažoval, že či má význam sa zapojiť do diskusie k tejto téme. Veď toľko pekných vystúpení tu odznelo od mojich predrečníkov, a teda posledného som myslel pána poslanca Hubu napríklad. Určite som nemyslel pána poslanca Blahu. Ale nakoniec som si povedal, že to je tak vážna téma, že práve preto, že veľa poslancov vystúpi, tak dáva vážnosť tej téme zo strany Národnej rady. A preto, dámy a páni, chcem sa vám ospravedlniť, že som sa nezdržal komentára, keď predkladateľ tu vystúpil. Poviem prečo.
Dámy a páni, ja som tu trpezlivo čakal v poradí na svoje vystúpenie, dnes sme sa už mali baviť o sociálnych zákonoch pána ministra Richtera, ale bavíme sa o tejto vážnej téme. A pán Blaha vyskočil k pultu a povedal, že krátko povie doplnenie, návrh do uznesenia. Tak som to akceptoval, ale on sa vo svojom vystúpení nakoniec tak rozbehol, že sa zamotal tak, jeden z predrečníkov to nazval, to som si aj poznačil, že "v geopolitických nezmysloch a v marxistickej ideológii". A to ma vyrušilo, lebo ak ideme sa baviť teraz tu pri tomto vyhlásení, kde je zhoda o tom, že kto je na vine, teda za situáciu v Líbyi, kto stvoril Kaddáfího. Čo Kaddáfího stvorili kapitalisti? Veď Kaddáfího stvorili komunisti a marxisti. Nie?
No, ale prosím vás, pán Blaha, vás chcem poprosiť, už je zhoda na uznesení a verím, že budeme všetci za to hlasovať, prosím vás, nepokazte to, nepokazte to! Vy tu sedíte na tej stoličke, pokojne tam mohol sedieť hociktorý z tej komisie, ktorí pripravovali spoločné vyhlásenie za Národnú radu. Tak vás poprosím, aby ste svoju stoličku teraz nezneužívali.
A teraz k téme, ktorú; pán predseda, poprosím vás, alebo tohoto pána vymeňte za niekoho z tej komisie, aby ma nevyrušoval. Pán predsedajúci... (Obrátenie sa rečníka na predsedajúceho, reakcia predsedajúceho.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán Brocka, snažím sa vec pochopiť a byť objektívny. Teraz ste celý čas hovorili nie celkom priateľským spôsobom k navrhovateľovi. Takže poprosím pána navrhovateľa aj vás, aby ste držali etiku spolupráce medzi poslancami, tak ako ste podpredseda mandátového výboru, rovnako ja som tam istý čas, spolu sme pôsobili. Takže skúsme vzorove ukázať, ako má vyzerať korektné rokovanie poslancov parlamentu.

Brocka, Július, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Dámy a páni, pôvodne, keď začala táto schôdza minulý týždeň, tak sme zaradili bod programu Riešenie migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia, ako posledný bod tejto schôdze. Zhodou okolností bod 100 je v programe. Samozrejme, s tou dohodou, že keď bude priestor pri rokovaní v programe schôdze, že tento bod predradíme. A my sme ho v podstate zaradili ako prvý bod tohto týždňa a ja som presvedčený, že my sme ho zaradili preto ako prvý bod tohto týždňa a že to tak urobil predseda Národnej rady, my sme sa snažili, respektíve boli pripravení navrhnúť to tak isto, aby to bol prvý bod tohto týždňa, ako reakcia na to, čo sa minulý týždeň v sobotu udialo v Bratislave.
Proste to bolo niečo neslýchané, na slovenské pomery nehorázne, a čo je poľahčujúca okolnosť, tých násilností, ktoré v bratislavských uliciach boli, tak poľahčujúcou okolnosťou je len to pre Slovensko, že to boli v podstate extrémisti, radikálni extrémisti minimálne z Vyšehradskej štvorky. Teda že to neboli len v úvodzovkách "naši" extrémisti a radikáli. A ja si myslím, že to je dostatočný dôvod na to, aby sa Národná rada zaoberala touto situáciou a v prvom rade odsúdila tie násilné prejavy xenofóbie, neznášanlivosti a rôzne iné, ako tu aj predrečníci nazývali, fašizoidné prejavy. Čiže naozaj spoločne odsúdiť to, čo sa tu v Bratislave udialo, je naša elementárna povinnosť. A ja by som dokonca očakával, že aj v tom stanovisku spoločnom to bude možno to odsúdenie mať väčší priestor, ale prosím.
Problémy s migráciou alebo problém migrácie vo svete je vlastne permanentný jav, odkedy existuje ľudstvo, že sa ľudia sťahujú za lepším prostredím, za lepšími pastvinami. Aj v Starom zákone to tak bolo, že utekajú pred vojnovými nebezpečenstvami, že si chcú zachrániť život. Čiže je to jav, ktorý nie je nový. Spoločnosť sa s ním konfrontuje a musí sa s ním istým spôsobom vysporiadať vždy. Čo ale urobilo z tohoto, z tejto problematiky tému v Európe, tak bola tá udalosť v apríli, keď 800 afrických utečencov sa utopilo v Stredozemnom mori. Išli z Líbye, išli za lepším životom. Niektorí z nich boli utečenci. Ja rozlišujem a som rád, že aj tu rozlišujeme medzi utečencami a medzi tými ekonomickými imigrantami. Neviem, koľko bolo ktorých. Ale jednoducho to bolo niečo, čo zatriaslo, by som povedal, všetkými v Európe, ktorí sa aspoň trochu zaoberajú verejnými otázkami.
To, že v tej súvislosti vyšlo najavo, že azylové systémy v krajinách, kde ten nápor utečencov alebo migrantov je najväčší, v Taliansku, Grécku, že tie azylové systémy krachujú alebo že to oni nezvládajú, jednoducho je naša povinnosť, aby sme sa týmto vážne zaoberali, vážne zaoberali, pretože sme súčasťou Európskej únie a to znamená spoločné radosti aj spoločné starosti. My nemôžeme sa odťahovať, že to je problém len jednej krajiny, lebo globálne problémy – a tento problém je globálnym problémom – sa nedajú riešiť na národnej úrovni. Na národnej úrovni sa to nedá riešiť. Hovoril o tom v istom zmysle aj prezident Kiska, keď tu bol pred pár dňami, keď hovoril, že musíme, musí nám záležať na dôvere v Európskej únii, že je to v našom záujme.
Predstavte si, že sa ten exodus z juhu nakoniec skončí, že tá Európska únia nájde spoločnú reč a účinné opatrenia ako tomu, ako to minimalizujeme, tento exodus, lebo tak sa to dá smelo nazvať, ale keď sa tento exodus zmení z južného na východný. Veď tie pomery na Ukrajine, a to dlhodobo naozaj sa ukazuje, že je tu reálne riziko a hrozba, že môže byť exodus aj z východu. A vtedy bude Slovensko prvé na rane. Aj vtedy budeme hovoriť, alebo vtedy nebudeme v Bruseli hovoriť, pomáhajte nám? Vtedy náš predseda vlády bude riešiť tú situáciu vo vlastnej réžii so svojím ministrom vnútra? Keď tu príde pol milióna Ukrajincov, veď nakoniec, dámy a páni, pri tom množstve pol milióna, to sú len 2 % tých, ktorí by chceli utiecť alebo teda zachrániť si kožu. Lebo mnohí z nich, také množstvo už utieklo, kde mali bližšie, do Ruska. Ale môže sa stať, že ak sa situácia, a to že sa bude zhoršovať do budúcna situácia, na to treba byť pripravený. Dnes jedna kríza strieda druhú. Vyšli sme z finančnej do dlhovej, z dlhovej do migračnej. No proste tak to bude. Už to tak bude len takto, že problémy sa budú zväčšovať.
A nakoniec tí migranti, povedzme si úprimne, majú smolu, majú smolu z viacerých dôvodov. Smolu, že sa nemali šťastie, nemali to šťastie ako my, že sa narodili na miestach, ktoré sú miestami nepokojov alebo nestabilné, že sú chudobné. A majú smolu aj v tom, že prichádzajú do Európy možno skoro. Lebo, a upozorňovali sme na to viacerí, pri takom demografickom vývoji, aký v Európe je, aký je aj na Slovensku, tak hovoria niektorí, že my budeme odkázaní na pomoc napríklad migrantov. Naozaj, naša ekonomika, dnes síce zápasíme s vysokou nezamestnanosťou, ale za 15, 20 rokov sa tá situácia môže obrátiť, že na trhu práce nebude dosť pracovnej sily. A ako to robili v Nemecku? V Nemecku pred rokmi to robili tak, že dnes tam majú milióny Turkov, že otvorili svoj trh pre voľnú pracovnú silu. Čiže jednoducho v budúcnosti je veľmi pravdepodobné, že my budeme potrebovať pomoc niekoho iného. Preto by bolo rozumné, aby sme v tejto veci sa správali zodpovedne.
A ja som aj včera reagoval na ten falošný tón predsedu vlády Roberta Fica. Ako v tomto kontexte hovoriť o referende, dámy a páni, z akého dôvodu? Referendum o kvótach? Veď v tejto sále všetci odmietame kvóty. V tejto sále máme všetci zhodu o tej veci. A Robert Fico chce o veci, o ktorej je 100-percentná zhoda v tejto sále, vyhlásiť prípadne referendum? Ako to ste už počuli, že bolo také referendum o veci, o ktorej je všeobecná zhoda? Ako akú to má logiku? To má len jednu logiku, že predseda SMER-u chce proste loviť voličov aj medzi extrémistami. Aj medzi tými, čo demonštrovali alebo teda demonštrovali akože v Bratislave v sobotu minulý týždeň. Akože on si myslí, že aj ich hlasy môže dostať. A to ja považujem za choré. Veď predsa pre štandardné politické strany to predsa nie sú naši súperi, to nie sú naši konkurenti v politickej súťaži. Veď takí nepatria na, by som povedal, do ligy tých, ktorí súťažia o to, aby spravovali túto krajinu.
Čiže ja to považujem za nezodpovedné aj voči Európskej únii. A pritom ja som za Lisabonskú zmluvu nehlasoval, dámy a páni, a Robert Fico hlasoval. A on tu teraz ide ukazovať svaly voči tým v Bruseli, ako Tsipras? Spomínate si, ako Gréci, ktorí sú vo veľkých problémoch, akože machrovať doma a odvolávať sa na to a zbavovať sa politickej zodpovednosti, že národ nech rozhodne? Ako o čom má národ rozhodovať, keď je tu všeobecná zhoda? To sú vyhodené peniaze do vzduchu! Ak Robert Fico, mu radím teraz, radšej nech 10 miliónov eur ponúkne ako dar Slovenskej republiky na pomoc k riešeniu problémov s utečencami, ako by tieto peniaze mali byť vyhodené na nejaké zbytočné referendum.
Dámy a páni, je už pred voľbami, to, že sa niekto snaží a myslí si, že na každej vlne sa dá zviesť, ja si myslím, že sa nedá. Nedá sa na každej vlne zviesť. Lebo byť populárny aj u jedných, aj u druhých, aj u tretích, aj u štvrtých, to sa proste nedá. Raz sa to ukáže, že to nejde a Robert Fico to nakoniec, verím, že sa dočká.
Aby som nezabudol povedať na záver, aj keď som teda mal možno aj viac vecí pripravených hovoriť, ale budem hlasovať, aj moji kolegovia z klubu KDH, za návrh toho spoločného uznesenia, ktoré vypracovala tá spoločná skupina.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 14:42 - 14:43 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Pán premiér, mňa ste veľmi vyrušili svojím vystúpením. (Reakcie z pléna.) Pán premiér, do 17. minúty som súhlasil takmer so všetkým, čo ste vo svojom vystúpení povedali. Ale keď ste v 17. minúte hovorili o tom, že zvažujete vyhlásiť na Slovensku referendum o kvótach, pán premiér, to ste robili doteraz, že ste zúžili problém utečencov na kvóty.
Pán premiér, za štátne peniaze si chcete robiť predvolebnú kampaň?! (Reakcie z pléna.) Prepáčte, ja to považujem... (Reakcie z pléna: "Fuj!") Ja to považujem za úbohé. Nedá sa byť dobrý u všetkých, aj u kresťanov, aj nekresťanov, u liberálov a umiernených, aj u radikálnych extrémistov, pán premiér. A preto nehnevajte sa, ale to, čo vy zo Slovenska robíte, ako keby sme my Slovensko boli v Európskej únii čierny pasažier alebo nejaký parazit, ako takýto imidž chcete o tejto krajine vyslať do sveta? Ja to, pán premiér, na túto vašu myšlienku nemôžem reagovať inak, ako že to je úbohé a zbabelé! (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.6.2015 13:51 - 13:52 hod.

Július Brocka Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, ako poverený spravodajca k tomuto návrhu zákona dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu. Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Môj kolega Pavol Zajac podrobne uviedol obsah návrhu zákona, ja, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra tohto roka a gestorský výbor do 11. septembra 2015, od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, otvorte rozpravu.
Skryt prepis