Nie vždycky sa to podarí takto, že (povedané so smiechom) môžete diskutovať s ministrom a hneď po hodine otázok pokračovať v diskusii o štátnom rozpočte.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, po tej diskusii o štátnom rozpočte, ktorá prebieha odvčera, tak som mal pocit, že môj príspevok sa stenčuje. Akože nemám už čo povedať, lebo bolo tu viacero hodnotných vystúpení a príspevkov a nemá význam to možno opakovať. A keďže ale...
Nie vždycky sa to podarí takto, že (povedané so smiechom) môžete diskutovať s ministrom a hneď po hodine otázok pokračovať v diskusii o štátnom rozpočte.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, po tej diskusii o štátnom rozpočte, ktorá prebieha odvčera, tak som mal pocit, že môj príspevok sa stenčuje. Akože nemám už čo povedať, lebo bolo tu viacero hodnotných vystúpení a príspevkov a nemá význam to možno opakovať. A keďže ale mám jeden pozmeňovací návrh, ktorý je spoločný aj s ostatnými kolegami z opozície, tak som predsa len, teda musel sa prihlásiť ústne do rozpravy a vystúpiť. A to som ešte netušil, že predsa len ten svoj príspevok nemôžem úplne zrušiť práve preto, že téma, ktorú som otvoril pri hodine otázok, zjavne rozrušila pána ministra financií, že sa nechal uniesť vo svojej odpovedi a myslím si, že to ako minister nezvládol, že sa to nepatrí na ministra. A o to viacej teda, že na adresu poslanca Národnej rady, pán minister, poprosím vás, keby ste ma teraz chvíľočku počúvali, lebo teraz hovorím ku vám.
Pán minister, bola to neuveriteľná drzosť od vás, ak ste vy ako minister vlády mňa dovolili vykázať z tejto miestnosti. Pán minister, vy skladáte účty nám, poslancom, nie my, poslanci vám. To je prvá základná vec, ktorú som vám chcel pripomenúť z ústavy. A teraz tá druhá.
Pán minister, sedím tu v parlamente naozaj dlhšie. Dlhšie ako vy. Nikdy som neobhajoval korupciu. Nikdy v minulosti, ani teraz.
Pán minister, ja som čakal aj od vás, vy ste mali príležitosť urobiť to isté. Ja som vám chcel položiť doplňujúcu otázku, či vás neznepokojuje miera korupcie v tejto krajine takmer vo všetkých oblastiach. A som si myslel, že ak odpoviete, že áno, znepokojuje, tak som si myslel, že sme na jednej lodi, že spoločne bojujeme proti rakovine v tejto krajine. Ale ak to vaše vystúpenie a vaša reakcia na moju otázku, aj keď akokoľvek pre vás nepríjemnú, ak mala byť obhajobou konania vášho bývalého nominanta alebo kolegu straníckeho pána Jánoša, tak je to neuveriteľne smutné. A ja si myslím, že tým ste diskvalifikovali, že jednoducho je to na odstúpenie, pán minister. (Reakcie z pléna.)
A teraz, a teraz k rozpočtu. Nezdieľam ten optimizmus, pán minister, ktorým ste uvádzali návrh rozpočtu na budúci rok a nie som sám. Nezdieľa ho rovnako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a dokonca ani predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Karol Mitrík. A on hovoril o tom, že aké sú tu veľké riziká. On nehovoril o tých vonkajších, hovoril skôr o tých vnútorných. Spomínal eurofondy, hospodárenie zdravotných zariadení, zdravotníckych zariadení a hovoril aj o konsolidácii, a to je ten problém, ktorý je otázkou aj ostatných opozičných poslancov, ak vy nepovažujete za problém konsolidovať na rok verejné financie 400 mil. eur, na ten ďalší 1,4 mld. eur, tak myslím si, že ten optimizmus váš je prehnaný. A z toho tak usudzujem, že v podstate ono je jedno, čo je v tom rozpočte napísané, to, čo tam úradníci dali, pretože vás tento rozpočet nezaväzoval ani doteraz. Ako ste uvažovali o deficite verejných financií, ako ste schválili rozpočet na tento rok, ako ste to, by som povedal, dobrovoľne, bez donútenia tu, v parlamente zvýšili o ďalšie milióny, nakoniec skutočnosť ukazuje, že to bude oveľa horšie, ako vás to zaväzovalo.
Čiže aj tie na pohľad pekné čísla v tom rozpočte na nasledujúci rok z hľadiska konsolidácie sú naozaj len možno takou diplomovou prácou, ktorá sa niekomu môže aj páčiť, lebo ja som trošku polemizoval s kolegom Kollárom, keď on nazval tento rozpočet, že je najlepším od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Čiže je to rozpočet, ktorý je skôr nevyužitou príležitosťou. Nevyužitou preto, lebo vy máte na viac. Vy, SMER, keďže tu máte väčšinu, s ktorou ľahko môžete ktorýkoľvek potrebný zákon z hľadiska aj ozdravovania verejných financií, z hľadiska ozdravovania alebo reformovania jednotlivých sektorov, ktoré evidentne štátny rozpočet nedokáže dostatočne zabezpečiť. Veď z rokovaní výborov ľudia, ktorí sú v podriadených organizáciách rezortov, hovoria, že tak, ako sú tam tie čísla navrhnuté, tak oni nie sú schopní plniť úlohy, ktoré im zo zákona vyplývajú.
Takže v podstate to nie je také dôležité, veď budú voľby a ak náhodou po voľbách tu SMER nebude, tak ich to trápiť nebude. A keby aj po voľbách pokračovali, nedajbože, tak aj tak ich to trápiť nebude, lebo aj tak si budú pokračovať vo svojej politike zadlžovania, zadlžovania, zadlžovania.
Reformy, ktoré mohli urobiť, hádžu na plecia tých, čo prípadne prídu po nich. A budem aj konkrétnejší, ale predsa len by som mal spomenúť pri tých deficitoch aj konkrétne čísla. Veď posúďte sami. Ak v roku 2016 zvýšenie deficitu verejných financií je vyššie o 0,5 % HDP na úroveň 1,93 HDP a v roku 2017 o 0,80, pardon. Ak na rok 2016 na úrovni 1,2 naplánovanie konsolidačných opatrení vlády, na rok 2017 vo výške 2,6 % a v roku 2018 vo výške 2,9 %, čo predstavuje 2,32 mld. eur. No najoptimistickejšia predstava, pravdepodobne by to mal byť nejaký iný SMER, ktorý je schopný prijímať toľko opatrení, aj nepopulárnych, ktoré doteraz za osem rokov nebol schopný prijať. Ale z tých čísiel vyplýva, že v nasledujúcich dvoch rokoch to budú schopní.
Príklad a prístup k znižovaniu verejného dlhu je typická charakteristická črta pre SMER, že oni problémy skôr tlačia pred sebou ako snehovú guľu. A keď som hovoril o príkladoch iných, tak typickým príkladom sú napríklad sociálne služby. My tu sme minulý týždeň rokovali a poslanci SMER-u schválili novelu zákona o sociálnych službách, ktorej vlastne podstatou je to, že účinnosť opatrení, resp. nevyhnutné veci, ktoré mali byť do konca tohto roka, tak termíny sa odsúvajú o dva roky, na koniec roku 2017. Čiže neskôr, neskôr. A lakonicky ešte v dôvodovej správe píšu, že tento návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet tento rok, že naopak, bude to znižovať rozpočty obcí a VÚC. No veď to dúfam, že je jasné každému, že to je o zvyšovaní výdavkov neskôr, ale mali to urobiť teraz, mali to spraviť v tomto rozpočte. Neurobili.
Dnes učitelia štrajkujú takým originálnym spôsobom. Išli k lekárovi darovať krv. Je to veľmi inteligentná forma. Školstvo je Popoluškou, resp. určite nie je prioritou tejto vlády. Učitelia v Bratislave, palcové titulky v novinách hovoria, že z platu učiteľa sa v Bratislave a na západe nedá vyžiť. Preto alebo odísť na východ, alebo odísť zo školstva. A ja aj tomu rozumiem, prečo školstvo nie je pre SMER priorita. Lebo vraj vzdelaní ľudia SMER aj tak nevolia. To nie je vtip. To je, to je smutná pravda.
Prioritou nie sú ani ťažko zdravotne postihnutí ľudia. Hovoril som o tom pánu ministrovi Richterovi, ako 1. 7. na Slovensku tisíce ľudí, ktorí opatrujú svojich blízkych, najbližších príbuzných, rodičov alebo deti, tak prišli od 1. júla o výraznú časť príspevku na opatrovanie, alebo niektorým bol odobratý úplne. A ja som apeloval na ministra, keďže som navrhoval poslaneckým návrhom, aby sme novelizovali zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, že v rámci tých tzv. sociálnych balíčkov, aby pamätali na túto ohrozenú skupinu ľudí, pretože si to zaslúžia. Lebo ak oni sa starajú o svojho rodiča doma, tak je to o 300, 400, možno 500 eur na jedného ťažko chorého človeka nižší výdavok zo strany štátneho rozpočtu. Ak sú tí ľudia opatrovaní v zariadeniach sociálnych služieb, tak tie náklady sú oveľa, oveľa vyššie. A poprosil som pána ministra, aby využil tú novelu toho zákona a sociálne balíčky a aby pomohol tým ľuďom, ktorí takto dotujú, by som povedal, nedostatočné sociálne služby štátu alebo rovno štát.
Reakciou bolo, že SMER niečo pripravuje a predstaví to v treťom balíčku - sociálnom - práve pre túto skupinu. No, ale keď ste si to pozreli v rozpočte, tak v rozpočte na budúci rok sú zdroje pre kompenzovanie toho postihnutia a formou peňažných príspevkov je tam takmer o 9 mil. eur menej. To znamená zníženie tejto čiastky ako výdavku kapitoly ministerstva sociálnych vecí o mínus 3,5 %. Takže oni rátajú s tým, že keď príde 1. júl budúci rok, tak opäť budú znižovať ten príspevok tým, ktorí ho dnes ešte dostávajú. Ten mechanizmus poznáte. Dvestodvadsať eur mesačne je maximálny možný príspevok. Ale akonáhle ten opatrovaný človek je sám príjemcom nejakej štátnej dávky a dôchodku napríklad a tá je vyššia ako 1,4-násobok životného minima, tak ten rozdiel odpočítavajú z tej odmeny 220 eur. Takže u nás je veľa ľudí, ktorí dostávajú 10, 20 eur za mesiac za to, že dospelé deti zostali doma opatrovať svojho rodiča na dôchodku. No a keďže tí dôchodcovia predsa len dostávajú aj vianočný príspevok, aj príplatok dostanú, aj sa ako tak valorizujú dôchodky, tak 1. júla sa stane, že zasa ten príjem toho opatrovaného sa o niečo zvýši a o tú sumu ten príspevok na opatrovanie znížia, čiže odoberú. No, čiže na budúci rok tí, čo opatrujú ťažko zdravotne postihnutých, podľa čísiel v rozpočte môžu čakať, že o 9 mil. tam bude menej. Tak sú títo ľudia prioritou tejto vlády alebo nie? Ja si myslím, že nie.
No rodiny s deťmi sú prioritou tejto vlády? Začal som to už vo faktickej poznámke, lebo tých 50 eur, čo sa pridáva na starostlivosť o dieťa, sa bude týkať 2 500 rodín. Dvetisíc päťsto rodín a výdavok v štátnom rozpočte 1,2 mil. eur.
Preto som pánu ministrovi povedal, že len jeden, jedno 15-minútové frčanie tej čítačky peňazí, ak by počítala päťdesiateurové bankovky, tak je 1,2 mil. eur a môžu dostať tie rodiny buď dvakrát toľko, alebo ich môže byť, tých rodín, dvakrát toľko. A preto si myslím, že tak, ako ten rozpočet celkovo, aj tie politiky jednotlivé, to už je, to je stále politický marketing. Lebo príspevok na lyžovačku alebo na školu v prírode určite poteší, ale tie rodiny, ktoré nemajú teda ešte koho poslať na lyžovačku, lebo majú tie deti menšie a mladšie, tak týmto rodinám ani cez priamu podporu, ani cez nepriamu podporu sa nepridal ani cent. Ani prídavky na deti, ani rodičovský príspevok, ani daňový bonus, ani nezdaniteľné minimum.
Naopak, pán minister tu prišiel svojho času s návrhom zrušiť nezdaniteľné minimum na manželku a už len toto opatrenie keby prešlo tak, ako to navrhovali, tak rodine, ktorá to môže využiť v plnej miere, tak to znamená znížiť výdavok, respektíve znížiť príjmy v tej rodine takmer o 60 eur mesačne. Samozrejme, po kritike opozície potom minister súhlasil s obmedzením toho rušenia, že túto úľavu nezobrali všetkým matkám. Tým, ktoré sa o niekoho starajú, napríklad popri svojich deťoch, ako tie sendvičové mamičky a potom ešte aj o svoju chorú starú mamu, tak takýmto tá daňová úľava zostáva, ak ten manžel toľko zarobí alebo, keď sa eviduje na úrade práce, tak môže túto úľavu manžel a rodina využívať.
Keď tento návrh prišiel do parlamentu, zdalo sa, že prioritou budú asi prokurátori, pretože tým sme mali prostredníctvom ich zákona pridať k dôchodku 170 eur. Ráno ma potešila správa, že generálny prokurátor už netrvá na tejto zmene a že to nebude. Tak som sa potešil, lebo to je príkladom, že má to význam kritizovať vládu. Má to veľký význam, keď kontrolujeme vládu, lebo niektoré veci jednoducho neurobia, pretože možno chceli rýchlo, že to verejnosť nezaregistruje, preto mnohé nepopulárne veci robili cez prázdniny, keď boli ľudia na dovolenke v súvislosti s II. pilierom. Teraz jednoducho to ľudia zaregistrovali v kontexte valorizácie ostatných starobných dôchodkov a SMER tento zámer stiahol. Ja dúfam, že od generálneho prokurátora sa nám to nevráti v zlom.
Na Bratislavský hrad som zaregistroval, že v súvislosti s objavením vzácnych historických pamiatok sa zvyšujú náklady o 3 mil. eur a túto položku mám preto poznačenú, lebo k nej mám pozmeňovací návrh a by som ho chcel potom v závere prečítať. Tie riziká a mnohé výdavky budúce a záväzky si uvedomujeme len tak, by som povedal, sporadicky, lebo aj tie Hornonitrianske bane a tá ich dotácia, by som povedal, garancia dotovania rok čo rok štrnásť rokov, v podstate to je také bremeno pre tých, čo tu prídu neskôr. Ale to nie je len Hornonitrianske bane, to je aj tá kompa cez Dunaj za náklady, niekto povedal, že by sa za to most dal postaviť. Ale všetko, dokonca aj ten futbalový, krásny futbalový štadión u nás v Trnave. Ja neviem, či už oni dostali tú sedminu, ktorú im sľúbil štát. V podstate to bude až v nasledujúcich rokoch. Čiže iná vláda bude platiť to, čo slávu ako žali iní, tí, ktorí sú teraz pri moci.
Dámy a páni, prečítam pozmeňovací návrh, ktorý som ohlásil, respektíve už môj kolega Pavol Zajac včera o ňom hovoril aj s pani poslankyňou Pfundtnerovou a ďalšími, ktorí tento návrh podpísali: Pavol Abrhan, Jozef Mikloško, Martin Fronc, Marián Kvasnička, Jozef Viskupič, Péter Vörös, Zsolt Simon, Eugen Jurzyca, Jozef Bobík, Ján Mičovský, Alojz Přidal, Alojz Hlina. Myslím, že som prečítal všetkých. Predkladajú títo páni poslanci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
V prílohe č. 4 k návrhu o štátnom rozpočte na rok 2016 sa v kapitole 26 Ministerstvo hospodárstva SR z programu 07K - "Rozvoj priemyslu a podpora podnikania" prvok 07K011A - "Príspevok pre domácnosti za spotrebovaný plyn" znižuje celková suma o 438 000 eur. Suma výdavkov na prvok 07K011A "48 000 000" sa nahrádza sumou "47 562 000". Použitie tejto sumy sa účelovo presunie do kapitoly 02 Kancelária prezidenta SR program 06N reprezentácia štátu a obyvateľov SR kategória 640. Bežné transfery suma výdavkov na program 06N "4 004 472" sa nahrádza sumou "4 442 472". To je návrh.
Krátke zdôvodnenie. V druhej polovici roku 2016 bude Slovenská republika prvýkrát predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie. Tento titul kladie zvýšené nároky aj na úrad prezidenta Slovenskej republiky a z toho dôvodu poslanci Národnej rady navrhujú zvýšiť rozpočet Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky o uvedenú sumu. Dôvodom sú potrebné opravy a rekonštrukcie od nádvoria prezidentského paláca, cez obnovu vonkajšej fasády, sanáciu vlhnutí a vstupného vchodu do prezidentského paláca a ďalšie. Nech sa páči, pán spravodajca.
To by aj bolo možno všetko, aj keď by som určite mohol hovoriť ešte dlhšie. Na záver chcem povedať, že návrh rozpočtu podľa môjho názoru je preto zlý, lebo berie ľuďom veľa a dáva im málo. Ľudia za vysoké dane očakávali iné služby: praktickejšie školstvo, kvalitnejšie zdravotníctvo, lepšie cesty. A kam idú naše peniaze? Niektoré končia v igelitkách zabalených v alobale, iné unikajú cez predražené cétečká, cez firmy tety Anky, cez oddlžovanie Váhostavu, cez predražené IT systémy či nezmyselné konferencie. Preto, ak aj hovoríte často a veľa o sociálnych balíčkoch, ktoré by mali byť čerešničkou na torte, tak pýtam sa s mojím kolegom podpredsedom KDH Milošom Moravčíkom, že a kto je čerešnička? Kde zmizla torta? Ak bude to takto ďalej pokračovať, tak ľuďom zmizne nielen torta, ale aj tanier.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis