Videokanál poslanca

Ja teda možno netradične trošku, ale poviem to tak, že zastanem sa ministra financií. Toto je jedna z tém, kde nevidím nejaké deliace čiary na straníckej báze, naopak, si myslím, že existuje niekoľko rôznych pohľadov na túto tému. A ja sa spýtam pána rečníka Brocku, že či si myslí, že pri zachovaní súčasného stavu o koľko ten hazard by klesol alebo reálne klesol. Ja si myslím, že vstupné bariéry k hazardu dnes sú veľmi nízke vďaka tomu, že tu máme internet a internetové stávky, takže je len otázka, že či tých, ktorí sa hazardu na Slovensku venovať chcú, necháme, aby míňali svoje peniaze a platili v podstate odvody a dane zahraničným prevádzkovateľov alebo či časť z nich zostane na Slovensku.
No a čo sa týka toho tzv. megakasína, o ktorom sme hovorili, tak myslím si, že to bol prípad, kde sme sa nechali jednoducho zastrašiť pár desiatkami tisíc aktivistov, ktorí možno veľakrát podpisovali nejaké petície, ani netušili, čo podpisujú. Ja si stále myslím, že Bratislava a blízke okolie prišlo o niekoľko stoviek veľmi dobre platených pracovných miest. Takže to považujem za nešťastie a smolu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou, ktorou sa po druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskych spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a po prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005, tlač 177.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 200 z 3. septembra 2012 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 92 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. októbra 2012 č. 22 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetnou dohodou (tlač 177a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 23 z 11. októbra 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Pán kolega Lebocký, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja vnímam les ako fenomén, ako niečo, čo tu odjakživa bolo, a ľudí, ktorí žijú v týchto kútoch sveta, ako ľudí, ktorí s tým lesom vždy mali veľa dočinenia, ktorí z toho lesa mali prospech, osoh, či už vo forme plodín, dreva, rekreácie a podobne. Takže predkladaným návrhom sledujem určitú rovnováhu.
Neodsudzujem poľovníkov. Nejdem vám tvrdiť nič o poľovníckej loby. Myslím si, že aj keď určitá poľovnícka loby existuje, tak skôr je to o tom, že sa budete snažiť vidieť tie argumenty nás predkladateľov.
Cyklisti z môjho pohľadu do toho lesa patria, tak ako tam patria hubári, ako tam patria chodci, ako tam patri kone, ako tam patrí každý slušný človek, ktorý sa tam správa podľa nejakých pravidiel. Myslím si, že by sa patrilo alebo slušalo tento návrh posunúť do druhého čítania. Určite tam budem veľmi rád akceptovať pozmeňujúce návrhy, ktoré ten náš pôvodný návrh vylepšia.
Čo sa týka súkromných majiteľov, ktorých ste spomínali, tak tam nesúhlasím, lebo ak súkromný majiteľ si neželá pohyb osôb alebo bicyklov po svojom lese, tak im to môže jednoducho zakázať značkou alebo si môže svoj majetok ohradiť. Ja som veľmi citlivý na to, ak by sa zasahovalo do súkromného vlastníctva. Takže na toto sme tiež mysleli.
A na záver sa možno chcem spýtať, vy máte naozaj veľa voličov, myslíte si, že oni nejazdia na bicykloch? Ja si myslím, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré fakt robíme pre ľudí. A nesnažte sa nejakým spôsobom tých ľudí diskriminovať. Skúsme sa nad tým zamyslieť a posuňme to do druhého čítania. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, v roku 2007 bol prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vo výbore od pána poslanca Lebockého zavedený zákaz jazdiť na bicykloch a na koňoch mimo lesnej cesty a mimo vyznačenej trasy.
V úvode by som si rád pomohol citátom od uznávaného slovenského historika publicistu Pavla Dvořáka: „Aj v stredoveku smeli ísť pod nami s koňmi do lesov.“ Je neuveriteľné, že stáročnú tradíciu, ktorú rešpektovali feudálni páni, chcú zrušiť volení zástupcovia ľudu. Ja tu len môžem dodať, že presne títo volení zástupcovia ľudu neustále sľubujúci nejaké istoty vám, občania, túto možnosť v minulosti zrušili.
Hlavným dôvodom predloženého pozmeňujúceho návrhu spomínaného poslanca bolo údajne neúmerne sa zvyšujúce nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni dostávajú do odľahlých častí lesov a spôsobujú eróziu pôdy. Tu je potom namieste otázka, že pokiaľ kone poškodzujú les, tak, áno, logicky by v tom lese nemali byť ani jelene, ani srnky, ani diviaky, ktoré taktiež môžu svojím spôsobom a pohybom spôsobiť eróziu pôdy. Samozrejme, je to nezmyselné. A ten príklad, ktorý som uviedol, je rovnako nezmyselný, ako zakazovať jazdiť na koňoch, prípadne na bicykloch v lesoch.
Od schválenia zákazu, ktorý vyvolal protesty cyklistickej verejnosti, uložili lesné úrady minimum pokút, ako sme sa dopočuli, konkrétne jednu za jazdenie na bicykli mimo povolených trás v lese. Cyklistické združenia hovoria, že neudeľovanie pokút iba potvrdzuje, že ustanovenie, ktoré bolo prijaté, je nevykonateľné. Mohlo by sa teda zdať, že sa nič nedeje, problémom však je, že človek, ktorý ide na bicykli alebo na koni do lesa, nemá ani šancu vedieť, či zákon v danom momente porušuje alebo neporušuje.
Rád by som prešiel aj k odbornej kritike tohto pozmeňujúceho návrhu a tým pádom vlastne uzavriem svoj príhovor.
Cyklisti na území Slovenskej republiky nemajú zatiaľ veľa priestorov na jazdu a sebarealizáciu. Treba pripomenúť, že ide o čoraz populárnejší šport. Nedávne úspechy slovenských reprezentantov, na ktoré sme určite všetci tuná v sále hrdí, len zvýšia záujem o cyklistiku ako o šport, či už je to cestná cyklistika, horská cyklistika, bikros, v podstate čokoľvek, čo s tým súvisí.
V zmysle platného znenia zákona o lesoch sa smie jazdiť len po lesnej ceste a vyznačenej trase. V zmysle STN normy je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete určená na dopravu dreva, osôb, materiálu, prejazd špeciálnych vozidiel. Ale môže slúžiť aj na iné ciele.
Podľa príslušnej vyhlášky a zákona o pozemných komunikáciách sú lesné cesty účelovými komunikáciami, kde platia dopravné predpisy a dopravné značenie.
Často pred lesnou cestou je všeobecná značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, ktorá sa však nevzťahuje aj na cyklistov. Potom môže nastať aj situácia, že síce ide o lesnú cestu v zmysle STN normy, ktorá má odporúčajúci charakter, ale v zmysle príslušnej dopravnej značky zákazu vjazdu všetkých vozidiel tam cyklista vojsť nesmie, keďže by mu hrozila pokuta.
Taktiež je veľmi diskutabilné, ako odlíšiť lesnú cestu od, nazvime ich, neciest alebo lesných chodníkov.
A problém v praxi nastáva aj s výkladom pojmu „vyznačená trasa“, ktorý nie je v zákone definovaný. A tak môže dôjsť k situácii, že za vyznačenú trasu by sme mohli považovať nielen cestu označenú dopravnými značkami, ale aj cestu označenú turistickými značkami. Prax je však taká, že v lesoch je ich mizivé množstvo.
Záverom. Vyspelé demokracie vytvárajú podmienky na rekreáciu, šport, spoznávanie krajiny, prírody, my sa však vydávame presne naopak, cestou zákazov a reštrikcií. Našou novelou zákona nechceme znižovať úroveň ochrany prírody, ale chceme sprístupniť spoznávanie prírody prostredníctvom jazdy na koňoch, jazdy na bicykloch tak, aby to boli vlastne jedny z dvoch najšetrnejších dopravných prostriedkov voči prírode, ktoré nerušia lesný pokoj, neznečisťujú ovzdušie.
Vyzývam vás, vážení kolegovia, aby sme náš návrh zákona posunuli aspoň do druhého čítania. Ak tam prejde, kľudne sa môžeme baviť o pozmeňujúcich návrhoch. Ja už som z nich dostal dva, dokonca aj z našej strany, ktoré by bolo dobré upraviť. Určite sme všetci štyria autori alebo predkladatelia otvorení diskusii. Napravme to, čo je chybné, a zhodnime sa ako celá snemovňa na tom, že bicykel je osožným dopravným prostriedkom alebo spôsobom rekreácie. Zjednodušme to cyklistom a vráťme ich do lesa. Ďakujem veľmi pekne.
Nevnímam to absolútne ako politickú otázku. Naozaj skúsme len napraviť ten zákon tak, aby bol čo najlepší pre ľudí. Ďakujem.

Ja chcem cteného pána kolegu poprosiť, ja mám nejaké neodkladné povinnosti o druhej hodine popoludní, či by bol taký láskavý, pustil ma, na štyri minúty to mám načasované, ako prvého do rozpravy a potom by začínal v rozprave o druhej popoludní. Veľmi pekne vás o to prosím.