Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctení kolegovia, dovoľte mi v mojom vystúpení ponúknuť svoj pohľad na dokument Zameranie zahraničnej a európskej politiky v roku 2014.
Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je dobrou príležitosťou ohliadnuť sa vzad na to, čo sa nám podarilo za dve desaťročia dosiahnuť, a zároveň, čo považujem za ešte dôležitejšie, sústrediť sa na najbližšie roky a na to, čo nás nielen čaká,...
Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctení kolegovia, dovoľte mi v mojom vystúpení ponúknuť svoj pohľad na dokument Zameranie zahraničnej a európskej politiky v roku 2014.
Dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky je dobrou príležitosťou ohliadnuť sa vzad na to, čo sa nám podarilo za dve desaťročia dosiahnuť, a zároveň, čo považujem za ešte dôležitejšie, sústrediť sa na najbližšie roky a na to, čo nás nielen čaká, ale k čomu chceme aj aktívne prispieť a čoho chceme byť aktívnou súčasťou.
Chcem, aby môj príhovor bol konštruktívnym príspevkom do diskusie o zahraničnej politike, a to aj napriek tomu, že som predstaviteľom parlamentnej opozície. Budem sa, pán minister, veľa pýtať a ocením, ak na moje otázky dostanem od vás aj konkrétne odpovede.
Úvodom. Zahraničnú politiku Slovenskej republiky a pôsobenie vás, pán minister, ako aj výkon našej diplomacie hodnotím v zásade pozitívne, a napriek tomu, že sa máme pozerať hlavne do budúcnosti, do roku 2014, tak neodpustím si niekoľko poznámok k tomu, čo sa udialo v roku 2013 v tejto oblasti.
Rovnako ten predložený materiál, o ktorom dnes diskutujeme, tak ak sa na to pozrieme úplne komplexne, tak sa mu nedá veľa vyčítať. Samozrejme, každý z tých bodov by sa dal rozpitvať na drobné a s niektorými mám problém, ale summa summarum je ten dokument, myslím, v poriadku a ničím nevybočuje zo štandardu, na ktorý sme boli v Národnej rade doposiaľ zvyknutí. No poďme podrobnejšie a konkrétnejšie k niektorým oblastiam.
Úplne na úvod, a to bude asi najvážnejšia kritika toho, čo sa odohralo v roku 2013, nemôžem nespomenúť jeden zásadný politický prešľap, ktorým ste sa z ministra odborníka stali straníckym ministrom SMER-u. PR výlet do Iránu pod zámienkou záchrany dvoch slovenských dobrodruhov nebol totiž nič iné, ako štartovací výstrel prezidentskej kampane Roberta Fica. Je bezprecedentné, aby v takomto prípade štartoval vládny špeciál, a je bezprecedentné, aby v ňom sedel naraz minister zahraničných vecí a predseda vlády. Vôbec neznevažujem váš podiel zásluh na záchrane dvoch slovenských občanov z iránskej väzby a viem, že ste v zákulisí podnikali niekoľko neštandardných krokov na to, aby ste ich vyslobodili, avšak celá tá záchrana sa udiala cez štandardné diplomatické kanály a vaše vycestovanie bolo len následným divadlom pre slovenských občanov na náklady nás všetkých. Desaťtisíce eur vyplytvané na prezidentskú kampaň Roberta Fica. Som sklamaný z toho, že ste sa na toto divadlo dali nahovoriť.
Dvaja šuhaji paraglajdisti si mali sami zaplatiť komerčnú linku, doletieť na vlastné náklady a veľmi pekne sa vám poďakovať za to, čo váš rezort pre nich urobil, lebo, opakujem, urobil toho pre nich strašne veľa a ďaleko viac, ako je bežné.
Je mi úplne jasné, že ste nemali na výber, a je mi taktiež jasné, že ten pokyn prišiel z Úradu vlády a vy už ste to len vykonávali, ale váš hlas má veľkú váhu, ste podpredseda vlády, a pokiaľ je to možné, tak skúste zjednať nápravu aspoň v tom zmysle, že rozpočet kampane Roberta Fica uhradí spätne čiastku, ktorú tento let stál, do štátneho rozpočtu. Toto by som bral ako gesto hodné štátnika.
To, čo sa stalo, vytvorilo jeden veľmi nebezpečný precedens. Každý Slovák odteraz pôjde zo zahraničnej väzby vládnym špeciálom naspäť na Slovensko? Ja verím a dúfam, že nie. A ešte tretíkrát, aby som nebol nepochopený, zdôrazňujem, že to, že ste dokázali tých dvoch chlapcov, ľahkovážnych, možno nezodpovedných, vyslobodiť z iránskej väzby, považujem za veľký úspech slovenskej diplomacie, ale nemôžem ospravedlniť a prepáčiť to, akým spôsobom sa vrátili naspäť na Slovensko.
A teraz poďme od politiky nazad k téme vami predkladanej správy. Za úplne kľúčový považujem vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie a rovnako vstup do Európskej únie. Ukotvenie Slovenskej republiky v oboch zoskupeniach nás zaraďuje medzi slobodné, stabilné a demokratické krajiny. Dnes sme už aktívnym a rešpektovaným hráčom, ktorý sa podieľa na tvorbe európskych politík. Som rád, že náš hlas je počuť, nielen čo sa týka vývoja na západnom Balkáne, ale aj v krajinách Východného partnerstva. Frontrunnermi približovania sa k EÚ sa stávajú Moldavsko a Gruzínsko a rád by som od vás počul pár viet k Východnému partnerstvu, k vášmu hodnoteniu a k vášmu pohľadu, prípadne predikciám na ďalší vývoj.
NATO je garantom našej bezpečnosti. Ja budem vždy podporovať takú politiku vlády Slovenskej republiky, ktorej cieľom bude posilňovať bezpečnosť našich partnerov, a tým pádom aj bezpečnosť Slovenskej republiky. Budem podporovať také kroky, ktoré budú posilňovať postavenie a povesť Slovenskej republiky ako dôveryhodného a rešpektovaného partnera.
Vítam a podporujem jasný záväzok vlády pokračovať v našej angažovanosti v Afganistane aj po roku 2014. Jedným dychom však musím dodať, že záväzok zvýšiť rozpočet na obranu ostal opäť len v rovine teórií. Existuje vôbec spôsob, ako by sa daná situácia mohla postupne začať meniť? Táto otázka, samozrejme, patrí skôr ministrovi obrany a ministrovi financií, avšak aj vy ste často ten, ktorý musí našim zahraničným partnerom vysvetľovať, prečo sa aj naďalej potácame okolo 1 % HDP a v strednodobom horizonte ani neexistuje perspektíva zmeny k lepšiemu a k zvýšeniu tohto rozpočtu. Osobne pri ktoromkoľvek stretnutí s Andersom Foghom Rasmussenom počúvam tú istú otázku, či s tým mienime ako Slovensko niečo urobiť, prípadne či sa nám podarí tento trend zmeniť a zvrátiť opačným smerom. Nadobúdam totiž pocit, že mnohí mienkotvorcovia na Slovensku si osvojujú názor, že bezpečnosť a mier sú samozrejmé a nič nás nestoja. Ste skúsený diplomat a viete, že opak je pravdou. Mali by ste byť jeden z tých, ktorí trpezlivo vysvetľujú význam a dôležitosť funkčných a moderných ozbrojených síl v dnešnom svete.
V kontexte NATO vítam participáciu Slovenska na medzinárodných misiách a hovorím to pri plnom vedomí, že Slovensko v minulom roku prinieslo najvyššiu obetu, ľudské životy. Verme a dúfajme, že nevyhasli len tak pre nič, a dovoľte, aby som týmto vzdal malý hold našim hrdinom, ktorí položili život pre to, aby bol náš svet aspoň o trošku lepší.
Slovenské národné povstanie. Som rád, že zaujalo vo vašej správe také prominentné miesto a z môjho pohľadu ide o jednu z najsvetlejších udalostí našej novodobej histórie. Téma sa stáva ešte aktuálnejšou aj po krajských voľbách. Doceňujeme dostatočne odkaz Slovenského národného povstania? Aké dostávate zo zahraničia ohlasy na víťazstvo pravicového extrémistu v Banskej Bystrici v regionálnych voľbách?
K ekonomickej diplomacii hovoril môj kolega Miškov a táto téma je blízka môjmu podnikateľskému srdcu. Minulý rok som volal po zavedení merania výkonnosti, tzv. OBEO. Chcem sa spýtať otázku, koľko investícií v minulom roku priniesli? Koľkým slovenským podnikateľom pomohli? Či takéto štatistiky existujú a prípadne, že či robíme nejaký rebríček a vyhodnocovanie pracovitosti a prínosu týchto obchodných zástupcov Slovenska v zahraničí? Meriame nejakým spôsobom ich výkonnosť? Nestavajú sa náhodou z biznismenov kávičkári? Ja verím a dúfam, že nie, ale bol by som rád, keby ste nás informovali o tom, či a ako meriame ich výkonnosť a ich prínos pre Slovensko.
Konzulárne služby pre občanov Slovenskej republiky, je tiež téma, o ktorej som hovoril aj v minulom roku. Systém SMS notifikácie a aplikácie Svetobežka sú z môjho pohľadu veľmi progresívne a nemyslím si, že sú štandardom v mnohých ďalších krajinách. Je to možno pre pár cestujúcich Slovákov do zahraničia obťažujúce, ale verím, že pre drvivú väčšinu veľmi príjemné nájsť si v prípade potreby SMS vo svojom telefóne, na ktoré máte telefónne číslo na ambasádu a takisto telefónne číslo s 24-hodinou službou na ministerstve zahraničných vecí.
Chcem sa iba spýtať, či nejakým spôsobom kontrolujete aj výkonnosť tejto zložky, či robíte tzv. mister shopping a testujete, či kontaktné ambasádne čísla naozaj fungujú vtedy, keď by mali fungovať, aj mimo riadnych úradných hodín. Keby ste mi vedeli prípadne povedať, neviem, možno nedisponujete tou informáciou, ale či naozaj existuje nejaké meranie kvality jednotlivých slovenských konzulárnych oddelení a jednotlivých slovenských ambasád.
Hovorili ste o účasti na eurovoľbách. Zhodneme sa všetci v tom, že je zúfalo nízka. A kdekoľvek prídem v Európskej únii, tak sa ma pýtajú, že ako je to možné a prečo to tak je. Ja sa obávam, že je to vo veľkej miere aj vina súčasných europoslancov, a nehovorím teraz len o europoslancoch za stranu SMER, to by som bol veľmi nespravodlivý, ale týka sa to všetkých trinástich, ktorí v Bruseli dnes sedia, ktorí veľmi málo čím prispeli k tomu, aby sa Slováci viac zaujímali o dianie na pôde Európskej únie.
Druhé kolo prezidentských volieb sa bude konať necelé 2 mesiace pred eurovoľbami a ja sa osobne obávam, že ľudia budú z volieb tento rok už unavení. Čo sme urobili pre to, aby Slováci pochopili, že voľby do Európskeho parlamentu sú naozaj dôležité? Ako odhadujete nové zloženie europarlamentu? Tak ako niektorí ďalší moji predrečníci, som veľmi skeptický. Obávam sa, že dôjde k obrovskému vytriezveniu, dôjde k výraznému oslabeniu troch veľkých frakcií a dôjde k posilneniu takých síl, ktoré asi nikto z nás a nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí by v Európskom parlamente nerád videl.
Prihlásia sa o svoje práva a o slovo veľmi intenzívne tie strany a takí poslanci, ktorí, bohužiaľ, nevidia žiadnu budúcnosť európskeho projektu. Rátame s tým, je Európa na to pripravená? Toto nie je ani výčitka voči vám, ani kritika, je to skôr taká rečnícka otázka, že ako Európska únia naloží s tým, že zloženie Európskeho parlamentu môže vyzerať veľmi, veľmi inak, ako je tomu doposiaľ.
Čo sa týka bankovej a fiškálnej únie, zdieľam názor kolegu Sulíka i kolegu Miškova, je to, aj kolegu Štefanca dokonca, je to katastrofa pre Slovensko a pre všetky krajiny, ktoré vedia hospodáriť a ktoré sa snažia hospodáriť. Ja naozaj nechcem vidieť takú Európsku úniu, ktorá nám diktuje, aká by mala byť výška sadzieb dane z príjmu. A tam, kde budem môcť proti tomu zabojovať, tak tak učiním.
Čo sa týka predsedníctva Slovenskej republiky v roku 2016, prípravy sú v plnom prúde. Z informácií, ktoré sú mi dostupné, mám pocit, že všetko ide tak, ako má, a nemám žiadne pochybnosti, že Slovensko nezrealizuje tento komplexný a náročný projekt so cťou.
Ako je to s rozpočtom? Koľko to bude stáť slovenských daňových poplatníkov a v ktorej kapitole štátneho rozpočtu sa táto aktivita objaví? Ak by ste nám mohli k tomu tiež pár informácií poskytnúť, budem za to veľmi vďačný.
Zaoberali sme sa alebo zaoberáme sa na pôde Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, prípadne na pôde SARIO tým, ako maximalizovať benefity z predsedníctva napríklad z oblasti cestovného ruchu?
Ďalšou témou bola Ukrajina. Ja som sa odtiaľ nedávno vrátil a v súčasnosti sme svedkami veľmi dramatického vývoja v tejto krajine, ktorá je naším východným susedom. Niektoré hlasy vyčítajú našej diplomacii pomalé a váhavé reakcie. Ukrajinu považujem za veľmi dôležitého suseda, ktorého stabilita a európske smerovanie je pre nás mimoriadne dôležité. Bez snahy hodnotiť a komentovať budem rád, ak nám, pán minister, poviete ku krajine a k súčasnému vývoju a nášmu postupu o trochu viac. Aké budú postoje Slovenskej republiky k Ukrajine, aký ďalší vývoj očakávame? A prípadne skúste na chvíľu nebyť tým profíkom, diplomatom, ktorým stále ste, a skúste odpovedať aj na otázku, či je, alebo nie je v záujme Slovenska pád Janukovyčovho režimu.
Prečo Slovensko jasne nepomenovalo, kto sú tí Bad Guys. Ja nemám žiadne ilúzie ani o tom, čo sa dnes odohráva na námestí. Bol som toho osobne svedkom pred necelým týždňom. A to námestie na seba, bohužiaľ, nabalilo aj mnohé sily, s ktorými demokratická spoločnosť nemá nič spoločné. Existuje však niekoľko nástrojov, a keď sme sa bavili s predstaviteľmi ukrajinskej opozície, existuje niekoľko nástrojov, ako tým, čo páchajú dnes najväčšie zlo, a pod najväčším zlom mám na mysli monštruózne súdne procesy, ktoré odsudzujú na roky väzby tých, ktorí sa zúčastnili na mierumilovných demonštráciách, a to hovoríme o prvých dňoch demonštrácie, kedy ešte nedochádzalo k násilnostiam, nedochádzalo k provokáciám, ale existuje niekoľko nástrojov a takmer jednohlasne sme od opozičných lídrov počuli, že bolo by fajn zakázať, resp. zrušiť vycestovacie víza do Európskej únie pre sudcov a prokurátorov, ktorí sú skorumpovaní a ktorí sa podieľali na týchto monštruóznych súdnych procesoch. Bude ich to veľmi bolieť. Veľkú časť svojho nakradnutého majetku majú práve buď vo Švajčiarsku, alebo v štátoch Európskej únie. Ak nebudú môcť vycestovať, bude to jednak pre nich osobná hanba a jednak ich zatlačíte práve na ten otlak, ktorý ich najviac bolí. Takže ja sa so svojimi kolegami budem pokúšať, my už takýmto zoznamom disponujeme. Ten zoznam bol schválený tromi najväčšími opozičnými stranami a budeme sa snažiť presadiť, aby Slovensko iniciovalo schvaľovanie takéhoto zoznamu na pôde EÚ.
Idem k téme západného Balkánu. Otázka Kosova je naďalej nedotiahnutá. Schvaľujem slovenský postoj a podporujem ho a tiež som za to, aby uznanie Kosova bolo podmienené dohodou Belehradu a Prištiny. Na druhej strane sa ale pýtam, či až možno príliš jednofarebné a bezhlavé podporovanie Srbska je tým, čo naozaj robí Slovensko výnimočným, a či tým vôbec niečo získavame na oplátku od Srbska, prípadne v širšom kontexte.
Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť, že bruselskí socialisti mali v pláne nominovať Hašima Tačiho na Nobelovu cenu mieru, čo sa mi zdá byť absolútne zvrátené, majúc informácie o minulosti tohto kosovského lídra. Tak ja dúfam, že to bol naozaj len vtip a že sa to nestane.
K Ázii a Tichomoriu poviem iba pár slov. To, že rastie vplyv Číny, je nemožné nevšímať si. S miernymi obavami sledujem dynamiku bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Japonskom a myslím si, že ešte v tomto regióne môže dôjsť k viacerým veľkým problémom. Vzťahy s Ľudovodemokratickou republikou Číny alebo Ľudovou republikou Číny sú dnes predovšetkým o biznise, aj keď čínska strana naďalej trvá na zastaralých doktrínach marxizmu, tak v protiklade s týmito deklaráciami sa čínska vláda správa absolútne vypočítateľne a pragmaticky. Takže s týmto nemám obavy, akurát ma znepokojuje alarmujúco rastúci medziročný nárast výdavkov na zbrojenie v Číne, ktorý je naozaj obrovský. Čínska strana protiargumentuje, samozrejme, tým, že pôvodný stav bol podvýživený, hlboko podvýživený, takže ten 30-percentný medziročný nárast je len dobiehaním toho, čo majú zameškané. Ale ak sa na to pozriete, ako mocnie čínska armáda, tak je to dôvod na znepokojenie.
Čo sa týka ekonomickej diplomacie, jej hlavná úloha je pri otváraní dverí pre zahraničné investície. Vaša vláda, bohužiaľ, robí všetko pre to, aby bolo podnikateľské prostredie čo najneatraktívnejšie, ale toto naozaj nie je vaša vina, takže nejdem sa vás v tejto oblasti ani pýtať žiadne otázky. Bohužiaľ, sme svedkami toho, čo pomenoval kolega Miškov, že dnes zo Slovenska zahraniční investori odchádzajú a žiadni noví neprichádzajú. Neprichádzajú hlavne preto, že dnešné prostredie na Slovensku je jednoducho pre nich natoľko neatraktívne, že sa im neoplatí ani teoreticky uvažovať nad tým, že by si otvorili pobočku, prípadne výrobný závod, prípadne nejaké výskumno-vývojové centrum na Slovensku.
K rozvojovej pomoci poviem tiež pár slov. Disponuje relatívne veľmi malým rozpočtom a stotožňujem sa však s tým, že Slovensko pomáhať musí a tie priority v rámci daného rozpočtu sú zvolené správne.
Služby občanom Slovenskej republiky v zahraničí jednoznačne áno. Ja si myslím, že došlo k pozitívnym zmenám, že dnes už to nie je o tom, že stretnete neochotného úradníka na ambasáde v zahraničí, keď máte problém, ale mám pár osobných výpovedí ľudí, ktorí sa v problémoch ocitli a slovenská ambasáda a jej služby boli hodnotené mierne kladne až kladne. Nemám žiadnu negatívnu reakciu za minulý rok, takže niečo sa podľa všetkého naozaj zlepšilo a myslím si, že ide to správnym smerom. Malo by to pokračovať smerom v tzv. Customer Oriented Consular Service, to sú ešte zvyšky mojej hantírky z telekomunikačného biznisu, kde to bolo celé o tom, ako čo najlepšie slúžiť zákazníkom. V tomto prípade sú našimi zákazníkmi všetci občania Slovenska, ktorí sa nachádzajú v zahraničí.
Vážený pán minister, ponúkol som niekoľko svojich myšlienok a pohľad na predkladaný dokument a budem veľmi rád, ak stihnete odpovedať na moje otázky.
A na záver chcem povedať, že sa teším na spoločné stretnutie zahraničného výboru s vami, avšak doposiaľ mi nie je známy jeho termín. Takže či sa náhodou neteším predčasne a či sa naozaj v dohľadnej dobe uvidíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
