Videokanál poslanca

Pán kolega Brocka, ja naozaj žasnem nad tým, ako ste kostrbato a nedokonale premostili z jednej témy na druhú. Nechcem prilievať olej do ohňa, iba potvrdím, že slová, ktoré som vyriekol na tému referenda, platia a stojím si za nimi.
A akurát ma mrzí, že ste plytvali časom dvadsiatich poslancov v sále a pána ministra Richtera, lebo to, čo ste hovorili, absolútne nesúviselo s témou II. piliera, ale potom ste našťastie prišli späť k téme. Takže dostali by ste asi cenu za najneohrabanejší mostík a premostenie roka.
Ďakujem.

Budem reagovať na kolegu Matoviča. Ja to vnímam tak, že vyspelosť spoločnosti je determinovaná tým, ako sa správa ku svojim menšinám, a myslím si, že toto referendum konkrétne je možno, dám takú analógiu, keď sa stretnú dvaja vlci a jedna ovca a idú hlasovať o tom, že čo bude na večeru. Tá väčšina, samozrejme, vždy prevalcuje menšinu, ale bavíme sa o tom, že sa vyhlásilo nejaké referendum, ktoré sa týka základných ľudských práv. Z tohto titulu, aj keď bolo vyhlásené Ústavným súdom za legitímne, tak ja sa ho nebudem zúčastňovať, lebo si myslím, že ide obmedzovať základné ľudské práva určitej menšiny, ktorá žije medzi nami.
Čo sa týka tej druhej veci, Igor, tak ja, samozrejme, súhlasím s tým, aby rodičia mali zásadný vplyv na to, čo, aké informácie ich deti dostávajú. Dokonca som za to, aby vstupovali trochu aj do toho, ako vyzerajú súčasné učebné osnovy. Ja napríklad by som naozaj apeloval na zvýšenie niektorých, na zvýšenie vyučovania niektorých predmetov, lebo nezdá sa mi, že všetko ide správnym smerom. A s tým nemám žiadny problém. Ja s tým naozaj nemám problém, ak by niektorí konzervatívnejší kresťania mali problém s tým, že ich deti chodia na hodiny sexuálnej výchovy, tak asi by sa dalo nájsť nejaké riešenie, tak aby na tie hodiny chodiť nemuseli. Ale ešte raz opakujem, februárové referendum, o ktorom nie je, mimochodom, tvoj návrh zákona, čiže by som sa možno vrátil potom k podstate, februárové referendum, mám dojem, že ide obmedziť základné ľudské práva určitej menšiny na Slovensku.
A k zvyšku toho návrhu ešte raz, hovorím, že ho podporujem, možno bavme sa o tom, že prečo je to zrovna 20 %, a jednoznačne súhlasím.

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, chcel som reagovať faktickou poznámkou, ale keďže sa neprihlásil do rozpravy nikto ďalší, tak aspoň veľmi stručne. Poviem svoj názor na predložený návrh, myslím si, že bol veľmi dobre vyargumentovaný. Stotožňujem sa s duchom tohto návrhu, myslím si, že Slovensku by pri nemohúcnosti vládnych špičiek pomohlo trochu viac referendovej demokracie. Myslím si, že ak by sme vedeli nájsť spôsob, akým organizovať referendá pravidelne v dohodnutých termínoch tak, aby to štát a daňových poplatníkov nestálo extra peniaze, ak by sme nemávali predčasné voľby a ak by bolo možné kombinovať referendá s voľbami, bol by to úplne ten ideálny scenár. Bohužiaľ, súvisí to úzko aj s volebným zákonom a ten je dnes postavený tak, ako je, takže tento cieľ sa nám naplniť nepodarí. So znížením kvóra na referendá súhlasím, myslím si, že ľudia majú mať právo vyjadriť svoj názor úplne priamo, referendá sa podľa mňa úplne perfektne osvedčujú na úrovni komunálnej, na úrovni obcí a nevidím dôvod, prečo by tomu nemalo byť tak aj na celoštátnej úrovni.
No a zároveň trošku aspoň na záver podpichnem, že som celkom rád, že toto nastávajúce referendum ešte nestihne tento nový zákon, po novom, lebo by to mohlo skončiť obrovskou katastrofou pre Slovensko.
To je všetko, ďakujem.

Pán poslanec Hlina, vyjadruješ sa často a k veľa témam, ale tuná bolo cítiť z tvojho príhovoru, že kĺzaš po povrchu a nemáš všetky informácie. Tie odpovede na tvoje otázky sú veľmi jednoduché. Ideme si tam plniť medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali, časť z ktorých si aj tak neplníme. Ale plňme si aspoň tú časť, ku ktorej sme sa zaviazali. Ďalej treba hovoriť o spôsobilostiach našej armády, o tom, že mať reálnu skúsenosť z miesta, kde sa bojuje, je nezaplatiteľné a keby iba vojaci trénovali a nemali šancu byť aj reálne na miestach, kde sú nejaké ohniská konfliktov, či už lokálne, alebo väčšie, tak by mali dlhodobo potom veľký problém. Žijeme v globálnom svete. Ten globálny svet ponúka niekoľko veľkých výziev. Musím povedať, že v Severoatlantickej aliancii sa viaceré z tých výziev podarilo v poslednej dobe eliminovať alebo aspoň dostať pod kontrolu, a ber to jednoducho ako príspevok Slovenska do medzinárodnej organizácie, ktorá sa stará o našu bezpečnosť.

Ja sa pridávam k tebe, pán poslanec. Budem taktiež hlasovať za. Je to jedna z vecí, kde budem rád, ak sa celá snemovňa zhodne a vyjadrí jednoznačný súhlas tomu, čo predkladá minister obrany Glváč.
Čo sa týka výdavkov na obranu, tak tiež súhlasím s tým, že nie je dobré, ak som sa pozrel správne na návrh štátneho rozpočtu do roku 2020, tak výdavky na obranu nielenže nerastú, ale ony klesajú. Tak budem rád, ak by sme postupne diskusiou začali hľadať riešenia, ako tento veľmi neblahý stav zmeniť a napraviť.
To je z mojej strany všetko. Myslím, že nie je tu veľmi k tomu čo diskutovať. Môžme byť hrdí na našich vojakov, že si robia svoju robotu tak, ako si ju robia, a ďalšiu misiu podporíme.

Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na záver stručne a vecne zhrnul. Chcem vám poďakovať za omnoho kultivovanejšiu diskusiu, ako sme tu na túto tému mali v minulosti, aj kolegom z KDH, aj kolegom z OĽaNO.
Chcem možno, mal som niekedy pocit z vás, ktorí ste proti tomuto návrhu zákona, že možno keby ste sa vyskúšali aspoň na chvíľu dať do topánok mňa alebo tých, ktorí ten návrh predkladajú alebo podporujú, a skúsiť to vidieť z tej našej perspektívy. Ja sa pokúšam o to isté a snažím sa vidieť to z vašej perspektívy a rozumiem väčšine vašich argumentov. Zároveň ale mám dojem, že niekedy hovoríme o dvoch úplne odlišných veciach. Ani Martina Chrena, ani mojím cieľom nie je oslabovať inštitút manželstva. Bez ohľadu na to, či niektorí z nás máme osobné skúsenosti s ním alebo nemáme, myslím si, že manželstvo je absolútne dôležité, rovnako ako rodina je strašne dôležitá. Ten náš návrh je naozaj skôr o tom, že dáva ľuďom možnosť vysporiadať sa s niečím, s niečím, čo je veľmi nepríjemné, vysporiadať sa kultivovanejším spôsobom.
Ono už len samotná situácia, tak ako hovorila kolegyňa Kiššová, že jeden je predkladateľ, respektíve jeden je navrhovateľ, druhý je odporca, už táto definícia hovorí o nerovnováhe medzi tými dvomi stranami. A v praxi to vyzerá tak, že každá strana si najme svojho advokáta a tí advokáti miesto toho, aby mali snahu v spolupráci so sudcom dospieť čo najskôr k nejakej dohode a zmieru, tak obhajujú veľmi vehementne svoju stranu, čo ešte eskaluje ten konflikt a robí situáciu nepríjemnou. Ja osobne som to vyriešil, vyriešil som to tak, že sme mali právneho zástupcu, dvoch právnych zástupcov z tej istej kancelárie, ale môj rozvod, ako hovorím, bol naozaj formálny, lebo sme sa dohodli. Ale viem si predstaviť, že ak by ten istý právnik ma obhajoval a moju exmanželku by obhajoval právnik z nejakej inej kancelárie a snažil by sa bojovať vehementne za jej záujmy, tak môže dôjsť k ďalšej eskalácii toho problému. A k zbytočným diskusiám na témy, ktoré podľa mňa nepatria pred verejnosť.
Takže mrzí ma trochu, že niektorí z vás vidia manželstvo ako verejnú inštitúciu. Ja to vidím ako inštitúciu súkromnú, ktorá je naozaj len o tých dvoch ľuďoch, prípadne o najbližšej rodine vrátane detí. Len aby sme vedeli ešte, poprosím vás, samozrejme, o posunutie toho návrhu do druhého čítania, kde sa dá vylepšovať.
Gábor Gál spomínal nejakú lehotu, kde by malo dôjsť k vychladnutiu hláv. Ja s tým plne súhlasím. My navrhujeme jeden mesiac, kľudne sa môžeme baviť o tom, že to bude šesť mesiacov. Mne to je, mne to je v princípe jedno. Možno šesť je veľa, dajme tomu tri mesiace. Nesmie to fungovať tak, ako ste popísali, že niekto si len tak odskočí k notárovi, podpíše dohodu a zrazu je rozvedený. S tým, samozrejme, nesúhlasím a chápem, že niektorí ľudia konajú pod vplyvom emócií, v afekte a dochádzalo by aj k rozvodom, ktoré by, manželstiev, ktoré by rozvedené byť nemuseli.
Na jednu vec sme ešte neupozorňovali, a tou je nerovnováha medzi vstupom do manželstva a výstupom z manželstva. Pri tom sa veľmi, veľmi stručne pristavím. Nie je potrebný súhlas štátu na uzavretie manželstva, a preto by mal byť znížený aj zásah štátu do manželstva pri jeho zrušení.
Ono v praxi to niekedy funguje tak, že ak neexistujú nejaké iné zábrany a prekážky, tak teoreticky sa viete do dvoch hodín s niekým zosobášiť. No povedzte mi, že akú kvalitu má takýto typ manželstva, že sa dvaja pobláznení, dajme tomu pod vplyvom nejakých psychotropných látok rozhodnú, že vieš čo, bol by to dobrý nápad, poďme sa oženiť a poďme sa zobrať.
V tomto prípade štát v podstate nemá ani žiadnu páku, ani nástroj na to, aby sa to neuskutočnilo. A tieto scény sa niekedy dejú. Je to skôr výnimka ako pravidlo, samozrejme, ale jednak sme to videli v niekoľkých filmoch a myslím si, že aj v praxi sa sem-tam stane, že si dvaja povedia len tak, že bolo by fajn sa zobrať a poďme sa rýchlo zobrať.
Dobre. Nepôjdem do ďalších argumentácií, asi to nedáva zmysel, len si myslím, že ten náš návrh naozaj hľadá nejakú rovnováhu pred náročnosťou vstupu do stavu manželského a náročnosťou výstupu zo stavu manželského. Mojím úprimným záujmom je, aby štát mal obmedzenú možnosť zasahovať do súkromia ľudí a zároveň, aby štát konal efektívnejšie, to znamená, aby dnes prehltené súdy mali o niečo menej zložiek, bolo by to menej byrokracie pre súdy a pre štát. Len štatisticky, týka sa to približne desaťtisíc rozvodov ročne na Slovensku, takže nehovoríme o nejakých obrovitánskych číslach, ale zároveň si povedzme, že môžeme zjednodušiť ťažké životné obdobie pár stovkám až pár tisícom ľudí, ak posunieme návrh zákona do druhého čítania.
Takže ešte raz, všetkým ďakujem za veľmi slušnú a veľmi kultivovanú diskusiu. Myslím, že sme sa trošku poučili spred dvoch rokov, starneme a sme k sebe trošku milší, a to ma teší.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorý sa už v tejto snemovni vyskytol v minulom volebnom období, ktorý nebol vami podporený a nebol vami schválený. Diskusia sa zviedla na dosť ideologickú, niektorí to nazývali dokonca kultúrnou vojnou, a ja by som bol veľmi rád, aby sme dnes predišli niečomu podobnému, a budem sa snažiť byť vecný čo najviac aj ja.
Duch tohto návrhu by som zhrnul do troch bodov: Prvým bodom je menej zásahov štátu do súkromia občanov, druhým bodom je menej byrokracie v rámci štátnej správy a tretím je zjednodušenie celého procesu a tým pádom príjemnejší pocit občana v styku so štátom.
Predkladaná novela zákona o rodine reaguje na požiadavku časti obyvateľstva o úpravu pomerov medzi manželmi dohodou, rešpektujúc predovšetkým zásadu zmluvnej voľnosti v oblasti súkromného práva. Má ambíciu umožniť zrušenie manželstva dohodou o rozvode manželstva pre tých manželov, ktorí nemajú maloleté deti a ich manželstvo trvalo minimálne jeden rok. Časové vymedzenie je potrebné z toho dôvodu, aby bol inštitút manželstva braný snúbencami vážne a aby vstupovali doňho zodpovedne pri dobrovoľnom súhlase. Novela zákona navrhuje povoliť uzavretie dohody o rozvode manželstva iba pre bezdetných manželov a pre tých, ktorí v čase rozvodu majú už plnoleté deti, a preto ukladá ako ďalšiu zákonnú podmienku to, že manželia sa môžu dohodnúť iba v prípade, ak nemajú spoločné maloleté deti ani maloleté deti zverené do náhradnej starostlivosti.
Hlavným účelom manželstva podľa článku I zákona je založenie rodiny a riadna výchova detí, preto spoločnosť musí mať záujem na tom, aby maloleté deti boli vychovávané vo fungujúcej rodine, v ktorej rodičia pre nich vytvoria a zabezpečia harmonické a bezpečné prostredie. Z uvedeného dôvodu na rozvod takéhoto manželstva ostávajú príslušné ustanovenia zákona nezmenené.
Zmenou máme v úmysle s kolegom Martinom Chrenom predchádzať súdnym sporom a tým odbremeniť agendu súdov v prípadoch, ak sa manželia dohodnú a v čase rozvodu nemajú maloleté deti. Aj platný Občiansky súdny poriadok uprednostňuje riešenie sporov predovšetkým dohodou mimosúdne, ako to vyplýva z legislatívneho zámeru nového Občianskeho súdneho poriadku, kedy sudca môže priamo odkázať účastníkov na riešenie sporu mediáciou. Ak sa manželia zhodnú na tom, že ani jeden z nich nemá záujem zotrvať v manželstve, je potrebné im umožniť rozvod manželstva bez neprimeraného zásahu do ich súkromia zisťovaním príčin rozvratu manželstva súdom v rámci dokazovania. Dokazovanie v tomto smere má skôr etický ako právny rozmer. Pre účastníkov konania, ktorí sú dohodnutí, zverejňovať pomery z ich súkromného života môže byť obzvlášť citlivé.
Novela zákona zveruje spísanie dohody manželov o rozvode manželstva notárom vo forme notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejnou listinou, a preto obligatórnosť tejto formy prispieva k právnej istote účastníkov. Notári vykonávajú svoju činnosť v sídle každého okresného súdu a ich služba je dostupná pre každého občana na celom území Slovenskej republiky. Úprava rozvodu manželstva dohodou nielenže odbremeňuje súdy, ktoré by mali riešiť výlučne iba sporové veci, ak sa dve strany dohodnú, tak ide o nesporovú agendu, takže na súd nemusí patriť, avšak nemá predstavovať pre účastníkov ani zvýšené náklady, pretože odmena notára za spísanie notárskej zápisnice bez hodnoty predmetu úkonu nie je vyššia ako doterajší súdny poplatok k návrhu na rozvod manželstva.
Novela zákona v žiadnom prípade nemá záujem o oslabenie inštitútu manželstva, ktoré je chránené ústavou. Súčasťou zákonodarstva modernej spoločnosti by mala byť úprava vzťahov predovšetkým dohodou mimosúdne, rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti. Manželia možnosť úpravy svojich vzťahov dohodou v súkromnej sfére zvážia v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, a preto by im zákonodarca toto rozhodnutie mal prenechať. Možnosť mimosúdneho riešenia rozvodov je upravená aj v právnych poriadkoch niektorých ďalších európskych štátov a niektoré z nich teraz spomeniem.
V Belgicku sú dve formy rozvodu: rozvod na základe zistenej príčiny a rozvod na základe vzájomnej dohody. Rozvod na základe vzájomnej dohody sa vykonáva trvalým a slávnostným vyhlásením vôle obidvoch manželov ukončiť zväzok. Každý z manželov musí mať najmenej 20 rokov a vzájomná dohoda je prípustná, iba ak manželstvo bolo uzavreté najmenej dva roky pred predložením tejto žiadosti.
Estónsko. Manželia sa môžu rozviesť aj pred príslušným orgánom verejnej správy, to znamená na matrike alebo pred notárom, ak sa dohodnú na podmienkach rozvodu. Ak sú medzi nimi spory, rozviesť ich môže len súd. Matrika alebo notár môže povoliť rozvod na základe dohody manželov na základe spoločnej písomnej žiadosti, to znamená spoločnej dohody manželov. Nie je tu podmienka predchádzajúcej odluky. Ak sa žiadosť o rozvod podáva na matrike, jediným dôvodom povolenia rozvodu je spoločná dohoda manželov o rozvode a všetkých záležitostiach týkajúcich sa rozvodu.
Ďalším príkladom je Luxembursko. Luxemburské právo rozoznáva dve kategórie rozvodu, prvá je rozvod na základe vzájomnej dohody a druhá je rozvod na základe určenej príčiny. V prípade rozvodu na základe určenej príčiny je potrebné rozlišovať medzi rozvodom pre neprimerané správanie, týranie alebo urážky, obecne nazvaným rozvod na základe previnenia, a rozvod na základe skutkovej rozluky v určitom trvaní. O rozvod na základe vzájomnej dohody možno požiadať až po dvoch rokoch manželstva. Obaja manželia musia mať minimálne 23 rokov. Ak majú majetok, ktorý sa bude deliť, musia ho spísať a musí byť ocenený notárom. Potom manželia slobodne vysporiadajú svoje práva na daný majetok. Ak manželia majetok nemajú, intervencia notára sa nevyžaduje. Manželia sa tiež musia dohodnúť na svojom bydlisku počas rozvodového konania, na osude detí počas a po rozvode, na prispievaní oboch manželov k výchove a starostlivosti o deti pred a po rozvode a nakoniec aj na výške prípadného výživného, ktoré by platil jeden z manželov druhému počas rozvodu a po rozvedení manželstva. Táto dohoda musí byť urobená písomne a podpísaná oboma manželmi.
Ďalším príkladom je Portugalsko. V Portugalsku sa možno rozviesť na základe vzájomnej dohody alebo súdnou cestou. Rozvod dohodou manželov je možný aj v prípade, ak manželia majú maloleté deti, pokiaľ sa dohodnú na úprave styku a na starostlivosti o ne. Robí sa to na orgáne, ktorý sa nazýva civilný register, v podstate je to niečo ako naša matrika.
Ďalším príkladom je Lotyšsko. Rozvod je možný aj pred notárom na základe spoločnej žiadosti manželov. Rozvod pred notárom je možný len vtedy, ak manželia nemajú maloleté deti a nemajú majetok v spoluvlastníctve, alebo ak o týchto záležitostiach uzavreli separátnu písomnú dohodu. Realizuje sa formou notárskej zápisnice, uvedené dohody majú byť prílohou takejto notárskej zápisnice. Notár musí zaregistrovať žiadosť do svojho registra rozvodových vecí, k rozvodu nemôže dôjsť skôr ako uplynutím 30-dňovej lehoty od zaevidovania žiadosti, v tejto lehote je možné späťvzatie žiadosti. Notár zasiela notársku zápisnicu príslušným matričným orgánom.
Na úvod toľko a som pripravený počúvať diskusiu a vstupovať do nej. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedol môj návrh zákona, ktorého cieľom je, aby sme priblížili alebo ďalej približovali komunitu postihnutých ľudí k majoritnej populácii tak, aby boli podmienky na ich život čo najjednoduchšie a čo najpríjemnejšie, aby sme im vychádzali v ústrety. Cieľom mojej novely je zakotviť povinnosť pri navrhovaní stavieb okrem požiadaviek bezbariérovosti aj požiadavky na zvukovú orientáciu pre nevidomých a pre krátkozrakých, ktorých sa môj návrh týka.
Zákon dnes hovorí o osobách so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie, avšak je to len veľmi taká všeobecná charakteristika. Napríklad v § 47 písm. c) sa hovorí o požiadavke bezbariérovosti, čím sa všeobecne myslia predovšetkým fyzicky imobilní alebo tzv. vozičkári. Dnes však máme aj dosť veľkú skupinu obyvateľov s postihnutím zraku, ktorí sa dosť často pohybujú relatívne nezávisle a slúžia im k tomu rôzne pomôcky.
Môj návrh obsahuje práve častejšie a intenzívnejšie využívanie jednej z takýchto pomôcok. Pri vstupe do verejných budov nevidiacim a slabozrakým chýba základné zorientovanie sa, kde sa nachádzajú a čo môžu v danej budove vybaviť, prípadne aký úrad tam sídli. Pomôcť im k tomu môže tzv. zvukový orientačný maják, ktorý by bol vo všetkých budovách nainštalovaný. Ako predkladateľ mám za to, že zdôraznenie povinnosti inštalácie takýchto zvukových orientačných majákov má svoje miesto v zákone, podobne ako tam má svoje miesto aj zvýšenie požiadaviek na bezbariérovosť. Ide o to, že za relatívne nízke náklady je možné umožniť samostatný pohyb v takýchto budovách aj ďalšej veľkej skupine osôb, ktoré sa môžu pohybovať tým pádom nezávisle a získavajú väčšiu mieru integrácie do spoločnosti.
Nainštalovaný zvukový orientačný maják bude obsahovať nahrávku s informáciou, kde sa osoba nachádza, aké služby môžu byť osobe v danej budove poskytnuté a taktiež základné orientačné pokyny. Osoba, ktorá využíva takéto zariadenie, bude mať u seba tzv. povelový vysielač, je to obyčajný malý rádiovysielač, ktorý už dnes mnohí nevidiaci majú a ktorý vlastne automaticky spustí; je to taká malá krabička; automaticky spustí informácie o tom, čo ten zvukový maják poskytne, akékoľvek informácie o danej budove. Je to zdravotná pomôcka a postihnutá osoba sa k nej dostane relatívne ľahko.
Dnes však tieto vysielače sú takmer zbytočné, lebo zvukové orientačné majáky vo verejných budovách a vo verejných priestoroch absentujú takmer stopercentne. Existuje pár výnimiek, sú to niektoré úrady práce, nie však všetky, čo ma prekvapilo, a inak sa to ešte vôbec nevyužíva.
Podľa osôb, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, je výška nákladov na nainštalovanie takéhoto zariadenia približne 600 eur. Sú to peniaze, o ktoré by musel navýšiť rozpočet investor alebo staviteľ budovy, takže to sú jediné zvýšené náklady, ktoré by z toho vyplynuli. Dopad na štátny rozpočet je, samozrejme, nula s výnimkou prípadov, kde by išlo o budovy, ktoré investuje a stavia štát. V podstate je to všetko, nemusím o tom nejak ďalej viac hovoriť. Ak má niekto záujem o technické detaily, tak rád ich objasním. A môj návrh je alebo moja prosba na vás je, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, kde o ňom môžme diskutovať a urobiť z neho dobrý návrh zákona tak, aby sme pomohli určitej nie nevýznamne veľkej časti, časti postihnutých na Slovensku. To znamená nevidiacich a krátkozrakých.
Ďakujem.

Vítam iniciatívu kolegu Lipšica. Nepočujúci sú skupina, s ktorou dlhodobo spolupracujem aj ja a v mnohých príkladoch vidím, ako sú ostrakizovaní majoritnou spoločnosťou. Takže nemyslím si, že ktokoľvek z nás by si mal na tomto robiť nejaké zásluhy. Ja budem jednoducho rád, ak to bez nejakých dlhých rečí prejde a nájde sa parlamentná väčšina na to, aby tento návrh schválila. Ja potom ešte v rámci schôdze mám jeden návrh, ktorý je z podobného súdka a týka sa nevidiacich, ten bol preradený na koniec schôdze, takže ho prednesiem a budem dúfať v jeho podporu.