Ctení kolegovia, téma gastrolístkov je na pôde Národnej rady už po niekoľkýkrát. A ja úplne na úvod chcem poďakovať kolegom Matovičovi a Mihálovi za to, že sa ňou zaoberali v minulosti. Ja som sa rozhodol tú pochodeň chytiť do ruky a skúsiť tú tému potiahnuť ďalej s tým, že viem, že viacerí z vás sa touto témou zaoberajú a pracujú na nej, za čo im tiež ďakujem. A verím, že tá téma bude ešte živá a bude fungovať. Ja mám k nej taký veľmi pragmatický vzťah.
Rozmýšľal som, čo vlastne v rozprave sa dá na túto tému povedať. A veľa z tých myšlienok som už zosumarizoval v niekoľkých článkoch, ale dovoľte, aby som začal tým, že gastrolístky považujem za zbytočnosť. Považujem ich za sekundárne obeživo, ktoré supluje peniaze v situáciách, kde by tie peniaze suplovať nemalo a kde jednak znepríjemňuje podnikanie majiteľom reštaurácií gastronomických prevádzok.
Asociácia emitentov gastrolístkov argumentuje, že reštaurácie by tak mali ekonomické problémy, lebo ľudia by prestali do nich chodiť. Tak samotní majitelia týchto prevádzok si to vôbec nemyslia. Naopak, hovoril som s majiteľmi troch reštaurácií v Bratislave. Jeden z nich gastrolístky odmieta brať a je v situácii, kde si to môže dovoliť. Tí ďalší dvaja sú nútení ich brať. Takisto som hovoril s dvomi prevádzkovateľmi gastronomických zariadení nižších cenových skupín, z nich jedným zo Zvolena a jedným z Prešova. A tí tiež povedali, že, samozrejme, ak by gastrolístky neboli, tak je to pre nich omnoho lepšie, je to zjednodušenie podnikania.
Tam je asi hlavný problém, hlavne pokiaľ ide o tie veľké prevádzky, nebodaj ešte ak niekto vlastní viacero reštaurácií. Tak konkrétny príklad z Bratislavy je ten, že majiteľ tejto gastrosiete musí zamestnávať jedného človeka špeciálne iba na to, aby tie poukážky triedil, nehovoriac o tom teda, že po skončení zmeny sa musí nejaký zo zamestnancov ešte hodinu zaoberať tým, že roztriedi na štyri kôpky gastrolístky, ktoré vyzbiera, potom ich musí dať do trezoru a ďalšie ráno tieto gastrolístky poverený zamestnanec, ktorý je zamestnaný len ako triedič a odovzdávač gastrolístkov, zanesie späť, do firmy, ktorá emituje gastrolístky, a tá ich s maržou 3 až 8 % vykúpi naspäť. Čiže drobný podnikateľ majiteľ gastronomickej prevádzky v podstate prichádza o 3 až 8 % svojej čistej marže, nehovoriac o tom, že ak tento pracovník a zamestnanec donesie gastrolístky a odovzdá ich späť emitentovi, tak nedostane okamžite hotovosť naspäť. Tú hotovosť mu emitent zadržiava približne dva týždne.
Takže dovoľte mi, aby som povedal ešte pár slov a prečítal niekoľko múdrych vecí, ktoré už na tému gastrolístkov odzneli. Myslím si, že je dôležité, aby sa o tejto téme hovorilo.
Štatistické údaje niektoré. Používa gastrolístky dnes 750-tisíc zamestnancov. Tu sa odvolávam na údaje, ktoré zhromaždil analytik inštitútu INESS Ján Dinga. Priemerná hodnota gastrolístkov je 3,5 eura. Ak teda štandardný zamestnanec pracuje približne dvadsať pracovných dní v mesiaci, dostane každý mesiac stravné lístky v hodnote približne 70 eur. Je to niektoré miesiace dvadsaťdva pracovných dní, niektoré mesiace dokonca dvadsaťtri pracovných dní. Na týchto nákladoch sa podľa zákonných pravidiel delí so svojím zamestnávateľom, keď 45 % sa strhne zamestnancovi z čistej mzdy a 55 % zaplatí zamestnávateľ nad rámec superhrubej mzdy.
Existencia gastrolístkov však komplikuje život takmer všetkým. Sú to ceniny, ktoré vyžadujú špeciálny režim. Kolega Zajac ma upozornil na takú zaujímavosť, že štát je najväčším zákazníkom gastrolístkov. V prípade, ak by niektorých z emitentov skrachoval, tak štát v podstate skončí s bezcennými papierikmi, ktoré nakúpil. Bolo by to také veľmi zaujímavé a veľmi rozporuplné, čo by sa vlastne potom dialo, ako by sa s tým štát musel vysporiadať.
Zamestnanci de facto dostávajú časť výplaty vo forme účelovo viazaných stravných lístkov, čo obmedzuje spôsob nakladania s ich vlastnými peniazmi. Namieste je otázka, prečo dávame takto účelovo viazané príspevky na stravu, prečo napríklad ich nedávame aj na ošatenie a na niektoré ďalšie základné ľudské potreby.
Gastrolístky, samozrejme, zvyšujú náklady reštauráciám a obchodom, lebo tie získané stravné lístky vymieňajú za hotovosť a robia to u emitentov lístkov a robia to za poplatok.
Čo sa týka trhu s gastrolístkami, emitenti sú v súčasnosti štyria. Celkový približný odhadovaný ročný objem gastrolístkov je asi 600 mil. eur. Samozrejme, gro z toho je samotná hodnota toho lístka, ale tieto štyri firmy hospodária tak, že majú rádovo 20 mil. až 30 mil. hrubého zisku. A to záleží, samozrejme, na roku, ale sú to peniaze, ktoré bezprácne iba za to, že vydávajú nejaké okolkované papieriky, tieto firmy získavajú.
Je tam aj argument zamestnanosti a toho, že zamestnanci týchto štyroch firiem by museli byť prepustení, ale nie som ekonóm, aby som to presne vedel teraz vyčísľovať, ale o čo menej by zarábali emitenti gastrolístkov, tak tie pracovné miesta by sa, samozrejme, o to viac vytvorili v reštauráciách. Tí ľudia, ktorí tam robia, navyše sú zväčša šikovní, vysokoškolsky vzdelaní, takže neobávam sa, že by na trhu práce sa nejakým spôsobom stratili.
Jediný, kto má prospech z gastrolístkov, sú štátom licencované spoločnosti, od ktorých zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľov musia gastrolístky nakupovať. Gastrolístky sa nakoniec vždy vrátia k ich licencovanému vydavateľovi, ktorý ich preplatí za eurá, no až po odrátaní svojej provízie. O výške tej provízie som už hovoril, je rádovo 3 až 8 %. Pri predaji gastrolístkov je tá výška regulovaná zákonom na 3 %, avšak pri ich spätnom výkupe neexistuje žiadna regulácia, takže tieto firmy v závislosti od veľkosti toho, ktorý prinesie lístky naspäť, tak im účtujú tento typ marže. Len pre príklad uvediem, také Metro alebo Tesco platia 3-percentnú maržu, ale ak je majiteľ nejakej malej dedinskej reštaurácie alebo krčmy, ktorá podáva jedlo, tak ten platí 6 až 8 % marže. Ešte raz, sú to peniaze, ktoré idú z jeho hrubého zisku, priamo z jeho vrecka.
Gastrofirmy majú garantované príjmy takmer 20 mil. eur a tieto príjmy pochádzajú z miezd zamestnancov, to nie sú nejaké peniaze, ktoré padajú zo stromov, jednoducho je to suma, o ktorú menej dostanú zamestnanci, zisk týchto spoločností často prevyšuje milión eur ročne, zisková marža tu môže dosahovať až 30 %.
Z môjho pohľadu na mieste nie je ani obava, že by ľudia prestali obedovať. Podobný argument skutočne zaznel. Bol od šéfa Asociácie emitentov stravovacích poukážok. Nemal by potom štát povinne vyplácať vo forme gastrolístkov aj časť starobného dôchodku? U dôchodcov nehrozí, že si namiesto potravín budú kupovať alkohol alebo cigarety? Alebo nemala by vláda uvažovať nad úplným nahradením meny poukážkami, ktoré budú určené na konkrétny cieľ, napríklad na dovolenku, na oblečenie, na vybavenie domácnosti? To je spôsob, akým štát zasahuje do autonómneho rozhodovania toho-ktorého človeka, ako naloží s peniazmi, ktoré dostáva za svoju prácu od zamestnávateľa.
Gastrolístky sú pre zamestnanca úplne zbytočným medzičlánkom už len preto, že v praxi dokáže ktokoľvek vymeniť stravné lístky za hotovosť u kolegu, ktorý sa chystá spraviť väčší nákup. Ono sa to nakoniec deje tak, že tí majitelia najmenších prevádzok aby predišli plateniu tej spätnej marže, tak radšej nakúpia potravinový a iný tovar u veľkých predajcov typu Metro alebo Tesco a potom vlastne zostáva na tomto veľkom hráčovi na trhu, aby dojednal s emitentom gastrolístkov čo najlepšie podmienky, ale aj tak či už Metro alebo Tesco škoduje 3 % na tom, že tie lístky spätne musí vykupovať a potom ich dáva. Opäť platí to, že emitent gastrolístkov pri spätnom výkupe zadržiava hotovosť rádovo cca dva týždne.
Základnou otázkou pre mňa zostáva, či má rozhodovať o použití svojich zarobených peňazí zamestnanec alebo či majú o tom rozhodovať štátni úradníci spolu s Asociáciou emitentov stravovacích poukážok. Gastrolístky ostávajú každodennou pripomienkou toho, ako vyzerá oblasť, v ktorej sú záujmové skupiny prepojené so štátom, sú silnejšie ako záujmy občanov. Ako pri iných sociálnych opatreniach, tak treba mať aj tu na zreteli, či politikom naozaj leží na srdci viac komfort pracujúcich alebo biznis spriatelených firiem na úkor nás všetkých.
Ja som veľmi stručne zosumarizoval argumenty, prečo by gastrolístky mali byť zrušené, a som si vedomý toho, že to asi nezíska väčšinovú podporu v prvom kroku. Zároveň z tohto miesta hovorím, že sa nevzdávam a idem bojovať ďalej a idem nájsť dostatočne širokú názorovú koalíciu, ktorá dospeje k tomu, aby nejakým spôsobom tento biznis, ktorý zaváňa kartelovým správaním, bol eliminovaný. A nebudem tvrdiť, že je to kartelové správanie až do momentu, pokým tak nerozhodne príslušný úrad, ale budem bojovať za to, aby to bolo viac v prospech občanov a menej v prospech štyroch vybraných podnikateľských subjektov, ktoré majú úplne na mieru ušitý zákon, ktoré takýmto spôsobom podnikajú.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a ak motyka vystrelí, tak snáď túto tému posunieme aspoň do druhého čítania, kde potom môžeme reálne argumentovať a hovoriť o tom, čo je najvýhodnejšie pre ľudí, ktorých zastupujeme. Ďakujem.
