Videokanál poslanca

Pán kolega Viskupič, ďakujem za veľmi vecný a dobrý príspevok do rozpravy. Ja som tu včera, keď sa začala diskusia k tomuto bodu programu, nebol a chcem sa vrátiť úplne na začiatok, ospravedlňujem sa, ak to už náhodou odznelo. Ale chcem sa spýtať predkladateľov, že či majú reálnu skúsenosť s tým, že našli konkrétny výrobok, kde bolo nainštalované niečo, čo oni nazývajú kazítkom. Lebo ja som kedysi podnikal a neviem si predstaviť výrobcu, ktorý by zámerne prznil vlastný produkt a skracoval jeho životnosť. Kde má zákazník, teda kde má ten výrobca istotu, že zákazník siahne opäť po tom istom produkte? To je prvá otázka.
A po druhé. V marketingu a v podnikaní existuje niečo ako brand equity alebo hodnota značky, a keď prídete na to, že niektorá značka zámerne samú seba przní alebo devalvuje, tak ste skončili. Jednoducho tú značku znehodnotíte, bude mať hodnotu nula a nikto vás už ďalej kupovať nebude. Takže ja si myslím, že my tu bojujeme proti nejakým veterným mlynom, ktoré v podstate neexitujú.
Ešte raz, ak máte konkrétne príklady toho, že niekto niekde zámerne poškodzoval vlastný výrobok, aby mu skrátil životnosť, tak mi to povedzte, ale ja si takého blázna výrobcu neviem predstaviť.

Mňa nerušil nikto, ale bol som tiež zmetený, takže poprosím určiť to za zmetené hlasovanie.

Ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte, aby som stručne a vecne povedal pár slov k tomuto návrhu zákona aj ja, keďže som spolupredkladateľom.
S pánom kolegom Kadúcom navrhujeme zmeny v dvoch zákonoch, jeden je zákon o reklame, druhý zákon o ochrane spotrebiteľa. A podľa nášho návrhu bude musieť volajúci urobiť dve veci navyše v porovnaní so súčasným stavom. Už na začiatku telefonátu bude musieť uviesť, akým spôsobom získal telefónne číslo volaného a zároveň si bude musieť vypýtať výslovný a jednoznačný súhlas s pokračovaním hovoru ešte pred tým, ako začne samotný reklamný hovor.
Je to jedna z tých malých zmien, ktoré sú úplne apolitické a ktoré mňa osobne motivovali hlavne tým, že sa niečo podobné stalo aj mojim rodičom. Považujem ich za veľmi sčítaných a veľmi inteligentných ľudí, ktorí už majú svoj vek, a jednoducho naleteli na lep niekomu, kto bol šikovný, kto bol dobre vytrénovaný a kto sa im snažil predať niečo, čo vôbec nepotrebovali, a samozrejme, že uspel.
Ja som pár rokov pracoval v odvetví telekomunikácií. Viete o mne všetci, že urobím všetko pre to, aby bolo podnikanie na Slovensku čo najslobodnejšie a čo najvoľnejšie a určite nie som sympatizantom žiadnych regulácií. A keď som robil v telekomunikáciách, bolo to sedem rokov, tak som, tá naša firma sa tiež venovala veľmi aktívne telemarketingu. Realizovali sme prieskumy spokojnosti zákazníkov, realizovali sme predaj, tzv. krížový predaj, to znamená, že predávate iné produkty, ktoré máte zákazníkovi, ktorý už niektorý z vašich produktov používa, tak sa mu snažíte predať viac. A takisto na tzv. retenciu zákazníkov, čo sú vlastne telefonáty, ktorými sa snažíte zákazníka udržať, ak prejavuje známky nespokojnosti alebo nebodaj avizuje, že by rád prestúpil k inému poskytovateľovi služieb. Fungovali však jasné pravidlá, ktoré si firma stanovila sama. Regulovala sa vlastne sama a tie pravidlá sa na 100 % dodržiavali.
Nie každá firma, ktorá realizuje predaj alebo výskumy cez telefón na oficiálne databázy zákazníkov, prípadne na náhodne vygenerované čísla, sa správa eticky. Nie som naivný a je mi úplne jasné, že náš návrh neurobí definitívnu bodku za nevyžiadanými a obťažujúcimi telefonátmi, ale ich aspoň do určitej miery obmedzí. Na väčšinu ľudí otravné ponuky cez telefón pôsobia nepríjemne a slušné odmietnutie obchodníka môže trvať aj večnosť. Bežne sa stáva, že odpovede na otázku, odkiaľ získal volajúci na nás kontakt, sa ani nedočkáme, lebo, samozrejme, odpoveď na to neexistuje a volajúci nemôže uviesť, že sa vyskytujete v nejakej databáze, ktorú on získal dajme tomu nelegálne.
Veľmi som smutný hlavne z toho, že do podobných predajných pascí sa chytajú hlavne starší ľudia. A paradoxne hlavne tí, ktorí sú najslušnejší, lebo tým slušnosť káže neskladať niekomu len tak telefonát. Tí sú najviac exponovaní predajnému nátlaku špekulantov.
Nevyžiadané telefonáty teda na jednej strane vnímam ako zásah do súkromia a narušenie osobnej slobody, na druhej strane ich beriem ako úplne legálny nástroj marketingu, predaja, prípadne starostlivosti o zákazníka. A takto by to aj malo ostať. Aby sme neobmedzovali súkromie a slobodu volaného a zároveň aby sme nehádzali polená pod nohy tomu, kto podniká slušne a eticky.
Takže veľmi stručne k nášmu návrh. A budem rád, ak sa zapojíte do diskusie, ak nie, tak sa ma kľudne môžte spýtať nejaké otázky, prípadne kolegu Mira Kadúca.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán kolega, na úvod chcem povedať, že oceňujem zmierlivý tón a vecnosť. Myslím, že ste poukázali na vec, ktorá naozaj niekedy mnohým z nás chýba, a to je snaha vidieť argumenty druhej strany a zamýšľať sa nad nimi. Naozaj oceňujem.
Obsahovo, viete veľmi dobre, že teraz poviem, že 90 % z toho, čo ste povedali, tak s tým sa nikdy nebudem vedieť stotožniť, ja mám presne opačný názor ako vy. Ste sa trošku aj sťažovali na to, že pravičiari väčšinou chodia do médií. Ja si pamätám už minimálne tri televízne diskusie, kde sme my dvaja spolu diskutovali, takže, takže občas sa tam vyskytnete aj vy a myslím, že tomu bude tak aj ďalej.
Čo sa týka obsahu, tak sa dotknem, dotknem sa Ukrajiny a Ruska. Tým, čo ste hovorili, ja som mal pocit, že vy ako keby ste upierali právo Ukrajincom a Ukrajine na sebaurčenie a na ďalšie smerovanie tej krajiny. Vy v podstate potvrdzujete nejaký historický ruský nárok na, spomínali ste slovo ako buffer zone a podobne. Ja som, ja som na Majdane bol, vy ste ma za to aj kritizovali, samozrejme. A ja som stretával bežných Ukrajincov, nestretol som žiadnych fašistov, respektíve videl som tam zopár bláznov so zástavami, ale takíto kotlebovci a podobní prídu aj na akékoľvek verejné podujatia, ktoré sa konajú na Slovensku. Takže je to jednoducho súčasť týchto verejných zhromaždení, ktorá je síce nechcená, ale, ale je tam. Ja som naozaj stretával iba normálnych Ukrajincov, ktorým nejde o nič iné, len aby žili v krajine bez korupcie, aby žili v krajine, ktorá smeruje na Západ, ktorá vykáže trošku lepšiu prosperitu, ako majú momentálne.
Čo sa týka Ruska, tak existoval donedávna Russia – NATO Council, Rusi boli prizývaní k stolu od začiatku a boli braní ako plnohodnotný partner. To, že sa oni rozhodli tým partnerom nikdy nebyť, to bolo rozhodnutie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Šebej, ďakujem za váš príhovor, bol dlhý, ale veľmi obsažný a dobre sa počúval. Viem sa podpísať možno, poviem, že skoro pod 100 % jeho obsahu. A mrzí ma snaha kolegov vyrábať z vás vojnového štváča, lebo to je absolútne nemiestne. A myslím si, že tieto slová nepatria do tohto parlamentu. Je to naozaj na úrovni veľmi lacných útokov, ktoré by sme si tuná na seba nemali robiť, hlavne v téme zahraničná politika, ktorá by nás naozaj mala skôr zjednocovať ako rozdeľovať.
Poviem iba jednu maličkosť k Turecku. Nemyslím si, že je korektné a správne kategoricky sa vyjadrovať v zmysle, že Turecko do Európskej únie nepatrí a nesmie patriť, lebo Európska únia Turecku navrhla určitý roadmap a otvorila niekoľko kapitol, o ktorých sa rokuje. Turecko bude mať problémy so splnením podmienok pre vstup do EÚ, avšak myslím si, že zabuchnúť dvere Turecku by bolo nesprávne. Turecko sa hlási k európskej kultúre a momentálne napríklad má niektoré nepríjemnosti vyplývajúce aj z medzinárodnej dohody TTIP, kde vlastne tie podmienky budú platiť iba jednostranne. To znamená, že Turecko bude musieť otvoriť svoje trhy aj pre tretie strany, avšak nebude mu umožnené na základe tejto dohody, aby na tieto trhy vstupovalo. Čo sa týka členstva Turecka v EÚ, vyzerá to dnes tak, že turecké elity netúžia ani nechcú, aby sa Turecko stalo kultúrnou súčasťou Európy a politickou súčasťou Európy. Ale ak sa pozriem na veľmi nedávny prieskum verejnej mienky, tak členstvo v Európskej únii alebo nejaký typ špeciálneho vzťahu s Európskou úniou má v Turecku čísla vyše 70 percent. Takže bežní ľudia sa k Európe hlásia.
Toľko, ďakujem.

Vážený pán kolega Osuský, ja len chcem poďakovať za váš prihovor. Považoval som ho za dobrý historický exkurz, ktorý dal do súvislosti minulosť s tým, čo sa dnes deje na Slovensku, a s tým, čo sa bude diať v našej Európe o pár rokov. A nenechajte sa, prosím, znechutiť tou morálnou relativizáciou, ktorú počúvame z úst viacerých kolegov, lebo sú veci, kde sa môžme baviť o rôznych odtieňoch šedej, ale potom sú aj veci, ktoré sú aj čierne a biele. Viaceré z tých, ktoré ste pomenovali, boli presne tohto druhu.
To isté platí aj o téme, ktorá tu bola otvorená ohľadom neutrality. Myslím si, že akýkoľvek odborný názor na túto tému vyvráti to, že niečo podobné je v dnešnom kontexte Európy a toho, ako sú rozdané karty, vôbec možné.
No a do tretice, nenechajte sa odradiť tými kolegami, ktorí, ja to ani nechcem použiť, ten termín, že užitoční idioti, ale naozaj sú. Ako ospravedlňujem sa za to, naozaj to nemyslím zle. Neviem, ako by sa to dalo slušnejšie povedať. Ale podľa mňa z nedostatku informácií a vedomostí jednoducho obhajujú niečo, čo je neobhájiteľné. Je mi z toho smutno, že práve toto je jedna z tých vecí, ktorá je naozaj čierno-biela.
Môžme diskutovať o tom, do akej miery viesť rozhovory s Ruskom zmierlivým spôsobom, alebo do akej miery naozaj na nich tlačiť a eskalovať sankcie, ale ten vinník v konflikte ohľadom Ukrajiny je jednoznačný, je ním Rusko, ktoré porušilo medzinárodné zmluvy a napadlo zvrchované územie cudzieho štátu.
Ďakujem.

... alebo pred farárom, alebo pred predsedom strany pánom Figeľom.
A teraz vážne na adresu pána podpredsedu Číža. Na jednej strane voláte po štandardizácii alebo štandardnej politickej scéne a my ponúkame krok, ktorý určite prispieva k štandardizácii. Zároveň ste súčasťou garnitúry, ktorá deklaruje zmeny v parlamente v prospech lepšej, novej politickej kultúry, vymenovali ste - nazvem to - manažment parlamentu, ktorý sa mi zdá byť sympatický, dokonca aj kultivovaný, a na druhej strane ale varíte strašne z vody a podľa mňa tým, ako ste sa rozhodli, pálite šancu ukázať, že s novou politickou kultúrou to myslíte naozaj vážne.
To je všetko. Ostáva opäť iba pri slovách.

Iba stručná reakcia na kolegu Přidala, že či takéto prehlásenie chce, aby som urobil pred notárom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nemôžte reagovať na predrečníka, musíte sa faktickou...

Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh zákona k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Jedná sa o parlamentnú tlač č. 1282.
Dovoľte, aby som najprv prečítal zjednodušené, teda veľmi jednoduché znenie pozmeňovacieho návrhu a následne ho odôvodnil.
V čl. I sa za doterajší bod 2 dopĺňa bod 3, ktorý znie:
Bod 3. V § 10 ods. 2 znie: "Prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca podľa § 2 ods. 1 a 2."
Teraz odôvodnenie. Prezident je hlavou štátu, reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Je volený občanmi Slovenskej republiky v priamych voľbách, čím získava najväčší a nespochybniteľný mandát. Ako najvyšší predstaviteľ štátu má okrem iného nárok na primeraný plat za svoju prácu ustanovenú v tomto zákone, ale má nárok aj na primeraný plat, ktorý mu je ako reprezentantovi štátu, najvyššiemu reprezentantovi štátu vyplácaný doživotne. Prezident republiky neprestáva byť reprezentantom štátu ani po skončení výkonu svojej funkcie.
Zo skúseností vieme, že prezident môže byť stále verejne činný. Mnohé príklady z minulosti ukázali, že niektorí prezidenti boli pre svoju krajinu užitočnejší až po skončení svojho prezidentského funkčného obdobia. Myslím si, že jedným z takých príkladov je určite Jimmy Carter. A aj keď sa pozrieme na napríklad, neviem, možno Václava Havla, Billa Clintona a podobných, tak to sú tiež prezidenti, ktorí minimálne rovnako prínosní boli pre svoje krajiny po skončení svojho funkčného obdobia. Zo skúseností vieme, že prezident môže byť verejne činný a aktivity môžu prispievať k spoločenskej zhode, k upokojovaniu konfliktov, niekedy aj k znižovaniu medzinárodného napätia alebo k šíreniu dobrého mena krajiny v zahraničí. Prezident je aj po skončení svojej funkcie protokolárne stále oslovovaný ako pán prezident a v rámci protokolu má aj naďalej svoje miesto.
Za týmto účelom, teda hlavne za účelom reprezentácie štátu, nech si pod ňou predstavujeme čokoľvek, musí mať prezident nárok na primeraný doživotný plat. V tejto chvíli je naozaj nepodstatné, že či svoju úlohu bude alebo nebude vykonávať aktívne. Mimochodom, poznáme aj prípad, kedy už aktívnu reprezentáciu nedovoľuje zlý zdravotný stav, avšak ani vtedy by prezident nemal strácať na dôstojnosti, čo je s primeraným doživotným platom priamo spojené.
Podľa dostupných zdrojov je doživotná renta prezidentov v okolitých štátoch všade vyššia, ako je tomu na Slovensku. Napríklad výška doživotnej renty pre bývalého prezidenta v Čechách je 2 064 euro, v Poľsku 4 979 euro a v Maďarsku dokonca 5 599 euro. Na Slovensku je to v súčasnosti necelých 996 euro. Mám tu aj pripravené porovnania s prezidentom napríklad Spojených štátov amerických, ale to je úplne nerelevantné, samozrejme, takže vás nebudem tými údajmi zaťažovať.
Ak sa pozrieme na Českú republiku, tak delí nás teda, spája nás spoločná história, dokonca aj spoloční prezidenti. V Čechách máme dokonca osobitný zákon o zabezpečení prezidenta republiky po skončení funkcie. Podľa neho dostáva prezident doživotnú rentu, paušálne náhrady v rovnakej výške ako doživotnú rentu a sú splatné spolu naraz raz mesačne. Okrem toho má nárok na osobný automobil vo vlastníctve štátu s vodičom alebo bez neho. V každom prípade bol som motivovaný tým, aby som upozornil na to, že ak chceme budovať základy ústavného štátu, tak by sme si mali vážiť najvyšších predstaviteľov nášho štátu. Prezident je prvým a najvyšším predstaviteľom nášho štátu.
Úplne osobná poznámka. Iste nikto z vás ma nebude považovať na základe mojich vyjadrení za žiadneho priateľa ani Rudolfa Schustera ani Ivana Gašparoviča, takže nerobím to, nerobím to preto, aby som im zvýšil dôchodok. Mňa osobne veľmi dojal prípad prezidenta Michala Kováča, ktorý bojuje s takou finančnou núdzou, že musel robiť zbierky a požičiavať si peniaze na lieky. A samozrejme, že žijeme v krajine, kde mnohí ľudia musia žiť možno z 500 euro mesačne, ale prezident je prezident. Jednoducho, ten prezident získal mandát, v zásade okrem toho prvého, v priamych voľbách. Každý z nich mal minimálne jeden milión hlasov. Má najvyšší mandát, aký si viete predstaviť a malo by s ním byť nakladané rovnako dôstojne. Nehovoriac o tom, že ak prezident chce byť aktívny, je často pozývaný na rôzne konferencie prednášať, zastupovať záujmy Slovenska. Mnohé z týchto aktivít je nútený si hradiť z vlastných peňazí. Takže predkladám niečo, čo na verejnosti možno veľmi populárne nebude, ale myslím si, že je to správne. Preto to predkladám a dúfam, že to získa vašu podporu.
Ďakujem.