Videokanál poslanca

46.
Ďakujem. Nebudem vás dlho zdržovať. Pokiaľ viem, tak je to posledný bod tejto septembrovej schôdze. A úvodom chcem povedať, že je to návrh zákona, ktorý už v minulosti na pôde Národnej rady odznel, a chcem poďakovať kolegovi zo SMER-u Andrejovi Kolesíkovi, ktorý na to myslel ešte skôr ako ja, takže z tohto priestoru chcem v podstate dať aj jemu zásluhu na tom, že tento návrh zákona existuje.
Cieľom predloženého návrhu je zavedenie povinnosti pre sprievodcov v cestovnom ruchu, aby boli viditeľne označení prvkom umiestneným na odeve, a taktiež ich povinnosť mať pri sebe doklady, ktoré ich oprávňujú vykonávať sprievodcovskú činnosť.
Návrhom zákona sa tiež posilňujú oprávnenia obecnej polície na výkon kontroly osôb, ktoré vykonávajú sprievodcovskú činnosť.
Na prvé počutie to môže znieť ako reštriktívny návrh zákona, ale je to zákon, ktorý iba reaguje na súčasnú dobu a na to, aby sa stále neznižovala latka kvality toho, ako je prezentovaná destinácia Slovensko, prípadne destinácia Bratislava, je to úplne bežná prax vo všetkých väčších turistických mestách. Takže sprievodca je väčšinou prvou kontaktnou osobou pre mnohých návštevníkov Slovenska a vo veľkej miere ovplyvní to, aký dojem si turista z navštívenej krajiny odnesie domov a ako sa bude počas tohto pobytu cítiť. Nekvalifikovaný sprievodca cestovného ruchu častokrát vytvára negatívny alebo skresľujúci dojem o destinácii, či už je to z dôvodu nedostatku vedomostí, alebo praktických zručností, ktoré človek potrebuje pri práci so skupinou turistov. Nekvalifikovaný sprievodca cestovného ruchu spravidla nemá ani dostatočné informácie o službách, ktoré môže turista v danej destinácii využiť a neviem o nich ani poskytnúť žiadnu relevantnú informáciu, čím znižuje objem financií, ktoré môže turista potenciálne v navštívenej destinácii minúť.
Poznateľnosť destinácie je najväčšou devízou sprievodcu cestovného ruchu a pre turistu je veľmi dôležitým faktorom, prečo jeho služby využíva. Na Slovensku je najnavštevovanejšou, samozrejme, Bratislava a je to zároveň aj vstupná brána do Slovenska vďaka svojej geografickej polohe. Hlavného mesta sa najčastejšie aj týka problém, o ktorom teraz hovorím. V meste často sprevádzajú nekvalifikovaní alebo nedostatočne kvalifikovaní sprievodcovia, a tým pádom dojem z hlavného mesta a osôb prvého kontaktu z veľkej časti rozhoduje o tom, že turisti na Slovensku spravidla dlho neostávajú, a ak, tak sa rozhodnú možno na jednodňový, maximálne dvojdňový pobyt a nevytiahnu päty von ani z Bratislavy. Nemajú zvedavosť a dôvod skúmať, ako Slovensko ďalej vyzerá. Nehovorím, že je to kvôli tomu, že majú na začiatku zlého sprievodcu, ale je to jeden z mnohých faktorov, ktoré to ovplyvní.
Nekvalitnou službou je v tomto prípade poškodená celá destinácia a nielen ten subjekt, ktorý ho poskytol, a návrat klienta je v prípade nespokojnosti veľmi málo pravdepodobný, takže strácame aj druhú šancu získať prostriedky od tohto klienta a zarobiť na cestovnom ruchu v odvetví, o ktorom už dvadsaťpäť rokov všetci plačeme, že sa nerozvíja, resp. že sa snúbi nedostatok kvality domácich poskytovateľov s nedostatočným záujmom zahraničia a hľadáme všetky možné dôvody, prečo to tak je.
Možnosti postihu sprievodcov, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, to znamená, že nie sú absolventmi kurzu sprievodca cestovného ruchu, ktorý je akreditovaný ministerstvom školstva, alebo obdobného kurzu, ktorý spĺňa požiadavky európskej normy. Tých prípadov je na Slovensku teda dosť. Ak umožníme mestskej polícii kontrolu osôb vykonávajúcich sprievodcovskú činnosť na území obce a v prípade zistenia nedostatkov ich predviesť na útvar obecnej polície, bol by to veľmi účinný spôsob, ako odradiť nekvalifikované osoby od vykonávania sprievodcovskej činnosti na našom území, a taktiež odradiť cestovné kancelárie od spolupráce s takýmito osobami. Možnosť takejto formy narušenia programu zájazdu má spravidla lepší preventívny účinok ako riziko finančnej pokuty a presne tento postup sa veľmi efektívne uplatňuje v turistických metropolách v Taliansku.
Toľko veľmi stručne k môjmu návrhu zákona, budem rád, ak sa nad ním zamyslíte a prípadne ho podporíte. Ide o niečo, čo podľa mňa prispeje k zvýšeniu kvality cestovného ruchu na Slovensku.
Ďakujem.

114.
Len chcem potvrdiť zámer troch predkladateľov, ide nám o to, aby sa na Slovensku vyjadrovali k tomu, kto nás bude zastupovať, čo najväčší počet ľudí. Myslíme si, že akékoľvek iné motivácie a výzvy k tomu, aby sa išlo voliť, doposiaľ ľudia nepočúvali, snáď s výnimkou parlamentných volieb a prezidentských volieb. Vo všetkých ostatných voľbách sa zúčastňuje veľmi málo ľudí, podpriemerne a najalarmujúcejšie sú eurovoľby, ktoré robia zo Slovenska takú naozaj provinčnú dieru Európskej únie, bohužiaľ, a všímajú si aj naši partneri v Európe. Takže pokiaľ ľudia nebudú dostatočne uvedomelí a sami si neuvedomia, že voliť ísť majú, tak je pre mňa lepšie ich pozitívne motivovať, ako im to prikazovať. Ďakujem, dúfam, že podporíte tento návrh zákona.

84.
Zareagujem na pani kolegyňu Žitňanskú. Myslím, že moje názory na fungovanie Európy a na Európu ako takú sú celkom zrejmé a nespochybňujem vôbec to, že do Európskej únie patríme a že Slovensko v Európskej únii je určite lepšie na tom, ako Slovensko mimo Európskej únie. A čo sa týka otázky na nášho pána predsedu Sulíka, tak to nechám, aby ste si asi vydiskutovali medzi sebou. Ale poviem na jeho obhajobu to, že ak kritizuje, tak kritizuje činy a rozhodnutia konkrétnych európskych inštitúcií. Nikdy nekritizoval filozofiu spoločnej Európy ako takej. Ten prúd, ktorý zastávame, je eurorealizmom a nebol by som rád, keby sa vôbec používalo slovo ako euroskepticizmus alebo niečo podobné.
Druhý kolega, na koho budem reagovať, je pán kolega Kuffa. No ja si myslím, že ten 1. september je pre vás ešte stále prijateľnejší, ako keby sme siahli na nejaký kresťanský alebo, nebodaj, čisto katolícky sviatok. Takže poviem to tak, že buďte radi, že sme sa rozhodli ísť touto cestou. A čo sa týka zamestnávateľov, tak tí sú ošetrení, o tých sa obávať nemusíte. Tam je presne vykompenzovaný, vykompenzované tie štyri štátne sviatky za jedno volebné obdobie tým, že je práve štvoro alebo pätoro volieb. Takže to je tak približne jedna k jednej.
Ďakujem za pozornosť. Dúfam, že podporíte náš návrh zákona.

72.
Je to jeden z našich návrhov zákonov, o ktorom si myslíme, že je dobrý, ale nejdeme sa, samozrejme, kvôli nemu hádzať na barikády. Ja som prekvapený oduševnelosťou kolegu Osuského, ktorý bojuje proti tomu.
Ja poviem naozaj už iba pár slov. Nemá význam tie argumenty znova opakovať. To, že sme sa dostali do situácie, kde napríklad v eurovoľbách je 12 alebo 13-percentná účasť, je, výsledkom toho je absolútna nereprezentatívnosť takýchto volieb. Ak sa pozriete napríklad na posledné eurovoľby, tak Slovensko má 13 mandátov na pôde Európskeho parlamentu a na zvolenie stačilo 37 000 hlasov, čo je naozaj strašne málo.
Druhým argumentom - to tu ešte neodznelo - je, že možno trošku sentimentálne si stále myslím a som presvedčený o tom, že 1. september patrí školákom a je to symbolický deň, kedy sme my všetci, ktorí tu sme, nastupovávali do škôl. Veľmi si pamätám na to, ako som chodieval s taškou a s cvičkami a podobne a tam sme na tom školskom dvore stáli. Myslím si, že by sa patrilo opäť tento sviatok vrátiť školákom. Ak teda hľadáme nejakú kompenzáciu, tak práve tento deň je podľa mňa najmenej bolestivý. Myslím si, že slovenská ústava je ešte veľmi mladá. Ten dokument je živý. Nie je úplne dokonalý, stále sa zlepšuje. Niekoľkokrát sa doňho zasahovalo aj v tomto volebnom období. Nemyslím si, že je až natoľko dôležitý ten dokument, aby požíval úctu vo forme štátneho sviatku s dňom pracovného voľna. Myslím si, že úplne stačí, ak si budeme pripomínať 1. september ako Pamätný deň slovenskej ústavy.
No, a čo sa týka dopadu na zamestnávateľov, lebo aj to je dôležitý aspekt. My sme, samozrejme, nechceli ísť cestou, že pracujúcim prisúdiť ešte viac dovolenky, lebo tej dovolenky jednak podľa Zákonníka práce, jednak podľa počtu štátnych sviatkoch na Slovensku si myslím, že je dosť, nadštadardne veľa v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, nehovoriac o niektorých iných krajinách sveta, kde tých štátnych sviatkov je výrazne menej. Ale pre zamestnávateľa by to malo byť neutrálne z hľadiska dopadu, lebo ak sa pozriete na frekvenciu volieb, ak sa pozriete na počet volieb teda, tak by sa to viac-menej, plus-mínus vykrátilo. Takže toto bol aj jeden zo zámerov, prečo by sme zrušili jeden štátny sviatok.
Naďalej som presvedčený, aj napriek protiargumentom zo strany kolegu Petra Osuského, že to, čo navrhujeme, je dobré. A je v záujme nás všetkých a je v záujme Slovenska, aby bola účasť na voľbách vyššia. Ako liberál som zásadne proti reštriktívnosti, proti príkazu a imperatívu, ale som za to, aby sme pozitívne motivovali ľudí k tomu, aby sa vo vyšších počtoch zúčastňovali volieb.

Ďakujem.

64.
Peter, pán kolega Osuský, ty si popísal ideálny svet v osvietenej spoločnosti, kde sú všetci vzdelaní, inteligentní, uvedomelí a vedomí si svojich práv a povinností. No obávam sa, že Slovensko ešte takouto krajinou nie je. A preto si myslím, že je v záujme celej spoločnosti, aby sa čo najväčší počet ľudí vyjadroval k tomu, kto ich bude zastupovať a viesť.

52.
Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol môj návrh zákona. Chcem povedať, že je to vlastne záväzok, ktorý som verejnosti dal v jednom z mojich článkov, keď som písal o nelogických zvýhodneniach v cestovnom, v Bratislave, ktoré sa paradoxne dotkli, dotkli invalidov a niektorých ďalších skupín s nižšími príjmami alebo skupín, ktoré sú znevýhodnené a paradoxom, že sudcovia Ústavného súdu naďalej, naďalej požívajú výhodu cestovania zdarma. Takže dúfam, že mi to súčasní jedenásti sudcovia Ústavného súdu nebudú mať za zlé. Verím, že pri ich príjmoch to nebude nejaký tvrdý úder pre ich rodinný rozpočet a peňaženky. Netuším, koľkí z nich vôbec mestskú hromadnú dopravu používajú. Tak fakt si myslím, že je to návrh zákona, ktorý iba nejakým spôsobom zrovnáva a dáva na poriadok nedostatok v zákone a bude to pre všeobecné dobro a blaho.

Cieľom teda je odňať sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky nárok a bezplatné používanie prostriedkov v pozemnej hromadnej doprave a návrh predkladám v čase, keď dochádza k plošnému odnímaniu podobných nárokov pre rôzne iné skupiny obyvateľstva, ktorých príjem je omnoho nižší, ako príjem ústavných sudcov. Nárok na bezplatné cestovné je vo všeobecnosti odôvodňovaný najrôznejšími pohnútkami, najčastejšie sú to pohnútky sociálne a pohnútky etické. Avšak ak situáciu vnímame akoukoľvek optikou, či sa na to pozrieme očami ľavičiarov a pravičiara, tak nie je možné vyhodnotiť ako logické, ani etické, aby skupiny s nižšími príjmami boli zbavované nárokov na bezplatné cestovné a skupiny s vyššími príjmami si ďalej mohli užívať tieto výhody. Nechcem o tom ani ďalej veľmi rozprávať, je to pre mňa naozaj veľmi malý detail, ktorý si nezaslúži nejak veľa pozornosti, ani času ctenej snemovne, len chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Hovorím, nie je to žiadne politikum, nič podobné a verím, že jedenásti sudcovia Najvyššieho súdu sa, pardon, sudcovia, jedenásti sudcovia Ústavného súdu, sa na mňa za tento návrh zákona asi hnevať nebudú.

Ďakujem za pozornosť.

36.
... poďakovať kolegovi Martinovi Poliačikovi za jeho vystúpenie a doplním len kolegyňu, faktickú poznámku kolegyne Edity Pfundtner, že ak by to malo pomôcť čo i len jednej obeti, tak ten zákon stojí za to a veľmi rád ho podporím. Ešte doplním k tým ideologickým čiaram, ktoré sa tu niektorí kolegovia snažili nakresliť, že dnešná doba, doba demokracie, liberálnej demokracie, si myslím, že naopak, pomáha tomu a toto nebudú asi radi počuť kolegovia z KDH, ale napríklad aj dostupnosť pornografie výrazne znižuje počet sexuálnych deliktov. Ak si porovnáte štatistiky zo socializmu z posledných rokov osemdesiatych a so súčasnosťou, tak zistíte, že viac ako o polovicu klesol počet sexuálnych deliktov. Ďakujem.

30.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení iba páni poslanci, dámu tu už nemáme žiadnu... (Reakcia z pléna.) Je, ale to je pani predsedajúca, takže tú už som oslovil.
Skôr ako prednesiem pozmeňovací návrh, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Ľubom Galkom, bývalým ministrom obrany, ktorý dnes nie je prítomný, lebo je na zahraničnej pracovnej ceste. Vystupujem v mene všetkých poslancov zastupujúcich stranu SaS, oceňujeme, že súčasné vedenie ministerstva obrany Slovenskej republiky si osvojilo podstatnú časť návrhu tohto zákona tak, ako bol pripravovaný na rezorte obrany ešte pod vedením bývalého ministra Galka v roku 2011. Dobré je, že ho konečne máme v pléne v druhom a treťom čítaní. Pre vojakov je dôležitý a už dlho naňho čakajú. Zároveň kladne hodnotím doterajší priebeh tvorby definitívnej podoby návrhu zákona, či už na branno-bezpečnostnom výbore, alebo po vzájomnej korešpondencii sa podarilo nájsť kompromisy týkajúce sa našich pripomienok v prvom čítaní. Niektoré sme si vydiskutovali a niektoré boli aj zapracované.
Zákon určite nie je vodotesný a prax zrejme ukáže, kde a kedy ho bude treba ešte vylepšiť. Naďalej si myslíme, že rôzne príplatky alebo príspevky, či už za ohrozenie života, stabilizačné, na cestovanie za rodinou a podobne, sú nesystémové opatrenia a treba ich v budúcnosti zahrnúť do základných platov. Dnes sa z nich neplatia niektoré odvody a zároveň sa nepočítajú vojakom do výsluhových dôchodkov.
Vieme, že bude potrebné prekopať celú legislatívu, lebo ak by sme to spravili jednoducho a narýchlo, tak to nabúra vojenský osobitný dôchodkový účet, resp. opakovanie bude navyšovať jeho deficit. Ale už dlhodobo je to na podobnej úrovni, ako keby zamestnávateľ dával svojmu zamestnancovi niečo oficiálne a niečo bokom a toto považujeme pri našom ekonomickom myslení za nesystémové.
Takže v budúcnosti by sme mali pristúpiť k úplnému prehodnoteniu tabuliek funkčných platov a zároveň aj zohľadniť problematické pozície, kde je vysoká konkurencia v súkromnom sektore a ťažšie sa na ne zháňajú ľudia.
Som rád, že ste súhlasili s tým, že dnes zmeníme, predpokladám teda, dve pre stranu SaS neprijateľné ustanovenia pôvodného návrhu zákona. Prvým bolo privilegovanie príslušníkov Vojenského spravodajstva oproti ostatným vojakom pri ich vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo pri ich povýšení. Pozmeňovacím návrhom, ktorý predkladáme s kolegom Galkom, podmienky nastavíme pre všetkých vojakov rovnako.
Druhým bola možnosť dosiahnutia 100-percentného príplatku k služobnému hodnostnému platu výlučne pre príslušníkov Vojenského spravodajstva navyše za nejasne formulovaných podmienok s možnosťou, že by si o nich rozhodovali len priamo v rámci služby, to znamená, dávali by ich nadriadení svojim podriadeným. Toto sme tiež nepovažovali za prijateľné.
Na výbor bol predložený pozmeňovací návrh, kde sa táto možnosť už neviaže explicitne na dôstojníkov Vojenského spravodajstva, ale na všetkých príslušníkov ozbrojených síl, čo znamená aj pyrotechnikov, lekárov a výsadkárov. Zároveň ste už presnejšie vyšpecifikovali, kedy ho bude možné udeliť teda ako príplatok za ohrozenie života alebo zdravia pre vojakov, ktorí sú vystavení najväčším rizikám. Hlavne ste ako hlavného zodpovedného za prípadne takto poskytnuté príplatky v zákone definovali priamo ministra obrany, čo bola tiež jedna z našich požiadaviek. Tento návrh branno-bezpečnostný výbor jednohlasne schváli.
Pred pár dňami sa v jednom médiu objavili podozrenia, že táto úprava slúži len na zakrytie príplatkov pre vojenských tajných. Osobne si to nemyslím, lebo ako zákonom definovaný ich hlavný takpovediac udeľovateľ ste sebe a vašim nasledovníkom v podstate strčili hlavu do slučky a pevne verím, že každý minister si rozmyslí každý jeden udelený príplatok za ohrozenie života, komu a za akých okolností ho udelí.
Pán minister, v SaS si naďalej myslíme, že nielen tento príplatok do výšky 100 %, ale všetky príplatky a príspevky pre príslušníkov ozbrojených síl potierajú filozofiu hodnostného platu a v budúcnosti treba tak povedať, tak povedané vymakať hodnostné tabuľky. Napriek tomu chceme ukázať kooperatívnosť, ako sme pri tomto zákone cítili aj z prístupu vás a vedenia vášho rezortu. Zároveň chceme vyslať signál, že naši poslanci zo strany Sloboda a solidarita si ctia zásadu, že bezpečnosť štátu, a ja osobne dodám, že a zahraničná politika by mali byť takpovediac apolitické a takéto zákony by mali byť v záujme nás všetkých, hlavne tie, ktoré sa týkajú bezpečnosti a presahujú niekoľko volebných období. Mali by sme ich prijímať v zhode a spolupráci a dodržíme sľub, ktorý sme si navzájom dali.
Takže ak nám prejde náš pozmeňovací návrh, všetci prítomní poslanci za SaS budú hlasovať v druhom aj treťom čítaní za tento vládny návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Teraz prečítam znenie nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa týka odstránenia privilegovania príslušníkov Vojenského spravodajstva pri vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo povýšení a zrovnoprávnenia podmienok pre všetkých vojakov. Podotýkam, že sú pod ním podpisy zástupcov všetkých opozičných politických strán zastúpených v parlamente, tak verím v jeho širokú podporu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Juraja Drobu k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1049).
1. V čl. 1 § 47 znie:
"Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie do vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo, služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši, ak
a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,
b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,
c) spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, požiadavky na vojenskú hodnosť a úroveň znalosti cudzieho jazyka, aké sa na vojenskú hodnosť vyžadujú,
d) je na funkcii plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol."
2. V čl. 1 § 49 ods. 1 sa za slovami "lebo § 47" vypúšťa text "ods. 1".
3. V čl. 1 § 91 ods. 1 písm. b) sa za textom "§ 47" vypúšťa text "ods. 1".
Odôvodnenie: Podľa § 47 ods. 1 písm. a) vládneho návrhu profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo, služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši, ak od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti, alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti.
V odseku 2 vládneho návrhu je stanovená výnimka, že profesionálneho vojaka podľa odseku 1 možno vymenovať do vojenskej hodnosti alebo povýšiť aj pred splnením podmienky podľa odseku 1 písm. a).
Ide o dve zacyklené a vzájomne sa negujúce ustanovenia, keďže jedno ustanovenie stanovuje podmienku a druhé ustanovenie hovorí, že tá podmienka sa nemusí dodržať. Podmienka, ktorá sa nemusí dodržať, nie je podmienkou, a preto sa navrhuje vypustenie výnimky vypustením odseku 2.
Predložený pozmeňujúci návrh tiež dopĺňa § 47 o nové písmeno b), ktoré pre vymenovanie alebo povýšenie stanovuje podmienku dosiahnutia dobrých alebo mimoriadne dobrých výsledkov podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby dosiahnutej vojenskej hodnosti. Dôjde tým k vyrovnaniu podmienok pre vymenovanie alebo povýšenie profesionálnych vojakov ustanovených do funkcie vo vojenskej odbornosti Vojenské spravodajstvo s podmienkami pre vymenovanie alebo povýšenie iných skupín profesionálnych vojakov uvedených v § 46.
V bodoch 2 a 3 pozmeňujúceho návrhu sú legislatívnotechnické úpravy, ktoré reagujú na vypustenie odseku 2; § 47 sa už nebude deliť na odseky.
Vážený pán minister, ďakujeme za spoluprácu a ostatným ďakujem za pozornosť.

95.
Prekvapím asi poslanca Mikloška, ale so záverom jeho vystúpenia sa stotožňujem. Myslím si, že je to skôr na edukácii, ako na ďalšom zákaze a prikazovaní. Mne sa; chápem, že je to európska smernica, asi veľmi nemáme na výber, ale 65 % plochy krabičky označenej varovaniami už pre mňa začína byť skôr za hranou. A nechcem sa dočkať toho, ako sme sa dočkali v niektorých krajinách ako Austrália, prípadne Kanada a podobne, kde parlament v snahe o nejakú politickú korektnosť a mysliac si, že koná v záujme verejného zdravia, odstránili absolútne možnosť odlišovania sa výrobcov cigariet svojimi značkami, čo v praxi potom znamená, že etablovaní výrobcovia, ktorí majú naozaj pod kontrolou výrobný proces, sa nemajú ako odlíšiť od šlendriánskych výrobcov, ktorí omnoho lacnejšie vyrábajú svoje cigarety a jednoducho na pulte budú aj jedny, aj druhé vyzerať úplne rovnako a ten spotrebiteľ si nebude môcť vybrať.
Takže som za to, aby sme, ak teda v tomto, nazvem to zvrátenom priemysle, lebo, samozrejme, ničí sa tým zdravie, ale zatiaľ je cigareta produkt legálny a tak sa k tomu aj musíme stavať. Ale som jednoznačne za to, aby sme brali ohľad na tých, ktorí ako-tak dodržiavajú tie pravidlá hry, a potom tých, ktorí zarábajú na tom, že silnejší konkurenti už sa nemajú od nich ako odlíšiť a profitujú z toho.
Takisto poviem pár slov k spotrebnej dani. Myslím si, že tiež keď pôjdeme do úplných extrémov, tak má to úplnú nepriamu úmeru a koreláciu s pašovaním cigariet. Takže dávajme si pozor na to, aby sme tú spotrebnú daň nezvyšovali nejakými veľkými skokmi, lebo to pašovanie sa vždy stane okamžite témou, akonáhle sa zdvihne cena cigariet o nejaké väčšie číslo.
Ďakujem.