Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, ešte raz hovorím. Som za vrátenie všetkého majetku všetkým ľuďom zo štátu. Som za to, ale prijmime to a nerobme z toho, že jedným áno, druhým nie. Som povedal, keď máme aj pasienkové spoločenstvá a zákon 81/1949, kde prechádzalo zo zákona takisto, a nikoho sa nikto nepýtal, aj iné zákony boli, ktoré zo zákona prechádzalo, tak prečo v jednom prípade áno, v druhom nie? Budeme všetkými hlasmi za, aby sme každému, ktorému štát vzal majetok, zoštátnil mu ho alebo znárodnil, aby sme mu ho prinavrátili. Áno, je to o nás, o 150 poslancoch Národnej rady.
Povedal si, že bol ďalší reštitučný zákon prijatý a že išlo sa pred rok ´48. Aj v prvom reštitučnom zákone 229 sa išlo pred rok ´48. rok a to boli tí veľkostatkári. To znamená nepriatelia národa, zradcovia, ako ich nazvali, to boli tie konfiškáty, ale muselo byť dokázané, že neboli ľudovým súdom odsúdení. Pokiaľ boli, tak tento majetok nemal právo dostať. Tých sme zase obmedzili tak, že sme im povedali, že môžu mať 250 hektárov všetkej pôdy. To znamená, to bolo ďalšie obmedzenie, ktoré, momentálne nikto s tým neuvažuje, že by sme ho napríklad otvorili a povedali, že koľko si mal pôdy, toľko dostaň. To je ďalšia podľa mňa diskriminácia určitej skupiny ľudí, ktorí boli v roku ´45 alebo v 60. rokoch výkvetom možnože aj slovenského poľnohospodárstva, ktorí, prakticky sa tu učili Švajčiari chodiť ku nám orať so železným pluhom, ako sa má, a my sme ich takto zlikvidovali a ešte sme im povedali, že iba 250 hektárov môžu dostať, keď budú mať ďalšiu reštitúciu prinavrátenú po roku ´90.
Takže keď máme byť fér, tak voči všetkým, a nie iba tým, ktorí sa nejakým spôsobom domáhajú vehementne, vedia sa zorganizovať, lebo títo sa zorganizovať nevedia. Ani tí urbárnici sa nevedia zorganizovať, ani tie fyzické osoby sa nevedia zorganizovať a povedať, že aj nám dajte to, čo ste dali iným.
Takže budem za to, aby sme všetkým ľuďom, ktorým štát zobral pôdu, vrátili, ale čestne, podľa zákona, fér.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Dobre, myslím si, že vystihla si to a si mi dala, vnukla ďalšiu myšlienku, čo sa týka týchto prevodov na rôznych starostov alebo iných, teda nechcem urážať stav starostovský, a práve chcem veriť, že pán minister keď urobí ten register, a zistime, že sú tam uplatnené reštitučné nároky týchto ľudí, ktoré môžme teda prehodnocovať, a zákon 229 hovorí, že všecky úkony urobené na pozemku, na ktorý je uplatnená reštitúcia, po uplatnení reštitúcii sú neplatné. Tak chcem veriť, že to bude dôsledne aj ten úradník príslušný konať a poruší listy vlastníctva, ktoré boli možnože aj takýmto spôsobom založené a reštitúcia im tam nebola teda priznaná. Takže dúfam, že takto sa bude postupovať, keď už robíme ten identifikačný register, zjednodušený, pôvodného stavu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu zákona, ktorý je tu predkladaný, a myslím, že rieši veľmi dôležitú a rokmi nejakým spôsobom prehadzovanú vec, zaznávanú, a nevedeli sme sa z toho vymotať. Takže som rád, pán minister, musím ešte na úvod povedať, že ste mali tú odvahu a išli do toho, dá sa povedať, ja tvrdím, aj razantne, aj, myslím, že v zmysle toho, jak sme si povedali, že reštitúcie by sme mali ukončiť, tak plníte aspoň v mojich očiach sľub, že pokúšate sa naviesť cestu, akým by sa dala reštitúcia vo vojenskom priestore Javorina vyriešiť.
Úvodom musím povedať, že ja by som bol najradšej, aby u nás kvitla demokracia taká, kde všetko vlastníctvo, ktoré bolo štátom zabraté, aby sa naspäť vrátilo ľuďom. To je aj motto Števa Kuffu, ktorý takto stále hovorí v svojej rozprave. Žiaľ, v takejto demokracii sa nenachádzame. Ani v roku ´91, ani teraz v roku 2014, ´15. To znamená, že reštitúcia dala obmedzenia. Reštitúcia dala obmedzenia čo do časového uplatnenia, aj do veľkostnej skupiny, koľko si môže niektorá osoba uplatniť.
Preto, vážení, u nás, keď sa povie reštitúcia, neznamená, že celý majetok bez nejakého vášho pričinenia vám bude vrátený. Mali ste si ho uplatniť v určitej lehote. To hovorím vopred, aby bolo jasné, aby sme tu nerobili nejaké bubliny, že ako my to ideme všetko vracať, majetok ľuďom. Nie, iba tí, čo si uplatnili, tí budú poriešení a mali by byť. Takže, vážení, to by som bol rád, aby sme si na začiatok ujasnili.
Ja som veľmi čakal úvodné slovo pána ministra, aby som si ujasnil vlastne, v jakom režime ideme riešiť tento zákon, či vojenský obvod sa nachádza v reštitučnom režime. Pán minister povedal v úvodnom slove: "Musí byť rozhodnuté o reštitučnom nároku." Pán minister, beriem, že musí byť. To znamená, ideme riešiť nároky, ktoré boli uplatnené a ktorým chceme dať zadosť, aby štát nemal ešte podlžnosť voči týmto osobám.
Mnohí si mýlia, čo je reštitúcia, a preto by som na úvod chcel ešte povedať jednu vec, že zo dňa na deň sa zlikvidoval náš výkvet či v poľnohospodárstve, či v živnostníctve a v ďalších oblastiach v štyridsiatom ôsmom a majetok prešiel na štát. Prešlo vlastníctvo na štát, to si uvedomte. Prešlo vlastníctvo na štát a štát v ´91. roku, som rád, že to bolo ešte za federácie československej, povedal, že, pardon, musíme to odškodniť a dal zákon 229/91 o pôde, reštitučný zákon. Mnohí si ho vysvetľovali tak, že automaticky, pokiaľ si nárok uplatnia a sú vlastníkmi, môžu vstúpiť do držby. Neni to pravda. K tomu sa vyjadrím až nakoniec. Prv musíte mať vlastníctvo a tak môžte požiadať o užívacie právo.
Poďme teda k Javorine, pretože máme na stole Javorinu, a tu sa hovorí, že ideme ju riešiť, resp. tú identifikáciu nejakým spôsobom, ktorá nám tu 25 rokov chýbala, nejakým spôsobom cez zjednodušený register pôdneho stavu. Takže na začiatku poďme na to, aby sme boli v obraze, či reštitúcia sa vzťahuje, alebo nevzťahuje na Vojenský obvod Javorina, ktorý má zhruba 31-tisíc hektárov a týka sa 25 obcí, ktoré boli, samozrejme, že zlikvidované k 1. 1. 1953. Tieto obce boli zlikvidované zákonom 169/1949 Zb. A teraz si dovolím citovať priamo z neho, lebo tu je ten kameň úrazu, na ktorý by som chcel v budúcnosti upozorniť.
Oddiel III, § 8 zákona 169/1949:
"(1) Dňom, ktorý určí vyhláškou v úradnom liste krajský národný výbor po tom, kedy boli podrobne vytýčené hranice obvodu, prechádzajú do obvodu vojenskej správy nehnuteľnosti a práva na vody na území obvodu, ktoré náležia štátu, čítajúc do toho majetok, ktorý štát nadobudol konfiškáciou, znárodnením alebo podľa predpisov usporiadaní súkromného vlastníctva k pôde."
"(3) Všetky práva tretích osôb na nehnuteľnosti a vody na území obvodu zanikajú dňom určeným podľa odseku 1", a teraz zvýrazňujem, "bez rozdielu, či sú zapísané vo verejných knihách, alebo nie sú." Ešte raz, "či sú, alebo nie sú vo verejných knihách zapísané".
To znamená, čo to znamená v praxi? 31-tisíc hektárov má jeden list vlastníctva - LV štát. List vlastníctva štát. Obyčajnou rečou povedané ľudskou. List vlastníctva štát, nič viacej, nič menej. Takto boli koncom 40. a 50. rokov poštátnené, skonfiškované, znárodnené a vyvlastnené státisíce hektárov miliónom našich ľudí a týmto to vlastníctvo prepadlo na štát. Je to aj tento prípad. To znamená, hovoríme o zákone 149/1949. Bez toho, či to tam bolo, alebo nebolo v tej pozemnoknižnej vložke alebo inej verejnej listine zapísané. Opakujem ešte raz, či bolo, alebo nebolo. Citujem tento zákon (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), nič viacej, nič menej.
Keď si ctíme demokraciu a hovoríme, že sme nejaký právny štát, tak myslím si, že mali by sme dôsledne uplatňovať aj zákony, ktoré tu máme predložené a ktoré boli možno 60-ročnou históriou písané a štát tu si bol vedomý, aké majetky na tomto území sa nachádzajú. Pretože tu spomína, jak som už čítal, spomína tu aj konfiškáciu, aj znárodnenie. To znamená, niektorí vlastníci to mali dvakrát. Boli skonfiškovaní a ešte im to Javorina poštátnila v päťdesiatom treťom. To znamená dvojnásobná reštitúcia.
Musím ale povedať, že na mojej strane, chvalabohu, že to bol, novela tohto zákona, resp. vojenský priestor Javorina mohol byť reštituovaný už v prvom reštitučnom titule, to znamená v zákone 229 bez jeho novely v roku 2003, ktorá bola, a to z toho titulu, že v § 6 ods. 1 na vydanie nehnuteľnosti mohli byť titulom reštitučným aj "prevod na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi boli aj fyzické osoby". To znamená, že aj tu si mohli tieto pozemkové spoločenstvá alebo bárjaké, alebo iné zoskupenia uplatniť nárok podľa pôvodného zákona z 24. júna 1991. Nič viacej, nič menej. Mohli si uplatniť nárok do konca roku 1992 fyzické osoby a právnické do roku ´93 s tým, že identifikáciu právnické osoby mohli priniesť na pozemkový úrad, vtedy okresný, do roku 1995, vážení. Keď to nepriniesli, nároky boli za-miet-nu-té. Ešte raz hovorím, boli za-miet-nu-té.
To, že sa všetko nedalo vydať, samozrejme, zohľadňoval ďalší paragraf v tom zákone 229 o pôde, ktorý hovoril, aké sú tam prekážky. Jednou z nich, samozrejme, bolo aj na tú obranu štátu, keď to bolo určené. Vojenský priestor Javorina, samozrejme, bol na obranu štátu určený, takže nebolo tam o čom debatovať. Ale dával tam možnosť, že pokiaľ sa vracia vlastníkovi tento pozemok, tak je na jeho vôli, keď je obmedzený tým vojenským priestorom, či si vyberie tento istý pozemok v tom vojenskom priestore, alebo si bude pýtať náhradu od štátu v inom priestore, štátny pozemok iný.
Pán minister, pravidlá hry boli nastavené 24. júna 1991. 24. júna 1991, nič viacej, nič menej. Momentálne nie sme ani v prvej minúte zápasu, ale sme v predposlednej minúte zápasu, a to jedno, aký šport by sme hrali. Ja nerád mením pravidlá hry počas zápasu, a to ešte neviem, nechcem povedať, že pred koncom hry.
Desiatky a stovky urbariátov mali takýto istý prípad, kde im zo zákona prepadal majetok, teraz kde na štát a na jednotné roľnícke družstvá napríklad, a budem citovať zákon 81/1949 o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátu a podobných právnych útvarov, kde pokiaľ tieto vznikli podľa čl. 10 z roku 1913, tak pokiaľ vzniklo družstvo do 1. 10. 1959 v danej obci, tak celý ich majetok týkajúci sa pasienkov a lúk prechádzal na družstvo zo zákona. Prechádzal na družstvo zo zákona, či sa nám to páči, alebo nepáči. Či to bolo v pozemnoknižke vložke zapísané, alebo nebolo. Tak to sú aj ďalšie reštitučné tituly. To znamená, že sú tu zákony, ktoré hovorili, či je, alebo neni zápis urobený, je to na štáte, je to na družstve, je to na tej právnickej osobe, ktorá, alebo fyzickej, á, právnickej osobe, ktorá nemá nič spoločné s tým pôvodným vlastníkom.
Na to chcem upozorniť, že pokiaľ sme riešili v iných prípadoch takto, že to družstvo tam prakticky si ten majetok napríklad zapísalo a sa nikoho nepýtalo, či si uplatnil, alebo neuplatnil, tak chcem veriť, že aj tu budeme to riešiť takto, že keď si uplatnil, tak áno, keď si neuplatnil, tak nie.
Dobre. Poďme ďalej. Takže aké je vlastne zloženie tohto majetku, ktoré predstavuje 31 768 hektárov vo vojenskom priestore Javorina? Cirkev tam má zhruba pol percenta, nejakých 150 hektárov. Vyzerá, že cirkevný majetok nepredstavuje nejakú veľkú plochu a bol, samozrejme, riešený zákonmi o reštitúcii cirkevného majetku. Fyzické osoby tam majú 13 494 hektárov, to znamená 42 %. Konfiškát, to znamená, to sú tiež fyzické osoby, ale tí veľkostatkári, ako sa hovorí, a nepriatelia národa mali 3 880 hektárov, to znamená nejakých 12 % z výmery. Obce mali 5 880, nejakých 18 %. Obce, samozrejme, reštitúcia sa na obce nevzťahovala, tam išli podľa zákona o obecnom zriadení. Tam mohli delimitáciou to prejsť zo štátu. Dobre, tam to beriem, že obecné by mali z toho vypadnúť. Takže o tých 5 800 hektárov menej, čo sa týka reštitúcie. A spolky, to sú tie naše urbariáty a kadejaké nejaké iné, 8 328, to znamená 26 %. Keď si takto pozrieme, tak viac-menej nejakých možno 80 % malo možnosť uplatniť si reštitúciu na tento majetok, ktorý, samozrejme, zo zákona bol.
Vojenský obvod Javorina, myslím si, že má dobrých ľudí, ktorí chcú sa k svojmu majetku priznať, a preto bol asi vyvolaný ten tlak v roku 2003, kde vyslovene, že donútili, ja tvrdím takto, donútili parlament v dobrej viere teda, aby sme to vlastníctvo prinavrátili, a ja to kvitujem, že tak sa im to podarilo, aby bol zákon 229/1991 Zb. pozmenený. Zmenený bol tak, že bolo pridané ďalšie písmeno, ktoré hovorí o tom, že aj vo vojenskom priestore Javorina si ľudia môžu uplatniť reštitučný nárok a lehota im bola predĺžená, opakujem ešte raz, predĺžená v roku 2003, v júli, im bola predĺžená až do konca roku 2004, aby sme boli v obraze. To znamená, jeden termín mali do konca roku, fyzické osoby, ´92, právnické ´93 a druhý termín mali en bloc všetky aj fyzické, aj právnické osoby do koncu roka 2004. Uplatniť si na pozemkovom úrade, nič viacej, nič menej.
Ako to vyzerá s uplatniteľnými nárokmi? Podľa všetkého bolo tam uplatnených okolo 4 000 nárokov, z toho 3 000 ku dňu tejto novely zákona vraj už bolo poriešených.
V čom je problém? A myslím si, že, pán minister, dobre ste hovorili, resp. vaši poradci, ktorí tam boli, ste ho vystihli, že viac-menej problém bol s tou identifikáciou. Ja som to už aj v prvom čítaní hovoril, že viac-menej chýba nám tu identifikácia toho majetku, aby mohol ten úradník na pozemkovom úrade správne rozhodnúť.
Robíme, v tejto novele robíme tzv. zjednodušený register pôvodného stavu. Čo to vlastne je? Ako píšete, veľmi perfektne píšete v dôvodovej správe, som rád, pán minister, že ste to takto tam spomenuli, že prakticky tento register vlastne nahrádza identifikáciu. Nebude schvaľovaný, bude iba potvrdzovaný. To znamená, budeme sa vracať pred rok 1953, kedy to bolo znárodnené, pretože máme problém určiť, ktorý vlastník má ten majetok dostať, ktorý nemá, a kde ho má dostať, aká je tam grafika. To je najväčší problém pri vojenskom priestore Javorina. Bol ten vojenský kataster, ktorý dával do jednej veľkej parcely a dávali tam rôzne podiely a viac-menej z vášho vlastníctva sa stal podiel. To znamená, ja to nepochopím, ale dobre. Bolo tak robené, že keď ste bol vlastník jedného pozemku a dali vám to dokopy, tak máte iba jeden podiel, 1/200. To znamená, to je u mňa nonsens.
Ale pýtam sa, ako je to možné, že sme to neriešili už vtedy, keď sme teda dali zapísať tých 3 000 rozhodnutí, a akým spôsobom sa viac-menej vyvodzovali nejaké dôsledky, kto to mal, kto to nemal zapísať, alebo kto to mal vylustrovať? Nikdy neni neskoro, takže som rád, že to tu máme.
A pán minister tu píše v dôvodovej správe jednu vetu: "Pri nehnuteľnostiach alebo vlastníckych podieloch, na ktoré nebol uplatnený reštitučný nárok, bude mať štát právnu istotu do budúcnosti pri nakladaní s týmito nehnuteľnosťami." To znamená, priznávame, že, samozrejme, budú aj pozemky, na ktoré reštitučný nárok nebol uplatnený, a štát tam zostane vlastníkom. To znamená, že znovu potvrdzujeme tú reštitučnú filozofiu, že nie celý majetok bude vrátený en bloc, ale iba tí, čo si uplatnili reštitučný nárok, im bude vrátený, nič viacej, nič menej.
Ďalej píšete, že keby sme takýto register schvaľovali, tak prakticky by sme tam nadobudli bez právneho titulu, títo ľudia, keby sme ho takto akože dali. Takže, samozrejme, aj to beriem, je to super, lebo nemôže predsa urobiť reštitúciu nereštitúciou, takže pravidlá hry musíme si nejakým spôsobom vážiť.
Na záver v dôvodovej správe sa píše, že v registri sa berie grafická časť tohto operátu a k nemu sa vyznačia vlastníci, ktorým boli pozemky zoštátnené. Na základe vydaných reštitučných rozhodnutí sa v katastri vyznačí ako vlastník oprávnená osoba, ktorá návrh na vydanie nehnuteľnosti uplatnila. To znamená tá, ktorá si uplatnila reštitučný nárok. Stále hovoríme o tom, že je uplatniteľný reštitučný nárok a máme vyriešiť určitú kopu nárokov, nič viacej, nič menej. Máme problém ich vyriešiť, preto dávame zjednodušený register, aby sme vedeli, akého tam máme vlastníka, aký má tvar pozemku, akú má výmeru, a to na pozemnoknižný stav budeme revidovať. Ale tento register, hovorím, slúži iba ako identifikácia ku vydávaným rozhodnutiam a prehodnocovaniu už vydaných 3 000 rozhodnutí reštitučných pracovníkmi pozemkových úradov. Samozrejme, že dohody, ktoré tam bolo tiež potrebné uzavrieť medzi oprávnenou a povinnou osobou, sa budú tiež prehodnocovať, lebo aj tam sa to muselo nejakým spôsobom schvaľovať a k tomu sa vyjadrovať.
Takže, pán minister, potade je to všecko v poriadku, je to všecko super, pretože ideme riešiť iba tých, ktorí sú akože uplatnení, a nič viacej, nič menej nechceme im brať, ani im robiť nejaké veľké bulíky.
To, že vojenský obvod bol zrušený k 1. 1. 2011 pánom Galkom, ktorému to už nikto nevezme, ako minister obrany. Čo sa vlastne zmenilo v rámci tohto režimu? Zmenilo sa iba to, že ten reštituent, ktorý si uplatnil reštitučný nárok, ten pozemok bude mať, keď bude chcieť, vrátený v tom vojenskom priestore. Už ho nemôžme dávať inde. V tom vojenskom priestore bude, lebo už to neslúži na obranu štátu. To sa iba zmenilo tým, že bol zrušený vojenský priestor. To, že sa vojenský priestor ruší, neznamená, že sme vrátili vlastníctvo, ani užívacie právo. To, dúfam, že každý chápe, to sa ešte musí dokončiť. Takže, áno, je to krok vpred, že už ľudia nebudú musieť zo štátu brať ďalšie pozemky, ale budú v tom vojenskom priestore Javorina, nakoľko je tam už na obranu štátu ten účel zrušený, budú tam môcť dostať ten majetok, keď reštitučne bude uspokojený, teda vyriešený alebo uplatnený nárok.
Opakujem znovu, mohli si ho uplatniť do roku 2004. Keď niekto povie, a to musím povedať otvorene, lebo ja nie som populista, aby som teraz hlásal ľuďom bludy, lebo mám rád čistú hru a zákon je iba jeden, že sa o tom nevedel dozvedieť v roku 2004, tak keď povedal, že to mal od roku ´92, poviem áno. Boli sme ešte po ťažkom socializme, báli sme sa predsedov družstiev, báli sme sa štátnych lesov, ktoré prakticky vtedy gazdovali, a mal som tú česť byť na takýchto jednaniach, kde som ľudí presvedčoval, že môžte si vziať tú pôdu aj od lesov, aj od poľnohospodárskych družstiev, a ľudia sa báli. V ´91., ´92. sa ľudia báli brať, pretože to boli veľké kolosy družstevné a lesnícke, a vtedy ľudia neverili vlastným očiam, že môžu prísť ku svojmu majetku naspäť. Ale v roku 2004, vážení, to sme už 13 rokov po tom, tam už bola trošku, myslím, že demokracia troška na vyspelejšej úrovni a ľudia už vedeli, že čo sa tam deje, a vojenský priestor Javorina bol stále omieľaný. Stále sa hovorilo, že sa nerieši, nie sú identifikácie, nie sú dohody, stále boli bombardovaní, tak preto myslím si, že v roku 2004, ten rok a pol, čo bol na to, myslím, že bola dostatočná lehota, aby si ľudia uplatnili reštitučný nárok na pozemkovom úrade.
Ale čo sa stalo? Vyzerá, že dostávame sa do toho kameňa úrazu, ktorý ja hovorím, že je v tomto zákone, a, pán minister, ja sa vás pýtam, prečo to nebolo aj v dôvodovej správe zdôvodnené, že ideme prakticky uznávať aj listy vlastníctva, ktoré s reštitúciou nemajú nič spoločné, a boli vydané či už notárom iným, inou verejnou, inou verejnou nejakou správou štátnou, a ľudia v dobrej viere, ako sa tu dôvodilo, v dobrej viere, že nemusia si uplatniť reštitučný nárok, majú list vlastníctva. Ja sa pýtam, tá dobromyseľnosť a dobrá viera sa prejavovala ako? Že sme do vojenského priestoru, môžme chodiť na huby v socializme? Že sme do vojenského priestoru, môžme chodiť na piknik? Že sme do vojenského priestoru, ľudia majetok mohli robiť, svoju chatu si tam stavať? Veď predsa každý vedel, že to bolo poštátnené. A to nebolo poštátnené 30 rôznymi titulmi, iba jedným zákonom. Zákonom 169/1949, kde bol založený jeden list vlastníctva na štát, nič viacej, nič menej. To znamená, aj tých 31-tisíc hektárov, o ktoré sa jedná, štát rátal s tým, že časť tohto pozemku ostane stále na ňom. To je aj v dôvodovej správe stále uvedené. Aby sme mali jasne, transparentne ukázané, že tento majetok ostáva na štáte a iný je reštituovaný.
Tak, pán minister, potom ma veľmi zarazilo, keď som sa viac-menej dočítal v tom § 29c, kde hovoríme, že pokiaľ, pardon, bolo 28a, ak osoba predloží okresnému úradu na úseku pozemkovom právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pred 1. aprílom 2015, že bude takisto posudzovaný akože vrátený majetok, alebo nevrátený. Moja otázka znie: A v akom režime? V akom režime je toto? Veď to predsa neni, my tam nemáme otvorenú ROEP-ku. Register obnovenej evidencie pozemkov bol v tom zvyšnom katastrálnom území, ktorý nespadal do vojenského priestoru v tých daných 25 katastrálnych územiach. Tam prebieha ROEP-ka. Tu robíme iba identifikáciu cez zjednodušený register pôvodného stavu. To znamená, že my tu nie sme v tom režime, to aj tam citujete, že sa nepoužijú všetky odstavce, ktoré idú ku tej klasickej, klasickému ROEP-u. To znamená, že ideme celkom na inom režime. Ten režim, slúži iba grafika, aby sme vedeli, koho tam máme a v akom je to grafickom rozpoložení, tá jeho parcela pri reštitučnom konaní, ktorá je podkladom pre rozhodnutie pozemkového úradu. A my mu teraz prakticky píšeme, že keď tam niekto takéto predloží, tak pozemkový úrad má rozhodnúť. Ja sa pýtam - v ako režime? V reštitučnom alebo v ROEP-árskom, ktorý sme vôbec nezačali na tej časti územia, ktorá je vo vojenskom priestore? Tam sme nezačali klasický ROEP, ako sa uvádza v plnom zmysle slova. To je predsa vec katastra, aby sa s týmito náležitosťami vysporiadal. My nie sme evidenčný orgán listov vlastníctva, pozemkový odbor, ktorý funguje teraz odbor pozemkový na okresných úradoch.
Takže, pán minister, toto mne sa nezdá, a to vôbec neni spomenuté v dôvodovej správe vašej, sa pýtam prečo? Tieto ste nespomenuli, tam je krásne napísané, že ideme riešiť reštitúcie, ja som sa tomu veľmi potešil. Áno, treba to vyriešiť konečne už. A budem veľmi rád, keď počas vášho volebného obdobia urobíte čiarku, že je to vybavené. Keď nie, budem sa snažiť, keď tu ešte budem, alebo niekto z našich Obyčajných, aby sme to potiahli v ďalšom volebnom období do maximálneho vyriešenia. Nie iba vojenské priestory Javorina, všetkých reštitúcií, ktoré sú na Slovensku, lebo toto dlhujeme našim občanom, ktorí si v našom štáte myslia, že demokracia ich porieši, ale, žiaľ, ich neriešime tak, ako by si to predstavovali.
Takže, pán minister, toto ma tu veľmi zaskočilo. A neviem si predstaviť, akým spôsobom aký režim tam vlastne bude, titul nadobudnutia, lebo v reštitučnom konaní to nebolo uplatnené, ROEP nevedieme a my ideme hovoriť, že to priznáme alebo niekto iný. Je to vec katastra alebo súdov, nech súdy rozhodnú, ako to tam je, a nemôžeme to my tam v tom. Vysvetlite mi to, lebo tomu vôbec nerozumiem. A začíname to takto nejako prehadzovať jedno cez druhé.
Ja viem, že populisticky to dobre znie, ideme vrátiť celý majetok a všetko kdečo, jak máte. Ale hovorím, tá dobromyseľnosť tu nebola prejavená. Však každý vedel, že to bolo poštátnené. Tam bol jeden list vlastníctva. A už vtedy, v tom roku ´49 oni pochopili, že asi všetky pozemnoknižné vložky nebudú zapísané, a preto hovorili, že či je, alebo neni vo verejných listinách zapísané, prepadá na štát. Takže tu nemáme o čom polemizovať, vážení, je to na štáte. Je to na štáte, a keď to notár si neuvedomil alebo správa katastra, keď vydávajú podvojné vlastníctva, je to na ich ťarchu. Predsa pozemkový úrad to nemôže riešiť, keď nemá tam otvorenú ROEP-ku ani pozemkové úpravy, máme iba zjednodušený register pre identifikáciu k reštitučnému titulu a my tam ideme riešiť toto?! Toto vôbec nechápem, nech mi právnici vysvetlia, ako je toto možné, lebo ja tomu nechápem. A riešil som reštitúcie aj odvolacie veci a toto sme v živote takéto veci neriešili. Bola to vec súdu a správy katastra, nie pozemkového úradu.
Aj odvolací orgán v prípade reštitučného rozhodnutia je krajský súd. Je krajský súd. Pokiaľ to neni dohoda a neschvaľuje sa dohoda, vtedy je, by bol teda z tých odvolacích orgánov opravných prostriedkov na okresnom úrade, by to bolo v sídle kraja, keď je dohoda. Ale pokiaľ je to rozhodnutie, tak je krajský súd. A tento súd buď povie, že áno alebo nie, a vráti naspäť na pozemkový odbor, aby znovu ten s konečnou platnosťou potvrdil reštitúciu alebo nepotvrdil, ju zamietol.
Takže, vážení, toto sa mi tu vôbec nepáči, že ste takto, nechcem, že pofidérne, ale, žiaľ, nejasne do toho vložili a ľudia momentálne teraz v dobe nádejí dokonca do 15. marca si to môžu ešte kadejako ísť, do 31. marca dokonca, ísť a nejakým spôsobom si tieto listy vlastníctva pozakladať bez reštitúcie.
Ja sa pýtam, ako hájime štátny majetok? Veď ten štát, to sme tu aj my. To je predsa ministerstvo obrany, to je Slovenská republika. Veď tisíce ľudí sme zamietli v iných konaniach. Zamietli sme. Aj v ROEP-e to bolo normálne zamietnuté. Odchod, nemáš nárok! Neuplatnil si si nárok reštitučný!
Takže, vážení, nerobme z toho zákona na konci hry, ktorá sa tu vedie v rámci reštitúcií, celkom nejaký trhací kalendár, ktorý nemá nič spoločné so statočným vykonávaním tohto zákona, ktorým v mnohých prípadoch desaťtisíce hektárov neboli vrátené ľuďom, lebo si neuplatnili reštitučný nárok. A to nie sú iba urbariáty, ale to sú aj fyzické osoby.
Takže, vážení, bol by som veľmi rád, keby sme toto z toho, samozrejme, že vypustí aj pozmeňujúci návrh, ktorý som tu dával, teda prečítam na konci.
Ale ešte, pán minister, by som vám chcel jednu vec pripomenúť, a síce, že som rád, že sme prijali aj s vaším teda nejakým súhlasom na našom výbore určité pozmeňujúce návrhy, ktoré, tvrdím, že skvalitňujú tento akože režim, ktorý tam bol. Som rád, že máme tam aj titul, ktorý tak bol nenápadne vsunutý, aby mohli predávať sa poľnohospodárske a lesné pozemky. Takže bol zo zákona o vojenských obvodoch, u súčasného, 281-ky, vypustený tento paragraf, aby nedochádzalo k ďalším nejakým, nechcem povedať, že pofidérnym nákupom, ale, áno, pofidérnym nákupom a predajom tejto pôdy.
Mám ešte jednu vec, a síce to by som sa chcel jej trošku tak povenovať možnože trošku dlhšie, a síce užívacie právo. Ako som sa už dozvedel, vo vojenskom priestore Javorina boli už aj užívacie práva vrátené. Ako sme ich vrátili, to by som teda chcel, možno sa asi na to pôjdem pozrieť, ako to bolo vlastne vracané. Podľa mojich informácií boli vrátené cudzie urbariáty cudzím urbariátom a neboli to tí istí, ktorí by to mali mať alebo ktorí to tam mali. A ja sa pýtam, akým - lebo takto, aby sme boli v obraze, pri tomto vojenskom priestore sa jedná o poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu. Pri poľnohospodárskej pôde náhradné užívanie mohlo byť, pri lesnej pôde je to dosť problematické. Náhradné užívanie pri lesnej pôde sa skoro, by som povedal, na 99 % vylučovalo, pretože lesná pôda, to je o tom strome, ktorý tam je alebo tam neni, a rastie dt 100 rokov.
Poľnohospodárska pôda predsa má ten režim trošku iný, tak preto tam ten § 15 v zákone 330 o pozemkových úpravách bol do roku 2008, kde sme mohli náhradné pozemky pri poľnohospodárskej pôde vyčleňovať. Pri lesnej pôde sme išli vyslovene na vlastnícku hranicu vlastné lesy či fyzických, alebo právnických osôb, pretože les prakticky, to je hodnota majetku s tým stromom. No a teraz si neviem predstaviť, ako mohli byť vydané užívacie práva na cudzí majetok vo vojenskom priestore Javorina ako nie na vlastný majetok. Aj keď už aj boli, tak je tu vlastne exemplárny dôvod na to, aby sme v tomto vojenskom priestore začali pozemkové úpravy. Aby sme začali pozemkové úpravy, pretože to došlo k takému, by som povedal, k takej zmene vlastníckych a užívacích vzťahov, ktoré dávajú dôvod na pozemkové úpravy, nariadené pozemkové úpravy, nie povolenie, nariadené povolené úpravy zo štátu.
Takže, pán minister, chcel by som teda upriamiť vašu pozornosť, že pokiaľ budeme, a hovorili sme, že tie pozemkové úpravy chceme riešiť do budúcna, lebo má to nejakú hlavu a pätu ako naše vlastníctvo v prvom rade v rámci nejakých tých ucelených celkov, ktoré sú obrábaniaschopné, tak chcel by som vás poprosiť, aby sme sa zamerali aj na tieto oblasti a či by sme tam neuvažovali v najbližších rokoch, pokiaľ by sme tú reštitúciu dokončili, aj o pozemkových úpravách v týchto katastrálnych územiach prestavujúcich Vojenský obvod Javorina. Pretože tam, ako som si mal možnosť vypočuť z úst ľudí aj na mítingoch a protestoch, je to užívacie a vlastnícke právo veľmi takto cez seba poprekladané a nikto nevie prakticky, kde má, čo má, ako má.
Tak držím palce, že na pozemkové úpravy z európskych fondov prídu peniaze a mali byť v nejakom väčšom objeme. Ako som povedal na výbore, zatiaľ je tam 1,5 mil., aj 2,1 mil. eur, 2,1 mil. eur v rokoch 2017, pýtam sa, či to je konečná cifra, alebo či to bude viacej. Ale dávam do pozornosti, aby, keď sa budú nejakým spôsobom navrhovať oblasti, kde by to malo ísť, tak doporučujem, aby Vojenský obvod Javorina, aby sme tým ľuďom aj týmto spôsobom ukázali, že keď sme vám to takto akože doslova že znetvorili to vlastníctvo, tak teraz vám to pri pozemkových úpravách dáme tak, aby ďalšia generácia nemala s tým veľký problém a mohla pokračovať v normálnych vzťahoch, ktoré hovoria o normálnom režime svojho majetku.
Vybavených v Javorine je momentálne nejakých 71 % a aj tie sa budú prehodnocovať, celkove ide o 38-tisíc parciel plus-mínus tým, že jedna parcela bude stáť asi 20 eur, aby ste, občania, aj to vedeli, rozpočet na to 800-tisíc, 500-tisíc toho roku, 300-tisíc na budúci rok s tým, že ide to z účtu Slovenského pozemkového fondu, resp. z jeho prerozdelenia jeho zisku. Takže po tejto stránke myslím, že je to v tom istom rezorte z tých istých peňazí, kde sa vyrobili, dávajú sa tam, kde chýbajú. Takže myslím, že je to akože vykryté.
Dovoľte, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
1. V čl. I bode 14 v § 28a sa vypúšťajú odseky 2 až 4.
Odsek 5 sa označuje ako odsek 2.
Odôvodnenie: Pozemky nachádzajúce sa na území bývalých vojenských obvodov mohli byť pôvodným vlastníkom vrátené len na základe reštitučného konania, o ktorom rozhodoval príslušný obvodný pozemkový úrad. Rozhodnutia súdov či iných štátnych orgánov sa nepovažovali za smerodajné. V prípade bývalého Vojenského obvodu Javorina sa však zavádza bezprecedentná výnimka. Sme toho názoru, že ak k tomu-ktorému pozemku nebol uplatnený reštitučný nárok a neprebehlo reštitučné konanie, nemožno ho nahradiť rozhodnutiami súdov alebo iných štátnych orgánov, osobitne tých, ktoré boli vydané po období rokov 1953 - 1989. V snahe zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989, bol prijatý zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. v) zákona č. 229/1991 Zb. je oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti aj tá osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla na štát podľa § 8 zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, a ak sa nachádza na území Vojenského obvodu Javorina. Inými osobami, ktorým bol pozemok zoštátnený pre odbor vojenskej správy a ktorý sa nachádza v bývalom Vojenskom obvode Javorina, si svoj nárok mohli uplatniť na základe zákona č. 229/1991 Zb.
Z ustanovení § 9 ods. 1 a § 9 ods. 8 zákona č. 229/1991 Zb. vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o navrátení nehnuteľností teda aj pozemkov zoštátnených na základe tohto zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch a zároveň sa nachádzajúcich na území bývalého vojenského priestoru Javorina bol príslušný Okresný úrad Kežmarok, príslušný obvod pozemkový.
Súčasné znenie vládnej novely s ponechaním odsekov 2 až 4 v § 28a sa tak v zmysle vyššie uvedených skutočností môže javiť ako rozporuplné so zákonom č. 229/1991 Zb., resp. súčasné znenie vládnej novely vyvoláva dôvodnú obavu z možného zlegalizovania konania, ktoré v minulosti obišlo zákon č. 229/1991 Zb.
2. V čl. I bod 15 v § 29c ods. 5 prvej vete sa vypúšťa bodkočiarka a časť vety za bodkočiarkou.
Odôvodnenie: V praxi sa neraz ukazuje, že pozemok vedený v katastri nehnuteľností ako zastavaný, už zastavaným nie je, pričom zmena účelu nebola katastrálnemu úradu, resp. okresnému úradu na úseku katastra nahlásená. Možno konštatovať, že opomenutie danej povinnosti bolo v minulosti bežné práve vo vzťahu k pozemkom využívaným na vojenské účely. Poznámka by mala byť vymazaná vždy až vtedy na základe potvrdenia okresného úradu na úseku pozemkovom. Navyše pozemky funkčne späté so zastavanými pozemkami nie sú definované v právnych predpisoch. Môže ísť o pozemky, ktoré priamo súvisia so zastavanými pozemkami, ale aj o pozemky, ktoré tvoria s ostatnými pozemkami ucelený celok. Pozmeňujúci návrh v tomto smere čiastočne zohľadňuje spoločnú správu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. K tomu druhému bodu, k prvému myslím si, že som sa vyjadril dosť podrobne. K druhému, myslím, že dával to pán kolega Zsolt Simon, takže viac-menej to iba rozširujem, pretože zastavané plochy môžu byť vo vojenskom priestore definované také, ktoré napríklad sú tam nejaké panely a je to zastavaná plocha, kde panely mohli byť už zobraté, zmena kultúry, samozrejme, nebola nejakým spôsobom prevedená z tejto plochy na inú. A viac-menej sa môže potom stať, že pri vydávaní reštitučného nároku zastavaná plocha, pokiaľ nesúvisí s poľnohospodárskou a lesnou činnosťou, nemôže byť vydaná, aj keď tam nejaká stavba stojí, tak môže byť pozemok iba vtedy, ak súvisí s poľnohospodárskou a lesnou činnosťou. Takže preto by som tam bol rád, keby to bolo až po reštitučnom teda vysporiadaní a potvrdení pozemkového odboru, aby sa s týmito majetkami nakladalo.
Takže dávam jeden pozmeňujúci návrh, pani kolegyňa, pani spravodajkyňa, aby ste ho mali.
Zároveň by som chcel upovedomiť, že, samozrejme, chcem aj dať hlasovať o, samostatne zo spoločnej správy, bod 2, pretože tento bod vlastne sa, rozširujem tento bod mojím bodom 2. A o mojich návrhoch, mám tam dva body, samostatne o každom, v jednom o tom, aby bolo jasné, že či sa má priznať aj vlastníctvo tým, ktoré v reštitúcii nebolo poriešené, a druhý tu, aby zastavané plochy, nebola možnosť s ním nakladať, pokiaľ nebude rozhodnutie pozemkovým úradom a musí tam byť poznámka pri tomto registri.
Takže, pán minister, myslím si, že vôľa je tu dobrá aj nejaký ten podnet, resp. ten návrh, ktorý je, hovorím, okrem tých troch odsekov, veľmi by som povedal, že nasledovaniahodný, aby sa možno aj v iných, keď sa niečo také vyskytne, riešilo. Je iba na škodu veci, že sme na to prišli až teraz, že sa to neriešilo za bývalých ministrovaní iných ministrov. A myslím, že ten vojenský kataster bol tak urobený, ako bol urobený, a že za to niekto bral plat a neboli vyvodené dôsledky, tak na to, myslím si, že by sa tiež mal raz pozrieť, pretože to tiež o niečom svedčí. A myslím si, že mali by sme robiť zákony také, ktoré by zjednodušovali aj vracanie majetku.
Ale, vážení občania, musíte si uvedomiť, že tí, ktorí uplatnili si, tak tí budú riešení, no tí, ktorí si neuplatnili, neviem, či je tu vôľa, pokiaľ bude vôľa v parlamente medzi 150 poslancami, aby sme otvorili ďalší termín na uplatnenie reštitúcie., budem veľmi rád. Ja len budem rád, aby sa všetok majetok vrátil ľuďom. Ale momentálne aspoň po debate s poslancami takýto nejaký názor som nezaznamenal, že by sme mali otvárať tretí reštitučný nejaký titul týkajúci sa možnosti uplatnenia nároku na poštátnený majetok. Takže pokiaľ by tu bola vôľa, kolegovia poslanci a poslankyne, bol by som len rád, aby sme aj takto dali zadosť týmto vlastníkom, ktorí nemôžu dostať svoj majetok naspäť, lebo si nestihli uplatniť, a ostalo to na štáte. No ale pokiaľ vôľa nebude, tak chcem, aby reštitučný zákon išiel v tých koľajach, v akých bol nastavený, aby sme nehovorili, že jedni čihi, druhí hota. Pretože potom by som sa nemohol pozrieť reštituentom, ktorých ja som riešil, a bolo ich stovky, že som im zamietal ich nárok, lebo si neuplatnili, resp. nespĺňali podmienky. Takže keď všetkým, tak všetkým, a keď nikomu, tak nikomu. A zákon musí byť iba jednoznačný a nemôžme v jednom tak a v druhom inak.
Pán minister, takže držím palce a chcem veriť, že reštitúcia počas vášho volebného obdobia sa pohne ku ďalším, by som povedal, percentám, ktoré budú napísané, že sme splnili ďalších 15-20 % z týchto reštitučných nárokov a že budeme môcť sa ľuďom pozrieť do očí aj na mítingoch, aj po voľbách, aj pred voľbami, že sme niečo s týmito reštitúciami urobili. Takže držím vám v tom palce a dúfajme, že to nejako spolu zvládneme.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Škoda, že nemôžem dať svoj čas, ktorý asi nevyčerpám, iným kolegom, ktorí to nestihli, ale dobre, je to tak. Takže, pán kolega, mňa zaujala na vašej rozprave jedna myšlienka, a síce, že ste proti násilnému združovaniu sa, či už v nejakých zväzoch alebo aj v komorách. Super, to je aj moje cítenie tohto sveta v týchto oblastiach. A preto mi je záhadou, že prečo, keď sme chceli naplniť vaše myslenie, aby bolo dobrovoľné združovanie sa v komore, ako napríklad v poľovníckej komore, ktoré sme, tento zákon už dávali, už dvakrát, váš hlas nebol hlasom za, ale bol iným hlasom. Chcem veriť, že to nebolo z vyššej moci, straníckej, ale iba nedopatrením, pretože takýmto spôsobom myslím, že by sme mali, nejakým, aj korigovať svoje vyjadrenia a činy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste na mňa reagovali, a dali ste vlastne aj odpoveď, že ako to mienite riešiť. Myslím si, že keď ešte spravíme aj športovú akadémiu, super, som za, pretože o tom športe stále len hovoríme, hovoríme, hovoríme, ale nič nekonáme, takže budem veľmi rád.
A, pán vedúci, ak ste povedali, proste pokiaľ niečo nebudeme budovať, ktoré budeme mať svoj zvuk, tak potom bude mať z toho chaos a to predsa nechceme. Školstvo by malo byť jasné, priezračné, tak to chceme, tam je cieľ a k tomu ideme.
Takže ďakujem pekne, ktorí ste na mňa reagovali, a verím, že to zdarne dotiahnete v druhom čítaní do konca.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyne, páni kolegovia, pán minister, pán spravodajca, niekoľko slov aj z mojich úst, ak dovolíte k tomuto návrhu zákona.
Myslím si, že poslanci by mali byť hlasom ľudu a svojich voličov, tak dovolím si tu prečítať jeden apel, ktorý prišiel od riaditeľov akadémií na Slovensku, ktorí boli a boli aj v mojej kancelárii, a mali by sme sa týmto aj zaoberať.
Takže nebudem vymýšľať, nie som učiteľ, samozrejme, školy som určité absolvoval. Myslím si, že každá škola, ktorá pripraví človeka pre život, aby sa mohol v ňom reálne uplatniť, má svoj zmysel, a ja tiež keď si pozriem, čo som vyštudoval, tak poľnohospodárstvo aj pozemkové úpravy, aj geodéziu, proste robím v tom, takže myslím si, že môžem aj tie školské časy povedať, že áno, boli tu na to, aby som to v reálnom živote využil a možnože sa bil o tú nejakú profesiu.
Na druhej strane, myslím, si, že to, čo sme tu nemali, ktoré bolo v ’48. roku strihnuté, to, že keď sme mali podniky, boli zlikvidované, boli štátne podniky a teraz ja by som veľmi rád, keby sme sa vrátili naspäť, že áno, zdedí to syn, ten môj, a môže pokračovať v tom, ja neviem, či je cukrár, alebo nie je, obuvník, neviem, vymýšľam si zas veci, nech pokračuje v tom, aké to odborné vzdelanie mu nemôžem dať ja ako, teda v prvom rade ja, nech sa ešte dovzdelá v nejakej odbornej škole, super, a nech pokračuje, lebo na tom je postavená aj možnože tá civilizácia, od ktorej my sme boli tých 40 rokov odstrihnutí, a nefungovalo to.
Takže ja budem veľmi rád, keď tu vzniknú rodinné firmy, ktoré budú v tom danom možnože 100-200 rokov, áno, to som ja, ktorý som mal 15 generácií predo mnou, sme to robili, a tak sme to vyšperkovali, že sme teraz svetová veľmoc v tom a v tom alebo neviem v čom, a je to o tom. Takže je to o tom školstve.
Dovoľte teda, pán minister, aby som prečítal ten list, ktorý som už avizoval, že prišiel ku mne, takže budem to citovať:
"Vážené poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, obraciame sa na vás so žiadosťou o podporu pozmeňovacieho návrhu § 3 ods. 1 typy stredných odporných škôl, ktorý je parlamentu predložený vo vládnom návrhu zákonu o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona, ktorý rieši v prvom rade duálne vzdelávanie, zasahuje do typu a názvov škôl. Žiadame o ponechanie pôvodného typu stredných škôl, ktorý bol obsiahnutý v materiáloch, ktoré boli v pripomienkovom konaní nasledovne:
a) stredná odborná škola s prívlastkom,
b) stredná priemyselná škola s prívlastkom,
c) stredná umelecká škola s prívlastkom,
d) stredná pedagogická škola,
e) stredná zdravotnícka škola,
f) škola úžitkového výtvarníctva,
g) policajná stredná odborná škola,
h) stredná odborná škola požiarnej ochrany,
i) obchodná akadémia,
j) hotelová akadémia,
k) pedagogická a sociálna akadémia,
l) pedagogická a kultúrna akadémia,
m) technická akadémia,
n) dopravná akadémia.
Odôvodnenie. Vo vládnom materiáli sa neuvažuje s akadémiami ako s typmi stredných odborných škôl a v odôvodnení sa uvádza, že vládou predložený návrh zákona vychádza najmä z požiadavky zamestnávateľov združených v Rade vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu a stavovských a profesných organizácií. Takáto zhoda nie je u všetkých stavovských a profesných organizácií a zamestnávateľov jednotná. Samotné odôvodnenie, prečo sa úpravou § 3 ods. 1 je podľa nášho názoru nedostatočné, účelové a zavádzajúce. Legislatíva neurčuje, či názov akadémia je pre stredné školy alebo vysoké školy. Z tohto pohľadu názov akadémia nemôže vyvolávať vo verejnosti nepresnosť v tom zmysle, že ide vzdelávanie na tzv. akademickej pôde. Argumenty, že akadémia by mala byť len vysoká škola, sú preto neopodstatnené.
Výkladový slovník slovenského jazyka prisudzuje slovu akadémia aj význam druh strednej odbornej školy. Pomenovanie typu školy akadémia nevyvolávalo, nevyvoláva ani nebude vyvolávať priestor pre nedostatočnú orientáciu žiakov a rodičov pri výbere školy na prípravu pre budúce povolanie. Navyše mnohé akadémie pôsobia v segmente školstva už niekoľko desaťročí a verejnosť oprávnene očakáva, že tieto školy s pôvodným názvom budú aj naďalej v školskom vzdelávacom systéme. Akadémie, ktoré sa vrátili k svojmu pôvodnému historickému názvu akadémia, by chápali tento krok predovšetkým ako stratu identity, imidžu, tradícií školy, stratu jedinečnosti a postavenia v spoločnosti, o ktoré sa museli svojou dlhoročnou činnosťou zaslúžiť. Bolo by to vyjadrenie spoločenského neuznania a nedocenenia doterajšej práce týchto škôl. Zmena názvu každej organizácie je vážnym a finančne náročným zásahom do jej fungovania a mala by sa vykonávať len vo výnimočných prípadoch. zmena typu školy na jednej strane vôbec nerieši problematiku odborného vzdelávania, na druhej strane prinesie zvýšenie prevádzkové, administratívne náklady. Táto zmena by určite dezorientovala rodičov, verejnosť, pretože školy s názvom akadémia sú jasne definované a známe.
Vzhľadom k tomu, že tento návrh zmeny zákona predkladajú riaditelia akadémií z celého Slovenska, ktorí zároveň zastupujú širokú pedagogickú, žiacku a rodičovskú verejnosť, veríme, že toto stanovisko bude vami akceptované."
Toľko citát z listu, ktorý bol adresovaný asi každému poslancovi a poslankyni Národnej rady v súčasnosti. Sú tam podpísaní 16 riaditelia obchodných, teda aj iných akadémií zo Slovenska a stretnutie sa konalo 20. januára 2015.
Takže bol by som rád, pán minister, nakoľko to v pripomienkovom konaní bolo v pôvodnom znení, neviem, prečo na vláde sa prijal takýto obmedzujúci nejaký aspekt, že ako to má vyzerať, keby ste sa tým vážne zaoberali a prípadne vyšli v ústrety týmto riaditeľom, ktorí sa cítia byť dotknutí na svojich, by som povedal, právach, ktoré doteraz mali a týmto spôsobom im budú, dá sa povedať, že uberané, a podľa mňa aj trošku dehonestované, pretože predsa akadémia je akadémia. A keď už raz sme to zaviedli, tak teraz neviem, či budeme každých 20 rokov skákať tak, tak, tak a budeme stále meniť, pretože niekto tu prišiel s novým neviem akým týmto, tak už urobme tak, aby ten cieľ bol jasný. Chceme vychovať normálnych ľudí aj na normálnych názvoch škôl, ktoré budú jasne definované a povedia, že áno, z toho vyjde, ja neviem, obchodník, z toho vyjde nejaký hotelier, z toho vyjde nejaký obuvník a z toho vyjde nejaký ďalší iný odborník, ktorý sa na trhu uplatní.
Ďakujem pekne a končím, stále žime tak, aby bolo chleba aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že mali by sme sa zamyslieť nad viacerými vecami týkajúcimi sa volebného zákona, ako kto môže kandidovať, aj nad tým, že prečo nemôžu do Národnej rady Slovenskej republiky kandidovať nezávislí, keď do komunálu môžu, do VÚC-ky môžu, prečo do parlamentu nemôžu? Takže verím, že raz sa toho dožijeme, že aj nezávislí budú môcť kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďakujem pekne, pán kolega, na záverečné slovo reagujem, že ja si nemyslím, že to skončí katastrofou, ja si myslím, že to skončí tak, ako to už máme od niekoho zhora dané, ako to na Slovensku má byť, ako sa má žiť, takže tak to asi bude.
A som rád, že zdieľate tiež taký istý názor, že to kvórum predsa len robí určitý blok, kde ľudia nemôžu vyslovene prejaviť svoju vôľu. A ja ešte v tom minulom volebnom období, keď bolo zmarené aj to vaše referendum, to také neúspešné referendum, a sme chceli ponížiť počet poslancov zo 150 na 100, to si asi aj pamätáš, a keď som vystúpil v rozprave k tomuto bodu, že tu je predsa hlas ľudu, ktorý povedal, 935-tisíc ľudí povedalo k tejto otázke, že áno, súhlasí s tým. Ale boli sme zmietnutí zo stola, pretože to nebol hlas ľudu, lebo referendum nebolo platné. A to je tá anomália, ktorá hovorí, proste tak sa predsa nemôže vyvíjať demokracia na Slovensku, aby sme 935-tisíc ľudí v neplatnom referende vôbec odpísali, že nemajú šancu povedať si svoj názor a tento názor aj do legislatívy presadiť.
Takže ďakujem za tvoje vystúpenie a dúfam, že to zvládneme.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež ako jeden z predkladateľov vyjadril svoj názor k tomuto nášmu pozmeňujúcemu návrhu zákona, ktorý hovorí o nezlučiteľnosti funkcie poslanca Národnej rady s funkciou predsedu vyššieho územného celku, resp. starostu obce.
Je to stály problém a ja ho vnímam, odkedy som v tejto Národnej rade, že vždy sa tu nejakým spôsobom na tom sekneme a nevieme dôjsť k nejakému správnemu koncu a nevieme to nejakým spôsobom uchytiť tak, aby ani ľudia nemali z toho dojem, že robíme si z toho srandu. Lebo keď mi niekto povie, že bude stíhať tri funkcie, päť funkcií za 24 hodín, tak, ľudia boží, to je trošku o niečom inom.
Ja viem, že pani Vaľová, ešte keď som tu bol v roku 2010 až ´12 a som povedal, že ja, obyčajný človek, nestíham mandát poslanca Národnej rady, nieto že by som stíhal ešte byť primátorom a ešte VÚC-ku viesť a ešte neviem kde ešte byť poslancom, tak viete, čo mi vtedy povedala pani kolegyňa? Že vy ste nový, vy ste mladý, učíte sa, samozrejme, a že viete, o čom to je? A ja som povedal, neviem, o čom to je, toho človeka, ktorý má 24 hodín denne k dispozícii. Tak mi povedala, že je to o manažeringu, o ničom inom.
A ja sa pýtam, či sa vie plnohodnotne zasadiť za všetky výkony svojej funkcie, ktorú teda ako možnože primátorka alebo predseda alebo teda poslanec VÚC-ky alebo predseda VÚC-ky, či plnohodnotne môže vykonávať v danom čase na rôznych miestach? To sa pýtam ja, obyčajný človek, a keď mi povie, že sa to môže, tak potom poviem, že ja, obyčajní ľudia to nemôžu.
Keď už by to a zase sme už predkladali aj v minulosti, že pokiaľ už máš tých viacej funkcií, ale ber ten jeden plat. To sme dávali, aj tiež naša nejaká aktivita bola. Pretože je amorálne, ako to už bolo minule spomínané z úst pána Brocku, kolegu z Kresťanskodemokratického hnutia, aby pán Faič bral väčší plat z funkcií ako predseda vlády. To je proste neskutočný paradox a pri 300-, 400-eurových platoch našich občanov, vážení, to je výsmech našim občanom priamo do očí z rokovacej sály, zo siene zákonnosti, ako to volá, našu sálu, kolega Janko Mičovský, kde by mal byť ten najčistejší, najpriezračnejší, nejaký, by som povedal, ten úsvit ľudí, že tu je tá spravodlivosť, tu je tá čestnosť, tu je tá svedomitosť ľudí a vieme sa vžiť do ich pozícií, ktoré majú. Vžiť sa tak, že nebudeme si ešte priberať platy, ale skôr zmrazovať, dokiaľ nebude vyrovnaný rozpočet, a ísť, by som povedal, v ústrety týmto ľuďom, aj čo sa týka platových nejakých výhod alebo nevýhod.
Myslím si, že to, ako si povedal, kolega Viskupič, tento zákon budeme predkladať stále. Stále, pokiaľ tu niekto z hnutia Obyčajných ľudí alebo ako sa budeme volať, to už bude jedno, alebo keď tu budú, nedajbože, nezávislí, alebo chvalabohu, keby tu boli, tak budeme tento zákon predkladať, pretože myslím si, že toto je o tom nejakom uvedomení si svojich možností a nemožností.
A chcem povedať ešte jedno. Lebo keď sme to predkladali minule, tak boli hlasy, že veď predsa to sú tí ľudia, ktorí vedia ako, aký má problém mesto, aký má problém VÚC-ka, a je dobre, keď je ako poslancom alebo je primátorom. Ja hovorím, chcete mi povedať, že ten, ktorý prakticky nemá tu poslanca, to mesto alebo tá VÚC-ka, to znamená, že my sa o ich problémoch nechceme v Národnej rade ani dozvedieť? Nemáme iné kanály, ako sa dozvedieť, aké tam majú problémy? To znamená, keď oni nám tu napíšu a nie sú poslancami Národnej rady, to znamená, že my nebudeme riešiť ich problémy? Toto sa tým sleduje?
Vážení, my sme poslanci NR SR, to budem stále opakovať, SR. To znamená, že sa musíš, tvoj level sa musí dostať na úroveň 5,4 milióna národu slovenského, občanov, ktorých zastupuješ. Ty nie si poslancom NR VÚC Žilina, ty nie si poslancom NR mesto Topoľčany. Ty si poslancom NR SR, pán kolega. To znamená, teraz poviem obrazne, keď majú v Ubli-Uliči suché záchody v škole, tak sa nemôže robiť dajme tomu v Trnave ozónový park. No nemôže sa robiť zo štátnych peňazí. Musia sa urobiť záchody normálne v Ubli-Uliči, páni kolegovia.
A tu je u mňa tá moja schizofrénia, ktorá hovorí, proste my nerozdeľujeme Slovensko rovnomerne. A budem stále vyčítať tie kadejaké zlučovačky, pretože keď tu príde partia ľudí zo Žiliny, tak sa Žilina rozvíja. Keď tu bude partia ľudí z Nitry, Nitra sa rozvíja. A sa pýtam, kedy sa budú tie mestá, možno že náš Prešov, ktorý doteraz rozvinutý nebol, nemáme ani obchvat urobený, nič, kedy, kedy vlastne sa bude rozvíjať? Keď tu kto príde?
Vážení, veď prakticky my sa musíme rozvíjať v rámci Slovenska rovnomerne. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aj tie naše, by som povedal, megalomanské funkcionárske nejaké kumulácie, ktoré si myslíme, že zvládneme; no nikdy ich nezvládneme. A tie podnety, ktoré prídu, hoci nebudeš poslancom ani VÚC-ky, ani starostom, ani primátorom, tie podnety, ktoré prídu od tých starostov a primátorov a poslancov VÚC-ky, predsa my ich musíme riešiť. Bez toho, či ten poslanec bude alebo nebude.
Takže, vážení, chcem všetkých naprieč politickým spektrom požiadať o podporu tohto nášho zákona a myslím si, že preklopme tú našu, nechcem povedať že malosť, aj áno, malosť, ktorú máme každý, lebo sme vyšli z nejakého regiónu, lebo tu zastupujeme celú Slovenskú republiku.
Ďakujem pekne a verím, že to podporíme. A končím klasicky, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega aj pani kolegyňa, že ste reagovali na mňa aj na faktické pripomienky, ktoré boli k tomu dané.
Tak by som povedal, ako som sa vyjadril, o odbornosti sa môžeme potom hrať v druhom čítaní, keby tam návrh išiel. Pokiaľ by bol nepriechodný, samozrejme, sme v stave aj stiahnuť ho, keď sa ukáže, že vôbec nie je priechodný ani vykonateľný, nie je s tým problém, takže dobre.
Kolega Jarjabek, vy ste viac-menej hovorili o počkaní, ako tu dopadne všetko možné. Len už tu čakáme koľko rokov? A to bude dokedy, dokiaľ tu všetko vymrie? No tak to sa takto nedá robiť, proste vždycky čakáme s reštitúciou, s týmto. Však predsa robiť niekto musí. Takže berte to takto, že toto neberiem, že s tým sme mohli čakať. Ale skôr by som povedal, akoby ste možno ten zákon vzali vy, vezmite si ho, aspoň niečo z neho, sem dajte ho vy ako vláda, ministri, alebo výbor nech ho dá. Tomu budem rád, keď ho sem dáte proste a poviete: „To je naše videnie, takto ich chceme odškodniť.“ Tým je to vybavené, nemám s tým problém. Viete, veď nám ide o toto, o riešenie problémov, a nie o to, či teraz budete modrí, fialoví, červení alebo neviem akí.
Takže, vážení, v takom duchu vám môžem povedať iba jedno. Chcem vás ešte raz poprosiť, splňte si svoju domácu úlohu. Nič viacej k tomu už nepoviem. To, že ste to nemali v terajšom volebnom programe, je druhá vec. Ale stále staré veci ešte tu nie sú dorobené. Takže toto by ste mali urobiť, keď ste pri moci. A nikto vám do toho nemôže hovoriť teraz. Takže ukážte, akú máte tvár. A myslím, že tá sociálna demokracia sa prejaví aj v tomto, či tento zákon postúpite alebo nepostúpite do druhého čítania alebo či ho preberiete alebo nepreberiete a nedáte pod svoju vlajku, čo tiež beriem, nech sa páči, urobte to a budem veľmi rád.
Takže, vážení, končím mojím mottom: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem pekne. (Potlesk.)