Videokanál poslanca

Vážená pani kolegyňa, pán predseda, vážení páni poslanci, ja už som pri moderovaní nielen privítal osobu predsedu, ale aj historicky prvú správu ako posun Slovenska k väčšej zodpovednosti. Etika alebo kultúra zodpovednosti je veľmi dôležitá v živote osobnom, rodinnom, spoločenskom, medzinárodnom. A chcem vyjadriť také presvedčenie, že toto je veľmi, veľmi dôležitý posun so všetkým problémami alebo nedokonalosťami toho stavu. Ale na druhej strane, ak Slovensku si zadefinovalo a prijalo výrazným konsenzom v minulom alebo v predminulom období všetkých parlamentných subjektov takýto ústavný nástroj, tak je to dobrý predpoklad a zároveň veľmi silná, veľká výzva, aby to nebol len papier alebo nástroj, ktorý dokonca hneď z kraja, z úvodu už obchádzame alebo podvádzame. Lebo to už je zase proti tej etike, proti tej zodpovednosti.
Jedna nedávno zosnulá štátnička povedala, že bude viesť svoju krajinu ako domácnosť. A ich domácnosť bola dobre vedená. A predtým to bol malý obchod jej otca. Bola to Margaret Thatcherová, niektorými vysoko uznávaná, niektorými zaznávaná, ale pozdvihla krajinu naozaj aj k istej disciplíne a konkurenčnej schopnosti a uzdraveniu, ktorú všetci potom zdieľame, lebo súčasťou toho bolo aj viac slobody v Európe a pád komunizmu. A preto to spomínam, lebo gazdovanie, hospodárenie je potrebné na všetkých úrovniach. Žiaľ, v posledných desaťročiach nielen v Európe, ale aj v Amerike sa vytvorila istá mentalita okamžitej potreby a spotreby a nárokov a očakávaní a práv, a chýba k tomu tá druhá strana, ktorá hovorí o povinnostiach, o zodpovednosti. A keď jednostranné mince sa vytvárajú, tak nebývajú platné, sú zvláštne, možno vyhľadávané, ale nie sú platné, nie sú hodnotné. Ak naša politika bude taká, že prijmeme ústavný zákon, ale bude chýbať tomu tá stránka, ktorá znamená povinnosť a plnenie, tak diskreditujeme aj tento nástroj. Myslím tým to, že hneď z kraja vláda nestihla plniť daňovú prognózu v termíne, teda podať spoločnosti, odbornej verejnosti. Ale to by nebolo až také ťažké previnenie oproti tým, ktoré znamená prekračovanie medzí alebo hraníc, ktoré evokujú, iniciujú špecifické opatrenia podľa ústavného zákona.
To, že za krátke obdobie druhej vlády Roberta Fica sa už prekonáva, alebo blíži tretie prekonanie hranice 50, 53, 55 %, by si žiadalo niekoľko výkričníkov. Sériu výkričníkov preto, lebo ak často počúvame, že ešte je to ďaleko od iných štátov a je to stále pod úrovňou pôvodne dobre mysleného, mieneného maastrichtského kritéria, ktoré Slovensko tiež plnilo a plní ako súčasť eurozóny, tak to tempo je abnormálne. To tempo nás posúva do partie južanských, alebo južného krídla Únie, alebo krajín, ktoré sú riešené ako finančno-ekonomický problém eurozóny alebo Spoločenstva. A toto je veľmi zlé, to je veľmi varovné.
V roku 2007 28-percentný verejný dlh, tohto roku 56, to je dvojnásobok, ktorý nás by mal prebudiť. A všetky opatrenia, ktoré vláda prijíma, alebo parlament podporuje, alebo parlament ich prijíma, pretože sú zákonmi, hodnotiť osobitne s dopadmi nielen na rozpočet verejnej správy, ale aj na zadlžovanie.
Zadlžovanie, ak nie je perspektívne, tak je proti zodpovednosti. A, žiaľ, Slovensko dnes už je v situácii, keď bude mať problém sa refinancovať. Napriek tomu, že teraz sú lacné peniaze. Hovorím to preto, lebo aj včerajšia, aj nočná, možno aj ďalšia nočná debata o tom, ako ďalej s plynom, nás, žiaľ, utvrdzuje v tom, že plyn je tu vnímaný ako sociálny nástroj, ba politikum, nie ako dôležitý predpoklad pre zdravý hospodársky rast, samozrejme pre bezpečné energetické prostredie, stabilitu a aj hospodárnosť. Pretože ak štát na seba preberie ešte väčšie zadlžovanie než musel alebo než má pri danej situácii, teda plus, alebo matematicky povedané mínus 40 mil. eur ročne zhruba, plus dlh alebo dlhová služba, ktorá s tým súvisí, tak to nám priťaží aj pre budúcu správu, ale aj pre konsolidáciu verejných financií. A tá mentalita, že si požičiame, alebo že štát to znesie, alebo že Únia to niekde inak zaplatí, neobstojí. Lebo kto sa naučí takejto mentalite, je chudák, bude závislý, jak tí, čo čakajú v osadách na poštára, alebo na termín, kedy už príde výplata, alebo nie výplata, ale skôr dávky. Proste tá mentalita domácností, ktorá si nemôže dovoliť ísť do dlhov, alebo obce alebo firmy, je veľmi potrebná aj v štátnych financiách. A uvažovanie dnešnej väčšiny o tom, že si môžeme ešte ďalšie straty dovoliť financovať, lebo je to sociálne, je antisociálne, antisociálne. Vláde nepatrí ani jedno euro vo verejných financiách, ani premiérovi, patrí daňovým poplatníkom, ktorí ho odvádzajú preto, aby boli dane spravodlivo, efektívne spravované pre spoločné dobro.
Štyridsať miliónov euro, to je zhruba 4-percentný nárast platov pre učiteľov. Tak učiteľom nedáme, ale J&T sa bude cítiť lepšie v lepšom pluse. A nielen J&T. A nie je to jediný príbeh a prípad. Spomínam ho preto, lebo je veľmi aktuálny. Priatelia z vládnej strany, máte stále šancu ho zastaviť. V záujme spoločnosti, sociálnej zodpovednosti, solidarity. Lebo sociálna politika aj v oblasti energií sa dá riešiť osobitným fondom, fondom energetickej chudoby, kde osobitné odvody alebo vklady, zvlášť od energetických aktérov, ktorí tam pôsobia, môže riešiť najslabšie domácnosti. Ale nie tak, že sa tu budeme chváliť pred všetkými a dotovať Počiatkove alebo iné bazény, ako súkromné domácnosti vykurované plynom.
Tá strata SPP je väčšia, za posledné tri roky zhruba 200, Cargo, známe Cargo, vyše 600 mil., nemocnice sa zadlžujú, čísla sú stovkové. Podobne sa dá hovoriť o niektorých ďalších segmentoch. Sociálna poisťovňa je neustále udržiavaná dotačne, divadlo s U.S. Steelom vyjde možno na viac než 200 mil. eur, že najprv ich zaťažíme, ako všetkých ostatných, potom ich odťažíme, respektíve prehráme arbitráž. Kto to zaplatí? Nie vláda, nie štát, to sú inštitúcie alebo názvy, ale reálne to zaplatia občania. To sú tie istoty, že to zaplatia.
Známe PPP projekty. Tá cesta, po ktorej chodíme a často a je dobrá, kvalitná, francúzske firmy robia kvalitné diaľnice, nás vyjde za 30 rokov rádovo o jednu nulu naviac, ale krát desať. Tá nula krát desať je neuveriteľné predraženie, pretože tie isté cesty by sa dali postaviť za desatinu tých nominálnych 30-ročných peňazí. A tú desatinu by nám takmer celú zaplatila Európska únia. To boli najlepšie pripravené projekty pre európske financovanie. Takto ich budeme rok čo rok splácať, až deti to dokončia po niektorých vážnych vodcoch. Keď sme zrušili tie dva balíky, aby toho nebolo viac na 30-ročné splácanie, ale naopak, čím skôr prefinancovanie cez eurofondy a netreba nič splácať, okrem údržby a prevádzky, tak len na stavebných nákladoch na piatich úsekoch rozdiel oproti tomu, čo bolo podpísané prvou vládou Roberta Fica a čo je podpísané v zmluvách, je takmer 700 miliónov. Len stavebné náklady. Pritom pri týchto zmluvách najväčšiu časť presahujúcu 60 % nákladov tvorili financie pre konzorciá, pre strapce bánk s úročením 9, ba i viac percent. Človeku sa chce povedať, že to je úžera, ale úžera na úkor, na účet občanov, na profit niektorých, niekoľkých vyvolených. Je mi to ľúto povedať aj preto, lebo takéto gazdovanie je cestou do nešťastia a ťažko sa z neho vystrabuje. Vidíme to na krajinách, kde horia ulice, autá, obchody, banky, lebo ľudia už toho majú dosť a nedôverujú, nevedia ako, ako z toho von.
Chcem povedať, že zadlžovanie Slovenska je jedna z najväčších tém, hlavne pre tú rovinu mentálnu. Lebo konsolidácia, verejné financie, finančné aspekty, ekonomické, sú o niečo jednoduchšie na zmeny, ale to nastavenie, že nemôžeme viac troviť ako tvoriť, že to ktosi musí zaplatiť, že nič nie je zadarmo, že otec nemá deťom nechávať dlhy, prepíjať budúcnosť, tak isto vláda, toto bude najťažšie zmeniť. Bolo relatívne jednoduché povedať, že chceme slobodu, chceme demokraciu. Kto by nechcel? Ešte aj Fidel Castro hovorí podobne. Aj Číňania hovoria o demokracii. A aj bude, len možno iným spôsobom.
Slobodné a demokratické Slovensko je tu, európske taktiež. Všetci sme chceli, jediné platné referendum prešlo v krajine, vstup do EÚ. Ale to neznamená, že je koniec histórie alebo don´t worry be happy, že všetko je už na poriadku alebo jednoduché. Skôr ten tretí stupeň vízie alebo cesty pred nami je ešte náročnejší, lebo v slobodnom demokratickom a európskom prostredí potrebujeme viac tvoriť a menej troviť.
Preto som veľmi rád, že máme správu o tom, ako gazdujeme, ako rozpočtujeme, že je to správa pravdivá, kvalitná odborná. Ďakujem aj, pán predseda, ešte raz za, celému tímu. Myslím, že aj to úsilie, aby inštitúcia naštartovala ako kredibilná, bolo dobré a potrebné, ale je mi ľúto, že nie je taká úcta k samotnému nástroju, ktorým ústavný zákon je, hlavne zo strany parlamentnej väčšiny a vlády.
Zadlženie Slovenska stúpa každým deficitným rokom a už dosahuje úroveň, ktorá, sa dá povedať, je historicky rekordná. Aj na percentá, teda relatívne, aj na objem, absolútne. A to bude treba splatiť. Len dlhová služba, teda nie samotná istina, ale dlhová služba Slovenska za minulý rok dosiahla úroveň 1 mld. 300 mil. euro. Len úroky a náklady spojené s financovaním dlhu sú tak veľké. Na budúci rok to bude 1 mld. 400 miliónov. Keby sme čo len polovicu z toho mali, tým že by sme udržali nižší dlh, nižšiu službu, tak mnohé problémy momentálne by tu už neboli. A čo vidíme? Slovensko sa veľmi rýchlo zadlžuje a niekto tomu hovorí sociálna politika. Ľudia si zaslúžia istoty: veď to je blud, veď to je naopak! To je trestuhodná politika.
Druhú Ficovu vládu dobiehajú chyby, ani nie tak chyby, ako rozhodnutia, lebo boli úmyselné, boli dobrovoľné, boli premyslené, prvého obdobia. Ten minister financií na jachte J&T, čo dostal žltú kartu, tam nebol ani náhodou a ani len jedinký raz. Mali by ste sa ho spýtať, koľko raz bol ešte s tou partiou, kde kade, jedna destinácia Monako, iná Dubaj a aj iné destinácie sú. Niekedy sa rieši výmenný kurz. Robert Fico kritizuje, že nebolo poistené kurzové riziko. Ojoj, keby to hovoril niekto iný! To, čo poisťovali v tom Monaku? Teplotu vzduchu či vody? Koľko to vynieslo, toto kurzové cvičenie? Kurzové riziko.
Zadlženie Slovenska v prepočte na domácnosť dosahuje, presahuje 22 000 eur na domácnosť. Ktorá má lepšie auto, patrí akoby veriteľovi. Alebo dve slabšie, staršie. Je to číslo, ktoré je na jednej strane astronomické, lebo už sa blíži k 40-m miliardám. Ťažko si predstaviť, jaký je to objem fyzicky, ale v prepočte na domácnosť 22,5 tis. eur. A tá dlhová služba nás zaťažuje tak, že dnes nevieme riešiť platy učiteľov, platy zdravotníkov, vo verejnej správe a iných skupín. Každému dôchodcovi, keby nebolo takejto veľkej dlhovej služby, hovorím o splátkach úrokov, by sa dal zvýšiť ročný dôchodok o takmer 1 100 eur, teda skoro stovku pridať na mesiac. Predstavte si túto situáciu. Fikcia? Nie, ekonomika. Každému zamestnanému, ktorý platí dane, znížiť dane o zhruba 50 eur mesačne. Slovenský dlh sa vymkol spod kontroly za prvej vlády Roberta Fica, lebo tam chytil dynamiku, ktorá je evidentná, a druhá vláda pokračuje v jeho zvyšovaní. Nechce šetriť tak, ako sľubovala. Hovorím to aj preto, lebo predpokladaný rozpočet tak, ako ho predstavilo ministerstvo financií na tento rok, ktorý príde do parlamentu na budúci mesiac, odkladá konsolidáciu, plánovanú predtým, na rozhodnutia na potom.
Hospodárske oživenie, ktoré je dnes evidentné v niektorých štátoch okolo nás, dôležitých štátoch, ako je Nemecko, Česká republika, Francúzsko, nie je dôvodom na uvoľnenie tempa konsolidácie. Skôr naopak, skôr naopak. Dostali sme sa do časov, kedy vysoký dlh doslova nivočí zamestnanosť a životnú úroveň ľudí. A, žiaľ, väčšina spoločnosti si to ani neuvedomuje. Vláda nešetrí na sebe, namiesto toho zadlžuje občanov, tlačí na samosprávy, ale netlačí na vlastné rezorty.
Spomínam to preto, lebo toto bude najťažšia agenda pre nasledujúce roky a desaťročia na Slovensku. Preklopiť tú mentalitu, že požičať si je súčasťou normálneho vývoja, lebo to tak nie je. To tak nie je a dnes práve prvé rokovanie o správe by nás malo prebudiť k tomu, aby sme pribrzdili zadlžovanie a otočili to do oddlžovania. A tam mierili mnohé opatrenia napríklad vlád Mikuláša Dzurindu, nakoniec aj vlády Ivety Radičovej.
Ja odmietam tú demagógiu, ktorá tu prebiehala na mimoriadnej schôdzi a bude zrejme pokračovať, že to je o cenách plynu. Priatelia, toto nie je o cenách plynu, to je o podvode cez plyn na občanoch Slovenskej republiky. O cenách sa dá hovoriť dlho a veľa, boli tu desaťročia, keď ceny boli regulované, a dnes máme pokušenie, že to zariadime, zregulujeme, dokážeme. Máme na to nástroje a treba ich využívať. A ja vám garantujem, že tie nástroje fungujú. Nielen regulačný úrad, ale oveľa zodpovednejšie rokovanie o dodávkach, o podmienkach, ktoré, žiaľ, v roku 2008 vygenerovalo pre Slovensko nevýhodné východiskové ceny.
Ale to je aj o tom, keď sa otvorí trh, sa zliberalizuje, že sa pustia na trh aj menší, menej byrokratickí, menej pôvodne monopolní, svižnejší hráči, tak sa dá obstarávať pre domácnosť plyn aj o 100 eur lacnejšie ako od SPP, od Slovenského plynárenského podvodu a  la druhá či prvá vláda Roberta Fica. Lebo z toho urobil ideologickú a demagogickú tému. Konkurenti SPP dodávajú plyn lacnejšie. Prečo nepomôcť vytvárať zdravšie prostredie pre výber tak, ako je to v iných sférach? Prečo by to nemalo byť aj v plynárenstve? A tým, ktorí to naozaj potrebujú, najchudobnejším, najzraniteľnejším adresne pomáhať, ale nie plošne a ideologicky, lebo že pravica zdražuje a ľavica zlacňuje. No to je teda demagógia. Dajú sa stavať diaľnice za európske ceny, nemusia byť predražené. A hovorím o miliardách v eurách, nie v korunách. Môžu byť lacnejšie lieky, nemusia byť tak drahé, ako sú, ale treba prijímať prísnejšiu reguláciu a otvoriť pomery pre kvalitu a dostupnosť služieb.
Nechcem veľa a dlho hovoriť, aj tak som pridal niektoré oblasti, ale preto, lebo ak tieto stovky miliónov nám nevadia, tak vám chcem povedať, že pre gazdu každé euro je dôležité, nieže stovky miliónov. A tu sa narába so štátnym dlhom, ako by to bola cudzia vec, po nás, o niekom. To je o našich deťoch, dokonca o nás, lebo zadlženie štátu spoločnosti má priamy a každodenný dopad na cenu peňazí, na pomery na pracovnom trhu, medzi firmami, samozrejme, tým pádom na zamestnanosť a všetky, všetky aj sociálne súvislosti.
Dámy a páni, možno ešte jeden odkaz, ktorý súvisí s touto správou. Ja som to povedal aj na výbore a považujem to za jednu z dôležitých súčastí, ak už poviem, pravidelného hodnotenia našej rozpočtovej disciplíny a politiky a zodpovednosti. Prajem Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a hlavne všetkým aktérom, ktorí majú čo do činenia s verejnými financiami, aby to neboli len správy, ale istá rastúca zodpovednosť po každej stránke v inštitúciách a v spoločnosti, ktorá vie, že nič nie je zadarmo, že vláde alebo štátu nepatrí žiadne euro, ale občanom, že nie je nič drahšie, nie je nič drahšie ako to, čo vláda dáva zadarmo, nie je nič drahšie ako to, čo vláda garantuje zadarmo, lebo to treba s koeficientmi zaplatiť na daniach, a že Slovensko potrebuje viac tvoriť a menej troviť. Ideál je nadbytok alebo rozpočtový prebytok. A verím, že raz sa tam dopracujeme. A optimum je rozpočtová vyváženosť. Nula ako výsledok hospodárenia, že nespotrebujeme viac ako vytvoríme. Toto je súčasťou dnes aj európskej politiky. Som rád, že Slovensko na ňu nadväzuje, dokonca ju v mnohom predstihovalo, lebo aj situácia v Európe si žiada slovenský vklad, aby naše európske, slovenské euro bolo dôveryhodné, stabilné a perspektívne pre či sociálnu, či ekonomickú alebo finančnú budúcnosť.
Chcem ešte raz poďakovať pánovi predsedovi za nielen dialóg na výbore, ale aj pripravenosť tu na pléne túto úvodnú správu obhájiť a zvýšiť alebo povzniesť celkovú kultúru zodpovednosti na Slovensku, lebo tu je to výrazne merateľné v tejto oblasti, ale ona sa prenesie, ak je v tejto oblasti, aj do nemerateľných oblastí, kde to je o každodenných vzťahoch nielen medzigeneračných, ale medziľudských, mestách, obciach, v regiónoch, v krajine a v Európe. Takže nech sa darí rade, aj vám, pán predseda, prinášať taký dialóg, seriózny, dôveryhodný a sľubný pre vyššiu etiku zodpovednosti na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy v tomto bode programu je pán poslanec Igor Hraško.

Áno, teraz nabehlo. Ja som sa hlásil s faktickou, ale nefungoval systém. Ale medzitým som videl, že už nabehol, neskôr, nevadí. Chcel som dodať len jeden... (Výkrik z pléna.) Prosím? Hej, ja sa teraz už vidím, ale nechytilo to hneď, keď sa pýtala pani predsedníčka.
Chcel som jednu vec vyjadriť, či vo faktickej alebo teraz na záver. A to je dôležitý princíp pre sociálnu politiku, ktorý ak je napĺňaný, tak sa štátu, spoločnosti, myslím, že všetkým ľahšie, lepšie, lacnejšie žije. Ak to nie znie príliš ekonomiky alebo ekonomizujúco, tak sa ospravedlňujem, ale veľmi často sa tu riešia práve, práve mnohé ekonomické súvislosti, termíny a témy reformy, napríklad konsolidácie verejných financií. A ja by som rád prispel, už teda vo forme toho záveru, k tomu, že ak sa hľadajú riešenia, ktoré idú cez rodinu, ktoré promujú, podporujú, vitalizujú základnú bunku, tak potom aj organizmus to cíti. Ak základné bunky sú ubíjané, delené, oslabované, podvyživené, no tak akéže bude svalstvo alebo výkon celku?!
V medzinárodnej praxi alebo aj v medzinárodnom práve je to vyjadrené vo formule, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť. A teda opatrenia štátu, samosprávy, regionálnej či miestnej, by mali byť cielené a zároveň kriteriálne posudzované podľa toho, ako dopadajú na rodinu. Ak pomáhajú, fajn, poďme, robme, prijímajme. Ak škodia, tak naopak, treba to prehodnotiť, eliminovať, odstrániť, pretože dopady sú potom rozsiahle, aj vyčísliteľné, aj nevyčísliteľné.
Ja by som bol rád, a hovorím to aj osobne a hovorím to aj za politickú stranu, ktorú mám na istej či starosti alebo zodpovednosti, že čím viac by sme dokázali takého kritérium a zároveň mentalitu, lepšie povedané, aby to nebolo posudzované nejak úradnícky, ale skôr s rozumom a s vedomím, nastavovali v našich verejnosprávnych alebo štátosprávnych opatreniach hovorím preto, lebo veľa z toho sa týka samosprávy a na druhej strane hlavne štátnej správy, nastavovať prorodinnú líniu, o to ľahšie by sme konsolidovali, o to bezpečnejšie, pokojnejšie, usporiadanejšie by sa nám žilo.
Nie je to ilúzia, nie je to teória, nie je to utópia, je to prax. Ak fungujú rodiny, ak sú vitalizované, tak sa aj tým, ktorí či nemajú rodinu alebo pripravujú alebo už nemajú, lepšie, ľahšie žije.
A ja som rád, že kolegovia toto zmýšľanie pretavujú aj do návrhu novely daňového zákona. Budem rád, ak to získa podporu aspoň na hodnotenie do druhého čítania. Teraz sa obraciam na jediného predstaviteľa najväčšej vládnej strany, aby ste to brali do úvahy. (Hlasy z pléna.) Ste teraz jediný v zajatí väčšiny opozície, pán kolega Bublavý. Lebo, lebo aj tohto týždňa odkaz od financmajstra je: chýbajú nám peniaze. A chýba viac, než sa ukazovalo. A ja mám obavu, že tie správy budú podobné ešte prichádzať, že ešte viac chýba, lebo ekonomika ide ešte pomalšie a dane sa neodvádzajú, alebo slabšie, než očakávali.
Už konkurujete svojmu druhému najhoršiemu, alebo toto má byť druhý najhorší rok. No človeka to vedie k jednoduchej úvahe, že keď vládne SMER, sú tu krízy, sú to zlé, ťažké, rekordne negatívne roky. A nejako to súvisí. Ale aby som nebol tak politický, tak vecne chcem povedať, že prorodinné opatrenia v sociálnej sfére sa prenášajú aj do ekonomickej, aj do finančnej a samozrejme aj kultúrnej a spoločenskej, lebo to spolu súvisí.
Sú aj iné návrhy zákonov. A už končím práve preto, lebo ak by sa nám darilo túto ani nie tak filozofiu, ale skôr líniu presadzovať v legislatíve v tomto dome alebo parlamente, kde sa rozhoduje o pravidlách, často až o osudoch, o dopadoch, tak sa na Slovensku polepší aj demograficky, aj ekonomicky, aj spoločensky.
Podporujem tento návrh, som rád, že je predložený, a opakujem, budem rád ak to, čo hovorí o distribúcii do výborov a o rokovaní v druhom čítaní, sa stane aj šancou a realitou po hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 566, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet.
Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené § 72 v ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej má byť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa rokovacieho poriadku i podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v súvisiacich paragrafoch rokovacieho poriadku, takisto náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku a jeho účel je zrejmý.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa rokovacieho poriadku bol uvedený návrh zákona posunutý, alebo parlament prerokoval v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu podľa rokovacieho poriadku bol tento návrh prerokovaný vo výboroch: pre financie a rozpočet, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre hospodárske záležitosti. Za gestorský spomedzi nich navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Takisto odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta a gestorský do 30. augusta 2013.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Skôr tak áno, trošku politicky a k rozprave. Tá rezerva písmen je, Jozef, je ešte nejaká. Ale ja si nemyslím, že to je teraz o vyčerpávaní možností v zákonoch, aby sme čím viac povinností, skôr o myšlienke, ktorá by mala potvrdiť takú dobrú prax niekedy viac nepísanú než písanú: náš zákazník - náš pán. A keď zákon neprejde, lebo o tom budú rozhodovať kolegovia naľavo a je ich tu riedko, rozhodnete, tak potom má význam naozaj taký morálny alebo spoločenský apel bankám, zaveďte dobrú prax. Nikto vás do toho neprinúti zákonom, ak to kolegovia neodhlasujú, ale banky ponúkli klientom, už či majú základnú, strednú alebo vysokú školu, čitateľnú odpoveď, keď uzatvárajú takéto zmluvy, aby to bolo ústretové voči klientovi. To sa dá. Seriózne banky to môžu robiť aj bez zákona. Skúsime, uvidíme, čo SMER. Ďakujem pekne za slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej, Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 549, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej aktuálnej 21. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti pre návrhy zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a účel je zrejmý.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku bol uvedený návrh prerokovaný v druhom čítaní a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 529 z 31. mája 2013 návrh prerokovali následne Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor logicky navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta 2013 a gestorský plus dva dni, do 30. augusta 2013.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

Ďakujem pekne. Neviem, či toto bola spravodajská reč, pretože tam patrí iné. (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.
Chcem povedať, že ťahať do diskusie cyrilo-metodskú tradíciu je našou zodpovednosťou práve pre preambulu, na ktorú sme skladali sľub. Skladali sme ho na ústavu ako celok. A táto tradícia, toto dedičstvo sa práveže opiera o prirodzený zákon, o prirodzené právo, ktoré platí aj po stáročiach a bude platiť, aj keď tu nebude ani Martin Poliačik, ani Ján Figeľ. A tí, ktorí konajú v súlade s prirodzeným právom, a pozitívne právo, o ktorom sa hlasuje v parlamentoch, prijímajú práve preto, lebo to potom má ovocie, má logické dôsledky, konajú dobre pre seba a pre budúcich. Ak to nebudeme robiť, práveže budeme deformovať právo, tak ako v mnohých historických okamihoch sa stalo, nielen u nás, ale aj v mnohých európskych štátoch.
My, za minulosť len chcem dopovedať, sme vždy stáli na strane práva a obhajoby tých slabších, či išlo o drobný alebo organizovaný zločin, či išlo o šírenie, a teda, naopak, skôr obmedzovanie hazardu alebo drog, pretože sme to považovali za javy, ktoré potrebujú prísnu a presnú reguláciu, na rozdiel od vás, keď tu zmiešavate všetko možné, dokonca ešte aj víno s tým, či patrí alebo nepatrí do liturgických obradov.
Chcem vás ubezpečiť, že práve konanie v duchu zodpovednosti by nás malo viesť k lekciám z histórie a konaniu podľa toho, čo je dobré pre Slovensko teraz, pre naše deti, v tomto roku, ale aj o dvadsať, tridsať, päťdesiat rokov. Toto bolo moje vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, včera som bol na jednej televíznej diskusii, v ktorej sme sa s kolegom, je tu, Jurajom Blanárom a, predpokladám, podobne s mnohými alebo všetkými zhodli na dôležitosti jubilejného roku a celého cyrilo-metodského odkazu pre našu kultúru, politiku a nielen históriu, ale aj súčasnosť a budúcnosť pre Slovensko, pre Európu. A teraz ide o to, či sú to len reči alebo aj naozaj rozhodnutia, debaty alebo postoje. Chcel by som práve pre to v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva prispieť k diskusii o novele Trestného zákona, ktorá je veľmi dôležitá, pretože v zmysle takéhoto dedičstva, ale aj našej zodpovednosti je rozlišovať, čo je dobré a čo je zlé, prijímať zákony preto, aby pomáhali spoločnému dobru, prijímať zákony tak, aby boli v súlade s prirodzeným právom, ktoré sa nedá prehlasovať ani absolútnou, ani relatívnou, ani kvalifikovanou alebo inou väčšinou. A tieto prirodzené zákony vychádzajú z dôležitosti ochrany života, manželstva, rodiny, zodpovednosti za výchovu detí, ktorá je primárne zodpovednosťou rodičov, ochrany svedomia, skutočnej solidarity, účinnej spravodlivosti, opierajúc sa o zdravý rozum a o fungujúce svedomie, pretože to sú prirodzené dary a fenomény, ktorými každý disponuje alebo má disponovať pre službu sebe a spoločnosti.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k vetu prezidenta republiky hlavne v dvoch záležitostiach, ktoré sa pri novele Trestného zákona týkajú zavádzania nižšej sadzby za drogy. A zároveň v novele sa ustanovuje osobitná priťažujúca okolnosť pri trestnom čine. A to je nenávisť z dôvodu sexuálnej orientácie, kolega Ivan Uhliarik vystúpi aj v ďalšej časti, ktorá sa dotýka zdravotníctva.
Po prvé, k problematike drog. Právo musí vychádzať z jasných princípov. Ak sa ich držíme, jednotlivcom a spoločnosti to pomáha žiť lepšie. Starí Rimania hovorievali: „Zachovaj poriadok a poriadok ti bude slúžiť.“ Položme si otázku: Sú drogy dobrá alebo zlá vec? Odborníci a lekári sa zhodujú, že drogy majú veľa negatívnych účinkov. Môžu liečiť, a tam je veľmi dôležitá odborná stránka, ale pri všeobecnom použití majú hlavne škodlivé účinky, zvlášť na mladých ľudí. Jednou z najťažších vecí je počúvať utrápených rodičov (otca či matku), ktorí sa sužujú pre svoje dieťa upadnuté do závislosti od drog. Drogová závislosť zotročuje človeka. Ako poslanci máme vytvárať dobré podmienky, podmienky, ktoré sťažia zneužívanie drog, podmienky, ktoré budú chrániť obete a budú trestať ľudí, čo na slzách, na závislosti, na biede iných bohatnú.
Znižovanie trestných sadzieb za drogy považujem podobne ako prezident republiky za chybu, za chybu a problém pre mladých ľudí, pre ich rodičov, pre rodiny, pre priateľov, za chybu a nešťastie pre našu spoločnosť. Skúsme si urobiť analógiu. Ak je na ceste rozšírené alebo rastúce pirátstvo, tak pribúdajú zranení a mŕtvi. Je riešením zvyšovať povolenú rýchlosť zmäkčovaním podmienok? Nie, je potrebné sprísniť zákon a dôsledný postup polície voči cestným pirátom. Prečo v prípade drog reagujeme opačne? Nie sú ani mne a, verím, väčšine z nás ľahostajní mladí ľudia, ktorí prepadli drogám. Je mi ich úprimne ľúto. Tým viac otváraním brány alebo stavidlami pre drogy im nepomôžeme, práve, naopak, pomôžeme tak dílerom drog, tí budú bohatnúť, tým sa bude pôsobiť ľahšie, budú sa báť menej ruky zákona. Preto som spolu s poslancami z KDH zásadne proti nižším sadzbám za drogy.
Po druhé. Je snahou vlády Slovenskej republiky zavádzať osobitný motív v Trestnom zákone za priťažujúcu okolnosť z nenávisti voči sexuálnej orientácii. Nepovažujem túto snahu za správnu, korešponduje skôr s celosvetovým úsilím niektorých skupín, homoloby, získavať nové a nadštandardné práva. Nemali by sme vytvárať dve kategórie občanov: bežných občanov, ktorí majú základné ľudské práva a slobody tak, ako ich definuje ústava a veľa medzinárodných dohovorov, a úzku skupinu občanov, ktorá nadobúda osobitné nadštandardné práva pre seba. Som presvedčený, že ľudia s inou sexuálnou orientáciou majú mať v trestnej oblasti na Slovensku také isté práva ako všetci ostatní občania, ako všetci ostatní občania.
V programovom vyhlásení sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporovať manželstvo a rodinu a manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Ale niečo úplne iné sa deje, počnúc vytvorením osobitného vládneho Výboru pre LGBTI práva. Bolo aj zo štátneho rozpočtu za minulý rok minutých viac než 200 000 eur na podporu rôznych sporných projektov. Mnohé iniciatívy, mnohé aktivity prinášajú postupne ovocie. A myslím, že tu je spojivo. Mám obavu, že v roku 2013, v tomto roku to môže byť ešte väčšia a silnejšia podpora.
Dámy a páni, o 10 dní v tomto priestore 4. júla popoludní bude slávnostné zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme si pripomenuli, že je 1 150 rokov od času, keď solúnski bratia s celou misiou začali svoje pôsobenie na území Veľkej Moravy. Práve v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva, to sú slová Ústavy Slovenskej republiky, si naše rokovanie nielen 4. júla, ale aj dnes a každý deň vyžaduje, aby žiaden zákon neprotirečil morálnej norme vychádzajúcej z prirodzeného práva, žiaden zákon. A preto sa na vás obraciam s výzvou i prosbou. Ide tu o príliš veľa, než aby sme sa vybíjali na nejakých klubových alebo straníckych sporoch. Ide tu naozaj o budúcnosť národa a spoločnosti, budúcnosť našich detí. Na to treba myslieť, pretože ony potrebujú ochranu, nie opak. Nezavádzajme nadštandardné práva kvôli inej sexuálnej orientácii. Naše deti potrebujú skôr prostredie, ktoré bude podporovať, upevňovať manželstvo a rodinu ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy. Prirodzená rodina je pre to najlepším prostredím, aby sa rozvíjala a pomáhala celej spoločnosti. A podobne je to pri drogách, ktoré môžu liečiť, ale ktoré môžu aj zotročovať, ba zabíjať.
Ctené kolegyne a kolegovia, viete čím sa líši politik a štátnik? Taká najlapidárnejšia definícia hovorí, že politik myslí na budúce voľby, štátnik myslí na budúce generácie, na budúcnosť spoločnosti a národa. Buďte štátnikmi. Osobitne vyzývam poslancov za SMER, pretože majú absolútnu väčšinu, aby sa nestotožnili s tým, že väčšina má pravdu, skôr väčšina je zodpovedná za hľadanie a upevňovanie pravdy. Potrebujeme riešenia, ktoré budú prospievať Slovensku, prospievať dobru našich detí, a nie tomu, čo mládeži a budúcnosti škodí. Chcem len pripomenúť, že tu v tejto miestnosti sme všetci skladali sľub na ústavu, ktorá hovorí o zodpovednosti a konaní v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Podľa toho zmýšľajme, konajme a hlasujme. Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou Štefan Kuffa.