Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani predsedajúca, ctené dámy a vážení páni, ja som presvedčený, že obidve témy si zaslúžia nielen diskusiu, ale oveľa viac pozornosti a zodpovednosti. A ani dnešným dňom a ani zajtrajším, predpokladám, vyvrcholením pri hlasovaní, ak teda budeme odhadovať nejaké časové osi, sa tieto témy neskončia. Skôr by som rád povedal, posunul do väčšieho centra záujmu, diania, pozornosti, podpory - a rád zopakujem slovo - zodpovednosti, lebo ak na niečom záleží občanom podľa prieskumov alebo ak je niečo prvou hodnotou, ktorá víťazí v prieskumoch a aj v našich mysliach a srdciach, to je rodina. A iste treba rozlišovať, čo je rodina a čo je manželstvo, ale manželstvo je naozaj jedinečný zväzok práve preto, lebo je založené na jednote, ktorá nie je inak možná. Komplementarita dvoch vytvára jednotu, ktorá inak nie je možná a ktorej ovocím je odovzdávanie života. A žiaden štát slobodný, demokratický, zodpovedný, právny štát nie je nič do vzťahu medzi dvoma osobami, súkromného vzťahu medzi dvoma osobami, tie si v slobodných pomeroch vedia regulovať rôznymi nástrojmi až po medzu, keď ide o tretiu osobu, keď ide o nového človeka. O toho slabšieho, ktorý potrebuje ochranu, podporu, starostlivosť, možno osvojenie, možno adopciu a ktorého potrebuje spoločnosť preto, aby prežila. Preto, aby prežila. To je jej vlastný záujem, doslova egoistický záujem, aby nevymreli tí, ktorí spoločnosť tvoria. Teda manželstvo je záväzok s cieľom, s cieľom založiť rodinu a riadne vychovávať deti, čo súvisí, opakujem, s prokreáciou alebo s narodením a výchovou nového človeka, jedinečného a znovu neopakovateľného, originálneho. Tak jak je každý pár v tomto zmysle originálny, tak je aj každý človek, ktorý z toho vychádza, originálnym. A preto na rozdiel od tých kolegov, ktorí to tu dávajú do rovnítka - a papier, a čo sa zmení - chcem povedať, že ak toto vedomie a takýto prístup k manželstvu bude vyhrávať alebo dominovať, tak to bude prirodzená, pozitívna, konštruktívna odpoveď pre mnohé oblasti verejného života: štátnu, regionálnu, komunálnu, pre legislatívu, rozpočty, opatrenia, dávky, to všetko, čo ovplyvňuje náš verejný život, správanie, modely a motívy a stimuly.
Pretože ak to bude naopak, že budeme manželstvo spochybňovať, relativizovať, oslabovať, doplatíme na to, dokonca aj finančne, dokonca aj na "peněží". Takže táto jednota vytvorená na rozmanitosti, na komplementarite dvoch, dvoch - nie troch, nie desiatich - je unikum, je to, to prirodzené, čo sprevádza civilizáciu, a preto to zadefinovať, podporiť, chrániť je potrebné v našom vlastnom záujme. Je to výhodné pre tých, ktorých sa to priamo týka, i pre všetkých, ktorých sa to nepriamo týka. To je výhodné aj pre štát ako organizáciu spoločnosti.
Priatelia, ja to hovorím preto, lebo tieto vety tam nie sú ani navyše navrhované, teda že manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou tak, ako to odhlasoval ústavnoprávny výbor, nemusia byť číslovky, ale vzťah medzi mužom a ženou a Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, je povinnosť každého štátneho orgánu alebo orgánu verejnej moci, aby podľa toho konal. Nie inak a nie naopak. A toto je ten rozdiel, čo bude a či bude deň po. To nezmení vzťah medzi dvoma niektorými, veď ľudia sa neberú preto, lebo v ústave je niečo napísané, ale ten, ten inštitút ak dostaneme viac do centra pozornosti a podpory, tak sa môže manželstvu a rodinám viac dariť a potrebujeme to.
Čo, čo tu zaznelo, plne súhlasím. Pani kolegyňa Vášáryová sa pýtala na moralizátorov: "Čo robíte?" KDH sa včera ozvalo veľkou konkrétnou výzvou voči ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby niečo robil vo vzťahu k Veľkej Británii. My si to nielen všímame, ale aj navrhujeme konkrétne kroky, a to len odpovedám na to, že či niečo robíme, alebo moralizujeme. Nemoralizujeme, naopak, naopak. To, čo sa týka manželstva platilo a platí, akurát slovenská ústava to neobsahuje, pretože pred 20 rokmi to ani nebola téma. A dnes je to už taká téma, že začína vyvolávať emócie. A sú štáty, ktoré to myslia inak, ukotvia inak a potom od nás požadujú, aby sme to tak isto buď definovali, alebo uznávali.
Keď som začínal v parlamentne, ešte to bolo v starom, vždy mi to príde na um, tak som v prvej reči citoval Konfucia, starého antického čínskeho filozofa, ktorý povedal, že keď sa mení zmysel slov, býva ohrozená ľudská sloboda. Tisíce rokov presná veta, lebo je to pravda. Nám keď sa zmení zmysel slova manželstvo, bude z toho nedorozumenie, budú z toho iné zákony, bude z toho potom čo? Diskriminácia alebo nové práva, nové povinnosti. Každé právo má povinnú stránku, štát, obec, toho druhého, kto má nielen rešpektovať, ale niekedy garantovať nové právo, nového človeka. Teraz myslím tú ideologizáciu, ktorá s tým ide. Lebo to je ideológia, ktorá hovorí, že je muž, žena a iné, muž, žena a iné. V Nemecku to uzákonili minulého roku a v iných štátoch uzákonili minulého roku iné veci, a preto sme prišli s iniciatívou, ktorá tu dnes je. Neviem, či ešte treba viac diskutovať, viac analyzovať.
Pán kolega Droba, analýza súladu s právom Európskej únie, keby ste čítali parlamentné materiály, môžem vám dať aj svoj výtlačok z legislatívy, tak je tu analýza. Neviem, či to tu mám. Mám. Z nášho parlamentného, odbor legislatívy a aproximácie práva, z našej kancelárie, ktorý v závere tejto analýzy dvojstránkovej hovorí: "Keďže predmetná problematika, manželstvo, nie je v práve Európskej únie jednotne upravená a je ponechaná na vnútroštátnu úpravu jednotlivých členských štátov, stupeň zlučiteľnosti tohto návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie sa neurčuje."
Najvážnejší zmluvný dokument, ktorý sa dotýka tohto práva, je charta, Charta základných práv Európskej únie, ktorá je súčasťou novej platnej zmluvy, a v čl. 9 upravuje zaručenie práva na uzavretie manželstva a práva na založenie rodiny v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv. Pán kolega, toto je odpoveď pre vás. A keď chcete, tak ešte navyše v čl. 33 tej istej charty odsek 1 je upravená právna ekonomická a sociálna ochrana rodiny. Buď sme suverénni, alebo nie, a ak sme, tak to berme ako vlastnú nielen slobodu, ale i zodpovednosť za to, ako definujeme, napĺňame, chránime to, čo je dôležité. V tej dôvodovej správe, ktorú už nechcem znovu dlho spomínať, je vyjadrených niekoľko zámerov alebo dôvodov, úmyslov ústavodarcu, zákonodarcu, ktoré sú potrebné pre pochopenie.
A znovu sa vrátim k tomu, že dôležitá je rodina, ktorá vzniká manželstvom, lebo je to najvhodnejšie prostredie aj pre účely osvojenia dieťaťa, aby boli zabezpečené v čo najväčšej miere najlepšie záujmy dieťaťa. Tak ich definuje ako cieľ aj Dohovor o právach dieťaťa. Tie zásady, ktoré sú dnes v základe alebo v úvode zákona o rodine z roku 2005, sa týmto návrhom stávajú ústavnými zásadami. A podobne - bez toho, že by som porovnával - upravili svoje ústavy susedné krajiny Poľsko, Maďarsko, Litva, ktorá je o niečo ďalej, ale tiež stredoeurópska. Nedávno už tu spomínané Chorvátsko. Slovo jedinečnosť naozaj znamená, že práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z manželstva, nemožno založiť inak. Čo je iné, čo bude iné, ako by to mohlo byť, koľko iných, akých iných je potrebných na niečo iné - toto manželstvo nerieši ani tento návrh.
A nie je pravda, pán kolega Viskupič, neprítomný, že tu nebolo hodnotené, či ako to on povedal, rokované o tom, toto plénum ešte nerokovalo o registrovaných partnerstvách. No veď v 2012. roku toto plénum, v 2012. roku. A iné plénum... (Reakcia z pléna.) Rokovalo aj hlasovalo. A iné plénum v roku 2002, tak len pre pamäť, nie pre nejaké pripomienky. Preto to pripomínam, lebo nám - a nielen nám, ale veľkej väčšine ľudí - na tom záleží, nechcem teraz z toho robiť preteky nejakých odhadov, ale nakoniec tento parlament by mal reprezentovať aj verejnosť, aj ten prirodzený oprávnený záujem. To nie je proti inému, to nie je proti niečomu, to je za to, čo prirodzene platí a má platiť, a nielen ústava, ale aj zákony a inštitúcie to majú rešpektovať. Je to vo verejnom záujme, pre spoločné dobro a nehovorím prázdne slová.
Skúsme si predstaviť, naopak, ak by to malo byť proti či manželstvu, alebo rodine. A my týmto nič nediskriminujeme, neprejudikujme, ale chránime to, čo je prirodzené, to, čo je naozaj odlišné od iného usporiadania, lebo tu nejde o dvojice, tu ide o pár. Všetci v tejto sále majú na nohách ľavú i pravú topánku. Lebo to je pár, tak sa dobre chodí, tak ide človek životom za cieľom. (Reakcia z pléna.) Pár, pár. Nech sa páči, skúste mi povedať iný príklad jednoty, ktorá sa vyrovná tomu, čo znamená pár. Nie kusy, nie čísla, nie kvantita, ale nenahraditeľný jedinečný zväzok. (Reakcia z pléna.) Oj, oj, pán Poliačik. (Reakcia z pléna.)
Dovoľte mi povedať niekoľko súvislostí k justícii, pretože pre mnohých je to, to dôležitejšie, to ťažšie, to zložitejšie. Tu môže byť modelov veľa a aj býva. Je to mozaika, ktorú môžeme vidieť v slobodnom alebo demokratickom svete. Neexistuje jeden jedinečný prístup a ten slovenský sa rodil ako náš autonómny alebo čiastočne zdedený z Československa, formujeme si ho. Aj funguje, aj nefunguje. Je to považujem za veľkú výzvu. Veľká väčšina občanov je nespokojná so stavom súdnictva, je kritizované nielen investormi, podnikateľmi, ale aj európskymi inštitúciami, vymožiteľnosť práva súvisí so stavom súdnictva a hlavne prvá povinnosť štátu, štátnej moci je bezpečnosť a spravodlivosť. Jedno aj druhé je pre občanov potrebné, lebo ak nie, lebo ak nie, tak sa buď chytajú vlastných nástrojov pre bezpečnosť a spravodlivosť, alebo unikajú do ľahostajnosti, prípadne do cudziny. Preto viac spravodlivosti a viac solidarity, ktorú si dovolím spojiť rodinnou a prorodinnou klímou a legislatívou, je aj naša zodpovednosť.
My sme k téme jednej i druhej pristúpili iniciatívne a hovorím to aj s vedomím toho, že mnohé zámery podobné, totožné, povedal by som, skoro až skopírované, sa spájajú s obdobím predchádzajúcej krátkej vlády Ivety Radičovej a so súčasným obdobím. Prečo sme to nedosiahli skôr, tak to by bolo na politickú debatu, ale pre KDH to bolo a zostáva výzvou. Mali sme aj odvahu - a chcem vám povedať, že máme aj rozvahu - hľadať nástroje, ktoré budú účinné, nebudú zneužiteľné, aj keď absolútna istota v ľudskej spoločnosti v tomto zmysle neexistuje. Ale treba eliminovať priestor pre zneužívanie moci. Dnešný stav využívania alebo aplikácie súdnej moci nie je dobrý. A nerobiť nič je v tomto zmysle to najhoršie. Robiť to, čo je potrebné a zodpovedné a znovu sa vrátim k predchádzajúcej koalícii, ale aj k tejto dohode, dáva rozum alebo na tom sa, myslím, že zhodneme. Možno na detailoch budeme polemizovať, ale to, čo sme aj požadovali, je v návrhu. Je to oddelenie dvoch koncentrovaných spojených silných funkcií šéfov Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Je to aj vyčlenenie predsedu súdnej, teda predsedu Najvyššieho súdu ako najvyššieho vo výkone súdnej moci zo Súdnej rady. Chcem predniesť k tomu pozmeňovací návrh.
Je to aj obmedzenie trestnoprávnej imunity, tak ako sme to urobili po dlhých, dlhých rokoch úsilia na sebe samých, na parlamente, na iných ústavných činiteľoch. No a, samozrejme, je to aj téma preverovania spôsobilosti. Nie sú to klasické previerky, to preverovanie sudcovskej spôsobilosti je o tom, aby pre sudcov a, samozrejme, budúcich sudcov, teda kandidátov dnešných morálny štandard a integrita boli realitou, nie teóriou, nie snáď nádejou, a to pre náležitý a zodpovedný výkon vplyvnej funkcie. Toto preverovanie spôsobilosti má potvrdiť, že takýto človek nie je závislý alebo zásadne ovplyvniteľný z dôvodov, ako je finančná situácia, závislosť na alkoholických alebo iných návykových látkach, prijímanie neoprávnených platieb alebo pôžitkov, darov, majetkové pomery, finančné, obchodné alebo iné vzťahy so závadovými osobami, alebo, alebo korupčné správanie.
Verte, tých obáv alebo apelov je veľa a často sú skôr nekonštruktívne alebo falošné, lebo súdnictvo, tak ako sa dnes samo spravovalo, sa dostalo do situácie, keď vyše 70 % ľudí súdnictvu nedôveruje, vymožiteľnosť práva je slabinou Slovenskej republiky aj vnútroštátne, aj medzinárodne, a preto prijať účinné opatrenia, aj v nádeji, ale aj v presvedčení, že to pomôže, je naša zodpovednosť.
My sme rokovali aj predtým, aj teraz, boli rôzne stretnutia aj na pôde ústavnoprávneho výboru, nakoniec aj na tomto pléne o zmenách. Väčšinu z nich zahrnul základ zo stanoviska, ktoré bolo prednesené z ústavnoprávneho výboru, a potom pánom kolegom poslancom Kaníkom. Ja si dovolím predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý oproti tomuto poslednému, teda poslednému v zmysle súdnictva z piatka prednesenému Ľudovítom Kaníkom upravuje Súdnu radu o fakt, že ak dnes je jeho členom predseda Najvyššieho súdu, tak jeho mandát dobehne ex offo, ex officio a po ukončení tohto mandátu si sudcovia zvolia 9 členov, nie 8 plus ex offo predsedu Najvyššieho súdu. Myslím si, že je to správne, ešte viac to vytvára priestor pre voľby, nie pre predurčenie zostavy Súdnej rady zo strany sudcov, pričom ten nesudcovský stav je definovaný ako tri - tri - tri, teda traja členovia od Národnej rady, traja od prezidenta, traja za vládu alebo s nomináciou z vlády Slovenskej republiky.
Dovoľte mi predniesť, keďže je to aj z rokovacieho poriadku nevyhnutnosť, znenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, teda tlač 921.
Prvý legislatívny bod. V čl. I bod 8 znie:
"8. Článok 141a vrátane nadpisu znie:
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú
a) deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(4) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(5) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
d) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
f) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
g) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
h) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov,
i) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
j) vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
k) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(6) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(7) Činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda.
(8) Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky môže predložiť Ústavnému súdu návrh na začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva.
(9) Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanovisko podľa odseku 5 písm. b) na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu. Podrobnosti ustanoví zákon.
(10) O strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne počas výkonu funkcie sudcu, rozhoduje disciplinárny senát, ustanovenia čl. 154d ods. 1 až 3 tým nie sú dotknuté.
(11) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie, ustanoví zákon."
Druhý legislatívny bod.
V čl. I bod 11 znie:
11. Za čl. 154c sa vkladá čl. 154d, ktorý znie:
"Čl. 154d
(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu k podkladom, ustanoví zákon.
(2) Proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno podať sťažnosť, o ktorej rozhodne Ústavný súd, podrobnosti ustanoví zákon.
(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky, podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu.
(4) Funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je členom Súdnej rady Slovenskej republiky do skončenia funkčného obdobia tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení sudcami Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov.
(5) Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky, zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona, na ich členstvo sa vzťahujú doterajšie predpisy."
Dámy a páni, ja som presvedčený, že základ odpovede na viaceré otázky je tu, pretože v spolupráci a so zameraním, tak ako o tom som naznačil vo vyjadrení predtým, k spolupráci Národného bezpečnostného úradu, k činnosti Súdnej rady a ňou zriadených disciplinárnych senátov, je rozhodnutie alebo stanovisko v tomto prípade, presnejšie povedané, veľmi dôležitým výsledkom preverovania, voči ktorému sa možno, samozrejme, odvolať, o ktorom rozhoduje plénum Ústavného súdu ako celok. A poslednou inštanciou, čo je tiež dôležité vzhľadom na jedinečnú kompetenciu prezidenta republiky menovať a odvolávať sudcov, je znovu hlava štátu.
Opakujem, ideálny jeden univerzálny európsky alebo stredoeurópsky model pre nezávislé a efektívne súdnictvo neexistuje. Ten slovenský je náš, dá sa vylepšovať, ale rozhodujúci budú ľudia, ktorí ho budú riadiť, napĺňať, implementovať. Ako vodič v aute, darmo tam dáme ABS alebo nové prvky, on môže bezpečne jazdiť alebo aj ohrozovať ľudí podľa toho, aký bude. Je treba vytvárať prostredia, aby bolo aj viac svetla, aj vyššie a presnejšie kritéria na tých, ktorí sudcami budú, ale aj na tých, ktorí sudcami sú. Tí, ktorí k tomu chcú pomôcť, sú, hovorím politicky, vítaní, ale my sme presvedčení, že toto bola dôležitá agenda aj v predchádzajúcich rokoch, aj teraz. My nemôžeme zasiahnuť do výkonu, ale môžeme zasiahnuť do fungovania súdnictva. Toto je zodpovednosť ústavodarného zboru a my chceme túto zodpovednosť napĺňať seriózne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)