Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za množstvo faktických a hlavne teda za zaujímavý dialóg, ktorý potvrdzuje, že je to téma, je to skôr náročná záležitosť, aj keď sa zdá tak jednoduchá ako deň v týždni.
Ja som presvedčený že od vzťahu k nedeli aj parlamentu a, samozrejme, aj každého z nás sa dá odvíjať istý vzťah k národu, k spoločnosti, ku kultúre, lebo k HDP ho máme zhruba rovnaký, chceme, aby HDP bolo veľké udržateľné, rastúce. Hrubý domáci produkt je výrazom toho, čo vytvoríme. Ale človek by mal byť... (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda, prepáčte, že vás prerušujem. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, ja viem, že je 11.00 hodín, ale nemáme o čom hlasovať, takže budeme pokračovať ďalej v rozprave o tomto bode programu. Poprosím vás o pokoj. Nech sa páči, pán podpredseda. Vráťte pánu podpredsedovi čas, poprosím vás.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Len teda dopoviem, aj keď mi ušlo veľa času, že tá nedeľa súvisí s tvorivosťou, pretože človek je tvor tvorivý a potrebuje tú nedeľu, aby napĺňal svoju dimenziu, aby nebol len konzumentom alebo výrobcom.
Ja chcem odpovedať konkrétne pánovi Hubovi a Viskupičovi, že som pripravený na spoluprácu či pri Zákonníku práce na tému hluku alebo výhrady vo svedomí. Obidve tieto témy sú dôležité. A skôr sú časťou toho veľkého obrazu tém súvisiacich so zamestnanosťou. Ale tu ide o horizontálne opatrenie, ktoré sa nedotýka niektorých konkrétnych jednotlivcov, ale skôr maloobchodného predaja v nedeľu na celom území Slovenska. Preto ho považujeme za oprávnené, lebo je vyargumentované po každej stránke.
A, opakujem, silné ekonomiky sú skôr príkladom a keďže mi ušiel ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, aj z tejto diskusie dnes ráno, aj zo včerajšieho večera je vidieť, kde sú tie názorové póly alebo hodnotové rozdiely v tejto snemovni a v spoločnosti. Je to dobré pre čitateľnosť, je to dobré pre možno dialóg a politiku ako takú, ale ľudia potrebujú riešenia a Slovensko potrebuje pozdvihnutie, lebo to, v akom stave sa nachádzame či ekonomicky, sociálne, ale aj kultúrne, aj politicky, súvisí s hodnotami, súvisí s politikou a s podmienkami života, či sa to oplatí alebo treba radšej čakať alebo radšej odísť do iného zahraničia, počnúc Rakúskom.
Chcem v tejto diskusii prispieť práve tým, čo znamená pravda, sloboda alebo ten základný obsah slov, ktoré keď rešpektujeme, tak žijeme podľa toho, čo hovoríme, a zároveň podľa pravdy, ak nie, tak potom je to stále viac nedorozumenie až kríza alebo konflikt.
Nedeľa je od toho, že sa nedělá, že sa nerobí. A že to vznikalo a vzniklo cez stáročia a stalo sa princípom, pravidlom aj v bývalom Česko-Slovensku, aj na európskom kontinente, má svoje vyjadrenie v kultúre. Nedeľa je fenomén kultúrny, nie ekonomicky. A kultúra nás charakterizuje viac ako ekonomika, bárs by sme dávali kultúru vyššie, lebo ona dáva zmysel našim životom, našim vzťahom, ale ekonomika je nevyhnutnosť, každodenný chlieb je potrebný. Každá kríza malá, veľká, rodinná alebo medzinárodná sa začína odklonom od pravdy, od toho, čo je základ, platí, aj keď môžeme mať názor, ale pravda je pravdou, lebo ona je aj základom spravodlivosti. A ak nedeľa je o tom, že sa nedělá, ak to nie je nevyhnutné, ak nehorí, ak to nie je práca, ktorá je nevyhnutná z hľadiska vyšších záujmov verejného záujmu, tak tam by sme si mali rozumieť. Iné národy, iné krajiny tomu hovoria ešte silnejšie, ešte inak, ale ja som vychádzal z toho slovenského. Tento deň sa volá v Rusku voskreseňje (vzkriesenie), v Grécku kyriaki, v Taliansku domenica, deň Pána. My sme o tomto ani neargumentovali, ani nepísali do dôvodov, ale to, že v nedeľu je dôvod na voľno, na odpočinok, na pokoj, na rodinu, je súčasť slovenskej kultúry. Ak nám na tom nebude záležať, komu na tom má záležať? Má na tom záležať Európe alebo tým druhým? Majú nám povedať, na čom záleží, keď na kultúre až tak nezáleží?
Keď sa stráca význam slov, stráca sa ľudská sloboda, lebo sloboda si žiada usporiadanosť, sloboda nie je chaos, trh pre trh, džungľa, keď silnejší vyhráva. Demokracia a sloboda súvisia cez hodnoty a pravidlá a význam slova nedeľa je aj základom pravdy o nedeli. Preto navrhujeme držať sa tejto etymológie, tohto významu, lebo je to dobré, lebo je to spravodlivé. Je to dobré pre kultúru, lebo sa vytvára aspoň jeden deň v týždni, keď rodina a dokonca celá spoločnosť okrem prípadov nevyhnutných, matky s deťmi, otcovia s deťmi, rodiny môžu tráviť nedeľu pospolu. To totiž výrazne prispieva k zosúladeniu pracovných povinností a rodinného života, a to aj tým, že sa cez takýto návrh, ktorý podávajú kolegovia poslanci, zvyšuje sociálna ochrana zamestnaných.
V Európe je sviatočný charakter nedele chránený vo väčšine štátov zákonom. Aj mimo Európskej únie v bohatých štátoch, ako je Nórsko alebo Švajčiarsko, je zákon o ochrane nedele. V rámci Európskej únie má Slovensko veľmi smutný primát, najviac nedeľnej práce. Nedeľná práca pokiaľ nie je nevyhnutná, je dôkazom chudoby, nie bohatstva.
Ak si spomínate, v deväťdesiatych rokoch agentúra DONAR pre stranu HZDS, ktorá už tu nie je a už tu nebude, vytlačila také bilbordy so švajčiarskymi obrázkami ako fake (po slovensky falzifikát), že toto je Slovensko alebo bude Slovensko, len treba dobre voliť. Takže Švajčiarsko ako falzifikát ja neodporúčam. To nie je cesta, cesta pre Slovensko je inšpirovať sa, učiť sa od tých, ktorí to naozaj dosiahli, a preto, aby boli silné dobré výkony cez pracovné dni, je dobré mať pauzu. A toto sa cez dlhé stáročia formovalo ako nedeľný deň pokoja, sviatku, rodiny, odpočinku. My potrebuje robiť lepšie, nie predovšetkým robiť viac. A lepšie znamená aj usporiadanosť, aj kultúru práce, kultúru zamestnávania, kultúru podnikania. Priatelia, teraz hovorím o ekonomike a používam slovo kultúra. Švajčiarsko je naozaj bohaté, ale jeho základ je v kultúre, v kultúre práce, podnikania, dodržiavania zákonov, pravidiel, úcty k zamestnancovi a tak ďalej a tak podobne. Nechcem hovoriť o Švajčiarsku a nechcem, aby sme tu robili nejaké falzifikáty v budúcnosti, ale reálne k nej prispievali tým, čo uzákoňujeme alebo prinášame ako riešenia.
Kresťanskodemokratické hnutie je v tomto konzistentné. Pred dvoma rokmi sme navrhli a úspešne presadili na kongrese Európskej ľudovej strany v Bukurešti v októbri článok do programu tejto politickej sily, ktorý znie: „Pre sociálne dobro ľudí je dôležité, aby bol v spoločnosti jeden spoločný deň pracovného pokoja v týždni. Po stáročia bola týmto dňom nedeľa. Taktiež pre zachovanie kultúrnych koreňov Európy je dôležité zachovať nedeľu ako spoločný celoeurópsky deň pracovného pokoja.“ A, hľa, na Slovensku v strede Európy, kde sa hrdíme aj konkrétnymi koordinátami, súradnicami, kde to presne je, kde treba tú vatru založiť, to tak nie je. To tak nie je, lebo trh, lebo dogma trhu, ja si nemyslím, to že je správne. A zároveň si nemyslím, že nám to majú iní hovoriť. Ale to, že sa nám podarilo presadiť takýto článok do programu najsilnejšej európskej politickej strany, ktorá aj teraz v máji vyhrala voľby a ktorá aj teraz v máji na Slovensku bola úspešná, ak to zoberiem v súčte, nás oprávňuje navrhovať doma to, čo hovoríme v Európe. Toto je naša suverénna nielen možnosť, ale aj zodpovednosť, nehovoriť iným, čo majú robiť, ale spolu a hlavne doma robiť to, čo je potrebné a prospešné.
Opakujem, priatelia, toto je viac téma kultúry než HDP, HDP nám vzrastie, ak bude v zamestnávaní, v podnikaní poriadok, a nie džungľa. Nie som za nadmerné regulácie, ale napríklad jediný slovenský reťazec nemá problém s týmto ustanovením. Ale tie anglické, nemecké, francúzske alebo iné zahraničné reťazce tu si idú urobiť to, čo doma nerobia. Priatelia, veď pozerajte, čo sa tu deje aj v podnikateľskom prostredí.
Je to téma kultúry, po druhé, nielen kvôli tomu, že 4. júna bola zmenená ústava, od 1. septembra bude platná, ale už aj kvôli tomu, že doteraz v ústave sa nachádza veta, ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná. A práve touto zmenou Zákonníka práce chceme zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť prácu. Ale samostatne zárobková činná osoba, vlastník môže aj s jeho manželkou, môžu tak urobiť, len majú vtedy nedeľu, vtedy nedělají, mnohí, myslím tým tých veľkých.
Slovensko potrebuje lepšie, vitálnejšie rodinné, prorodinné prostredie, aby sa nám darilo po každej stránke, lebo revitalizácia ani ekonomiky nebude fungovať, ak sa nebude dariť viac súdržnosti, zodpovednosti, solidarite, výchove v rodinách.
Tržby väčšie nebudú. Toto si dovolím povedať, aj práve preto, čo odkazuje ministerstvo financií. Viac nezjeme, priatelia, viac sa nedá, ľudia zjedia toľko, koľko potrebujú alebo si môžu dovoliť zjesť. To platí aj o širšom konzume. Viac konzumu nebude, ale viac konzumizmu áno. Chceme kultúru konzumu, konzumizmus ako charakteristiku, ktorá neplatí u susedov, ale na Slovensku sa stala súčasťou kultúry? Toto naozaj chcete, priatelia, ktorí argumentujete proti návrhu?
Podporné stanovisko k tomuto návrhu dali mnohé dôležité inštitúcie alebo organizácie, Konfederácia odborových zväzov, podčiarkujem, Konfederácia odborových zväzov, Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu. To nie je o tom, že jedna pani povedala. Áno, sú rôzne názory, rôzne záujmy, rôzne životné, pracovné, ekonomické situácie jednotlivých osôb. Ale spomínam inštitúcie preto, lebo ich postoj, ich názor je dôležitou súčasťou dialógu, sú to sociálni partneri, ktorí s touto témou výrazne a každodenne súvisia. Naštartovaná bola a prebieha iniciatíva mimovládnych organizácií, beží petícia za voľnú nedeľu, je európska petícia, ktorá je súčasťou ďalších legislatívnych zámerov. Ozvali sa už viackrát a v minulých rokoch cirkvi, náboženské spoločnosti.
Ja som presvedčený, že nedeľa ako deň pokoja, relaxu, odpočinku, zameraná viac na kultúru, na vzťahy by pomohla kultúrnym inštitúciám na Slovensku, a to je tiež ekonomika, to je tiež istý ruch, možno cestovný alebo ekonomický, športovým, voľnočasovým centrám.
Chcem na záver tohto vstupu prispieť skôr apelom k tým, ktorí majú väčšinu, lebo Slovensko potrebuje riešenia. Ľudia si zaslúžia viac istoty. Najväčšia istota v živote z takého pohľadu spravodlivosti je pravda, žiť v pravde, nie v klame, nie v nejakej hmle ilúzií. A druhá z tej ekonomicko-sociálnej stránky je zamestnanosť a reálna skutočná fungujúca solidarita. Rakúsko, ktoré v nedeľu má pokoj, kľud, má nezamestnanosť pod 5 %, Nemecko ju malo 5,1 % v máji, o Švajčiarsku už som tu hovoril, v Nórsku je to podobné. To sú veľmi silné ekonomiky aj sociálne silné spoločnosti. Preto spomínam tento fakt, lebo na Slovensku je nezamestnanosť vysoká, dlhodobo stagnujúca alebo kolíše okolo veľkých nadpriemerných európskych čísel. A pritom najviac v nedeľu zamestnávame, niečo nehrá, niečo nesedí. Čo treba ešte viac nedeľnej práce? Naozaj treba ešte viac v nedeľu robiť, aby klesli čísla nezamestnanosti? Nie je to presne naopak, práve naopak?
Som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo schvaľované v tejto snemovni, hovorí v troch takých odrážkach veľmi adekvátne na túto tému. Najprv sa venuje téme rodiny v kapitole Rodina – základná bunka určujúca kvalitu života. Citujem, súčasná vláda hovorí: „Zanedbávali sa vplyvy, ktoré prináša postmoderná éra vyspelých spoločností spojená s rastúcimi požiadavkami platenej práce na čas a s rastúcou účasťou žien na trhu práce. To narúša historický vzťah medzi platenou ekonomikou a oblasťou starostlivosti príznačnou pre industriálnu sféru. Narušila sa súdržnosť spoločnosti a jej dôležitého determinantu, akým je rodina.“ To je popis stavu, ktorý je kritický, alebo krízový, súhlasím. „Preto vláda presadí, aby sa obnovila rovnováha ekonomickej úlohy rodiny a jej sociálne funkcie.“ A v inom bode je uvedené: „Vláda prehodnotí predpisy pracovného a rodinného práva tak, aby sa výraznejšie akceptovali potreby vyváženého vzťahu ekonomickej a sociálnej funkcie rodiny.“ Som presvedčený, že toto je prihrávka, ktorú treba spracovať. A treba dať z nej gól, bežia majstrovstvá sveta vo futbale, teraz sú dlhšie noci. Toto je prihrávka pre riešenie ekonomicko-sociálnych súvislostí okolo našich rodín a celej spoločnosti. Návrh KDH je v línii tohto programu. Sociálni partneri s tým súhlasia, alebo neoponujú, myslím tým rozlíšenie medzi odborármi a zamestnávateľmi.
Pred troma rokmi podobný návrh, zúžený, na štátne sviatky tu bol predložený, takmer na deň, bolo to 12. júla, dnes je 10. júl. Roku 2011 o tomto hlasovala snemovňa a všetci poslanci strany SMER na čele s predsedom boli za návrh okrem niektorých, ktorí chýbali, a zdržal sa hlasovania jeden, Maroš Kondrót.
Ja to pre konzistentnosť postojov a pre vážnosť slovenskej situácie, myslím tým nielen ekonomiku, skôr sociálnu situáciu a kultúru, myslím vážne, pre KDH je to bod programu, ktorý sme presadili aj do európskych vzťahov v rámci Európskej ľudovej strany. A nám záleží na tom, tak ako na rodine, tak aj na nedeli, ktorá je či pre rodinu, či pre voľno, či pre kultúru na Slovensku veľmi dôležitým príspevkom.
Chcem ešte zareagovať na tie odkazy o svedomí, resp. pani Kiššová, nie je tu, vymenovala štyri problémy, ktoré to spôsobí, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, slobodu jednotlivca a štátne príjmy. Len neuviedla to podstatné, čo je či základná bunka, či východisko pre všetko, o čom tu debatujeme, rodinu. A ja to preto spomínam, lebo ak na tom nezáleží, tak potom je množstvo dôvodov, ktoré nás odvádzajú od skutočného a podstatného riešenia, resp. od skutočného problému tejto doby. Sloboda áno, ale usporiadaná a so zodpovednosťou, to sa začína prácou. Ale práca nie je najväčší zmysel života. Práca má byť tvorivý proces. A pre to, aby bola kvalitná, potrebuje aj pauzu. A tou je čas, keď sa nedělá.
Témy a k tomu, čo hovoril pán Viskupič, výhrade vo svedomí, že my sme položili Dzurindovu vládu pre toto. Nie, my sme ju nepoložili, my sme len odišli z vlády preto, lebo bol porušený explicitný záväzok vládneho programu, to, čo už bolo podpísané ako zmluva signovaná, ale nebol ochotný ju predseda vlády predložiť na rokovanie samotného kabinetu. Ale my sme zostali v snemovni ochotní podporovať vládu do volieb. To, že sa voľby urýchlili, bolo spôsobené tým, že vláda už predtým fungovala ako menšinová, skôr, by som povedal, nefungovala. Preto bolo logické urobiť voľby nie v septembri, ale v júni. Nedržali sme sa ani kresiel, ani predsedu parlamentu. Naopak, ukázali sme, že keď nie, tak nie pre čo? Bolo to pre nemateriálnu tému. Priatelia, je dobré, keď v politike existujú aj sily a strany, ktorým záleží na svedomí, na slobode svedomia, pretože ľudská sloboda začína vo svedomí, nie na ulici, nie v obchode, ale vo svedomí. To je základ dôstojnosti každej osoby. A nám na to záleží, nielen teraz, ale aj do budúcnosti. Takisto nám záleží na nedeli.
A chcem povedať, že ak KDH získa pre program „Nedeľa pre každého“ silný mandát od občanov, bude súčasťou budúceho, nielen vládneho programu, ale aj legislatívy na Slovensku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa a tiež rád pridal k apelu alebo k povzbudeniu k tomu, aby sme hazard precízne a skôr prísnejšie regulovali, lebo na rozsiahlom hazarde, hocijako sa bude nazývať, hry šťastia alebo gamblerstvo, akokoľvek pekne alebo pozitívne sa označuje, prehrávajú alebo prerábajú všetci okrem krupierov, a teda hlavne držiteľov, majiteľov automatov a kasín.
Štáty, ktoré počítajú, a výrazne alebo vážne, s položkami v rozpočtoch, nerobia dobre, ale to nehovorím teraz preto, aby som poúčal, skôr tá strata je aj vyčísliteľná pre štát vo veľkom pomere, pretože dopady či na kriminalitu, či na liečbu, alebo na rozvrat spoločnosti hlavne v tom rozsahu najmenších základných buniek, teda rodín, je enormný a aj finančne je negatívny.
Takže aj za seba, aj za kolegov z KDH chcem vyjadriť podporu, aby takýto návrh mohol prejsť do druhého čítania a tam sa dá aj ďalej pracovať.
Ďakujem predkladateľom za iniciatívu.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku ako spravodajca za výbor pre financie a rozpočet prednášam správu k uvedenému návrhu zákona.
Tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel pre tvorbu zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a následne gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, ďalším je Pavol Zajac.

Ďakujem pekne. Je zaujímavé popočúvať tých, čo nás poslali do opozície, hovoriť o preskupovaní opozície. Ja chcem povedať, že opozícia vzniká buď tým, čo sa stalo (jednak predčasné voľby), a vytvorí sa väčšina a zvyšok je opozícia, a niekedy práve tým, čo znamenajú projekty, projektíky, personálno-politického, finančno-ekonomického charakteru. A toto je potom problém pre spoločnosť, pre štát, pretože to nerieši problémy ľudí, ale svoje vzťahy, záujmy alebo nejaké iné záležitosti.
Chcem oceniť u Alojza Hlinu, že hovorí zrozumiteľne, zemito. A práve o tom je aj téma manželstva v ústave, pretože ak sa nám tu stratí zhoda alebo definícia, tak až potom začnú problémy, ktoré sa dotýkajú spoločnosti, nielen rodiny, ale aj celkového práva a vývoja. Hovorí, voda je voda, vzduch je vzduch. Áno, človek je muž a žena. A tá jednota v komplementarite znamená manželský zväzok, ktorý je na prospech nielen dvoch, ale aj všetkých a osobitne detí.
Chcem vlastne povedať k tomu, čo odznelo, že, áno, 25 rokov vydržať je dosť, je veľa, pretože nikto toľko nevydržal. A práve preto to spomínam pre politiku, lebo to hovorí o istej lojalite k hodnotám, presvedčeniu, ceste, ktorá je dlhá, náročná, ale zmysluplná. A ak Slovensko potrebuje niečo, tak je to práve osobitne vernosť k istým hodnotám, tradíciám, koreňom, z ktorých vyrastala aj jeho skúsenosť a historická cesta.
My sme nehlasovali vtedy. A bol som pri tom tiež s Paľom Hrušovským, s Julom Brockom a s niektorými ďalšími, ktorí ešte pamätajú, kvôli návrhu, ale rešpektovali sme ústavu viac než tí, ktorí ju oslavovali. A to je podstatné. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Nechcel som si vyžadovať reč ako navrhovateľ, ale odmietam tie spojenia, že tým, že dve témy sú v jednom návrhu, tak to je vydieranie tých, ktorí majú problém buď s jednou, alebo s druhou témou, pretože aj jedna, aj druhá téma si vyžadujú veľmi nielen vážnu diskusiu, ale aj postoj. A pridávať tam ďalšie v tejto chvíli nie je systémové, aj keď ja si viem predstaviť debatu o amnestiách. A vám chcem len pripomenúť, dvadsiateho ôsmeho, deň pred 18. výročím smrti Róberta Remiáša s jeho matkou pod Remiášovým krížom som sa verejne vyjadril, že nielen na to pamätáme, ale urobíme všetko pre to, aby spravodlivosti sa dvere otvorili. Nevyšetrujeme, nesúdime, ale politici sú zodpovední, aby dvere boli otvorené, spravodlivosť priechodná. Toto hovorím opakovane vám, aj vám, pán kolega, pre nás toto je programový cieľ, nielen preto, lebo je to tu teraz alebo výročie. Ale kým bude možné toto riešiť, tak sa budeme o to usilovať. Ja som presvedčený, že raz to príde. Politika je umenie možného, nielen umenie rozprávania alebo odkazovania, ale umenie možného tak, aby sa spoločnému dobru darilo, aj v oblasti spravodlivosti, aj v oblasti rodiny alebo manželstva, z ktorého rodina vyrastá. Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod, toto vám hovorím ako starú múdrosť, nielen slovenskú, ale i ľudskú. Kto chce, hľadá ten spôsob tým, že dáva pozmeňujúce návrhy alebo vylepšuje to, čo je potrebné, a kto nechce, povie nie, lebo je tu KDH, SMER, teraz nie, lebo je po voľbách, lebo bolo pred voľbami, lebo, lebo, lebo..., pani Erika. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Nevkladajte mi do úst alebo myšlienok to, čo tam nie je, pretože som hovoril o tom, že dvojica nerovná sa automaticky pár. Pár vytvára jednotu, ktorá je založená na komplementarite a nedá sa vymyslieť inak, ak to nie je komplementárne, a manželstvo nemá za cieľ len spolužitie dvoch, ale aj prokreáciu. Odovzdávanie života. Prvá hodnota, o ktorej má zmysel polemizovať, je hodnota, je, je život. Samozrejme, nie sme jeho pánmi, ale správcami sme. A aké to prostredie vytvárame pre tých, ktorí by mali byť nositeľmi a kolískou života, teda rodina, je tiež zodpovednosť tých, ktorí majú moc, ale nenahradí to vernosť, slušnosť, vytrvalosť. Toto ani mi nevkladajte do, do mysle, skôr naopak chcem povedať, že toto je osobná zodpovednosť každého, koho sa to priamo týka, ale zároveň, že podpora manželstva a rodiny je vec, ktorá si zaslúži nielen verejnú podporu, ale pozornosť, pretože je dobrom pre všetkých, pre všetkých. A ani nepolemizujme o tom, že či deti narodené z manželstva alebo mimo manželstva majú mať iný status. Nie, naopak. Rovno, rovnosť a ochrana, ktorú aj garantuje Slovenská ústava, mali by oveľa silnejšie podporovať aj viaceré mnohé potrebné opatrenia.
A čo sa týka tých previerok, ja som spomenul sústavu krokov od NBÚ, ktoré nie je voluntaristickým orgánom, pán kolega, ktorého preverovanie chcete skôr vy navrhnúť, rozhodnutie disciplinárneho senátu, stanovisko prijíma Súdna rada, odvolať sa je možné na plénum Ústavného súdu a potom prezident... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani predsedajúca, ctené dámy a vážení páni, ja som presvedčený, že obidve témy si zaslúžia nielen diskusiu, ale oveľa viac pozornosti a zodpovednosti. A ani dnešným dňom a ani zajtrajším, predpokladám, vyvrcholením pri hlasovaní, ak teda budeme odhadovať nejaké časové osi, sa tieto témy neskončia. Skôr by som rád povedal, posunul do väčšieho centra záujmu, diania, pozornosti, podpory - a rád zopakujem slovo - zodpovednosti, lebo ak na niečom záleží občanom podľa prieskumov alebo ak je niečo prvou hodnotou, ktorá víťazí v prieskumoch a aj v našich mysliach a srdciach, to je rodina. A iste treba rozlišovať, čo je rodina a čo je manželstvo, ale manželstvo je naozaj jedinečný zväzok práve preto, lebo je založené na jednote, ktorá nie je inak možná. Komplementarita dvoch vytvára jednotu, ktorá inak nie je možná a ktorej ovocím je odovzdávanie života. A žiaden štát slobodný, demokratický, zodpovedný, právny štát nie je nič do vzťahu medzi dvoma osobami, súkromného vzťahu medzi dvoma osobami, tie si v slobodných pomeroch vedia regulovať rôznymi nástrojmi až po medzu, keď ide o tretiu osobu, keď ide o nového človeka. O toho slabšieho, ktorý potrebuje ochranu, podporu, starostlivosť, možno osvojenie, možno adopciu a ktorého potrebuje spoločnosť preto, aby prežila. Preto, aby prežila. To je jej vlastný záujem, doslova egoistický záujem, aby nevymreli tí, ktorí spoločnosť tvoria. Teda manželstvo je záväzok s cieľom, s cieľom založiť rodinu a riadne vychovávať deti, čo súvisí, opakujem, s prokreáciou alebo s narodením a výchovou nového človeka, jedinečného a znovu neopakovateľného, originálneho. Tak jak je každý pár v tomto zmysle originálny, tak je aj každý človek, ktorý z toho vychádza, originálnym. A preto na rozdiel od tých kolegov, ktorí to tu dávajú do rovnítka - a papier, a čo sa zmení - chcem povedať, že ak toto vedomie a takýto prístup k manželstvu bude vyhrávať alebo dominovať, tak to bude prirodzená, pozitívna, konštruktívna odpoveď pre mnohé oblasti verejného života: štátnu, regionálnu, komunálnu, pre legislatívu, rozpočty, opatrenia, dávky, to všetko, čo ovplyvňuje náš verejný život, správanie, modely a motívy a stimuly.
Pretože ak to bude naopak, že budeme manželstvo spochybňovať, relativizovať, oslabovať, doplatíme na to, dokonca aj finančne, dokonca aj na "peněží". Takže táto jednota vytvorená na rozmanitosti, na komplementarite dvoch, dvoch - nie troch, nie desiatich - je unikum, je to, to prirodzené, čo sprevádza civilizáciu, a preto to zadefinovať, podporiť, chrániť je potrebné v našom vlastnom záujme. Je to výhodné pre tých, ktorých sa to priamo týka, i pre všetkých, ktorých sa to nepriamo týka. To je výhodné aj pre štát ako organizáciu spoločnosti.
Priatelia, ja to hovorím preto, lebo tieto vety tam nie sú ani navyše navrhované, teda že manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou tak, ako to odhlasoval ústavnoprávny výbor, nemusia byť číslovky, ale vzťah medzi mužom a ženou a Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, je povinnosť každého štátneho orgánu alebo orgánu verejnej moci, aby podľa toho konal. Nie inak a nie naopak. A toto je ten rozdiel, čo bude a či bude deň po. To nezmení vzťah medzi dvoma niektorými, veď ľudia sa neberú preto, lebo v ústave je niečo napísané, ale ten, ten inštitút ak dostaneme viac do centra pozornosti a podpory, tak sa môže manželstvu a rodinám viac dariť a potrebujeme to.
Čo, čo tu zaznelo, plne súhlasím. Pani kolegyňa Vášáryová sa pýtala na moralizátorov: "Čo robíte?" KDH sa včera ozvalo veľkou konkrétnou výzvou voči ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby niečo robil vo vzťahu k Veľkej Británii. My si to nielen všímame, ale aj navrhujeme konkrétne kroky, a to len odpovedám na to, že či niečo robíme, alebo moralizujeme. Nemoralizujeme, naopak, naopak. To, čo sa týka manželstva platilo a platí, akurát slovenská ústava to neobsahuje, pretože pred 20 rokmi to ani nebola téma. A dnes je to už taká téma, že začína vyvolávať emócie. A sú štáty, ktoré to myslia inak, ukotvia inak a potom od nás požadujú, aby sme to tak isto buď definovali, alebo uznávali.
Keď som začínal v parlamentne, ešte to bolo v starom, vždy mi to príde na um, tak som v prvej reči citoval Konfucia, starého antického čínskeho filozofa, ktorý povedal, že keď sa mení zmysel slov, býva ohrozená ľudská sloboda. Tisíce rokov presná veta, lebo je to pravda. Nám keď sa zmení zmysel slova manželstvo, bude z toho nedorozumenie, budú z toho iné zákony, bude z toho potom čo? Diskriminácia alebo nové práva, nové povinnosti. Každé právo má povinnú stránku, štát, obec, toho druhého, kto má nielen rešpektovať, ale niekedy garantovať nové právo, nového človeka. Teraz myslím tú ideologizáciu, ktorá s tým ide. Lebo to je ideológia, ktorá hovorí, že je muž, žena a iné, muž, žena a iné. V Nemecku to uzákonili minulého roku a v iných štátoch uzákonili minulého roku iné veci, a preto sme prišli s iniciatívou, ktorá tu dnes je. Neviem, či ešte treba viac diskutovať, viac analyzovať.
Pán kolega Droba, analýza súladu s právom Európskej únie, keby ste čítali parlamentné materiály, môžem vám dať aj svoj výtlačok z legislatívy, tak je tu analýza. Neviem, či to tu mám. Mám. Z nášho parlamentného, odbor legislatívy a aproximácie práva, z našej kancelárie, ktorý v závere tejto analýzy dvojstránkovej hovorí: "Keďže predmetná problematika, manželstvo, nie je v práve Európskej únie jednotne upravená a je ponechaná na vnútroštátnu úpravu jednotlivých členských štátov, stupeň zlučiteľnosti tohto návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie sa neurčuje."
Najvážnejší zmluvný dokument, ktorý sa dotýka tohto práva, je charta, Charta základných práv Európskej únie, ktorá je súčasťou novej platnej zmluvy, a v čl. 9 upravuje zaručenie práva na uzavretie manželstva a práva na založenie rodiny v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv. Pán kolega, toto je odpoveď pre vás. A keď chcete, tak ešte navyše v čl. 33 tej istej charty odsek 1 je upravená právna ekonomická a sociálna ochrana rodiny. Buď sme suverénni, alebo nie, a ak sme, tak to berme ako vlastnú nielen slobodu, ale i zodpovednosť za to, ako definujeme, napĺňame, chránime to, čo je dôležité. V tej dôvodovej správe, ktorú už nechcem znovu dlho spomínať, je vyjadrených niekoľko zámerov alebo dôvodov, úmyslov ústavodarcu, zákonodarcu, ktoré sú potrebné pre pochopenie.
A znovu sa vrátim k tomu, že dôležitá je rodina, ktorá vzniká manželstvom, lebo je to najvhodnejšie prostredie aj pre účely osvojenia dieťaťa, aby boli zabezpečené v čo najväčšej miere najlepšie záujmy dieťaťa. Tak ich definuje ako cieľ aj Dohovor o právach dieťaťa. Tie zásady, ktoré sú dnes v základe alebo v úvode zákona o rodine z roku 2005, sa týmto návrhom stávajú ústavnými zásadami. A podobne - bez toho, že by som porovnával - upravili svoje ústavy susedné krajiny Poľsko, Maďarsko, Litva, ktorá je o niečo ďalej, ale tiež stredoeurópska. Nedávno už tu spomínané Chorvátsko. Slovo jedinečnosť naozaj znamená, že práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z manželstva, nemožno založiť inak. Čo je iné, čo bude iné, ako by to mohlo byť, koľko iných, akých iných je potrebných na niečo iné - toto manželstvo nerieši ani tento návrh.
A nie je pravda, pán kolega Viskupič, neprítomný, že tu nebolo hodnotené, či ako to on povedal, rokované o tom, toto plénum ešte nerokovalo o registrovaných partnerstvách. No veď v 2012. roku toto plénum, v 2012. roku. A iné plénum... (Reakcia z pléna.) Rokovalo aj hlasovalo. A iné plénum v roku 2002, tak len pre pamäť, nie pre nejaké pripomienky. Preto to pripomínam, lebo nám - a nielen nám, ale veľkej väčšine ľudí - na tom záleží, nechcem teraz z toho robiť preteky nejakých odhadov, ale nakoniec tento parlament by mal reprezentovať aj verejnosť, aj ten prirodzený oprávnený záujem. To nie je proti inému, to nie je proti niečomu, to je za to, čo prirodzene platí a má platiť, a nielen ústava, ale aj zákony a inštitúcie to majú rešpektovať. Je to vo verejnom záujme, pre spoločné dobro a nehovorím prázdne slová.
Skúsme si predstaviť, naopak, ak by to malo byť proti či manželstvu, alebo rodine. A my týmto nič nediskriminujeme, neprejudikujme, ale chránime to, čo je prirodzené, to, čo je naozaj odlišné od iného usporiadania, lebo tu nejde o dvojice, tu ide o pár. Všetci v tejto sále majú na nohách ľavú i pravú topánku. Lebo to je pár, tak sa dobre chodí, tak ide človek životom za cieľom. (Reakcia z pléna.) Pár, pár. Nech sa páči, skúste mi povedať iný príklad jednoty, ktorá sa vyrovná tomu, čo znamená pár. Nie kusy, nie čísla, nie kvantita, ale nenahraditeľný jedinečný zväzok. (Reakcia z pléna.) Oj, oj, pán Poliačik. (Reakcia z pléna.)
Dovoľte mi povedať niekoľko súvislostí k justícii, pretože pre mnohých je to, to dôležitejšie, to ťažšie, to zložitejšie. Tu môže byť modelov veľa a aj býva. Je to mozaika, ktorú môžeme vidieť v slobodnom alebo demokratickom svete. Neexistuje jeden jedinečný prístup a ten slovenský sa rodil ako náš autonómny alebo čiastočne zdedený z Československa, formujeme si ho. Aj funguje, aj nefunguje. Je to považujem za veľkú výzvu. Veľká väčšina občanov je nespokojná so stavom súdnictva, je kritizované nielen investormi, podnikateľmi, ale aj európskymi inštitúciami, vymožiteľnosť práva súvisí so stavom súdnictva a hlavne prvá povinnosť štátu, štátnej moci je bezpečnosť a spravodlivosť. Jedno aj druhé je pre občanov potrebné, lebo ak nie, lebo ak nie, tak sa buď chytajú vlastných nástrojov pre bezpečnosť a spravodlivosť, alebo unikajú do ľahostajnosti, prípadne do cudziny. Preto viac spravodlivosti a viac solidarity, ktorú si dovolím spojiť rodinnou a prorodinnou klímou a legislatívou, je aj naša zodpovednosť.
My sme k téme jednej i druhej pristúpili iniciatívne a hovorím to aj s vedomím toho, že mnohé zámery podobné, totožné, povedal by som, skoro až skopírované, sa spájajú s obdobím predchádzajúcej krátkej vlády Ivety Radičovej a so súčasným obdobím. Prečo sme to nedosiahli skôr, tak to by bolo na politickú debatu, ale pre KDH to bolo a zostáva výzvou. Mali sme aj odvahu - a chcem vám povedať, že máme aj rozvahu - hľadať nástroje, ktoré budú účinné, nebudú zneužiteľné, aj keď absolútna istota v ľudskej spoločnosti v tomto zmysle neexistuje. Ale treba eliminovať priestor pre zneužívanie moci. Dnešný stav využívania alebo aplikácie súdnej moci nie je dobrý. A nerobiť nič je v tomto zmysle to najhoršie. Robiť to, čo je potrebné a zodpovedné a znovu sa vrátim k predchádzajúcej koalícii, ale aj k tejto dohode, dáva rozum alebo na tom sa, myslím, že zhodneme. Možno na detailoch budeme polemizovať, ale to, čo sme aj požadovali, je v návrhu. Je to oddelenie dvoch koncentrovaných spojených silných funkcií šéfov Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Je to aj vyčlenenie predsedu súdnej, teda predsedu Najvyššieho súdu ako najvyššieho vo výkone súdnej moci zo Súdnej rady. Chcem predniesť k tomu pozmeňovací návrh.
Je to aj obmedzenie trestnoprávnej imunity, tak ako sme to urobili po dlhých, dlhých rokoch úsilia na sebe samých, na parlamente, na iných ústavných činiteľoch. No a, samozrejme, je to aj téma preverovania spôsobilosti. Nie sú to klasické previerky, to preverovanie sudcovskej spôsobilosti je o tom, aby pre sudcov a, samozrejme, budúcich sudcov, teda kandidátov dnešných morálny štandard a integrita boli realitou, nie teóriou, nie snáď nádejou, a to pre náležitý a zodpovedný výkon vplyvnej funkcie. Toto preverovanie spôsobilosti má potvrdiť, že takýto človek nie je závislý alebo zásadne ovplyvniteľný z dôvodov, ako je finančná situácia, závislosť na alkoholických alebo iných návykových látkach, prijímanie neoprávnených platieb alebo pôžitkov, darov, majetkové pomery, finančné, obchodné alebo iné vzťahy so závadovými osobami, alebo, alebo korupčné správanie.
Verte, tých obáv alebo apelov je veľa a často sú skôr nekonštruktívne alebo falošné, lebo súdnictvo, tak ako sa dnes samo spravovalo, sa dostalo do situácie, keď vyše 70 % ľudí súdnictvu nedôveruje, vymožiteľnosť práva je slabinou Slovenskej republiky aj vnútroštátne, aj medzinárodne, a preto prijať účinné opatrenia, aj v nádeji, ale aj v presvedčení, že to pomôže, je naša zodpovednosť.
My sme rokovali aj predtým, aj teraz, boli rôzne stretnutia aj na pôde ústavnoprávneho výboru, nakoniec aj na tomto pléne o zmenách. Väčšinu z nich zahrnul základ zo stanoviska, ktoré bolo prednesené z ústavnoprávneho výboru, a potom pánom kolegom poslancom Kaníkom. Ja si dovolím predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý oproti tomuto poslednému, teda poslednému v zmysle súdnictva z piatka prednesenému Ľudovítom Kaníkom upravuje Súdnu radu o fakt, že ak dnes je jeho členom predseda Najvyššieho súdu, tak jeho mandát dobehne ex offo, ex officio a po ukončení tohto mandátu si sudcovia zvolia 9 členov, nie 8 plus ex offo predsedu Najvyššieho súdu. Myslím si, že je to správne, ešte viac to vytvára priestor pre voľby, nie pre predurčenie zostavy Súdnej rady zo strany sudcov, pričom ten nesudcovský stav je definovaný ako tri - tri - tri, teda traja členovia od Národnej rady, traja od prezidenta, traja za vládu alebo s nomináciou z vlády Slovenskej republiky.
Dovoľte mi predniesť, keďže je to aj z rokovacieho poriadku nevyhnutnosť, znenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, teda tlač 921.
Prvý legislatívny bod. V čl. I bod 8 znie:
"8. Článok 141a vrátane nadpisu znie:
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú
a) deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(4) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(5) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
d) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
f) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
g) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
h) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov,
i) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
j) vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
k) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(6) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(7) Činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda.
(8) Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky môže predložiť Ústavnému súdu návrh na začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva.
(9) Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanovisko podľa odseku 5 písm. b) na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu. Podrobnosti ustanoví zákon.
(10) O strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne počas výkonu funkcie sudcu, rozhoduje disciplinárny senát, ustanovenia čl. 154d ods. 1 až 3 tým nie sú dotknuté.
(11) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie, ustanoví zákon."
Druhý legislatívny bod.
V čl. I bod 11 znie:
11. Za čl. 154c sa vkladá čl. 154d, ktorý znie:
"Čl. 154d
(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu k podkladom, ustanoví zákon.
(2) Proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno podať sťažnosť, o ktorej rozhodne Ústavný súd, podrobnosti ustanoví zákon.
(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky, podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu.
(4) Funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je členom Súdnej rady Slovenskej republiky do skončenia funkčného obdobia tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení sudcami Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov.
(5) Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky, zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona, na ich členstvo sa vzťahujú doterajšie predpisy."
Dámy a páni, ja som presvedčený, že základ odpovede na viaceré otázky je tu, pretože v spolupráci a so zameraním, tak ako o tom som naznačil vo vyjadrení predtým, k spolupráci Národného bezpečnostného úradu, k činnosti Súdnej rady a ňou zriadených disciplinárnych senátov, je rozhodnutie alebo stanovisko v tomto prípade, presnejšie povedané, veľmi dôležitým výsledkom preverovania, voči ktorému sa možno, samozrejme, odvolať, o ktorom rozhoduje plénum Ústavného súdu ako celok. A poslednou inštanciou, čo je tiež dôležité vzhľadom na jedinečnú kompetenciu prezidenta republiky menovať a odvolávať sudcov, je znovu hlava štátu.
Opakujem, ideálny jeden univerzálny európsky alebo stredoeurópsky model pre nezávislé a efektívne súdnictvo neexistuje. Ten slovenský je náš, dá sa vylepšovať, ale rozhodujúci budú ľudia, ktorí ho budú riadiť, napĺňať, implementovať. Ako vodič v aute, darmo tam dáme ABS alebo nové prvky, on môže bezpečne jazdiť alebo aj ohrozovať ľudí podľa toho, aký bude. Je treba vytvárať prostredia, aby bolo aj viac svetla, aj vyššie a presnejšie kritéria na tých, ktorí sudcami budú, ale aj na tých, ktorí sudcami sú. Tí, ktorí k tomu chcú pomôcť, sú, hovorím politicky, vítaní, ale my sme presvedčení, že toto bola dôležitá agenda aj v predchádzajúcich rokoch, aj teraz. My nemôžeme zasiahnuť do výkonu, ale môžeme zasiahnuť do fungovania súdnictva. Toto je zodpovednosť ústavodarného zboru a my chceme túto zodpovednosť napĺňať seriózne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko uviesť to, čo som tu pred časom predstavoval ako nie obvyklú iniciatívu za skupinu 40 poslancov, ktorí sú signatármi návrhu na doplnenie Ústavy Slovenskej republiky. Vtedy táto iniciatíva bola spojená do spoločného postupu, resp. čítania o dvoch návrhoch. Som rád, že tento proces v podstate pokračuje aj v prípade druhého a tretieho čítania, pričom, samozrejme, do finále je cieľom dostať jeden spoločný návrh, keďže manželstvo z hľadiska doplnenia ústavy je riešené aj v tom spoločnom návrhu, ktorý pred chvíľou uviedol pán predseda Národnej rady Pavol Paška.
Aj diskusia pred prvým čítaním, počas a v období do tohto momentu potvrdzuje, že téma rodiny, manželstva je dôležitá, je zároveň citlivá, ale je svojím spôsobom až civilizačná, lebo je to hodnotová téma, od ktorej či riešenie, alebo podpory, alebo ukotvenia závisia mnohé otázky nielen právne alebo ústavnoprávne, ale aj kultúrne, sociálne, ekonomické, spoločenské, ba aj politické.
Myslím, že sa zhodneme, že Slovensko potrebuje prorodinnú klímu, atmosféru, ktorá potom znamená vytváranie dobrých, priaznivých podmienok pre to, aby sa rodinám darilo, lebo čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a pre štát. To je formulácia zo Všeobecnej deklarácie alebo Univerzálnej deklarácie ľudských práv, ktorú celý svet alebo OSN prijalo v ´48. roku po 2. svetovej vojne. Vytvárať kultúru, včítane kultúry manželstva, ktorá znamená jednoduché pravidlá pre jednoduchých ľudí a osvedčené hodnoty, pomáha usmerňovať rozhodovanie ľudí v ich dlhodobom záujme a pre spoločné dobro všetkých je na prospech spoločnosti.
Zámer, myšlienka dostať a zadefinovať manželstvo aj v ústave má logiku. Ak je rodina základnou bunkou spoločnosti a štát je organizácia, ktorá slúži pre dobro spoločnosti, tak základný zákon štátu a základná bunka spoločnosti sa takto posilňujú alebo nachádzajú v jednom právnom rámci.
Manželstvo je najstaršia spoločenská inštitúcia, ktorú majú všetky ľudské spoločnosti. A preto má logiku, preto to má odôvodnenie. Zároveň je krehké, je dôležité, a preto potrebuje podporu, lebo znamená dobro pre všetkých, aj dotknutých, zúčastnených, ale aj pre celé spoločenské okolie.
Chcem len pripomenúť tú časovú os iniciatívy, resp. diania, ktoré nebolo späté so žiadnymi konkrétnymi voľbami, ale skôr s vývojom na Slovensku a v európskom alebo euroatlantickom prostredí. Pretože zmeny, ktoré sa udiali v minulom roku, nás viedli k tomu, že začiatkom septembra sme ponúkli ako Kresťanskodemokratické hnutie rokovania všetkým parlamentným politickým stranám o ukotvení manželstva v Ústave Slovenskej republiky. Tieto viedli k rozhodnutiu pripraviť a podať konkrétny návrh v januári tohto roku, to bolo pozvanie k spoločnej iniciatíve, na ktorej sa zúčastnilo konkrétne 40 členov tohto ústavodarného zboru. Vo februári sme tento návrh podali, vo februári sa k tomuto návrhu pridal aj SMER, bez ktorého ústavná zmena ani nie je možná. Zároveň chcem podčiarknuť, že je veľmi dôležitým vyjadrením postoj každého poslanca a každej strany k takej téme, ktorá je civilizačná, hodnotová, kultúrna, jedna zo základných pre vývoj krajiny a hlavne spoločnosti.
Rokovania vo februári znamenali záujem a zámer zmeniť alebo doplniť nielen túto rodinnú agendu, ale aj justičnú, o ktorej bola a je reč, aj ja som presvedčený, že obidve záležitosti sú priam rozhodujúce pre budúcnosť Slovenska. Lebo podpora rodiny znamená viac solidarity v spoločnosti. Žiadna podstatná konsolidácia sa bez takéhoto prístupu nedá dosiahnuť. A viac spravodlivosti je jedna z prvých podmienok alebo zodpovedností štátu. Bezpečnosť a spravodlivosť závisia hlavne od štátnej moci, ak si ju nemajú vydobýjať alebo vymáhať občania sami, čo je už vlastne zlyhanie štátu, štátnej moci.
A preto hľadanie riešenia v obidvoch témach tak, aby to bolo nielen politicky priechodné, ale právne dobré, ústavnoprávne súladné, bolo predmetom konkrétnych rokovaní v nasledujúcom období po 28. februári a dnes sme vo fáze druhého a tretieho čítania.
Čo sa týka justície, nechcem už veľa dodávať, len podčiarknuť aj za Kresťanskodemokratické hnutie, že stav, ktorý je dnes v justícii, je neudržateľný, vyžaduje si veľmi konkrétne kroky. Tie, ktoré sú navrhované, nie sú jediné, resp. neznamenajú koniec úsilia, ale základ a zahájenie, ktoré môže priniesť viac svetla, viac dôveryhodnosti a, samozrejme, viac toho podstatného, teda vymožiteľnosti práva, spravodlivosti.
Naša úloha ako politikov, ako poslancov nie je komentovať, lamentovať, popisovať stav, ale konať. Neexistuje absolútne ideálny, perfektný model, pretože by sa stal svetovým alebo aspoň v demokratickom svete hlavným, nosným. Ale sú princípy, na ktorých ak sa stavia, tak ovocie či transparentnosti, alebo dekoncentrácie moci, vyššej, dôveryhodnejšej spôsobilosti pre 21. storočie z hľadiska integrity vykonávateľov moci, v tomto prípade súdnej moci, pluralita pri kreovaní dôležitých orgánov sú tými princípmi, na ktorých aj KDH kriteriálne záleží.
My sme zodpovední za konanie, nie za komentovanie. A som rád, že môžem za KDH povedať, že tú odvahu máme a zodpovednosť chceme napĺňať.
Ešte krátko k správe z výboru, ktorá je k tlači 891, to je k tomu návrhu, ktorý sa týka manželstva. Ústavnoprávny výbor ako gestorský vyjadruje postoj k dvom pozmeňovacím návrhom. Pri jednom som bol aj osobne ako predkladateľ. Chcem uviesť, že upresnenie definície manželstva v tom, že sa vypúšťajú číslovky a mení spojka, je rozumné, racionálne, je o niečo kratšie, ale výstižné na to, čo definícia pre túto inštitúciu má znamenať. A ja som presvedčený, že tak, ako je to navrhované, to aj môže prejsť, samozrejme, je to súčasť už aj toho spoločného návrhu.
Ten text by teda znel: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou." To "medzi" vyjadruje vzťah presnejšie a plnšie než len spojka "a".
Čo sa týka druhého pozmeňováku, ktorý prešiel cez výbor pre sociálne veci, ten svojím spôsobom dovysvetľúva alebo precizuje význam slova "jedinečný", "jedinečný zväzok". Veta "Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nie je možné založiť inak" je súčasťou dôvodovej správy, ktorá k tlači 891 je pripojená. Je to súčasť legislatívnej tvorby preto, lebo dôvodová správa má svoju hodnotu, hlavne v prípade sporov alebo hľadania úmyslu zákonodarcu.
Som presvedčený, že každé či upresnenie, alebo skvalitnenie návrhu aj v jednej, aj v druhej časti je predmetom alebo zodpovednosťou pléna parlamentu. Je to vec každého z nás a celku, aby sa tu o potrebných zmenách, či práva, alebo politiky, nielen diskutovalo, ale sa realizovali s odvahou a zodpovednosťou.
Chcem ešte raz poďakovať za všetky korektné, úprimné snahy či o spoluprácu na týchto témach, alebo vylepšovanie samotných konkrétnych formulácií a návrhu, lebo to, čo Slovensko potrebuje, je konštruktívna a zodpovedná politika. Nie apatia, nie ľahostajnosť, nie antipolitika, ale to, čo slúži ľuďom. Viac spravodlivosti a solidarity na Slovensku pre ľudí je možné a potrebné dosahovať aj takýmito krokmi. Nie sú jediné, nie sú konečné v tom zmysle úsilia, pretože na ne musia nadväzovať opatrenia v oblasti základnej či legislatívy, alebo rozpočtov, alebo samospráv, ale vytvárať, opakujem, prostredie, ktoré praje transparentnosti, spravodlivosti a zároveň tomu, čo vytvára spoločnosť, teda rodine, je naša zodpovednosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)