Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpila v druhom čítaní k návrhu zákona novely o sociálnych službách.
Ja som vystúpila aj v prvom čítaní a pomenovala som zásadné svoje pripomienky alebo ukázala som, poukázala som na zásadné chyby v návrhu predkladanej novely zákona o sociálnych službách a absenciu takej filozofie zákona, ktorý by naozaj mal ambíciu, aby sociálne služby boli modernou normou, ktorá by nebola morálne stará už na druhý deň po jej účinnosti, a hlavne aby stratila konečne ten prívlastok, že je diskriminačná. A ona naozaj diskriminačná je a ten prívlastok, žiaľ, nestratil ani v tomto návrhu. Ja nebudem opäť opakovať tie moje výhrady, pretože čiastočne sa stotožňujem aj s tými výhradami alebo s tým, čo, čo pomenovala asociácia poskytovateľov a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Pre mňa je zásadnou základnou otázkou to, že sa nezmenila filozofia tohto zákona, ktorá nie je dobrá, a s tým súvisí aj to, že sa nezmenila ani len náznakom filozofia financovania sociálnych služieb. A keď počúvam o tom, čo je faktom, že ZMOS vstúpil do toho rokovania, však, prirodzene, aj musí, aj chce, aj má a mal výhrady, napr. voči zvýšeniu ochrany pred neprimeranou úhradou, no ja, ja chápem členov ZMOS-u, že majú takéto výhrady, pretože majú iba dve možnosti, buď zvýšia poplatky od klientov, alebo musia naliať do týchto služieb viac peňazí. Jedno aj druhé im môže veľmi narobiť problémy najmä v tom budúcom volebnom roku.
Ja si myslím stále, pán minister, a ja verím tomu, že aj keď to nahlas nehovoríte, ale si to myslíte a myslia si to aj členovia ZMOS-u, že je treba urobiť poriadok vo financovaní sociálnych služieb legislatívne aj v zmysle skúmania majetku klienta, ja to opakujem a budem to opakovať, pretože participácia, väčšia participácia klienta na sociálnych, na úhradách sociálnych služieb, tam je jeden zdroj, ako pomôcť financovaniu sociálnych služieb, ale zdôrazňujem a podčiarkujem, že participácia taká, ktorá bude solidárna. Ja som povedala aj na výbore, vy ste tam neboli, bol tam štátny tajomník pán Burian, že ja viem si predstaviť aj nulovú úhradu za sociálne služby - až tak ďaleko by som išla - alebo symbolické euro u tých klientov, ktorí naozaj na to nemajú. Ale považujem za nehorázne, aby klienti, ktorí majú celkom slušný dôchodok, celkom slušný majetok, predali ho, rozdali deťom, prípadne ak deti nemajú, dokonca aj takí sú, majetok, vilku, domček, hoc aj akýkoľvek jednoduchý, alebo byt predajú a potom chcú a majú na to právo, chcú byť v zariadení, to už je jedno, či verejnom a neverejnom, tento princíp trápi obidva druhy poskytovateľov a vlastne my týmto klientom, ktorí by si mohli prispieť na tie služby, prispievame z našich daní. Ja si myslím, že toto je veľmi nespravodlivý princíp, toto mi veľmi chýba, s tým ste nič neurobili. Ja viem, že je to veľmi nepopulárne a asi mnohí by vás za to nepochválili, zase iní rozumní ľudia a samotní mnohí dôchodcovia, ktorí sami o tom hovoria v tých zariadeniach sociálnych služieb, ak majú, majú nadhľad nad vecou, a hovoria o tom, že áno, že malo by to byť spravodlivejšie a v tomto zmysle solidárnejšie.
Ja nebudem hovoriť o ostatných, ostatných pripomienkach, nechcem sa už opakovať. Čiastočne sa stotožňujem s tými pripomienkami, ktoré ponúkla asociácia alebo, alebo dala vám asociácia poskytovateľov. Ja som rozmýšľala, čo v tejto chvíli tu povedať. Včera večer, keď som pozerala diskusiu o sociálnych službách na televízii TA3 a potom v RTVS, tak poviem, že to bolo pre mňa veľmi inšpiratívne hlavne, hlavne z dvoch dôvodov, že zaznamenala som zvrat v rétorike a postrehla som, že ústami pani poslankyne v televíznej diskusii už pripúšťate, že VÚC-ky sa nechovajú rovnako spravodlivo k verejným a neverejným poskytovateľom. Toto tam bolo povedané a už to bolo povedané aj na výbore, toto platí aj pre obce, to je veliký posun, že už to pripúšťate.
Perlou pre mňa je výrok, že zákon nemôže vstupovať do samosprávy. No sama samospráva je tvorená zákonom, je stanovená zákonom a samospráva nemôže stáť nad zákonom. Ak samospráva porušuje zákon, čo vlastne včera bolo v tejto relácii na TA3 potvrdené, tak preto, lebo využíva aj nedokonalosť a nedokonalosti a diery v tomto zákone, a vy ste nič preto neurobili v tejto novele, aby nebolo možné zneužívať nedokonalosť a nejednoznačnosť tohto zákona.
Keď som potom zapla RTVS, aby som si pozrela Správy a komentáre a avizovaný príspevok, resp. diskusia o sociálnych službách, tak podľa zostrihu vyjadrení pána predsedu výboru Podmanického, pán minister, ste vlastne jeho ústami včera veľmi trefne vyjadrili podstatu vášho prístupu a postupu pri koncepte politiky sociálnej pomoci a konkrétne sociálnych služieb. A tu si myslím, že už nejde o nejaké formulky, nechcem nijako podceňovať žiadne paragrafy, tvorby o tom, či budeme také alebo onaké úkony preplácať v rámci zdravotného poistenia a v akom objeme a kto to bude robiť. Tu som sa trošku prekvapila a tu podľa mňa už ide o, o ústavnosť zákona, ale aj vyjadrení pána predsedu výboru. Pán Podmanický včera povedal, citujem: "Až v prípade, keď obec alebo vyšší územný celok nevie zabezpečiť poskytovanie oprávnenej sociálnej služby, potom treba hľadať možnosti, ako financovať tých poskytovateľov, ktorí to vedia poskytnúť." A tu je podstata celej diskriminácie v tomto zákone a vlastne týmto vyjadrením, chtiac či nechtiac, pán predseda výboru Podmanický vlastne odprezentoval to, čo my sme namietali pred Ústavným súdom v roku 2010, a ja si to veľmi dobre pamätám, lebo ja som ten, tú skupinu poslancov na Ústavnom súde zastupovala, a naozaj Ústavný súd práve toto namietal, pretože, vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, občan má jediné jedno právo, a to právo si vybrať poskytovateľa a má jediné jedno právo, a to právo aj odmietnuť verejného poskytovateľa, ak sa rozhodne pre poskytovateľa neverejného. Ale podľa predchádzajúceho zákona, teraz myslím pred Ústavným súdom, ale aj podľa tohto, aj podľa tohto, aj podľa tejto novely, ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu.
Už ste odišli čiastočne aj od tej rétoriky, že tí neverejní poskytovatelia, to sú ako darebáci, ktorí neposkytujú kvalitné služby a vyberajú veľké poplatky, a treba sa tam ísť pozrieť, ako si oni všetko robia tak alebo onak. Vždy som hovorila, že medzi jednými aj druhými môžu byť aj takíto nekvalitní poskytovatelia. Choďte do ktoréhokoľvek neverejného zariadenia, ako oni sa starajú napr. o ľudí s dekubitmi, ktorí boli prepustení z nemocnice. V nemocnici tie dekubity získajú a tí ľudia v tých zariadeniach sa tam pol roka trápia, aby ich z tých dekubitov dostali. A naozaj ja, klobúk dole pred týmito ľuďmi, pretože pri nedostatočnom počte zamestnancov, pri podmienkach, aké majú, trápia sa s financovaním a robia tú robotu naozaj poctivo tak jedni, ako aj druhí - a darební sa nájdu vždy, ale tak nezovšeobecňujme, nebuďme, nemajme prístup ako, ako v prípade ministra financií a jeho slávnych licencií. Mne to pripadá tak, že už pomaličky budeme zovšeobecňovať všetko, že 1. januára nám minister financií povie, že všetci držitelia vodičského preukazu pre istotu budú, zaplatia pokutu na celý rok. Veď toto je nelogické, choré, zlé, to je proste úplne zvrátené! Nezovšeobecňujte, lebo sú ozaj dobrí ľudia, poctiví zamestnanci v tých domovoch, ktorí chcú tú službu robiť naozaj dobre a za málo peňazí. Ústavný súd povedal, že účelom zákona o sociálnych službách nemôže byť uspokojenie fiškálnych záujmov obcí a VÚC, ale v prvom rade zabezpečenie dostupnosti a čo najvyššej kvality sociálnych služieb pre fyzické osoby odkázané na ich poskytovanie.
Základný rozdiel medzi neverejnými a verejnými poskytovateľmi sociálnej služby spočíva v právnej povahe osoby, ktorá subjekt poskytujúci sociálnu službu založila, resp. zriadila. A vy tam vidíte ten najväčší problém, konečne pozerajme sa na klienta, a nie na zriaďovateľa, ak sa pozeráme na zriaďovateľa, tak z uhlu pohľadu kvality tej služby, ale zabezpečme mu aj potrebné financovanie a spravodlivé financovanie.
Podľa Ústavného súdu bol rozdiel medzi poskytovateľmi podľa vtedy platného zákona založený na inom postavení, ktoré predstavuje v zmysle článku XII odsek 2 ústavy neprípustný diskriminačný dôvod. Ale vy ho neodstraňujete ani v tejto novele, naopak, ústami pána predsedu výboru vy vlastne tu svoju filozofiu potvrdzujete a takto nahlas hovoríte, áno, že treba hľadať možnosti až potom, ak sa vyčerpajú všetky možnosti u verejných poskytovateľov. Vôbec nehľadíte na to, že existuje aj nejaká slobodná voľba občana, ktorý potom ako skromný jednoduchý človek, ktorý nemá na to financovanie, lebo tí neverejní nie sú dofinancovaní, tak, samozrejme, že pod ťarchou toho všetkého, hoc aj nechce, tak sa rozhodne pre toho verejného poskytovateľa, lebo tam má tu cenu garantovanú.
A tieto napadnuté ustanovenia v zákone o sociálnych službách akože spôsobili a dodnes spôsobia, spôsobujú aj majú, aj tie dôsledky, že negatívne pôsobia na kvalitu poskytovaných služieb, pretože obmedzujú na minimum konkurenčné prostredie v sociálnych službách.
Chcela by som ešte zareagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Vaľová, vo faktickej poznámke hovorila o súkromnom podnikateľskom subjekte. Ja si myslím, že to nie je nevedomosť pani poslankyne, lebo pani poslankyňa zákon o sociálnych službách pozná a vie, že súkromný podnikateľský subjekt nerovná sa neverejný poskytovateľ. Súkromný podnikateľský subjekt v oblasti sociálnych služieb má iný status ako neverejný poskytovateľ, ktorý nie je neverejný poskytovateľ zriadený za účelom zisku.
Jednoducho, pán minister, ja sa stále presviedčam o tom, že vy tých neverejných poskytovateľov nechcete. Je istá atmosféra v spoločnosti, ktorá vám nedovalí ich úplne zdecimovať, ale vy úspešne pokračujete v načatej ceste pani ministerkou Tomanovou.
Ja som rada, že na niektorých veciach ste sa dohodli s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb, aj návrh, ktorý tu bol pozmeňujúci podaný, podporím aj odporučím svojim kolegom podporiť ho, ale cez to všetko ja nepovažujem za dobré, aby sme prijali takúto novelu zákona o sociálnych službách, preto využívam právo a navrhujem v zmysle § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o zákone o sociálnych službách, a v prípade, ak by takýto návrh neprešiel, dávam ďalší návrh v zmysle rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.
