Videokanál poslanca

Zapínam sa, ďakujem pekne. Veľmi stručne. Pán Blaha, vy veľmi dobre viete, že vôbec nejde o obrázky alebo o kontrolné dni. Veľmi dobre viete. Vy veľmi dobre viete, že potrebujete teraz zakrývať vašu veľkú kauzu a chrániť telom i dušou majetok Širokého. Preto chcete, aby sa všetci daňoví poplatníci poskladali na tento účet.
Pán Kolesík, dojíma ma vaša katechéza, len škoda, že nie je z vlastnej hlavy, ale z Wikipédie. (Smiech v sále a reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Vážení poslanci, poslankyne, kolegovia, kolegyne, Pellegrini, Laššáková, Číž, Muňko, Gabániová, Duchoň, Kolesík, Kovačócy, Halúz, Blanár, Tomanová, Susko, Zmajkovičová, Lebocký, Želiezka, Mojš, Riapošová, Liška (reakcia z pléna) Lišková, Fitz (reakcia z pléna), Fitz, Puci, Šuca, Hambálek, Géci, Müllerová, Babič, Grečková, Náhlik, Mazúrová, Krajkovič, Goga, Matejička, Kučerová, Faič, Martinák, Nachtmannová, Košútová, Záhumenský, Petrák, Janíková, Holeva, Pavlovičová, Bublavý, Baška, Panáček, Petráš a Kondrót, ja na rozdiel od mojich kolegov predrečníkov konštatujem, že všetko zlé je na niečo dobré.
A ja vám dokonca ďakujem. Ja verím, že od včerajšieho večera, ba mám istotu, že od včerajšieho večera nikoho ani len vo sne nenapadne zatúžiť po studenom Ficovom politickom objatí. (Potlesk.) Mňa včera večer okrem iných rečníkov zaujal pán Poliačik, keď veľmi zrozumiteľne vyjadril podstatu katarzie pána Širokého z poctivého eštebáka na poctivého financmajstra SMER-u. Včera večer ma napadlo jedno motto neapolskej mafie: "Kto kradne málo, ide do väzenia. Kto kradne veľa, robí kariéru."
A rovnako ma oslovili aj fotografie, z ktorých sa dívam tak trošku zvrchu, ktoré pripravili kolegovia z prvej lavice, a najviac ma oslovila táto. (Rečníčka zdvihla tabuľku s fotografiou smerom k plénu.) Prosím, dekódujte obsah tejto fotografie a ten, kto ju robil, ani nevedel, čo činí, pretože na tejto fotografii je jasné, kto je lídrom SMER-u.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1453. Dovoľujem si predložiť informáciu k tomuto návrhu, kde konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní .
Zároveň navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Opäť len krátko by som chcela poďakovať sa všetkým, ktorí vystúpili a podporujú tento návrh zákona, aj tým, ktorí možno zvažujú, že ho podporia, a snáď ešte len doplniť to, čo som pozabudla poznamenať pri predkladaní návrhu zákona, že tento návrh sa nerodil tak, že sme hľadali možnosti podania návrhu, ale vyplynul jednoducho z podnetov od občanov, vdov, vdovcov, ale aj sirôt, čo sa s nami kontaktovali a cítia obrovskú krivdu. A tak ako to tu bolo povedané niekoľkokrát, nie je to veľká skupina ľudí, ale je to veľmi zraniteľná skupina ľudí. A to, čo my chceme riešiť v tomto návrhu, je jeden spôsob riešenia pre tých vdovcov a vdovy, čo padli do tejto situácie po prijatí zákona. Ale je tu ešte aj ďalšia skupina vdov a vdovcov, ktorú ale týmto neriešime, čo sa cítia byť veľmi ukrivdenými, ktorú v minulosti sa pokúšali riešiť poslanci za stranu MOST – HÍD, pričom neuspeli. Ale začula som a vieme o tom, že pán premiér zvažuje teraz pred voľbami poriešiť aj túto skupinu ľudí, a preto sa prihováram v prípade, že ak sa poslanci zo strany SMER rozhodnú nepodporiť tento návrh zákona do druhého čítania, za to, aby mali odvahu a silu pri vlastnom návrhu predsedu Fica a vlády zakomponovať do tohto návrhu aj tieto zmeny, aby čím väčší počet vdov a vdovcov bol poriešený a aby vdovy a vdovci nemuseli živoriť. Aj keď ten príspevok je veľmi minimálny, ale predsa len kompenzuje stratu príjmu a nikdy nebude kompenzovať stratu blízkej osoby. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto nášho návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj za spolupredkladateľov, ktorými sú páni poslanci Fronc a Kvasnička, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je odstránenie rozdielneho prístupu v priznávaní nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a úprava pravidiel výplaty vdovského a vdoveckého dôchodku. Podmienky nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a jeho výplatu určuje zákon o sociálnom poistení v § 74. Nárok na vdovecký dôchodok sa posudzuje rovnako ako nárok na vdovský dôchodok. Z tohto dôvodu aj pre zjednodušenie argumentácie budeme používať pri predkladaní návrhu len pojem vdovský dôchodok.
Trvanie nároku na výplatu priznaného vdovského dôchodku je obdobie jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tejto lehoty v zmysle zákona nezaniká nárok na vdovský dôchodok, zaniká len nárok na jeho výplatu. Ak pominú zákonné prekážky na výplatu vdovského dôchodku, aktivuje sa jeho výplata na základe žiadosti vdovy alebo vdovca.
Zákon ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o viac ako 70 %, dovŕšila dôchodkový vek, vychovala tri deti, alebo vychovala dve deti a dovŕšila 52. rok veku.
Návrh novely zákona upravuje splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove ani po roku od smrti manžela, a to tak, že pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % sa znižuje dôvod poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %. Kompenzácia straty príjmu sa u tak postihnutej osoby po strate manžela primerane zvyšuje. Je preukázateľné, že citlivosť štátu k takto postihnutej osobe nemôže determinovať sociálne inžinierstvo ani argumentácia nepriaznivého dopadu na verejné financie.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, vypúšťa podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Přidal, rušíte navrhovateľku.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som bola počkala.
Teda vypúšťame podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov. Určenie vekovej hranice má v tomto prípade svoj dôvod, čo potvrdzujú aj štatistické údaje upozorňujúce na kategóriu znevýhodnených uchádzačov na trhu práce.
Tu by som chcela upozorniť na jeden štatistický údaj, ktorý hovorí o tom, že z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov v roku je na Slovensku najviac nezamestnaných vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. A to je okolo 30-tisíc osôb. To znamená, že ak ovdovie manželka alebo manžel a nachádza sa v tejto citlivej vekovej kategórii nad 50 rokov, je postihnutie dvojnásobnou traumou, samozrejme, neplatí to pre všetkých, ale ponajprv stratou manželského partnera a aj ťažkosťami uplatniť sa na trhu práce.
Preto sa domnievame ako navrhovatelia, že takýmto spôsobom sa pokryje väčšie množstvo ľudí a aspoň čiastočne sa bude kompenzovať tej manželke alebo manželovi strata.
Nehovoríme tu o deťoch, pretože tie, ktoré nie sú ešte zaopatrené, tak u takejto vdovy, ktorá má nezaopatrené dieťa, bez ohľadu na vek, samozrejme, ten dôchodok vdovský dostáva aj po jednom roku.
Rovnako máme za to, že tie deti, ktoré už vdova alebo vdovec vychovali, sú zárobkovo činné, ale tie v čase, keď to bolo aktuálne, dostávali kompenzáciu tým, že dostávali sirotské.
Ak zákonodarca tri roky po účinnosti zákona o sociálnom poistení v roku 2003 rozšíril podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, a to v roku 2006, na uvedené dve kategórie vdov a mal v úmysle kompenzovať stratu príjmu pre vdovy, pravdepodobne balansoval medzi fiškálnymi možnosťami a akceptáciou priemernej solidarity s pozostalou manželkou alebo manželom.
Môžeme sa iba domnievať, že to bol taký trošku, keby som slušne povedala, matematický balans, lebo možno navrhovateľ predpokladal, že nebude až tak veľa tých vdov, ktoré majú tri deti, že je oveľa viac vdov, sa dá predpokladať, ktoré majú dve deti alebo jedno dieťa, a preto čisto z fiškálnych dôvodov, domnievam sa, bol uplatnený a prijatý takýto návrh.
Úprava nároku na výplatu pozostalostného dôchodku podľa návrhu novely síce vypúšťa podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po roku od smrti manžela pre tie vdovy, ktoré vychovali aspoň tri deti, na strane druhej určuje podmienku nároku pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov.
Právna úprava mení splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove po roku od smrti manžela už pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %.
Dopady na verejné financie vyplývajúce z tejto zmeny, predpokladajú sa minimálne štatistické údaje, na základe ktorých by bolo možné kvantifikovať tento dopad, teda myslím tým zníženie invalidity, nie sú k dispozícii.
V rámci dostupných štatistických údajov Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu nie je možné jednoznačne stanoviť, o koľko sa zvýši počet poberateľov vdovského dôchodku po schválení tejto úpravy.
Z dostupných údajov o počte vdovských dôchodkov, sirotských dôchodkov a počte osôb žijúcich v dvojčlennej rodine môžeme urobiť predpoklad, že počet vdov, ktorým by vznikol nárok na výplatu vdovského dôchodku touto úpravou, by sa zvýšil približne o 1 750.
Podľa údajov uvedených na webovom portáli Sociálnej poisťovne priemerná výška vdovského alebo vdoveckého dôchodku v roku 2014 bola 253,80 eura mesačne, teda predpokladané ročné náklady sú počet osôb krát dvanásť mesiacov krát priemerná výška vdovského dôchodku, čo podľa našich výpočtov činí 5,329 800 mil. eur ročne.
Ďakujem pekne za vypočutie. A prosím aj za spolupredkladateľov o podporu tohto návrhu zákona.

Ja by som sa chcela v záverečnom slove len poďakovať všetkým, ktorí podporili tento náš návrh zákona, a poprosiť vás všetkých kolegov sprava aj zľava o podporu nášho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, prajem vám príjemné popoludnie, dovoľte, aby som za menovanú skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
V platnom zákone o službách zamestnanosti v § 50j „Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti“ v odseku 1 stojí: „Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi (podľa odseku 2), ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. V § 50j ods. 2 sa definuje, komu možno príspevok poskytnúť. A to je zamestnávateľ, ktorým je a) obec alebo samosprávny kraj a b) právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.
Neustanovuje sa možnosť poskytnúť takýto príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
Preto my využívame tento legislatívny priestor a navrhujeme rozšírenie možnosti získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým sú tieto menované subjekty, občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Tento § 50j zákona bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010 a riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie zo známych dôvodov, vtedy to bolo veľmi akútne a potrebné, a po povodniach v máji roku 2010 sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti v zmysle pridania tohto paragrafu. Je pravdou, že ani vtedy nebolo navrhnuté a ani podľa vtedy platného nového navrhnutého paragrafu, nemohli dostať nami navrhované subjekty tento príspevok, zrejme preto, že bol navrhnutý pre veľmi špecifický účel.
Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po novele zákona č. 5/2004 Z. z. neskôr si priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovku alebo nadáciu.
Ak by sme mali pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, berme do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účely tohto zákona zamestnávateľ. Zákon veľmi jasne špecifikuje, že zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Z § 3 je zrejmé, že neprotirečí, ba dokonca je otvorený na to, aby sa prijala aj takáto naša novela, teda doplnenie § 50j.
Zároveň by som chcela dať do pozornosti aj § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Je tu napríklad občan mladší ako 25 rokov, občan starší ako 50 rokov, rodič alebo osoba, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu. Je tu napríklad aj občan so zdravotným postihnutím, cudzinec, ktorému bol udelený azyl. A mohla by som citovať ďalšie upresnenia § 8, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie.
Pri predkladaní tohto návrhu vychádzame z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnávania znevýhodnených skupín nezamestnaných.
Jeden z argumentov je napríklad aj ten, že objektom starostlivosti mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo sú napríklad aj charitatívne zariadenia, ktorým by veľmi pomohlo, ak by mohli touto cestou zamestnávať menované alebo dotknuté osoby. A zároveň by pomohli veľmi výrazne vo svojom regióne podporou zamestnanosti, ale aj akýmsi nácvikom alebo tréningom, alebo ambíciou udržať niekedy týchto ťažko zamestnateľných ľudí na pracovnej pozícii aj po uplynutí toho časového harmonogramu, ktorý striktne uvádza platný zákon.
Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú sme predstavili, ide druhá navrhovaná zmena. A tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad práce. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti.
K tomu len napríklad na vysvetlenie. Jedna veľká inštitúcia, ktorou je napríklad Spišská katolícka charita, zamestnáva stovky ľudí. Je to veľká inštitúcia, ktorá je zameraná vo svojej činnosti nielen na dobrovoľnícku činnosť, ale najmä na profesionálnu a odbornú činnosť. A z dôvodu, že zákon to nedovoľuje, je vyradená z možnosti participovať napríklad na pilotných projektoch, kde by mohla byť niekedy aj takým ukážkovým firemným príkladom, ako by mohli fungovať pilotné projekty, pretože má s mnohými aktivitami, odbornými, 25-ročnú skúsenosť a jej projekty sú udržateľné.
Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne.
Navrhované zmeny majú v oboch dotknutých paragrafoch len fakultatívny charakter. Preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet pripomienky.
A chcem upozorniť, že ani aplikáciou v praxi po prípadnom prijatí návrhu by sa nenavŕšili finančné prostriedky, pretože iba by sa rozložili „neumiestniteľné“ osoby na trhu práce medzi viaceré subjekty. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, aj podľa úvodného slova vášho spolupredkladateľa, som si všimla najmä to alebo najmä to ma oslovilo, že už aj v súčasnom zákone existuje možnosť náhrady, ale je časovo obmedzená. A mňa teraz napadla istá podobnosť napríklad s reštitučným zákonom. Aj v reštitučnom zákone sme obmedzili časovo reštituentov, dokedy môžu žiadať majetok. A teraz je filozofická otázka, môžu byť na to rôzne kontroverzné názory. Mne dosť nie je jasné a neviem to celkom dobre pochopiť, že ako je možné, že sme dali ľuďom možnosť získať ich majetok v reštitúciách a zároveň sme im určili hranicu, dokedy majú na to právo, dostať sa k svojmu majetku. A tuto tiež vidím takú nelogickú vec v tomto existujúcom zákone, že je tam vlastne určená hranica, dokedy si majú vypýtať nárok na náhradu. A pritom článok 20 ústavy jasne hovorí, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva, sa nazdávam, že v tom prípade to je, je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona za primeranú náhradu. Nikde sa tam nehovorí o nejakých časových obmedzeniach. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď. Ja som sa práve preto pýtala, že ste už niekoľkokrát opakovali, že plánujete v tom pokračovať. Ja sa opäť chcem opýtať, aký je stav rozpracovania tohto pokračovania, či to bude kontinuálne pokračovanie alebo s prestávkou pokračovanie. Ja sa pýtam aj ústami mnohých starostov obcí, ktorí majú už teraz obavu z októbra 2015, keď všetci vieme, že ten negatívny trend poskytovania opatrovateľskej služby sa prejavuje každoročne veľmi dramatickým poklesom počtu opatrovaných. Je to priemerne 800 občanov ročne, čomu zodpovedá asi 130 zamestnancov. Od roku 2010 je to 4-tisíc občanov a približne 900 zamestnancov. Čiže ten trend je veľmi nepriaznivý. A ešte ak to stihnem, moja doplňujúca otázka je: Hovorili ste o 3 092 opatrovateľoch, to znamená, že v tomto projekte má jeden opatrovaný približne jednu opatrovateľku? Ďakujem pekne.

Jednou vetou. Vážené kolegyne, kolegovia, v mene všetkých týchto opatrovaných a tých, ktorých opatrujú a sú takto diskriminovaní, vás prosím, skúsme posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a všetky ostatné diskrepancie, ktoré ešte aj ja vidím v návrhu, môžme odstrániť a pomôcť tejto skupine ľudí. Ďakujem.