Videokanál poslanca

126.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, dámy a páni, v súlade s príslušným paragrafom rokovacieho poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k zákonu, ktorý bol práve uvedený pod tlačou 1614. Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1631 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Ešte si dovolím poznamenať, že ako členka klubu KDH mám poverenie od klubu oznámiť, že tento návrh zákona podporíme.

Vážená pani predsedajúca, skončila som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

108.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1605. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V rámci priestoru vlastnej úvahy k tomuto návrhu zákona by som chcela povedať toľko, aj keď pán predkladateľ označil tento návrh za legislatívnu drobnosť, považujem tento návrh nielen za vysoko humánny, ale priam naliehavý, pretože je perspektívou spravodlivosti pre všetkých tých, ktorí mali tú odvahu a prijali do svojej starostlivosti dieťa a toto by sme mali oceniť a ako boli vyčíslené tie finančné prostriedky, sú zrnkom v piesku. Preto sa prihováram a sama aj s mojimi kolegami takýto návrh podporím.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1622 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Pán predseda, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

24.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šebej, ďakujem vám za toto vystúpenie, lebo vniesli ste do diskusie kvalitu, akú si zaslúži tento problém. Vďaka aj za tú spomienku Eritrey, títo ľudia sú, tuším, druhí, druhá najpočetnejšia skupina týchto migrantov.
Ja v kontexte vášho vystúpenia musím skonštatovať, že to vyhlásenie, ktoré máme na stole pripravené na odhlasovanie, mi pripadá teraz trošku detinsky, tak jemne povedané. A tvrdšie povedané, veľmi filištínsky. My v ňom síce vyjadrujeme, odsudzujeme, zdôrazňujeme, deklarujeme, odmietame, konštatujeme, pripomíname, podčiarkujeme, vyzývame, ale chýba mi tam jasná deklarácia, že sme ochotní prijať osoby podľa nami určených kritérií, a ja som toto, v tom vašom vystúpení vycítila alebo vyčítala. Chcem povedať, že súcit je nanič, ak nenasleduje konkrétny skutok, čiže ja sa tu nebudem sporiť, či máme veľký súcit, malý súcit, priemerný súcit, ale ak nenasleduje skutok, tak ten súcit je nám úplne nanič.
Ďakujem.

14.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam do pozornosti pre tých, ktorí majú v tejto chvíli záujem, predkladanú novelu zákona o sociálnych službách, ktorej hlavným účelom je odstránenie rozdielneho prístupu poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý túto sociálnu službu neposkytuje s cieľom dosiahnuť zisk, oproti verejnému poskytovateľovi sociálnej služby, u ktorého poskytovanie finančného príspevku na prevádzku služby nie je podmienené objednávkou obce či VÚC, ale sa poskytuje automaticky po splnení podmienok ustanovených zákonom.
Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách, koniec koncov aj ako sa uvádza v náleze Ústavného súdu, vyplýva, že ide o zákon, ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, to jest práva každého, každej fyzickej osoby, ktorá je v hmotnej núdzi, na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, to jest zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje aj k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá. Tento záver možno vyvodiť aj zo samotného textu zákona o sociálnych službách, § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti. Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať právne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb, vymedzenie v zákone o sociálnych službách v organickej súvislosti s právami fyzických osôb, ktoré im v spojení so zárukami vyplývajúcimi z čl. 39 ods. 2 ústavy poskytuje tento zákon. V tomto kontexte treba brať do úvahy najmä § 6 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v tomto zákone.
V zmysle uvedeného však dochádza k praktickému zamedzeniu tohto práva, nakoľko normatívny charakter § 75 priamo vylučuje možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby len z titulu právne odlišného postavenia neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorým nie je ani obec, ani VÚC. To znamená, že tak ako v zmysle nálezu Ústavného súdu bol upravený zákon o sociálnych službách a zrovnoprávnené postavenie všetkých fyzických osôb, ktoré si vyberú sociálnu službu, v § 75 tohto zákona je priamy rozpor medzi touto slobodou výberu, a to v tom, že ak si fyzická osoba vyberie poskytovateľa, obec alebo VÚC v prípade neverejného poskytovateľa nemusia poskytnúť finančné prostriedky na túto službu. Z tohto dôvodu sa často fyzická osoba rozhodne pre verejného poskytovateľa, kde ani možno alebo nechcela si takéhoto neverejného poskytovateľa pre svoju realizáciu služby vybrať.
Ustanovenia § 75 zákona zakotvujú ex lege selektívny spôsob financovania sociálnych služieb podľa právneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb. Najvýraznejšie rozdiely medzi právnym postavením takzvaných verejných poskytovateľov sociálnej služby a neverejných, sú v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu sociálnych služieb z dôvodu regulatívnych opatrení v § 75 zákona, ktoré podmieňujú financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom služby len v prípade, ak si sociálnu službu u takého poskytovateľa objedná obec a VÚC alebo VÚC, a v zákone nie je v tomto paragrafe dovetok alebo dodatok, ktorý tam vkladáme na základe slobodného výberu fyzickej osoby.
Ďalšou úpravou je názov tretej hlavy zákona, kde sa pojednáva o finančnej podpore neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme. Podrobnosti sú zakotvené v § 75, kde sa terminologicky správne používa vo všetkých odsekoch termín "finančný príspevok". V záujme zjednotenia termínov sa navrhuje zmena názvu: "Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme". Termín "finančný príspevok" sa používa ako terminus technicus v dikcii celého zákona a má nárokovateľný charakter.
Vážené dámy a páni, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Po prijatí takejto zmeny bude väčšia právna istota, aby fyzické osoby, ktoré si požiadajú o sociálnu službu, po doskúmaní alebo preskúmaní opodstatnenosti ju dostanú, majú na to nárok a zároveň týmto ustanovením alebo touto zmenou budú mať právnu istotu, že si budú môcť vybrať neverejného poskytovateľa a že tento po tom, ako službu zrealizuje, dostane aj príspevok, tak ako dostáva takýto príspevok za takéhoto klienta aj verejné zariadenie, pretože ide v každom prípade o službu vo verejnom záujme. Chcela by som podčiarknuť a zdôrazniť pre tých, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú, že neriešime v tomto návrhu takzvaných súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí prirodzene zo zákona môžu prijímať úhrady za sociálnu službu v plnej výške, ale to je úplne iná kategória poskytovateľov a potom aj iná kategória klientov v takýchto zariadeniach.
Ja vás prosím o podporu pri zmene tohto návrhu a ďakujem nateraz za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán predkladateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1587.
Predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona a konštatujem, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1605 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončila som svoju spravodajskú správu, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

16.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, asi došlo k nejakému nedorozumeniu, pretože som teraz objavila v programe návrh poslankyne Národnej rady Moniky Gibalovej na vydanie zákona o sociálnych službách, je to bod 25. Ja som tento bod totožný stiahla v mene troch poslaneckých klubov z návrhu rokovania 51. schôdze a následne som podala na túto schôdzu návrh, ktorý je totožný, ale je spolupredkladateľ pán poslanec Fronc, je to bod 36. Čiže sú tu dva totožné návrhy, tak ja žiadam, aby teda sa urobil v tom nejaký poriadok. Ak môžem poprosiť, ten bod 25 je neaktuálny teda. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán minister, za vašu odpoveď. Ja v tejto chvíli ani by som nemala otázku, skôr konštatovanie.
Spomínali ste antidiskriminačný zákon. Áno, v jeho ustanovení v § 38 ods. 3 sa hovorí, že "rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis." Napadlo ma to v súvislosti aj s tým, že včera ste sa vyjadrovali s aj odôvodňovaním sa k antidiskriminačnému zákonu, aj ste použili Ústavu Slovenskej republiky pri obhajobe, alebo resp. pri vysvetľovaní diskriminácie sporiteľov II. piliera pri tzv. minimálnom dôchodku. Čiže vlastne tam, tam ste vy včera použili v inom prípade argumentáciu, o ktorej ja stále hovorím, že ak je odôvodnený cieľ, tak je treba použiť ho v rámci osobitného predpisu. V prípade zamestnávania štátnych a verejných zamestnancov si myslím, že je to odôvodnené, aby sme prijali takýto zákon, aby ste s ním prišli, aj keď si uvedomujem, že je veľmi nepopulárny a najmä pred, pred voľbami, a podľa štatistiky ekonomických činností existuje viac ako 20 % uchádzačov o zamestnanie z odvetvia verejnej správy, obrany a povinného poistného sociálneho zabezpečenia, a to činí viac ako 40-tisíc ľudí. Čiže ja si myslím, že toto je ten cieľ, ktorý by sme mali nasledovať, a viete, že už v Českej republike už je zákon o štátnej službe, ktorý ohraničuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcem požiadať so súhlasom troch poslaneckých klubov KDH, MOST – HÍD a OĽaNO o stiahnutie bodu č. 51, tlač 1495, môjho návrhu z rokovania 51. schôdze Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nejde len o to, že chceme zabrániť, ja poviem, pokútnemu predaju pozemkov a trestuhodnému predaju pozemkov tam, kde ešte nie sú ukončené reštitúcie, ale treba upozorniť aj na to, že tu si štát zabezpečil cez Vojenské lesy nekontrolovateľnú ťažbu, ktorá pokračuje stále. Ja odporúčam sa tam ísť pozrieť. Ja donesiem odtiaľ aj fotografie, to, koľko tam odchádza áut s krásnym drevom. A nie je aj toto zámer, že sa vyklčujú tie lesy, ostanú holými a potom sa naozaj znehodnotí aj cena pre budúcich reštituentov? Skúsme sa aj tým zaoberať?

Ďakujem, ďakujem pekne. Pani predsedajúca, ja sa zriekam svojho vystúpenia v rozprave. Ďakujem.