Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni poslanci, na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som predkladala návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon 131/2002 o vysokých školách, ktorého ambíciou bolo jednoduchou a transparentnou úpravou dať možnosť - možnosť, nie založiť povinnosť - poskytnúť sociálne štipendium študentom študujúcim na vysokých školách v zahraničí. (Ruch v...
Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni poslanci, na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som predkladala návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon 131/2002 o vysokých školách, ktorého ambíciou bolo jednoduchou a transparentnou úpravou dať možnosť - možnosť, nie založiť povinnosť - poskytnúť sociálne štipendium študentom študujúcim na vysokých školách v zahraničí. (Ruch v sále.) Pekne poprosím, potichučky.
Navrhovaná zákonná úprava dávala možnosť poskytnúť sociálne štipendium tým študentom v tom prípade, len ak oň požiadajú, ktorí by naň mali nárok, ak študujú na vysokej škole v zahraničí. Návrh vtedy, môj, novely zákona nenašiel podporu teda u vládnej strany a jedným z dôvodov, prečo nebol podporený, bolo aj podľa vyjadrení Ministerstva školstva Slovenskej republiky, že systém sociálnych štipendií je značne zneužívaný.
Keď som dávala túto novelu zákona, bolo to skoro v súbehu s tým, ako ministerstvo školstva pripravilo novú vyhlášku o sociálnych štipendiách, ktorá podstatne sprísnila, stransparentnila sociálne štipendiá a ich vyplácanie. Táto vyhláška nadobudla platnosť 1. septembra 2012, čo ja osobne, ja osobne oceňujem. Teda obavy zo zneužívania sociálnych štipendií sprísnením kontroly preukazovania napríklad nároku na toto štipendium boli eliminované.
Preto som sa vrátila k tejto myšlienke a k tomu návrhu formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je umožniť študentom študujúcim na vysokých školách alebo univerzitách v zahraničí požiadať o sociálne štipendium. A zdôrazňujem opäť, že mi ide o fakultatívnosť v tomto mojom návrhu, nie o povinnosť, pretože vychádzam z toho, že áno a súhlasím s mojimi oponentmi a stotožňujem sa s tým názorom, že tí študenti, ktorí študujú na vysokých školách v zahraničí, prevažne pochádzajú zo solventnejšieho sociálneho prostredia, ale predsa sa občas vyskytnú aj takí, ktorí sú zo sociálneho prostredia, ktoré to štipendium po výpočte by vydalo nárok na poberanie.
V podstate o takúto, o takýto návrh a takýto vstup do vysokoškolského zákona som sa rozhodla po tom, čo som dostala podnet od matky takto študujúcej študentky v zahraničí, konkrétne na Masarykovej univerzite v Brne, a ja som tento prípad použila aj pri návrhu novely vysokoškolského zákona, a pretože je veľmi jednoduchý, ho zopakujem a citujem z tohto mailu od tejto matky: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima a kritérií v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." Koniec citátu.
Ak som si pozrela štatistiky, z ktorých vyplýva, že nároky na rozpočet po schválení môjho pozmeňujúceho návrhu sú minimálne a pridaná hodnota pre schválenie takého návrhu je jeho fakultatívnosť, tak si dovolím trochu štatistky. Z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2011, teda akademický rok 2011/12, sa dozvedáme, že celkový počet študentov na vysokých školách a univerzitách klesá a v akademickom roku 2011/2012 bol 212 030 študentov, z toho 68 456 študentov študovalo v externej forme, čo je 32,3 %, a 143 574 v dennej forme štúdia. Študenti na externej forme štúdia, samozrejme, nárok na sociálne štipendium nemajú. A verejné vysoké školy vyplatili v roku 2011 sociálne štipendiá v objeme 24 789 319 eur a k 31. decembru 2011 poberalo sociálne štipendiá 16 828 študentov, teda necelých 12 % študentov denného štúdia, a to v priemernej výške približne 165 eur.
Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo 22 233 občanov Slovenskej republiky a podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo, vrátane Českej republiky, 25-tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak teda uplatníme rozloženie študentov tak ako na Slovensku, tak približne 16 950 študentov, občanov Slovenskej republiky, študuje v zahraničí dennou formou a približne 2 034 študentov má nárok na sociálne štipendium.
Ak teda priemerná výška štipendia je 165 alebo 167 eur mesačne a študent poberá štipendium približne deväť mesiacov, tak nárok na rozpočet v tom prípade je približne 3 mil. eur. Z toho množstva, opakujem zase, že nie všetci, predpokladám, že veľmi-veľmi malá skupina aj po sprísnení a vďaka sprísneniu prideľovania sociálnych štipendií by na takéto štipendium malo nárok. Takže predpokladám, že také najzákladnejšie prekážky sa upravili a boli eliminované teda.
Chcem veriť tomu, že nie je teraz nejaký relevantný dôvod vzhľadom k fakultatívnosti návrhu, aby prípadne nebol schválený. Uľahčíme tak študentom, ktorí sú naozaj na tie sociálne štipendiá odkázaní a sú sociálne slabší, ktorých určite nie je veľa. A takíto študenti sú obyčajne, zo skúseností vieme, usilovnejší, cieľavedomejší a ochotní veľa obetovať z vlastného pohodlia, aby v budúcnosti stáli na vlastných nohách a boli prínosom pre svoje okolie, a teda nie poberateľmi sociálnych dávok. Určite, určite aj takíto študenti a vždy budú študenti, ktorí si budú hľadať jednoduchšiu cestu, niektorí z nich, a budú v pokušení obchádzať aj akékoľvek prísne kritériá, ktoré ministerstvo nastaví, lebo ľudská vynaliezavosť skoro nemá hranice. Ale sociálne štipendium, ktoré v priemernej výške 165 eur mesačne by mohlo byť takou malou časťou tých skutočných nákladov, ktoré na svoju budúcnosť vynakladajú tí, ktorí nemajú to šťastie, že pochádzajú zo solventnejších rodín a rodičia majú možnosť im zaplatiť nie malé náklady na štúdium na vysokej škole, či už tu, alebo aj v zahraničí.
Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Martina Fronca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. (parlamentná tlač 223).
1. V čl. I sa za bod 188 vkladá nový bod 189, ktorý znie: 189. V § 96 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ministerstvo môže priznať sociálne štipendium za rovnakých podmienok ako v odseku 1 občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a študujú na vysokých školách v zahraničí."
Doterajšie odseky 2 až 11 sa označujú ako odseky 3 až 12.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I novelizačný bod 190 (189. bod návrhu) znie: 190. V § 96 sa vypúšťajú odseky 9 až 12.
3. V čl. I sa za bod 198 vkladá nový bod 199, ktorý znie: 199. V § 102 ods. 2 sa za písmeno t) vkladá nové písmeno u), ktoré znie:
"u) osobitným predpisom upravuje podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia občanom Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike a študujú na vysokých školách v zahraničí."
Doterajšie písmená u) až y) sa označujú ako písmená v) až aa).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie tohto môjho návrhu som predniesla. Ďakujem vám za porozumenie, podporu. Odovzdávam pánu spravodajcovi návrh pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis