Videokanál poslanca

Pozerať sa na situáciu na Ukrajine a to, komu patrí na princípe duálneho videnia sveta, či Ukrajina patrí Východu, alebo Západu, považujem v súčasných podmienkach súčasnej diplomacie za zastaralé a neaktuálne, nenáležité. Veď práve tým, že, pán poslanec Dzurinda, zvýrazňujete, že Ukrajina patrí a chce patriť Západu, preukazujete a dokazujete, že nerešpektujeme Ukrajinu ako samostatnú, nezávislú, sebaurčenú krajinu, ktorá má právo, tak ako sa píše aj vo vyhlásení, ukrajinský ľud má právo slobodne rozhodnúť o tom, aká bude jeho zahraničnopolitická orientácia.
Takže zvýrazňovať v tejto situácii, neobjektivizovanej situácii slobodnú vôľu občanov Ukrajiny patriť Západu, bez toho, aby sa objektivizoval stav so zohľadňovaním a určujúc to na pozadí toho, že dnes v Ukrajine umierajú ľudia, je absolútne pre mňa neprijateľné.
Zvýrazňujete to, že Slovensko dosiahlo výraznú mieru plurality, demokratizácie. No ako? Keď nie sme schopní ani zabezpečiť prísun európskych fondov vďaka tomu, ako je rozlezená, ako sa rozmáha korupcia na všetkých politických úrovniach.
O akej demokratizácii slovenskej spoločnosti hovoríme, modernizácii hospodárstva, keď hospodárstvo nám už nepatrí?! Rozvrátené, ovládnuté strategické zdroje, občania v uliciach musia bojovať o strategické zdroje, vodu, pôdu. Toto chceme ponúkať? Tieto hodnoty Západu my chceme ponúkať Ukrajine? A čudujeme sa, že ukrajinský ľud sa voči tomu bráni? (Reakcie z pléna a potlesk.)

Tak ja sa chcem v plnej miere zastať toho, čo tu prezentoval pán poslanec Hlina na obhajobu Ústavu pamäti národov. Viem o tom probléme, informoval ma o tom zástupca Ústavu pamäti národov a rovnako ako pán poslanec Hlina, ja zdieľam ten názor, že náš vzťah nielen k tejto inštitúcii Ústavu pamäti národov, ale vôbec k našim dejinám, je prejavom nášho vzťahu k našim národným hodnotám.
A je to veľmi smutné, že práve v dobe, kedy kulminuje, eskaluje napätie a hrozí, nedajbože, vojenský konflikt, my sme sa stále nepoučili z našich národných dejín. Hovorí sa, že národ, ktorý sa nepoučí zo svojej histórie, zo svojich dejín, je nútený ju znova prežiť. A to, čoho sme dnes svedkami, že budúcnosť priestorov, priestorového zabezpečenia ÚPN je neistá, svedčí len o tom, že nemáme úctu k našim dejinám, nepoučili sme sa z našej histórie. A ja si veľmi prajem, aby sme to napravili, aby sme dali dôstojnosť a tú česť, ten rešpekt tejto inštitúcii taký, aký, akú si zaslúžia aj naše národné dejiny, aj naše národné hodnoty. Ak si ich nebudeme vážiť, budeme ako národ zatratený. Toto nemôžeme pripustiť, aby dnes bol tento úrad v takom ohrození, v takej neistote, aby za nami reprezentanti a predstavitelia tohto úradu po chodbách chodili a informovali nás o nenáležitom prístupe, kde čelia tejto neistote a kde opäť biznis a peniaze sú predurčené nad všetky ostatné hodnoty. Nepripusťme ďalej, aby naša spoločnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V prvom rade chce predniesť svoj postoj, že aj napriek prezentovanej snahe o zjednotenie výberu daní z motorových vozidiel a takej prezentovanej snahe o nastavenie spravodlivej metodiky ma mrzí, že pri príprave a tvorbe tohto zákona neboli zohľadňované možné negatívne sociálno-ekonomické dopady hlavne na malých a stredných autodopravcov, ktorým sa vlastne v podstate podľa toho, ako som mala možnosť vypočuť si to, a prečítať si tento zákon, ich náklady na prevádzkovanie svojej činnosti daňovým zvýšením, ich podnikanie sťaží. V takýchto podmienkach jednoducho nemôže sa očakávať, že títo autodopravcovia budú mať možnosti nakupovať modernejšie a ekologickejšie vozidlá, o čo samotnému zákonodarcovi ide. Takže v takomto duchu som presvedčená, že takto predstavený vzorec alebo takto predstavený legislatívny návrh iba zvýši a znova len prehĺbi nerovnosť šancí a možností podnikania v autodoprave. Ďakujem.

Ja by som chcela vo faktickej vystúpiť nielen na podporu toho, čo predniesol pán poslanec Hraško, ale aj na argumenty, ktoré predložili zástupcovia Únie autodopravcov. Ja si rovnako myslím, a som presvedčená, že to, že mnohí malí a strední autodopravcovia a podnikatelia v tomto segmente nemodernizujú stav a neinvestujú do ekologickejších vozidiel, nie je výrazom ich nezáujmu. Veď to je neprirodzené. Predsa každý autodopravca má záujem viezť sa a poskytovať služby v modernejšom a ekologickejšom vozidle. To, že nemodernizujú stav svojich vozidiel, je výrazom už i tak výraznej odvodovej aj daňovej záťaže. A presne tak, ako to povedal aj pán Hraško a ako pri tom argumentujú aj zástupcovia Únie autodopravcov, toto opatrenie, ktoré predkladáte, vôbec nie je nastavené na to, aby sa harmonizovali a nejakým spôsobom objektivizovali, vyvažovali možnosti konkurencieschopnosti medzi veľkými, malými a strednými. Práve, naopak, toto opatrenie a táto zvýšená daňová povinnosť pre malých a stredných autodopravcov bude kontraproduktívna. Zvýrazní možnosti a posilní konkurencieschopnosť už i tak silných autodopravcov veľkých spoločností na úkor záujmov a potrieb malých, stredných autodopravcov. Preto budem rada, ak sa v druhom čítaní objavia pozmeňujúce návrhy, ktoré to upravia a zamedzia takémuto rozdielu. Verím, že to bude vládnou stranou podporené. Ďakujem.

Vážený pán predseda, pán minister, prítomní poslanci, dovoľte mi z pozície zástupcu aj mimovládnej organizácie, ktorá sa venuje spotrebiteľskému právu a ktorá sa práve špecializovala na možnosti alternatívneho mimosúdneho riešenia sporov, vyjadriť sa k navrhovanej, k navrhovanému zákonu. Ja som sa na jednej strane, pán minister, potešila tomu, že v tom predchádzajúcom zákone, v ktorom sa upravuje rozhodcovské konanie a kde sa uvádza, že práve v prípadoch spotrebiteľských sporov sa toto rozhodcovské konanie neosvedčilo a boli s ním negatívne skúsenosti, potešila som sa v tomto prvom návrhu, že rozhodcovské konanie ako také nebude ďalej využívané pri spotrebiteľských sporoch, kde obzvlášť v oblasti finančného práva a v toľko prerokovávaných a namietaných práve spotrebiteľských sporoch vyplývajúcich z uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch nebude viac aplikované v našej spotrebiteľskej praxi.
A preto nevítam tento návrh a vôbec úvahu ministerstva, že zavádza špeciálny inštitút pre uplatňovanie rozhodcovského konania pri riešení spotrebiteľských sporov, pretože som presvedčená, že spotrebiteľské spory, hlavne tie, ktoré sa týkajú úžerne uzavretých spotrebiteľských zmlúv o spotrebiteľskom úvere, budú riešené hlavne cestou civilných súdov. Bolo to navrhované odporúčanie mnohých sudcov, ale aj aplikátorov z či už mimosúdnej, alebo súdnej spotrebiteľskej praxe, že je nevyhnutné riešenie spotrebiteľských sporov hlavne z oblasti finančného spotrebiteľského práva preniesť na civilné súdy.
Už ani nehovorím o tom, že viackrát pri návrhoch zákona o ochrane spotrebiteľa som dávala do pozornosti, že je potrebné v súbehu s možnosťami posilneného využívania mimosúdneho riešenia opraviť a rozšíriť predmet zákona o mediácii, pretože potenciál, ktorý tu existuje, v zozname mediátorov máme okolo 700 mediátorov, vôbec tento potenciál mediátorov sa nevyužíva. Vôbec sa nepripisuje význam a možnosti aplikácie mediácie v mimosúdnej praxi, obzvlášť v spotrebiteľských sporoch, ktoré sa vyznačujú spormi o nízke náklady, o predmety nízkonákladové.
Chcem vám v tomto smere znova dať do pozornosti, že už v roku 2008 – 2009 práve v oblasti spotrebiteľského práva cestou mnohých mimovládnych organizácií, spotrebiteľských organizácií boli uskutočnené a realizované projekty, ktoré boli podporené či už z európskych prostriedkov, alebo opakovane z dotácií ministerstva hospodárstva, teda z verejných prostriedkov, ktoré boli účelovo viazané práve na podporu rozvoja mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov cestou mediácie. A preto ma prekvapuje, prečo, ak sa ukazuje, že rozhodcovské konania sa negatívne odzrkadlili pri riešení spotrebiteľských sporov, a to tak, že boli skôr na ujmu už i tak poškodených spotrebiteľov, prečo sa nevenuje pozornosť tomu, čo odzrkadľujú potreby spotrebiteľov, na čo sa má viazať, čo sa má viazať na spoločenskú objednávku. Prečo sa neupravuje to, čo potrebujeme rozvíjať, v čom máme aj pripravený ľudský potenciál, a to je úprava a rozšírenie zákona o mediácii?
Ja si viem predstaviť, že práve cestou profesionalizácie mimovládnych organizácií, do ktorých je možné cestou spotrebiteľských organizácií zaangažovať aj mediátorov – a ešte raz zdôrazňujem, že takéto projekty už tu boli aplikované – je možné v ďaleko väčšej miere mimosúdne efektívne riešiť práve spotrebiteľské spory, nevynímajúc hlavne oblasť spotrebiteľských sporov z finančného práva, ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa na finančnom trhu. Takže práve keďže viem, že zákon o mediácii patrí pod gesciu ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti, tak viem o tom aj, že mediátori vyvinuli viaceré snahy v rámci asociácie mediátorov, kedy svoje pripomienky skompletizovávali, opakovane k zákonu o mediácii predniesli a dali ich do pozornosti. Neviem, prečo sa nevenuje pozornosť tomuto zákonu, ktorý by v ďaleko efektívnejšej miere a v nezávislejšej miere dokázal byť nástrojom, ako zvládať, efektívne zvládať riešenie spotrebiteľských sporov. S udržiavaním rozhodcovských konaní pri riešení spotrebiteľských sporov obzvlášť v tak citlivej oblasti, ako je oblasť ochrany spotrebiteľov pred úžerne nastavenými spotrebiteľskými zmluvami, nepovažujem za šťastné riešenie a ani nekorešponduje s tým, k čomu sa vláda zaviazala a čo aj vládni predstavitelia prezentujú, že je tu záujem, eminentný záujem vysporiadať sa s úžerou na Slovensku. Ja som presvedčená, že ak by tento záujem bol úprimný, už dávno by malo ministerstvo záujem v oveľa väčšej miere spolupracovať a angažovať sa do riešenia úžery a problémov poškodených spotrebiteľov, do uzavretých spotrebiteľských zmlúv o spotrebiteľských úveroch v ďaleko väčšej miere a ďaleko aktívnejšie by sa do tohto procesu ochrany poškodených spotrebiteľov zapojilo.
Chcem zdôrazniť, že mnohé spotrebiteľské organizácie, ktoré by dokázali svoju činnosť profesionalizovať a rozšíriť práve na mimosúdne riešenia a takto pomôcť spotrebiteľom pri zvyšovaní vymožiteľnosti ich práv, by takúto ústretovosť zo strany ministerstva aj parlamentu privítali. Nie je mi jasné, prečo minimálne takú pozornosť nevenujeme tomu, čo sa osvedčilo a čo si žiada aplikačná spotrebiteľská prax.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, prítomní páni poslanci, pani poslankyne aj občania, ja sa teším tomu, čo dnes môžem vidieť, čo dnes môžem sledovať, a ako vývojom postúpil zákon, vodný zákon aj návrh zmeny ústavy do svojho zabudnutia, a verím, že aj do svojho rozptylu. Úprimne sa teším tomu, že vlastne aj dnešným dňom bol usvedčený špekulatívny obchodný zámer súčasnej vlády, neviem, či to môžem stavať na celú vládu alebo len na rezort ministerstva životného prostredia, ktorá špekulovala, kalkulovala s tým plánovaným sprivatizovaním pitnej vody. Tak ako tu bolo povedané mojimi predrečníkmi, nielen vodný zákon vyvolal veľké rozpory a prejavil mnoho nejasností, mnoho nezrozumiteľností, rovnako tak výrazne neurčitým a nezrozumiteľným je aj predkladaný návrh novely ústavy, o ktorom dnes rokujeme. Veľmi exaktne a veľmi explicitne to prezentoval práve pán poslanec Chren, keď poukázal na dve zradné miesta, resp. dve podmienky, dve výluky, na základe ktorých nemalo dochádzať alebo mal byť zakázaný predaj, preprava alebo prevod vody.
Naozaj snažila som sa to aj ja v rámci odborných právnych kruhov zisťovať, či takáto formulácia a tá skladba slovných výrazov, to učenie, že sa to, tento zákaz netýka pitnej vody, minerálnej vody a prírodnej liečivej vody balenej do spotrebiteľských obalov, nie je zradná. Naozaj bolo to potvrdené, že takýto výklad je neurčitý, je nejednoznačný a je možné takýmto spôsobom pripraviť živnú pôdu pre uskutočňovanie nekalých špekulatívnych zámerov, kedy môže dochádzať k preprave a prevodu vody do zahraničia na komerčnom princípe.
Rovnako tak ďalšiu nástrahu, pre ktorú si dovoľujem takto predložený návrh zmeny ústavy považovať za bianko šek, vidím v podmienke alebo vo výnimke poskytovania vody do zahraničia formou humanitárnej pomoci, pretože opäť takáto formulácia ústavného návrhu predpokladá následné zmeny v zákone o humanitárnej pomoci, ktoré, sa obávam, že zmenou ústavy, po zmene ústavy, ak by bola prijatá, už my ako poslanci vzhľadom na skladbu parlamentu by sme nedokázali ovplyvniť.
Bez riadneho definovania toho alebo neurčenia toho, ako by boli zadefinované spotrebiteľské obaly alebo ako by bola v konečnom dôsledku zadefinovaná humanitárna pomoc, je pre mňa takto postavený návrh zákona absolútne neprijateľný, absolútne neprípustný. Ja na nekoncepčnosť, nesystémovosť a nelegitímnosť prípravy legislatívnych návrhov poukazujem už dlhodobo a tejto kritike sa nevymkne ani takto pripravený návrh zmeny ústavy a napokon ani samotného vodného zákona. To, čo mi v tomto zákone o zmene ústavy chýba a chýbalo mi to aj v prvom čítaní vodného zákona, bolo to, že my sme ako poslanci nemohli formou načítanej dôvodovej správy vychádzať z exaktných údajov z riadnej dôvodovej správy, ktorá by obsahovala riadne stanoviská, odborné stanoviská, ako to vyzerá na Slovensku vôbec s vodnou bilanciou, či vôbec Slovensko má dostatok či už pitnej, alebo aj úžitkovej vody. Jednoducho pre mňa je nepredstaviteľné, že tak ako v iných zákonoch, obzvlášť v tomto zákone, ktorého predmetom je prerokovanie toho, ako budeme nakladať s tou jednou najstrategickejšou, najvzácnejšou surovinou, ako je voda, pre mňa to je neprípustné, že takýto materiál neobsahuje základné východiská. Základné východiská, ktoré by ukazovali aspoň na ten najzákladnejší atribút, na to základné určenie a tým v tomto prípade je, či vôbec Slovensko disponuje dostatkom či už úžitkovej, alebo pitnej vody.
Ak som sa radila v kruhu odborníkov, ktorí sa vode venujú dlhé roky, spomeniem Michala Kravčíka, pretože on je uznávaný, uznávanou odbornou autoritou, ten nielen mňa, verím, že nielen mňa, ale aj iných poslancov, upozornil na to, že Slovensko už teraz má výrazný pokles vody. Odhady sú 200 mil. kubíkov vody ročne. A približne v takomto objeme sa plánoval prevod a preprava vody do zahraničia.
Neviem, ako my si môžeme za takéhoto stavu, za stavu nešpecifikovania základných atribútov, základných informácií vôbec pripravovať takéto zákony. Pre mňa je to absolútne neprípustné, že zákony v našej krajine, ktoré pojednávajú o strategických zdrojoch, o strategických surovinách, sú pripravované do legislatívneho procesu bez toho, aby sa tieto materiály opierali o štúdie, odborné štúdie a odborné stanoviská odbornej verejnosti. To už vôbec nehovorím o tom, čo tu spomínala aj poslankyňa pani Žitňanská, že ak sa robia takéto zásahy do ústavy, obzvlášť, ak to vyvoláva a poburuje občiansku verejnosť, súčasťou legislatívneho procesu vôbec nebola prerokovaná petičná akcia, ktorej sa zúčastnilo niekoľko tisíc občanov.
K tomu chcem len povedať, že aj napriek tomu, že táto, tento zákon návrh zmeny ústavy nebol prerokovaný s občanmi, i tak si myslím, že dnešný ústup vládnej strany, neaktuálnosť, nepoužiteľnosť tohto zákona, návrhu zmeny ústavy, aj preto dnešné dianie, aj pre neúčasť opozície na hlasovaní je veľkým víťazstvom občanov. Občanov, ktorí sa aktivizovali v tomto procese. Ja som presvedčená, že nebyť toho, že by sa dvihli občianske rady, ak by sa aktivisti, ktorým na osude vody na Slovensku záležalo, ak by sa nezmobilizovali, nedosiahol by sa ani potrebný tlak na zjednotenie opozície v tejto otázke. A bez spojenia občianskej aktivizovanej platformy a bez spojenia sa s opozíciou, ktorá v tomto smere, a to sa veľmi tomu teším, že sa vyjadrila svojím negatívnym postojom, by dnes tento návrh zákona a vôbec úvahy o privatizácii vody nepadli do zabudnutia.
Ja si myslím, že viac k tomuto nie je čo povedať. Som rada, že aj s odstupom času, ale aj činorodosťou občianskych skupín jednoznačným vyjadrením sa zástupcov opozície sa zabránilo takémuto odhalenému špekulatívnemu zámeru, o to viac, že ho uskutočňuje práve strana, ktorá je, odkedy sa o politiku, o politické dianie ja sama zaujímam, príznačná tým, že občanom sľubovala posilňovanie štátu v strategických odvetviach, zdôrazňovala, že tam, kde vo forme nastolenej moci alebo vlády nemala možnosť spätne ovplyvniť privatizačné procesy v strategických oblastiach, odvetviach, bude tieto dopady z nesprávnej privatizácie eliminovať, že dnes táto strana, ktorá toto všetko ľuďom sľúbila, sa na takýchto špekulatívnych procesoch privatizácie toho najvzácnejšieho, čím voda nesporne je, takýmto spôsobom podieľala.
Ja verím, že toto odhalenie a usvedčenie, ktorého sme dnes všetci svedkami, bude pre vás veľkou príručkou a ponaučením do budúcna, že viac tento parlament nebude zneužívaný a nebude zatláčaný takýmito špekulatívnymi zámermi, kde sa nehrá na verejný záujem a kde dochádza k ohrozovaniu základných práv a slobôd našich občanov. Voda je a prístup k nej je základným ľudským právom. Verím, že tento dnešný deň a udalosti, ktoré máme za sebou, budú pre vás veľkým ponaučením a viac sa s takýmito zradnými návrhmi v parlamente nebudeme musieť stretávať. A verím, že bude to veľkou prevenciou pre to, že nebudú nútení občania, ktorí už aj tak majú dosť starostí s tým, aby zvládali dnešné náročné sociálno-ekonomické podmienky a veľkú záťaž, aby neboli nútení chrániť to, na čo volili svojich zástupcov, že sa občania na uliciach nebudú musieť mobilizovať a chrániť pred vlastnými volenými zástupcami, ktorí ich majú záujem, ako sme toho svedkami, klamať.
Ďakujem.