Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovolím si zareagovať na predložený zákon. Síce opäť sa dotknem toho procesného, ale aj obsahového hľadiska, s ktorým bol tento zákon predložený. Stretli sme sa s ním samozrejme v prvom čítaní, kde v tomto zákone zrejme absentovali mnohé doplnky, ktoré neskôr v druhom čítaní podľa tej istej metodiky, ktorá bola predmetom praniera a kritiky v predchádzajúcom zákone, podľa tej istej metodiky bol poslancom pánom Kondrótom predložený pozmeňujúci návrh, ktorý na prekvapenie nielen mňa, ale aj iných opozičných poslancov pojednával a upravoval možnosti poskytovania dotácií v oblasti civilného letectva.
Ja chcem podotknúť, že samotný predložený pozmeňujúci návrh obsahoval veľmi strohú obsahovú formuláciu, viac-menej neupravuje konkrétne a podrobne podrobnosti a kritériá o poskytovaní tejto dotácie. Odvoláva sa na to, že všetky tieto konkrétnosti a podrobnosti vydá ministerstvo. A toto nie je náležitý prístup ani postup, toto je naozaj proces, ktorý pokojne môže vyvolávať pochybnosti a nie je signálom snahy o transparentnú prípravu nielen zákonov, ale aj transparentnú prípravu konkrétnych podmienok, na základe ktorých sa určí, v akom objeme komu a podľa akých kritérií budú tieto verejné prostriedky prideľované. Takže presne to, čo odznelo v tom návrhu zákona, kde sa upozornilo práve na tú legalizáciu práce v prospech finančných skupín pri zamieňaní lukratívnych pozemkov v Tatrách, presne podľa tejto metodiky sa zrejme postupovalo aj pri príprave zákona do druhého čítania, keď samozrejme opäť bez toho, aby boli na to upozornení poslanci v prvom čítaní, boli predložené zásadné a kľúčové obsahové doplnky, ktoré ak by ministerstvo, minister predkladal takýto návrh zákona profesionálne, koncepčne, systémovo a ucelene, určite by takýto doplnok, takýto závažný pozmeňujúci návrh s týmto obsahom neopomenul a zaradil by ho už do prvého čítania.
Chcem poukázať na to, že naozaj ani z vyjadrení štátneho tajomníka pána Stromčeka, keď som sa pýtala na to, o aký objem peňazí pôjde, pre aké spoločnosti, nevyplynulo, nevyplynuli konkrétne informácie. Ja si vôbec nemyslím, že tieto informácie majú byť sprístupňované v ústnej podobe. Tieto informácie a komplexný návrh má byť súčasťou dôvodovej správy, súčasťou samotného návrhu zákona, ktorý rieši aj tak závažnú otázku, ako je poskytovanie dotácií. Veď predsa to vieme robiť. Pri, na ministerstve hospodárstva k tomu podobnému zákonu, v podobnom zákone o prideľovaní dotácií pre subjekty, ktoré sú organizované práve cez tento rezort, ministerstvo hospodárstva, bol pripravený, schválený a niekoľkokrát aj pozmeňovaný návrh zákona o poskytovaní dotácií ministerstvom hospodárstva. A tam je do veľmi konkrétnych podôb naznačenia, zadefinovania konkrétnych požiadaviek upresnené, kto sa o tieto dotácie môže uchádzať, veľmi presne sú tam určené pravidlá prideľovania dotácií všetkých príloh, všetkých príloh, ktoré majú byť súčasťou žiadosti toho-ktorého subjektu, ktorý sa uchádza o túto dotáciu.
Takže nerozumiem tomu, prečo podľa tej istej metodiky, podľa ktorej je upravený zákon o poskytovaní dotácií ministerstva hospodárstva, nie je upravený aj v zákone tento postup, postup pri poskytovaní dotácií, ja teraz už neviem ani akým, či súkromným, verejným letiskovým spoločnostiam. Lebo aj keď ústne k tomu vystúpil pán Stromček, že pôjde, že pôjde výhradne o verejné alebo teda štátne letiskové spoločnosti, ja vôbec pri tomto štýle prípravy zákonov a zdôvodnení, vecnej príprave nemám istotu, že naozaj to budú tie štátne letecké spoločnosti, že či sa tu nepripravuje opäť nejaký protekcionistický privilegovaný spôsob na to, ako tieto prostriedky určiť dopredu vybraným leteckým spoločnostiam a subjektom. Takto zákony nemajú byť pripravené. Ak takéto zákony sa budú pripravovať takýmto spôsobom tak, aby komplexný návrh zákona prostredníctvom doplnkovo pripravujúcich spoločných návrhov, pozmeňovacích návrhov, ak má toto byť vlastne zastreté verejnosti, s takýmto postupom, netransparentným prístupom prípravy zákonov sa nedá v žiadnom prípade stotožniť. Ani s touto metodikou, ktorej sme dnes svedkami už opakovane.
Ďakujem pekne.

No ja hlavne zareagujem na to, čo tu uviedol pán poslanec Simon vo vzťahu k tomu článku alebo bodu 76 spoločnej správy. Chcem vás touto formou vyzvať, pán minister, aby ste sa vyjadrili k tomu podnetu a podozreniu, ktoré uviedol pán poslanec. Lebo ak je to skutočne tak, že skôr ako ministrom a ochrancom našich hospodárskych záujmov ste advokátom finančných skupín, tak je potom veľmi vážne sa zamyslieť nad tým, či ďalej ste oprávnený zotrvať v svojej pozícii? Budem rada, ak sa mi objektívne, vecne k tomuto vyjadríte, lebo nemám dôvod po tom všetkom, čo sme tu zažili, či s vodou, či s pôdou, pôdou nie, ale tými dotáciami aj pre U. S. Steel a tak ďalej, mám naozaj dôvod sa domnievať, že to podozrenie, o ktorom dnes hovoril a na ktoré upozornil pán poslanec Simon, je dôvodné. Vyzývam vás touto formou, aby ste sa k tomu vyjadrili.
Aj z poznania ľudí, ktorí sa venujú oblasti cestovného ruchu v Tatrách, mám svoje poznatky aj podklady k tomu, že dochádza k prepojeniu medzi finančnými skupinami a zástupcami vládnych strán pri obhajobe ich záujmov. A to je nežiaduce. My sme zástancami verejného záujmu. Máme chrániť verejný záujem, nie záujmy finančných skupín. A je to smutné, že ja ako radová poslankyňa vás na to musím upozorňovať.
Ďakujem.

Tak ja len na pripomienku pani Košútovej, ja som veľmi rada, že ma teda upozorňujete na to, že pôdu v podstate, ktorú zase nemáme, to vidím ako protirečivé, môžu využívať ľudia na nepodnikateľské účely. Tak teraz by som bola rada, že by ste to aj v rámci vášho vystúpenia uviedli na správnu mieru, lebo v takejto podobe, priznám sa, pani poslankyňa Košútová, tomu celkom dobre nerozumiem.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, prítomní poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť sa svojím postojom aj možným návrhom k predkladanému a prerokovávanému návrhu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch a s tým súvisiacim zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Mňa na obsahu aj forme v rozsahu predloženého zákona najviac mrzí to, čo sa nepodarilo v zákone obsiahnuť, a to je integrácia aj iných alternatívnych, nie neformálnych, neinštitucionalizovaných foriem možnosti využívania poľnohospodárskych pozemkov. V rámci takej neformálnej exkurzie alebo aj misie nás, poslancov, mňa a pána Mičovského, myslím aj pána Fecka, sme sa zúčastnili obhliadky už teraz existujúcich foriem voľného hospodárenia mnohých rodín, ktoré majú záujem využívať pôdu, rozvíjať rastlinnú a živočíšnu produkciu nie za účelom podnikania, ale za účelom sebestačného zabezpečenia chodu svojej rodiny. Hlavne teraz, keď prežívame, Slovensko prechádza krízovým obdobím, v štádiu, keď vlastne vláda upozorňuje na problémy nezamestnanosti, na problémy spojené s potrebou zabezpečenia energetickej a aj potravinovej sebestačnosti, vzhľadom aj na to, že aj v tomto materiáli sa poukazuje na nevyužitie a záujem správneho racionálneho efektívneho využívania voľnej poľnohospodárskej pôdy, by som chcela dať do pozornosti prípravu projektu, ktorý by akceptoval takúto spoločenskú požiadavku mnohých rodín, ktoré už do foriem rozvíjania a udržiavania tzv. rodových osád jednoducho nabehli.
Takéto rodiny máme, máme príklady takýchto osád. Spomenula by som napríklad osadu Zaježovú, prípadne osadu, ktorá sa nachádza pri Prešove, pri obci Malý Šariš. My sme sa mali možnosť pozrieť na to, ako žijú títo ľudia. V prevažnej miere ide o práve nezamestnaných ľudí, ktorí nemajú dostatok peňazí, ktorí poukazujú na to, že z objektívnych dôvodov pre obmedzené objektívne podmienky, možnosti majú problém sa zamestnať. Ja si myslím, že v kontexte snáh vlády, verím, že aj ministra práce, sociálnych vecí, ministra pôdohospodárstva, ministra hospodárstva, a ak naozaj medzi priority rozvoja hospodárstva patrí aj rozvoj poľnohospodárstva, rozvoj domácej produkcie, udržateľnosť rodiny, záujem v čo najväčšej miere využívať poľnohospodárske pozemky, myslím si, že naprieč týmito ministerstvami by bolo potrebné zaoberať sa možnosťou prípravy, ale aj uskutočnenia projektu, kde by takéto požiadavky a potreby ľudí, ktorí sú v núdzi, ktorí sú nezamestnaní a ktorí vzhľadom na to, v akom teritóriu sa nachádzajú, nemajú ani možnosť sa rýchlo zamestnať, by sa pripravil takýto a naplánoval takýto proces, takýto projekt, ktorým by sa umožnilo prispieť jednak k potravinovej sebestačnosti, jednak k zvýšeniu zamestnanosti a jednak aj k čo najefektívnejšiemu a racionálnemu využitiu pôdy.
Ja si rovnako myslím, že tento zákon skôr, ako mal byť predložený do pléna na prerokovanie a mal naozaj byť uskutočniteľný, reálne uskutočniteľný, mal obsahovať nejakú dopadovú štúdiu, ktorá by obsahovala ďaleko viac podrobných konkrétnych údajov. Naozaj aj ja sa domnievam, že sú tu reálne obavy o to, na, čo naznačili opoziční poslanci, ktorí tento návrh zákona podriadili kritike. A síce poukázali na to, že ten cieľ umožnenia a vytvorenia priaznivých podmienok pre sprístupnenie poľnohospodárskej pôdy od veľkých poľnohospodárov, od veľkých podnikov k tým malým poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom, mikropoľnohospodárom, bude ťažko uskutočniteľný. Ja sama neviem, asi akej rozsiahlej cieľovej skupiny sa to dotkne. A som presvedčená o tom, že ak hlavne kolegovia upozorňovali na to, že záťaž administratívna a možno aj daňová je, sa predpokladá, že bude neúnosná, je dosť možné, že tento zákon bude mať skôr deklaratórny ako praktický konkrétny prínos.
Ja sa teda v tomto mojom vystúpení nezastávam iba toho, aby sa vytvorili čo najoptimálnejšie, najpriaznivejšie podmienky pre prevod poľnohospodárskej pôdy od veľkých poľnohospodárov k tým malým, prípadne mikro, ale prihováram sa z tohto miesta aj za podporu práve tých mladých rodín, možno aj rodín v strednom veku, ktoré sú v núdzi a ktoré už teraz podnikli túto cestu vytvárania tzv. rodovej osady, ktorá by nijakým spôsobom nezaťažovala štát. To znamená, v prípade tých malých poľnohospodárov, stredných poľnohospodárov alebo mikrohospodárov, ktorí by užívali, či už požívali, či už finančnú alebo inštitucionálnu pomoc zo strany štátu, súhlasím, nech sa páči, nech sú podporení, nech sú viazaní aj záväzkami štátu, čo sa týka daní, čo sa týka odvodov. Ale v prípade tých skupín núdznych, nezamestnaných, ktorí by mali byť zahrnutí do zoznamu uchádzačov o voľnú poľnohospodársku pôdu, v prípade ich záujmu žiť neformálne, neinštitucionálne, ale to neznamená, že živelne, v súlade samozrejme s rešpektovaním všetkých prírodných cyklov, procesov, prírodných zákonov, sa veľmi prihováram, aby sme takéto spoločenské objednávky akceptovali, aby sme ich zahrnuli do prípravy zákonov.
Naozaj tieto skupiny obyvateľstva reálne existujú, poukazujú a preukázali sa vlastným úsilím a snahou robiť všetko pre to, aby mohli existovať a sebestačne žiť, aby boli spôsobilí aj formou rozvoja permakultúry, či už zabezpečovať chod svojej domácnosti energeticky aj potravinovo sebestačne. Myslím si, že takéto príklady rodín môžu byť vzorom pre celý rad nezamestnaných skupín obyvateľstva, ktoré by sa chceli v našej krajine vydať takouto cestou. A pritom chcem upozorniť na to, že štát by to nijako finančne nezaťažovalo, hlavne keď apelujeme a stále poukazujeme na to, ako je obmedzená možnosť štátnej podpory, ako máme obmedzený štátny rozpočet pre podporu takýchto programov. Hlavne v situácii, keď nemožno rátať ani s európskymi fondmi, pretože pre to, aký stupeň korupcie sa v nich preukázal, sú tieto fondy nedostupné. Aj práve preto, že viem si predstaviť, aké úsilie musí vyvinúť naša diplomacia, respektíve naši politickí predstavitelia v Bruseli, aby zrovnoprávnili možnosti finančnej podpory a pomoci pre poľnohospodárov v našej krajine oproti predimenzovanej a možno v niektorých prípadoch preexponovanej, nerovnomernej, nerovnocennej podpore v iných starých, tzv. starých členských krajinách. My určite takýto návrh do druhého čítania pripravíme, návrh, ktorý by vytvoril podmienky pre inštitucionálnu a legislatívnu, myslím nie finančnú, podporu už aj vytvorených rodových osád, neformálnych rodových osád. A touto formou verím, že sa nájdu prostriedky a nástroje, ako budeme môcť motivovať k takémuto spôsobu sebestačného zabezpečenia rodín aj ďalších možných uchádzačov z radov nezamestnaných.
Ja ešte na záver a na okraj chcem podotknúť, že aj petičná akcia, ktorá prebiehala na prelome jari a leta, keď sme prerokovávali zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, pri prerokovávaní tohto zákona bola spustená petičná akcia, ktorej ústredným a takým hlavným cieľom bolo zamedziť predaju rozsiahlych poľnohospodárskych pozemkov cudzozemcom, cudzozemným subjektom, ale v podstate takým pridruženým, ak nie práve rovnocenným zmyslom, úmyslom a cieľom tejto spustenej petičnej akcie bolo aj vzhľadom na to, že zabránime, v dôsledku toho, že zabránime rozpredaju našej pôdy cudzozemným subjektom, vytvoriť priaznivé podmienky pre čo najprístupnejšie a čo najmenej záťažové využívanie poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. A v zásade je to jedno, či ide o malých, stredných, alebo mikropoľnohospodárov, je jedno, či v tomto smere by išlo aj o podporu a pomoc ľuďom, ktorí sa rozhodli pre neinštitucionalizované, neformalizované, voľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a sebestačné zabezpečenie chodu rodín a sebestačné zabezpečenie samotného vidieka alebo vzniknutej osady. Tieto formy hospodárenia sa nedajú vylúčiť.
Ja viem, že sa im nevenuje pozornosť v tomto našom inštitucionálnom svete. Viem, že sú to v mnohých prípadoch možno až revolučné návrhy. Inovatívne, ja ich považujem samozrejme za inovatívne, priekopnícke a novátorské. To však, že im nevenujeme pozornosť, neznamená, že o takéto formy sebestačného zabezpečenia chodu rodín, života ľudí v našej krajine nebude vzrastať záujem. V mene týchto ľudí ja dnes predstupujem pred vás, pán minister, a touto, týmto mojím vstupom vás chcem uviesť do možnosti podpory prípravy návrhu, pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu, ktorý verím, že bude zapracovaný aj do predkladanej a prerokovávanej novely.
Ďakujem pekne.

Ja sa tiež vyjadrím krátko v kontexte toho, ako som sa aj včera vyjadrovala k platovým pomerom a neprijateľnosti súbehu dvoch príjmov verejných zástupcov, ktorí sú na dvoch pozíciách. A ja tento návrh som pripravená podporiť o to viac, že ste si dali tú námahu a na jednom konkrétnom príklade ste ukázali, ako môže dochádzať ku konfliktu záujmov, keď poslanec Národnej rady súčasne obhajuje záujmy obchodnej spoločnosti. Je to neprijateľný stav. Považujem tento návrh za systémové opatrenie, nástroj, ako zamedziť korupcii na politickej pôde. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Bublavý, postaviť svoju argumentáciu a vôbec ako možno aj argumentáciu celej vládnej strany na tom, že to urobila predtým opozícia a že aj medzi opozíciou sú príklady takých osôb, ktoré sú v súbehu príjmov z rôznych výkonov verejných funkcií, nie je správny argument. To vás neospravedlňuje, aby ste takýto stav neočistili. Naozaj je farizejské toto aj to, čo vy robíte, pretože vládna strana sľubovala občanom sociálne istoty a namiesto týchto sociálnych istôt sa prehlbujú čoraz väčšie sociálno-ekonomické rozdiely. Ako toto majú počúvať naši občania, ktorí majú 10-, 20-násobne nižšie príjmy. Veď toto je farizejské, kázať ľuďom piť vodu a kážu ju piť tí, ktorí pijú víno. Alebo je tu iné ľudové príslovie: „Sýty hladnému neverí.“ Veď toto je príklad, toto je výraz toho farizejstva, keď tí, ktorí sa hlásia k sociálnym istotám a k sociálnej empatii, nútia a zhoršujú podmienky, v ktorých sú nútení ľudia žiť, živoriť. To je farizejské.
K tej vašej argumentácii smerujúcej k tomu, že predkladajú to poslanci, ktorí vo svojom klube nemajú vyčistené rady. Ja tu naozaj neobhajujem ani poslancov z opozície, ktorí sa nachádzajú v tomto súbehu, ale poriadok v tomto zákone je potrebné urobiť. Tento súbeh nie je prípustný. Naozaj nie je prípustný aj preto, že nemôže byť primátor mesta súčasne aj dobrým a plnohodnotným poslancom.

Pán poslanec Hlina, ja som pochopila návrh poslancov z KDH tak, že nemajú záujem devalvovať hodnotu a znižovať plat funkcionára na jednej pozícii. Tento návrh zákona, ak som ho správne pochopila, je kľúčovo postavený na tom, že nie je prípustný súbeh výkonu funkcie poslanca Národnej rady a primátora. Veď aj vy ste s dôsledkom toho, že ten súbeh tu je, nespokojný. Veď práve preto, že niekto je súčasne starostom, primátorom, nesedí mnohokrát práve v pléne v parlamente, čo vy pranierujete a kritizujete. Tento súbeh naozaj aj z môjho praktického poznania a pohľadu nie je možný. Koľko ľudí sa dopytuje práve na fyzický kontakt, na stretnutia s primátormi a nemôže ho uskutočniť, pretože primátor je v dvojjedinej polohe a sedí aj v parlamente. Veď naozaj ako je možné robiť túto prácu riadne, byť za ňu riadne zaplatený, ak ten dotyčný má súčasne sedieť na dvoch miestach. Nie je to ľudsky reálne. Ja sama viem, že ako poslankyňa mám v tejto jednej pozícii problém stretávať sa ľuďmi v regióne, práve preto, že dominantný čas trávim v Bratislave, a to pri plnom výkone, riadnom výkone poslankyne. Takže obzvlášť ak máme tu sociálnu vládnu stranu, ak mnohí ľudia živoria z 200-, 300-eurových príjmov mesačne, predsa to je nenormálne, aby ľudia, ktorí sa hlásia k sociálnym hodnotám, k sociálnej empatii dostávali niekoľkonásobný príjem, 6 000, 7 000, 8-tisícový príjem. Ako to tu majú znášať naši občania, ktorí žijú a sú nútení živoriť z mesačných 200-, 300-eurových príjmov. Spamätajme sa.

Chcem odobriť tento návrh. Samozrejme, v plnej miere ho podporujem. A ďakujem aj za tento prehľad, ktorý ste nám, pán poslanec Přidal, poskytli. Ja som presvedčená o tom, že takýto zákon mal byť prijatý. Vládna strana, ktorá sa vyznačuje a prezentuje sociálnym rozmerom, je pri moci dva roky, tak neviem, ak ho už doteraz neschválila, neurobila sa táto úprava, načo sa má ešte čakať? Tento zákon treba okamžite schváliť, pretože nie je možné, nie je reálne, aby niekto robil aj poslanca, vykonával zodpovedne a plnohodnotne mandát poslanca a súčasne bol aj starostom alebo primátorom. To je nad ľudské sily. A o tom sa hádam nebude nikto z nás snažiť presviedčať. A ak ma chce niekto o tom presviedčať, tak potom si pozrime ten výsledok, ako fungujú mestá, ako funguje riadenie v našom štáte, aj v tomto parlamente. Svedčia o tom všetky aj makroekonomické ukazovatele. Tento zákon treba čo najskôr prijať, ihneď prijať. Nie je to možné, aby takýto súbeh bol ďalej akceptovaný, hlavne v situácii, keď kopec ľudí na Slovensku živorí, nemá ani tých 300 eur mesačne.

Tak, vážený pán poslanec, ja tento váš návrh, samozrejme, kvitujem. Nedá sa nič iné, ako len ho podporiť, akurát sa obávam, že prichádzate s týmto návrhom vlastne neskoro. Však ani inú možnosť sme nemali, keďže do Národnej rady sme vy aj ja zasadli teraz. Neskoro z toho dôvodu, že všetok lukratívny majetok, a to už je jedno, či je to majetok vyšších územných celkov, miest, alebo vôbec majetok štátu, je rozpredaný. Rozpredal sa či už s použitím inštitútu osobitného zreteľa alebo bez neho. V podstate napriek tomu sa rozpredalo, či už majetok obcí alebo aj lukratívny, strategický majetok štátu, aby to bolo vôbec takto zadefinované v samotnom zákone.
V zákone o majetku obcí za prioritné sa označuje zveľaďovať majetok obcí, nie ho rozpredávať, a napriek tomu, aj keď som ja pôsobila v našom mestskom parlamente ako poslankyňa dobrých 8 rokov, v ničom som nevidela systematickejšiu a cieľavedomejšiu činnosť mestského parlamentu aj primátora ako v tom, ako dokonale rozpredať všetok mestský majetok. Takže je to veľmi smutné.
Smutné na tom celom je, že my prichádzame do národného parlamentu v štádiu, keď je naozaj neskoro, keď už všetok lukratívny majetok je rozpredaný. Ale aj napriek tomu oceňujem vašu snahu upraviť to aspoň týmto záberom na osobitný zreteľ, aby ak aj takýto majetok bude, aby sa, aj keď sa tento zákon neschváli, lebo ja nepredpokladám, že bude politická vôľa, nie je na to ani občianska sila, verím tomu, že aspoň takýmto otvorením diskusie upozorníme na to, čo sa vlastne v obecných, v mestských parlamentoch aj v národnom parlamente deje.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi k tak závažnej a citlivej téme, akou je aj formovanie nášho diplomatického postoja k dianiu a situácii na Ukrajine zaujať aj môj postoj. Tento môj postoj som formovala na základe viacerých diskusných príspevkov, ktoré som si mala možnosť – či už od vládnych poslancov, alebo aj od zástupcov opozície – vypočuť. V priebehu doterajšieho rokovania o situácii na Ukrajine tu naozaj odznelo na parlamentnej pôde viacero argumentov a v zásade medzi opozíciou a vládnou stranou ide o postoje protichodného obsahu. A aj keď zásadné stanovisko, resp. vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine a postoj Slovenska znie veľmi všeobecne, až takmer frázovito, ja dobre viem, že k jednoznačnému postoju postupu Slovenska a konkrétnym krokom vstupu do riešenia konfliktu sa i tak Slovensko nevyhne. Je potrebné zaujať rozhodný a jasný postoj a bude nevyhnutné zaujať, nie je možné zaujať ho bez toho, aby sme si povedali pravdu o tom, aký skutočný a pravdivý význam a prínos má pre nás Európska únia a spoločný postup s NATO. Kreovať toto stanovisko bez vyhodnotenia reálnych dopadov nášho vstupu do Európskej únie a spolupráce s NATO jednoducho nie je možné. Už nie je možné ostať viac v klame. Nepostačí a nepomôže už ani žiadna prázdna a plochá propaganda. Je potrebné ísť hlbšie po poznaní a vyhodnotení konkrétnych argumentov.
Postoj k Ukrajine považujem za kľúčový, a to nielen preto, že zahraničné, zahraničnopolitická orientácia je určujúca pre určenie vnútroštátnej politiky, ale aj preto, že sa týka možností záchrany životov zbytočne umierajúcich ľudí. Aj preto, že tento nehumánny proces môžeme pozitívne ovplyvniť a dokonca aj zastaviť. Formovanie spoločného politického postoja k situácii na Ukrajine, ako sa ukázalo i v priebehu spoločného rokovania výborov a v parlamente, nie je možné oddeliť od dlhodobo nastolenej a napriek tomu účelovo prehliadanej spoločenskej objednávke. Nie je možné oddeliť ho od požiadavky vykonať objektívnu previerku a audit významu a výhod nášho členstva v prozápadne a proeurópsky orientovaných integračných zoskupeniach. Ak sme túto požiadavku doteraz úspešne obchádzali a zahmlievali skutočnosť, ja verím, že teraz je už všetkým jasné, že ďalej sa to jednoducho nedá. Je čas vyložiť karty na stôl. My nevyhnutne pre formovanie správnych a korektných zahraničnopolitických postojov k uskutočňovaniu potrebných spoločensko-politických a občianskych zmien u našich susedov potrebujeme nastaviť zrkadlá a mať odvahu vidieť skutočnú podobu, obsah a dopady integračných procesov i v našej krajine.
Diskusia z leta k vyhodnoteniu desiatich rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii sa tak ukazuje byť nepostačujúca. Pre nedôslednosť sa nám opäť vrátila na pôdu parlamentu a vyhodnotiť, vidieť skutočnú podobu obsahu a dopadov integračných výsledkov, pozrieť sa pravde do očí si vyžaduje naozaj obrovský diel politickej odvahy. Politickej odvahy spojenej so schopnosťou pokory, sebakritiky a schopnosťou priznať si zodpovednosť za zjašenosť, účelovosť, propagandu a uskutočnené omyly. Ja som presvedčená, že bez odhalenia skrytej pravdy a reálneho posúdenia súčasnej situácie, dopadov, zmyslu a významu globalizačných procesov a integračných snáh Slovenska nemožno správne a zodpovedne ani formulovať zahraničnopolitické postoje k Ukrajine a ani východiská pre budúcnosť a osud našej krajiny. Objektívne vyhodnotiť záujem Ukrajincov vstúpiť do Európskej únie nemožno bez objektívneho posúdenia toho, čo sme my ako krajina dosiahli a čo už máme za sebou. Nevyhneme sa bilancii toho, čo nám integračný proces skutočne priniesol a do akej miery sa naplnili predsavzaté ciele, ku sledovaniu ktorých nás v referende o vstupe do Európskej únie a NATO vyzvali, ku ktorej, ku ktorým v referende boli vyzvaní aj naši občania.
Rozpor občanov na Ukrajine, čo sa týka otázky pristúpenia k Európskej únii, ako aj nízka účasť našich občanov v európskych voľbách sú veľmi vážnymi signálmi. Signálmi, ktorým práve pre eskaláciu diania a situácie na Ukrajine je potrebné sa venovať, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, a to nielen preto, aby sme realizovali snahu formulácie jednotného stanoviska pre dosiahnutie udržateľného prímeria, ale aj preto, že Slovensko v tomto mierovom procese zohráva z môjho pohľadu a presvedčenia nezastupiteľnú, ak nie priam rozhodujúcu úlohu.
Väčšina opozičných poslancov vo svojich vystúpeniach poukazovala v snahe presadiť spoločný postup Slovenska s vojenským zoskupením NATO na význam európskej integrácie a potrebu uskutočnenia civilizačných zmien. Ich podstatou, ako sa minule vyjadril a predniesol aj pán Mikuláš Dzurinda, je preniesť na Ukrajinu to, čo sa už na Slovensko prinieslo, a to sú idey a hodnoty Západu. Ak som tomuto odkazu pána poslanca Dzurindu, ale aj iných opozičných poslancov ako, pripúšťam, mladá politička správne rozumela, ak som ich správne pochopila, za tie najdôležitejšie hodnoty označil demokratizáciu našej spoločnosti, pluralitu a prosperitu.
Porovnávajúc spokojnosť niektorých opozičných poslancov s dosiahnutým stavom, s dosiahnutým naplnením, s dosiahnutím a naplnením týchto ideí a hodnôt, porovnávajúc to s reálnym stavom a skutočnosťou, ja postoje, poznajúc aj teda postoje a nálady obyčajných ľudí, mám stotisíc dôvodov pochybovať o naplnenosti prezentovaných ideí a hodnôt Západu. Ak sa pozrieme na jednu z tých dosiahnutých mét, o ktorej tu opoziční poslanci rozprávali, a to je demokratizácia spoločnosti, mám skúsenosť s tým, do akej miery sú postoje ľudí, v ktorých sa prejavujú ich záujmy formou petície, a to boli rôzne petície, či už o vode, o pôde, aj teraz prebiehajúca petícia za zachovanie mieru, mám osobnú aj pracovnú skúsenosť s tým, akým spôsobom sú tieto petície zohľadňované. Moja skúsenosť a poznanie skôr svedčí o tom, že priama účasť občanov cez organizované petičné akcie je ignorovaná. Mrzí ma, že aj niekoľko státisícová petičná akcia, ktorá bola predložená novozvolenému prezidentovi, túto petíciu čaká rovnaký osud.
Akú teda demokratizáciu spoločnosti sme naozaj na Slovensku dosiahli, ak v celej spoločnosti vládne iba jedna strana a zneužívajúc svoju dominanciu, si uzurpuje moc, kde sa len dá? Aká demokratizácia spoločnosti, keď v deň oslavy ústavy do parlamentu nepustíme občanov a ani legitímne demokraticky zvoleného poslanca? Aká demokratizácia spoločnosti, ak ľudí, čo majú iné názory, nepustíme už ani na parlamentný balkón? Aká demokratizácia spoločnosti, ak rastúca potreba účasti občanov na rozhodovaní o osude našej krajiny, ak volanie po zmene zákona o referende sledujúcej zníženie kvóra sa pre politickú nevôľu stalo skôr sci-fi fikciou a utópiou? Aká demokratizácia spoločnosti, ak elementárne a oprávnené nároky občanov sú nevymožiteľné pre prieťahy a mocenské ovplyvňovanie, v úvodzovkách povedané, tzv. nezávislých súdov. K tomuto skvelému obrazu demokratizácie spoločnosti už len prispieva porušenie a účelová likvidácia mnohých ľuďom prospešných občianskych združení, ktoré už nielenže, nielenže neparticipujú pri legislatívnej činnosti, sú z nej vynechávané, ale rovnako zápasia pre neexistujúcu podporu štátu s vlastným prežitím.
Ani s ďalšou hodnotou a ideou Západu prenesenou do našich podmienok nie sme na tom vôbec lepšie. Bola tu spomenutá pluralita názorov. Pluralita názorov sa ukázala a aj v súčasnosti pekne ukazuje v priereze stále tých istých vystupujúcich politikov pred verejnoprávnou, ale aj komerčnými finančnými skupinami kúpenými kamerami. Televízie všetky doradu sú mocensky zneužívané a finančne ovládané a už dávno spravodajsky a informačne nie sú žiadnou zárukou prísunu objektívnych informácií.
Ďalšou hodnotou alebo ideou Západu, ktorá sa mala, a mala sa po tých 10 rokoch naplniť, je dosiahnutá prosperita. O dosiahnutej prosperite v podobe vytunelovaných strategických podnikov a z nich vyneseného stámiliónového kapitálu za hranice nášho štátu už ani radšej nehovorím. Ja verím, že v spustenej propagande nikto z poslancov nezájde až tak ďaleko, že vytunelované "zmodernizované" hospodárstvo bude príkladom prosperity Slovenska. Či už pre Ukrajinu alebo ďalšie iné o asociácii k Únii zvažované štáty. Dúfam, že nik z opozičných, ale ani vládnych poslancov nemá na mysli prosperitu v podobe státisícov Slovákov hľadajúcich útočište v zahraničí. Prosperitu vykúpenú obeťami rozdelených rodín, výkonov podradných prác v mnohých prípadoch kvalifikovaných ľudí. Ja som presvedčená, že o takej prosperite naši občania pri referende v roku 2004 vôbec nesnívali a vôbec po takomto druhu prosperity ani netúžili.
Čo nám teda Západ a dlhoročné integračné úsilie devalvované rastúcou a bujnejúcou korupčnou oligarchickou mocou doma vlastne priniesli? Nedostupné eurofondy. Ako jediná záruka investícií a rozvoja sú dnes pre korupciu na všetkých vládnych a politických úrovniach nedostupné. Regionálne sociálno-ekonomické rozdiely medzi regiónmi a medzi ľuďmi nadobudli ešte väčšie, priepastné až obludné rozdiely a práve dostupnosť týchto rozvojových prostriedkov európskych fondov, ako aj vykompenzovanie, vyrovnanie sociálno-ekonomických rozdielov to boli najzávažnejšie a tie primárne ciele, s ktorými sme do EÚ, únie vstúpili. Ako sa nám podarilo tieto ciele naplniť? Ako sa nám ich podarilo naplniť v kontexte ťaživých sociálno-ekonomických dopadov, keď naši občania disponujú päťkrát nižšou minimálnou mzdou, aká je mzda v iných členských európskych krajinách? Ak naši dôchodcovia živoria z 200-, 300-eurových príjmov? Ak naši dôchodcovia, preto aby prežili, sú nútení odchádzať a slúžiť nemeckým a rakúskym dôchodcom? Ak dotácie v našej krajine do poľnohospodárstva sú päťkrát nižšie ako dotácie do poľnohospodárstva v iných starých členských európskych krajinách? Aké hodnoty Západu tu prišli, ak sa nevieme vysporiadať s ľuďmi, ktorí sú poškodzovaní úžerou? Mnohí stratili svoje domovy. Bezdomovci hladní v chlade vyspávajú na uliciach a na týchto uliciach mnohí z nich aj umierajú. Ktoré hodnoty Západu nám tu chýbali? Ktoré chceme ponúknuť ako vzorový príklad ako krajina Ukrajine? Čo tej Ukrajine ako dobrí susedia a bratia chceme vlastne ponúknuť, ak nechceme byť nepravdiví, pomýlení, zlomyseľní, zastretí a falošní? Prečo sa čudujeme niektorým Ukrajincom, ktorí sa bránia pred prínosom, prívozom týchto hodnôt a ideí Západu do ich vlastnej krajiny, pred poznaním toho, čo sme my v dobrej viere, manipulácii a v nevedomí, sledujúc ciele politickej propagandy dosiahli? Tento druh demokratizácie, plurality, prosperity? Áno, demokratizáciu v spoločnosti, pluralitu, prosperitu s trpkou príchuťou a otáznym zhmotnením prezentovaných ideí a hodnôt. To naozaj chceme aj my Ukrajinu hnať do bludiska, v ktorom sme sa my sami ocitli a z ktorej, z ktorého sa nevieme my sami ako krajina vymaniť? Aká to len môže byť slobodná vôľa Ukrajincov pristúpiť k hodnotám a ideám EÚ, ak je poliata ich vlastnou krvou? Krvou ľudí, ich životmi, čo je to za slobodu? Čo sú to za hodnoty? Sebakriticky priznávajúc povedzme, nakoľko sme oprávnení spoločensko, politicko, občianskej, obchodnej a hospodárskej klíme byť dobrým príkladom a vzorom Ukrajine. Nakoľko im môžeme byť my sami vzorom? Veď sami s neduhmi, ktoré im vyčítame, si po 10 rokov aj s pomocou Európskej únie nevieme poradiť.
Možno som mladá politička, tak ako na to upozornil pán poslanec a expremiér Dzurinda, ale som dosť zrelá na to, aby som zodpovednosti za pozíciu, na ktorej som so skúsenosťou a s prežitím oboch režimov, keď sme patrili raz k Východu a teraz zase k Západu, prezentovala svoj vlastný postoj a načrtla aj možné východiská. Som presvedčená, že tento môj postoj súladí s prianím mnohých bežných ľudí, ktorí volajú po vyváženom udržiavaní a rozvíjaní plnohodnotných vzťahov so všetkými krajinami východu, západu, severu a juhu. Neprajú si žiadne napätie a vyostrené konflikty a jednostrannú vnútroštátnu ani zahraničnopolitickú orientáciu. Jednosmerná orientácia je vždy na škodu pre toho, kto sa pre ňu odhodlá. Nerobme preto stále tie isté chyby, tie isté omyly. Som za všestranný rozvoj priateľských, mierových, hospodárskych a kultúrnych vzťahov so všetkými krajinami. So všetkými, ktoré nás ako svojprávneho plnohodnotného, rovnocenného a slobodného partnera a krajinu uznajú. Minulosť a súčasnosť spojená s krviprelievaním pre otázku vstupu Ukrajiny do Európskej únie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci; prepáčte; prosím vás vzadu vpravo, keby ste trošku rešpektu voči vystupujúcej. Ďakujem.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ďakujem vám veľmi pekne, pani predsedajúca. Snažila som sa abstrahovať od týchto ruchov, ale vidím, že asi majú svoj účel, lebo naozaj vyrušuje to, kolegovia. Ďakujem vám veľmi pekne.
Som za všestranný rozvoj priateľských, mierových, hospodárskych a kultúrnych vzťahov so všetkými krajinami. So všetkými, ktoré nás ako svojprávneho, plnohodnotného, rovnocenného a slobodného partnera a krajinu uznajú. Minulosť a súčasnosť spojená s krviprelievaním pre otázku vstupu Ukrajiny do Európskej únie je jasným signálom, že model jednostranného pridružovania sa krajín, ako je aj naša, k Východu alebo k Západu je v koncoch. Zlyhal a čoraz viac sa stáva prežitkom. Za duálnou optikou videnia sveta a Európy, za jej delením na Východ a na Západ je treba dať raz a navždy bodku. Takéto prístupy v tvorbe novodobej politiky a diplomacie sú podľa môjho presvedčenia zastaralé. Múdri ľudia nezaťažení zlobou, krivdami z minulosti a predsudkami majú prirodzenú potrebu sa spájať, nie rozdeľovať. Ani Ukrajina a ani my nepatríme k Západu ani k Východu. Patríme sebe samým a máme právo ako suverénny štát slobodne vstupovať do vzájomne výhodných a priateľských vzťahov s krajinami celého sveta bez toho, aby nás niekto – zneužívajúc svoju dominanciu – obmedzoval.
Do jednostrannej zahraničnopolitickej orientácie nás nemá právo nik nútiť. Negatívne skúsenosti, čo máme za sebou a ktorým, žiaľ, aj dnes musíme čeliť, nás majú poučiť, že viac nedovolíme byť svedkami a obeťami ani východnej, ani západnej propagandy, že odmietame byť pokusnými králikmi. Studená vojna skončila pred 60 rokmi a tí, ktorí v tom zastaralom a prežitom, v štvavom a ľudí zbytočne deliacom vzorci chcú ostať žiť, pre tých je odkaz: Nepochopili výzvy formovania a tvorby nového sveta. Tie nestoja na delení ľudí na východných a západných, na takých či onakých. Nedopusťme viac, aby sa naši potomkovia povinne raz desaťročia učili ruštinu a potom odrazu vývoj dejín otočíme naruby. Sme stred Európy, dokonca sme jeho križovatkou, jej križovatkou a naším historickým predurčením je sa v tomto poznaní a v tejto prirodzenosti aj ukotviť. Stáť pevne na svojom mieste, na svojich základoch, bezhlavo odtrhujúc sa od svojich základov, nevrhať sa doprava ani doľava. Mať ustálené dobré a vzájomne prospešné vzťahy so všetkými, ktorí nás v našej autenticite a suverenite uznajú.
Ak naši predstavitelia budú múdri, ak my všetci budeme múdri, pochopíme, že máme byť mostom a potrebujeme východ, západ, sever a juh Európy a celého sveta spájať, spájať do jedného celku. Integrita na princípe vzájomného rešpektu a uznania je budúcnosť a ustálené riešenie, lebo je postavené na dobre, uznaní, stabilite a slobode každej krajiny, a to prispieva k stabilizácii Európy a celého sveta.
Ďakujem.